BIOLÓGIA

pre 7. ročník základnej školy a

2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom

Bratislava 2010

Autori © PaedDr. Mária Uhereková, PhD., Ing. Iveta

Trévaiová, RNDr. Zuzana Ondrejičková, Mgr. Angelika Matľáková, Mgr. Andrej Sitár, Mgr. Ida Hantabálová, PaedDr. Katarína Čumová

Lektorovali: Mgr Martina Dudová, RNDr. Jana Čellárová, RNDr. Soňa Nagyová,PhD., RNDr. Ľ. Kováčová Ilustrácie © ......................... Autori fotografií © ......................... Grafický dizajn © ................... Vydavateľské spracovanie © ................... Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa ........ pod číslom ako 1. vydanie učebnice Biológie pre 7. ročník základnej školy. Schvaľovacia doložka platí 5 rokov. Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv. Prvé vydanie 2010 Šéfredaktorka ........................ Sadzba a zalomenie ..... Vyšlo vo vydavateľstve ....................... Tlač ......... ISBN ...

1

Úvod

Učebnica nadväzuje na učivo 6. ročníka v tematickom celku Vnútorná stavba tela stavovcov v súvislosti s poznávaním organizmov podľa vnútorných znakov. Tematický celok Človek a jeho telo je obsahovo zameraný na vnútornú stavbu a funkciu organizmu človeka v súlade so Vzdelávacím štandardom z biológie pre 7. ročník základnej školy.

Učebnica obsahuje základné učivo, výberové témy na jeho rozšírenie, námety na praktické aktivity a motivačné otázky na oživenie a upevnenie skôr osvojených poznatkov. Umožňuje rozvíjanie kľúčových kompetencií stanovených v Štátnom vzdelávacom programe pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike.

Na začiatku hlavných kapitol obrazová dvojstrana ilustračne sprístupňuje tematický celok. Poskytuje príležitosť motivovať žiakov a vytvoriť základnú predstavu o jeho obsahu. Pri priebež-nom sprístupňovaní učiva alebo záverečnom upevňovaní daného celku umožňuje prostredníctvom dialógu chápať problematiku vo vzájomných súvislostiach, čím podporuje odbornú spôsobilosť a komunikačné schopnosti žiakov.

Základné učivo v strede strán obsahuje dôležité výrazy zvýraznené tučným písmom. Na podporu čitateľskej príťažlivosti obsah základného učiva sprístupňuje kombinácia textovej a obrazovej časti. Nosné ilustrácie obsahujú komentovaný opis, ktorý je súčasťou textu.

Kľúčové slová v hornej časti strán sa týkajú základného a rozširujúceho pojmového aparátu. Môžu sa využiť napr. pri opakovaní a upevňovaní učiva, overení pochopenia ich významu pri práci s textom, pri vzájomnej komunikácii žiakov a pod.

Otázky v užšom stĺpci po okrajoch stránok nadväzujú na skôr osvojené poznatky v súvislosti s novým učivom. Môžu slúžiť na motiváciu žiakov, podporu ich učenia z hľadiska vzájomných súvislostí, opakovanie a upevňovanie poznatkov.

Rozširujúce informácie v stĺpci na vonkajších okrajoch strán majú rozširujúci a informačný charakter. Obsahujú rozširujúce učivo, doplňujúce obrázky a zaujímavosti. Možno ich využiť na obohatenie poznatkov pre žiakov s hlbším záujmom o problematiku, alebo pri zvýšenom týždennom počte vyučovacích hodín biológie.

Výberové témy možno využiť podľa záujmu a možností školy v súlade s učebnými osnovami školského vzdelávacieho programu.

Praktické aktivity majú výberový, odporúčajúci charakter z hľadiska ich počtu aj obsahu podľa možností školy, záujmu učiteľa a žiakov.

2

Porozmýšľaj a odpovedz sú otázky na overenie úrovne osvojenia základ-ného učiva žiakmi. Sú zamerané naj-mä na rozvoj porozumenia a aplikácie.

Rieš a skúmaj sú úlohy orientované na upevnenie teoretických poznatkov v praktických situáciách. Majú výberový charakter podľa podmienok školy, záujmu učiteľa a žiakov. Podporujú kľúčové kompetencie – najmä tímovú prácu, vyhľadávanie, triedenie a spracovanie informácií. Sú podkladom na individuálne a skupinové zamestnanie žiakov pri školských a domácich aktivitách. Nabádajú na samostatné a tvorivé hľadanie riešení rôznych otázok a problémov, vedú k práci s učebnicou (využívaniu textu alebo obrázkov), informačno-komunikačných technológií a iných zdrojov.

stred strany – základné učivo

kľúčové slová

zaujímavosti

motivačné otázky

rozširujúce učivo

doplňujúce ilustrácie

komentovaný opis ilustrácie – súčasť základného textu

Obsah VNÚTORNÁ STAVBA TELA STAVOVCOV ................................................................. 5

Povrch tela stavovcov ..................................................................................................... 7

Oporná a pohybová sústava stavovcov........................................................................... 9

Praktické aktivity – Pozorovanie povrchu tela a kostry stavovcov................................... 12

Tráviaca sústava stavovcov............................................................................................ 13

Dýchacia sústava stavovcov............................................................................................ 15

Obehová sústava stavovcov............................................................................................ 17

Vylučovanie. Močová sústava stavovcov......................................................................... 19

Regulačné sústavy stavovcov............................................................................ 21

Zmyslové orgány stavovcov............................................................................................. 23

Rozmnožovacia sústava stavovcov................................................................................. 25

Praktické aktivity – Stavba vtáčieho vajca..................................................................... 28

Životné prejavy a správanie stavovcov............................................................................ 29

Význam stavovcov v prírode a pre človeka..................................................................... 32

Ochrana stavovcov.......................................................................................................... 33

Praktické aktivity – Poznávanie vybraných chránených stavovcov................................ 34

ČLOVEK A JEHO TELO ............................................................................................... ...35

Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvo..................................................................... 37

Telo ako celok – Výberová téma...................................................................................... 39

Povrch tela – koža........................................................................................................... 41

Starostlivosť o kožu a jej význam.................................................................................... 43

Prvá pomoc pri poraneniach kože................................................................................... 44

Praktické aktivity – Nácvik prvej pomoci pri poraneniach kože....................................... 44

Oporná a pohybová sústava .......................................................................................... 45

Kosti................................................................................................................................. 45

Kostra.............................................................................................................................. 47

Kostra končatín................................................................................................................ 49

Praktické aktivity – Činnosť horných a dolných končatín................................................. 50

Svaly................................................................................................................................ 51

Svalstvo človeka.............................................................................................................. 53

Starostlivosť o opornú a pohybovú sústavu a ich význam............................................... 55

Poškodenia a poranenia kostí a svalov........................................................................... 56

Zásady prvej pomoci pri poranení kostí........................................................................... 57

Praktické aktivity – Poznávanie kostí a nácvik prvej pomoci pri poranení kostí.............. 58

Tráviaca sústava.............................................................................................................. 59

Zložky potravy a premena látok....................................................................................... 61

Zásady zdravej výživy...................................................................................................... 65

Poškodenia a ochorenia tráviacej sústavy....................................................................... 66

Starostlivosť o tráviacu sústavu a jej význam.................................................................. 67

Praktické aktivity – Zloženie stravy človeka..................................................................... 68

Dýchacia sústava............................................................................................................. 69

Dýchanie.......................................................................................................................... 71

Praktické aktivity – Prejavy dýchania............................................................................... 72

Škodlivé vplyvy na dýchaciu sústavu............................................................................... 73

Zásady prvej pomoci pri ohrození životných funkcií........................................................ 75

Starostlivosť o dýchaciu sústavu a jej význam................................................................ 77

Praktické aktivity – Prvá pomoc pri ohrození životných funkcií........................................ 78

Obehová sústava. Krv..................................................................................................... 79

Srdce.............................................................................................................................. 81

Praktické aktivity – Pozorovanie vonkajších prejavov činnosti srdca................................ 82

Cievy................................................................................................................................... 83

Poškodenia a ochorenia obehovej sústavy........................................................................ 85

Zásady prvej pomoci pri krvácaní....................................................................................... 86

3

Praktické aktivity – Nácvik prvej pomoci pri veľkom krvácaní............................................. 86

Praktické aktivity – Nácvik prvej pomoci pri malom krvácaní a zastavení činnosti srdca.. 87

Starostlivosť o obehovú sústavu a jej význam................................................................... 88

Vylučovanie. Močová sústava............................................................................................ 89

Regulačné sústavy. Hormonálna sústava.......................................................................... 91

Nervová sústava................................................................................................................ 93

Zmysly a zmyslové orgány. Čuch a chuť............................................................................ 95

Zrak a sluch........................................................................................................................ 97

Poškodenia a hygiena zraku a sluchu ............................................................................... 100

Praktické aktivity – Pozorovanie činnosti zmyslových orgánov.......................................... 102

Vyššia nervová činnosť...................................................................................................... 103

Zásady prvej pomoci pri poranení mozgu a miechy........................................................... 106

Praktické aktivity – Nácvik prvej pomoci pri poranení miechy............................................ 107

Starostlivosť o nervovú sústavu a jej význam..................................................................... 108

Rozmnožovacia sústava..................................................................................................... 110

Vývin jedinca...................................................................................................................... 112

Intímna hygiena a pohlavné choroby................................................................................. 114

Partnerské vzťahy a rodina................................................................................................ 115

ZDRAVIE A ŽIVOT ČLOVEKA.......................................................................................... ...116

Vonkajšie vplyvy na ľudské zdravie................................................................................... 118

Vplyv návykových látok na zdravie človeka....................................................................... 120

Vnútorné vplyvy na ľudské zdravie.................................................................................... 122

Schopnosti a osobitosti človeka ......................................................................................... 124

Životný štýl – zdravý spôsob života.................................................................................... 126

Praktické aktivity – Zdravý životný štýl............................................................................... ...127

Prílohy................................................................................................................................ 128

4

Vnútorná stavba tela stavovcov

5

6

Telo stavovcov pokrýva viacvrstvová koža. Je to miesto styku s oko-litým prostredím. Koža má predovšetkým ochranný význam. Chráni telo pred mechanickým poškodením, chemickými a fyzikálnymi vplyvmi a pred choroboplodnými zárodkami. Je tepelným izolátorom,

Nápadné rozdiely povrchu tela stavovcov závisia od spôsobu života v určitom životnom prostredí. Sfarbenie tela má pre živočíchy ochranný význam.

Koža stavovcov má tri vrstvy – pokožku, zamšu a podkožné väzi-vo. V podkožnom väzive sa ukladá tuk, ktorý chráni telo pred stratou tepla a je zdrojom energie.

Z kože vyrastajú kožné útvary – šupiny rýb a plazov, perie vtákov, srsť, kopytá a pazúry cicavcov. Ich stavba a význam závisí od pro-stredia a spôsobu života živočícha.

1. Akú ochranu má mäkké telo slimáka?

2. Uveď príklad bezstavovca, kto-rý má vonkajšiu kostru.

3. Aký povrch tela má kapor, ro-pucha a jašterica?

4. Uveď príklady stavovcov, ktoré majú telo pokryté perím a srsťou.

5. Čo sa dá zistiť zo šupiny kapra? 6. Vymenuj druhy obojživelníkov,

ktoré majú jedové žľazy.

