ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväzu protikomunistickéhoodboja

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.Kto stratil slobodu, stratil mnoho.Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

11roãník 24november 2014cena 0,60 EUR

Paradoxy životaÎivot priná‰a rozliãné para-

doxy. Vojtech Ottmar (1945)sa za kritiku komunistickejverchu‰ky v roku 1984 dostalna dva roky do ilavskéhoväzenia. Jeho str˘ko z matki-nej strany bol za prevádzaniekÀazov a rehoºníkov odsúde-n˘ na 24 rokov väzenia. Gott-wald zariadil „iba“ 12 rokov.Lebo jeho matka bola sestroumaìarského komunistickéhopremiéra a revolucionára ImreNagya.

Narodili ste sa teda do rodiny,ktorá mala ku komunistom blíz-ko. âi nie?

No, veºmi blízko nie, lebo rodiãiaboli veriaci katolíci a to sa s komunis-tickou ideológiou nezluãovalo. Sámsom chodil na náboÏenstvo, ão mi uÏv tom ãase zaãalo písaÈ kádrov˘ po-sudok. Rodiãia mali v centre Trnavyobchod s potravinami. Keì som sanarodil, kosila deti horúãka. K námchodil nakupovaÈ nemeck˘ doktor

a bol rád, Ïe sa mal s k˘m porozprá-vaÈ v jeho materinskom jazyku. Ma-ma hovorila slovensky, maìarsky ajnemecky. A tento nemeck˘ nacistami zachránil Ïivot.

âo vám najviac utkvelo v pa-mäti z obdobia detstva?

Rok 1956. V Maìarsku vypukla

revolúcia a na‰a domácnosÈ stíchla.Babiãka z matkinej strany bolasestrou Imre Nagya, ktorého v Ma-ìarsku popravili. On vyhlásil sa-mostatnosÈ Maìarska aj vystúpenie‰tátu z Var‰avskej zmluvy.

Pokraãovanie na 10. strane

Vojtech Ottmar poãas diskusie na seminári v Smoleniciach.Foto Vlastimil Morávek

Včí

sle

Anton MalackýBoli sme živé štíty protityranii 2Eva ZelenayováReštart komunistov 3Rezolúcia INTERASSO 4

Peter MulíkSlovo o štáte a totalite 8Ján Litecký ŠvedaRoky rozhodnutia 9

Zákon nemyslel na rodinu 5Arpád TarnóczyNaučil som sa hovoriťs Bohom 6-7

Vojtech OttmarJules Verneneposlúžil ŠtB 12Anton SemešNie sme tu odvčera 13Autentický dokument 16

NÁŠ ROZHOVOR

SVED_11 s.16_1 28.10.2014 7:33 Stránka 3

Sedemnásteho novembra si pripo-menieme jubilejné 25. v˘roãie DÀa bo-ja za slobodu a demokraciu. Kultúraspomienok na obete komunizmu sanemá obmedzovaÈ iba na zdôrazÀova-nie brutalít, ktor˘mi sa komunistickátotalita vyv⁄‰ila na svojich odporcoch.

Súhlasím – ale lep‰ie povedané -súhlasil by som, keby sa na ne aspoÀnezabúdalo. Dnes sa ãasto hovorío terorizme. Spomína sa, ako keby bolv˘plodom posledn˘ch desaÈroãí,a u nás nikdy nebol aktuálny. Priamcítim ão by na to povedali obete,ktor˘ch mená sú na tabuliach ná‰hopamätníka na bratislavskom cintorínevo Vrakuni. Urãite by sa rozhorãenep˘tali - to máte takú krátku pamäÈ?Alebo sa uÏ naozaj nepamätáte na te-ror, ktor˘ sa u nás ‰íril hneì po vojne?Otázka by ìalej znela: Spôsob akolikvidácia nás politick˘ch väzÀov nebolteror? Ve‰ali, tr˘znili a muãili nás lenpreto, aby do radov obãanov vná‰alistrach, neistotu. Ich hlavn˘m cieºombolo ão najúãinnej‰ie lámaÈ odpor,kladen˘ proti nov˘m poriadkom, ktorénásilne presadzovali komunisti. Soviet-sky politick˘ systém nám bol na-nucovan˘ ako ideál, ako to najlep‰iek ãomu sa ºudstvo mohlo kedy dopra-covaÈ, ako nieão voãi ãomu sa mohli

vzoprieÈ iba zloãinci. Ak sme sa vzop-reli, dôsledky boli na svete. Dlhoroãnéväzenie, poniÏovanie, prenasledovanierodinn˘ch príslu‰níkov.

DosÈ ãasto sa stretávam s otázkou,preão sa dnes tak málo hovorí o po-ãiatkoch ºudovodemokratického zria-denia a preão sa v na‰ej krajine takdlho zamlãovali obete z obdobia ko-munizmu? Po roku 1948 sa demokra-tické princípy na Slovensku prestalire‰pektovaÈ a nastúpil politick˘, resp.‰tátny teror. VyÏiadal si veºkémnoÏstvo obetí.

Vy‰e sedemdesiatdvatisíc súdnychrehabilitácií na Slovensku, ktoré boli

vydané po roku 1989 sa najviac t˘kalotrestov vyrieknut˘ch práve v obdobípäÈdesiatych rokov.

Svedectvá, ktoré vidno z údajov naãiernych tabuliach pamätníka voVrakuni to síce naznaãujú, ale nie súvyãerpávajúce.

V‰etky svedectvá o obetiach nie súdoteraz spracované. Je úlohou Ústavupamäti národa Slovenskej republiky,aby sa t˘mto problémom zaoberalintenzívnej‰ie, pretoÏe sa pomaly zaãí-name vyrovnávaÈ so skutoãnosÈou, ÏeuÏ dnes sa sotva dajú odhaliÈ v‰etkyzákulisné vplyvy, ktoré viedli k tragé-diám v päÈdesiatych rokoch minuléhostoroãia. UÏ aj názov na‰ej organizácieZväz protikomunistického odbojamnoh˘ch obãanov dráÏdi, nehovoriaco oficiálnych historikoch, ktorí spo-chybÀujú ãi vôbec protikomunistick˘odboj existoval. Nebudem s nimi pole-mizovaÈ, ale kon‰tatujem, Ïe nesvedãío ich úrovni a erudícii, ak nevedia po-chopiÈ, Ïe nበboj sme viedli a dokáza-teºne vyhrávali nenásiln˘mi prostried-kami. Vlastn˘m utrpením. Nebojovalisme iba proti ideologick˘m odporcom,ale aj proti pôsobeniu rafinovan˘chzloÏiek ·tB a siete konfidentov.Slovensk˘ protikomunistick˘ odbojvynikal t˘m, Ïe sa vyh˘bal násiliu a bol

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja � Šéfredaktorka: Eva Zelenayová � Redakčná rada: Ján Košiar (pred-seda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo a Eva Zelenayová � Adresa redakcie: 811 06 Bratislava, Obchodná 52 �Telefón: 02-5263 8156 � Fax: 02-5296 4610 � e-mail: info@pv-zpko.sk www.pv-zpko.sk � IČO: 00679879 � Cena jedného výtlačku: 0,60 EUR � Celoroč-né predplatné: 7 EUR � Predplatné pre zahraničných abonentov: 45 USD vrátane poštovného. � Číslo účtu v Sberbank Slovensko: 4000128109/3100� EV: 3851/09 � Tlač: ART&PRESS, s.r.o. � Nevyžiadané rukopisy nevraciame � ISSN: 1338-404X � MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľskéfórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov. Nemusia byť totožné so stanoviskom redakcie.

Boli sme živé štíty proti tyranii

Anton Malack˘

DeÀ boja za slobodu a demokraciu na bratislavskom cintoríne RuÏinov. Foto Vlastimil Morávek

SVED_11 s.2_3 28.10.2014 7:38 Stránka 2

PozvánkaPredsedníctvo PV ZPKO poz˘-

va v‰etk˘ch svojich ãlenov a sym-patizantov na pietnu spomienkupri príleÏitosti 25. v˘roãia DÀa bo-ja za slobodu a demokraciu. Usku-toãní sa v pondelok 17. novembrao 11.00 h v Bratislave na cintorínevo Vrakuni (b˘val˘ RuÏinovsk˘cintorín) pri ústrednom pamätní-ku obetiam komunizmu.

SLOVO NA ÚVOD

3

Spomínam si najednu príhodu z re-dakãnej porady v Sme-

ne. Konali sa kaÏd˘ deÀ a ich súãas-Èou bolo hodnotenie ãlánkov v denní-ku. Museli sme to robiÈ v‰etciredaktori, bez ohºadu na to, na akomoddelení sme pracovali, ãi sme boliãlenmi strany alebo nie. Po jednomhodnotení ãlánku, v ktorom sa autorkriticky vyjadroval o pomeroch vofabrike nastala diskusia. Viacerí kole-govia sa prikláÀali k názoru, Ïe autorpreháÀa. Poznamenala som, Ïe reali-ta je e‰te drsnej‰ia. Na to jedna sú-druÏka z vedenia redakcie zareagova-la – ak je to pravda, tak nás, komuni-stov, budú za to ve‰aÈ na kandelábre.

Onedlho bolo po prv˘ch slobod-n˘ch voºbách a súdruÏka sa stala po-slankyÀou parlamentu. V Pravde bo-jovala proti stúpencom samostatnéhoslovenského ‰tátu. „Najsmutnej‰ie na

veci je, Ïe bojovníci sú naozaj úprim-ne presvedãení o svojom správnomsmerovaní. Uverili. Sú oporou politic-kej diktatúry z presvedãenia, nie kon-juktúry“, napísala v Pravde na zaãiat-ku roku 1996.

V ostatnom období vystra‰ila ve-rejnosÈ Celo‰tátna stratégia ochranya podpory ºudsk˘ch práv, ktorá vosvojej podstate popiera ºudskú prirod-zenosÈ a útoãí na zachovanie ºudské-ho rodu. Mnohé organizácie sa ozvaliproti tomuto dokumentu, aj predsedaPV ZPKO Arpád Tarnóczy. Mohutn˘mnie proti úsiliu de‰truovaÈ rodinu jepetícia podpísaná vy‰e 400 tisíc sig-natármi.

Zmienená súdruÏka sa etablovalamedzi poradcov premiéra a na pro-testn˘ list voãi Stratégii Tarnóczymucynicky odpísala, Ïe „Celo‰tátna stra-

tégia ochrany a podpory ºudsk˘chpráv je dokument, ktor˘ Slovenskú re-publiku potvrdí v civilizaãnom priesto-re Európy ako plnohodnotného ãlena,z ãoho – predpokladám – máte aj VyradosÈ.“ Ak by mal, zrejme by nepro-testoval, velí logika uvaÏovania.

