1

Etické hodnoty a princípy relevantné pre sociálnu prácu s rómskym etnikom

Andrej Mátel

Sako manuš hin aver, aľe manuša sam savore.

Každý človek je iný, ale všetci sme ľudia.

Skúmanie hodnôt patrí medzi najdôleţitejšie etické témy pomáhajúcich profesií.

Cieľom predloţeného príspevku je poukázať na niektoré dôleţité etické hodnoty

a princípy relevantné pre sociálnu prácu s rómskym etnikom. Za týmto účelom najprv

predstavím základnú terminológiu a klasifikáciu hodnôt. Za dôleţité som povaţoval aj

uvedenie základných charakteristík sociálnej odlišnosti Rómov a charakteristiku

rozličných foriem negatívneho postoja a správania voči nim zo strany majoritného

obyvateľstva. Práve sociálni pracovníci by spolu s ďalšími pracovníkmi pomáhajúcich

profesií mohli zásadne prispieť k odstráneniu takýchto negatívnych prejavov svojím

angaţovaným prístupom zaloţeným na základných etických hodnotách a princípoch,

ktoré budú dôsledne uplatňovať v svojej práci.

Terminologické uvedenie a rozlíšenie hodnôt1

Goldmann a Cichá uvádzajú, ţe hodnota je všeobecný pojem pre všetko, čo si

ceníme, váţime, čo povaţujeme za dôleţité, cenné a významné pre človeka. Vo filozofii

chápeme hodnotu ako určitú vlastnosť javov, dejov a činov v sociálnej sfére, ktorá určuje

ich pozitívny alebo negatívny význam pre človeka či spoločnosť.2 Zo sociologického

hľadiska sú hodnoty výrazom obecných princípov, základných orientácií a predovšetkým

preferencií a kolektívnej viery.3 Etické princípy definoval Beauchamp ako „fundamentálne

štandardy správania, na ktorých závisia mnohé iné štandardy a súdy. Princíp je

nevyhnutnou normou v myšlienkovom systéme, ktorý utvára základ pre morálne

uvaţovanie v tomto systéme“.4 Banksová zdôrazňuje, ţe je dôleţité rozlíšiť princíp od

pravidla (zásady), ktoré je špecifickejšie a vytvára uţší priestor.5

Hodnoty je moţné rozlíšiť na osobné, profesijné a hodnoty organizácií. Tieto môţu byť

v súlade, ale v praxi môţe nastať aj morálna dilema dôsledkom konfliktu hodnôt.

Banksová upozorňuje, ţe profesijné hodnoty by mali byť rozlíšené od osobných hodnôt,

pretoţe tieto nemusia byť zdieľané všetkými členmi profesijnej skupiny. Hodnoty

zamestnávateľských organizácií bývajú zvyčajne podobné tým, ktoré sú príznačné pre

1 Por. MÁTEL, A.: Základné etické hodnoty a princípy v ošetrovateľstve, s. 12-13.

2 GOLDMANN, R., CICHÁ, M.: Etika zdravotní a sociální práce, 2004, s. 8.

3 In BOUDON, R. et al.: Sociologický slovník, 2004, s. 64.

4 BEAUCHAMP, T. L.: The Role of principles in Practical Ethics, 1996, s. 80-81.

5 BANKS, S.: Ethics and Values in Social Work, 2006, s. 27.

2

profesiu ako celok, hoci niektoré špecializované organizácie môţu priamo vyjadrovať

svoje náboţenské alebo ideové presvedčenia.6

Ak upriamime našu pozornosť na hodnoty a princípy profesie sociálna práca, mali by

sme si poloţiť základnú otázku: „Ktoré z hodnôt treba povaţovať pre výkon sociálnej

práce za podstatné?“ Výber tých hodnôt, ktoré sú všeobecne a väčšinou odborníkov

povaţované za kľúčové, je pomerne zloţitý a závisí od mnoţstva faktorov.