Povrch tela stavovcov

Obr. 1 Koža a kožné útvary stavovcov žltá farba – sliz, červená farba – pokožka, ružová farba – zamša

Telo ryby pokrýva koža, z ktorej vyras-tajú kostené šupiny. Tvorí ich zubovi-na. Sliz na pokožke a šupinách znižuje trenie pri pohybe vo vode.

Obojživelníky majú na povrchu tela hladkú a vlhkú kožu. Kožné dýchanie má význam najmä počas zimného spánku.

Plazy sa dobre prispôsobili suchému prostrediu. Telo pokrýva suchá koža so šupinami a štítkami. Hady zvliekajú kožu v celku, jašterice po častiach.

Telo vtákov chráni pred stratou tepla perie. Vrchné perie sa nazýva obrysové, spodné perie je páperie. Na chvoste a na krídlach má vták letky.

Cicavce majú telo pokryté chlpmi -srsťou, ktorá im pomáha udržiavať stálu telesnú teplotu. Dlhšiu srsť tvoria pesíky, kratšiu srsť tvorí podsada. Sfarbenie srsti má ochranný význam.

kostrnka

brko

háčiky

páperieobrysové pero

zástavica

koža ryby

koža obojživelníka

koža plaza

koža vtáka

koža cicavca

kostená šupina

potná žľaza

chlp

žľaza

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

7

Obr. 2 Rohovinové útvary kože cicavcov

Vodné vtáky majú mastné perie a kožu, ktoré si mastia tukom z mazovej žlazy pri chvoste.

Vodné cicavce majú lesklú, hustú a nepremokavú srsť. Zadržiava sa v nej vzduch, čo chráni živočíchy pred zimou.

Krycia srsť chráni a maskuje, podsrstie je vodovzdorné a udržuje teplo.

Over si, čo vieš 1. Aký význam má povrch tela stavovcov? 2. Aké kožné útvary vyrastajú z kože stavovcov? 3. Uveď príklady stavovcov, ktoré majú telo pokryté šupinami, perím

a srsťou. 4. Zdôvodni na príkladoch odlišnosti kožných útvarov stavovcov. 5. Opíš stavbu vtáčieho pera. 6. Vysvetli, ako je chránený povrch tela teplokrvných živočíchov (vtá-

kov, cicavcov). Aký to má význam? 7. Aký význam má sfarbenie tela stavovcov. Uveď príklady.

Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Pozoruj a zisti, kedy a prečo pĺzne pes a mačka. 2. Zisti na internete alebo v odbornej literature, ako sa nazýva živo-

čích, ktorému chýba v koži pigment. 3. Porovnaj odlišnosti povrchu tela rýb, objživelníkov, plazov, vtákov

a cicavcov. 4. Zisti, ktoré druhy zimnej kožušiny sú navzácnejšie a ako sa dajú

nahradiť?

7. Porovnaj zvliekanie kože hada a jašterice.

8. Uveď príklady cicavca, ktorý má rohy, parohy, kopytá, pa-zúry.

9. Objasni, aký význam má biele sfarbenie srsti medveďa bie-leho.

10. Porovnaj kvalitu srsti cicavcov v letnom a zimnom období.

11. Aký je rozdiel medzi pĺznutím a pŕchnutím?

Z kože cicavcov vyrastajú rohovi-nové útvary, kopytá, pazúre, nechty, rohy, parohy.

Výmena peria a srsti závisí od ročného obdobia. Pri vtákoch sa nazýva pŕchnutie a pri cicavcoch ide o pĺznutie.

Obr. 3 Vydra riečna – vodný cicavec

Obr. 4 Kačica divá – vodný vták

povrch tela, koža, pokožka, zamša, podkožné väzivo, kožné útvary, šupiny, štítky, perie, zástavica, kostrnka, brko, obrysové perie, páperie, letky, chlpy, srsť, srstice, podsrstie

zamša

rohy tura parohy jeleňakopyto koňa pazúry psa

• Pichľavý kožuch ježa je jeho hlavnou ochranou. Každý osteň je chlp, ktorý sa zmenil na ostrý, tuhý, 2-3 cm dlhý pichliač.

• Dikobraz má na chvoste duté pichliače, ktorými sa pokúša odplašiť nepriateľa.

• Farba tela splývajúca s prostredím umožňuje mäso-žravým živočíchom priblížiť sa ku koristi (kuna). Korisť chráni pred živočíchmi, ktorí ju lovia (myš), alebo odstrašuje (sala-mandra, kunka).

8

Základom opornej sústavy je kostra z kostí. Poskytuje telu živočí-chov vnútornú oporu a určuje tvar tela. Pohybovú sústavu tvoria svaly, ktoré zabezpečujú pohyb kostí.

Stavba a funkcie orgánov obidvoch sústav sú prepojené a ich spolu-práca umožňuje pohyb.

Stavba kostí a kostry stavovcov sa odlišuje v závislosti od spôsobu života.

Opornú sústavu stavovcov tvorí vnútorná kostra. Jej základom je chrbtica zo stavcov. K predným stavcom chrbtice sa pripája kostra lebky, k ďalším stavcom sa pripájajú rebrá a kostra končatín.

1. Od čoho vzniklo pomenovanie stavovce?

2. Ako sa podstatne odlišujú bezstavovce a stavovce? Uveď príklady.

3. Ktoré bezstavovce s vonkajšou kostrou poznáš?

4. Pokús sa vysvetliť, prečo nemajú obojživelníky rebrá.

5. Ktoré vtáky dobre plávajú a dobre behajú?

6. Ktoré vtáky dobre nelietajú a prečo?

Oporná a pohybová sústava stavovcov

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

Kostra rýb je prispôsobená na pohyb vo vode – plávanie.

Plávanie umožňujú plutvy párové (prs-ná, brušná) a nepárové (chrbtová, análna chvostová) - hlavný pohybový orgán.

Obojživelníky skáču a plávajú. V kostre chýbajú rebrá. Zadné končatiny majú dobre vyvinuté a prispôsobené na ská-kanie.

Plávacie blany na prstoch podporujú plávanie vo vode.

Plazy sa plazia. Majú predĺžený tvar kostry, najčastejšie s dlhým chvostom.

Rebrá sa spájajú s prsnou kosťou a tvoria hrudník.

Vtáky sú prispôsobené na let tvarom tela a perím na povrchu tela.

Kostra je pevná a ľahká. Dlhé kosti sú duté a vyplnené vzduchom. Predné kon-čatiny sú premenené na krídla.

Ťažiskom vtákov je prsná kosť s hrebeňom. Na hrebeň sa upínajú svaly a umožňujú pohyb krídel.

Cicavce sa prispôsobili na pohyb na súši (mačka, zajac), vo vode (veľryba), vo vzduchu (netopier). Kostra sa skladá z lebky, chrbtice a kostry končatín.

Niektoré kosti cicavcov sú vyplnené kostnou dreňou.

prsná kosť

Obr. 5 Oporná sústava a pohybová aktivita stavovcov (fialová farba – lebka, žltá farba – chrbtica s rebrami, modrá farba – plutvy, kostra prednej a zadnej končatiny)

9

Niektoré cicavce majú odlišný počet prstov na nohách. Závisí od po-hybu živočícha po tvrdom alebo mäkkom teréne.

Nohy nepárnokopytníkov sú zakončené jedným prstom – majú nepárny počet prstov, napr. kôň, somár.

Nohy párnokopytníkov majú dobre vyvinuté dva prsty – majú pár-ny počet prstov, napr. srnec, jeleň, sviňa, daniel, tur, ovca, koza, ťava. Posledný článok je zakončený rohovinovými raticami.

Pohybovú sústavu tvoria svaly. Kostrové svaly sa pripínajú na kostru šľachami.

Pohyb je základný prejav existencie živočíchov. Umožňuje napr. vyhľadávať potravu a úkryty, uniknúť pred nebezpečenstvom.

Spôsob a rýchlosť pohybu stavovcov závisí od prostredia, v ktorom žijú.

Obr. 9 Kostrové svaly psa – umožňujú aktívny pohyb

• Plazy a vtáky môžu otočiť hlavou o 1800 – kostra hlavy je spojená s chrbticou jednoduchým kĺbom.

kostra, chrbtica, stavce, lebka, rebrá, kostra končatín, prsná kosť, plávanie, kráčanie, plazenie, skákanie, lietanie

Obr. 6 Kostra končatín stavovcov je prispôsobená pohybu v určitom prostredí

korytnačka – plazí sa a pláva

kôň – behá

netopier – lieta

vták – lieta

Obr. 7 Žirafa a krt majú v krku rovnaký počet – sedem krčných stavcov, ako všetky stavovce

články prsta

kopyto

články prstov

ratice

Obr. 8 Nepárnokopytníky a párnokopytníky

nepárnokopytníky stúpajú na jeden prst zakončený kopytom – pohybujú sa po tvrdom teréne

párnokopytníky stúpajú na dva dlhšie stredné prsty zakončené raticami – v mäkkom teréne sa prsty od seba odďaľujú a zväčšujú opornú plochu nohy

delfín – pláva

Perie na krídlach vtákov tvoria letky a na chvoste kormidlové perá.

Vtáky majú na zadnej končatine behák, ktorý vznikol zrastením viacerých kostí.

Niektoré vtáky majú silné zadné končatiny, dobre behajú (kury, pštros), iné dobre plávajú - malé krídla používajú ako veslá, prsty majú spojené plávacími blanami (tučniaky).

10

Hladké svaly spôsobujú pohyb vnútorných orgánov (žalúdka, čriev, ciev), sú menej výkonné a málo unaviteľné

Srdcový sval má podobnú stavbu ako priečne pruhovaný, výkonne a vytrvalo pracuje celý život

Svaly tvoria svalové tkanivá, ktoré umožňujú pohyby kostry a vnútorných orgánov.

Stavba kostrových svalov umožňuje ich základnú vlastnosť – predĺženie (natiahnutie) a skrátenie (stiahnutie), čím dávajú do pohybu kosti. Over si, čo vieš 1. Ktoré spoločné a odlišné znaky má stavba kostry stavovcov? 2. Porovnaj stavbu kostí vtákov a cicavcov. 3. Aký význam má prsná kosť a duté kosti vtákov? 4. Ktoré stavovce plávajú, plazia sa, skáču, kráčajú, lietajú? 5. Ako sa odlišuje stavba končatiny párnokopytníkov a nepárnoko-

pytníkov? Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Zisti na internete (v encyklopédii) rýchlostné rekordy v pohybe

stavovcov a informuj spolužiakov. 2. Ohni svoje predlaktie k ramenu a zisti, ktorý sval sa predĺžil a ktorý

skrátil.

svaly, šľachy, svalové tkanivá, priečne pruhované svaly, hladké svaly, srdcový sval, predĺženie svalu, skrátenie svalu

Priečne pruhované svaly tvoria svalové vlákna. Svalové vlákna sa spájajú do snopcov a snopce do svalov.

Činnosť kostrových svalov reguluje nervová sústava, preto ich živočích môže vedome ovládať.