V novembri si pripomíname DeÀboja za slobodu a demokraciu. Z mo-jej generácie vysokopostaven˘m ãle-nom strany v Smene priniesla neÏnárevolúcia ìal‰í kariérny rast a nie kan-delábre. SúdruÏka je dnes poradky-Àou premiéra a ìal‰í redaktor, syn ve-dúceho oddelenia kultúry ÚV KSS sastal veºvyslancom v jednej európskejkrajine. Politickí väzni komunistickéhoreÏimu Ïivoria na okraji spoloãnosti.Akoby ani nebolo 17. novembra1989. âo sa teda za 25 rokov od na-dobudnutia slobody zmenilo?

Eva Zelenayová‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Reštart komunistov

schopn˘ ãeliÈ veºkému poãtu zákernostírôznych komunistick˘ch bezpeãnost-n˘ch zloÏiek. V najhor‰ích obdobiach‰tátneho teroru veºa obãanov opustilorepubliku, aby sa udrÏali na slobode.

Zásluhu na odboji majú aj tí politic-kí väzni, ktor˘ch mená na tabuliach ne-vidno. TaktieÏ ch˘bajú mená t˘ch, ktoríboli odvleãení do sovietskych gulagov.Sú ich tisíce, ktorí sa z t˘chto táborovnevrátili.

·tatút protikomunistického odbojaje podloÏen˘ zákonom ã.219/2006 Z.z.Veºa som naznaãil a upozorÀujem, Ïe

na Slovensku sú aktivity protikomu-nistického odboja spoloãnosÈou zazná-vané. Chcem veriÈ, Ïe pri spomienke17. novembra 2014 pri pamätníkupopraven˘ch a umuãen˘ch politick˘chväzÀov na cintoríne vo Vrakuni si uve-domíme ão znamená pre nás sloboda,za ktorú sme my, politickí väzni, veºavytrpeli. Mnohí poloÏili svoje Ïivoty.Chcem tieÏ veriÈ, Ïe i politická scénapochopí, Ïe máme zásluhu na zvrhnutíkomunistickej tyranie.

Anton Malack˘podpredseda PV ZPKO

Eufória Novembra 1989 v Bratislave. Foto archív

SVED_11 s.2_3 28.10.2014 8:33 Stránka 3

REZOLÚCIAza oÏivenie spomienky

a pamäti obetiam komunizmu

PreambulaDvadsaÈpäÈ rokov po páde komu-

nizmu musíme kon‰tatovaÈ pretrvávajú-cu ideologickú roztrie‰tenosÈ v Európe.Napriek zloãineckému charakteru ko-munistickej ideológie, ktor˘ je doloÏen˘aj poãtom obetí, sa v Európe ne-podarilo zvládnuÈ túto kapitolu najnov-‰ích dejín. Preto vyjadrujeme Ïelanie,aby proces vyrovnávania sa s komuniz-mom pokraãoval, zvlá‰È pomocouvzdelávacích programov a demokra-tickou politikou spomínania a pamäte.

Zásadné odsúdenie totalitn˘ch ide-ológií musí prebiehaÈ v rámci politikypamäte a spomienky. No s poãudova-ním musíme kon‰tatovaÈ, Ïe pamätní-ky pre obete komunizmu nie sú ani vov‰etk˘ch na‰ich ãlensk˘ch krajinách, ãoplatí napríklad pre Moldavsko, Ru-munsko a Nemecko. V Nemecku, kto-ré bolo poznaãené dokonca dvomitotalitn˘mi systémami, sa uÏ roky vedúdiskusie o centrálnom pamätníku preobete komunistického násilia bez toho,aby sa prijalo nejaké definitívne politic-ké rozhodnutie. Národné pamätníkyv‰ak nevyhnutne potrebujeme v mno-h˘ch európskych ‰tátoch na zásadnévyrovnanie sa s komunizmom.

S pobúrením sme zobrali navedomie tlaãovú správu, Ïe virtuálnarekon‰trukcia skartovan˘ch a potrha-

n˘ch spisov tajnej sluÏby NDR je ohro-zená z finanãn˘ch dôvodov. Tieto spisysú dokumentmi o dôkladnom a po-drobnom sledovaní obãanov NDRa o následn˘ch represiách. Pomocou‰peciálne pre ten úãel vyvinutého soft-waru by bolo moÏné milióny útrÏkovdaÈ digitálne dokopy. INTERASSO po-Ïaduje, aby pokraãujúca rekon‰trukciat˘chto spisov bola finanãne zabezpeãe-ná, pretoÏe to je jediná moÏnosÈ prepostihnut˘ch domôcÈ sa práva na ob-jasnenie, rehabilitáciu a od‰kodnenie.INTERASSO ponúka svoju spoluprácupri sledovaní tohto procesu, ktor˘prebieha na Frauenhofer Instituta upozorÀuje, Ïe táto práca máv˘znam aj za hranicami Nemecka.

PožiadavkyNa základe podkladov pre 21.

kongres, správ jednotliv˘ch zúãastne-n˘ch krajín a následnej diskusie vyslo-vuje INTERASSO tieto poÏiadavky:

Parlamentnému zhromaÏdeniuRady Európy, príslu‰n˘m medziná-

rodn˘m organizáciám ako aj oso-bitnému spravodajcovi OSN:

- verejne odsúdiÈ komunizmusa pracovaÈ na spoloãnej európskejkultúre pamäti.

Národn˘m vládam a zodpoved-n˘m in‰titúciám:

- verejne odsúdiÈ komunizmusa daÈ tomu v˘raz vo forme národn˘chpamätníkov,

- prijaÈ také opatrenia vo vzdeláva-com procese, ktoré budú poukazovaÈna nebezpeãenstvo totalitn˘ch ide-ológií, medzi in˘mi aj na komunizmus,

- zabezpeãiÈ stále financovanie re-kon‰trukcie spisov Stasi, aby postihnutímali právo na rehabilitáciu a od-‰kodnenie.

Európskej spoločnosti:- aktívne spolupracovaÈ na prijatí

tak˘ch opatrení, ktoré prispejú k objas-neniu priebehu komunistického prena-sledovania a podporovaÈ iniciatívy pribudovaní pamätníkov pre obete.

ZAZNAMENALI SME

4

� Podpredseda PV ZPKO An-ton Malack˘ sa 2. októbra zúãastnilrokovania v Ústave pamäti národa SRs organizáciami, ktoré prejavili záujemo zlúãenie na základe platforiem. Boloto uÏ druhé stretnutie a na ìal‰ejspolupráci sa dohodli len PV ZPKO III.odboj s KPVS.

� Predsedníctvo kon‰tatovalo,Ïe pozvánky na pietnu spomienku17. novembra sú v tlaãi a rozoslanébudú tri t˘Ïdne pred termínom akcie.

� Podpredsedníãka PV ZPKOAnna Fodorová vypracovala príkazpredsedu organizácie na vykonanieinventarizácie hospodárskych pros-triedkov k 31.12.2014. V‰etk˘morganizáciám bude odoslan˘ vrátaneinventarizaãn˘ch zoznamov k 31. 12.2012 v 42. t˘Ïdni roka.

� Ing. Ján Liteck˘ ·veda bolpoveren˘ získaním pracovníãky-úãtov-níãky z Bratislavy pre potreby organi-zácie. Ak sa nenájde fyzická osoba na

úãtovnícke práce, predsedníctvo budehºadaÈ úãtovnú firmu.

� Podpredsedníãka PV ZPKOAnna Fodorová bola poverená vyrie-‰ením vykurovania kancelárskychpriestorov PV ZPKO v Bratislave naObchodnej ulici.

� Podpredseda PV ZPKO An-ton Malack˘ poskytne PredsedníctvuPV ZPKO informáciu, v akom stave jevydanie knihy o politick˘ch väzÀoch,ktorej autorom je profesor R. Letz.

AKTIVITY PREDSEDNÍCTA PV ZPKO

Medzinárodná asociácia b˘val˘ch politick˘ch väzÀov a obetí komunizmuzastúpená 13 republikov˘mi organizáciami prijala na 21. kongrese INTERASSO

21. – 24. augusta 2014 v Bukure‰ti nasledujúcu rezolúciu

Delegáti 21. kongresu INTERASSO v Bukure‰ti. Foto archív

SVED_11 s.4_5 28.10.2014 7:47 Stránka 2

Podmienky priznania postavenia úãastníka proti-komunistického odboja urãil zákon ã. 219/2006 Z.z.o protikomunistickom odboji zo dÀa 16. marca 2006.Zákon nadobudol úãinnosÈ od 1. júna 2006 a vymedzilÚPN úlohu rozhodovaÈ o priznaní postavenia úãastní-ka protikomunistického odboja in memoriam. Situáciasa zásadne zmenila prijatím zákona ã. 58/2009 Z.z. zo6.2.2009, ktor˘ zmenil a doplnil dovtedaj‰ie zákonya nadobudol platnosÈ 1. apríla 2009. Vytvoril ‰tatútveterána protikomunistického odboja, na základektorého Vojensk˘ úrad sociálneho zabezpeãenia po-skytuje rekreaãnú a kúpeºnú starostlivosÈ podobneako vojnov˘m veteránom. Podºa doteraj‰ích zákonovsi v‰ak nemôÏu tieto v˘hody uplatÀovaÈ deti a vdovcipo politick˘ch väzÀoch, ktorí boli komunistick˘mreÏimom perzekvovaní.

PV ZPKO v tomto smere vyvíja iniciatívy, aby do‰lo k ná-prave krívd spôsoben˘ch komunizmom, ale parlament zatiaºneprejavil toºko politickej vôle, aby sa touto témou serióznezaoberal. Niektorí na‰i ãlenovia sa preto obracajú aj na ÚPNSR, aby konal v ich prospech. Predsedníãka regionálnejpoboãky PV ZPKO v Îiari nad Hronom Margita Zima-nová napríklad v liste predsedovi Správnej rady ÚPNOndrejovi KrajÀákovi zo 4.7.2014 uvádza:

„Na‰ej organizácii PV ZPKO sa podarilo presadiÈ zákono III. odboji. Tí politickí väzni, ktorí boli rehabilitovaní a vypí-

sali tlaãivo o III. odboji dostali preukaz veterána a majúnárok na kúpeºnú lieãbu zdarma. Na republikovej rade PVZPKO 30. júna 2014 v Îiline sa hovorilo o v˘hodách pre po-litick˘ch väzÀov v III. odboji. Nie v‰etci prítomní o tomtovedeli. Preto to bude zverejnené v ãasopise Svedectvo (bolov ãísle 7/8, pozn. red.).