Najakceptovateľnejší je v súčasnosti výber americkej Národnej asociácie sociálnych

pracovníkov (skr. NASW). Títo identifikovali šesť kľúčových hodnôt pre vykonávanie

sociálnej práce, ktoré sú súčasťou etického kódexu NASW (2008). Sú nimi: 1. sluţba, 2.

sociálna spravodlivosť, 3. dôstojnosť a hodnota človeka, 4. dôleţitosť ľudských vzťahov,

5. integrita, 6. kompetencia. Tieto hodnoty spolu s princípmi, ktoré z nich vychádzajú

podávajú ideály, o ktoré sa majú sociálni pracovníci usilovať. Otázka, ktorú si v tomto

príspevku kladiem, je ešte špecifickejšia: „Ktoré hodnoty a princípy sú zásadné pre

sociálnu prácu s rómskym etnikom?“ Predtým, neţ predstavíme návrh takýchto hodnôt

a princípov, je potrebné stručne charakterizovať túto skupinu, ako aj postoje majoritného

obyvateľstva k nim.

Sociálna odlišnosť Rómov

Rómovia sa od ostatného majoritného obyvateľstva v krajinách, kde sa zdrţiavajú –

vrátane Slovenskej republiky – odlišujú svojimi etnickými, kultúrnymi, sociálnymi

a ekonomickými charakteristikami. Rómovia tvoria menšinu bez súvzťaţnosti a bez

presného vymedzenia územným osídlením alebo štátom ich pôvodu, v ktorom by mohli

mať oporu. Absencia politických záruk a občianskej ochrany robí ich ţivot veľmi ťaţkým.7

Jedna z príčin reálnej odlišnosti Rómov je odlišný historický vývoj. Ak v súčasnosti

konštatujeme nízke sociálne postavenie rómskeho etnika ako jeho odlišnosť, odvíja sa

toto od ich historického postavenia etnickej kasty.8 Pekárek uvádza desať základných

rysov sociálnych systémov Rómov:9

1. kaţdé rozhodovanie je spoločné;

2. neschopnosť byť sám (Mardo hino, mardo, ko hin, Devla čoro, oda mek goreder,

ko hino korkoro, čiţe „Je trest byť chudobný, ale ešte väčší trest je byť sám“);

3. vyhostenie z rodu je najväčší trest;

4. mnohosť je podmienkou šťastia;

6 BANKS, S.: Ethics and Values in Social Work, 2006, s. 7.

7 Pápeţská rada pro pastoraci migrantů a lidí na cestách: Směrnice pro pastoraci Romů, č. 49. 8 BAČOVÁ, V.: Vzťahy obyvateľov Slovenska k Rómom (sociálno-psychologická analýza), 1992 s. 32.

9 PEKÁREK, Pavel: Zánik sociálního systému Romů. In Demografie, č. 39/1997, č.1, s. 36-37, cit. in

BALABÁNOVÁ, Helena (2000): Romské děti v systému českého základního školství a jejich následná profesionální příprava a uplatnění, s. 109.

3

5. čas je minulosť a prítomnosť, budúcnosť nejestvuje (O Del diňa adaďives, dela

the tajsa, čiţe „Boh dal dnešok, dá aj zajtrajšok“);

6. čas sa neodvodzuje od ročných období;

7. neustála zmena – miesta a prostredia zvyšuje nádej na preţitie;

8. zotrvanie na jednom mieste zvyšuje nebezpečenstvo;

9. spôsob obţivy – remeslá sú podriadené tejto zmene;

10. základnou schopnosťou je vedieť sa vyhnúť – uniknúť pred nebezpečenstvom.

Mimo tohto je dôleţité si uvedomiť, ţe Rómovia – vrátane tých, ktorí ţijú na Slovensku –

nie sú homogénnou skupinou. Rómsku populáciu tvoria kultúrne heterogénne skupiny.

Ich rozlíšenie a špecifikácia presahuje rozsah tohto príspevku. Jedným zo spoločných

znakov všetkých rómskych skupín – popri spoločnej časti histórie, kultúrnych znakoch,

spoločnom jazyku romanes a tradičných spôsoboch obţivy – sú negatívne postoje

majoritného obyvateľstva k nim, ktoré môţu byť rozličného charakteru.