Obr. 10 Svalové tkanivá

skrátenie svalu

Obr. 11 Činnosť dvojice kostrových svalov umožňuje pohyb kostry

predĺženie svalu

Priečne pruhované svaly – kostrové svaly sa pripínajú na kostru, umožňujú aktívny vedomý pohyb, ľahko sa unavia

7. Aký je rozdiel medzi hladkým a priečne pruhovaným svalom?

8. Vysvetli, prečo majú niektoré stavovce lepšie vyvinuté určité svaly, napr. skokan, jastrab, kôň.

9. Zdôvodni, prečo predátori (lovci koristi) vynikajú rýchlym pohy-bom. Uveď príklad.

Obr. 12 Výraz tváre cicavcov určujú svaly na tvárovej časti lebky (mimické svaly)

11

1. Pozorovanie šupiny ryby Potreby: šupiny kapra (alebo inej ryby), lupa, podložka (čistý hárok papiera), preparačná ihla. Pracovný postup: 1. Polož na podložku šupinu kapra a pozoruj lupou. 2. Nakresli tvar šupiny a prírastkové kruhy. 3. Označ čiarou a pomenuj časti šupiny. Využi obrázok Stavba šupi-

ny ryby. 4. Zisti podľa počtu prírastkových kruhov vek ryby a podmienky,

v ktorých ryba žila. V nepriaznivých podmienkach (sucho, zima, nedostatok potravy) sú kruhy husto pri sebe, v priaznivých sú od seba vzdialené.

5. Pozoruj fotografiu povrchu tela kapra na obrázku Usporiadanie šupín kapra.

Záver: 1. Aký vek mala ryba podľa prírastkových kruhov? 2. V akých podmienkach ryba žila? 3. Aký význam má škridlicovité rozloženie šupín? 4. Ako súvisí funkcia a tvar šupiny s prostredím, v ktorom ryba žije?

2. Pozorovanie pera vtáka Potreby: pero z krycieho peria, lupa, preparačná ihla (alebo špendlík), nožnice, mikroskop, podložné sklo, krycie sklíčko, pinzeta. Pracovný postup: 1. Pozoruj voľným okom a lupou stavbu pera a nakresli ho.

Označ čiarou a pomenuj časti pera. 2. Napodobni úpravu peria, ktoré robia vtáky zobákom.

Rozruš zástavicu preparačnou ihlou, potom po nej prechádzaj v smere perútok.

3. Vystrihni zo zástavice 1 cm2 a pozoruj pod mikroskopom jej štruktúru. Urob nákres, označ jej časti čiarou a pomenuj.

Záver: 1. Aký význam má upravovanie peria zobákom? 2. Aký význam má štruktúra zástavice pre let vtáka?

3. Pozorovanie kostry stavovcov

Potreby: poznámkový zošit, písacie potreby. Pracovný postup: 1. Pozoruj obrázok Modely kostier stavovcov. 2. Porovnaj kostry na modeloch s obrázkom Oporná sústava

stavovcov. 3. Poznamenaj si písmená A, B, C a napíš k nim názov príslušnej

skupiny stavovcov. 4. Poznamenaj si číslice 1 až 5 a napíš k nim názov častí kostry. 5. Porovnaj na obrázkoch A, B, C jednotlivé časti kostry. Záver: 1. Ktoré časti kostry majú stavovce na modeloch spoločné? 2. Ako sa odlišujú jednotlivé časti kostry na modeloch stavovcov?

Praktické aktivity Povrch tela a kostra stavovcov

predná časť šupiny

zadná časť šupiny

prírastkové kruhy

Obr. 13 Stavba šupiny ryby

Obr. 14 Usporiadanie šupín kapra

Obr. 15 Krycie pero a stavba zástavice pera vtáka

Obr. 16 Modely kostier stavovcov

1

3 2

1

2

3

4

4

5

5

A

B

brko

kostrnka

zástavicaháčiky

perútky

lúče

C

1

2

3

4

5

kostrnka

12

Orgány tráviacej sústavy stavovcov zabezpečujú prijímanie, spra-covanie a využitie potravy. Z potravy získavajú energiu potrebnú na rast, pohyb a obnovenie telesných funkcií.

V ústnej dutine majú stavovce zuby (okrem niektorých rýb a vtákov) a ústia do nej slinné žľazy, pokračuje hltan a pažerák. V žalúdku sa potrava čiastočne natrávi a travenina postupuje do dvanástnika, do ktorého ústi podžalúdková žľaza a žlčník.

Najdôležitejšia časť tráviacej sústavy je tenké črevo. Prebieha v ňom trávenie (postupný rozklad zložitých látok na jednoduchšie) a vstre-bávanie (prenikanie rozložených látok cez steny tráviacich orgánov do krvi). Na začiatku hrubého čreva je slepé črevo. Hrubé črevo končí análnym otvorom. Obojživelníky, plazy a vtáky vylučujú kloa-kou. Je to spoločný vývod tráviacej, močovej a rozmnožovacej sústa-vy.

Tráviaca sústavu rýb je jednoduchá (hltan a pažerák jednoducho rozšírený do žalúdka a čreva). Niektoré druhy rýb majú v ústnej dutine zuby (napr. šťuka).

Obojživelníky získavajú potravu vymrštiteľným lepkavým jazykom a prehĺtajú ju vcelku (napr. hmyz, slimáky).

Plazy majú rozličný tvar jazy-ka (jašterice, hady), potravu prehĺtajú v celku. Niektoré druhy hadov majú v ústnej dutine jedové zuby s jedovou žľazou. Používajú ho na obranu a usmrtenie koristi.

Vtáky (živiace sa semenami) zhromažďujú potravu v hrvole, kde sa zvlhčuje a zmäkčuje. V žľaznatom žalúdku potravu rozkladajú trávia-ce šťavy (enzýmy). V svalnatom žalúdku sa potrava mechanicky rozdrobuje pomocou svalov a drobných kamienkov.

Vtáky majú rozličné tvary zobákov, v závislosti od druhu potravy a spôsobov jej získavania (napr. výr má zahnutý, ďateľ dlhý a silný).

1. Ako prijíma a spracováva potravu črievička?

2. Uveď, ako prijímajú potravu vonkajšie a vnútorné parazity.

3. Vysvetli mimotelové trávenie pavúka križiaka.

4. Nakresli nezmara a označ príjímací a vyvrhovací otvor.

Tráviaca sústava stavovcov

Potrava stavovcov je rozmanitá, obsahuje bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerálne látky a vodu.

Obr. 19 Jedové zuby – ktorýjedovatý had žijúci u nás ich má?

• Plynový mechúr rýb je spojený s tráviacou sústavou, nadľahčuje telo ryby.

• Hady prijímajú potravu raz za dlhšie obdobie (napr. raz za me-siac).

Obr. 20 Zuby v ústnej dutine ryby - dravá šťuka

podžalúdková žľaza

tenké črevo

hrubé črevo

žalúdok pečeň

pažerák zuby

Obr. 17 Tráviaca sústava cicavcov

Obr. Tráviaca sústava stavovcov

slepé črevo

konečník

Obr. 18Jazyk žaby

13

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

Cicavce majú v čeľustiach rôzne druhy svalov a zubov, ktoré sú pri-spôsobené na druh potravy (hmyzožravé, bylinožravé, mäsožravé, všežravé).

Prežúvavé cicavce – párnokopytníky (tur domáci, srnec, jeleň, daniel), ktoré sa živia rastlinnou potravou, majú zložený žalúdok. Neprežúvavé cicavce – nepárnokopyt-níky (sviňa lesná, sviňa domáca) sú všežravé.

Over si, čo vieš 1. Aký význam má pre stavovce tráviaca sústava? 2. Pomenuj na obrázku orgány tráviacej sústavy. 3. Aký význam pre niektoré vtáky má hrvoľ, žľaznatý

a svalnatý žalúdok? 4. Ako sú prispôsobené hmyzožravé, bylinožravé a mäsožravé

cicavce na prijímanie potravy?

Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Preskúmaj, ktoré stavovce v tvojom okolí sa živia rastlinnou po-

travou a ktoré mäsitou potravou. Ako sú na to prispôsobené? 2. Vyhľadaj v atlase živočíchov stavovce, ktoré majú osobitne pri-

spôsobený jazyk, zobák a chrup na prijímanie určitej potravy. Oboznám s tým spolužiakov.

3. Zisti na internete, akú úlohu majú enzýmy pri trávení potravy..

5. Zopakuj si, aký tvar zobá-kov majú niektoré lesné vtáky.

6. Vymenuj párnokopytníky chované človekom.

7. Uveď príklady bylinožrav-cov, mäsožravcov a vše-žravcov.

Potrava prežúvavcov sa zhro-mažďuje v bachore, pri odpo-činku sa posúva do čepca, v malých dávkach sa vracia do papule, kde sa dôkladne prežú-va. Prežutá potrava sa vracia do knihy a slezu, kde pokračuje trávenie.

Obr. 23 Zložený žalúdok tura

potrava, trávenie, ústna dutina, zuby, jazyk, hltan, pažerák, žalúdok, dvanástnik, žlčník, tenké črevo, hrubé črevo, konečník, kloaka, bylinožravce, mäsožravce, všežravce, prežúvavý cicavec, neprežúvavý cicavec

Kačica divá drobnými zúbkami na okraji zobáka preciedza vodu a chytá drobné vodné živočíchy

Myš (hlodavec) má hlo-davé zuby, ktoré neustále dorastajú.

Pes (mäsožravec) ma silné očné zuby a stoličky.

Tur (bylinožravec , prežúvavec) tupými hrboľatými stoličkami žuje rastlinnú potravu.

Sviňa (všežravec) používa veľké očné zuby (kly) na obra-nu v nebezpečenstve

Krt (hmyzožravec) má malé drobné, ostré zuby.

črevo

pažerák

Obr. 21 Zobáky vtákov

Výr skalný zahnutým zobákom loví korisť

Obr. 22 Chrup cicavcov – závisí od potravy, ktorou sa živia

Ďateľ veľký dlhým zobákom vydlabáva dutiny v stromoch, lep-kavým jazykom chytá h

bachor

kniha

čepiec

slez

hlodáky

očné zuby

stoličky

kly

stoličky

14

Dýchanie je základný prejav života. Dýchacia sústava zaisťuje prí-vod kyslíka do tela a vylučovanie oxidu uhličitého.

Kyslík potrebujú živočíchy pri premene látok zo živín, pričom sa uvoľňuje energia, potrebná pre priebeh všetkých životných procesov.

Dýchacie orgány stavovcov závisia od životného prostredia a spô-sobu života vo vode alebo na súši.

Dýchacím orgánom rýb, ktoré žijú vo vode sú vonkajšie žiabre. Tvo-ria ich prekrvené žiabrové lupienky v žiabrových oblúkoch . Z vody, ktorá obmýva žiabre sa vstrebáva kyslík rozpustený vo vode a preniká do krvi.

Žiabre majú veľký povrch na prijímanie kyslíka z vody. Kyslík pre-chádza do krvi cez žiabrové lupienky.

Obojživelníky (dospelé), plazy, vtáky a cicavce majú vyvinuté pľúca.

Do pľúc sa vzduch dostáva dýchacími cestami. Z dýchacích ciest preniká cez nozdry, hrtan, priedušnicu, dve priedušky a priedušničky do pľúc.

Obojživelníky v larválnom štádiu – žubrienky dýchajú vonkajšími žiabrami.

Dospelé obojživelníky majú vakovité hladké, málo zriasené pľúca. Prísun kyslíka výrazne dopĺňajú kožným dýchaním.

Vakovité pľúca plazov sú zriasené početnými priehradkami a mechúrikmi.

1. Ktoré živočíchy prijímajú kys-lík povrchom tela?

2. Vysvetli, aké orgány sú prie-duchy a vzdušnice.

3. Prečo pstruh žije v horských bystrinách?

4. Aký význam má kožné dý-chanie obojživelníkov?

5. Prečo znečistené vody sťažu-jú dýchanie rýb?

6. Prečo hynú ryby v rybníku, kde je veľa siníc a rias?

7. Prečo ryba zahynie, ak je dlhší čas bez vody?

Dýchacia sústava stavovcov

Obr. 24 Dýchacia sústava rýb

Stavovce dýchajú kyslík rozpuste-ný vo vode alebo zo vzduchu.

