1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CC. ČÍSLO 2011

CC. ãíslo 2011

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XIX

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.sk

eurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákStanislav Jani‰

Bibiána ObrimãákováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

jmadarasova@chello.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: MO SR:Letecké dni 2011

OBSAH

EditoriálKultúra, umenie a Bratislava (F. Nagy) 2Prezident SRÎivot, to je aj solidarita, ohºaduplnosÈ a zodpovednosÈ 2(Rozhovor s I. Ga‰paroviãom) Vláda SRJe to ÈaÏké lieãenie (Rozhovor s ª. Galkom) 5Leteck˘ priemyselAktívne vyhºadávaÈ obchodné príleÏitosti (Rozhovor s M. Du‰aniãom) 6Ozbrojené sily SRNesmie ch˘baÈ motivácia (Rozhovor s ª. Bulíkom) 8BojaschopnosÈ a suverenita (I. Plichta) 11Dôveryhodn˘ partner pre ãlenské ‰táty NATO (S. Kubo) 26Ministerstvo obrany SRStabilizovaÈ bezpeãnosÈ vo svete (Rozhovor s R. Ondrejcsákom) 9Komplexn˘ prístup k obrannému plánovaniu (Rozhovor s I. Máãovsk˘m) 14Modernizácia v Ozbrojen˘ch silách SR (Rozhovor s J. Îufkom) 15Niekedy je rozhodujúca práve beÏná kontrola (Rozhovor s M. Majerom) 17Aj NATO sa vyvíja (Rozhovor s J. Naìom) 18MoÏnosti, ktoré neraz pote‰ia (Rozhovor s P. Lí‰kom) 20Vojenská národná autorita (Rozhovor so S. Matunákovou) 23Zahraniãn˘ obchodNemáme auto, máme delo! (Rozhovor s I. Junasom) 12NATO a EÚEuroatlantická bezpeãnosÈ (Rozhovor s P. Gajdo‰om) 21Ministerstvo hospodárstva SRIde aj o ochranu záujmov na‰ej bezpeãnosti (Rozhovor s P. Takáãom) 28Národná rada SRVojenské reformy alebo bezodn˘ me‰ec? (V̆ bor NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ) 30Premeny odpadov (V̆ bor NR SR pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie) 40ZadrÏme pád stavebníctva (V̆ bor NR SR pre hospodárstvo, dopravu a v˘stavbu) 62Chceme byÈ stranou-nestranou (Rozhovor s I. Matoviãom) 74Slovensko-ruská spoluprácaBudúcnosÈ rusko-slovensk˘ch vzÈahov vidím veºmi optimisticky 33(Rozhovor s JE P. M. Kuznecovom)Plynárenstvo na SlovenskuZásobníky pre budúcnosÈ (K. Hirman) 35Druhá etapa v˘stavby zásobníka zemného plynu Gajary-báden ukonãená 36(M. Holl˘) Slovenská energetikaDodávka tepla v Trnave je a bude stabilná (Rozhovor s B. Vosátkom) 38Îivotné prostredieâo navrhujú spracovatelia elektroodpadu? (APOH, ASEO, RUREP, EKORAY) 42Rast mnoÏstva odpadov nie je len problémom Slovenska (·. Iván) 46Pri tvorbe zákona o odpadoch sme proaktívni (Rozhovor s J. Dvonãom) 48Dôsledky implementácie Smernice o priemyseln˘ch emisiách na subjekty 54chemického priemyslu (J. Krajmer)Ministerstvo Ïivotného prostredia SRBiologicky rozloÏiteºn˘ odpad – ão s ním (Rozhovor s J. ·ãerbákom) 45Odpad ako palivo podºa európskej legislatívy (Z. Kocunová) 49Chemick˘ a farmaceutick˘ priemyselTvrd˘ chemick˘ a farmaceutick˘ chlebík (Rozhovor s R. Karlubíkom) 50Stavba roka 2011Stavba roka 2011 55Primátor BratislavyÎivot Bratislavy je aj o zmenách (Rozhovor s M. Ftáãnikom) 58Architektúra na SlovenskuMojím nástrojom je tímová práca (Rozhovor s I. Konradovou) 60Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SRImidÏ slovenského stavebníctva treba posilniÈ (Rozhovor s A. Ohradzanskou) 64Stavebníctvo na SlovenskuDeformácia stavebnému trhu ‰kodí (Rozhovor s P. Kováãikom) 66Nastal ãas pre investiãnú intervenciu ‰tátu (Rozhovor s J. Majersk˘m) 68Kvartálna anal˘za slovenského stavebníctva (F. Hirner) 69Slovenské baníctvoVzniklo Obãianske zdruÏenie ECORACIO 73Dialógy MM & EWSamosprávni politici – h˘batelia spoloãnosti (Rozhovor s M. Markoviãom) 76Glosy – Poznámky – Eseje Predãasn˘m voºbám sa takmer nedá vyhnúÈ (rk) 80·plh do mediálneho a politického neba – a pád (E. Weidler) 82Parlamentn˘ denníkCelonoãné rokovanie s oãakávan˘m v˘sledkom (rk) 84SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre 89(Vyberajú a komentujú A. Weidlerová a E. Weidler)

www.parlamentnykurier.sk

Väã‰iu ãasÈ roka 2011 máme za sebou,iste priniesla nové skúsenosti i nové amoÏné rie‰enia problémov. Pri pracov-n˘ch cestách ste nezabúdali ani na stret-nutia s obyvateºmi Slovenska, viete akésú najzávaÏnej‰ie starosti a potreby ob-ãanov jednotliv˘ch regiónov, ão sa dáurobiÈ na vyrie‰enie nedostatkov niek-tor˘ch oblastiach Slovenska.

Problémy obãanov Slovenska sú mi veº-mi známe. Buì sa o nich dozvedám z lis-tov a e-mailov od obãanov, alebo priamood nich poãas svojich pracovn˘ch v˘jaz-dov po Slovensku. Aj preto sa pri rozho-dovaní o zákonoch opieram najmä o ichpocity, potreby a starosti. Azda najzávaÏ-nej‰ím problémom súãasnosti je rezonujú-ca hospodárska kríza. Tá otvára noÏnice vcelom hospodárskom a sociálnom systé-me. Najãastej‰ie sa stretávam so sÈaÏnos-Èami na vysokú nezamestnanosÈ, ãiÏe nanedostatok pracovn˘ch príleÏitostí. A aj tí,ktorí prácu majú sa väã‰inou sÈaÏujú na sla-bé príjmy a vysoké Ïivotné náklady. To, ãopotrebujeme ako soº, je daÈ ºuìom prácu.A to najmä tam, kde sa do sociálnej sieteprepadá stále viac a viac obãanov v pro-duktívnom veku. Za ìal‰ie v˘znamné pro-blémy moÏno povaÏovaÈ slabú úroveÀzdravotnej starostlivosti, zatváranie ne-mocníc, zniÏovanie poãtu lôÏok, ale i ne-dostatok zdrojov na prevádzkovanie zaria-dení sociálnej starostlivosti, domovov dô-chodcov a podobne. Starostovia a primá-tori neraz nemajú na financovanie ‰kôl, pa-sujú sa so slabou alebo ch˘bajúcou infra-‰truktúrou, alebo ich rozpoãty zaÈaÏili Ïi-velné pohromy, ako napríklad prívalovédaÏde a záplavy. Rie‰enie t˘chto starostínie je jednoduché a aj preto sa zo svojej po-zície snaÏím byÈ ak˘msi prostredníkompri komunikácii predstaviteºov ZMOS svládou a jednotliv˘mi jej ministerstvami.Primátori a starostovia totiÏ najlep‰ie po-znajú problémy svojich obãanov, ale vmnoh˘ch veciach sú odkázaní na pomocvlády, na legislatívne normy z parlamen-

Îivot, to sú aj neplánovanésituácie, to sú aj náhodné

stretnutia a niekedy aj menejpríjemné záÏitky.

No, prezident republiky Ivan GA·PAROVIâ pozná

jeho úskalia, pretoÏe aj svojouprítomnosÈou napríklad

v regiónoch Slovenska získavaveºa podnetn˘ch skúseností

pre svoju prácu. IvanGa‰paroviã ako hlavn˘ veliteº

Ozbrojen˘ch síl dobre pozná ajÏivot a problémy v OS SR.Rozpráva sa s redaktorkou

Annou Komovou.

E D I T O R I Á L

2

Editoriál

Uprostred Viedne je malá mestská ãasÈ na-zvaná pre na‰e u‰i veºmi nepekne alebo aspoÀneºubozvuãne MUMOK. Ale vo svojej podsta-te je to súbor niωích i viacposchodov˘ch bu-dov a neveºk˘ch plôch, povedzme, Ïe námes-tíãok, ktoré tvoria pre veºkú skupinu ºudí veº-mi príÈaÏliv˘ celok – MUseum MOdernerKunst, Múzeum moderného umenia – s trva-l˘mi a aj s krátkodob˘mi v˘stavami európske-ho, a najmä svetového v˘znamu. Teraz sa tamnapríklad konãí excentrická, ojedinelá 5-mesaã-ná v˘stava so ‰irokou ‰kálou umeleck˘ch pro-duktov (lebo vonkoncom to nie sú len obrazy,ale aj zaujímavo vyformované predmety) ex-centrika (blázna alebo génia?) Salvadora Da-lího. SúbeÏne v in˘ch sálach na ‰irokej plocheje v˘stava uznávaného ãeského tvorcu „k˘va-diel a in˘ch zvlá‰tností“ Jana ·vankmajera a„Camera obscura“ talianskeho umeleckého fo-tografa a tvorcu umeleckého dizajnu CarlaMollinu.

Poãas komunistického reÏimu sa beÏní Slo-váci len veºmi zriedkavo dostali do „kapitalis-tickej“ Viedne, a keì sa tam uÏ na deÀ, na dvadostali, tak sa vrhli predov‰etk˘m na obchodys textiln˘m alebo technick˘m tovarom a zasvojich pár ‰ilingov si kúpili nieão z toho, ãosa na Slovensku takmer vôbec neobjavovalo.Ale poznáme niekoºk˘ch Slovákov, ktorí ajvtedy uprednostnili práve necenzurovanú po-nuku modern˘ch umeleck˘ch v˘tvorov a na-miesto do obchodov sústredili svoju pozor-nosÈ na galérie s v˘stavami skvel˘ch v˘tvarní-kov a nasávali takéto záÏitky. Koºkí dnes, keìuÏ sa dá ísÈ do Rakúska voºne, bez ÈaÏko dostup-nej „vycestovacej doloÏky“, vyuÏijú moÏnosÈ,Ïe ViedeÀ je len 60 km od Bratislavy a doÏi-ãia si umeleckú rozko‰, ktorú susedná metro-pola ponúka. Nie je to síce paríÏsky Mont-

martre s jeho bohémskou atmosférou, ale komunestaãí len povrchné a v podstate bezv˘znam-né obchodovanie, tak si vo Viedni pln˘mi dú-‰kami uÏije.

Pre du‰u väã‰iny Slovákov v‰ak e‰te stále,bohuÏiaº, umelecké záÏitky nie sú nejak˘mveºmi potrebn˘m zdrojom duchovn˘ch pôÏit-kov. Nie sme idealisti, aby sme chceli ponúkaÈnejaké ojedinelé fenomenálnosti z umeleckejtvorby. Obãania Slovenska vo v‰eobecnostie‰te nie sú tak˘mi boháãmi (a tak˘mi milov-níkmi umenia), aby si mohli dovoliÈ maÈ vBratislave celé Múzejné námestie, ktoré je u su-sedov sídlom MUMOK-u. Ale je predsa lenhanbou doteraj‰ích ponovembrov˘ch primáto-rov hlavného mesta SR, Ïe sa nezmohli ani lenna zaloÏenie „Kunsthally“, Umeleckej haly,kde by sa predsa len ako-tak dala v troch-‰ty-roch miestnostiach skoncentrovaÈ ‰ir‰ia ponu-ka umeleckej produkcie hudobnej, v˘tvarnej,ale aj literárnej a dramatickej – tak, aby ju zá-ujemca na‰iel na jednom mieste, ktoré by ume-leckosÈou priam d˘chalo.

A táto hanba padá nielen na t˘ch, ktorí samajú z nejakého úradného titulu v‰estranne odobrú spoloãenskú atmosféru v Bratislave sta-raÈ, ale aj na t˘ch obãanov metropoly, ktorí siv uplynul˘ch rokoch veºmi ‰ikovne zhromaÏ-dili milióny eur – kedysi slovensk˘ch korún –a teraz sú, pomenujme ich otvorene, zámoÏn˘-mi obãanmi, ba priamo boháãmi. Vynechajmeich mená, ale uÏ tu je dosÈ t˘ch, ktorí majú fi-nanãné zázemie nielen pre osobné pohodlie ana investovanie do perspektívnej v˘nosnej v˘-roby, ale aj na to, aby sa stali mecená‰mi, kto-rí sa zapí‰u do kroniky Bratislavy ako zriaìo-vatelia rôznorod˘ch umeleck˘ch budov a saló-nov. Bola by to pre nich, okrem iného, aj dob-rá reklama a nadobudla by nov˘ rozmer aj ichprestíÏ a teda aj ich dobré meno. Má v‰ak Bra-tislava nielen pár vedúcich úradníkov, ktorí súplatení za „kultúru“ v hlavnom meste, ale ajdobr˘ch a vnútorne disponovan˘ch manaÏérov,ktorí dokáÏu zabezpeãiÈ pestrú, hodnotnú, v‰e-strannú a modernú umeleckú ponuku dôstojnúhlavného mesta mladej republiky? V kaÏdomprípade je to jednoduch‰ie, neÏ vybudovaÈ cest-n˘ tunel alebo efektn˘ most ponad Dunaj.

Má táto moja dne‰ná téma aj nejak˘ súvis soÏurnalistami, ako by sa patrilo na editoriál? My-slím, Ïe má. Nemajú práve kultúrni novinári aich ‰éfredaktori povinnosÈ venovaÈ sústredenúa kvalifikovanú pozornosÈ umeleckému záze-miu metropoly Slovenska? Nemajú ÏurnalistipovinnosÈ hºadaÈ kompetentné odpovede naotázky, ãi môÏe a má ‰tát i radnica BratislavyrozdeºovaÈ príjmy tak, aby sa uspokojili aj ná-roãné potreby zdravotníctva a ‰kolstva, ale ajumeleckej bázy hlavného mesta? Respektíve:odkiaº vziaÈ peniaze na to, aby Bratislava ne-zostala len nekultúrnym súborom nekvalitnepostaven˘ch domov, ktoré nemajú ani architek-tonickú úroveÀ?

‰éfredaktor

Kultúra, umenie a Bratislava

3

P R E Z I D E N T S R

Îivot, to je aj solidarita,ohºaduplnosÈ a zodpovednosÈ...

je dlhodobo. Prípadná nespokojnosÈ obãanovnesúvisí s nekvalitn˘m v˘konom príslu‰níkovOzbrojen˘ch síl, ale ãinnosÈ niektor˘ch úrad-níkov v rezorte obrany.

S OS SR sa spájajú aj finanãné zdroje,ktoré sa v rámci ‰etrenia zníÏili aj na ob-ranu v roku 2011. Pri vstupe do NATO sahovorilo o zvy‰ovaní, nemá súãasná situá-cia vplyv aj na medzinárodné záväzky?

Schválen˘ ‰tátny rozpoãet zníÏil v˘davkyna obranu v roku 2011 o 63 miliónov eur v po-rovnaní s rokom 2010. âo predstavuje len 1,1 % HDP, hoci pri vstupe do NATO sme sazaviazali, Ïe to budú dve percentá. Priãombezpeãnostné riziká a zmeny v bezpeãnost-nom prostredí vyÏadujú zaistiÈ proti nim do-stupné a úãinné prostriedky.

UÏ dlh‰ie poukazujem na vnútropolitick˘paradox, Ïe ãlenstvo Slovenskej republiky vNATO síce prinieslo pocit vysokej bezpeãnos-ti a obrannej istoty, ale zároveÀ spôsobilozºahãovanie bezpeãnostn˘ch tém vo vnútro-politickej diskusii krajiny. VerejnosÈ zároveÀãasto poÏaduje obmedzenie v˘davkov na ob-ranu, ão môÏe byÈ zapríãinené absenciou reál-neho ohrozenia stredoeurópskeho priestoru.

Politická podpora pre napæÀanie cieºov aúloh obrannej a bezpeãnostnej politiky SR vmnohom zostávala len v rovine deklarácií. Atak sa pred slovenské Ozbrojené sily stavajúnové úlohy, ciele a záväzky, pribúdajú novéhrozby a ohrozenia, ale vlády Slovenskej re-publiky obranné v˘davky neustále zniÏujú.

Ozbrojen˘m silám hrozí, Ïe nebudú schop-né plniÈ svoje medzinárodné záväzky, ão môÏeváÏne podkopaÈ dôveryhodnosÈ Slovenska.SR sa postupne dostáva skôr do pozície kon-zumenta neÏ tvorcu bezpeãnosti. To môÏespôsobiÈ stratu medzinárodnej kredibility SR,ale aj zníÏenie úrovne zabezpeãenia na‰ejbezpeãnosti.

Programy modernizácie armády sa prav-depodobne pod vplyvom ‰etrenia tieÏ mu-seli zredukovaÈ, ão by sa v‰ak nemalo pod-ceÀovaÈ je stabilita bezpeãnosti, môÏemebyÈ spokojní?

V Ozbrojen˘ch silách od ich vzniku zatiaº,a ão je na ‰kodu, nebol dokonãen˘ Ïiadny roz-siahlej‰í modernizaãn˘ projekt pre hlavnédruhy pozemnej a leteckej techniky. Moder-nizácia sa realizovala v obmedzenom rozsa-hu s orientáciou na potreby jednotiek vysie-lan˘ch do operácií, podstatná ãasÈ v˘zbroje atechniky OS SR je technologicky, morálne ajfyzicky zastaraná.

Základn˘m a rozhodujúcim problémom,ktor˘ podstatn˘m spôsobom ovplyvÀoval roz-sah a kvalitu hlavn˘ch ãinností rezortu obra-ny, je dlhodobo pretrvávajúci nesúlad medzistanoven˘mi úlohami na strane jednej a reál-ne vyãleÀovan˘mi zdrojmi na ich realizáciuna strane druhej. Rezort obrany a najmä OS

tu. Tu vidím svoju úlohu a preto sa s predsta-viteºmi samospráv pravidelne stretávam.

Vyrovnávanie regionálnych rozdielov Slo-venska je dlhodob˘ proces, ako v Àom po-máha napríklad rozvoj infra‰truktúry?Ste spokojn˘ s doteraj‰ími v˘sledkami?