Formy negatívnych postojov majority k rómskemu etniku

Ko čoreske na sal, čoreske na paťas („Kto nie je chudobný, chudobnému neveríš“)

Etnickou skupinou Valošková rozumie národnostnú skupinu, ktorá má spoločný pôvod,

zvláštne kultúrne znaky, jazyk, mentalitu a tradíciu. Všeobecne moţno vyjadriť, ţe sa od

majority odlišuje svojou kultúrou. Táto zahŕňa všetky inštitucionalizované spôsoby

správania aj implicitné kultúrne názory, normy, hodnoty, ktoré sú základom pre správanie

ľudí a usmerňujú ho.10

Odlišnosť rómskeho etnika, resp. rómskych etnických skupín, od nerómov („gadţov“),

je nielenţe veľmi nápadná, ale vnímaná pomerne negatívne. Príčiny negatívneho vzťahu

majoritných obyvateľov (Slovenska) k príslušníkom rómskeho etnika môţeme hľadať vo

viacerých faktoroch a príčinách. Jedným z ich spoločných znakov je ne-asimilatívnosť,

čiţe neschopnosť a/alebo neochota prispôsobenia sa, ktorú majoritné obyvateľstvo

nedokáţe pozitívne interpretovať. Ich socio-kultúrna rezistencia prináša so sebou

sociálnu izoláciu, nízky socio-ekonomický status vrátane rolí, ktoré z neho vyplývajú.

Váţnym problémom pre majoritu býva práve existencia etník ţijúcich dlhodobo na niţšom

stupni, t.j. existencia tzv. etnografickej periférie.11 Keďţe majoritné obyvateľstvo na

Slovensku nielenţe uprednostňuje svoju skupinu, ale súčasne znehodnocuje odlišnú

skupinu (Rómov), môţeme hovoriť o etnocentrizme.12

Okrem etnocentrizmu sú na Slovensku značne rozšírené aj stereotypy a predsudky

voči Rómom. Podľa Cohna stereotypy voči nimi pozostávajú z dvoch druhov obrazov. Na

10

VALOŠKOVÁ, M.: K problematice etnických menšin a migrantů, 2000, s. 88-89. 11

Por. Ibidem, s. 89. 12

Por. BAČOVÁ, V.: Vzťahy obyvateľov Slovenska k Rómom (sociálno-psychologická analýza), 1992, s. 31.

4

jednej strane jestvuje presvedčenie, ţe Cigáni sú zlodeji, vedú záhaľčivý ţivot, sú

nespoľahliví, nebezpeční a špinaví. Druhý ľudový obraz hovorí o nich, ţe sú veselí,

muzikálni, voľnomyšlienkárski a romantickí. V kaţdom prípade je stereotyp cigánskeho

ţivota v našom jazyku veľmi silne zakorenený (napr. sloveso „cigániť“ v zmysle klamať,

podvádzať).13 Stereotypy sa nezriedka berú ako všeobecné samozrejmé pravdy.

Predsudok je taký postoj voči členom určitej skupiny, v ktorom ich hodnotenie je

prevaţne negatívne. Predsudok potom obsahuje stereotyp (poznanie o negatívnych

vlastnostiach členov skupiny), emocionálnu zloţku (napr. nesympatiu, averziu)

a tendenciu ku konaniu (napr. diskriminujúce správanie).14 Predsudky sú zdrojom

vzájomnej nedôvery medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.

Pojem diskriminácia sa vzťahuje k správaniu. Je to správanie nepriateľské, ktorým sa

odopiera jednotlivcom alebo skupine ľudí také zaobchádzanie, ako sa dostáva iným.

Diskriminačné správanie neprihliada na schopnosti alebo zásluhy jednotlivca, ani na jeho

konkrétne správanie, ale odvodzuje sa len z rozlišovania toho, ţe jednotlivec patrí do tej

istej kategórie, resp. etnickej, či sociálnej skupiny.15

Podstatou rasizmu sú rasové predsudky prejavujúce sa v postojoch k menšinám.