Ja ako dieÈa po obidvoch politick˘ch väzÀoch – rodiãoch(otec bol popraven˘ 28.3.1953 na Pankráci v Prahe a ma-miãka bola odsúdená na doÏivotie) som sa sp˘tala, Ïe ãi ajmy, vdovy a deti sa môÏeme prihlásiÈ do III. odboja, aby smesa aj my mohli dostaÈ do kúpeºov, lebo sme veºmi trpeliv období neslobody. Bolo nám povedané, Ïe na deti a vdovy-manÏelky sa to nevzÈahuje. Poãas totality sme malineradostné detstvo, ubliÏovali nám, posmievali sa nám,Ïiadna ‰kola, iba lopata.

Chcem poÏiadaÈ a poprosiÈ Správnu radu ÚPN, aby sazamyslela nad mojou ÏiadosÈou a podala dodatok k III.odboju aj pre deti a vdovy po politick˘ch väzÀoch, ktorí bolirehabilitovaní.

Neviem, ãím to je u nás na Slovensku, Ïe sa musímedoÏadovaÈ my, deti a vdovy o to, ão nám právom patrí.Bude to 25 rokov ão Ïijeme v demokracii, ale vôbec sinemôÏeme povedaÈ, Ïe sme právny ‰tát. V‰etci politici nanás zabúdajú a nechcú s nami niã maÈ. Politickí väzni nekra-dli, nezabíjali, ale iba chceli ÏiÈ v slobodnom ‰táte.“

(ez)

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Zákon nemyslel na rodiny

Pod múrom ilavského väzenia, pripamätn˘ch tabuliach na politick˘chväzÀov, si 6. októbra ãlenovia regio-nálnej poboãky PV ZPKO Ilava – Po-vaÏská Bystrica uctili obete komuniz-mu. Pietnu spomienku zorganizovalaregionálna poboãka v spolupráci s re-gionálnou organizáciou v Trenãíne.

Pracovníãka Mestského úraduv Ilave pani Riecka otvorila podujatiepôsobivou básÀou J. Mar‰álka „Z hlbi-ny“. Po poloÏení vencov sa prí-tomn˘m prihovorila predsedníãkaregionálnej poboãky Hedviga Slivkováa ãlenka v˘boru pani Jancová preãíta-la Vyhlásenie PV ZPKO k nedemokra-tickému presadzovaniu cieºov LBGTIkomunít zaslané ministrovi zahraniã-n˘ch vecí a európskych záleÏitostí SRM. Lajãákovi. Závereãnou modlitbou

za zomrel˘ch politick˘ch väzÀov sapietna spomienka skonãila.

Jej úãastníci sa v‰ak presunulik pamätníku otca národa AndrejaHlinku, kde poloÏili kyticu kvetov.V˘znamné 150. v˘roãie narodeniatohto velikána národa sa stalo príleÏi-

tosÈou pripomenúÈ si jeho zásluhyo práva Slovákov a Slovensko i tra-gickú udalosÈ v âernovej. Prítomní sivypoãuli báseÀ T. KriÏku „KríÏ“a v priestoroch regionálnej poboãkydiskutovali o aktuálnych otázkach.

(hs)

Pod väzenským múrom...

SVED_11 s.4_5 28.10.2014 15:50 Stránka 3

Dokonãenie z minulého ãíslaV novembrovom ãísle sa

nám stretli rozhovory s dvomarespondentmi s odli‰nou minu-losÈou politického väzÀa. Veno-vali sme im väã‰í priestor neÏzvyãajne, iste ãitateº pochopípreão. Predseda PV ZPKO ArpádTarnóczy je predstaviteºom sta-rej ‰ºachtickej konzervatívnejrodiny, rodina Vojtecha Ottma-ra nesie v sebe étos túÏby pospravodlivosti v spoloãnosti,bez ohºadu na spoloãenské po-mery. Jeden aj druh˘ predsta-vujú obraz Slovenska.

Veì ste aj boli vo väzení, nie?Áno, v Litomûfiiciach. Keì sa po-

tvrdilo, akí sme mladí, tak nám zme-nili tresty, bratovi z osem rokov naosem mesiacov a mne zo ‰esÈ rokovna ‰esÈ mesiacov. Rozhodol o tomKrajsk˘ súd v Ústí nad Labem 2. feb-ruára 1950. TakÏe dva roky po na-stolení VíÈazného februára obÏalobatvrdila, Ïe som dlhé roky spolupraco-val s cudzími mocnosÈami protizáujmom ºudovej demokracie! Bolisme jednoducho neÏiaduci. Takétoposudky pri‰li na nás zo v‰etk˘chin‰titúcii v mieste bydliska. Tak sazaãala moja púÈ väzÀa.

Aké spomienky vám zostalina toto obdobie?

Chodili sme robiÈ do Terezína apodºa toho, ão nám hovorili domáci,mali sme hor‰ie podmienky, neÏ na‰ipredchodcovia za vojny. Robili smev ãiãkovick˘ch cementárÀach, kdenejak˘ zlep‰ovateº podal návrh, ÏevrecovaÈ sa dá aj horúci cement, Ïeveì basisti to ponosia. A my smenosili aÏ nám koÏa z chrbta odi‰la.Najlep‰ia robota bola vo viniciach.Boli sme na zdravom vzduchu,striekali sme viniã Gesarolom bezak˘chkoºvek ochrann˘ch pomôcok.âi fúkal vietor alebo bolo bezvetrie,

na na‰om zdraví nikomu nezáleÏalo.Iba kuchárky nám robili radosÈ. ªuto-vali nás, Ïe tak ÈaÏko robíme a vykr-movali nás marhuºov˘mi knedlíkmi.

Z Litomûfiíc vás po pol rokupustili domov?

Nie, preloÏili ma do Jáchymova.A nikto mi nevysvetlil, ãi platí trest6 rokov, alebo 6 mesiacov. Zaujíma-vé, Ïe to nevedela ani väzenskáadministratíva. Rátali teda so mnouako s perspektívnou pracovnou silou,ibaÏe ja som tam po piatich ‰ichtáchodpadol. Pracovali sme poleÏiaãkya kopali smolenec. Zistili mi voduv boku a mal som jej toºko, Ïe mizalievalo srdce a strácal som orientá-ciu. Nedokázal som sa postaviÈa stáÈ. A zasa ma zbili, lebo si mysleli,Ïe simulujem. Nakoniec som sa do-stal do nemocnice a keì zistili, ão mije, tak ma vrátili späÈ do Litomûfiic.Keì kapitán Chovaneãek videl, Ïesom sa vrátil, rozãúlen˘ si ma zobraldo takej malej miestnosti s úzkymstolom. Nohy mi priviazal o zadnénohy stola, ruky o predné a pendre-kom ma tak zbil, Ïe keì ma donieslina celu, bol som v bezvedomí.Modr˘ som bol od hlavy aÏ po päty.Strãili ma na celu, kde pod omietkoubolo plno plo‰tíc. Keì zhasli svetlo,pokryli cel˘ môj zakrvaven˘ chrbát.Kriãal som, nemohol som sa anihnúÈ, a ten bachar iba do okienkazareval, ticho tam.

Koºkí ste boli na cele?Ôsmi. Po pol roku, keì som sa

vrátil domov, odhalili na‰u proti‰tát-nu skupinu. Spoãiatku som jej‰éfoval, ale keì ma zatkli, prevzallíderstvo Martin Hagara. Zasa boliVianoce, tak sme rozniesli nejakéletáky. Vianoãn˘ pozdrav Slovákom,ktorí bojujú proti komunizmu. Jedenz chlapcov sa doma priznal, tak náspochytali a zavreli. Akurát na BoÏienarodenie. Práve sme sa pomodlilia chcel som zaãaÈ jesÈ, keì sa otvorilidvere a v nich Ïandár a dvaja muÏiv dlh˘ch koÏen˘ch kabátoch. Pove-dali, pôjde‰ s nami. Vstal som a sp˘-tal som sa, ão si mám zobraÈ. No,

NÁŠ ROZHOVOR

6

Naučil som sa hovoriť s Bohom

Po návrate z väzenia. Foto archív

Oslava ‰esÈdesiatky na bojnickom zámku. Foto archív

SVED_11 s.6_7 28.10.2014 7:56 Stránka 2

vonku je zima, zober si kabát. Taksom si zobral kabát, a ão e‰te? Niãin‰ie nepotrebuje‰.

TakÏe znovu vás zatkli? Znovu. Dostal som sa do Nitry na

·tátnu bezpeãnosÈ. Tak to len bolocviãenie a hlavn˘m reÏisérom bolnáãelník Filan. Bol krajsk˘m náãelní-kom ·tB v Nitre. Iba raz som ho videl,lebo ìal‰ie tri mesiace som väã‰inounevidel cez opuchnuté, krvavé oãi.LeÏal som zbit˘ v akejsi betónovejkúpeºni s hladk˘m cementov˘mpoterom. Filan ma nohou otoãil nachrbát a cez zuby precedil: To je tenmlad˘ gróf? Vtedy som ho videl prv˘a posledn˘ raz naÏivo, potom uÏ lenna fotografiách v Ústave pamätinároda. Chlapcov ·tátny súd v Bra-tislave odsúdil a moje papiere pre-hadzovali a nevedeli, ão s nimi. Ob-Ïaloba totiÏ tvrdila, Ïe vtedy a vtedysme tlaãili letáky, zbierali zbrane, ro-bili sabotáÏ, chceli sme prepadnúÈa zastreliÈ komunistick˘ch funkcioná-rov, ale uvádzané dátumy nesedeli.V tom ãase som preukázateºne sedelvo väzení. Po ‰tyroch mesiacochvy‰etrovania jeden e‰tebák, ktor˘ po-chádzal z vedºaj‰ej dediny, pri‰iel po

mÀa a povedal mi, pôjde‰ so mnou.Nenasadil mi Ïeliezka, obliekol somsi zav‰ivaven˘ a zabl‰en˘ civil. Veìma takmer 4 mesiace nechali v jed-nej bielizni, zav‰ivaveného, s blcha-mi, plo‰ticami. Aj takto dokázalit˘raÈ ºudí. Ani neviem, ako som sapostavil na nohy, keì som sa nedo-kázal doplaziÈ ani na posteº. Chodi-dlá mi stále hnisali, pod koÏou satvorili biele ãervíky. Preto som si túkoÏu strhával.

A v takom stave ste maliodísÈ z väzenia?

Áno. Zobral ma do vlaku, alenesadol si vedºa mÀa. V Novákochsme vystúpili, ja som i‰iel vpredu, onza mnou. Bál som sa, Ïe ma akoÏena úteku zastrelí. Práve i‰la procesiaokolo kostola a ja som sa na konciradu k nim pridal. Najprv sa obzreli tí,ão boli predo mnou a nakoniec e‰teaj mini‰trant a pán farár. Procesiazaboãila do kostola a my sme i‰liìalej po ceste. No a odrazu mi hovo-rí, ja mám e‰te ãas, idem do krãmya ty choì domov. Takto, bez papie-rov, Ïe som bol zavret˘.