Regionálne rozdiely sú v kaÏdej krajine, ateda aj na Slovensku. Prirodzene sa politick˘a ekonomick˘ Ïivot sústreìuje do hlavnéhomesta a väã‰ích regionálnych metropol. Roz-voj vidieka a mimobratislavsk˘ch regiónov jeúzko spät˘ s rozvojom dopravnej infra‰truk-túry. Cestného, Ïelezniãného a dnes uÏ aj le-teckého spojenia. Aj podºa toho vidieÈ, Ïe re-gión v okolí Îiliny a Trenãína po dostavanídiaºnice ihneì „oÏil“. Preto je nesmierne dô-leÏitá otázka dobudovania diaºniãného prepo-jenia v˘chodu so západom Slovenska. S prí-levom investícií a tvorbou pracovn˘ch miestsa mení aj ráz krajiny. Stále v‰ak máme veºaokresov, ktoré zápasia s 20- alebo aj 30-per-centnou nezamestnanosÈou. Dnes v‰ak vy-rovnávanie regionálnych rozdielov uÏ nesto-jí len na vláde, ale aj na regionálnych a miest-nych samosprávach, podnikateºoch a samot-n˘ch obyvateºoch t˘chto miest a obcí. Vládamá za úlohu vytváraÈ vhodné legislatívnepodmienky, no konkrétne dohody s investor-mi a podnikateºmi robia obce. VÏdy ma po-te‰í, ak pri mojich cestách po Slovensku vi-dím obce a mestá, kde si dokázali poradiÈ ajbez pomoci in˘ch. Sami vytvorili priemysel-né parky, zohnali si investorov a benefity z pô-sobenia t˘chto firiem zostávajú v ich regió-ne.

Ako hlavn˘ veliteº Ozbrojen˘ch síl ste isteveºmi úzko spät˘ aj so situáciou, ktorá na-stala na Slovensku v rámci Ïiveln˘ch katas-trof – myslím na rie‰enie a pomoc OS SRpri záchrann˘ch prácach a pri odstraÀova-ní ich následkov. Ako by ste hodnotili po-chopenie a pomoc vojakov civilnému oby-vateºstvu, urobilo sa ão bolo potrebné?

OceÀujem spoºahlivosÈ Ozbrojen˘ch sílSlovenskej republiky za pomoc a úsilie, kto-r˘ch príslu‰níci vynaloÏili pri ochrane Ïivo-tov, zdravia a majetku obãanov pri Ïiveln˘chpohromách a katastrofách, najmä pri povod-niach, ãi naposledy pri zosuvoch pôdy. Ozbro-jené sily reagovali okamÏite bez akéhokoºvekzdrÏania, za ão im patrí vìaka.

Vojaci od minulého leta intenzívne pomá-hali na Slovensku zachraÀovaÈ Ïivoty a ma-jetok obãanov na‰ej krajiny. Spomeniem na-príklad záplavy na Hornej Nitre, v Prievidzi,Handlovej, vojaci pomáhali pri zosuvochpôdy v Krupine, hasili rozsiahly poÏiar v Sta-r˘ch Horách a iba nedávno pred letom pomá-hali pri záplavách v Mal˘ch Karpatoch vokrese Pezinok, najmä v obci Píla alebo vo Vi-nohradoch nad Váhom, ãi v mestskej ãasti Îia-ru nad Hronom ·á‰ovské Podhradie. Keìbolo potrebné, v spolupráci s políciou pomá-hali hºadaÈ nezvestné osoby.

Toto v‰etko zabezpeãovali Ozbrojené silyzo svojho rozpoãtu, promptne a bez ohºadu naãas. Aj preto Ozbrojené sily Slovenskej repu-bliky majú veºk˘ kredit, vysokú mieru dôve-ryhodnosti a obãania ich vo v‰eobecnosti po-vaÏujú za stabilizujúci prvok v spoloãnosti.Tento stupeÀ vysokej dôvery si armáda udrÏu-

4

nebola nikdy dovedená do konca. Preto so sú-ãasnou situáciou v Ozbrojen˘ch silách nemô-Ïem byÈ spokojn˘, vzhºadom na kritick˘ stavv rezorte obrany bude potrebné prijaÈ vãasnéopatrenia vo vzÈahu k ìal‰ej transformáciiOS SR.

Rozvoj slovensk˘ch Ozbrojen˘ch síl ne-moÏno oddeliÈ od v˘voja medzinárodnéhobezpeãnostného prostredia. Ozbrojené silySlovenskej republiky budujú spôsobilosti preobranu ‰tátu a pre zvládnutie celého spektraoperácií NATO, od kolektívnej obrany cezoperácie na podporu mieru, aÏ po boj proti te-rorizmu a pomoc obãanom pri Ïiveln˘ch po-hromách. Rozsah a zloÏitosÈ úloh pre Ozbro-jené sily kontinuálne narastá.

Som si vedom˘, Ïe obrana demokratic-k˘ch hodnôt, bezpeãnosÈ i na‰e medzinárod-né záväzky nieão stoja, a to nielen pokiaº ideo peniaze, ale i úãasÈ na‰ich vojakov na roz-liãn˘ch misiách, kde ãasto ide o Ïivot.

Treba si uvedomiÈ, Ïe transformácia Ozbro-jen˘ch síl je cesta, ktorá sa nikdy neskonãí.Preto Ïe sa priority transformácie neustálemenia. Dokonca aj bohat‰ie krajiny majú fi-nanãné problémy a zredukovali v˘davky naobranu. Mnohé krajiny si uvedomili, Ïe sinemôÏu dovoliÈ mnohé z modernizaãn˘chprogramov, a preto hºadajú partnerov, aby tie-to problémy rie‰ili spoloãn˘mi projektmi. Tuby som dal do pozornosti a priam vyzval naväã‰iu vojenskú spoluprácu v rámci krajín V4pri realizácii akviziãn˘ch modernizaãn˘chprojektov, pri vytváraní spoloãn˘ch jedno-tiek a vzdelávacích v˘cvikov˘ch programov.

Aj NATO a jednotky EÚ sa musia prispô-sobovaÈ neustálej zmene bezpeãnostného pro-stredia a transformovaÈ svoje ozbrojené zloÏ-ky.

Ako prezident a zároveÀ hlavn˘ veliteºOzbrojen˘ch síl Slovenskej republiky by somchcel odkázaÈ v‰etk˘m príslu‰níkom Ozbro-jen˘ch síl SR, Ïe si vysoko cením ich nároã-nú zodpovednú, ale aj nebezpeãnú prácu.Oãakávam, Ïe budú pokraãovaÈ v plnení svo-jich povinností a verím, Ïe v ìal‰om obdobísvojimi v˘sledkami prispejú k udrÏaniu bez-peãnosti, obrany a mieru v na‰ej republike iv ìal‰ích krajinách.

SR stoja na historickej kriÏovatke a je nevyh-nutné, aby vláda SR prijala strategické roz-hodnutie o ich ìal‰om smerovaní.

Do akej miery je nevyhnutné pôsobeniemnohonárodnostn˘ch vojensk˘ch síl vosvete?

Som presvedãen˘, Ïe bezpeãnostné pro-blémy Slovenska sa nedajú rie‰iÈ oddelene odglobálnej bezpeãnosti vo svete, ktorú je SRschopná ovplyvÀovaÈ predov‰etk˘m prostred-níctvom svojho ãlenstva v medzinárodn˘chorganizáciách, a tak napomáhaÈ zníÏeniu prav-depodobnosti vzniku globálneho vojenskéhokonfliktu v blízkosti Slovenska. Medzi hlav-né súãasti zahraniãnej a bezpeãnostnej poli-tiky SR patrí podpora procesov upevÀovaniastability a bezpeãnosti prostredníctvom aktív-nej úãasti Ozbrojen˘ch síl SR v operáciáchmedzinárodného krízového manaÏmentu.

Slovenská republika sa svojou aktívnouparticipáciou na medzinárodn˘ch aktivitáchpodieºa na zlep‰ení bezpeãnostnej situácienielen na vlastnom území, ale aj v rámci me-dzinárodného spoloãenstva. Konflikty vo sve-te potvrdzujú opodstatnenie vojenskej prí-tomnosti mnohonárodn˘ch síl v postihnut˘choblastiach, k˘m sa bezpeãnostná situácia ne-stabilizuje.

Plnenie úloh vypl˘vajúcich z medzinárod-n˘ch dohôd a záväzkov, z ãlenstva v medzi-národn˘ch organizáciách, zvy‰uje nároky navyÈaÏenosÈ Ozbrojen˘ch síl, ale zároveÀ zvy-‰uje prestíÏ Slovenska, vycviãenosÈ vojakov,prispieva k celosvetovej, ale aj národnej bez-peãnosti v rámci bilaterálnej a multilaterálnejspolupráce.

âinnosÈ slovensk˘ch vojakov v mierov˘chmisiách vysoko hodnotia predstavitelia me-dzinárodn˘ch organizácií a zoskupení, poli-tickí reprezentanti i domáce obyvateºstvo kra-jín v mieste pôsobenia.

Te‰í ma, keì na svojich zahraniãn˘ch ces-tách poãúvam od predstaviteºov in˘ch krajínalebo medzinárodn˘ch organizácií veºmi po-zitívne hodnotenie na na‰ich vojakov za prá-cu vykonávanú v zahraniãn˘ch misiách a pra-coviskách.

âo je na získanie dôveryhodnosti OS SRnevyhnutné?

Zaostávanie v plnení na‰ich dlhodob˘chspojeneck˘ch záväzkov v rozvoji Ozbroje-n˘ch síl v súãasnosti limituje reálny príspevok

SR v prospech obranného potenciálu Alianciea ohrozuje dôveryhodnosÈ SR vo vzÈahu kplneniu prijat˘ch záväzkov v oblasti kolektív-nej obrany s potenciálnym negatívnym dôsled-kom pre úroveÀ bezpeãnosti SR v súãasnoma budúcom bezpeãnostnom prostredí.

Nezapojenie sa SR do spoloãného úsiliaspolu so zaostávaním v plnení dlhodob˘chspojeneck˘ch záväzkov v rozvoji spôsobi-lostí môÏe spôsobiÈ, Ïe SR sa stane viac kon-zumentom neÏ tvorcom bezpeãnosti.

V tomto roku si pripomíname 18. v˘roãievzniku OS SR, ako ste spokojn˘, ako hlav-n˘ veliteº Ozbrojen˘ch síl, s celkov˘m re-formn˘m procesom OS SR v porovnaní scelosvetov˘m meradlom?

Rok 2011 je osemnástym rokom na‰ej mo-dernej ‰tátnosti, keì sme sa zaradili medzi sa-mostatné a slobodné národy sveta. Medziná-rodné postavenie Slovenska je porovnateºnés in˘mi európskymi demokraciami. Sme rov-noprávnymi a spoºahliv˘mi partnermi nielenpre na‰ich susedov, ale aj pre Európsku úniu,NATO a celé svetové spoloãenstvo.

Ale skúsenosti z doteraj‰ích transformáciíOzbrojen˘ch síl v SR od roku 1993 dokumen-tujú, Ïe ich transformácia sa doposiaº odohrá-vala metódou permanentnej zmeny, ktorá e‰te

5

V L Á D A S R

Nedávno ste zhodnotili svoje doteraj‰ie pô-sobenie vo funkcii ministra obrany. Aké súva‰e pocity a reálne v˘sledky? Naozaj sa cí-tite ako lekár, ktor˘ lieãi ozbrojené silySR?

V prvom rade chcem povedaÈ, Ïe si stojímza t˘m, ão som pri hodnotení svojho roãné-ho pôsobenia vo funkcii ministra povedal.Áno, Ozbrojené sily sú choré a treba ich lie-ãiÈ. Zdedil som rezort, kde sa veºká skupinaºudí obohacovala na úãelov˘ch zákazkách,vymyslen˘ch tendroch a neférov˘ch súÈa-Ïiach. âasto sa absolútne bez koncepcie pod-pisovali zmluvy, hoci na to neboli vyãlenenépeniaze. V rezorte obrany v minulosti existo-vali dve veºké a finanãne silné sekcie. Tiemohli v súlade s vnútorn˘mi predpismi pod-pisovaÈ zmluvy a nakupovaÈ aj bez súhlasuministra, a tak to aj vyzeralo... Preto sme pri-jali rad systémov˘ch opatrení, ktoré síce niesú viditeºné navonok, ale pre rezort a najmäpre zamedzenie prípadnej korupcie a pochyb-n˘ch k‰eftov sú mimoriadne dôleÏité. Bezmôjho vedomia sa dnes na rezorte obranyniã veºké nenakúpi. Jednotlivé sekcie môÏupoÏiadaÈ o vypísanie tendra iba vtedy, ak natovar alebo sluÏby majú pridelené a vyãlene-né peniaze. Je to poãítaãov˘ systém, ktor˘ jed-noducho poÏiadavku neschváli, ak na Àu niesú presne vyãlenené peniaze. Zamedzili smetak, aby sa tu vypisovali tendre bez finanãné-ho krytia. OkamÏite, po nástupe sme zaãali ro-kovaÈ s uÏ zazmluvnen˘mi dodávateºmi ocene. A zrazu boli dodávatelia ochotní zníÏiÈsvoje marÏe a celkovo sme tak iba na dodat-koch ku zmluvám u‰etrili 19 miliónov eur...to hovorí za v‰etko.

Ktoré z va‰ich prijat˘ch systémov˘ch opat-

rení povaÏujete za rozhodujúce na na‰tar-tovanie nov˘ch moÏností?

Racionalizovali sme poãet zamestnancov –oproti júnu 2010 v rezorte obrany pracuje o415 ºudí menej. K tomu si e‰te pripoãítajte ìal-‰ích najmenej 140 prepusten˘ch zamestnan-cov v ‰tátnych akciov˘ch spoloãnostiach. Tedacelkovo sme zníÏili stav o 555 ºudí. ëalej smezastavili plytvanie. Pri niektor˘ch sluÏbáchsme zistili, Ïe ich realizácia bude lacnej‰ia svlastn˘mi silami. Napríklad prevádzka kotol-ní, letná, ãi zimná údrÏba alebo neslávne upra-tovanie, pre ktoré odi‰iel exminister Franti‰ekKa‰ick˘. U‰etríme, ak tieto ãinnosti robia na‰izamestnanci a neplatíme externé firmy. Out-sourcing má síce zmysel, ale iba pri sluÏbách,ktoré vyuÏívame sporadicky. Nie v‰ak na stá-le sluÏby a v takom rozsahu.

PovaÏujete v‰etky zásahy na ozdravenieministerstva za férové?

Samozrejme. I‰iel by som predsa sám pro-ti sebe, ak by som nebol stotoÏnen˘ s opatre-niami, ktoré som so svojim tímom na rezor-te zaviedol. Rozhodne sú férové a dnes uÏkaÏd˘ na rezort vie, Ïe moja tolerancia voãikorupcii je nulová.

Ministerstvo obrany SR zverejÀuje zmlu-vy aj objednávky, robíte aj verejné súÈaÏea dokázali ste aj u‰etriÈ, na ão sa u‰etrenépeniaze pouÏijú?

Tu povaÏujem za potrebné pripomenúÈ, Ïena ministerstve obrany sme medzi prv˘mizaviedli elektronické aukcie. Od zaãiatkuroka sme vyhlásili desaÈ aukcii na nákup to-varov a sluÏieb, kde sme vygenerovali sumumilión a 46-tisíc eur, ãím sme u‰etrili 120-ti-síc eur oproti vyvolávacej cene. ëal‰ie penia-ze cez elektronické aukcie ‰etria aj na‰e ‰tát-ne akciové spoloãnosti. Napríklad Vojenskézdravotnícke zariadenia Pie‰Èany u‰etrili naaukciách okolo 100-tisíc eur iba za energie.Naopak pri predaji majetku sme cez 17 elek-tronick˘ch aukcií získali pre ‰tátny rozpoãeto 186-tisíc eur, teda v percentách o 11 viac,ako sme oãakávali.

Ako ste rie‰ili problémy vo vojensk˘chpodnikoch?

V prvom rade sme aspoÀ zatiaº zachrániliVojensk˘ opravárensk˘ podnik Trenãín. Hro-zil tam konkurz, ale zabezpeãili sme re‰truk-turalizáciu. Teda podnik bude fungovaÈ ìalej.In˘ prípad je Vojensk˘ opravárensk˘ podnikNováky. Chceme aby do tohto podniku vstú-pil strategick˘ investor. Letecké opravovneTrenãín sme prevzali v dezolátnom stave,bez v˘robného programu. Minulá vláda tonastavila tak, Ïe LOT boli iba subdodávate-ºom rôznych spriatelen˘ch firiem, ktoré malina ministerstve obrany miliónové zákazky.Namiesto toho, aby to LOT robili celé, tak za„pár drobn˘ch“ pomáhali tzv. „v˘hradn˘mobchodn˘m zástupcom“ Na‰ím cieºom je,

Je to ÈaÏké lieãeniePred vy‰e rokom sa ministrom obrany stal podpredseda SaS ªubomír GALKO. Ako hodnotí svoje

pôsobenie na tomto poste? Viac v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

6

LOTN patria k v˘znamn˘m zamestnávate-ºom v regióne. Ich úspe‰né pôsobenie je pre-to dôleÏité aj v ‰ir‰om kontexte. Uvedomu-jete si túto skutoãnosÈ? Ak˘ je cieº, ku kto-rému smerujete?

Základn˘m cieºom LOTN pod mojím vede-

ním je zabezpeãiÈ dlhodob˘ a udrÏateºn˘ rozvojspoloãnosti, a t˘m prispieÈ k zvy‰ovaniu zames-tnanosti v regióne. K tomu, aby tak˘to rozvojskutoãne nastal, treba aktívne vyhºadávaÈ stra-tegické obchodné príleÏitosti, ktoré nám pomô-Ïu dlhodobo stabilizovaÈ na‰u zákazkovú náplÀ.

Aktívne vyhºadávaÈobchodné príleÏitosti

„Leteck˘ priemysel, v ktorom Letecké opravovne Trenãín pôsobia, patrí medzi odvetvia s vy‰‰ou mierou pridanej hodnoty. Toto priemyselné

odvetvie je vo v˘znamnej miere regulované medzinárodne platn˘mileteck˘mi zákonmi a predpismi a udrÏaÈ sa v Àom si vyÏaduje nemalé

investície do systému riadenia, udrÏania existenãne potrebn˘chcertifikátov a v neposlednom rade aj do kvalifikácie odborného personálu,

na ktorom sú postavené kºúãové spôsobilosti na‰ej spoloãnosti“, povedal pre Parlamentn˘ kuriér generálny riaditeº

Leteck˘ch opravovní Trenãín (LOTN) Martin DU·ANIâ.

SR. T˘m, Ïe vláda tento dokument vzala navedomie, dostali sme mandát tieto zmeny vy-konaÈ. Filozofiou vedenia rezortu obrany jevykonaÈ také systémové zmeny, aby sa u‰e-trili finanãné prostriedky a mohli sa tak vy-budovaÈ nové a moderné ozbrojené sily. U‰e-trené prostriedky potom budeme môcÈ inves-tovaÈ do modernizácie vojenskej techniky,bez ktorej sa vojaci jednoducho nezaobídu.Treba si otvorene povedaÈ, Ïe vojaci nemôÏuneustále jazdiÈ na autách star‰ích ako sú na‰igeneráli, strieºaÈ z nábojov na hrane Ïivotnos-ti a lietaÈ na strojoch, ktor˘m kaÏdú chvíºuskonãí technick˘ Ïivot.

âo e‰te ch˘ba k tomu, aby dne‰né Ozbro-jené sily SR patrili medzi moderné a efek-tívne?