V porovnaní s predsudkami rasizmus obsahuje dve ďalšie zloţky. Je ňou ideológia, ktorá

ospravedlňuje sociálne zbavovanie práv a nadvládu tým, ţe sa odvoláva na

nezmeniteľné charakteristiky istej skupiny. Druhou zloţkou rasizmu je súhrn noriem, ktoré

predpisujú odlišné zaobchádzanie s istou skupinou.16 Podľa Valoškovej je rasistické

správanie vytvárané predovšetkým nasledujúcimi tendenciami:17

1. spoločenský odstup, t.j. tendencia poprieť blízkosť k členom minoritnej skupiny

a vyţadovať segregáciu od nich;

2. tendencia k obviňovaniu menšinovej skupiny zo spoločenských problémov;

3. tendencia podceňovať schopnosti a inteligenciu menšiny;

4. tendencia zniţovať mravnú úroveň menšiny;

5. tendencie sú posilňované negatívnym afektívnym vzťahom.

Hodnotové orientácie

Z hľadiska vývoja hodnôt v sociálnej práci identifikoval Reamer šesť základných

hodnotových orientácií. Sú nimi:18

13 COHN, W.: Cikáni, 2009, s. 17-18. 14

BAČOVÁ, V.: Vzťahy obyvateľov Slovenska k Rómom (sociálno-psychologická analýza), 1992, s. 31. 15

Ibidem. 16

Ibidem. 17

VALOŠKOVÁ, M.: K problematice etnických menšin a migrantů, 2000, s. 87. 18

REAMER, F. G.: Social Work Values and Ethics, 2006, s. 18-20.

5

1. Paternalistická orientácia – zaloţená je na predpoklade, ţe verejným poslaním je

pozdvihnúť charakter klientov, umoţniť im viesť čestný, prospešný a zárobkovo činný

ţivot, nezávisle od podpory z verejných alebo súkromných zdrojov. Principiálnym cieľom

je pritom pomoc hladným, bezdomovcom, národnostným a etnickým menšinám (vrátane

Rómov), nezamestnaným a chudobným mobilizovaním ich vnútorných zdrojov k tomu,

aby viedli produktívnejší ţivot.

2. Orientácia na sociálnu spravodlivosť – podľa tohto pohľadu je závislosť primárne

zaloţená na štrukturálnych chybách v kultúrnom a ekonomickom ţivote spoločnosti.

Chudoba, nezamestnanosť, kriminalita a niektoré formy duševných porúch sú dôsledkom

kultúry, ktorá stratila svoju morálnu citlivosť. Preto je potrebná fundamentálna sociálna

zmena.

3. Náboženská orientácia – sú v nej prítomné črty oboch predchádzajúcich

orientácií. Z náboţenského uhla pohľadu je ústredným poslaním profesionálov –

historicky zakorenených v spojení s cirkvou – pretransformovať náboţenské

presvedčenie do zmysluplných sociálnych sluţieb. Táto orientácia nemusí nutne

vychádzať z paternalizmu, ale môţe odráţať náboţenskú zodpovednosť.

4. Klinická orientácia – objavila sa nedávno s dôrazom na etické dilemy, ktoré sa

vynorili v práci s jednotlivcami, rodinami a skupinami. Zvlášť charakteristickým znakom

tejto orientácie je dôraz na robenie etických rozhodnutí a riešenie konfliktov a etických

dilem medzi hodnotami klientov a pracovníkov (napr. rešpekt k pravde a pravdovravnosť

sociálneho pracovníka vs. účelové klamstvá Rómov v snahe o zabezpečenie financií od

gadţov).

5. Defenzívna orientácia – v kontraste s klinickou orientáciou, ktorá primárne

zdôrazňuje predovšetkým prospech klientov, defenzívna orientácia zameriava pozornosť

na riziká vedenia a ochranu pracovníkov.

6. Amoralistická orientácia – jej principiálnou črtou je absencia konceptov

zaloţených na hodnotách alebo normatívach. Tento pohľad je príznačný pre pracovníkov,

ktorých prístup k sociálnej práci je v zásade technický.