Dnes Ïijeme v slobodnej de-mokratickej krajine. Ste spokojn˘?

NemôÏem si pomôcÈ, ale stáleviac sa presviedãam, Ïe na‰a spoloã-nosÈ dosiaº nena‰la pôdu, na ktorejby jednoznaãne dostala prednosÈpravda, ãesÈ, solidarita, radosÈ z to-ho, Ïe sa niekomu darí. Aby prestalazávisÈ, ktorá uÏ prerástla do ‰tádianenávisti. Som veºmi sklaman˘ z cel-kového politického v˘voja a teda ajz kvality a voºby ºudsk˘ch hodnôt,ktoré sa teraz prezentujú. Ak niektochce skutoãne tomuto národu urobiÈdobre, tak sa vÏdy nájdu janiãiari,ktorí z neho urobia pôvodcu v‰etké-ho zla. A mocn˘ tohto sveta potre-bujú urobiÈ z ºudí mal˘ch robotíkov,ktorí sa budú te‰iÈ z toho, Ïe sú s˘ti,obleãení, a Ïe môÏu vidieÈ nejaképorno alebo sa zabávaÈ na nejakejPohode. Îiadne iné hodnoty nemajúmaÈ pre nás cenu. Od detstva sombol vychovan˘ ako rímskokatolík,veriaci ãlovek. Naozaj som sa nauãilhovoriÈ s Bohom, alebo ak chcete,modliÈ sa. Tie tri mesiace na samot-ke nebolo komu povedaÈ, Ïe manieão bolí, Ïe mi je smutno, Ïe bysom rád videl mamiãku. Otecka somnepoznal, osirel som, keì som malrok. Jednoducho e‰te stále v kútikudu‰e verím, Ïe nie je moÏné, abytento stav zostal trval˘. Rád by somsa toho doÏil i keì pravdepodobnosÈje veºmi malá, Ïe sa táto krásnakrajina - Slovensko stane ob˘vateºnápre krásnych a dobr˘ch ºudí.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

7

Poãas vojenskej sluÏby v PTP.Foto archív

Vzadu otec Arpáda Anton so sestrou, barónkou Teréziou. Vpredu jehostará mama, grófka Mária Tarnóczy – Majthényi. Foto archív

SVED_11 s.6_7 28.10.2014 8:01 Stránka 3

âlovek so svojimi kaÏdodenn˘mipotrebami sa málokedy zam˘‰ºa nadpríãinami spoloãensk˘ch zmien, nadzmyslom dejín, ba ãasto nerozm˘‰ºaani o zmysle svojho vlastného Ïivota.V zr˘chlenom tempe Ïivota jenatoºko sústreden˘ na rie‰enie de-tailn˘ch problémov a úloh, Ïe po-stupne stratí schopnosÈ nadhºadu.Hor‰ie je, ak túto schopnosÈ stratiaaj historici, politologovia, publicistia Ïurnalisti. Od t˘chto sa oãakáva, Ïebudú maÈ nielen vycibrenú schop-nosÈ nadhºadu na dianie okolo seba,ale aj vlohy urobiÈ si reflexiuminulosti. Skúsme si urobiÈ malúsondu do príãin a pôvodu moder-n˘ch diktatúr a totalitn˘ch systémov20. storoãia.

PovaÏujeme sa za dediãov antic-ko – kresÈanskej civilizácie. K ná‰mudediãstvu patrí demokracia gréckejpolis, grécka filozofia, rímske právo,evanjelium, kresÈanská antropológia,ale aj cirkev, v konkurencii s ktorousa zrodil model európskeho ‰tátu.Teocentrick˘ charakter v‰etk˘ch ve-ºk˘ch svetov˘ch civilizácií vystriedaliantropocentricke koncepcie humani-ty, ºudsk˘ch a obãianskych práv, kdeuÏ nebolo miesta pre autoritu „zho-ra“. To postupne viedlo aj k stratezmyslu pre autority. Tisícroãiadoznievajúci patriarchalizmus, preja-vujúci sa uctievaním Boha, posvät-nou úctou k panovníkovi, úctoua poslu‰nosÈou k otcovi a predstave-nému sa v posledn˘ch dvoch sto-roãiach stráca. Sankcie vypl˘vajúcez práva nestaãia nahradiÈ stratustrachu pred nadprirodzenou sankci-ou – pred BoÏím trestom. V procesetakejto duchovnej nestability sazrodili parlamentné demokracie.

ªudská spoloãnosÈ je Ïiv˘ orga-nizmus so svojim vlastn˘m vedomím.Na urãité podnety reaguje vedomea na iné intuitívne. Jednou z t˘chtoviac intuitívnych ako vedom˘chreakcií spoloãnosti je správanie másv ãase vonkaj‰ieho alebo vnútorné-

ho ohrozenia. Ak porovnáme stavspoloãnosti v star˘ch dediãn˘ch mo-narchiách, e‰te na zaãiatku 20. sto-roãia pokr˘vajúcich celú Európu,s neskor‰ím stavom, zistíme, Ïepolitické elity v jednotliv˘ch kraji-nách atomizovali spoloãnosÈ na protisebe stojace skupinky, ktoré sav rámci pluralizmu a slobody prejavuusilovali realizovaÈ svoje politicképrogramy a ideológie, ãasto popie-rajúce nielen protivníka, ale ajakúkoºvek autoritu, národ, ba ajsamotn˘ ‰tát. KeìÏe spoloãenskévedomie sa bráni pred schizoidn˘mitendenciami, do más sa postupnez nezrozumiteºn˘ch protichodn˘chpredvolebn˘ch programov, hesiela parlamentn˘ch ‰arvátok intuitívnevniesol pocit nestability. Ten sanajprv prejavil ako strach a neskôrako ochota akceptovaÈ tak˘ systém,kde by bola obnovená autorita sozrozumiteºn˘m pritom optimistick˘mprogramom a jasne definovan˘minormami správania.

Tento spoloãensk˘ proces zasia-hol celú Európu a nebol nieãím no-v˘m. Intuitívny súhlas más s nastole-ním autority, stability a poriadku malv Európe masové podoby v prenasle-dovaní ãarodejníc, v podobe nábo-Ïenskej a rasovej intolerancie, ale ajv krvav˘ch orgiách, ktoré sa nieslipod heslami „bratstva, rovnostia slobody“.

Postupn˘ návrat k parlament-n˘m demokraciám v západnejEurópe po druhej svetovej vojne (jepozoruhodné, Ïe práve ‰esÈ ‰tátovz nich boli kráºovstvá) bol spre-vádzan˘ návratom k tradiãn˘m hod-notám kresÈanstva (De Gasperi,Schumann, Adenauer) a ku kresÈan-skému chápaniu slobody a ãloveka.V˘chodná, stredná a juhov˘chodnáEurópa so svojou prevaÏne roºníckoua prevaÏne slovanskou populácioumala uÏ v tom období dostatokpolitick˘ch elít, ktoré boli schopnéviesÈ masy, ale ich väã‰ia ãasÈ

podºahla lákav˘m heslám o sociálnejspravodlivosti a mesiánskym pred-stavám o beztriednej spoloãnosti.Táto ideológia od polovice 19. storo-ãia ponúkala recept na rie‰eniespoloãensk˘ch napätí, ale keì sav Rusku uplatnila v praxi, prejavila saako stav permanentného napätia,rúcajúceho nielen vlastnícke vzÈahy,ale v chiliastickej zanietenosti za„spravodlivú spoloãnosÈ“, napáchalaneuveriteºné krivdy, nastolila bezprá-vie a teror proti v‰etk˘m. Je aÏneuveriteºné, Ïe táto obludná praxneodradila sympatizantov komu-nistickej ideológie vo svete, ba právenaopak zachovala si u nich naìalejpríÈaÏlivosÈ do tej miery, Ïe vo veºkejãasti Európy pomáhali nastoliÈde‰truktívny totalitn˘ reÏim. Zreteºnesa tu opäÈ prejavilo intuitívne sprá-vanie más, ktoré vo väã‰ine krajínv˘chodnej a strednej Európy nepre-javovali nijakú radosÈ z príchoduãervenoarmejcov a navy‰e vidiachromadné odvliekanie ºudí na núte-né práce, vyháÀanie z domovov mi-liónov ºudí s „nesprávnou národnos-Èou“, zmanipulované retribuãnésúdnictvo, takmer zákonite pocítilistrach s následnou rezignácioua potrebou r˘chleho nastoleniastability. Akejkoºvek.

T˘mto spôsobom moÏno aspoÀãiastoãne vysvetliÈ to takmerodovzdané prijatie totality. Aj kebysme uznali, Ïe bola spoãiatkumaskovaná, je pravdepodobné, ÏeãasÈ elít vedome akceptovala a pod-statná ãasÈ más intuitívne cítila, Ïeide o diktatúru s totálnym nárokomna ovládnutie celej spoloãnosti a ob-medzenie slobody jednotlivca aÏ donajhlb‰ích sfér myslenia a konania.Zdá sa, Ïe v záujme zabezpeãeniastability bola spoloãnosÈ ochotná pri-jaÈ a zná‰aÈ totalitu. Politick˘ zvratv 90. rokoch 20. storoãia odstrániltotalitu. Dosiahli sme v‰ak stabilitu?

Peter Mulíkautor je historik

FAKTY A POLEMIKA

8

Slovo o štáte a totalite

SVED_11 s.8_9 28.10.2014 8:03 Stránka 2

Rakúske vydavateºstvo Ares vo svojom in-formaãnom letáku k novému vydaniu knihyOswalda Spenglera „Roky rozhodnutia“ pí‰e,Ïe spisy tohto filozofa histórie sú opäÈ pred-metom intenzívnej diskusie a uvádza, Ïe tátokniha je ãoraz ãastej‰ie povaÏovaná za antici-páciu dne‰nej krízy v globalizovanom svete.

Kniha vy‰la v roku 1933 a mala vo svojej dobe neb˘val˘úspech, vy‰la dokonca vo väã‰om nákladeako Zánik západu. No Goebbels uÏ v de-cembri 1933 nariadil zaujaÈ odmietav˘postoj k autorovi. TakÏe keì ho priateliavyz˘vali, aby napísal pokraãovanie knihy,iba rezignovane odvetil, Ïe nepí‰e knihypreto, aby ich potom zhabali. Onedlho,v roku 1936, v ústraní zomiera.