K tomu, aby sa nám skutoãne podarilo vy-tvoriÈ fungujúce moderné ozbrojené sily je po-trebné urobiÈ e‰te veºmi veºa práce. Doterazsa vytvárali urãité modely, ako by mali ozbro-jené sily vyzeraÈ, ale nikdy sa ten model dodetailu nevyãíslil aj finanãne. Na papieri sícebola krásna vízia, ak˘ch vojakov v ak˘chtankoch alebo lietadlách chceme maÈ, ale keìrezort obrany na to nedostal finanãné pro-striedky, v‰etko zostalo naozaj iba na tompapieri. Sme na historickej kriÏovatke. Akniã neurobíme, do dvoch rokov bude 90 per-cent pozemnej techniky za dæÏkou technickejÏivotnosti. Na obligatórne v˘davky, ako sú na-príklad platy, odvody, poistenie, energie dá-vajú Ozbrojené sily 86 percent svojho rozpoã-tu. ëal‰ích 6 percent ide na misie. Zostávateda iba osem percent na v˘cvik a moderni-záciu. Osem percent na v˘cvik a obnovu tech-niky! Práve preto nie je ministerstvo obranya ozbrojené sily schopné samo sa ozdraviÈ.Jednoducho akákoºvek vláda musí prijaÈ roz-hodnutie, aké ozbrojené sily chce a koºko jeochotná na ne daÈ finanãn˘ch prostriedkov.

aby sa LOT viac podieºali na opravách letec-kej techniky vo v˘zbroji ozbrojen˘ch síl.

Máte aj ohlas na obnovenú civilnú prevá-dzku letiska na Sliaãi?

Civilnú prevádzku na zmodernizovanomvojenskom letisku Sliaã sme obnovili po dvaa pol roku. Je to vôbec po prv˘ raz, keì vo-jenskí letovodi navigujú na pristátie a riadiavzlety civiln˘ch lietadiel. Poãas letnej sezó-ny pritom zo Sliaãa odlieta alebo pristávaminimálne jeden charterov˘ let denne, ão mi-moriadne pomohlo ºuìom zo stredného Slo-venska. ëal‰ím veºk˘m projektom, ktor˘ sanám podarilo zrealizovaÈ na Sliaãi je leteck˘deÀ. Doteraz ministerstvo obrany platilo zapodujatie 100 000 eur priamo „na ruku“ jed-nej firme. My sme to zmenili tak, Ïe sme vy-

písali súÈaÏ a vybrali najlep‰í projekt. A ão jenajdôleÏitej‰ie, neplatíme niã zo ‰tátneho roz-poãtu. Iba zabezpeãíme úãasÈ na‰u a zahraniã-n˘ch leteck˘ch hostí.

Asi medzi dôleÏité patrí aj strategické hod-notenie obrany, preão je dôleÏité, existuje uÏ?

Strategické hodnotenie obrany SR vzalavláda na vedomie e‰te v auguste. Následne hoodobril aj branno-bezpeãnostn˘ v˘bor Ná-rodnej rady SR. Jeho najdôleÏitej‰ím v˘stu-pom bude tzv. Biela kniha obrany, ktorá bymala uzrieÈ svetlo sveta v decembri tohtoroka. V nej bude presne definované, ão, kedya ako sa zmení, zru‰í, presunie alebo vytvo-rí nové... Samotné Strategické hodnotenieobrany SR je odrazov˘m mostíkom k reálnymv˘znamn˘m zmenám v Ozbrojen˘ch silách

V L Á D A S R

7

Spoloãne s kolegami z vedenia na tom intenzív-ne pracujeme.

PresadiÈ sa na trhu v na‰ej brandÏi je ãasovomimoriadne nároãn˘ proces a vyÏaduje si bu-dovanie znaãky a dobrého mena. Preto získaÈdôveru potenciálnych zákazníkov si Ïiada po-merne sofistikovanú a vytrvalú prácu. Leteckéopravovne Trenãín majú zaujímavú históriu av mnoh˘ch teritóriách sa môÏu hrdiÈ kvalitneodveden˘mi realizáciami. Na tom v‰etkom sadá stavaÈ, av‰ak dnes len tradícia zìaleka nepos-taãuje.

Spomínali ste potrebné certifikáty. MôÏetenám bliωie povedaÈ, o aké ide?

Ako som naznaãil, dnes vo vyspelom sveteuÏ nie je moÏné ponúkaÈ a vykonávaÈ údrÏbu,generálne opravy a modernizáciu leteckej tech-niky bez splnenia mnoÏstva striktn˘ch medzi-národne platn˘ch legislatívnych poÏiadaviek,ktoré regulujú odvetvie, kde pôsobíme. LOTNmá tradíciu a know-how, av‰ak dne‰ní zákaz-níci Ïiadajú preukázaÈ spôsobilosti potvrdenénezávisl˘mi in‰titúciami, ako aj pôvodn˘miv˘robcami leteckej techniky, ktorú chcemeopravovaÈ. ManaÏment spoloãnosti sa pod mo-jím vedením preto prioritne zameral práve nazískanie certifikátov, ktoré povaÏujeme za kºú-ãové pre úspe‰né napredovanie spoloãnosti. Vt˘chto mesiacoch sme získali dva certifikáty odkon‰trukãnej kancelárie a pôvodného v˘robcuvrtuºníkov typového radu Mi-8/17, MVZ Mil-ja, ktoré nás oprávÀujú vykonávaÈ generálneopravy a modernizáciu civiln˘ch, ako aj vojen-sk˘ch vrtuºníkov bez teritoriálneho obmedze-nia. Len pred pár dÀami sme ich doplnili o cer-tifikát z ruskej medzinárodnej leteckej agentú-ry (MAK). T˘mto sa Letecké opravovne Tren-ãín stali v Európe jedinou plne certifikovanouspoloãnosÈou na opravu vrtuºníkovej technikyruského v˘robcu Mi. Dodám, Ïe tieto vrtuºní-ky sú vo svete mimoriadne Ïiadané a LOTN saaktuálne zúãastÀuje niekoºk˘ch v˘znamn˘chv˘berov˘ch konaní na generálne opravy a mo-dernizáciu vrtuºníkov Mi-17 v NATO, Afrike,Ázii a zaãiatkom budúceho roka plánujemeúãasÈ v pripravovanom v˘berovom konaní vUSA, ktoré sú najväã‰ím uÏívateºom vrtuºníkovMi-17 v rámci NATO. Okrem uveden˘ch cer-tifikátov od MVZ Milja sme v t˘chto dÀochúspe‰ne obhájili certifikáty ISO a NATO AQAP.Sme drÏiteºmi certifikátu EASA Part 145 naúdrÏbu civilnej leteckej techniky podºa európ-

skych civiln˘ch leteck˘ch predpisov a pracuje-me na ìal‰ích, ktoré roz‰íria na‰u konkurencie-schopnosÈ a potenciál.

Pri pohºade do va‰ich opravárensk˘ch hálvidno, Ïe aktuálne máte takpovediac robotynad hlavu...

Dá sa to tak povedaÈ, ale na druhej strane pla-tí, Ïe práce nikdy nie je dosÈ. V manaÏmenteLOTN nám záleÏí na tom, aby sme jej mali stá-le viac. Robíme pre to maximum. Okrem uÏspomínan˘ch potenciálnych zahraniãn˘ch zá-kazníkov sa snaÏíme byÈ aktívni aj na domácejscéne. Permanentne sme v kontakte so zástup-cami ná‰ho jediného akcionára, Ministerstvomobrany SR, kde sa snaÏíme poukazovaÈ na ne-zastupiteºnú úlohu Leteck˘ch opravovní Tren-ãín v rezorte obrany pri podpore systému zabez-peãenia vzdu‰nej suverenity a obranyschop-nosti ‰tátu. Sãasti sme úspe‰ní a aj preto mámednes v halách ru‰no a pracujeme na generálnychopravách aj leteckej techniky Vzdu‰n˘ch sílOS SR. Okrem toho sme v ostatnom období veº-mi aktívne hovorili nielen na pôde ministerstvao na‰om novom projekte, ktor˘ ponúkame re-zortu obrany a vláde SR v súvislosti so zabez-peãením leteckej prepravy na‰ich vojakov sme-rujúcich do zahraniãn˘ch misií a tieÏ aj na pre-pravu na‰ich ústavn˘ch ãiniteºov.

Ide o projekt, ktor˘ ste predstavili poãas Le-teck˘ch dní vo Zvolene?

Áno, presne o tomto projekte hovorím. Sle-dovali sme diskusiu, ktorá sa odohrávala me-dzi rezortmi obrany a vnútra vo vzÈahu k letec-

kej preprave ãlenov vlády a ústavn˘ch ãinite-ºov na zahraniãné pracovné cesty a zareagova-li sme. Vo svete je beÏné, Ïe hlavu ‰tátu, vládua ústavn˘ch ãiniteºov prepravujú ozbrojené sily.Model ktor˘ je u nás, dovolím si tvrdiÈ, je pre-Ïitkom a dediãstvom e‰te z predchádzajúcichãias, mám na mysli obdobie spred novembra1989. Nበmodel je v zásade veºmi jednoduch˘a zároveÀ logick˘. Jedn˘m typom lietadla,AVRO RJ, by bola zabezpeãovaná prepravavojakov a vojenského materiálu na misie, akoaj politick˘ch reprezentantov ‰tátu na zahraniã-né cesty. Samozrejme, Ïe tieto lietadlá ponúka-me v troch rôznych vyhotoveniach – osobné,nákladné a VIP.

Povedali ste o projekte v skratke. Mohli byste ho na‰im ãitateºom priblíÏiÈ aj trochuviac?

Ministerstvu obrany a vláde SR sme predsta-vili nበpodnikateºsk˘ zámer, v rámci ktoréhosme pripravení s vyuÏitím komerãného banko-vého financovania zakúpiÈ vo vlastnom menea na vlastn˘ úãet tri zánovné ‰tvormotorové prú-dové lietadlá britskej v˘roby AVRO RJ. Tietolietadlá sme ìalej pripravení s vyuÏitím vlast-n˘ch v˘robn˘ch kapacít a v spolupráci s pôvod-n˘m v˘robcom a drÏiteºom typového certifiká-tu „zgenerálkovaÈ“ a upraviÈ do troch spomína-n˘ch verzií podºa poÏiadaviek rezortu obrany avlády SR vrátane integrácie ‰peciálnych vojen-sk˘ch leteck˘ch prístrojov a ìal‰ieho vybave-nia na zabezpeãenie kompatibility s NATO.Takto upravené lietadlá ponúkame ‰tátu dodlhodobého prenájmu.

MoÏno si poviete, Ïe je to jednoduch˘ kon-cept. Nበmodel v‰ak ponúka komplexné rie-‰enie, takpovediac rie‰enie na kºúã vrátane pre-‰kolenia a v˘cviku personálu pre v‰etky úrov-ne údrÏby, pozemného podporného personálua pilotov. Komplexnú údrÏbu lietadiel zabezpe-ãia Letecké opravovne Trenãín, priãom posád-ky poskytnú a lietadlá budú prevádzkovaÈVzdu‰né sily OS SR. ·tát by v prípade realizá-cie na‰ej ponuky získal neobmedzen˘ a garan-tovan˘ prístup k v˘znamn˘m spôsobilostiam,ãím by si dokázal pokryÈ drvivú väã‰inu svo-jich potrieb na osobnú a nákladnú leteckú pre-pravu, bez potreby alokovaÈ zdroje na nákupvlastn˘ch dopravn˘ch lietadiel v ‰tátnom roz-poãte. A v neposlednom rade nበprojekt ponú-ka mnoÏstvo v˘hod a zaujímav˘ch synergic-k˘ch efektov v prospech slovensk˘ch daÀo-v˘ch poplatníkov, ão takisto nie je zanedbateº-ná skutoãnosÈ. Veríme preto, Ïe na‰a my‰lien-ka sa zrealizuje.

L E T E C K ¯ P R I E M Y S E L

O Z B R O J E N É S I L Y S R

8

Nesmie ch˘baÈ motivácia

Plánovací proces v rámci OS SR sa obmedzil v tomto roku na priority, ktoré majú úlohuudrÏaÈ kritické spôsobilosti ozbrojen˘ch síl SR. Viac o ich plnení sa dozviete v rozhovore

s náãelníkom Generálneho ‰tábu OS SR generálom ªubomírom BULÍKOM, ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér priná‰a redaktorka Anna Komová.

Ste spokojn˘ s predbeÏn˘mi v˘sledkami aúspechmi v zahraniãn˘ch operáciách a mi-siách?

V zmysle prijat˘ch mandátov Národnejrady SR Ozbrojené sily SR participovali vroku 2011 vojensk˘mi jednotkami vo vojen-skej operácii ALTHEA v Bosne a Hercegovi-ne, vykonávanej v rámci Spoloãnej bezpeã-nostnej a obrannej politiky EÚ, v rámciNATO v operácii ISAF v Afganistane a podvlajkou OSN v misii UNFICYP na Cypre.Okrem toho pôsobili pozorovatelia v monito-rovacej misii EUMM v Gruzínsku a UNTSOna území S˘rie a Libanonu. Niekoºkí ‰tábnidôstojníci pôsobili vo veliteºstvách NATO aEÚ pri operáciách v Líbyi.

Hlavná pozornosÈ v roku 2011 bola polo-Ïená na zabezpeãenie prevzatia hlavnej úlo-hy vedúcej krajiny regionálneho veliteºstvaJuh, tzv. Regional Command Centre (RCC)South, v operácii EUFOR ALTHEA, kde OSSR na základe rozhodnutia ministra obranySR prevzali zodpovednosÈ za plnenie tejtoúlohy v mesiaci január 2011. Profesionálni vo-jaci pôsobiaci v styãn˘ch a pozorovacích tí-moch v obciach Novo Sarajevo, Vy‰ehrad aFoãa sa v operácii úspe‰ne etablovali a podie-ºajú sa na stabilizácii napätej situácie v pro-spech celej operácie formou kaÏdodennej ko-munikácie s miestnym obyvateºstvom.

Do operácie ISAF vyslali OS SR, na zákla-de prijatého mandátu NR SR ã. 195 z 7. de-cembra 2010, dve úplne nové spôsobilosti. Ideo operaãn˘ mentorovací a styãn˘ tím pre ob-lasÈ bojového zabezpeãenia, tzv. CSS OMLT,v ktorom príslu‰níci OS SR aktívne spolupra-cujú s 5 príslu‰níkmi Národnej gardy ‰tátu In-diana (USA) a 2 príslu‰níkmi austrálskychozbrojen˘ch síl. Táto jednotka v mesiaci jún

2011 v operácii ISAF úspe‰ne prevzala úlo-hy v mentorovaní jedného z práporov Afgán-skej národnej armády (Afganistan NationalArmy –- ANA) pri zabezpeãení logistick˘chpotrieb v prospech ANA. Príslu‰níci tejtojednotky úspe‰ne zvládli stanovenú úlohu azaãali odovzdávaÈ svoje poznatky príslu‰ní-kom ANA v otázkach komplexného vlastné-ho zabezpeãenia logistick˘ch potrieb. Dôka-zom môjho tvrdenia sú aj prvé v˘sledky zhodnotiaceho procesu spoloãného veliteºstvaISAF, v ktorom bol veliteº tejto jednotky OSSR poÏiadan˘ o súhlas aplikovania jednot-n˘ch postupov v prospech v‰etk˘ch CSSOMLT rozmiestnen˘ch v rámci celej operá-cie ISAF.

Druhou, nemenej v˘znamnou jednotkou,ktorá bola vyslaná do operácie ISAF, bola jed-notka ‰peciálnych síl, nasadená v mesiaciseptember 2011 na plnenie úloh v prospech‰peciálnych operácií pri mentorovaní príslu‰-níkov ANA.

S v˘sledkami, ktoré dosiahli príslu‰níciOS SR v operáciách som spokojn˘ a dúfam,Ïe v nastavenom trende budú pokraãovaÈ abudú aj naìalej úspe‰ne reprezentovaÈ OSSR aj mimo územia SR.

Samozrejme, Ïe vidím aj nedostatky, hlav-ne pri prideºovaní finanãn˘ch prostriedkov prepotreby OS SR. Tie sú naìalej nedostatoãnéna zabezpeãenie splnenia úloh vypl˘vajúcichpre OS SR z platnej legislatívy. Stav, v kto-rom postupne klesáme pri plnení dvojper-centného záväzku z rozpoãtu na obranu, lenna úroveÀ zhruba 50 percent, sa negatívne od-ráÏa nielen na zabezpeãení operácií, ale aj vkomplexnom zabezpeãení rozvoja ozbroje-n˘ch síl, oblasÈ modernizácie a obmeny zasta-raného materiálno-technického vybavenia

jednotliv˘ch spôsobilostí nevynímajúc. OSSR, ktor˘ch súãasti sú vysielané na plnenieúloh mimo územia SR a zároveÀ sú priprave-né kedykoºvek poskytnúÈ ochranu a pomocobyvateºstvu SR, si urãite zaslúÏia náleÏitú po-zornosÈ.

Medzi priority patria aj deklarované zá-väzky – ak˘ je ich stupeÀ dôleÏitosti pre OSSR a aké sú moÏnosti, ktoré by mali pri-niesÈ Ïelané v˘sledky?

Záväzky, ktoré vyplynuli zo spojeneck˘cha in˘ch medzinárodn˘ch dohôd slúÏia na pod-poru dlhodob˘ch bezpeãnostn˘ch záujmovSR, priãom sú zároveÀ vnímané ako hlavnápriorita obrannej politiky SR.

NapæÀanie t˘chto záväzkov je azda najviacviditeºné v oblasti medzinárodného krízové-ho manaÏmentu, a to prostredníctvom aktív-nej úãasti síl a spôsobilostí OS SR v prebie-hajúcich operáciách. Prispievanie do operá-cií MKM je v˘znamn˘m nástrojom bezpeã-nostnej a zahraniãnej politiky SR a má pozi-tívny vplyv na medzinárodné postavenie akredibilitu SR. Je to potvrdením odhodlaniaSR podieºaÈ sa, i napriek limitovan˘m zdro-jom, na solidarite a spravodlivom zdieºanínielen v˘hod, ale aj záÈaÏe v spoloãnomalianãnom úsilí. BohuÏiaº, vplyv úãasti jed-notiek OS SR v operáciách na transformáciucelkov˘ch spôsobilostí ozbrojen˘ch síl jevzhºadom k vysielaniu neorganick˘ch jed-notiek minimálny. Medzinárodn˘ krízov˘manaÏment v‰ak nie je jedinou oblasÈou rea-lizácie záväzkov SR.

Problémy, zapríãinené dlhodob˘m defici-tom financií, pretrvávajú taktieÏ v plnení spo-jeneck˘ch záväzkov pri dosahovaní plánova-n˘ch spôsobilostí ozbrojen˘ch síl prostred-níctvom Cieºov síl NATO. Práve tieto ciele bymali kºúãové pre celkovú transformáciu OSSR. Rozsah moÏností, ktoré by priniesli pozi-tívnu zmenu je podmienen˘ dostatoãne jasnoupolitikou reformy rezortu obrany, najmä v‰akpridelením dostatoãného objemu zdrojov.

NezníÏila sa nároãnosÈ v˘cviku a prípravyvojenského personálu?

Aj plnenie v˘cvikov˘ch úloh v roku 2011bolo v˘razne ovplyvnené krátením finanã-n˘ch prostriedkov. Opakované ‰krty v rozpoã-te rezortu obrany si vynútili zru‰enie viace-r˘ch plánovan˘ch v˘cvikov˘ch aktivít. V dô-sledku toho samozrejme dochádzalo k zniÏo-vaniu intenzity v˘cviku, ão sa z dlhodobéhohºadiska odzrkadºuje v odbornej pripravenos-ti profesionálnych vojakov.

UÏ pri plánovaní v˘cvikového roku 2011sme si uvedomovali riziká dopadov nedo-statku zdrojov. Povedali sme si v‰ak, Ïe prá-ve nároãnosÈ v˘cviku je cesta z ktorej ne-smieme ustúpiÈ.