Žiabre ryby sú umiestnené na bo-koch hlavy, pokryté žiabrovými viečkami.

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

žiabre

prúdenie vody do žiaber

pretekanie vody žiabrami

krvné cievy

žiabrové oblúky

odkysličená krv

okysličená krv

larva žubrienka

dospelý jedinec má pľúca

vonkajšie žiabre

pľúca

žiabrové lupienky

15

kožné dýchanie

Obr. 25 Dýchanie obojživelníkov

dospelý jedinec

Špeciálnym orgánom vtákov sú vzdušné vaky, ktoré zasahujú do dutých kostí.

Cicavce majú pľúca bohato členené. Tvoria ich pľúcne mechúriky, ktoré tvoria pľúcne komôrky ovinuté krvnými vlásočnicami. Do vlá-sočníc preniká z krvi kyslík a vylučuje sa oxid uhličitý.

Over si, čo vieš 1. Aký význam má pre stavovce dýchacia sústava? 2. Ktoré stavovce dýchajú žiabrami a ktoré pľúcami? 3. Čím sa odlišujú pľúca stavovcov? 4. Ktoré orgány tvoria dýchacie cesty plazov, vtákov a cicavcov? Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Pozoruj dýchanie psa (mačky) a vlastné dýchanie. Zisti počet dy-

chov za 1 min a vzájomne ich porovnaj. 2. Zisti informácie o zmene rýchlosti dýchania cicavcov, ktorí v zime

spia (napr. svišť, netopier) 3. Vyhľadaj informácie o príčinách znečisťovania vody a ovzdušia

a dôsledkoch na dýchanie stavovcov. Prezentuj spolužiakom.

dýchanie, kyslík, oxid uhličitý, žiabre, kožné dýchanie, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca, pľúcne vaky, pľúcne mechúriky, pľúcne komôrky

priedušnica

plynný kyslík vo vzduchu

Obr. 26 Prijímanie kyslíka pľúcami suchozemskými živočíchmi (aj člo-vekom) – pľúca sú na povrchu vlhké, vzdušný kyslík sa vo vlhkom povrchu rozpúšťa a preniká cez bunkovú blanu pľúcnych mechúrikov do krvi, ktorá sa rozvádza po tele

pľúca

Obr. 27 Uloženie pľúc a vzdušných vakov vtákov

priedušnica pľúca

priedušničky

rebrá

• Vtáky a cicavce majú najefektív-nejšiu dýchaciu sústavu spome-dzi všetkých stavovcov.

• Stavovce majú rozličnú potrebu kyslíka. Aktívne živočíchy spot-rebujú viac kyslíka. Had má stredné požiadavky na kyslík, vták má veľmi veľké kyslíkové požiadavky.

priedušnica

prieduška

kyslík

oxid uhličitý

sval bránica – pomáha rozťahovať a stláčať pľúca pri dýchaní

pľúcny mechúrik Obr. 28 Uloženie a stavba pľúc koňa

Obr. 29 Stavba pľúc cicavcov

priedušky

vzdušné vaky v kostiach rozpúšťajúci

sa kyslík

vlhký povlak v pľúcach

prieduška

žila

tepna

pľúcne komôrky

vzdušné vaky

16

Obehovú sústavu stavovcov tvoria telové tekutiny - krv a miazga, cievy a srdce.

Cievna sústava je zatvorená – krv koluje v prepojenom uzavretom systéme ciev a srdca. To zabezpečuje dobré rozvádzanie látok po tele a pri vtákoch a cicavcoch reguluje aj telesnú teplotu.

Krv a miazga privádzajú do orgánov živiny a iné látky (napr. kyslík). Z orgánov odvádzajú nepotrebné a odpadové látky, napr. oxid uhliči-tý.

Krv stavovcov tvorí tekutina – krvná plazma a krvné bunky – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky.

Cievy, ktoré privádzajú krv do srdca sú žily, zo srdca vychádzajú tepny. Tepny a žily sa rozvetvujú na tepničky a žilky a na jemné vlá-sočnice.

Pohyb telových tekutín v cievach zabezpečuje srdce.

Obehová sústava stavovcov

1. Aký význam majú telové tekuti-ny bezstavovcov?

2. Aký typ obehovej sústavy má slimák?

3. Vysvetli princíp zatvorenej obe-hovej sústavy dážďovky.

4. Nakresli schému otvorenej obehovej sústavy.

Krv a miazga: – privádzajú do buniek orgánov z tráviacej sústavy živiny a kyslík z dýchacej sústavy, – odvádzajú z orgánov do močo- vej sústavy odpadové látky a do dýchacej sústavy oxid uhličitý. Výmena látok medzi krvou a bunkami nastáva vo vlásočni-ciach.

Červené krvinky obsahujú červe-né farbivo hemoglobín, ktorý pre-náša kyslík z pľúc do tkanív.

Biele krvinky pohlcujú baktérie.

Krvné doštičky majú význam pre zrážanie krvi.

Miazga vypĺňa medzibunkové priestory.

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

Srdce rýb má predsieň a komoru, obsahujú len odkysličenú krv. Okysličená krv prúdi zo žiabier do hlavy a k chvostu.

Obojživelníky a plazy majú srdce roz-delené na dve predsiene a jednu ko-moru. V komore sa okysličená a odkysličená krv mieša.

Vtáky a cicavce majú srdce rozdelené na dve predsiene a dve komory. Okysličená a odkysličená krv sa nemieša.

Obr. 30Tepny, žily, a vlásočnice

vlásočnice – zabezpečujú výmenu látok medzi bunkami a krvou

Obr. 31 Stavba srdca a krvný obeh stavovcov; okysličená krv, odkysličená krv , zmiešaná krv

žiabrový obeh

vlásočnice

telový obeh

pľúcny obeh

pľúcny obeh

telový obeh telový

obeh

vlásočnice vlásočnice

žila

žilka

tepnička

vlásočnice

tepna

17

Stavba a činnosť srdca umožňuje obeh krvi pod určitým tlakom. Po-háňa krv v cievach k žiabram alebo pľúcam. V nich získava krv kyslík – okysličuje sa. Okysličená krv prúdi do ostatných častí tela, zbavuje sa kyslíka – odkysličuje sa a vracia sa späť do srdca.

Ryby majú najjednoduchšiu stavbu srdca. Srdce poháňa iba odkysli-čenú krv do žiaber pod malým tlakom.

Vtáky a cicavce majú najdokonalejšiu stavbu a činnosť srdca. Roz-vádzanie krvi zabezpečuje malý (pľúcny) a veľký (telový) krvný obeh. Tlak krvi vháňa z ľavej časti srdca okysličenú krv a z pravej odkysličenú krv. Obehový systém je výkonný a poskytuje dostatok kyslíka a energie na telesné aktivity.

Over si, čo vieš 1. Aký význam má krv, srdce a cievy v obehovej sústave stavovcov? 2. V čom je rozdiel v stavbe srdca rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov

a cicavcov? 3. Zdôvodni názov uzavretej obehovej sústavy stavovcov. Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Nakresli vlastnú schému otvorenej a zatvorenej obehovej sústavy. 2. Porovnaj rýchlosť pohybu kapra, skokana, užovky, orla a vlka v sú- vislosti so stavbou obehovej sústavy. 3. Vysvetli, ako spolu súvisí dýchacia a obehová sústava.

zatvorená obehová sústava, telové tekutiny, krv, miazga, cievy, žily, tepny, vlásočnice, srdce, predsieň, komora, malý krvný obeh, veľký krvný obeh

Obr. 33 Modely srdca stavovcov

pravá predsieň

Obr. 32 Stavba srdca vtákov a cicavcov

pravá komora

ľavá predsieň

ľavá komora

chlopne – medzi predsieňami a komorami regulujú prietok krvi v srdci – zabezpečujú jednosmerný tok krvi

Obr. 34 Krvný obeh vtákov a cicavcov

pľúca telo

malý – pľúcny krvný obeh

veľký – telový krvný obeh

ryby

obojživelníky

Obr. 35 Obehová sústava cicavcov zabezpečuje dostatok energie pre fungovanie orgánov a orgánových sústav

5. Aký vplyv má stavba obehovej sústavy na plávanie rýb, lietanie a beh vtákov a cicavcov?

6. V ktorých častiach tela prebieha malý a veľký krvný obeh cicav-cov?

• Srdce pracuje ako čerpadlo obe-hovej sústavy.

• Tepny, žily a vlásočnice tvoria krvné riečisko. Výmena látok a plynov prostredníctvom krvi sa uskutočňuje vo vlásočniciach.

18

Vylučovaním sa organizmus zbavuje plynných, tekutých a tuhých nepotrebných a odpadových látok.

Odpadové látky, ktoré vznikli pri premene látok prechádzajú do vylu-čovacích orgánov a z nich sa dostávajú von z tela.

Vylučovanie je proces, ktorý zabezpečuje stále vnútorné prostredie, najmä rovnováhu tekutín v tele.

Dýchacia sústava sa podieľa na vylučovaní plynného oxidu uhliči-tého.

Tráviacou sústavou sa vylučujú tuhé látky – trus a stolica.

Močová a kožná sústava zabezpečuje vylučovanie tekutých látok -moču a potu.

.

Močové orgány súvisia s telovými tekutinami, odstraňujú z tela preby-točnú vodu, soli a iné tekuté odpadové látky.

Močovú sústavu stavovcov tvoria obličky, močovody, močový mechúr a močová rúra.

Ryby majú nepravé pásikovité obličky medzi chrbticou a plynovým mechúrom. Nepravé obličky obojživelníkov sú uložené po bokoch chrbtice.

1. Ako sa prvoky zbavujú odpado-vých látok?

2. Ktoré bezstavovce sa zbavujú odpadových látok vylučovacími kanálikmi?

3. Ktoré bezstavovce vylučujú odpadové látky vejárovitými trubičkami?

4. Ktoré jednobunkové organizmy, rozkladajú nestrávené zvyšky potravy v hrubom čreve?

5. Má nezmar močovú sústavu? Ako vylučuje odpadové látky?

Vylučovanie

Močová sústava stavovcov

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

pot – kožnou sústavou

oxid uhličitý - dýchacou sústavou

• Pot obsahuje asi 98 % vody, zvyšok tvoria rôzne látky, napr. soli, močovina, kyselina mliečna a močová, amoniak a mastné kyseliny.

• Pot dáva koži vlhkosť a vláč-nosť a neustále sa odparuje. Potné žľazy vylučujú látky, kto-ré majú veľký obsah aromatic-kých látok. Sú príčinou špeci-fického zápachu tela.

• Trus (výkaly) tvoria nestrávi-teľné zvyšky potravy, odumre-té črevné bunky a črevné bak-térie. Asi 70% výkalov tvorí voda.

• Hnedé sfarbenie spôsobujú žlčové farbivá.

moč – močovou sústavou

trus – tráviacou sústavou

Obr. 36 Vylučovanie odpadových látok stavovcami

Obr. 37 Psie výkaly – prispievajú k rozširovaniu infekcií a črevných para-zitov; sú nebezpečné najmä na det-ských ihriskách; ich odstraňovanie je prejav kultúrneho správania

19

Plazy, vtáky a cicavce majú párové obličky.