Hneì v úvode si môÏeme preãítaÈ:„Stojíme moÏno tesne pred druhou sveto-vou vojnou s neznámym rozloÏením moc-ností, s prostriedkami a cieºmi – vojensk˘-mi, hospodárskymi, revoluãn˘mi – ktoré sanedajú predvídaÈ.“ V prvej, najkrat‰ej kapi-tolke „Politick˘ horizont“ poukazuje na ne-b˘valé nebezpeãenstvá pre Európu a Euró-panov, ktor˘ch v rámci dobového diskurzuoznaãuje aj ako „bielu rasu“. Kritizuje ºudís hlavou v oblakoch a ich vysnívané veciako „internacionalizmus, komunizmus, pa-cifizmus, „árijské“ obrazy Svätého impéria,Sovietsky zväz ãi Tretiu rí‰u“. Ale poukazu-je aj na to, aká smie‰na a hlavne ‰kodlivá je kritika kolonializ-mu. Ako vraví: „Dejiny nie sú sentimentálne a beda tomu, ktoich takto berie!“ „K tomu pristupuje v‰eobecn˘ strach predskutoãnosÈou... Je to duchovná slabosÈ neskorého ãloveka vy-sokej kultúry, ktor˘ je vo svojich mestách odstrihnut˘ od se-dliactva matky zeme a t˘m od prirodzeného záÏitku osudu,ãasu a smrti.“ „Strach zo skutoãnosti je nahraden˘ dom˘‰ºa-vosÈou... pretoÏe niã nie je hlúpej‰ie ako vykorenená mestskáinteligencia.“ „Na tejto príãine, na skutoãnosti histórie, stros-kotá kaÏdá ideológia.“ „Vstúpili sme do epochy svetov˘chvojen. Zaãala sa v 19. storoãí, bude trvaÈ toto a pravdepodob-ne aj budúce storoãie. Znamená prechod od sveta ‰tátov 18.storoãia k Imperium mundi.“ „Skutoãné národy sú idey, ajdnes. Ale nacionalizmus po roku 1789 je poznaãen˘ t˘m, Ïematerinskú reã nahrádza spisovnou reãou veºk˘ch miest, reãounovín a letákov, ktorú sa uãí kaÏd˘. Skutoãné národy, tak akoÏivé telo, v‰ak majú bohaté vnútorné ãlenenie a uÏ iba svojouexistenciou sú urãit˘m druhom poriadku“. „Modern˘ nacio-nalizmus nahrádza ºud masou.“ „K najváÏnej‰ím príznakomúpadku ‰tátnej zvrchovanosti patrí skutoãnosÈ, Ïe v priebehu19. storoãia prevládol dojem, Ïe hospodárstvo je dôleÏitej‰ie

ako politika.“ „Anglicko zbohatlo vojnami a nie t˘m, Ïe malodobré úãtovníctvo, ãi ‰pekulantov.“ „VíÈazstvo boº‰evikovhistoricky znamená nieão úplne iné ako sociálnu ãi hospodár-sku politiku. Jednoducho Ázia dobyla Rusko späÈ.“ Ako pí‰einde, paradoxne sa to stalo na základe v˘vozu ideí, ktorév‰etky vznikli na Západe. Rovnako pí‰e, Ïe podobnosÈ USAs boº‰evick˘m Ruskom je oveºa väã‰ia, ako by si ãlovek myslel.

Posledné dve kapitoly sa volajú „Biela svetová revolúcia“a „Farebná svetová revolúcia“, v ktor˘ch sa hæbkovo venujevtedy e‰te len vznikajúcim problémom, dnes naz˘van˘m mul-tikulturalizmus, ktoré nám momentálne uÏ hrozia prerásÈ cezhlavu. Spengler mal pocit, Ïe keì na ne poukáÏe i na ich kore-ne, Ïe ich pomôÏe aspoÀ spomaliÈ. No zdá sa, Ïe ani onnepredpokladal, koºko samotn˘ch Európanov bude raz usilov-

ne a úmyselne(!) pracovaÈ na zniãeníEurópy. „Pre luzu sa vìaka svojej vzne‰e-nosti a v˘‰ke kultúra stala nepriateºom.“„Nám boº‰evizmus nehrozí, on nás uÏovláda. Jeho rovnosÈ je zrovnoprávnenieºudu s luzou, jeho sloboda je oslobode-nie od kultúry a jej spoloãnosti.“ „Libera-lizmus voãi demagogick˘m tendenciámje tá forma, v ktorej chorá spoloãnosÈpácha samovraÏdu.“

Veºmi povedomá je nám aj takátoveta: „Moc medzi kÀazstvom, voºakedypevne veden˘m, získava svojim proletár-skym myslením prevahu nad hodnotnouãasÈou kléru, ktorá ºudskú du‰u povaÏujeza dôleÏitej‰iu ako volebn˘ hlas a meta-fyzické otázky berie váÏnej‰ie ako hospo-dárske.“ Infláciu povaÏuje za „úãinnúformu boº‰evizmu, ktorou sú vedúcevrstvy spoloãnosti vyvlastnené, ruinova-né, proletarizované a následkom tohovytesnené z politiky.“ „Prázdne hlavy

nevedia opustiÈ marxistické myslenie minulého storoãia. Podsocializmom nerozumejú mravnú Ïivotnú formu, ale lenhospodársky socializmus, robotnícky socializmus ako masovúideológiu s materialistick˘mi cieºmi.“ „Pojem proletáravyluãuje radosÈ z práce.“

Do budúcnosti povaÏuje pre Európu za najdôleÏitej‰iea najzloÏitej‰ie vzÈahy s tretím svetom. A keìÏe v tom ãasevládli v Rusku boº‰evici, ktorí zaviedli e‰te hor‰ie spôsoby akoboli pred zru‰ením nevoºníctva v roku 1862, aj Rusko povaÏu-je za „tretí“ svet, v slovníku t˘ch ãias za „farebn˘“. Nebojí sapouÏívaÈ ani slovo „rasa“, no hovorí, Ïe pí‰e „o rase, ktorúãlovek má v sebe a nie o rase, ktorej prináleÏí. To prvé je étos,to druhé – zoológia.“ Pre dne‰ného ãitateºa má kniha e‰tejeden pôvab navy‰e – Spengler pí‰e o v‰etkom otvorene, takako to vidí a ako to bolo v t˘ch ãasoch e‰te obvyklé. Vôbec sanestará o nejakú „politickú korektnosÈ.“ Îiaº, o tom, ão jepravda a ktoré informácie sa dajú do obehu, rozhodujú v sú-ãasnosti mediálne kartely a aj my zaÏívame „hroznú cenzúrumlãaním, ktorá je o to v‰emocnej‰ia, ãím menej ju otrockámasa ãitateºov novín vníma.“

Ján Liteck˘ ·veda

KULTÚRA

9

Knižný kútiKKRoky rozhodnutia

SVED_11 s.8_9 28.10.2014 8:06 Stránka 3

Pokraãovanie z 1. stranyKeì sovieti potlaãili revolúciu

kontingentom 200 tisíc vojakov,2500 tankov na‰i sa báli, ãi sa reÏimnepomsti aj babiãke. Na druhej stra-ne matkin brat Pi‰ta báãi sa v tomãase vrátil z Jáchymova, kde si odpy-kával trest za prevádzanie kÀazova rehoºníkov na Západ. Odsúdili hona 24 rokov, ale jeho matka a mojababiãka i‰la za Gottwaldom, ktor˘u nej tri roky b˘val. Poradil mu topráve Imre Nagy. A Gottwald skutoã-ne vyuÏil svoju právomoc a zariadil,Ïe mu zníÏili trest na polovicu.

Ako sa babiãka stala Sloven-kou? Imre Nagy bol predsa ma-ìarsk˘m premiérom.

Babka s dedkom mali najskôrtehelÀu v Maìarsku, ale neprospero-vala, tak kúpili tehelÀu v Senci a tamsa aj presÈahovali. Dobre sa tamuchytili, ale keì sa dedko vrátil z voj-ny ÈaÏko ranen˘ a zomrel, babiãkapredala tehelÀu a presÈahovala sa doTrnavy, kde kúpila veºk˘ dom. Malaaj men‰iu robotnícku ubytovÀu,v ktorej v rokoch 1932-1935 b˘valGottwald. B˘val tam aj Barãovsk˘,ktor˘ padol v Povstaní.

Ako Ïila va‰a rodina povojne?

NemôÏem povedaÈ, Ïeby smetreli biedu. Keì rodiãom znárodniliobchod, ponúkli im moÏnosÈ ìalejv Àom pracovaÈ, ale za tak˘ mal˘plat, Ïe otec rad‰ej i‰iel robiÈ do Ko-vosmaltu zváraãa. Touto robotníckouprofesiou si zabezpeãil pokoj od v˘ãi-tiek, Ïe bol Ïivnostníkom. Aj slu‰n˘príjem. Mali sme veºkú záhradu,o ktorú sa starala mama. Otec naro-bil chlieviky, takÏe po materiálnejstránke sme sa nemali zle. Ale s reÏi-mom sme sa nikdy nestotoÏnili.Doteraz nezabudnem, ako mi otec

odmaliãka zdôrazÀoval, Ïe najväã‰ianeãestnosÈ v Ïivote ãloveka je, keìtrebárs robotník okradne robotníkaa druhá, keì voºakto niekoho udáza politiku.

Vás nieão v tom ãase vyru-‰ovalo?

Na základnej ‰kole som maluãiteºku Ovãiarikovú, ktorá delila detina tie, ktoré chodili na náboÏenstvoa ostatné. Kto chodil, mal mínus.Samozrejme, Ïe aj ja. A vtækala námdo hláv nezmysly, na ktoré sa nedázabudnúÈ. Hovorila nám napríklado sovietskom pionierovi, ktor˘ udalsvojho otca a str˘ka za to, Ïe zako-pával obilie, aby ho nemuseli odo-vzdaÈ ‰tátu a mali ão jesÈ. A ona sap˘tala celej triedy, Ïe kto by udal svo-jich rodiãov keby vedel, Ïe ‰kodiana‰ej drahej ºudovodemokratickejvlasti. AÏ do takého extrému zachá-dzala. Niektorí sa prihlásili, Ïe byudali svojich rodiãov, iní nie a ja sombol medzi nimi. Raz si zabudla zápis-ník v triede a vtedy sme zistili, Ïe sirobí záznamy o Ïiakoch a vedie ichpodºa toho, ãi ich rodiãia sú komu-nisti, ateisti alebo iní nepriatelia‰tátu. A pripisovala k menám plusyalebo mínusy, podºa toho, ako odpo-vedali na také nezmyselné otázky,ako bola o sovietskom pionierovi.

To znamená, Ïe vám budova-la kádrov˘ profil?

Asi tak. Keì sa rozhodovaloo ìal‰om ‰túdiu, rozhodujúci nebolprospech, ale najmä plusy v zá-pisníku.

Na ão to staãilo u vás?Na uãÀovskú ‰kolu vo Figare.