Ktoré zo spoloãn˘ch cieºov ãlensk˘ch kra-jín NATO sú pre nás veºmi nároãné ale ne-vyhnutné?

Vstupom do Severoatlantickej aliancie sme

sa zaviazali prispievaÈ do kolektívnej obrany

tak, aby sme boli relevantn˘m a kredibiln˘m

partnerom európskych a severoamerick˘ch

krajín. Tzv. Ciele síl (NATO Force Goals) sú

veºmi konkrétnym záväzkom, ktor˘ sme uÏ

pred pristúpením do Aliancie dali Spojen-

com. Okrem iného sme sa teda zaviazali v prí-

pade potreby nasadenia poskytnúÈ jednotku

slovensk˘ch vojakov v rozsahu brigády, za-

bezpeãiÈ schopnosÈ Slovenska prijaÈ spoje-

necké vojská na na‰om území a protivzdu‰-

nú kolektívnu obranu (NATINADS). Politic-

k˘m rozhodnutím sme tieÏ prisºúbili zúãast-

ÀovaÈ sa v operáciách medzinárodného krízo-

vého manaÏmentu (so zreteºom na Afganistan)

a usilovaÈ sa dosiahnuÈ podiel v˘davkov na

obranu ‰tátu na úrovni 2 % HDP.

V posledn˘ch rokoch treba, aby sa v rám-ci sveta vyvíjalo bezpeãnostné prostredie

veºmi aktívne, myslíte si Ïe sa NATO dosta-toãne akãne prispôsobuje zmenám a vytvá-ra realitu bezpeãia?

Dynamika a nepredvídateºnosÈ globálneho

bezpeãnostného prostredia sa niekoºkonásob-

ne zv˘‰ili najmä po teroristick˘ch útokoch v

New Yorku, ktor˘ch 10. v˘roãie sme si pri-

pomenuli nedávno pripomenuli. NATO vte-

dy promptne zareagovalo, iniciovalo ãlánok

5 Washingtonskej zmluvy, hovoriaci o moÏ-

nosti spoloãnej reakcii spojencov na prípad-

n˘ útok zvonka proti niektorému z jeho ãle-

StabilizovaÈ bezpeãnosÈ vo svete

Medzi ãlenské krajiny NATO patrí dnes uÏ aj Slovensko, a tak rovnako ako v‰etci jeho ãlenoviarozhoduje o bezpeãnosti a stabilite vo svete. Podrobnej‰ie sa k téme vyjadrí pre Parlamentn˘

kuriér ‰tátny tajomník Ministerstva obrany Slovenskej republiky Róbert ONDREJCSÁKv rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

Pri realizácii komplexu opatrení v˘cvikusme uplatÀovali vysokú osobnú zodpovednosÈjednotliv˘ch veliteºov a úãelnosÈ pri vyna-kladaní pridelen˘ch zdrojov. Zlep‰ili sme sú-lad medzi stanoven˘m poslaním jednotiek, ichpredurãením na plnenie konkrétnych prioríta zv˘‰en˘m zohºadÀovaním ich uÏ dosiahnu-tej úrovne pripravenosti. Podrobne sme roz-pracovali zoznam rozhodujúcich úloh v˘cvi-ku na jednotliv˘ch stupÀoch velenia, ãím smemaximálne zefektívnili v˘cvikové postupyjednotlivcov a jednotiek.

V príprave do operácií MKM nároãnosÈv˘cviku vzrástla. Vyvrcholením prípravy pre-mysleného systému etapizácie v˘cviku prednasadením do operácie bol sústreden˘ v˘-cvik vykonávan˘ formou taktického cviãenias bojovou streºbou. Velitelia efektívne vyuÏí-vali systém Ïivej simulácie a jednotky plnili‰irok˘ rámec odborn˘ch a operaãn˘ch úlohpod taktick˘m námetom v maximálnej moÏ-nej miere pribliÏujúci situáciu a podmienkyv priestore nasadenia.

NároãnosÈ v˘cviku potvrdzuje aj fakt, Ïevyvrcholením v˘cviku pripravovan˘ch prí-spevkov OS SR v zmysle medzinárodn˘ch zá-väzkov do NRF 2012 bolo certifikaãné cvi-ãenie v mesiaci jún vo VP VO Le‰È. Ku skva-litneniu prípravy do NRF 2012 a 2013 prispe-la aj úzka spolupráca PS OS SR a USAEUR,ktorá vyvrcholila úãasÈou roty NRF 2012 nacviãení s 111 mb. USA ako BLUEFOR (fe-bruár 2011) a úãasÈou úãelového zoskupeniana báze 13. mpr na cviãení FSO 173. vb USAv pozícii OPFOR v JMRC Hohenfels (sep-tember – október 2011).

V príprave jednotiek na plnenie úloh NA-TINADS a LPZS sme udrÏali dosiahnuté spô-sobilosti pilotov a ostatného personálu. Na v˘-cvik personálu NATINADS sme vyuÏívalipravidelné cviãenia a cviãné misie. V prípra-ve posádok LPZS sme hlavn˘ dôraz poloÏili

9

súãinnosÈ na zosúladenie koordinácie postu-pov medzi jednotliv˘mi zloÏkami integrova-ného záchranného systému.

Na záver musím kon‰tatovaÈ, Ïe nároãnosÈv˘cviku a prípravy vojenského personálu nieje za súãasn˘ch zloÏit˘ch podmienok moÏnézniÏovaÈ, práve naopak, zv˘‰ená nároãnosÈv˘cviku nás v tomto zloÏitom období pove-die k zabezpeãeniu splnenia priorít, ktoré smesi stanovili na v˘cvikov˘ rok 2011. Tieto sú-visia predov‰etk˘m s na‰imi záväzkami voperáciách MKM, so zabezpeãením úloh do-máceho krízového manaÏmentu a záväzkovvoãi NATO, EU, OSN.

Je e‰te moÏné udrÏaÈ rovnováhu medzi po-Ïadovan˘mi úlohami na jednej strane a li-mitovan˘mi financiami?

Prvoradou podmienkou na zabezpeãenie

udrÏateºnosti rovnováhy medzi úlohami azdrojmi je záväzok (garantovanie) ich stabi-lity vládou SR. Vláda by mala pri stanovova-ní úloh pre OS SR zohºadÀovaÈ aj moÏnosti‰tátu pri ich zdrojovom zabezpeãení. V prípa-de, ak ‰tát z ak˘chkoºvek príãin (napríklad zdôvodu ekonomickej krízy) nemôÏe garanto-vaÈ potrebné zdroje, ìal‰ím prirodzen˘m kro-kom by mala byÈ dôkladná anal˘za, ãi sa s ob-medzen˘mi zdrojmi dajú úlohy OS SR splniÈv stanovenom ãase a v poÏadovanej kvalite.Teda, moja odpoveì na túto otázku je, Ïe aknebude garantovaná stabilita zdrojov pre re-zort obrany a OS SR, rovnováha prirodzenenemôÏe byÈ dlhodobo udrÏateºná, ão budesmerovaÈ buì k postupn˘m stratám spôsobi-lostí OS SR alebo k trvalému zníÏeniu ichkvality.

O Z B R O J E N É S I L Y S R

10

implementáciou opatrení, ktoré majú zabez-peãiÈ pokraãujúcu transformáciu Ozbroje-n˘ch síl na modernú armádu. Zavedieme dopraxe integrovan˘ model velenia a riadenia vrezorte obrany, ktor˘ prinesie zlúãenie Gene-rálneho ‰tábu OS SR a Ministerstva obranySR, jasnej‰ie definovanie kompetencií a vzÈa-hov medzi civiln˘mi a vojensk˘mi zloÏkami,ako aj redukciu prebytoãn˘ch úrovní veleniaa riadenia. Racionalizáciou (zru‰ením, resp.zo‰tíhlením) organizácií vo vzÈahu k MO SRa OS SR sa budeme usilovaÈ získaÈ uvoºnenézdroje pre potreby ìal‰ieho rozvoja OS SR.

âo znamená pre plnenie cieºov NATO a EÚpráve finanãné zabezpeãenie?

V̆ stupy Strategického hodnotenia obrany,ktoré sme spustili v septembri 2010, a na kto-ré ste sa uÏ p˘tali, poukázalo na najzávaÏnej-‰ie v˘zvy rezortu obrany, ktoré boli systémo-vého i ad hoc charakteru a ich príãiny siaha-li mnohokrát hlboko do minulosti. V kaÏdomprípade, neustále klesajúce v˘davky na obra-nu ‰tátu (od v rokoch 2008 – 2010 dokoncao 40 %), plo‰né, nie selektívne ‰krty, finanã-né nenaplnenie naplánovan˘ch modernizaã-n˘ch programov a potreba stabilizovania bu-dúceho rozpoãtu obrany boli jedn˘m z najdô-leÏitej‰ích oblastí anal˘zy a vízie rozvoja re-zortu obrany.

Aké sú závery anal˘zy, ktorá sa vzÈahova-la na vybavenie a potreby armády, dajú sarealizovaÈ modernizaãné programy, sú nato vyãlenené finanãné prostriedky dostaãu-júce?

Rozsiahle plánované modernizaãné pro-gramy od roku 1993 bohuÏiaº zostali takmerv‰etky len na papieri. Hoci ich mnohokrát od-súhlasili, zastavili sa alebo úplne zru‰ili aplánované investície do nich boli presunuté nainé poloÏky v rámci i mimo rezortu obrany.Neustále zmeny plánovacích zámerov, prístu-pov a modernizaãn˘ch plánov sa dnes premie-tajú do stavu, v ktorom napríklad máme 70%pozemnej techniky po svojej Ïivotnosti (pred-pokladan˘ch 90 % v horizonte 2 – 3 rokov).

PrezbrojiÈ potrebujeme takmer v‰etko, roz-siahla modernizácia by sa mohla uskutoãniÈv rokoch 2014 – 2024; je v‰ak potrebné po-vedaÈ, Ïe na Àu bude potrebné niekoºko mi-liárd eur, a takúto sumu nie je moÏné poskyt-núÈ z roãného rozpoãtu rezortu obrany. Ajkeby malo ísÈ o postupnú modernizáciu poãasjednej dekády, tá by mala byÈ zabezpeãenámimo rozpoãtu MO SR, podobne ako sa torealizovalo v in˘ch krajinách NATO. V̆ dav-ky z roãného rozpoãtu na beÏn˘ rozvoj kaÏ-doroãne zmen‰ujú, ão je negatívny trend aj vmnoh˘ch krajinách NATO (predikcia na bu-dúci rok je 90 % na obligatórne v˘davky, 10% na rozvoj).

Napokon, nesmieme tieÏ zabúdaÈ na to, Ïepotrebujeme Ozbrojené sily aj na plnenieúloh domáceho krízového manaÏmentu, naochranu obyvateºstva pred povodÀami, po-Ïiarmi, príp. zosuvmi pôdy. V‰etky tieto krí-zové situácie kladú nemalé poÏiadavky napersonál a techniku, a teda prirodzene kaÏd˘rok zvy‰ujú neplánované náklady rezortu ob-rany.

nov. Operácia v Afganistane sa tak postupnestala dlhodob˘m a hodnotn˘m záväzkom,ktor˘m európske, americké, ale aj partnerskékrajiny prispievajú do misie, ktorá má man-dát OSN a vedie ju NATO. Operácia NATOv Líbyi je nepochybne ìal‰ím konkrétnym prí-spevkom Aliancie k bezpeãnosti v ‰ir‰om eu-roatlantickom regióne. NATO vo v˘znamnejmiere prispelo k stabilizácii Balkánu, k bez-peãnosti v na‰om bezprostrednom susedstve.

Aj na‰i príslu‰níci OS SR sa podieºajú naoperáciách krízového manaÏmentu NATOa misiách EÚ a OSN, aké sú moÏnosti ichv˘cviku a ako sú hodnotení?

Slovenskí vojaci patria k najlep‰ie vycvi-ãen˘m a najschopnej‰ím v rámci Aliancie, na-priek skutoãnosti, Ïe finanãné prostriedky anesystémové opatrenia v rezorte obrany vminulosti spôsobili, Ïe ich moÏnosti tréningua v˘cviku sa stávajú ãoraz limitovanej‰ími aniekoºko rokov v˘razne zaostávajú za ·tan-dardmi NATO. V̆ sledky na‰ich príslu‰níkovozbrojen˘ch síl, napr. v Afganistane alebo naBalkáne, sú v‰ak napriek tomu vynikajúce.

Aké je ìal‰ie zapojenie Slovenska do úlohv rámci medzinárodnej spolupráce?

V prvom rade musíme pracovaÈ na tom, abybola Slovenská republika schopná plniÈ Cie-le síl (NATO Force Goals), ktoré sú substan-ciou kolektívnej obrany. Pre Slovensko jekºúãové, aby vedelo prispievaÈ do spoloãnejobrany Aliancie najmä budovaním a uchova-ním spôsobilostí, ktoré sú reálnym pilieromnárodnej, ako aj celej euro-atlantickej bezpeã-nosti (najmä ochrana vzdu‰ného priestoru vrámci systému NATINADS, schopnosÈ prijaÈspojenecké vojská v prípade konfliktu, kapa-cita poskytnúÈ pre potreby kolektívnej obra-ny jednotky o veºkosti minimálne jednej bri-gády). Veºk˘ v˘znam zároveÀ prisudzujemená‰mu príspevku do Síl r˘chlej reakcie NATO(NATO Response Force) a Bojov˘ch skupínEÚ (EU Battle Groups), ktoré budú v prípa-de krízy schopné promptne reagovaÈ.

ëalej, na‰a úãasÈ v misiách a operáciáchkrízového manaÏmentu pod hlaviãkou NATO,

EÚ alebo OSN je nedeliteºnou súãasÈou roz-voja na‰ich Ozbrojen˘ch síl, pretoÏe so seboupriná‰a unikátnu moÏnosÈ, ako transformovaÈzískané skúsenosti na‰ich vojakov do skvalit-nenia ich profesijn˘ch zruãností.

Napokon, vychádzajúc z aktuálneho v˘-voja v Aliancii a EÚ, ktor˘ podporuje aj Slo-vensko, sa dá oãakávaÈ na‰e zapojenie domnohonárodn˘ch projektov. Na pôde NATOsa od minuloroãného summitu v Lisaboneintenzívne diskutuje o spoloãn˘ch projek-toch viacer˘ch ãlensk˘ch krajín v rámci tzv.inteligentnej obrany (smart defence), na pôdeEÚ v rámci tzv. Ghentskej iniciatívy zluão-vania a zdieºania spôsobilostí (pooling andsharing). Spoloãn˘ rozvoj a nákup spôsobilos-tí v rámci Aliancie môÏe v ãase finanãnejkrízy a klesajúcich obrann˘ch v˘davkov za-bezpeãiÈ najmä men‰ím krajinám prístup ktechnológiám, ktoré by si samostatne nevede-li zabezpeãiÈ. Spoloãné budovanie spôsobilos-tí si v‰ak bude vyÏadovaÈ v prv˘ch rokoch ichrealizácie investície, a ich prínos (ktor˘ zah⁄Àaaj u‰etrenie) sa prejaví aÏ po niekoºk˘ch ro-koch.

Strategické hodnotenie obrany SR, ktoré sauÏ pred ãasom zaãalo, iste priná‰a v rám-ci hæbkovej anal˘zy, aj stanovenie ìal‰íchúloh a plánov do budúcnosti, viete uÏ pod-robnej‰ie definovaÈ ìal‰ie smerovanie?

Dnes uÏ existuje zhoda medzi civilnou avojenskou zloÏkou rezortu obrany, ostatn˘mirezortmi a odbornou diplomatickou a bez-peãnostnou komunitou najmä na tom, Ïemáme záujem zachovaÈ si politicko-vojenskúambíciu, ktorú si Slovensko stanovilo (najmä)vstupom do NATO a EÚ. Na‰ím základn˘mcieºom je pokraãovanie v transformácii Ozbro-jen˘ch síl tak, aby boli primárne pouÏiteºné naobranu a zaistenie bezpeãnosti Slovenskejrepubliky, jej teritória, populácie a záujmov.Musíme sa usilovaÈ o také ozbrojené sily,ktoré budú nasaditeºné a udrÏateºné v miestachbezpeãnostn˘ch kríz a konfliktov a zároveÀplne interoperabilné s armádami ostatn˘chspojencov.

V blízkej budúcnosti plánujeme zaãaÈ s

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

11

Zaspomínal som si na svoje vojenské skú-senosti z podobnej práce, ktorá bola v osem-desiatych aÏ deväÈdesiatych rokoch minuléhostoroãia ovplyvÀovaná nielen odborne, ale ajpoliticky, s dôrazom na obranu vlasti, na bo-jové tradície vtedy ãeskoslovenskej armády.Zaujímal som sa najmä o to, ako motivuje prí-slu‰níkov práporu pred cviãeniami a poãasnich v nov˘ch, porevoluãn˘ch podmienkach.

Odpovedal mi, Ïe hovorí o historick˘chtradíciách z minul˘ch storoãí a o krátkej tra-dícii práporu a jeho úspechoch. V tomto ãasesme e‰te neboli v NATO ani v Európskej úniiale postupne sme sa zaãali vymaÀovaÈ z izo-lácie Slovenska v európskom kontexte. Vte-dy bola snaha ão najskôr uplatniÈ skúsenostiz minulosti a pretransformovaÈ ich do nové-ho prostredia prípravy na úãasÈ v medzinárod-n˘ch mierov˘ch a humanitárnych operáciáchãi bojov˘ch misiách. Zaãala sa intenzívne bu-dovaÈ nová profesionálna armáda, neskôr novéOzbrojené sily Slovenskej republiky. Bol to uÏkoktail pôvodn˘ch skúseností a nov˘ch vedo-mostí a v˘cvikov˘ch programov, privezen˘chzo stáÏí ãi ‰kôl z USA, Veºkej Británie, Fran-cúzska, Nemecka ãi ìal‰ích krajín NATO.

Pri tvorbe metodiky pouÏitia systému smespoloãne zápasili s prechodom na plánovanie,velenie, manaÏovanie a riadenie operácií pod-ºa ‰tandardov NATO, av‰ak s ist˘m nády-chom bojov˘ch doktrín ãeskoslovenskej armá-dy, neskôr Armády Slovenskej republiky. Ten-to proces bol tvoriv˘, pre mnoh˘ch nároãn˘,ale hlavne komplikovan˘, av‰ak sám som po-zoroval, Ïe úspe‰n˘. Prechod na nové, profe-sionálne ozbrojené sily bol podporovan˘ ve-lením zhora a súãasne aj zdola od vzdelan˘chveliteºov práporov.

Hnacím motorom takéhoto diania boli vprvom rade velitelia a ich snaha úspe‰ne afir-movaÈ a certifikovaÈ jednotky v NATO, ãobol v tom ãase veºk˘ cieº. V nasledujúcich ro-koch sa ho podarilo dosiahnuÈ. Napriek zme-nen˘m politick˘m podmienkam to bol veºk˘odborn˘ krok aÏ skok veliteºov, ktorí získaliskúsenosti, mali nové vedomosti a príleÏitosÈich uplatniÈ.