Obličky obsahujú obličkové telieska. V obličkových telieskach sa filtruje krv. Moč sa tvorí v obličkových kanálikoch (ktoré vychádzajú z obličkových teliesok), odvádza sa do močovodov, močového me-chúra a z tela von močovou rúrou.

Močovody obojživelníkov, plazov a vtákov ústia do kloaky (spoloč-ný vývod tráviacej, močovej a rozmnožovacej sústavy).

Over si, čo vieš 1. Ktoré odpadové látky vylučujú stavovce a ktorými

sústavami orgánov sa vylučujú? 2. Pomenuj orgány močovej sústavy stavovcov. 3. Aký orgán je kloaka a ktoré stavovce ju majú? 4. Nakresli orgány močovej sústavy a šípkami označ smer

vylučovania moču. Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Pokús sa vysvetliť, prečo zahynie stavovec, ktorý prestane vylučo-

vať moč. 2. V odbornej literatúre zisti, či môžu žiť cicavce s jednou obličkou. 3. Vypracuj projekt so zameraním na súvislosť vylučovacej sústavy

s obehovou sústavou. 4. Zisti informácie o vylučovaní cicavcov žijúcich vo vode a na súši.

Porovnaj spôsob ich vylučovania. 5. Zisti na internete informácie o problémoch s odstraňovaním psích

výkalov v mestách. 6. Zisti, či sa v tvojom okolí nachádzajú koše na odstraňovanie psích

výkalov. Urob prieskum medzi „psíčkarmi“, či ich pri venčení psov využívajú. Zo zistení spracuj správu.

plynné odpadové látky, pevné odpadové látky, tekuté odpadové látky, oxid uhličitý, stolica, moč, pot, obličky, močovody, močový mechúr, močová rúra, kloaka 

• Zrohovatená koža plazov neu-možňuje vylučovanie vody po-vrchom tela.

• Vtáky nemajú potné žľazy, časť vody vylučujú dýchacími cesta-mi.

• Kašovitá hustá biela hmota, kto-rú vylučujú vtáky kloakou po-škodzuje pamiatky v mestách.

• Obličky stavovcov sú obalené tukovou vrstvou, aby boli chrá-nené pred chladom.

• Suchozemské stavovce musia šetriť vodou, voda z prvotného moču sa vstrebáva späť do or-ganizmu (99%).

• Mäsožravce mačkovité a psovité močom označujú svoje teritó-rium.

• Keď stavovec prestane vylučo-vať moč, otrávi sa vlastnými splodinami a zahynie.

Obr. 38 Močová sústava psa

obličky

močovody

močový mechúr

močová rúra

oblička

močovod

obličkové teliesko

močový mechúr

kanáliky – tvorí sa v nich moč

zberný kanálik

Obr. 40 Koše pre „psíčkárov“

Obr. 39 Stavba močovej sústavy cicavcov

močová rúra

krvné cievy

20

Z vonkajšieho a vnútorného prostredia pôsobia na živočíchy rozličné podnety – informácie.

Regulačné sústavy – hormonálna a nervová sústava riadia činnosť organizmu – prijímajú a spracovávajú podnety a odovzdávajú orgá-nom pokyny na činnosť.

Hormonálna sústava riadi činnosť orgánov prostredníctvom chemic-kých látok – hormónov. Tým zabezpečuje látkovú reguláciu.

Žľazy s vnútorným vylučovaním vylučujú hormóny do krvi. Hormó-ny ovplyvňujú napr. rast, premenu látok, tlak krvi, rozmnožovanie.

Nervová sústava prijíma, spracúva a odovzdáva informácie o zmene prostredia pomocou nervov.

Ústrednú nervovú sústavu tvorí mozog a miecha. Z ústrednej ner-vovej sústavy vedú obvodové nervy do celého tela a tvoria obvodovú nervovú sústavu.

Predný mozog tvoria dve pologule, ktoré majú laloky a závity. V jednotlivých častiach mozgu sú centrá pre činnosť zmyslových

orgánov (zrak, sluch, čuch, hmat, chuť).

Ryby a obojživelníky majú najviac vyvinutý stredný mo-zog.

Plazy majú dobre vyvinutý predný mozog.

Najviac vyvinutý predný mozog majú vtáky a cicavce.

Regulačné sústavy stavovcov

1. Akú nervovú sústavu má dáž-ďovka?

2. Nakresli a pomenuj nervovú sústavu nezmara.

3. Prečo nemá nervovú sústavu pásomnica?

4. Porovnaj stavbu rozptýlenej, pásovej a rebríčkovej nervovej sústavy.

5. Kde má hmyz uložené zmyslo-vé orgány?

Obr. 42 Ústredná nervová sústava stavovcov – mozog a miecha

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

podmozgová žľaza vaječníky (samice)

podžalúdková žľaza

semenníky (samce)

prištítne telieska

štítna žľaza

šuškovité teliesko

nadobličky

vaječníky (samice)

prištítne telieska

mozog je uložený v lebke

miecha je uložená v chrbtici

Obr. 41 Hormonálna sústava – žľazy s vnútorným vylučovaním majú stavov-ce zhodné

miecha

predný mozog

stredný mozog

medzimozog

mozoček predĺžená miecha

most

Obr. 43 Mozog stavovcov (predný mozog – sivá, stredný mozog – červená, medzimozog – modrá, mozoček – zelená, predĺžená miecha – žltá)

ryby

obojživelníky

plazy

vtáky cicavce

biela hmota sivá hmota

21

Základnou jednotkou nervového systému je nervová bunka – neu-rón. Výbežkami sa spája s ostatnými nervovými bunkami, čím prená-ša informácie.

Nervová bunka má schopnosť reagovať na rôzne podnety. Táto schopnosť sa nazýva dráždivosť.

Pri podráždení vzniká nervový vzruch. Vedenie nervového vzruchu od podnetu do mozgu po reakciu orgánu sa nazýva reflexný oblúk. Odpoveď organizmu na podráždenie je reflex.

Nepodmienené reflexy (automatické reakcie) sú vrodené. Zložité vrodené reflexy sú inštinkty. Majú ich vyvinuté všetky stavovce, naj-lepšie vtáky a cicavce. Majú rozhodujúci význam pre prežitie, napr. pri získavaní (love) potravy, obrane pred nebezpečenstvom, rozmno-žovaní, starostlivosti o mláďatá. Prejavujú sa napr. stavaním hniezd, kŕmením mláďat.

Podmienené reflexy sú získané, výtvárajú sa na základe skúsenosti živočícha. Získané reflexy (podmienené), sú výsledkom činnosti mozgu. Prejavujú sa napr. pri výcviku psa, správaní zdomácnených živočíchov.

Over si, čo vieš 1. Ktoré sústavy sa podieľajú na látkovej a nervovej regulácii? 2. Ktoré orgány tvoria ústrednú nervovú sústavu? 3. Aký je rozdiel medzi podmieneným a nepodmieneným reflexom? Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Zisti na internete (v encyklopédii a pod.), ktoré cicavce majú naj-

väčšiu schopnosť „učiť sa“. 2. Pozoruj správanie domáceho zvieraťa a zisti, ktoré nepodmienené

a podmienené reflexy sa prejavujú v jeho správaní. Z pozorovania spracuj správu.

• Základom výcviku psa je pôso-benie na nervovú sústavu cez zmyslové orgány. Cieľom je vy-tvoriť návyk psa na špecifický povel alebo podmienku výkonu.

• Pes je schopný naučiť sa až 260 povelov.

látková regulácia, hormonálna sústava, hormóny, nervová regulácia, nervová sústava, nervy, mozog, miecha, neurón, dráždivosť, nervový vzruch, reflexný oblúk, reflex, podmienený reflex, nepodmienený reflex

Obr. 44 Nervová bunka – neurón prenáša informácie spojením s inými nervovými bunkami

6. Aké inštinkty majú včely? 7. Aká je súvislosť medzi veľkos-

ťou predného mozgu a schopnosťami stavovcov?

8. Uveď príklad inštinktov vtákov. 9. Vysvetli, či „reč“ papagája je

podmienený reflex.

Na povrchu mozgových pologúľ je sivá kôra, ktorá obsahuje mi-liardy nervových buniek – neuró-nov.

krátke výbežky – prijímajú podnety jadro

telo bunky

dlhý výbežok – odvádza podnety

výbežky – odovzdávajú nervové vzruchy

Obr. 45 Reflexný oblúk

vedenie nervového vzruchu (napr. bolesti) nervovými bunkami v nervoch do mozgu

odvádzanie odpovede z mozgu do svalu

podráždenie – pocit bolesti pri uhryznutí vyvoláva určité reak-cie – obranné alebo útočné pohyby

spracovanie informácie v mozgu

Obr. 46 Nepodmienené reflexy – tvorenie húfov rýb, liahnutie vtákov Obr. 47 Výcvik psa – výsledok vytvorenia podmienených reflexov

22

Zmyslové orgány zabezpečujú spojenie medzi vonkajším a vnútor-ným prostredím. Stavovce ich majú špecializované podľa prostredia a spôsobu života.

Chemické, plynné, mechanické, zvukové a svetelné podnety zachytá-vajú zmyslové bunky (receptory) v zmyslových orgánoch.

Čuch, chuť, hmat, zrak a sluch – sú zmysly, ktorým živočích vní-ma podnety z prostredia.

Čuch – umožňuje vnímať plynné látky. Stavovce čuchom vyhľadáva-jú potravu, partnerov na rozmnožovanie a komunikáciu, zisťujú ne-bezpečenstvo a pod.

Ryby vnímajú pachy vo vode čuchovou jamkou nad ústnym otvorom. Vtáky a cicavce majú čuch v nosnej dutine (zobák, nozdry). Vtáky majú slabší čuch, dobrý čuch majú bylinožravé a mäsožravé cicavce (srna, sviňa, pes, mačka).

Chuť spôsobujú rozpustené chemické látky. Ryby nevnímajú chuť. Stavovce vnímajú chuť najmä na jazyku. Plazy ju cítia priamo na jazyku a podnebí, vtáky pri koreni jazyka, cicavce v chuťových po-hárikoch na jazyku.

Niektoré obojživelníky a plazy majú v ústnej dutine špeciálny orgán na súčasné vnímanie čuchu, chuti aj teploty.

Hmat poskytuje informácie o dotyku, chlade, teple, bolesti. Slúži na orientáciu v priestore, dorozu-mievanie, obranu, komunikáciu. Hmatové bunky sú najmä v koži, ústach a na fúzoch.

Ryby majú hmat na hmato-vých fúzy, v ústach, na perách, chrbte na análnej plutve.

Vtáky majú hmat pri koreni zo-báka a niektorých pierkach.

Cicavce majú hmat v hmato-vých fúzoch, v koži, na cho-didlách laby.

1. Opíš, kde má uložený hmat slimák, mravec, mucha.

2. Aké oči má hmyz? 3. Ktoré živočíchy nemajú vyvinu-

té zmyslové orgány? Zdôvodni .

Zmyslové orgány stavovcov

čuch chuť hmat zrak sluch

Obr. 50 Čuch psa je asi miliónkrát citlivejší ako má človek

Obr. 49 Čuch a hmat vníma had jazykom

• Hmatové fúzy mačky sú také citlivé, že v tme fúzami vníma pevné predmety.

• Jazyk stavovcov je nielen orgá-nom chuti. Niektoré stavovce ním hmatajú, rozlišujú okolitú teplotu. Jazyk pomáha tvoriť zvuky, prijímať a spracovávať potravu.