Táto uãiteºka sa mi stala prototypomsocialistického zriadenia. Raz somna‰epkával spoluÏiakovi a ona saop˘tala, kto to bol. Nikto sa neprihlá-sil. Vyzvala nás znova, Ïe niã sa munestane. A mal som z toho dvojkuz chovania. Otec sa nevedel zmieriÈs nov˘m reÏimom a v tomto duchuma aj vychovával.

S Pi‰ta báãim ste sa niekedystretli?

Stretol. Po jedenástich rokoch

NÁŠ ROZHOVOR

10

Paradoxy života

Vojtech Ottmar Foto archív

Pútavo rozpráva a rád poãúva – Vojtech Ottmar v Smoleniciach.Foto Vlastimil Morávek

SVED_11 s.10_11 28.10.2014 8:08 Stránka 2

v Jáchymove ho pustili a pri‰iel rovnoza mojou mamou. Predo mnou sanechceli zhováraÈ, poslali ma von, aleja som poãúval za dverami. Hovoril,Ïe ich pri v˘sluchoch bili, kopali, aleÏe to nebolo to najhor‰ie. Oni malitaké metódy, Ïe ich nechali hladovaÈ,potom im dali najesÈ sa mastnéhopresoleného gulá‰u, a potom im ne-dali ani kvapku vody. Vy‰etrovateºstál za mreÏami s pohárom vodya p˘tal sa, kto tam e‰te bol, priznajsa. Keì sa nemal k ãomu priznaÈ, takvodu vylial na zem. Jedna Ïena z tejskupiny zomrela od smädu. To roz-prával mojej mame a otcovi. MÀazavolal do záhrady. A to si pamätámdodnes. Mali sme krík orgovánu,ktor˘ práve kvitol. Obdivoval tenkvet, privoniaval k nemu a keì násmama pozvala na obed, zaprosíkal -Margitka, e‰te ma tu chvíºku nechaj,ja som 11 rokov nevidel nijak˘ kvie-tok ani som k nijakému neprivoÀal.Nemበpredstavu, ak˘ nádhern˘ jepre mÀa tento orgován, jeho vôÀa.

Ako ste sa vy dostali zamreÏe?

Vyuãil som sa vo Figare. Potomsom si urobil maturitu, ale práca voFigare ma nebavila. I‰iel som robiÈsprievodcu na Ïeleznice. Neskôr somsi urobil kurz vlakvedúceho a deväÈrokov som si aj odrobil v tejto profe-sii. Vtedy som veºa ãítal, bavilo mapísaÈ. Zaãal som prispievaÈ doãasopisu Îelezniãiar. Písal som takéveselé príbehy zo ÏelezniãiarskehoÏivota. Dokonca som vyhral v celo‰-tátnej autorskej súÈaÏi druhú cenu.Môj bratranec robil majstra v Atómo-vej elektrárni v Jaslovsk˘ch Bohuni-

ciach a volal ma tam. I‰iel som, lebotam som mal podstatne lep‰í plat.

Ale to nebol dôvod, preão vászaistili?

To nie, ale mal som kamarátaTibora, ktor˘ posielal príspevky doHlasu Ameriky a Rádia SlobodnáEurópa. A ja som mu opisoval nejakéaférky straníckych funkcionárov.

Napríklad?Hovoril som mu, Ïe predsedníã-

ka Slovenského zväzu Ïien ElenaLitvajová si chcela pri Kunovskej prie-hrade za Senicou nad MyjavoupostaviÈ chatu. Do‰la tam aj so sú-druhmi zo Senického okresu nopridelen˘ pozemok sa jej nepáãil.Chcela in˘, na ktorom mala staÈ det-ská zotavovÀa. Jeden ãlen sprievodupoznamenal, Ïe to by nebolo spra-vodlivé a ona na to, ako sa volá‰súdruh? V‰etko stíchlo a chata bolapostavená tam, kde chcela. Tútoa podobné správy o neãestn˘chaférach na‰ich súdruhov posielal ten-to kamarát do Slobodnej Európy.

A ako pri‰li na Vás?Jednu informáciu poslal po jed-

nom známom závozníkovi do Rakús-ka. Ten bol tak˘ neãestn˘, Ïe toodovzdal na ·tB. Bol zrejme ich spolu-pracovníkom. Tibora chytili, urobili mudomovú prehliadku, na‰li aj moje listy,adresy v‰etk˘ch známych a kamarátov.Urobili z nás proti‰tátnu skupinu. Tobolo v roku 1983, keì som uÏ robilv atómke. Pri‰li po mÀa, doviezli do-mov a cel˘ deÀ robili domovú prehliad-ku. Mal som smolu, lebo som ‰portovostrieºal z maloráÏky a mal som doma ajzbierku star˘ch historick˘ch zbraní.V‰etko mi zobrali a zatkli ma.

Kde vás vy‰etrovali?V cele predbeÏného zadrÏania na

ulici Februárového víÈazstva v Brati-slave, kde som bol ‰tyri dni na sa-motke. Potom ma previezli do Jus-tiãného paláca, kde som bol 8,5 me-siaca zavret˘ a vypoãúvan˘.Absolvoval som asi 30 v˘sluchov, spi-sy uzavreli, spravili z nás proti‰tátnuskupinu.

Koºko vás bolo v tej skupine?Pôvodne zatvorili sedem ºudí, od-

súdili troch. Tibora Novotného, mÀaa Severína Cveãku. Zatvorili aj jedné-ho posunovaãa a keì sa ho sudcaop˘tal, ãi veril Novotnému, povedal,prosím vás, pán sudca, ja som vedel,Ïe Novotn˘ je komunista a kto bydnes komunistom veril? V‰etci sasmiali, ale prepustili ho, lebo ons t˘m naozaj niã nemal.

Prinútili vás k nieãomu sapriznaÈ?

Oni sa ma stále p˘tali na spolu-prácu s Novotn˘m, Ïe som mu dávalinformácie a Ïe listy, ktoré na‰li, mausvedãujú. Îe ja som vedel, ão ro-bím, tvrdil mi vy‰etrovateº, penzistapodplukovník Bíle‰. ·éfom celej tejvy‰etrovacej skupiny e‰tebákov bolkapitán Ladislav Verãík. V obvinenísom mal, Ïe som cudzím staniciamHlasu Ameriky a Rádiu SlobodnáEurópa podával informácie, ostro za-merané proti základom republiky.

Eva ZelenayováDokonãenie v budúcom ãísle

NÁŠ ROZHOVOR

11

Vlani na cintoríne VrakuÀa. Foto Vlastimil Morávek

Ottmarova dcéra Ïije v Rakúsku.Na snímke s vnuãkou IsabellouFalan a jej kamarátmi v ‰kôlke.

Foto archív

SVED_11 s.10_11 28.10.2014 15:52 Stránka 3

Kto si preãíta názov ãlánku iste siv duchu poloÏí otázku: âo je toto zanezmysel? Aká môÏe byÈ súvislosÈ med-zi slávnym francúzskym spisovateºom,ktor˘ zomrel v roku 1905 a ·tátnoubezpeãnosÈou, s ktorou pri‰li do kon-taktu na‰i politickí väzni po roku 1948?A nemajú na Àu veru dobré spomienky.Veì to nedáva Ïiadny zmysel!

V mojom prípade to v‰ak dávapriam tragikomickú súvislosÈ.

Verneovky, ktoré som v mladostikupoval v antikvariátoch, lebo na novéknihy som nemal dosÈ peÀazí, doterazuchovávam v mojej kniÏnici ako vzácnypoklad a peknú spomienku na mojemladé ãasy. Pri tro‰ke fantázie som zapomoci ich autora lietal päÈ t˘ÏdÀovv balóne, s jeho tajomn˘m kapitánomNemom som sa v jeho ponorkeNautilus ponáral do hlbín oceánov a naneob˘vanom ostrove som spolu s moji-mi rovesníkmi preÏíval nie dva mesiace,ale celé dva roky prázdnin a úÏasn˘chdobrodruÏstiev.

Moja druhá spomienka uÏ nie jetaká príjemná a súvisí s mojím pobytomv Justiãnom paláci v Bratislave, kde ma·tB vy‰etrovala za údajné podvracanierepubliky.

KaÏd˘ politick˘ väzeÀ potvrdí, Ïe voväzení bol medzi normálnymi väzÀami,ktorí si aj v tomto drsnom prostredízachovali svoju ºudskú dôstojnosÈ, tajnenasaden˘ aj bezcharaktern˘ ãlovek,ktor˘ za judá‰sky gro‰ a urãité v˘hodyudával vedeniu väznice ãiny ãi zámeryostatn˘ch spoluväzÀov.

Ani Justiãn˘ palác nebol v tomtosmere v˘nimkou. Po vynesení rozsudkusom bol v cele zatvoren˘ spolu s ìal‰ími‰tyrmi väzÀami obvinen˘mi z kriminál-nych deliktov. Jedn˘m z nich bol muÏ,obvinen˘ a vy‰etrovan˘ v súvislosti s vy-krádaním bytov. UÏ samotn˘ motívjeho konania naznaãuje, Ïe nemohloísÈ o slu‰ného a ãestného ãloveka. Bolto jedin˘ väzeÀ, ktor˘ sa ma po mojichnávratoch z v˘sluchov vypytoval, ãobolo nové.

Raz v noci po pouÏití WC sa vedºamÀa posadil spoluväzeÀ, ktor˘ bolodsúden˘ za spôsobené manko. PriloÏilsi prst na ústa a potom ukázal na

vykrádaãa bytov. Naklonil sa k môjmuuchu a za‰epkal mi:

- Daj si na neho pozor, lebo je toudávaã, ktor˘ doná‰a aj na Teba.

Keì som si to varovanie pretriasalv hlave, priznal som si, Ïe sa zrejme za-kladá na pravde. Ten bytov˘ zlodej totiÏna rozdiel od nás ostatn˘ch, nikdynedostal balík z domu, dokonca ani naVianoce. Iba väzensk˘ referent z ná‰hoposchodia, ktorého ten zlodej do nebavychvaºoval, mu obãas dal vreckolacn˘ch cukríkov, tabak Taras Buºbaa cigaretové papieriky.

Raz, keì som sa znovu vrátil z v˘-sluchu na celu, ten zlodej sa ma znovuvypytoval, ão bolo nové. Rozhodol somsa riskovaÈ a ledabolo som zahlásil:

- P˘tali sa ma na moje kontaktys rozhlasovou stanicou Slobodná Euró-pa. E‰te ‰Èastie, Ïe mi pri domovejprehliadke v Trnave nena‰li lístok s ichtajnou adresou vo Viedni. Mám ju scho-vanú v jednej z mojich kníh, ktoré napí-sal francúzsky spisovateº Jules Verne.Verneoviek mám v kniÏnici celú spustu.