Takto sa buduje tradícia jednotiek a veleniaOzbrojen˘ch síl Slovenskej republiky. Prija-tie Cieºov síl zaradilo na‰e Ozbrojené silymedzi sily krajín NATO, z medziobdobia 90.rokov, kde pozícia na‰ich jednotiek vôbec ne-bola jasná. V technickom rozvoji to bol pre-chod na digitalizáciu signálov, moderné zobra-zovanie podºa ‰tandardov NATO, dokoncaprebiehali modernizaãné kroky na pôvodnejtechnike a dokupovala sa technika nová.

Veºké zmeny v Ozbrojen˘ch silách, na ge-nerálnom ‰tábe a ministerstve obrany spravid-la prichádzajú po revoluãn˘ch zmenách. Hºa-

dajú sa noví odborníci, osvojuje sa technika,cviãia sa jednotlivci a jednotky, hºadajú sanové programy, postupy a metódy.

No dnes, i keì mám pohºad len zvonka, vi-dím celkom in˘ prístup: veºk˘, aÏ masívny od-chod odborníkov, likvidáciu starej technicky,bohuÏiaº bez náhrady, a ão je najväã‰ia chy-ba, bohuÏiaº sa nehovorí o víziách ãi nov˘chcieºoch, hoci postupne sa mení orientáciaOzbrojen˘ch síl na nieão, ãomu uÏ prestá-vam rozumieÈ. Keì si prechádzam volebnéprogramy jednotliv˘ch strán a programovévyhlásenie vlády, nikde tam nevidím likvidá-ciu ozbrojen˘ch síl. Nevidím ich deklaratív-nu zmenu z organizácie na zabezpeãenie bez-peãnosti a obrany ‰tátu a podpory NATO ope-rácií na nieão, ão sa má pouÏiÈ v˘nimoãne priprírodn˘ch katastrofách ãi Ïiveln˘ch pohro-mách.

Sústavná likvidácia techniky, munície, zbra-Àov˘ch systémov a odborného personálu, akoaj vojensk˘ch odborov, teraz aj v budúcnostivyvolá mnohonásobné ‰kody a pravdepodob-ne stratu zabezpeãenia bezpeãnosti a obrany‰tátu a moÏno aj straty suverenity ‰tátu. Ne-viem, ãi v období nejasn˘ch scenárov v euro-zóne, víziách o opätovnom spojení Soviet-skeho zväzu, radikálnych susedoch, teroristic-k˘ch hrozbách je takáto tendencia dobrá. Pred-stava obnovy a nákupu techniky je iste správ-na, ale na Àu treba finanãné prostriedky, kto-ré v rozpoãtoch v budúcom období nevidno,asi preto, Ïe úplne absentuje silná skupinanajmä bezpeãnostn˘ch a vojensk˘ch odborní-kov s jasnou obrannou víziou. Spoliehanie sana odborníkov z vonku zaváÀa nieãím, ão bysom nazval byÈ nástrojom cudzích ambícií.·tát, ktor˘ neinvestuje do vlastnej obrany asvojej armády musí poãítaÈ s t˘m, Ïe bude na-koniec platiÈ cudzej armáde.

Zmeny v takej dôleÏitej organizácii, ako súOzbrojené sily, by mali byÈ predmetom ‰ir‰eja najmä odbornej diskusie. Radi sa obzerámepo ‰tátoch s minimálnou korupciou. To je te-raz moderné. Ale na druhej strane tieto demo-kracie v zásadn˘ch otázkach organizujú refe-rendá, ktoré sú pre rozhodnutia záväzné. Pri-jímajú koncepcie rozvoja armád na niekoºkovolebn˘ch období dopredu a nie je moÏné,aby sa kaÏdé ‰tyri roky podrobovali najmä ne-gatívnym revíziám.

Ak chceme vybudovaÈ skutoãne bojaschop-nú armádu, ktorá dokáÏe ochrániÈ na‰u ‰tát-nu a územnú suverenitu, musíme daÈ Ozbro-jen˘m silám SR ãas, prostriedky, vzdelanie adôveru.

Ing. Ivan PLICHTA, CSc.riaditeº

CSBC, spol. s r. o.

BojaschopnosÈ a suverenita(príspevok do diskusie)

Niekedy v roku 2002, po prv˘ch krokoch pri dodávkach a zavádzaní systému C2SYS, som malmoÏnosÈ hovoriÈ s vtedaj‰ím veliteºom práporu o spôsobe pouÏívania a hlavne vyuÏívania tohto

moderného systému. Po vcelku úspe‰nej poãítaãovo odbornej debate sme zablúdili aj doosobného rozhovoru o riadení a manaÏovaní takej veºkej jednotky, ako bol vtedy tento prápor.

O Z B R O J E N É S I L Y S R

Z A H R A N I â N ¯ O B C H O D

12

Veºmi vydaren˘m v˘robkom bolo i ºahké obr-nené vozidlo Aligátor. Aligátor, ktor˘ vyrába-li vo VOP Trenãín, v‰ak svoju perspektívnupúÈ v roku 2007 ukonãil. Preão?

VOP Trenãín dodal 39 kusov do ASR a ná-sledne Ministerstvo obrany v roku 2007 celko-vú objednávku v mnoÏstve 103 kusov zru‰ilo.T˘m zru‰ilo i jedin˘ v˘robn˘ program vo svo-jom vlastnom podniku. Pre nezainteresovanéhoje to urãite nepochopiteºn˘ krok. Aby som sa pri-znal, i pre mÀa. Oficiálne ministerstvo viedli ktomu dva dôvody.

Ktoré to boli?Prv˘m dôvodom boli údajne technické pro-

blémy. Kuriózne je, Ïe vlastná odborná komisiaustanovená ministrom pre tento úãel kon‰tato-vala, Ïe „Aligátor nevykazuje vy‰‰iu porucho-vosÈ ako iné novozavádzané v˘robky do v˘-zbroje.“

Druh˘m dôvodom mala byÈ cena. Pokiaº mámvedomosÈ, podobne vytvorená komisia nikdy ne-prijala Ïiadny oficiálny záver. Cena v‰ak bolaplne v rukách ministerstva ako stopercentnéhovlastníka v˘robcu.

Tak potom preão?Lebo armáda ako uÏívateº, a nie je to iba slo-

vensk˘ fenomén, má Ïiaº dosÈ ãasto mal˘ vplyvna nákup niektor˘ch v˘robkov pre svoje potre-by. O nákupe rozhodovali takmer v˘luãne ºudiana ministerstve. Je predsa podstatne jednodu-ch‰ie nakúpiÈ v˘robky zvonka, byÈ pritom po-vaÏovan˘ za prvotriedneho zákazníka a nie trá-

piÈ sa s vlastn˘m v˘robkom. Tak sa mali dostaÈdo v˘zbroje armády zastarané juhoafrické vo-zidlá RG 32, ktoré nakoniec nepre‰li vojensk˘-mi skú‰kami, a neskôr poriadne predraÏené vo-zidlá IVECO, ktoré na‰e ministerstvo nakúpilospolu s ãesk˘m ministerstvom priamym náku-pom, a t˘m sa vyhli vyhláseniu tendru, ão umoÏ-Àujú smernice NATO. Angliãan by na to pove-dal: „Devilishly clever!“.

A ão vy na to?Aligátor je ako kaÏdé iné auto. UÏ v roku

2007 potreboval modernizáciu. Ministerstvo juprirodzene odmietlo, VOP Trenãín do‰iel o v˘-robn˘ program a nám, ktorí sme do projektu vlo-Ïili ako jediní svoje vlastné peniaze, zostali takoãi pre plaã, pretoÏe sme do‰li nielen o moÏnosÈsubdodávok do VOP-ky, ale tieÏ o referencie dozahraniãia.

Aká bola va‰a reakcia?âo Èa neporazí, to Èa posilní. Po konzultá-

ciách s odborníkmi z armády, technikmi a smnoh˘mi ìal‰ími sme sa rozhodli, Ïe Aligá-tor si zaslúÏi druhú ‰ancu. A tak po dvoch ro-koch tvrdej práce sa zrodil Aligator Master4x4, a to je delo, nie auto! Nové vozidlo prak-ticky nemá Ïiadne dediãné technické rie‰eniapôvodného vozidla, zachováva v‰ak jeho pô-vodn˘ koncept. Pôvodné drahé hlavné proto-typové agregáty sme nahradili beÏn˘mi sério-v˘mi. Zásadné zmeny vo vnútri karosérienám umoÏnili podstatn˘m spôsobom zväã‰iÈuÏitoãn˘ priestor. V̆ vojom nov˘ch nápravsa nosnosÈ vozidla z pôvodn˘ch 0,9 ton zv˘-‰ila na neuveriteºn˘ch 2,4 ton, priãom maxi-málna hmotnosÈ vozidla sa zv˘‰ila iba na 9ton. T˘mto sme predbehli v‰etku porovnateº-nú konkurenciu. Pôvodná prevodovka firmyRENK obsahovala zostupn˘ prevod od firmyIVECO. Práve zostupn˘ prevod firmy IVE-CO spôsoboval takmer v‰etky technické pro-blémy na pôvodnom vozidle, a bol teda jed-n˘m z hlavn˘ch dôvodov, preão boli voãinemu technické v˘hrady a preão bol zru‰en˘kontrakt. Tá istá firma nám dodala následnesvoje vlastné v˘robky...

DostaÈ vozidlo tejto veºkosti a váhovej kate-górie do tak vysok˘ch dosiahnut˘ch hodnôtnosnosti muselo súvisieÈ s úplne novou kon-‰trukciou podvozkov˘ch súãastí. âo v‰etkoste zmenili?

Vyvinuli sme vlastné rie‰enie veºmi kvalitn˘chnáprav, s t˘m súvisela in‰talácia nov˘ch rozvo-doviek, zostupn˘ch prevodov, diferenciálov.ëalej pouÏitie nového motora triedy EURO 3

s podstatne vy‰‰ím v˘konom i‰lo ruka v ruke sin‰taláciou nového náporového chladiaceho systému. Tak vznikla úplne nová podvozkováskupina aj s patriãnou kon‰trukãnou rezervou.To znamená, Ïe dnes môÏeme vyjsÈ v ústrety po-Ïiadavkám ozbrojen˘ch síl na ºubovoºnú zá-stavbu, dokonca nielen z hºadiska zv˘‰enej nos-nosti, ale aj zväã‰eného vnútorného priestoru.Preto môÏeme hovoriÈ, Ïe tu dnes mame novéslovenské obrnené vozidlo – ALIGATOR 4x4MASTER.

Korba nového vozidla vyzerá zvonka tak-mer ako na pôvodnom vozidle ALIGATOR4x4. Ako je teda moÏné, Ïe vnútri je viacmiesta?

Pri zachovanej veºkosti vozidla a veºkej ãas-ti jeho siluety, ktorá je fyzicky daná a vychádzaz optimálnej uhlovej streleckej ochrany plá‰Èavozidla ale aj z dôvodu zv˘‰enia mimoriadnejmobility a manévrovateºnosti vozidla, sme vy-uÏili tak˘ celkov˘ koncept, ktor˘ nám vìakaefektívnej‰iemu nezávislému zaveseniu koliesumoÏnil v˘razné zväã‰iÈ vnútorn˘ priestor. Vìa-ka tomu môÏe dnes vozidlo v transportnej ver-zii prepravovaÈ aÏ osem vojakov, ão v danej ka-tegórii obrnen˘ch transportérov moÏno bezpo-chyby povaÏovaÈ za unikátne. V protimínovejúprave, s in‰taláciou závesn˘ch protimínov˘chsedaãiek, uvezie aÏ ‰esÈ vojakov. Vnútorná ob-staviteºnosÈ priestoru sa zv˘‰ila rádovo o desiat-ky percent, ão okrem poãtu prepravovan˘chosôb vytvára novú kapacitu na vezenú v˘bavua zabudované technické zariadenia. Pokiaº by tobolo málo, je podvozok pripraven˘ na predæÏe-nie korby o ìal‰ích 40 cm.

Spomenuli ste kolesá. Zdajú sa byÈ podstat-ne väã‰ie.

Nie je to iba zdanie. Tieto nové kolesá bolispolu s nov˘mi nápravami a s ìaleko úãinnej-‰ím riadením súãasÈou rie‰enia podvozkovejskupiny. Ich pouÏitie umoÏnilo zmeniÈ svetlú v˘-‰ku vozidla z pôvodn˘ch 350 mm na súãas-n˘ch 450 mm. Väã‰ia svetlosÈ podvozku dovo-ºuje in‰talovaÈ na vozidlo protimínov˘ ochran-n˘ spodok vozidla v tvare V (V-shape). Ide ounikátne rie‰enie protimínového ‰títu, ktor˘ jev rámci modulárneho systému jednoducho od-nímateºnou súãasÈou vozidla. Jeho vnútornákon‰trukcia je navrhnutá tak, aby pohlcovalaveºkú ãasÈ tepelnej a kinetickej energie. Aj pneu-matiky s dojazdovou protimínovou vloÏkou adeformovateºné alumíniové kolesá zmierÀujúúãinok v˘buchu míny a zvy‰ujú moÏnosti pre-Ïitia osádky vozidla na bojisku. Úplnou novin-kou je aj koncept v˘roby samonosnej karosérie,

Nemáme auto, máme delo!Rozhovor s Ing. Igorom JUNASOM, generálnym riaditeºom spoloãnosti Kerametal

Kerametal je známy nielen ako najstar‰ia slovenská obchodná spoloãnosÈ, ale v oblasti slovenského ‰peciálu je známy ako firma, ktorá investovala

veºké prostriedky do v˘voja viacer˘ch originálnych slovensk˘ch v˘robkov. Od polovice 90. rokov spolu so ‰tátom investoval Kerametal do projektov, ktor˘ch v˘voj bol úspe‰ne ukonãen ,̆

v‰etky sa dostali do v˘roby a následne do v˘zbroje Armády slovenskej republiky (ASR). Niektoré,ako napríklad húfnica Zuzana 45 kal., Tatrapan a Èahaã lietadiel Talet, prerazili i na zahraniãné trhy.

13

kde je dôraz kladen˘ na elimináciu zvarov a ma-ximalizáciu tvarového spracovania pancieraohybom. Zvy‰uje sa tak balistická úãinnosÈ ka-rosérie a zniÏujú sa jej v˘robné náklady.

A ão riadenie a komfort? Je vo vozidle nieãonové aj pre „pohodlie“ vodiãa?

Je toho viac. ALIGATOR 4x4 MASTER dnespouÏíva najmodernej‰í systém elektronickej in-‰talácie agregátov – CAN BUS. NበsystémdokáÏe navy‰e integrovaÈ a spracovaÈ aj video-informácie z kamier, ktoré môÏu byÈ ako do-plnková v˘bava montované na vozidlo. Samo-zrejme, tento systém umoÏÀuje plnú digitálnudiagnostiku vozidla a jeho momentálneho tech-nického stavu. Systém je navy‰e flexibiln˘ a ex-pandovateºn˘. Okrem toho súãasÈou konceptu jeaj úplne nov˘ elektronicky riaden˘ nezávisl˘systém centrálneho dofukovania kolies. Vodiãstlaãí ovládaã a pneumatiky sa prispôsobia kon-zistencii povrchu, po ktorom sa vozidlo pohy-buje ãi uÏ ide o betónov˘ podklad, mokrinyalebo pú‰tny piesok. Vodiã má pred sebou úplnenovú prístrojovú dosku s digitálnou kontrolouv‰etk˘ch potrebn˘ch prevádzkov˘ch charakte-ristík vozidla vrátane reálneho obrazu z kamier.V‰etky ovládacie prvky vozidla sú osadené er-gonomicky a úãelne. Vozidlo disponuje nov˘-mi osvetºovacími prvkami plne v súlade s po-Ïiadavkami NATO a je vybavené úãinn˘mi bi-xenónov˘mi reflektormi.

ALIGATOR 4x4 bol vÏdy obojÏivelník, akoje to teraz po otvorení ãela vozidla? A ako vo-zidlo reaguje na extrémne klimatické pod-mienky?

Motor síce poskytuje podstatne väã‰í v˘kon,ale predimenzovan˘ chladiã a ventilátor zabez-peãujú úãinné chladenie aj v extrémnych pod-mienkach, pri teplotách 50 °C a viac. ALIGA-TOR 4x4 MASTER ostal pritom, ako jeden zmála na svetovom trhu aj naìalej plávajúcim ko-lesov˘m transportérom. Maska chladiãa, ktorápribudla na ãele kapoty, sa pri plávaní ãi brode-ní uzavrie. Zmenili sme aj koncepciu nasávaniavzduchu do motora. Zmenilo sa i nasávanievzduchu pre systém klimatizácie, ãím sme sú-ãasne uvoºnili pracovn˘ priestor v prednej ka-bíne a v˘razne sme zväã‰ili ãelné sklá. Rozhºadvodiãa sa takmer zdvojnásobil. Blok klimatizá-

cie je teraz uloÏen˘ nekonfrontaãne a nezaberápriestor medzi vodiãom a veliteºom vozidla.Naopak poskytuje ho na osadenie poÏadovanejv˘bavy rádiostanice, intercomu atì.). Pripravi-li sme aj úplne nov˘ koncept in‰talácie novéhofiltroventilaãného zariadenia.

âím ìal‰ím nás tento obojÏivelník prekvapí?Od zaãiatku sme kládli dôraz na zv˘raznenie

modulárnosti celej koncepcie vozidla. Naprík-lad balistickú odolnosÈ moÏno podºa STANAGvariabilne zvy‰ovaÈ aÏ po úroveÀ 3 a protimíno-vú ochranu po úroveÀ 2b. V̆ bavu vozidla moÏ-no poskladaÈ podºa potreby aÏ po najvy‰‰iu úro-veÀ ochrany a prevádzky. A naopak, ak to nie jepotrebné, dá sa vozidlo ºahko a r˘chlo upraviÈtak, aby nevozilo zbytoãnú a práve nepotrebnúzáÈaÏ. Myslím, Ïe tak ako pôvodn˘ ALIGATOR4x4 v ãase svojho vzniku predbehol konkuren-ciu, tak ju dnes svojimi parametrami a úÏitko-v˘mi vlastnosÈami predbieha aj úplne nov˘ ALI-GATOR 4x4 MASTER. Okrem mínovej a ba-listickej odolnosti disponuje aj ìal‰ími, absolút-ne v˘nimoãn˘mi parametrami: Osádka 6 – 8osôb, nosnosÈ poskytujúca obrovskú variabilitupre ozbrojené sily (s dostatoãnou rezervou naprotimínovú ochranu, v˘bavu vozidla, na pouÏi-tie rôznych zbraÀov˘ch systémov a poãetnosÈosádky), zväã‰ená svetlá v˘‰ka, v˘konnej‰í mo-tor, samonosná kon‰trukcia a nezávislé zavese-nie kolies, a teda aj lep‰ia priechodnosÈ v teré-ne, neuveriteºná dosiahnutá maximálna r˘ch-losÈ – vysoko nad 130 km/h, bezpeãné a úãinnébrzdy so systémom ABS, vysoké hodnoty prie-chodnosti terénnych prekáÏok, vysoká úroveÀstúpavosti a v‰etk˘ch ìal‰ích ukazovateºov mo-bility vozidla. Navy‰e „monocock“ zabezpeãu-je vy‰‰iu moÏnosÈ preÏitia posádky na bojiskuvysokú brodivosÈ a plávateºnosÈ. Jedna z veºmizaujímav˘ch vlastností nového vozidla je i moÏ-nosÈ zavesiÈ na predné ãelo vozidla Anti Riot ba-riéru o váhe aÏ 500 kg. Zadné dvere sme zacho-vali aj napriek rozdielnemu prístupu konkuren-cie. Je to predsa len oproti súãasn˘m, podºa mÀaabsolútne neprakticky rie‰en˘m „limuzínov˘m‰tvordverovkám“, vojensky odôvodnen˘ a bo-jovou praxou potvrden˘ koncept. Aktívni voja-ci o tom vedia svoje. Ostatné parametre sú v po-rovnaní s konkurenciou minimálne na rovnakejalebo vy‰‰ej úrovni, priãom ALIGATOR 4x4

MASTER je nepochybne lacnej‰ím rie‰ením.