Obr. 51 Čuchové a hmatové orgá-ny kapra

čuchové jamky

hmatové fúzy

Obr. 48 Jednoduchá zmyslová bunka

prepojenie zmyslovej bunky s nervovou bunkou

zmyslová bunka

Obr. 52 Hmatové fúzy vydry – umožňujú lov v mútnych vodách

hmatové fúzy

Podnety z prostredia zachytené zmyslovými bunkami vedú nervo-vé bunky v nervoch do určitého centra v mozgu. Po ich spracova-ní si živočích uvedomí napr. dotyk, svetlo, zvuk, pach, bolesť a pod.

23

Zrak stavovcov vníma svetelné podnety. Orgánom zraku je oko.

Obojživelníky môžu oko vtiahnuť dovnútra, plazy mô-žu otáčať očnými guľami.

Ryby, vtáky a cicavce majú dobre vyvinutý zrak na denné farebné videnie.

Čierno-biele videnie majú živočíchy aktívne v noci a za súmraku.

Sluch zachytáva zvukové vlny. Sluchovým orgánom je ucho.

Ryby nemajú vonkajšie ucho, majú vyvinuté vnútorné ucho.

Obojživelníky a plazy dobre počujú, majú aj stredné ucho zakonče-né bubienkom.

Cicavce majú vonkajšie ucho s ušnicou, stredné a vnútorné ucho, majú dobre vyvinutý sluch.

Over si, čo vieš 1. Kde majú stavovce uložené zmyslové orgány? Uveď príklady. 2. Ktoré stavovce majú dobrý čuch, hmat, zrak a sluch? Uveď príkla-

dy.

Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Zisti a vysvetli, prečo majú predátori (lovci koristi) dokonalejšie

vyvinuté zmyslové orgány, ako iné živočíchy? 2. Pozoruj zrenicu mačky a nakresli reakciu na zmenu intenzity svet-

la. 3. Vyskúšaj privolať psa špeciálnou píšťalkou, ktorej zvuk človek ne-

počuje. Pokús sa vysvetliť, prečo pes poslúchol príkaz. 4. Zisti informácie o princípe orientácie sťahovavých vtákov.

zmysly, zmyslové orgány, zmyslové bunky, čuch, chuť, hmat, zrak, sluch, bočná čiara, rovnovážny orgán, vnímanie teploty

Obr. 57 Bočná čiara rýb je kanálik so zmyslovými bunkami citlivými na vlnenie, prúdenie, teplotu vody a vnímanie preká-žok

• Pes vidí pastelovo, pohyb osoby zaregistruje na vzdialenosť 500 m, vníma aj ultrazvuk (zvukové vlny, ktoré ľudské ucho nepoču-je), má čuchovú pamäť, ktorú využíva pri stopovaní.

• Stavovce, ktoré majú vyvinuté vnútorné ucho majú rovnovážny orgán.

• Niektoré stavovce reagujú na magnetické pole Zeme. Vtáky využívajú túto schopnosť pri sťa-hovaní.

• Najlepší sluch majú netopiere a veľryby. Vydávajú a vnímajú ul-trazvukové signály a ich odraz využívajú ako navigačné zaria-denie .

Obr. 54 Oko mačky – vidí dobre vo dne aj v noci

v ostrom svetle sa zúži na zvislú štrbinu

v slabom svetle (súmrak , noc) sa rozšíri

zrenica oka

Obr. 53 Najdokonalejší zrak majú dravce

Obr. 55 Ušnica rysa je pohybli-vá, natáča sa za zvukom

Obr. 56 Netopier vydáva ultrazvuk, ušnicami zachytáva jeho odraz od predmetov, čím sa v noci orientuje

bočná čiara

24

Rozmnožovanie je základný životný proces, pri ktorom vznikajú no-vé jedince. Je nevyhnutný na zachovanie organizmu, alebo živočíš-neho druhu na Zemi.

Stavovce majú oddelené pohlavie. Samice sa odlišujú od samcov stavbou a funkciou pohlavných orgánov.

Mnohé stavovce sa vyznačujú pohlavnou dvojtvarosťou – jedinci opačného pohlavia sa odlišujú pohlavnými znakmi, napr. veľkosťou, tvarom, sfarbením tela, hrivou, parožím, hrebeňom, mliečnymi žľaza-mi.

Samce a samice sa odlišujú samčími a samičími pohlavnými žľaza-mi v rozmnožovacích orgánoch.

Samičie pohlavné bunky – vajíčka vznikajú v pohlavných žľazách samíc – vo vaječníkoch. Najväčšie vajíčka majú plazy a vtáky.

V samčích pohlavných žľazách – semenníkoch sa tvoria samčie pohlavné bunky – spermie. Spermie sa pohybujú pomocou bičíka smerom k vajíčku.

Stavovce sa pohlavne rozmnožujú väčšinou párením – pohlavným spojením živočíchov.

Vonkajšie oplodnenie prebieha mimo tela (ryby, obojživelníky), vnú-torné oplodnenie vnútri tela samice (plazy, vtáky, cicavce).

Pri párení spermia prerazí blanu vajíčka, stratí bičík a vnikne do vajíč-ka. Jadrá spermie a vajíčka splynú a nastane oplodnenie.

Z oplodneného vajíčka vznikne zárodok a vyvíja sa nový jedinec.

Rozmnožovanie a rozmnožovacia sústava stavovcov

1. Aké spôsoby nepohlavného rozmnožovania poznáš?

2. Opíš nepohlavné rozmnožova-nie črievičky a nezmara.

3. Vysvetli, čo znamená, že slimák je obojpohlavný.

4. Uveď príklad pohlavnej dvojtva-rosti plaza, vtáka a cicavca.

5. Ktoré stavovce sa rozmnožujú vo vode a ktoré na súši?

ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

Obr. 58 Pohlavná dvojtvarosť – odlišný vzhľad samcov a samíc

kačica divá jeleň lesný

samica samec

samec samica

Obr. 61 Vývoj zárodku – plôdika ryby z oplodneného vajíčka – ikry Obr. 60 Oplodnenie – splynutie samčej a samičej pohlavnej bunky

Obr. 59 Pohlavné bunky

spermia

hlavička

bičík

krček

jadro

vajíčko

jadro

25

Ryby sa rozmnožujú vo vode. Majú vonkajšie oplodnenie.

Samica kladie do vody vajíčka – ikry, na ktoré samec vypúšťa sper-mie – mlieč. Z oplodnených ikier vznikne plôdik z ktorého sa postup-ne vyvinie dospelý jedinec.

Obojživelníky sa rozmnožujú vo vode.

Vnútorné oplodnenie väčšinou nastáva pri párení. Žaby kladú veľ-ké množstvo vajíčok v rôsolovitom obale do vody.

Z oplodnených vajíčok sa liahnu larvy – žubrienky s chvostom. Vyvíjajú sa vo vode na dospelé jedince.

Žubrienka dýcha vonkajšími žiabrami. K podstatnej zmene do-chádza, keď sa vytvoria pľúca a začne dýchať vzdušný kyslík. Dospelé jedince žijú pri vode alebo vo vlhkom prostredí.

Plazy, vtáky a cicavce sa pária. Pri párení nastáva vnútorné oplodnenie – spermie sa dostávajú k vajíčkam v pohlavných or-gánoch samice vnútri tela.

Plazy kladú vajcia v kožovitom obale do teplého piesku.

Kladú oveľa menší počet vajec ako ryby a obojživelníky.

Niektoré plazy rodia živé mláďatá.

Ryby, obojživelníky a pla-zy sa o mláďatá nestarajú.

Obr. 66 Vývin žaby – žubrienke najprv rastú zadné končatiny, neskôr predné a postupne stráca chvost

rozmnožovanie, pohlavné orgány, samica, samec, pohlavná dvojtvarosť, pohlavná bunka, spermia, vajíč-ko, vonkajšie oplodnenie, vnútorné oplodnenie, zárodok, ikry, mlieč, vajce, placenta, maternica, plod, materské mlieko

• Neresiská sú miesta, kde pre-bieha trenie. Úhory tiahnu z riek do morských neresísk. Lososy prenikajú z mora na neresiská v riekach Prekonávajú pri tom tisíce kilometrov.

Obr. 62 Ryby tvoria veľké množstvo pohlavných buniek – dospelé ryby sa vyvinú len z niektorých – vajíčka, mlieč, zárodky a mladé jedince sú potravou pre mnohé vodné živočíchy

Obr. 63 Trenie rýb – samice kladú ikry na určitom mieste, samec na ne vypúšťa mlieč – tým sa ikry oplodnia

Obr. 64 Párenie – kopulácia ropuchy prebieha na suchu

Obr. 65 Vajíčka ropuchy v rôsolovitom obale

Obr. 67 Vajíčka jašterice v kožovitom obale

Obr. 68 Liahnutie mláďat hada z vajíčok

dospelý jedinec

vajíčka

zárodok

larva žaby - žubrienka

začiatok vývinu zadných končatín

žubrienka na konci vývinu

26

Obr. 76 Vývin plodu psa v maternici samice Obr. 75 Párenie mačky

Obr. 69 Párenie vtákov

Obr. 70 Nakladené vajcia v hniezde

Obr. 74 Prijímanie potravy mláďatvtákov

Vtáky po párení kladú vajcia s pevnou škrupinou do hniezd.

Zárodok, ktorý sa vyvíja vo vajci, prijíma živiny zo žĺtka.

Vtáky sedia na vajciach a zahrievajú ich. Po určitom čase sa z vajec liahnu mlá-ďatá.

Mláďatá kŕmivých vtákov kŕmia rodičia, mláďatá nekŕmivých vtákov sa živia po vyliahnutí samé.

Oplodnené vajce postupuje v tele samice vajcovodom. Okolo vajca sa vytvára bielok, papierové blany, vápenatá škrupina a postupne zárodok zo zárodočného disku.

Samica cicavcov je po párení a oplodnení vajíčok gravidná. V ma-ternici vzniká zárodok. Zárodok sa postupne vyvíja na plod, ktorý sa vyživuje pupočnou šnúrou cez placentu.

vajce, vápenatá škrupina, žĺtok, bielok, liahnutie, placenta, zárodok, maternica, plod

Obr. 71 Vývin vajca sliepky Obr. 73 Liahnutie vtáčieho mláďaťa

Obr. 72 Zárodok vtáka čerpá živiny krvnými cievami zo žĺtka

vaječník

vajcovod

kloaka

vajcová bunka

vajcovod kloaka

žĺtok

bielko

vápenatá škrupina

kŕmivý vták

nekŕmivý vták

zárodok

pupočná šnúra

žĺtkový vak – zárodok z neho čerpá výživu počas prvých dní vývinu

väčšina šteniat sa rodí s hlavou dopredu a chrbtom hore

plod sa vyživuje z placenty pupočnou šnúrou

oblička

maternica

gravidita samice psa – suky trvá asi 60 dní; počas nej sa môže vyvíjať viac plodov

placenta

27

kobyla so žriebäťom prasnica s prasiatkami Obr. 77 Mláďatá cicavcov sa živiamaterským mliekom

Obr. 78 Stavba vtáčieho vajca

Po určitom čase samica rodí mláďatá. V počiatočnom období života ich kŕmi materským mliekom.

Menšie cicavce, napr. králik, pes, mačka, rodia viac mláďat (6 – 12), väčšie, napr. kôň, tur domáci rodia jedno až dve mláďatá.