Rómovia sa často stretávajú s paternalizmom spojeným so snahami o ich asimiláciu

bez citlivosti a rešpektovania ich svojráznej identity a kultúry. Aj z hľadiska sociálnej

politiky a úsilia o sociálnu spravodlivosť sa v minulosti zdôrazňovali najmä asimilačné

formy integrácie. Podvedomý strach pred ich inakosťou, ktorej súčasťou býva teatrálne

vystupovanie, viedli mnohých sociálnych pracovníkov do defenzívnych aţ amoralistických

postojov a „technického“ správania voči nim. Autor tohto príspevku sa preto nazdáva, ţe

z hľadiska hodnotovej orientácie má pre sociálnu prácu s Rómami najlepšiu pozíciu

náboţenská a klinická orientácia vsadená do etnicky citlivej sociálnej politiky.

6

Kľúčové hodnoty a princípy sociálnej práce s rómskym obyvateľstvom

Te som rikono, phand man pro šelo, te som manuš, de man paťiv. Te man kames paťiv te del, de man paťiv sar Romeske, te na, de man smirom. Ak som pes, uviaž ma na reťaz, ak som človek, daj mi úctu. Ak mi chceš dať úctu, daj mi ju ako Rómovi, a keď nie, daj mi pokoj.

Autor tohto príspevku na tomto mieste uvádza návrh niekoľkých kľúčových hodnôt a

princípov relevantných pre sociálnu prácu s príslušníkmi národnostných a etnických

skupín (najmä Rómov).

Hodnota: Služba

Etické princípy: Sociálni pracovníci povyšujú sluţbu iným – vrátane občanom

rómskeho etnika – nad vlastné záujmy. Prvoradé pre ich prácu sú záujmy klientov, medzi

ktorých patria aj jednotlivci, skupiny a komunity príslušníkov národnostných a etnických

menšín. Za týmto účelom pouţívajú svoje znalosti a zručnosti.

Hodnota: Kompetencia

Etické princípy: Sociálni pracovníci pracujúci s príslušníkmi národnostných

a etnických menšín (vrátane občanov rómskeho etnika) sú si vedomí dôleţitosti

spoznávania ich kultúry, histórie a sociálnych špecifík. Ustavične sa snaţia o rast

v odborných vedomostiach o svojich klientoch, ako aj o ich vnášanie do praxe sociálnej

práce.

Komentár: Ak sa neberie do úvahy rómska história a kultúra, bude nekompetentná

sociálna práca vychádzať z presvedčenia o ich sociálnej deviácii, ktorú je treba odstrániť.

Budú a priori povaţovaní za asociálov, ktorých paternalistickým spôsobom treba priviesť

na „správnu cestu“. Rómske príslovie o takomto prístupe hovorí: „Gadţo vzal Rómovi

slák a do ruky mu vrazil krompáč.“

Hodnota: Dôstojnosť a hodnota človeka

Etické princípy: Sociálni pracovníci rešpektujú dôstojnosť a hodnotu kaţdej osoby

bez rozdielu, ale aj dôstojnosť špecifických skupín a komunít. Zachádzajú s kaţdým

človekom starostlivo a úctivo, majúc na pamäti individuálne rozdiely, kultúrnu a etnickú

rôznorodosť. Podporujú pritom klientovu vlastnú sociálnu zodpovednosť a právo na

sebaurčenie. Sociálni pracovníci sa usilujú o zmocnenie a zveľadenie vlastných

schopností jednotlivcov, skupín i komunít.

Komentár: Princípy rešpektovania ľudských práv, hodnoty a dôstojnosti človeka sú

v súčasnosti pre pomáhajúce profesie zásadné. S kaţdou ľudskou bytosťou sa má

zaobchádzať ako s osobou, bez ohľadu na to kým je alebo čo vykonala (ako vyjadruje aj

úvodné motto príspevku). Platí to aj o špecifických skupinách a komunitách.