Ako sú rie‰ené dodávky hlavn˘ch kompo-nentov vozidla a náhradn˘ch dielcov?

V‰etky prvky pouÏité v novom vozidle pochá-dzajú od dodávateºov, ktorí ich vyrábajú vo veº-k˘ch sériách a nielen pre ‰peciály. Zaruãuje tovy‰‰iu spoºahlivosÈ a lep‰iu dostupnosÈ jedno-tliv˘ch celkov a agregátov, lep‰í pomer ceny kúÏitkov˘m parametrom a minimálne dodacielehoty, ktoré v minulosti predstavovali aj niekoº-ko mesiacov. âasovo aj miestne dostupn˘ kva-litn˘ servis je len ìal‰ím logick˘m bonusom.

âo sa bude diaÈ teraz?Na nové vozidlo sa uÏ pozrela ‰iroká odbor-

ná verejnosÈ v rámci ‰pecializovan˘ch v˘stavzbrojárskej techniky v ParíÏi aj v Bratislave. Vy-skú‰ali si ho i odborníci zo Slovenska. Prvédojmy boli pre nás viac ako pote‰ujúce. Sompresvedãen˘, Ïe svojimi vlastnosÈami presved-ãí uÏívateºov v na‰ich silov˘ch zloÏkách o tom,Ïe je správnym v˘robkom pre naplnenie na‰ichdomácich potrieb a medzinárodn˘ch záväzkovv tejto oblasti.

Aká je teda budúcnosÈ vozidla ALIGA-TOR 4x4 MASTER?

Po úspe‰nom ukonãení vojensk˘ch skú-‰ok pred pár dÀami vo Vy‰kove zintenzívÀu-jeme na‰e zahraniãné marketingové aktivity.V niekoºk˘ch teritóriách po úvodn˘ch prezen-táciách nás ãakajú uÏ vojenské skú‰ky. Ve-rím tieÏ, Ïe Aligátor dostane druhú ‰ancu i naSlovensku. Urãite si to zaslúÏi.

Kerametalom sme zaãali a teda aj skonãí-me. Aké sú Va‰e súãasné plány?

Ako jediná slovenská obchodná firmamáme vy‰e 40-roãné nepretrÏité skúsenosti vmedzinárodnom obchode . Na‰e meno je zná-me na v‰etk˘ch kontinentoch. Úspe‰ne otvá-rame dvere pre slovensk˘ch v˘robcov v logis-ticky najÈaωích teritóriách Blízkeho, ëaleké-ho v˘chodu, Afriky, Strednej a JuÏnej Ame-riky, nie iba v˘robcom v oblasti ‰peciálu, alev‰etk˘m v˘robcom, ktorí majú pre tieto trhyvhodné v˘robky alebo sluÏby. A máme ìal‰iuv˘hodu. Vy‰e 40 rokov nás zákazníci nájduna tej istej adrese.

ALIGATOR 4x4 MASTER

14

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

Ako sa darí v rámci obranného plánovaniaprepájaÈ strategické ciele, priority a zdro-je?

Va‰a otázka smeruje do centra ná‰ho súãas-ného úsilia. V ére obmedzen˘ch zdrojov vrozpoãtoch európskych ‰tátov musíme vy-uÏiÈ v‰etky cesty, ako efektívne a úãinne alo-kovaÈ zdroje na plnenie cieºov obrannej poli-tiky vo fi‰kálnej realite, teda s dostupn˘mizdrojmi. Komplexn˘ mechanizmus, ako pre-pájaÈ politiku a stratégiu so zdrojmi, ktoréhosúãasÈou je aj moja sekcia, je manaÏovanie ob-rann˘ch zdrojov prostredníctvom systémuplánovania, programovania a rozpoãtovania.Tento systém u nás existuje uÏ 10 rokov a jeoveren˘. Na základe Strategického hodnote-nia obrany vieme, kde sa nachádzame. Terazbude kºúãové daÈ do systému reálne vstupy.Samozrejme Ïiadne plánovanie nie je doko-nalé, istá miera neistoty je súãasÈou hry – na-príklad v otázke budúcich nákladov i samot-nej realizácie, nehovoriac o nepredvídateº-nosti strategického kontextu. Viete, ciele v ob-lasti obrany sú vyjadrením národnej politiky.Aby bolo na‰e úsilie efektívne, obranné cie-le musia byÈ prepojené s ostatn˘mi politick˘-mi cieºmi. ZároveÀ musia byÈ dosiahnuteºné

v rámci dostupn˘ch zdrojov a primerane ‰pe-cifické na nasmerovanie alokácie a manaÏ-mentu zdrojov. Strategické rozhodovanie nanajvy‰‰ej politickej úrovni musí zostaÈ flexi-bilné. Treba si uvedomiÈ, Ïe náklady sú má-lokedy známe na zaãiatku prípravy politiky,jej tvorcovia musia preto byÈ schopní prispô-sobovaÈ obranné ciele, myslím t˘m najmäich rozsah, aktuálnemu zdrojovému rámculen ão sú presnej‰ie informácie známe. Plá-novaãi budúcich spôsobilostí musia tieÏ re‰-pektovaÈ reálne finanãné zdroje a kapacity. Amy na obrannom plánovaní sa musíme pos-taraÈ o to, aby viacroãné plány reflektovalikºúãové politické rozhodnutia a bolo kontinu-álne hodnotené ich plnenie.

Aké sú ìal‰ie nevyhnutné podmienky prezabezpeãenie cieºov bezpeãnostnej a ob-rannej politiky NATO a EÚ?

Ak mám hovoriÈ o ‰ir‰om európskom ãi eu-roatlantickom rámci, plnenie cieºov bezpeã-nostnej ãi obrannej politiky NATO a EÚ budepredov‰etk˘m závisieÈ od samotn˘ch ãlenovoboch bezpeãnostn˘ch spoloãenstiev. V eu-rópskej diskusii o obrane momentálne domi-nuje otázka vyuÏitia priestoru poolingu a sha-ringu, teda benefitov zdieºania zdrojov a ka-pacít pri dosahovaní cieºov. VyuÏitie efektív-nej‰ieho vynakladania limitovan˘ch zdrojovv‰ak nemusí k napæÀaniu celkov˘ch ambici-óznych cieºov obrann˘ch politík NATO a EÚstaãiÈ. Vo svetle historicky nízkych v˘davkoveurópskych ‰tátov na obranu a dopadov súãas-nej finanãnej a hospodárskej krízy by zmenunepriaznivej tendencie mohol priniesÈ lennov˘ spoloãensk˘ konsenzus o potrebe inves-tovaÈ viac do bezpeãnosti a obrany. To sav‰ak dá len ÈaÏko oãakávaÈ v situácii, kedy eu-rópske vlády budú musieÈ reagovaÈ na takékomplexné a neprehliadnuteºné v˘zvy, akoudrÏateºnosÈ modelu welfare state, prehlbujú-ce sa sociálno ekonomické i demografické ne-rovnováhy a iné.

Podliehajú v˘chodiská obranného plánova-nia istému ãasovému harmonogramu?

Áno, samozrejme. KaÏdá etapa obrannéhoplánovania si vyÏaduje ist˘ ãasov˘ rámec, ãije to strategické plánovanie, plánovanie spô-sobilostí alebo plánovanie zdrojov. Celkovopredstavuje ideálna sekvencia plánovaciehoprocesu pribliÏne 18 mesiacov, ak nechcemeniã ur˘chliÈ. Napríklad jedn˘m z predpokla-dov pre stanovenie cieºov obrannej politiky jev˘ber strategick˘ch v˘ziev, ktor˘ je sám osebe ãasovo nároãn˘m procesom trvajúcimminimálne tri aÏ ‰tyri mesiace a vyÏadujúcimtak víziu, ako aj schopnosÈ kompromisov.

Rovnako to platí pri v˘bere „t˘ch správnych“spôsobilostí na naplnenie obrann˘ch cieºov ãipri alokácii zdrojov. Kvalita si Ïiada ãas a kva-lita jedného procesu ovplyvÀuje ìal‰í. Rozho-dovací proces v kaÏdej z fáz, ktoré som spo-menul, si vyÏaduje vypracovanie realistic-k˘ch alternatív. Implementácia cieºov by malabyÈ sledovaná kontinuálne, no zároveÀ sa mu-síme adaptovaÈ na neistotu a byÈ schopní rea-govaÈ flexibilne podºa potrieb.

Pravdepodobne aj historick˘m v˘vojomje spôsobená odli‰nosÈ v rámci obrannéhoplánovania jednotliv˘ch ãlensk˘ch krajínEÚ, v ãom musí byÈ jednoznaãne zhoda?

Urãite existujú odli‰nosti v systéme ob-ranného plánovania jednotliv˘ch krajín, po-dobne ako sú rozdiely v in˘ch oblastiach po-litiky. Cieºom obranného plánovania v‰akmusí zostaÈ efektívna alokácia zdrojov naplnenie obrann˘ch cieºov. ZároveÀ platí, Ïepre efektívnosÈ celého procesu je nevyhnut-n˘ súlad národn˘ch aktivít s aktivitami NATOa EÚ. Nie je moÏné plánovaÈ osobitne preAlianciu a EÚ a osobitne pre národné potre-by. SR ako ãlenská krajina NATO a EÚ pri-merane prispieva k aktivitám oboch zoskupe-ní. V rámci harmonizácie obranného pláno-vania sa snaÏíme zladiÈ strategické ciele, prio-rity i ãasové horizonty dosahovania obran-n˘ch spôsobilostí potrebn˘ch na plnenie ce-lého rozsahu poslaní a úloh na národnej úrov-ni a v rámci medzinárodného krízového ma-naÏmentu. Národné procesy obranného plá-novania podobne ako iné aktivity Slovenskejrepubliky v kontexte medzinárodn˘ch záväz-kov reflektujú procesy NATO a EÚ, vychá-dzajú v‰ak z jasne ‰pecifikovan˘ch národn˘chzáujmov.

V ãom je v˘nimoãnosÈ a dôleÏitosÈ kom-plexného plánovania obranného systémuSR?

Obranné plánovanie musí re‰pektovaÈ pri-ncíp komplexného prístupu na základe jasné-ho prepojenia medzi strategick˘mi cieºmi,prioritami a zdrojmi. ZodpovednosÈou vrcho-lov˘ch manaÏérov a plánovaãov minister-stiev obrany v‰ade vo svete je navrhnúÈ a im-plementovaÈ také sily a spôsobilosti, ktoréumoÏnia ich krajinám odpovedaÈ r˘chlo aúãinne na cel˘ rad moÏn˘ch situácií. To zna-mená rozhodnúÈ o troch základn˘ch otáz-kach: (1) Na aké druhy strategick˘ch v˘zievsa pripraviÈ?; (2) Aké spôsobilosti budú na topotrebné?; (3) Akú by ozbrojené sily malimaÈ ‰truktúru, v˘cvik, v˘zbroj a ako by malibyÈ pouÏité, v prípade, Ïe sa takéto v˘zvystanú reálnou hrozbou? Tieto rozhodnutia sú

Komplexn˘ prístup k obrannému plánovaniu

Ivan MÁâOVSK ,̄ generálny riaditeº Sekcie obranného plánovania vie, Ïe zabezpeãenie obrany Slovenskej republiky patrí medzi najdôleÏitej‰ie a jej dokonalé

plánovanie je nevyhnutné. Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.

15

v‰ak osobitne zloÏité a riskantné kvôli dlho-dobému charakteru obranného sektora a ne-istej podobe budúceho bezpeãnostného pro-stredia, ão sa prejavuje napríklad pri rozvojia implementácii obrann˘ch konceptov a do-ktrín odpovedajúcich na tretiu otázku. Obran-né plánovanie je v tomto kontexte skutoãnekomplexn˘m úsilím, ktoré má viacero pláno-vacích domén, vrátane plánovania síl, vy-zbrojovania, logistiky a zdrojov. KaÏdá z uve-den˘ch domén je manaÏovaná rozdielnymi or-ganizaãn˘mi zloÏkami, ktoré aplikujú vlast-né procesy a prispievajú do celkového cieºaosobitne. V tejto súvislosti je rozhodujúcoupoÏiadavkou zabezpeãenie koordinácie a har-monizácie aktivít medzi jednotliv˘mi súãas-Èami, ktoré zodpovedajú za jednotlivé dis-ciplíny, alebo ak chcete, domény obrannéhoplánovania. Bez naplnenia tejto poÏiadavkynie je moÏné zabezpeãiÈ jednotn˘, efektívnya hospodárny postup v procesoch dosahova-nia stanoven˘ch cieºov. Okrem toho, a to bysom chcel podãiarknuÈ, dôleÏitosÈ t˘chto pro-cesov vidím aj v tom, Ïe zatiaº ão pri zlyha-ní plánovacích procesov subjekt trhu môÏe za-niknúÈ a jeho miesto nahradí konkurencia,ão môÏe spotrebiteºovi dokonca priniesÈ v˘-hody, obranné plánovanie ‰tátu nenahradí nikbez toho, aby to nemalo vplyv na Ïivoty a pro-speritu ºudí.

Ako sa vyvíja vzájomná spolupráca krajín

európskeho spoloãenstva v rámci spoloã-n˘ch obrann˘ch aktivít?

Spoloãné obranné aktivity európskeho spo-loãenstva majú pomerne ‰irok˘ záber. Aleako som uviedol uÏ predt˘m, s nepriazniv˘mv˘hºadom na relatívny pokles zdrojov na ob-ranu sa európski partneri v súãasnosti snaÏiaaspoÀ zv˘‰iÈ efektívnosÈ zdrojov, ktoré majúk dispozícii, alebo posilniÈ úãinnosÈ svojichaktivít. Jednou z moÏností ako to dosiahnuÈ,je lep‰ie vyuÏitie benefitov, ktoré ponúkazdieºanie limitovan˘ch zdrojov a kapacít. Tre-ba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe obranné ciele a ichzdrojov˘ rámec je súãasÈou ‰ir‰ieho rámca, amusí preto byÈ v súlade aj s potrebami ìal‰íchpolitík.

Ak˘ v˘znam má pre va‰u prácu, z hºadis-ka technologick˘ch a hospodársko-politic-k˘ch aspektov, práve obrann˘ priemysel?

Pri obrannom plánovaní sú osobitne dôle-Ïité moÏnosti a smerovanie rozvoja Európskejobrannej technologickej a priemyselnej zákla-de (EDTIB) v kontexte vybavenia ozbroje-n˘ch síl modernou v˘zbrojou, technikou amateriálom. Anal˘zy obrann˘ch schopností apriemyseln˘ch kapacít ãlensk˘ch krajín Alian-cie a EÚ, so zvlá‰tnou pozornosÈou venova-nou domácemu obrannému priemyslu, sú zá-kladom pre identifikovanie alternatív zabez-peãenia poÏiadaviek ozbrojen˘ch síl. V tom-to zmysle je potrebné podporovaÈ angaÏova-

nie obranného priemyslu Slovenskej repu-bliky v medzinárodnom prostredí, predov‰et-k˘m v rámci modernizaãn˘ch a bezpeãnost-n˘ch projektov NATO a EDA.

Do akej miery, práve v rámci obrannéhoplánovania vyuÏívate poznatky bezpeã-nostného v˘skumu?

Obrann˘ v˘skum a v˘voj vnímame akonenahraditeºn˘ zdroj rozvoja spôsobilostí, vo-jensk˘ch i nevojensk˘ch. ·piãkové poznatkytohto druhu vyuÏívame aj pri obrannom plá-novaní. Tento mesiac sme napríklad diskuto-vali o v˘sledkoch zahraniãného v˘skumu ve-novaného overen˘m praktikám pri manaÏo-vaní obrann˘ch zdrojov na základe skúse-ností z viac neÏ 30 krajín za posledn˘ch 20 ro-kov. Sledujeme aj ‰túdie venované impliká-ciám éry limitovan˘ch zdrojov pre bezpeã-nostné stratégie a strategické myslenie akotaké. Okrem toho sa snaÏíme priniesÈ z ná‰hopôsobenia na pôde v˘skumu a technológií vEurópskej obrannej agentúre a NATO okrempodpory angaÏovania slovensk˘ch subjektovaj know-how ohºadom „najlep‰ích praktík“podpory v˘skumného procesu v európskychkrajinách. Tie bez ohºadu na vyspelosÈ a ka-pacity zápasia s podobn˘mi problémami, akosú napríklad pretavenie v˘sledkov v˘skumudo praxe ãi zefektívnenie existujúcej formy‰tátnej podpory.

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

Ako je to s novou a modernou v˘zbrojou, doroku 2010 mali prejsÈ Ozbrojené sily dôsled-nou modernizáciou, aká je realita?

V úvode by som chcel zdôrazniÈ, Ïe moder-nizácia Ozbrojen˘ch síl je jav trval˘ a musí rea-govaÈ na v˘voj bezpeãnostného prostredia atieÏ úlohy, ktoré z toho pre zabezpeãenie ob-rany vypl˘vajú. Rozvoj Ozbrojen˘ch síl a t˘maj ich modernizácia vychádzala v uplynulomobdobí z dlhodobého plánu rozvoja rezortuministerstva obrany s v˘hºadom do roku 2015.V rámci rezortu sa pripravovala jeho nová ak-tualizácia v roku 2008 s v˘hºadom do roku2020, ale do prípravy predmetného dokumen-tu zasiahla finanãná a následne ekonomickákríza, ktorá sa v˘razne premietla do zniÏova-nia rozpoãtu rezortu a následne aj do plánovurãen˘ch na v˘raznú modernizáciu hlavnejv˘zbroje.

Dlhoroãné poddimenzovanie zdrojov˘chprostriedkov na modernizáciu neumoÏÀovalorozbehnúÈ mimoriadne finanãne nároãnú, roz-siahlej‰iu systémovú obmenu hlavn˘ch druhov

v˘zbroje a techniky, resp. modernizáciu. V li-mitovan˘ch zdrojov˘ch podmienkach sa za-bezpeãovali prevaÏne akútne potreby súvisia-ce s plnením medzinárodn˘ch záväzkov a nazabezpeãenie jednotiek pripravovan˘ch dooperácií medzinárodného krízového manaÏ-mentu (MKM). âiastoãne sa modernizovaladelostrelecká technika a letecká technika, pri-meran˘ posun nastal tieÏ v rozvoji komunikaã-n˘ch a informaãn˘ch systémov.

V súãasnosti, vzhºadom na finanãnú situá-ciu v rezorte ministerstva obrany je nutnéuviesÈ, Ïe realizácia v˘znamn˘ch projektovvyzbrojovania, ako boli kolesové bojové vo-zidlá 8x8, modernizácia súãasn˘ch bojov˘chvozidiel pechoty, obmena rádiolokaãnej v˘-zbroje ãi nákup taktick˘ch dopravn˘ch lieta-diel sa odsunuli do ìal‰ieho obdobia (stredno-dob˘ horizont).