Over si, čo vieš 1. V ktorých orgánoch sa tvoria vajíčka a spermie? 2. Vysvetli podstatu oplodnenia. Ako sa odlišuje vonkajšie a vnútorné

oplodnenie? 4. V čom sa zhoduje a odlišuje vývin ryby a obojživelníka? 5. Ako sa odlišuje rozmnožovanie plaza a vtáka? 6. Aké špecifiká má rozmnožovanie cicavcov? 7. Aký význam má rozmnožovanie pre život stavovcov? Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Zisti od chovateľov informácie o rozmnožovaní psa (mačky, králi-

kov, holubov a iných vtákov alebo cicavcov). 2. Zisti na internete, ako dlho sedia na vajciach najznámejšie druhy

vtákov. 3. Porovnaj počet, povrch vajíčok (pevnosť) a miesta vývinu zárodkov

jednotlivých skupín stavovcov. Posúď, s čím súvisia rozdiely? 4. Zisti a vysvetli, prečo sa niektoré cicavce rodia osrstené

a dokonalejšie vyvinuté.

• Vývin cicavcov v tele samice trvá rozlične dlho. Mláďa pot-kana sa vyvíja 23 - 25 dní, psa 60 - 63 dní, šimpanza 230 - 250 dní, slona 650 - 660 dní.

rodenie mláďat, materské mlieko

Praktická aktivita Stavba vtáčieho vajca

Potreby: vtáčie vajce, Petriho miska, pinzeta, preparačná ihla, lupa, Pracovný postup: 1. Pozoruj lupou povrch vajca a zisti, ako sa do neho dostáva vzduch. 2. Urob na oboch stranách vajca preparačnou ihlou otvor,. Opatrne

vyfúkni obsah do Petriho misky. 3. Pozoruj bielok a žĺtok. Vyhľadaj zárodočný disk a pútko. 4. Nakresli prierez stavby vajca. Porovnaj svoj nákres s obrázkom,

označ čiarou a pomenuj pozorované časti. 5. Nájdi pod škrupinou papierovú blanu. Porovnaj jej pevnosť

s pevnosťou škrupiny. Záver 1. Ako sa do vajca dostáva vzduch? Odkiaľ prijíma zárodok kyslík? 2. Čím je prichytený žĺtok k papierovej blane? 3. Ktorá časť vajca obsahuje zárodok? 4. Ako je zabezpečená výživa zárodku počas vývinu? 5. Ako sa odlišuje škrupina a papierová blana vajca?

6. Aký význam má rôznorodé sfarbenie škrupiny vajec vtá-kov?

7. Uveď príklady kŕmivých a nekŕmivých vtákov.

8. Akou potravou kŕmia mláďatá rodičia dravcov a spevavcov?

9. Aký je rozdiel vo výžive zá-rodku vtákov a cicavcov?

10. Ktoré cicavce sa rodia slepé a holé a ktoré vidiace a osrs-tené?

11. Ako sa stará samica mačky (psa ) o svoje (alebo cudzie) mláďatá?

bielok

vzduchová komôrka

zárodočný disk

škrupina

pútko

žĺtok

papierové blany

Materské mlieko má jedinečné zloženie a nenahraditeľný význam pre výživu mláďat. Obsahuje všet-ky živiny a látky, ktoré zvyšujú odolnosť mláďat voči ochoreniam.

28

Obr. 80 Ťahové trasy bociana bieleho do oblasti Stredozemného mora, Severnej a Južnej Afriky

Správanie a životné prejavy stavovcov sú nevyhnutné pre prežitie a udržanie života. Prejavujú sa ako vrodené a získané správanie.

Vrodené – inštinktívne správanie majú všetky jedince rovnakého druhu. Je podmienené zdedenými vlastnosťami od rodičov.

Orientačné správanie sa prejavuje preskúmavaním prostredia do ktorého sa živočích dostane a poznávaním iných organizmov v ňom.

Sťahovavé vtáky majú mimoriadné orientačné schopnosti. Sťahova-nie (migrácia) je jesenný odlet vtákov z letných hniezdisk do teplej-ších oblastí a jarný návrat do bývalých hniezdisk.

Potravové správanie súvisí s vyhľadávaním, získavaním a konzu-movaním potravy dospelých jedincov a kŕmením mláďat.

Mäsožravé druhy získavajú korisť rôzne, napr. striehnutím, naháňa-ním (užovka, orol, vlk, líška). Živočíchy potravu napr. hltajú vcelku, rozhrýzajú, trhajú.

Komunikatívnym správaním stavovce sprostredkúvajú informácie pomocou rôznych signálov.

Zvukové signály sú hlasové prejavy – spev vtákov (v období páre-nia), štekanie, škriekanie, vrčanie, kvičanie, ručanie, mňaukanie, za-výjanie a iné zvuky cicavcov. Prejavujú nimi napr. obranu, strach, hrozbu, výstrahu.

Na dorozumievanie používajú pachové signály. Výlučkami – mo-čom, potom, či výkalmi značkujú svoj životný priestor (teritórium). Mäsožravce mačkovité a psovité označujú teritórium močom, medveď hnedý odlu-povaním kôry stromov.

Životné prejavy a správanie stavovcov

1. Uveď dôvody, pre ktoré sa vtá-ky sťahujú.

2. Vysvetli, čo je jelenia ruja a kedy prebieha.

3. Opíš správanie psa po príchode majiteľa.

4. Ako sa živočíchom vytvárajú nepodmienené a podmienené reflexy?

Obr. 79Sťahovanie husi divej –kŕdeľ v tvare V vedie vedúca hus

• Správaním živočíchov sa zaobe-rá etológia.

• Vtáky využívajú pri orientácii v prostredí výšku Slnka nad ob-zorom, magnetické pole Zeme (holuby, sťahované vtáky – bo-cian, lastovička).

• Neznáme prostredie každý živo-čích najprv preskúma, až potom začne prijímať potravu.

zimné hniezdiská

Obr. 81 Potravové správanie –kŕmenie mláďat

Obr. 82 Rys striehne na korisť na strome

Obr. 83 Komunikatívne správanie – medveď signalizuje ručaním ohrozenie

Obr. 84 Pes značkuje močom svoje teritórium

letné hniezdiská

29

Dotykové signály – dotyky slúžia na vzájomne spoznávanie a zbližo-vanie, výrazné sú medzi matkami a mláďatami a mláďatami navzá-jom.

Prejavujú sa napr. olizovaním, pritískaním, otieraním časťami tela (hlavami, zobákmi, ňufákmi a pod.).

Živočíchy určitými pohybmi a gestami signalizujú postoje k vlastné-mu druhu a iným druhom.

Prejavujú napr. hrozbu, či výstrahu (dvíhaním zobákov, mávaním krídlami, vycieraním zubov), nadradenosť a podradenosť, pozdrav, napr. otieraním sa, skákaním vrtením chvosta.

Mnohé zvieratá, najmä cicavce vyjadrujú radosť, strach, smútok po-hybom tela, naježením srsti, chvostom.

Starostlivosť o telesné pohodlie je správanie, ku ktorému patrí sta-rostlivosť o telo.

Vtáky a cicavce si rozlične čistia pokožku, perie a srsť, napr. šúcha-ním zobákom, kúpaním sa, lízaním, váľaním v piesku a bahne, škra-baním sa o kmene stromov.

Pre vodné živočíchy je dôležité mastenie peria a srsti.

K telesnému pohodliu patria odpočinkové a spánkové prejavy – zívanie, naťahovanie sa, polihovanie, odpočívanie a spánok.

vrodené – inštinktívne správanie, orientačné správanie, sťahovanie vtákov, potravové správanie, komunikatívne správanie, značkovanie, starostlivosť o telesné pohodlie, čistenie peria a srsti, odpočinkové správanie, spánok

Obr. 86 Vzájomné dotýkanie zbližuje vlčicu s mláďatami a mláďatá navzájom

Obr. 85 Vyjadrovanie pocitov psa mimickými gestami

smiech smútok

Obr. 87 Vycieraním zubov prejavuje pes výstrahu

Obr.88 Starostlivosť o telesné pohodlie čistením peria a srsti

kúpanie vtákov čistenie periaváľanie sa v blate

Obr. 89 Odpočívanie a spánok sú súčasťou denného života svine domácej

Obr. 90 Mačka často zíva a naťahuje sa

30

Obr. 91 Obranné správanie užovky výstražným postojom

Obranným a útekovým sprá-vaním sa živočíchy bránia. Pri nebezpečenstve sa napr. ukrý-vajú, utekajú do bezpečia, znehybnejú.

Aktívne sa bránia prenasledo-vaním, ústupom, výstražnými zvukmi a postojmi tela, napr. stavanie sa medveďa na zadné laby.

Rozmnožovacie správanie má osobitné prejavy pri párení, hniez-dení, starostlivosti o mláďatá.

Samce sa snažia získať samice, napr. predvádzaním peria, pohybmi, spevom, tokaním (vtáky), bojmi parohami, rohami, kopytami (cicavce).

Príprava na odchov mláďat sa pre-javuje napr. vyhrabávaním jamiek na kladenie vajec (plazy), stavbou hniezd (vtáky), brlohov (cicavce).

O mláďatá sa nestarajú ryby, oboj-živelníky a plazy. Vtáky a cicavce kŕmia mláďatá, starajú sa o ich bezpečie a učia ich prežívať.

Sociálne správanie sa týka pre-javov a vzťahov v skupine (kŕdli, svorke, čriede). Niektoré dru-hy živočíchov tvoria páry a rodiny rodičov s potomkami (bocian, labuť).

V usporiadaných spoločen-stvách sú vedúce, nadrade-né alebo podradené jedin-ce.

Vo vlčej alebo psej svorke má vedúce zviera odlišné sprá-vanie ako ostatné jedince.

Hravé správanie majú najmä mláďatá. Hra a pohybové aktivity sú súčasťou života najmä cicavcov.

Inštinktívne správanie spôsobujú určité biologické rytmy. Závisia najmä od teploty, striedania svetla a tmy, ročných období.

Živočíchy sa odlišujú dennou a nočnou aktivitou. Aktívne cez deň sú napr. jašterica, syseľ, kura domáca. V noci je aktívny napr. tchor, výr, skokan. Striedanie aktivity a odpočinku má určitý rytmus.

Niektoré cicavce sa ukladajú na zimný spánok, napr. medveď, svišť.

• Jelene vylučujú páchnucu tekuti-nu, ktorou značkujú stromy a kry v teritóriu svojej čriedy.

• Zimný spánok svišťa trvá až 7 mesiacov. Jeho teplota klesne na 2 - 3°C a výrazné sa spomalí tep a rýchlosť dychu.

obranné a útekové správanie, rozmnožovacie správanie, párenie, hniezdenie, starostlivosť o mláďatá, sociálne správanie, hravé správanie, biologické rytmy, zimný spánok.

Obr. 92 Tokanie – samec tetrova sa snaží upútať pozornosť samice typickým zvukom a predvádzaním chvosta

Obr. 93 Samce jeleňov bojujú parohami o samice v čriede počas ruje v čase rozmnožovania Obr. 94 Mačka je starostlivá matka

– kŕmi a stará sa o mačiatka

Obr. 96 Zimný spánok veverice

Obr. 95 Sociálne správanie v svorke – podrade-nosť dáva vlk najavo dotýkaním sa zospodu čeľuste a pery nadradeného jedinca

5. Ako sa správa pes, keď príde jeho majiteľ? Do akého typu správania ho možno priradiť?

6. Aký význam má hra mláďat? 7. Ktoré stavovce sa ukladajú na

zimný spánok? Uveď príklady.