Oãakával som, Ïe ak sa ma priniektorom z ìal‰ích v˘sluchov op˘ta vy-‰etrovateº na tú adresu, bude to premÀa jasn˘ dôkaz, Ïe vykrádaã bytov jeaj udavaã. IbaÏe pri ìal‰ích v˘sluchochmi nikdy podobnú otázku nepoloÏili.

Po mojom návrate z väzenia v Bra-tislave sa ma manÏelka sp˘tala, akosúvisia moje verneovky s na‰ou ·tátnoubezpeãnosÈou? Informovala ma, Ïejedného dÀa pri‰li k nám do bytupríslu‰níci ·tB a p˘tali sa jej, ãi by simohli pozrieÈ v‰etky verneovky z mojejkniÏnice. Z veºkého mnoÏstva kníhpovyberali práve verneovky a prehºadá-vali ich stránka po stránke. Keì niãnena‰li, svoj pokus znovu zopakovali.Ale keì ani druh˘ raz niã nena‰li, odi‰lis dlh˘m nosom.

âo dodaÈ k spolupráci neãestnéhoudavaãa a zlodeja s na‰ou ·tátnoubezpeãnosÈou? Azda iba tu krásnumúdrosÈ slovenského príslovia: - Vranak vrane sadá, rovn˘ rovného si hºadá.

Vojtech Ottmar

SPOMIENKY

12

Jules Verne neposlúžil ŠtB

SVED_11 s.12_13 28.10.2014 8:14 Stránka 2

Antona Seme‰a, autora kniÏkyNie sme tu odvãera politickí väznidobre poznajú. Ako sám hovorí, do-stal 14 rokov „postgraduál“ na Mos-kovskej univerzite „na uránov˘chrudnikách“ v Jáchymove, kde sas mnoh˘mi zoznámil. Narodil sa 30.januára 1930 v obci LoÏín v okreseMichalovce. Je Ïenat˘ a má ‰tyrochsynov. Neuveriteºne ‰iroké vedomostiobsiahol v Katakombálnej cirkvi a jeukáÏkou ãloveka, ktor˘ ‰tuduje abyvedel, nie aby zarábal. Azda in‰titu-cionálnych historikov jeho kniÏkanahnevá, lebo nie je vedeck˘m die-lom, ale vypæÀa tu medzeru, ktorú ofi-ciálni a platení historici dosiaº nedoká-zali pre Slovákov vyplniÈ. Je zmapova-nou históriou ná‰ho a európskehoúzemia od praveku aÏ po rok 1541.

Seme‰ sa nedrÏí osvedãen˘ch ve-deck˘ch línií, ale ani ich neodmieta.Iba poskytuje ‰ir‰í pohºad, ktor˘ získa-va od najstar‰ích historikov a z arche-ologick˘ch pamiatok. DokáÏe sa nane pozrieÈ aj v in˘ch, neÏ zauÏívan˘chsúvislostiach. A nejde iba o fantáziuautora, ale o doloÏené a dosiaº nevy-hodnotené historické dokumenty,ktoré sú základom jeho publikácie.

V Seme‰ovej kniÏke oÏíva územiena‰ich predkov historick˘mi udalosÈa-mi. Dozvedáme sa, aké ãulé vzÈahyexistovali medzi Rímom, Kvádmii Markomanmi, ob˘vajúcimi dne‰néúzemie Slovenska. „Od roku 81 zaãa-li Rimania spevÀovaÈ hranicu odViedne po Aquincum (Budín). Pre‰li ajna nበºav˘ breh a vybudovali tu pred-sunuté pevnosti na cestách, kade pre-nikali na‰e kmene do Panónie. (...) Ideo Kelemanciu (IÏu), Stupavu, Devín,Bratislavu, Pác pri Cíferi a Milanovce.Archeológovia predpokladajú ajìal‰ie lokality zasypané pod ze-mou.(...) Romanizácia a civilizácia ro-bili v barbariku divy.“

Autor cituje rímskeho spisovateºaTacitusa, ktor˘ vo svojom diele Ger-mánia uvádza, Ïe „kmene na stred-nom Dunaji uÏ nemenujú barbarmi,ale naz˘vajú ich Germánmi, ãiÏeblízkymi akoby „pobratinmi“. Ide

zásadne o slovenské kmene, leboTacitus jasne hovorí o rozlohe Germá-nie: „Je to obrovsk˘ priestor medziústím R˘na a riekou Labe zo západua z juhu je hranicou Dunaj a na v˘-chode je to Visla. O 30 rokov to istétvrdí Ptolemaios vo svojom diele Veº-ká Germánia. A v nej bolo vy‰e 54slovansk˘ch kmeÀov. (...) Názovvtedaj‰ej Germánie nemá nijak˘ súvisso star˘mi Teutóncami – dne‰n˘miNemcami.“

Zaujímavou je kapitola o ‰íreníkresÈanstva. Seme‰ pí‰e: „Peter pri‰ieldo Ríma ako hlava Cirkvi. Pavol zasúspe‰ne evanjelizoval pohanov. V An-tiochii sa zrodil aj termín na nové ná-boÏenstvo: kresÈan, kresÈanstvo. (...)Zachovala sa nám legenda o tom, Ïesvät˘ Pavol chodil medzi Slovanmi naBalkáne a nad Dunajom. (...) V Sirmiupod Drávou ako v provinãnom mestezaloÏil biskupstvo a ustanovil tam zabiskupa jedného zo 72 uãeníkov Pána– biskupa Andronika.“ A ìalejkon‰tatuje Ïe keì sa sv. Peter usadilv Ríme, „vysielal misionárov tam, kdesa vyskytla potreba upevniÈ vznikajúcecirkevné obce. Máme záznam, Ïe zaDunaj k na‰im poslal misionára Syraa Juventia, Ïe kázali evanjelium zaná‰ho kráºa Vannia...“

Seme‰ sa dôkladne venuje Rím-skej rí‰i a kontaktom na‰ich predkov

s Àou. VzÈahy boli samozrejme na-päté, lebo i‰lo o dobyvateºov a bránia-ce sa obyvateºstvo, ktoré sa z ãasu naãas tieÏ menilo na dobyvateºa. Nerazboli na‰i predkovia vo vojne s Ríman-mi úspe‰ní. Seme‰ pí‰e: „Pre sloven-skú históriu je dôleÏit˘ údaj, ktor˘udáva Tacitus, Ïe tieto kmene sa zjed-nocovali, a preto sa strácajú kmeÀovénázvy. Je zaujímavé, Ïe sa to stáva uÏv 2. storoãí, keì jednota bola potreb-ná kvôli bojom s Rimanmi a jednot-n˘m v˘cvikom domáceho vojska.A najkraj‰ie nám to zaznamenal Klau-dios Ptolemaios, keì na‰e kmene uÏuvádza pod jednotn˘m menom:Souvenoi (Sloveni). To je zápis ná‰honároda do európskej (rímskej) matri-ky. MôÏu nám to v‰etky národy okolonás len závidieÈ. ëal‰í tak˘to zápis, alevo v˘chodnom cisárstve, je z 9. storo-ãia, keì poslovia z Moravy pred cisá-rom Michalom III. predniesli prosebnúreã o vyslanie biskupa a uãiteºa naobidve Moravy: ’My SloväÀe, prostaãaì...’(My, Sloväne, sme jednoduchíºudia).“

Seme‰ sa svojsk˘m spôsobomprebíja cez stároãia na‰ej histórie. Po-dáva ich Ïivo, zrozumiteºne z pohºaduãloveka erudovaného, ale aj citlivéhok svojmu národu a jeho mentalite. Nazáver kniÏky pí‰e: „V roku 1492 ·pa-nieli vyhnali mohamedánov naspäÈ doAfriky a zakrátko sa Európa dala nav˘boj mimo Európu. Tento prelomdodal Európanom novú dynamiku.Roku 1520 ·panieli obsadili Aztéckurí‰u a Mexiko a Rusi prekroãili Urala dali sa smerom k Tichému oceánu.Na‰a európska civilizácia sa zaãínalavydávaÈ na nové cesty sekularizmu.“Posledná veta Seme‰ovej kniÏky znie:„Turci roku 1541 obsadili Budína zriadili Budínsky tureck˘ pa‰alík. Tukonãí na‰a prastará história.“

Objavne spracovaná história Slo-venska je pútav˘m ãítaním, ktoré bysa malo staÈ povinnou ãítankou detív ‰kolách. Nie preto, aby v nichvzbudila chor˘ nacionalizmus, alepreto, aby sa na‰li v dejinách Európy.

Eva Zelenayová

RECENZIA

13

Anton Semeš: Nie sme tu odvčera

SVED_11 s.12_13 28.10.2014 15:58 Stránka 3

Trochu humoruRozprávajú sa väzni v gulagu: - Vy ste tu preão?- Bol som za Ivana Ivanoviãa.- A vy?- Ja som bol proti Ivanovi Ivano-viãovi. - A vy?- Ja som Ivan Ivanoviã.

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti, priatelia. Na‰a organizácia

dlhodobo zápasí s ne‰tandardnou situáciou, keì pripravuje plány svojej ãin-nosti bez krytia finanãn˘mi prostriedkami. Nedostatok peÀazí nás núti obrá-tiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc. Vydávanie Svedectva nie je ìalej moÏnézabezpeãiÈ z prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obraciame na Vás s pros-bou, vyhºadaÈ vo Va‰om okolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãasopisu. Aknebude vychádzaÈ, akoby sme stratili nástroj prezentácie vlastného jestvova-nia. Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Veríme v‰ak, Ïe sa nájdu podpo-rovatelia ideálov, za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj naìalej chrániÈa obhajovaÈ. Záujemcovia o pomoc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svojpríspevok na ãíslo úãtu: 4000128109/3100, ‰pecifick˘ symbol: 1212,alebo sa kontaktujte na tel. ãíslach 0905 737 790 a 0902 199 429. Darcomúprimne ìakujeme. Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