Ktoré modernizaãné projekty sa zrealizova-li?

Pod pojmom modernizácia rozumieme do-

Modernizácia v Ozbrojen˘ch silách SR

Jednou z priorít vyzbrojovania je vybaviÈ Ozbrojené sily SR (OS SR) novou a modernouv˘zbrojou, ktorá by spæÀala v‰etky poÏiadavky na zabezpeãenie obrany SR. Plnením priority sa

zaoberá generálny riaditeº Sekcie vyzbrojovania a národn˘ riaditeº pre vyzbrojovanie MO SR Ing. Jozef ÎUFKA. Rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér poskytol redaktorke Anne Komovej.

16

kované len na pokrytie projektov nachádzajú-cich sa vo vysokom ‰tádiu rozpracovanosti, nanajprioritnej‰ie potreby Ozbrojen˘ch síl nazabezpeãenie operácií mimo územia SR a ãias-toãne pre zabezpeãenie techniky a materiálupre krízové situácie nevojenského charakterunapr. povodne.

Sú e‰te modernizaãné projekty, ktoré ãaka-jú na realizáciu?

V súãasnosti je základn˘m prístupom k mo-dernizácií v limitovan˘ch zdrojov˘ch pod-mienkach realizovaÈ poÏiadavky prevaÏneorientované na akútne potreby súvisiace s plne-ním vybran˘ch medzinárodn˘ch záväzkov a nazabezpeãenie jednotiek pripravovan˘ch do ope-rácií medzinárodného krízového manaÏmentu.

Aj keì poÏiadavky OS SR boli kaÏdoroãnedefinované v súlade so ‰tandardn˘mi plánova-cími postupmi, v˘‰ka reálnych finanãn˘chprostriedkov rozpoãtu kapitoly MO SR nedo-voºovala niektoré poÏiadavky realizovaÈ vplnom rozsahu a niektoré vôbec.

Najcitlivej‰ia je absencia modernizovan˘chalebo nov˘ch bojov˘ch obrnen˘ch vozidiel akolesov˘ch obrnen˘ch vozidiel, prepravnej a‰peciálnej techniky, bojovej a dopravnej letec-kej techniky (vrtuºníky, dopravné lietadlá),ako aj mobiln˘ch komunikaãn˘ch systémov.DôleÏité komunikaãné a informaãné systémy(napr. bojov˘ komunikaãn˘ rádiov˘ systém)alebo plánované prvky (záloÏné dátové cen-trum) neboli doposiaº plne zrealizované. V̆ -sledkom nedostatku zdrojov v oblasti rozvojakomunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov jekritická nedostatoãnosÈ rádiov˘ch prostriedkovna v‰etk˘ch úrovniach velenia a riadenia a ‰i-roká rozpracovanosÈ informaãn˘ch systémov.

Sú vyrie‰ené náleÏitosti okolo prideºovaniaobjednávok a procesu obstarávania?

Sekcia vyzbrojovania, ktorej som generál-nym riaditeºom, nezabezpeãuje obstarávanietovaru pre OS SR. Proces obstarávania z po-hºadu vyzbrojovania zabezpeãuje centrálnyobstarávateº rezortu obrany, Úrad pre investí-cie a akvizície, ktor˘ je viazan˘ príslu‰n˘mi zá-konmi a pravidlami. Na‰ou úlohou je vy‰pe-cifikovaÈ v˘sledné produkty a pripraviÈ v rám-ci projektu technické zadania pre v˘berovékonania. Táto aktivita sa vykonáva na zákla-de poÏiadaviek OS SR, ktoré sú posudzovanéna‰imi odborníkmi, s cieºom nájsÈ rovnováhumedzi poÏiadavkami a zdrojov˘mi moÏnosÈa-mi rezortu. Chcel by som zdôrazniÈ, Ïe procesobstarávania je efektívny a transparentn˘, rea-lizovan˘ v nadväznosti na európsku legislatí-vu.

Na aké ãasové obdobie je proces moderni-zácie ukonãen˘, ak prihliadame na to, Ïetechnologick˘ v˘voj a elektrotechnika den-ne priná‰a nové moÏnosti?

Ako som uÏ povedal, modernizácia je per-manentn˘ a kontinuálny proces. Implementá-cia nov˘ch technológií a procesov je denno-dennou prácou v‰etk˘ch zamestnancov rezor-tu obrany, ktor˘ch sa vyzbrojovanie dot˘ka.Mimoriadne dôleÏitá v‰ak bude implementá-cia záverov strategického hodnotenia obranya to najmä z pohºadu zabezpeãenia stabilityzdrojov a poÏiadaviek OS SR pre ìal‰ie obdo-bie. Tento krok otvorí pre rezort ministerstvaobrany novú kapitolu vyzbrojovania.

plnenie aj obmenu súãasnej v˘zbroje a tech-niky, ktorá je technicky dokonalej‰ia. Do roku2010 sa zrealizovala ãasÈ modernizaãn˘ch pro-jektov a nákupov vojenskej v˘zbroje, techni-ky a materiálu poÏadovan˘ch Ozbrojen˘misilami SR a ostatn˘mi zloÏkami rezortu obra-ny v závislosti od v˘‰ky pridelen˘ch finanã-n˘ch zdrojov.

Prehºad o realizovan˘ch modernizáciách anákupoch vojenskej v˘zbroje, techniky a ma-teriálu v rezorte obrany bol podrobne spraco-van˘ v dokumente „V̆ chodiská strategickéhohodnotenia obrany Slovenskej republiky“, kto-r˘ 24. augusta prerokovala vláda SR a násled-ne bude slúÏiÈ ako podklad pri vypracúvaní„Bielej knihy“. V dokumente sú podrobne de-finované v‰etky modernizácie, nákupy v˘-zbroje, techniky a materiálu, ako aj komuni-kaãn˘ch a informaãn˘ch systémov od roku2003.

V pozemnej v˘zbroji bol zaveden˘ poºn˘v˘stroj pre pú‰tny a lesnat˘ terén s modernoudigitálnou kamufláÏou povrchu odevov. Obsta-rali sme malé terénne automobily bez balistic-kej ochrany, obrnené vozidla Aligátor, Tatra-pan, Iveco, raketomety RM 70/85 MODU-LAR a muniãné vozidlá MV MODULAR aìal‰ie rôzne typy terénnych automobilov. Dov˘zbroje Ozbrojen˘ch síl SR sa zaviedli ajrôzne druhy ‰peciálneho Ïenijného a RCHBOmateriálu, v˘zbroje pre jednotky EOD a Cen-trum v˘nimoãnosti EOD. V zozname novéhovojenského materiálu, okrem in˘ch, nech˘baani kontajnerová technika v prospech národ-ného podporného elementu – kontajnerov rôz-neho pouÏitia, kontajnerové dielenské pro-striedky, dekontaminaãné vozidlá DEKVOZ aodmínovacie komplety BOÎENA.

Vo v˘zbroji vzdu‰n˘ch síl sa, okrem iného,podarilo zmodernizovaÈ napríklad lietadláMiG-29, vrtuºníky Mi-17, ktoré svoje schop-nosti vyuÏili v operácii KFOR v Kosove amodernizáciu vyãlenen˘ch vrtuºníkov Mi-17pre potreby leteckej pátracej a záchrannej sluÏ-by. Sú vybavené najmodernej‰ími technológia-mi na plnenie záchranárskych a pátracích úlohvo dne a v noci. Uskutoãnila sa obmena dvochlietadiel L-410 UVP-T za nové lietadlá L-410UVP-E20. Do prevádzky sa uviedol trena-Ïér pre vrtuºníky Mi-17. Rozsiahlou moderni-záciou pre‰iel svetlo technick˘ systém rolova-cích dráh, stojánky, „PribliÏovací systém drá-hy RWY 18“ a navigaãn˘ systém ILS/DME a

METEO na leteckej základni Sliaã. Moderni-zovali sa tri rádiolokátory ST-68 MSK.

V oblasti komunikaãn˘ch informaãn˘chsystémov do‰lo k implementácii automatizo-vaného systému velenia a riadenia C2 do jed-notliv˘ch práporov mechanizovanej brigád-nej skupiny OS SR. Zaviedli sa prvky mobil-ného komunikaãného systému (MOKYS). Do-plnila sa infra‰truktúra rezortnej dátovej sieteo potrebné aktívne prvky schopné zabezpeãiÈcentrálny manaÏment a centrálne riadenie bez-peãnosti (CRBS). Uviedla sa do prevádzkyAkreditovaná certifikaãná autorita MO SR(ACA) a bola vybudovaná potrebná infra-‰truktúra verejn˘ch kºúãov (PKI).

Zabezpeãila sa v˘zbroj, technika a materiálpre OS SR na ‰piãkovej úrovni, porovnateº-ná so svetom?

Vyzbrojovanie je dlhodob˘ proces, ktor˘závisí od vopred stanoven˘ch zámerov a cie-ºov, ale jeho realizácia v ãase závisí hlavne oddisponibiln˘ch finanãn˘ch zdrojov, dostup-nosti v˘zbroje, techniky a materiálu na trhu zapriaznivé a akceptovateºné ceny a od stanove-n˘ch priorít pre plnenie obranyschopnosti ‰tá-tu, ako aj prijat˘ch záväzkov voãi Aliancii aEÚ. Pri obstarávaní vojenskej v˘zbroje, tech-niky a materiálu je vÏdy nevyhnutné dosiah-nuÈ akceptovateºn˘ konsenzus medzi t˘m, ãoje dostupné a t˘m, ão si môÏeme dovoliÈ. Sna-Ïíme sa na‰im vojakom dodaÈ to ão skutoãnepre plnenie svojich úloh potrebujú a to nielenz pohºadu súãasnosti, ale aj budúcnosti. Tech-nickú úroveÀ a efektívnosÈ je moÏné overiÈ lenv skutoãnom nasadení.

IsteÏe, prebiehajúca finanãná kríza nepo-mohla pri modernizácii, ako ste zvládli si-tuáciu s finanãn˘mi zdrojmi?

Nielen kríza v˘znamne ovplyvnila financo-vanie modernizácie a obmenu v˘zbroje, tech-niky a materiálu. Dlhodob˘ deficit finanãn˘chzdrojov z predchádzajúcich období spôsobil,Ïe v˘zbroj a technika zastarala a väã‰ine kon-ãí, resp. skonãila technická ÏivotnosÈ. Finanã-ná kríza a krátenie rozpoãtu rezortu obrany lenprehæbila tento stav, pretoÏe pozastavila, ale-bo zru‰ila znaãnú ãasÈ modernizaãn˘ch projek-tov a nákupov v˘zbroje, techniky a materiálupre potreby OS SR a ostatn˘ch súãastí rezor-tu MO SR.

Za súãasného stavu sú finanãné zdroje alo-

17

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

Dá sa povedaÈ, Ïe dnes je uÏ systém kontrolsofistikovan˘? Ak˘ je najãastej‰í postup privykonávanej kontrole, ão v‰etko spadá dova‰ich kompetencií?

Rozsah kontrolnej ãinnosti a právomoci pri jejvykonávaní sú pomerne ‰iroké. Z organizaãné-ho hºadiska vykonávame vnútorné a vonkaj‰ie(mimorezortné) kontroly. VÏdy ale musia byÈ vsúlade s legislatívou, v tomto prípade so zákon-mi ã. 10/2006 Z. z. o kontrole v ‰tátnej správea ã. 502/2001 Z. z. o finanãnej kontrole a vnú-tornom audite. Súãasne vykonávame aj kon-trolu správy majetku a dodrÏiavanie zákona ã.278/1993 Z. z. o správe majetku ‰tátu. Tieto nor-my presne urãujú aj postup kontroly, podmien-ky jej zaãiatku i ukonãenia.

Ako ãasto sa kontroly vykonávajú, na ãí pod-net?

Základné rozdelenie kontrol je na plánovanéa neplánované (tie ktoré vznikajú na základe ne-jakého bezprostredného podnetu). Kontroly sapritom vykonávajú priebeÏne, ão znamená, Ïemáme otvoren˘ch v priemere 5 – 8 kontrol sú-ãasne. Podnety sa k nám dostávajú z rôznychstrán. âasto prostredníctvom komunikácie mi-nistra obrany s verejnosÈou, priamymi podnet-mi na na‰u sekciu ãi uÏ zvnútra rezortu alebozvonku. Samozrejme kontroly vykonávame ajz na‰ej vlastnej iniciatívy, ak dospejeme k ná-zoru, Ïe je to potrebné. Musím povedaÈ, Ïe nú-dzu o podnety nemáme.

Aké sú moÏnosti odstránenia nedostatkov, vãom a aké sankcie sa udeºujú najãastej‰ie?

Nedostatky moÏno deliÈ na viacero skupín.Napr. nedostatky formálneho charakteru, zá-vaÏné nedostatky súvisiace s poru‰ením predpi-sov a zákonov ãi systémové nedostatky. V zá-vislosti od toho sa odvíjajú aj moÏnosti a ãaso-vé rámce ich odstránenia. Samozrejme, najÈaÏ-‰ie sa odstraÀujú nedostatky systémové. Lebok˘m oprava zl˘ch dokumentov alebo zru‰enieverejnej súÈaÏe je moÏné prakticky ihneì, zme-ny v nastavenom systéme sa dosahujú podstat-ne pomal‰ie. Takisto rozsah sankcií je ‰irok˘,ãasto prichádza do úvahy vyvodenie právnejzodpovednosti a v˘nimkou nie je ani oznáme-nie orgánom ãinn˘m v trestnom konaní.

Aká je kompetencia ministra, vie o kaÏdejkontrole, alebo staãí napríklad zistené nedo-statky rie‰iÈ v kompetencii vedúcich pracov-níkov?

Minister je osobne informovan˘ o v˘sledkukaÏdej jednej kontroly. Na dôkladnej‰ie oboz-námenie sa so zisteniami zaviedol predkladaniev˘pisov zo správ a protokolov ukonãen˘ch kon-trol, ktoré vo voºnom ãase ‰tuduje. Z hºadiskazávaÏnosti zistení ich potom ìalej rie‰i. Pri väã-‰ích kontrolách, resp. pri kontrolách so závaÏ-nej‰ími zisteniami osobne dohliada na ich ná-pravu. V tejto súvislosti majú veºk˘ v˘znam ajtzv. následné kontroly, ktor˘mi kontrolujeme ná-pravu v minulosti zisten˘ch nedostatkov.

Máte ako sekcia kontroly prehºad o v‰etkomaktuálnom na ministerstve?

PôsobnosÈ SEKO-IMO je veºmi ‰iroká, pre-to musí byÈ v na‰om vlastnom záujme sledovaÈ

a zaujímaÈ sa o procesy a aktuálny stav v rezor-te. Dôkazom toho nie je len úãasÈ na‰ich pracov-níkov na odborn˘ch zhromaÏdeniach alebo vpracovn˘ch skupinách, ale najmä ãasté v˘jaz-dy do terénu, teda do útvarov a ìal‰ích zariade-ní rezortu. Aby sme boli ão najmenej odkázanína sprostredkované informácie, a mali sme ichtakpovediac z prvej ruky.

Nevytvárajú sa niekedy zámerne bariéry vkomunikácii, aby sa odsunula kontrola?

Plánovanie kontrolnej ãinnosti je v˘luãne vmojej kompetencii. Preto o Ïiadnom zámernomposúvaní alebo inom vstupovaní do kontrol ne-môÏe byÈ ani reãi. MnoÏstvo a rozsah kontrol li-mitujú v˘hradne kapacitné moÏnosi sekcie kon-troly.

Do akej miery sa dokáÏu pravdivo identifi-kovaÈ problémy a ako to pomáha pri práci va-‰ej sekcie?

Mojou osobnou ambíciou je poukazovaÈ naproblémy také, ako sú. âo najobjektívnej‰ie, bezakéhokoºvek skresºovania ãi subjektívnych vply-vov. K tomu sa snaÏím viesÈ celú sekciu a do-volím si tvrdiÈ, Ïe sa nám to z veºkej ãasti aj darí.Akási vnútorná nezávislosÈ sekcie je hlavn˘mpredpokladom jej správnej ãinnosti a primera-n˘ch v˘sledkov. Na jednej strane to vedie k is-tej, snáì aj prirodzenej neobºúbenosti v rámci re-zortu, na strane druhej to priná‰a re‰pekt k na-‰ej práci. Mojím cieºom je dosiahnuÈ maximál-nu úroveÀ profesionality kvality a objektívnos-ti produkovan˘ch v˘sledkov kontrol.

Aké najproblematickej‰ie kontroly sa vykona-li v poslednom období a s ak˘m v˘sledkom?

ZloÏit˘mi sú hlavne tzv. systémové kontroly,ktor˘ch cieºom je opísaÈ, ako funguje rezortn˘systém v nejakej konkrétnej oblasti. VyÏadujúsi zapojenie pomerne veºkého poãtu kontroló-rov, dlh‰iu prípravu, veºa ãasu stráveného na ces-tách a následne aj relatívne zdæhavú anal˘zuzistení a v˘sledkov. Takáto bola napríklad kon-trola systému personálneho manaÏmentu, aleboaj stále prebiehajúca kontrola systému logistic-kého zabezpeãenia rezortu. Neºahké sú v‰ak ajkontroly, ktoré sa zameriavajú na procesy obsta-rania a pouÏívania rôznych druhov techniky.Najmä vtedy, ak sa tieto procesy zaãínajú vovzdialenej‰ej minulosti. VyÏadujú si precízne po-súdenie mnoh˘ch aspektov vrátane legislatívya vnútorn˘ch noriem. V̆ sledky t˘chto kontrolboli niekoºkokrát medializované a viedli aj k oz-námeniam o podozreniach zo spáchania trestnejãinnosti príslu‰n˘m orgánom. Za v‰etky moÏ-no spomenúÈ kontrolu projektu Pokroãil˘ indi-viduálny bojov˘ systém (tzv. Vojak 21. storoãia).

Niekedy je rozhodujúcapráve beÏná kontrola

Pri v˘raze „kontrola“ obyãajne ãlovek spozornie, pretoÏe takmer kaÏdá kontrola sa vykonáva na základe nejakéhoudania, priestupku... no sú aj tie plánované, teda tie, ktoré na chyby len upozornia a mnohí ich vítajú

s porozumením. Teda kontrolovaÈ treba. Aj generálny riaditeº Sekcie kontroly in‰pekcie Ministerstva obrany SRMarián MAJER pozná v˘znam kontroly v praxi. Rozpráva sa s redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou Komovou.

18

Koºko oznámení podalo MO SR od nástupunového vedenia a s ak˘m v˘sledkom?

Zatiaº bolo podan˘ch 10 oznámení orgánomãinn˘m v trestnom konaní. Vo väã‰ine z nich za-tiaº prebieha vy‰etrovanie a nie je moÏné pred-povedaÈ ich závery.

Ste spokojn˘ so súãasn˘m v˘sledkom kontrolSekcie kontroly – in‰pekcie ministra obrany,alebo máte e‰te nevyjasnené záleÏitosti, je ãokontrolovaÈ?