Hodnota: Rešpektovanie odlišnosti

7

Etické princípy: Pri sociálnej práci s príslušníkmi národnostných a etnických menšín

je dôleţité rešpektovanie a oceňovanie ich kultúrnej identity, jazyka, tradícií, hodnôt, ako

aj uplatňovanie multikulturálnych princípov v praxi sociálnej práce. Uvedomujú si nielen

dôleţitosť kaţdého človeka, s ktorým pracujú, ale aj identitu rôznorodých (rómskych)

skupín a komunít. Vedia oceniť pozitívne črty rómskej kultúry, akými sú ústredná rola

rodiny, úcta a rešpekt k starším, bohatstvo orálnej tradície, pohostinnosť, či dôraz na

slobodu ľudského bytia.

Komentár: „Bieli“ radi rozprávajú o „inej, normálnej“ rómskej rodine. Myslia tým takú,

ktorá sa dôsledne integrovala a jej členovia ţijú „ako ostatní“. V protiklade k tomuto

postoju stojí práve rešpektovanie odlišnosti rómskej kultúry a multikulturálneho prístupu.

Sociálni pracovníci by mali odmietať akékoľvek pokusy o asimiláciu rómskej kultúry a jej

rozptýlenie v kultúre majority. Integrácia by mala smerovať k plnému začleneniu ich

tradícií a kultúry do kontextu ostatných kultúr takým spôsobom, aby bola Rómska kultúra

naplno rešpektovaná. Cohn výstiţne napísal: „Domnievam sa, ţe Cigáni a iné podobné

skupiny sa udrţali preto, ţe naša kultúra ich potrebuje.“19

Hodnota: Dôležitosť ľudských vzťahov

Etické princípy: Pri sociálnej práci s príslušníkmi národnostných a etnických menšín

rozpoznávajú sociálni pracovníci ústrednú rolu ľudských vzťahov a podľa moţnosti sa

usilujú o porozumenie jednotlivcom vo vnútri ich komunity a prirodzeného prostredia.

Komentár: Musil a Navrátil sa snaţili na sociálnu prácu s menšinami pozerať ako na

problém tolerancie a moci. Voči prístupu despotickej manipulácie usilujúcej sa o vlastné

záujmy alebo expertíznemu prístupu postavili koncept identifikácie a porozumenia.20

Kresťanskí pastorační pracovníci, ktorí sa špecializujú na prácu s rómskymi skupinami,

sa dokonca snaţia do istej miery zdieľať s nimi ţivotné podmienky.21 Werner Cohn, jeden

z najznámejších amerických rómológov, píše ohľadom blízkych vzťahov s príslušníkmi

tohto etnika trocha skeptickejšie: „Počul som, ţe iní bádatelia rozprávajú, aké majú

s Cigánmi blízke vzťahy, ale mne sa v takýchto prípadoch vţdy zdá, ţe ide len o túţobné

prianie.“22 Túto skutočnosť vyjadruje aj fakt, ţe rómsky jazyk nemá ţiaden výraz pre

„človeka“, jestvuje len označenie „Rom“ (cigán) a „gadţo“ (ne-cigán).

Hodnota: Sociálna spravodlivosť

Etické princípy: Sociálni pracovníci napomáhajú pri odstraňovaní sociálnej

nespravodlivosti. Usilujú o sociálnu zmenu aj v prospech národnostných a etnických

19 COHN, W.: Cikáni, 2009, s. 48.

20 Por. MUSIL, L., NAVRÁTIL, P.: Přístupy k práci s menšinami, 2001, s. 267-293.

21 Pápeţská rada pro pastoraci migrantů a lidí na cestách: Směrnice pro pastoraci Romů, č. 38. 22 COHN, W.: Cikáni, 2009, s. 16.

8

menšín, najmä o odstraňovanie rasistických a xenofóbnych prejavov, ktoré sa prejavujú

diskrimináciou v zamestnaní, v prístupe k bývaniu a štúdiu. Sociálni pracovníci rovnako

poskytujú profesionálnu starostlivosť všetkým klientom. Pri výkone svojho povolania majú

zodpovednosť čeliť diskriminácii na základe takých charakteristík, ako sú vek, pôvod, rod

alebo pohlavie, kultúra, národnosť, jazyk, etnická príslušnosť, rodinný stav, sociálno-

ekonomické postavenie, politické názory, farba pleti, rasové alebo iné fyzické

charakteristiky, sexuálna orientácia alebo duchovné presvedčenie, mentálne alebo

fyzické handicapy.