� 2. novembra 1938 v zámku Bel-vedere vo Viedni sa zi‰li zahraniãníministri Nemeckej rí‰e a Talianskehokráºovstva Joachim von Ribbentropa Galeazzo Ciano a podpísali dohodu,ktorou „rie‰ili“ maìarsko-slovensk˘spor o pohraniãné územia. Senec, Ga-lanta, Nové Zámky, Levice, Komárno,Luãenec, Rimavská Sobota, RoÏÀavaa Ko‰ice s okolím sa dostali pod zvrcho-vanosÈ Maìarska. Ich slovenskí obyva-telia boli vystavení diskriminácii, odná-rodÀovaniu, ba v niektor˘ch prípadochaj brutálnemu prenasledovaniu.� 6. novembra 1887 odviezli zo Îilinyìal‰ích 192 katolíckych slovensk˘ch de-tí proti vôli ich rodiãov na Dolnú zem,aby sa z nich stali Maìari a kalvíni. Ajv nasledujúcom roku e‰te odviezli 86detí, medzi nimi aj 12- aÏ 15-roãnédievãatá.� 15. novembra 1948 zákonom ã.248/1948 boli zriadené táborynúten˘ch prác (TNP) pre triednychnepriateºov a nepriateºov ºudovodemo-kratického ‰tátneho zriadenia. Za ta-k˘chto – podºa vnútorn˘ch smerníc prekomisie Krajsk˘ch národn˘ch v˘borov –mohli sa pokladaÈ obãania, ktorí neplni-li kontingent predpísan˘ch dodávok,ktorí neboli ãlenmi Zväzu ãeskoslo-venskej mládeÏe, ktorí nenav‰tevovalisovietske filmy, nevyvesovali poãasosláv zástavy a pod.� 16. novembra 1989 v podveãer sana Mierovom nám. v Bratislave zi‰lo200-300 vysoko‰kolákov, ktorí verejnevystúpili za slobodu slova, demokraciua reformu vysokého ‰kolstva. K˘m

‰tudenti dospievali ‰tudentskú a ‰tátnuhymnu objavilo sa okolo 20 príslu‰ní-kov ZNB a ‰esÈ áut. ·tudenti sa pochy-tali za ruky a cestou na Hviezdoslavovenám. skandovali heslá: Slobodu slova!,Nechceme reaktor!, Chceme vidieÈreformy!, Chceme ‰koly pre v‰etk˘ch!,Demokraciu, demokraciu!...� 17. novembra 1989 komunistickápolícia brutálne zasiahla proti demon-‰trujúcim ‰tudentom v Prahe. ·tudentiv celej âSSR zaãali ‰trajkovaÈ a orga-nizovaÈ ºudové zhromaÏdenia na ná-mestiach.� 19. novembra 1989 sa v Bratislaveorganizovalo hnutie VerejnosÈ protinásiliu (VPN), ktoré sa ãoskoro stalopartnerom vlády.� 20. novembra 1953 oznámiliuväznen˘m ãlenom Katolíckej akcie, Ïe168 z nich udelil Zbor povereníkovamnestiu.� 20. novembra 1959 vo väzení v Br-ne umrel posledn˘ ministersk˘ predse-da vlády SR Dr. ·tefan Tiso (1897 –1959). Jeho smrÈ oznámili manÏelke asiaÏ mesiac po tom, ão „byl spopolnûna popel rozpt˘len“.� 20. novembra 1959 poãas päÈdesia-tych rokov bolo na Slovensku pre ná-boÏenskú ãinnosÈ odsúden˘ch 302katolíckych kÀazov, z nich 2 na doÏi-votie a ostatní spolu na 1135 rokova 4 mesiace väzenia. Laickí náboÏenskíaktivisti v tom období boli odsúdení na445 rokov a 7 mesiacov väzenia.� 25. novembra 1992 schválilo Fede-rálne zhromaÏdenie âSFR ústavn˘zákon o zániku âeskej a Slovenskej

federatívnej republiky uplynutím dÀa31. decembra 1992. Zákon vyhlásil zanástupnícke ‰táty âSFR âeskú re-publiku a Slovenskú republiku. Obid-vom nástupníckym ‰tátom tento ústav-n˘ zákon zakazoval pouÏívaÈ ‰tátnesymboly âeskej a Slovenskej federatív-nej republiky.� 25. novembra 1989 sa v Bratislavena námestí SNP zi‰lo okolo 70 000obãanov, ktorí Ïiadali zru‰enie vedúcejúlohy KSâ a jej mocenského mo-nopolu.� 29. novembra 1969 rozhodla Ge-nerálna prokuratúra v Prahe, Ïe zákro-ky voãi reholiam v roku 1950 nemalizákonn˘ podklad, a preto nejestvujepríãina zabraÀovaÈ rádom a rehoºn˘mspoloãnostiam, aby vykonávali ãinnosÈako pred rokom 1950. Tá istá Generál-na prokuratúra v‰ak poãas „normalizá-cie“ v nasledujúcom roku tento svojv˘nos odvolala.� 30. novembra 1989 pod tlakom ve-rejnosti parlament v Prahe zru‰il ãlánok4 Ústavy âSSR o vedúcej úlohe KSâv ‰táte a v spoloãnosti. Zru‰il aj ãlánok16, ktor˘ uzákoÀoval marxizmus-leni-nizmus ako základn˘ princíp v˘chovya vzdelávania.� V novembri 1948 odi‰li zo Sloven-ska do Viedne niekoºkí ãlenovia Sloven-skej tajnej ochrany, ktorí sa dohodlizaloÏiÈ hnutie nenásilnej spoloãenskejsebaobrany proti boº‰evizmu a proti‰íriacemu sa strachu z jeho teroru. Takvznikla my‰lienka Bielej légie. Jej zakla-dateºmi boli Albert Púãik, Jozef Vicen,Anton Tunega a Dr. Jozef Mikula.

STALO SA

SVED_11 s.14_15 28.10.2014 16:02 Stránka 2

V novembri si pripomínameÏivotné jubileá t˘chto na‰ichãlenov a priaznivcov. Spomína-me aj na t˘ch, ktorí sa tejtoslávnosti nedoÏili.

45 rokovMichalcová Jozefa, Ing., Îilina

4.11.196950 rokov

Kráºová Cecília, Lastomír 22.11.196475 rokov

Meleková Mária, Námestovo28.11.1939

Sarva‰ Franti‰ek, Pie‰Èany 6.11.193980 rokov

Gregorová Veronika, âadca19.11.1934

81 rokovJavorská Anna, Banská Bystrica

28.11.193383 rokov

Pribi‰ Karol, Borsk˘ Sv. Jur14.11.1931

84 rokovOlerínyová Oºga, Doln˘ Kubín

1.11.193085 rokov

Ne‰trák Felix, Sereì 19.11.1929

Burian Viliam, Nitra-Kr‰kany27.11.1929

86 rokovFilová Paulína, Banská Bystrica

3.11.1928Brichta Ján, Ing., Bratislava

8.11.1928Patka Ján, Sekule 17.11.1928

87 rokovHlubíková Franti‰ka, Bratislava

6.11.1927 88 rokov

Stanãík Jozef, Banská Bystrica8.11.1926

89 rokovNovodvorsk˘ Imrich, Prievidza

6.11.1925Homolová Mária, Topoºãianky

22.11.1925Mesáro‰ová Veronika, Trnava Hora

25.11.1925·krabák Jozef, Trnava 28.11.1925

90 rokovGa‰par Ján, Banská Bystrica

16.11.1924101 rokov

Korecová Mária, Nitra 14.11.1913

Jubilantom srdeãne blahoÏeláme.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

✞ Vo veku 65 rokov zomrela poÈaÏkej chorobe Helena SMEJ-KALOVÁ. âlenovia regionálnej or-ganizácie PV ZPKO v Nitre sa s nebo-hou rozlúãili 3. októbra 2014 naCyrilometodejskom cintoríne v Nitre.

✞ Vo veku 76 rokov, 4. októbra2014, zomrel b˘val˘ podpredsedaRegionálnej poboãky PV ZPKO v Pe-zinku Ing. ªudovít BAUER . Posled-ná rozlúãka sa konala 10.októbra2014 na mestskom cintoríne v Pe-zinku.

V ãísle 10/2014 ãasopisu Sve-dectvo sme blahoÏelali k Ïivotnémujubileu 85 rokov Piusovi KªÚâOV-SKÉMU, ãlenovi Regionálnej poboã-ky PV ZPKO v Trenãíne. Îiaº, tohtoÏivotného jubilea sa uÏ nedoÏil.Zomrel 1. septembra 2014.

Pozostal˘m prejavujeme úprimnú sústrasÈ.

ROZLÚČILI SME SAPRIPOMÍNAME SI

PRISPELI NA ČINNOSŤ

Korecová Mária, Nitra 46 EURRegionálna poboãka PV ZPKO Levoãa 50 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovanie.

Nezabudli ste?

VáÏení ãitatelia Svedectva, blíÏisa koniec roka a s ním aj bilancova-nie. Vieme, Ïe väã‰ina z Vás patrímedzi t˘ch skôr naroden˘ch a nikdesa neponáhºa. Ale je najvy‰‰í ãas za-platiÈ predplatné za nበãasopis natento rok. Veríme, Ïe na‰a v˘zvaosloví t˘ch, ão tak dosiaº neurobilia nezostanú na‰imi dlÏníkmi v tejtoneºahkej dobe. ëakujeme.

Redakcia

❖ 1. novembra 1587 v Uhorsku a na Slovensku zaãal platiÈ gregoriánskykalendár. Zaostávanie za slneãn˘m rokom v dôsledku pouÏívania juliánskehokalendára sa odstránilo osobitn˘m zákonom tak, Ïe po 21. októbri nasledovalhneì prv˘ november. ❖ 1. novembra 1829 zásluhou Ga‰para Fejérpatakyho Belopotockého bolav Liptovskom sv. Mikulá‰i otvorená vôbec prvá verejná slovenská kniÏnica. ❖ 2. novembra 1944 na trati Jablonica-Brezová pod Bradlom „partizáni“vyhodili do vzduchu osobn˘ vlak, v ktorom zahynulo osem civiln˘ch osôba mnoho ºudí utrpelo váÏne poranenia. ❖ 3. novembra 1622 poãetná zbojnícka tlupa prepadla mesteãko Luãenec.Lupiãi vyrabovali v‰etky domy a zabili najmenej 130 obyvateºov. ❖ 4. novembra 1918 Národn˘ v˘bor v Prahe bez konzultácie so SNR vymeno-val doãasnú slovenskú vládu na ãele s Vavrom ·robárom.❖ 5. novembra 1935 bol Milan HodÏa vymenovan˘ za ministerského predse-du âeskoslovenska. Bol to prv˘ Slovák na ãele ãeskoslovenskej vlády. PraÏskípolitici rátali s t˘m, Ïe sa tak podarí otupiÈ autonomistické snahy Slovákov. ❖ 7. novembra 1918 bola nariadená v‰eobecná demobilizácia rakúsko-uhor-sk˘ch armád, ão znamenalo, Ïe asi 350- tisíc slovensk˘ch vojakov sa mohlovrátiÈ do svojich domovov. ❖ 8. novembra 1918 v Modrovke neìaleko Pie‰Èan zastrelili Ïidovskí gardistiz Pie‰Èan 6 ºudí a niekoºk˘ch ìal‰ích zranili.

Z NAŠEJ HISTÓRIE

SVED_11 s.14_15 28.10.2014 16:04 Stránka 3

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16

SVED_11 s.16_1 28.10.2014 7:30 Stránka 2