31

Získané – naučené správanie sa vytvára na základe skúsenosti.

Mláďatá vtákov a cicavcov sa učia napodobovaním správania rodičov a príslušníkov svojho druhu. Dospelé jedince sa učia z vlastnej skú-senosti a zo správania jedincov svojho druhu a iných druhov. Over si, čo vieš 1. Aké typy správania sa prejavujú u stavovcov? Uveď príklady. 2. Aký je podstatný rozdiel medzi vrodeným a získaným správaním

stavovcov? 3. Ktoré stavovce sú aktívne vo dne a ktoré v noci? 4. Uveď na príkladoch odlišnosti spôsobu života stálych vtákov. Zisťuj, skúmaj, rieš 1. Spracuj projekt o sťahovaní vtákov. Zistenia spracuj formou pla-

gátu (posteru) a prezentuj spolužiakom. 2. Pozoruj vrodené a získané správanie mačky (psa, hydiny, hospo-

dárskych zvierat). Spracuj z pozorovania správu.

Ryby sú dôležitým článkom potravových reťazcov. Živia sa nimi napr. bociany, volavky, kormorány, vydry a užovky. Človeku poskytu-jú zdravé a ľahko stráviteľné mäso.

Obojživelníky sa živia hmyzom (skokan, ropucha). Obojživelníky sú potravou pre vyššie stavovce ( plazy, vtáky, cicavce).

Plazy lovom hmyzu a hrabošov, ktorí sú ich potravou zabraňujú ich premnoženiu a tým prispievajú k udržaniu biologickej rovnováhy.

Spevavé vtáky požierajú množstvo hmyzu najmä v čase odchovu mláďat. Vtáky sú prospešné rozširovaním semien rastlín a tým, že sa živia aj semenami burín.

Dravce zabraňujú lovom drobných cicavcov (hlodavcov) ich premno-ženiu, čím udržujú biologickú rovnováhu. Chovateľsky významné vtáky poskytujú človeku mäso, vajcia, tuk, perie.

Mäsožravé cicavce lovom iných stavovcov a drobných cicavcov za-braňujú ich premnoženiu. Podieľajú sa na udržiavaní biologickej rovnováhy. Cicavce chované človekom sú zdrojom potravy.

Úbytok dravcov spôsobuje premnoženie hlodavcov, znižuje úrodu na poliach a rozširovanie nákazlivých chorôb. Over si, čo vieš 1. Ktoré stavovce ohrozujú úrodu na poliach a potraviny

v domácnosti? 2. Aké dopady má ubúdanie vtákov a mäsožravých cicavcov

v prírode? Zisťuj, skúmaj, rieš

1. Zisti príčiny a následky úbytku dravcov a mäsožravých cicavcov na Slovensku (v širšom okolí). Spracuj z výsledkov zistení správu.

8. Aký význam v prírode majú živočíchy, ktoré lovia korisť?

10. Aké chyby sa najčastejšie robia pri chove a výcviku psov?

11. Uveď na príkladoch naučené správanie zvierat.

Význam stavovcov v prírode a pre človeka

• Ak chýba v kŕdli sliepok kohút, kŕdeľ vedie jedna zo sliepok.

• Plamienka driemavá reguluje množstvo hrabošov. Ak sú pre-množené, hniezdi až 3-krát do roka.

• Stavovce, ktoré sa živia lovom koristi sa nazývajú predátory.

Všetky skupiny živočíchov a každý živočíšny druh má v prírode jedi-nečné postavenie.

Riziká premnoženia stavovcov vyplývajú z nesprávneho konania ľudí, napr. zarybňovaním doveze-nými (nepôvodnými) druhmi rýb, prikrmovaním vtákov (labutí, holu-bov).

Neudržiavané smetiská poskytujú potravu krkavcom a potkanom a zvyšujú ich počet. Nedostatočne uskladnené zásoby obilnín a po-travín sú miestom premnoženia myší.

Neprimerané správanie zvierat možno pozorovať v uzavretých priestoroch, napr. ZOO. Požierajú svoje mláďatá (kanibalizmus), sú smutné, navzájom si ubližujú, ozo-bávajú alebo si ohrýzajú časti tela, monotónne sa kolíšu.

získané – naučené správanie, potravový reťazec, biologická rovnováha, premnoženie

Obr. 97 Získané správanie – mláďatá medveďa sa učia hľadať potravu od matky

32

Ochrana stavovcov

rozmanitosť druhov, ochrana, chránené živočíchy, čistota vody, čistota ovzdušia, čistota pôdy, ryby, obojži-velníky, plazy, vtáky, cicavce

Stavovce ohrozujú nesprávne prístupy a postupy v konaní ľudí. Nevhodné činnosti narúšajú a likvi-dujú ich biotopy – životný priestor a stanovištiach, kde žijú. Tým sa znižuje rozmanitosť druhov (biodi-verzita), nastáva úbytok niektorých druhov a počet jedincov v živočíšnych spoločenstvách.

Na Slovensku je uzákonená ochrana stavovcov a iných živočíchov v záujme zachovania rozmanitosti druhov.

Chránené živočíchy je zakázané rušiť v ich prírod-nom prostredí, usmrcovať, zraňovať, chytať a premiestňovať. Zakázané je ničiť a poškodzovať ich obydlia, hniezda, nory a brlohy.

Veľký význam má zachovanie čistoty vody, pôdy a ovzdušia.

Dôvodom úhynu rýb je znečistenie vody jedovatými látkami a nadmerné lovenie. Obojživelníky ohrozuje nedostatočný prístup k vodným plochám a vysušovanie mokradí. Plazy ohrozujú zmeny život-ného prostredia a lov.

Vtáky a cicavce ohrozujú všetky činnosti ľudí, ktoré obmedzujú ich prístup k potrave a úkrytom, napr. rú-banie lesov, používanie chemických látok v poľnohospodárstve, stavebné činnosti, nadmerný lov, ničenie ich životného priestoru.

Možnosti ochrany spočívajú vo vytváraní podmienok pre ich život. Dôležité sú napr. správne postupy v poľnohospodárstve, doprave, lesnom a vodnom hos-podárstve, zabraňovaní vývozu druhov, boj proti pyt-liactvu a vandalskému správaniu.

Na ochranu rýb, obojživelníkov a plazov je nevy-hnutné najmä sledovať a zabezpečovať čistotu stoja-tých a tečúcich vôd, chrániť jarné ťahy žiab v čase rozmnožovania.

Pre vtáky a cicavce je dôležitá najmä ochrana úze-mí, v ktorých žijú, hniezdisk vzácnych druhov a drav-cov a regulácia lovu. Porozmýšľaj a odpovedz 1. Aké sú najčastejšie dôvody úhynu rýb a obojživel-

níkov? 2. Ktoré činnosti ľudí ohrozujú životné podmienky

vtákov a cicavcov? Rieš a skúmaj 1. Zisti, ktoré chránené stavovce žijú v tvojom okolí. 2. Spracuj projekt o možnostiach ochrany stavovcov

v tvojom okolí. 3. Vyhľadaj na internete skratky organizácií WWF,

UNEP, IUCN a zisti, čím sa zaoberajú.

Obr. 98 Chránené obojživelníky

Obr. 99 Chránené plazy

Obr. 100 Chránené vtáky

Obr. 101 Chránené cicavce

ropucha zelená mlok hrebenatý

jašterica zelená korytnačka močiarna

bocian biely orol skalný

rys ostrovid vydra riečna

netopier obyčajný svišť vrchovský

33

1. Žije pri tečúcich a stojatých vodách. Má tyrkysovomodrý chrbát a zobák, červené bruško a nohy. Vyhrabáva nory v kolmých bre-hoch, kde hniezdi. Živí sa malými rybkami. Strmhlavo sa za nimi vrhá z posedu alebo za trepotavého letu nad hladinou. Počas letu sa ozýva hvízdavým zvukom.

2. Žije v nížinách pri vodných plo-chách. Často sa pohybuje po stro-moch. Má veľkosť 3 – 5 cm. Je schopná meniť farbu podľa pros-tredia, v ktorom sa pohybuje. Živí sa hmyzom a drobnými bezsta-vovcami. Zimuje v hlbších dierach v zemi alebo na dne stojatých vôd.

3. Žije na brehoch stojatých a tečú-cich vôd. Má zavalité telo, plávacie blany, sploštený lopatovitý chvost. Živí sa rastlinnou potravou. Kužeľo-vito ohrýza kmene. Buduje hrádze z konárov. Je aktívny večer a v noci. Pre vzácnu kožušinu bol takmer vyhubený.

4. Žije v lesoch okolo potôčikov. Je nočný živočích, cez deň sa ukrýva pod pňami, v machu. Má nápadné výstražné sfarbenie, s jedovými žľazami. Pomaly sa pohybuje. Živí sa hmyzom, slimákmi, chrobákmi, pavúkmi. Na jeseň kladie samica do vody larvy, ktoré prezimujú.

5. Žije v listnatých a zmiešaných lesoch, parkoch, záhradách. Pohy-buje sa po kmeni a konároch hore aj dolu hlavou. Hniezdi v dutinách stromov. Živí sa semenami. Nájde-ný orech zakliní do pukliny kôry a zobákom rozbije. Zásoby potravy v štrbinách kôry a zakrýva machom.

Pomôcky: dostupné obrazové zdroje – atlasy, obrazy a fotografie chránených živočíchov, encyklopédia živočíchov, internet, a pod.

Poznámka: Zistenia je vhodné zaznamenať formou tabuľky uvedenej na konci praktickej úlohy.

Postup: Prezri si fotografie štyroch stavovcov na tejto strane. Zameraj sa

na ich vzhľad, sfarbenie a iné vonkajšie znaky. Vyhľadaj rovnaké živočíchy v dostupných zdrojoch – v atlase, en-

cyklopédii, na internete alebo na nástennom obraze a pod. Porov-naj navzájom obrázky živočíchov.

Prečítaj si v rámčekoch charakteristiky životného prostredia a spô-sobu života. K uvedeným živočíchom priraď správnu charakteristi-ku.

Pomenuj pozorované živočíchy na obrázkoch. Vyber rodové a druhové názvy živočíchov z uvedeného zoznamu stavovcov: syseľ pasienkový, žlna zelená, jašterica živorodá, rosnička zelená, ondatra pižmová, slávik červienka, ropucha zelená, vydra riečna, mlok bodkovaný, bobor vodný, slepúch lámavý, lastovička domo-vá, salamandra škvrnitá, skokan štíhly, rybárik riečny.

Zaraď na základe pozorovania obrázkov a príslušnej charakteristi-ky stavovce medzi obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce.

Zaznamenaj k číslu charakteristiky a príslušnej skupine stavovcov v tabuľke číslo a názov živočícha na základe svojich zistení.

Vyber z príslušnej charakteristiky informácie o životnom pro-stredí a spôsobe života, ktoré ťa najviac zaujali. Stručne ich zaznamenaj do tabuľky.

Záver: 1. Ktoré chránené stavovce sú na pozorovaných obrázkoch? 2. Aký majú v prírode význam na základe tvojich zistení?

Charakteristika životného prostredia a spôsobu života

Rodový a druhový názov živočícha Zaujímavé informácie

Obojživelníky Plazy Vtáky Cicavce Životné prostredie

Spôsob života

1. 2. 3. 4.

Praktická aktivita

Poznávanie vybraných chránených stavovcov

1.

4.

2.

3.

Obr. 102 Chránené stavovce

34

;