Autor príspevku sa snaţil návrhom niekoľkých kľúčových hodnôt a princípov sociálnej

práce s príslušníkmi rómskeho etnika poukázať na potrebu profesionálneho a eticky

zodpovedného prístupu sociálnych pracovníkov. Nenárokuje si pritom na to, ţe by išlo

ich komplexný výpočet navrhnutých hodnôt a princípov. Príspevok chce byť námetom do

diskusie ohľadom nutnosti identifikovania kľúčových hodnôt sociálnej práce vo

všeobecnosti, ako aj špecificky relevantných hodnôt sociálnej práce s konkrétnou

cieľovou skupinou. Ide o kamienok do mozaiky, ktorej konečným obrazom by malo byť

pokojné spoluţitie občanov rozličnej kultúry, histórie a etnickej príslušnosti na jednom

území v ustavičnom dialógu, rešpekte a vzájomnom obohacovaní.

Zoznam bibliografických odkazov:

BAČOVÁ, Viera (1992): Vzťahy obyvateľov Slovenska k Rómom (sociálno-psychologická

analýza). In MANN, A.B. (1992): Neznámi Rómovia. Bratislava: Ister Science Press,

1992, s. 29-38.

BALABÁNOVÁ, Helena (2000): Romské děti v systému českého základního školství

a jejich následná profesionální příprava a uplatnění. In ZÁŠKODNÁ, H.: Společenské

minority a sociální práce. České Budějovice: ZSF Jihočeská univerzita, 2000, s. 105-

120.

BANKS, Sarah (2006): Ethics and Values in Social Work. Basingstoke: Palgrave

Macmillan, 3rd Edition, 2006.

BOUDON, Raymond et al. (2004): Sociologický slovník. Olomouc: Univerzita Palackého,

2004.

COHN, Werner (2009): Cikáni. Praha: Slon, 2009.

GOLDMANN, Radoslav, CICHÁ, Martina (2004): Etika zdravotní a sociální práce.

Olomouc: Universita Palackého – PF, 2004.

MÁTEL, Andrej (2009): Základné etické hodnoty a princípy v ošetrovateľstve. In

GULÁŠOVÁ, I., MIKULIČKOVÁ, D. (eds.): Výchova a vzdelávanie v ošetrovateľstve

9

zamerané na rozvoj manaţérskych schopností u budúcej sestry I, Varia. Zborník

z vedeckej konferencie v Skalici, 24.9. 2009, Skalica: Detašované pracovisko VŠZaSP

sv. Alţbety v Bratislave, 2009, s. 11-18.

MUSIL, Libor, NAVRÁTIL, Pavel (2001): Přístupy k práci s menšinami. In MATOUŠEK,

O. a kol.: Základy sociální práce. Praha: Portál, 2001, s. 267-293.

NATIONAL ASSOCIATION OF SOCIAL WORKERS (2008): Code of Ethics. Washington:

NASW, 2008.

PÁPEŢSKÁ RADA PRO PASTORACI MIGRANTŮ A LIDÍ NA CESTÁCH: Směrnice pro

pastoraci Romů. Praha: ČBK, 2006.

REAMER, Frederic G. (2006): Social Work Values and Ethics. New York: Columbia

University Press, 3rd Edition, 2006.

VALOŠKOVÁ, Marcela (2000): K problematice etnických menšin a migrantů. In

ZÁŠKODNÁ, H.: Společenské minority a sociální práce. České Budějovice: ZSF

Jihočeská univerzita, 2000, s. 87-93.

PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD.

VŠZaSP sv. Alţbety v Bratislave, Detašované pracovisko Skalica

Citovanie: MÁTEL, Andrej. 2010. Etické hodnoty a princípy relevantné pre sociálnu prácu

s rómskym etnikom. In Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

„Dialóg ako cesta spoluţitia“, Ruţomberok : Verbum, 2010. ISBN 978-80-8084-538-4,

s. 132-138.

(Pri citovaní článku prosím o oznámenie na e-mailovú adresu: andrej.matel@gmail.com)