Odpoveì na túto otázku má dve roviny. Jed-na sa t˘ka v˘sledkov kontrol z hºadiska ich kva-lity, ão samozrejme musí mÀa ako riaditeºaSEKO-IMO zaujímaÈ v prvom rade. Mne úplne

neprináleÏí hodnotiÈ na‰u vlastnú prácu, trebav‰ak priznaÈ, Ïe absolútna spokojnosÈ neexistu-je nikdy, vÏdy je ão zlep‰ovaÈ. Rozhodujúcimpre mÀa je, Ïe kontrolóri pristupujú k svojej prá-ci so v‰etkou váÏnosÈou, aby sa nikto z nás ne-musel za na‰e v˘sledky hanbiÈ. Druhá rovinaotázky sa zameriava na v˘sledky kontrol z hºa-diska rezortu, teda, ak˘ obraz o rezorte na‰e kon-troly poskytujú. V tomto, myslím si, e‰te dlhobude ão kontrolovaÈ, keìÏe zbaviÈ sa zlyhaní ach˘b, najmä osobn˘ch, nie je jednoduché. Dô-leÏité pre budúcnosÈ rezortu obrany je, aby sazniÏoval najmä poãet systémov˘ch zlyhaní. Vtomto sme na dobrej ceste, av‰ak e‰te stále lenniekde na jej zaãiatku.

Ako ste spokojn˘ s personálnym obsadeníma kvalitou odborníkov?

Personálne je v súãasnosti sekcia stabilizova-ná, s dobr˘m odborn˘m obsadením. Napriektomu systematicky pracujeme na zvy‰ovaní in-dividuálnych kvalít príslu‰níkov sekcie v oblas-ti odbornej, ale aj morálnej. V súlade s celko-v˘m trendom v rezorte optimalizovaÈ zdrojesme pre‰li za posledného vy‰e roka redukcioupoãtov zo 65 na 50 pracovníkov. Napriek tomusa ukazuje, Ïe pri adekvátnom nasadení smeschopní zachovaÈ rozsah aj kvalitu kontrolnejãinnosti.

Do akej miery je adaptácia NATO na súãas-n˘ svet rozhodujúca a napæÀa poÏiadavky de-mokracie a ºudsk˘ch práv s v˘hºadom na lep-‰í Ïivot budúcich generácií?

Svet sa dnes vyvíja veºmi dynamicky, v‰etkyprocesy, najmä proces globalizácie, sa zr˘chºu-jú. Vlády ‰tátov, ale aj medzinárodné organizá-cie musia pruÏne a r˘chlo reagovaÈ na prebieha-júce zmeny vo v‰etk˘ch oblastiach, a teda aj v‰pecifickej oblasti obrany, ktorej v˘znam na-

priek celkovému pozitívnemu v˘vinu vo vzÈa-hoch medzi národmi a ‰tátmi neklesá. Sme sved-kami toho, Ïe momentálne nie sú – aspoÀ v eu-roatlantickom priestore – hlavn˘mi „ru‰iteºmi“mieru napäté vzÈahy medi ‰tátmi, a preto ani bez-prostredne nehrozí nejak˘ konflikt väã‰ieho, to-bôÏ nie globálneho rozmeru. Severoatlantickáaliancia, ktorá má hlavnú zásluhu na takomto v˘-vine v Európe, nielen odstra‰ujúcou silou svo-jej vojenskej moci, ale predov‰etk˘m vytvore-

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

ním celého systému partnerstiev – ãi uÏ Partner-stva za mier, Stredomorského dialógu, RadyNATO – Rusko, Rady NATO – Ukrajina, Istan-bulskej iniciatívy pre spoluprácu atì., vytvoriladobré ovzdu‰ie na spoluprácu v oblasti obranya bezpeãnosti. Metódy konzultácií a spoloãnejtvorby bezpeãnostného prostredia, spoloãné ope-rácie s cieºom udrÏaÈ, zabezpeãiÈ a v niektor˘chprípadoch aj vynútiÈ mier sú veºmi dobr˘m ná-strojom na prehæbenie ovzdu‰ia dôvery a spolu-práce medzi národmi, a t˘m prispievajú k tvor-be stabilnej‰ieho a mierového prostredia medzi‰tátmi euroatlantického priestoru i mimo neho.

NemôÏeme v‰ak povedaÈ, Ïe nበsvet, na‰ehodnoty, ktoré vyznávame, na‰e ekonomické isociálne v˘dobytky sú úplne bezpeãné a Ïe ichniã neohrozuje. NemôÏeme preto ani kapitulo-vaÈ na budovanie efektívnej obrany. Ako som uÏpovedal, nebezpeãenstvo vojenského konfliktumedzi ‰tátmi v na‰om priestore je veºmi nízke.Nedá sa v‰ak tvrdiÈ, Ïe tu nie sú ohrozenia, kto-ré môÏu destabilizovaÈ nበspoloãensk˘ poriadok,demokratické zriadenie, ºudské práva, najmäprávo na Ïivot v bezpeãnom prostredí. Práveprednedávnom sme si pripomenuli desiate v˘ro-ãie teroristického útoku na budovy Svetovéhoobchodného centra v New Yorku. A podobn˘chteroristick˘ch krvav˘ch útokov sa odvtedy vosvete uskutoãnilo uÏ dostatoãné mnoÏstvo, abysme mohli medzinárodn˘ terorizmus oznaãiÈ zajedno z najväã‰ích ohrození mieru, demokraciea stability vo svete. Av‰ak nielen terorizmusohrozuje bezpeãnosÈ a stabilitu v euroatlantickom

Aj NATO sa vyvíjaSeveroatlantická aliancia (NATO) na svojich posledn˘ch vrcholov˘ch stretnutiach viackrát deklarovala,Ïe zostáva otvorenou organizáciou a je pripravená roz‰íriÈ svoje rady o ìal‰ie krajiny, ktoré budú spæÀaÈ

podmienky ãlenstva. Roz‰irovanie Aliancie v‰ak nie je samoúãelné. Jeho cieºom je zväã‰ovaÈ zónustability v euroatlantickom priestore a formou spolupráce vnútri Aliancie, ako aj s partnersk˘mi

krajinami prispieÈ k celkovej stabilite a mieru vo svete. âlenskému ‰tátu zabezpeãuje Aliancia obranuproti akémukoºvek nevyprovokovanému útoku formou kolektívneho úsilia, av‰ak na druhej strane

vyÏaduje, aby sa proporcionálne podieºal na alianãnom úsilí o zachovanie mieru vo svete; teda, aby nebollen konzumentom bezpeãnosti, ale na jej tvorbe sa aj aktívne podºa svojich moÏností zúãastÀoval.

Na aktuálne problémy, ktor˘mi momentálne Ïije Severoatlantická aliancia, sa Parlamentn˘ kuriér op˘tal generálneho riaditeºa sekcie obrannej politiky, medzinárodn˘ch vzÈahov

a legislatívy MO SR Jaroslava NAëA, ktor˘ odpovedá na otázky redaktorky Anny Komovej.

19

Aká je v tomto procese pozícia Slovenskejrepubliky?

Ako ãitatelia urãite vedia, Slovenská republi-ka tieÏ pristúpila v lete minulého roku na zákla-de vládneho vyhlásenia súãasnej vlády k strate-gickému hodnoteniu obrany. V auguste t. r. bolivládou vzaté na vedomie predbeÏné zistenia, vakom stave sa nachádzajú na‰e ozbrojené sily.Jedn˘m z v˘sledkov je, Ïe Slovenská republikaneodstúpi od úrovne svojich ambícií v oblasti ob-rany a Ïe sa stanovil predbeÏne stabiln˘ finanã-n˘ rámec na strednodobé plánovanie. Na zákla-de toho sa pristúpilo k zostavovaniu Bielej kni-hy o obrane, ktorá naãrtne základn˘ rámec bu-dúcich slovensk˘ch Ozbrojen˘ch síl. Predpo-kladan˘ termín jej zostavenia je december 2011.VerejnosÈ v nej môÏe oãakávaÈ návrh konkrét-nych opatrení aj s termínov˘m zadefinovaním,ktoré budú smerovaÈ k vy‰‰ej kvalite OS SR.

Doteraz sme hovorili len o ozbrojen˘ch siláchako o nástroji na odvrátenie vojensk˘ch ohro-zení. Pripravuje sa Aliancia ako organizáciakolektívnej obrany aj na odvrátenie nevojen-sk˘ch ohrození?

Ozbrojené sily majú vÏdy viacero urãení, v ne-poslednom rade sa pouÏívajú i na rie‰enie nevo-jensk˘ch ohrození, ak˘mi sú napr. Ïivelné ale-bo priemyselné katastrofy veºk˘ch rozmerov apod. Treba v‰ak vidieÈ, Ïe úloha ozbrojen˘ch sílv tomto prípade je len asistenãná, nie sú základ-n˘m a nevyhnutn˘m nástrojom na rie‰enie t˘chtosituácií. Napriek tomu NATO nezanedbáva anitúto stránku ochrany obyvateºstva. V doteraj‰ejhistórii boli uÏ napr. dvakrát pouÏité sily r˘chlejreakcie NATO (NRF) na odstraÀovanie Ïivel-n˘ch katastrof. Raz v Pakistane pri zemetrasenía raz v USA pri odstraÀovaní následkov huriká-nu Katrina. Áno, aliancia sa pripravuje aj na ta-kéto operácie, ale nepatrí to do jej hlavnej náplne.

Myslíte si, Ïe Aliancia je dostatoãne priprave-ná na odvrátenie v‰etk˘ch hrozieb a rizík,ktoré môÏu naru‰iÈ pokojn˘ Ïivot obyvateºov,ekonomickú a politickú stabilitu a v koneã-nom dôsledku demokraciu v euroatlantic-kom priestore?

Na takúto otázku sa ÈaÏko dáva jednoznaãnáodpoveì. Ak by som zohºadÀoval známe, tedapredvídateºné bezpeãnostné riziká a v˘zvy súãas-nosti, tak by som pokojne mohol povedaÈ, Ïe áno.LenÏe súãasná situácia vo svete je poznamena-ná znaãnou dávkou nepredvídateºnosti. Kto bynapr. pred tak˘m rokom predpovedal zrútenie sadlhoroãn˘ch reÏimov v arabsk˘ch krajinách se-vernej Afriky? NemôÏeme povedaÈ, Ïe situáciatam nevpl˘va na celkovú bezpeãnostnú situáciuaj v Európe. Boli sme na to pripravení? Reago-vali sme vãas a správne? Preto je pre nás veºmidôleÏité sústavné monitorovanie a vyhodnocova-nie bezpeãnostného prostredia, aby sme dokázalivznikajúce ohniská napätia likvidovaÈ v zárodkua nenechaÈ ich prerásÈ do situácie, ktorá narú‰amier, pokoj a stabilitu. V takom prípade som siist˘, Ïe aliancia bude pripravená a schopná od-vrátiÈ akékoºvek v˘zvy a ohrozenia. Nikto sav‰ak nesmie spoliehaÈ na to, Ïe niekto, napr.USAto za nás vyrie‰ia. Musíme pochopiÈ, Ïe na‰iamerickí spojenci nemôÏu a ani nebudú doneko-neãna financovaÈ bezpeãnosÈ v Európe. V‰etcimusíme svojím dielom prispieÈ do kolektívnehoúsilia NATO o zachovanie bezpeãnosti a stabilityv euroatlantickom priestore. Keì hovorím v‰etci,tak myslím, samozrejme, aj Slovenskú republiku.

priestore. Existuje celá ‰kála ohrození poãnúczlyhávajúcimi ‰tátmi, následnou masovou emi-gráciou, ìalej ‰írenie drog, zbraní hromadnéhoniãenia, medzinárodného zloãinu, ba dokonca samasovo rozmohlo pirátstvo, o ktorom si mnohímysleli, Ïe v súãasnosti patrí uÏ len do dobro-druÏn˘ch románov.

Niekto môÏe povedaÈ, Ïe tieto ohrozenia ne-pôsobia, resp. len v malej miere sa nachádzajúv na‰om bezprostrednom okolí. Z toho sa potomvyvodzuje, Ïe sa nás net˘kajú, Ïe by sme sa o nenemali staraÈ. Ale to nie je tak. Slovenská repu-blika je súãasÈou globálneho sveta, takÏe napr.zlyhávajúci ‰tát niekde v Afrike môÏe maÈ zásad-n˘ vplyv na bezpeãnosÈ a stabilitu u nás, resp. vna‰om blízkom okolí. Preto sme uÏ r. 2005 privypracovávaní aktuálnej bezpeãnostnej a ob-rannej stratégie dávali dôraz na tieto nové feno-mény v bezpeãnostnom prostredí a napr. v kon-cepcii obrany sme pre‰li od teritoriálnej obranyk obrane záujmov. Tieto nové prístupy sa obja-vili taktieÏ v dokumentoch NATO, ãi uÏ v Kom-plexnej politickej smernici, ktorá dopæÀala stra-tegickú koncepciu aliancie z r. 1999, alebo v po-slednej strategickej koncepcii z r. 2010.

Teda, garantuje Aliancia v súãasnosti a aj dobudúcnosti demokratick˘ v˘vin a ºudské prá-va, resp. lep‰í Ïivot budúcich generácií?

Na Severoatlantickú alianciu sa nemoÏno po-zeraÈ ako na svetového policajta, ktor˘ rie‰i,resp. vyrie‰i v‰etky bezpeãnostné problémy sve-ta. Aliancia je predov‰etk˘m obrann˘m paktomãlensk˘ch ‰tátov a jej základnú bázu tvorí ãlá-nok 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej ob-rane. Samozrejme, existujú aj operácie mimoãlánku 5, av‰ak v tomto prípade ide o operácieurãené na zamedzenie rozsiahlych globálnychkonfliktov, ktoré by mohli ohroziÈ, alebo priamoohrozujú, mier a stabilitu v euroatlantickompriestore. V priestore svojej zodpovednosti vsúãasnosti Aliancia plne garantuje to, na ão sa p˘-tate. Aby bola tak˘mto garantom aj v budúcnos-ti, musí byÈ flexibilná a neustále sa prispôsobo-vaÈ meniacemu sa bezpeãnostnému a vojenské-mu prostrediu.

Mohli by ste na‰im ãitateºom priblíÏiÈ, v ãomspoãíva adaptaãn˘ proces v NATO, resp. akétransformaãné programy dnes NATO prijí-ma, aby – tak ºudovo povedané – d˘chalo s do-bou?

Dnes NATO ãelí najmä problémom, ktoré sú-visia s rozsiahlou finanãnou a aj ekonomickoukrízou, akú e‰te v svojej viac ako ‰esÈdesiatroã-nej existencii nezaÏilo. Mnohé ãlenské ‰táty sadostali do váÏnych finanãn˘ch problémov a mu-sia pristúpiÈ k radikálnym programom ‰etrenia fi-nanãn˘ch prostriedkov. Je prirodzené, Ïe tietoopatrenia sa dot˘kajú aj rezortov obrany. V ce-lej Európe – aj v dôsledku neexistencie reálne-ho vojenského ohrozenia – uÏ v ãase pred krízoudo‰lo k v˘raznému zníÏeniu rozpoãtov˘ch pro-striedkov na obranu. Príchod krízy tieto ‰krty e‰teprehæbil, a tak veºa ‰tátov dáva na obranu namies-to odporúãan˘ch 2 % z HDP len okolo jednéhopercenta a niektoré klesli aj pod túto úroveÀ.Predstaviteºov NATO mrzí najmä to, Ïe k t˘m-to ‰krtom ãasto do‰lo neãakane a nekoordinova-ne.

Mnohí sa p˘tajú ako ìalej. Urãitú odpoveì daluÏ samit NATO v Lisabone minul˘ rok. NATOpristúpilo k radikálnym reformám veliteºsk˘ch‰truktúr, aparátu centrály i jeho agentúr. Vypra-

covali sa projekty, ako tieto ciele splniÈ v prie-behu tohto a budúceho roku. NATO tieÏ odpo-ruãilo svojim ãlenom, aby sa snaÏili dosiahnuÈhranicu 2 % finanãn˘ch prostriedkov z HDP naobranu, a ak to nie je moÏné, aspoÀ ìalej nezni-ÏovaÈ tieto prostriedky. Rovnako odporuãilo,aby ãlenské ‰táty nepoºavovali v svojom úsilí primodernizácii ozbrojen˘ch síl a vynakladali as-poÀ 20 % z rozpoãtu obrany na modernizáciu.Pre mnoh˘ch, vrátane Slovenska, bude dosiah-nutie t˘chto limitov v blízkom horizonte ÈaÏké,nepravdepodobné, ale nemalo by to byÈ demo-tivujúce.

Generálny tajomník NATO A. F. Rassmusenna samite v Lisabone naznaãil, Ïe v súãasnej si-tuácii nedostatku finanãn˘ch zdrojov by NATOmalo budovaÈ inteligentnú obranu, tzv. „smart de-fence“, ão sa medziãasom stalo urãit˘m zaklínad-lom. V skutoãnosti v‰ak ide o budovanie moder-nej obrannej ‰truktúry vychádzajúcej z dan˘chmoÏností ‰tátov i celej Aliancie. Veºk˘ dôraz sapri tom kladie na medzinárodnú spoluprácu, nazdieºanie spôsobilostí s cieºom zachovaÈ úroveÀambícií Aliancie aj v zmenen˘ch zdrojov˘chpomeroch.

Po Lisabonskom samite a po prijatí novejstrategickej koncepcie NATO viaceré ãlen-ské ‰táty vrátane Slovenska pristúpili k stra-tegickému hodnoteniu obrany a k vypracova-niu nov˘ch modelov pre svoje ozbrojené sily.âo je príãinou a ão oãakávajú vlády od toh-to procesu?

Základnou príãinou prehodnocovania obranya obrann˘ch spôsobilostí vidím v adaptaãnomprocese na aktuálny stav bezpeãnostného pro-stredia. Klamali by sme v‰ak sami seba, kebysme nevideli, Ïe hnacím momentom sú aj ch˘-bajúce zdroje pri ãasto veºmi v˘raznom zniÏo-vaní rozpoãtov˘ch zdrojov na obranu. Preto samusí pristupovaÈ k zniÏovaniu poãtov ozbroje-n˘ch síl i civilného personálu v rezortoch obra-ny. ·táty sa v‰ak len sporadicky odvracajú odsvojich pôvodn˘ch ambícií. To znamená, Ïe ajv t˘chto pomeroch chcú prispievaÈ do svojej, alev koneãnom dôsledku kolektívnej obrany prí-spevkom nezmenenej hodnoty. To znamená, Ïemen‰ie poãty ozbrojen˘ch síl vyÏadujú ich väã-‰iu kvalitu, resp. omnoho väã‰iu medzinárodnúspoluprácu medzi jednotliv˘mi ãlenmi alian-cie. Prejavuje sa to najmä v snahe o budovaniespoloãn˘ch spôsobilostí, vzájomnom vyuÏíva-ní síl a prostriedkov (tzv. pooling and sharing),ale aj odbúravaním nepotrebn˘ch spôsobilostía jednotiek. Ak by sme chceli uviesÈ nejak˘klasick˘ prípad prebiehajúcej reformy, tak bysom uviedol koncepciu nemeckej reformy. Nem-ci definitívne odstúpili od prezenãnej sluÏby azniÏujú poãet ozbrojen˘ch síl z cca 250 000 na170 000 príslu‰níkov. Z ozbrojen˘ch síl odstra-Àujú v‰etky komponenty, ktoré nesúvisia so si-lami deklarovan˘mi v prospech kolektívnej ob-rany v rámci NATO. V tejto koncepcii v‰ak po-ãítajú aj s t˘m, Ïe v rámci Bundeswehru vytvo-ria urãité spôsobilosti, na ktoré budú môcÈ byÈnaviazané spôsobilosti ìal‰ích spojeneck˘ch ar-mád a vznikne tak spoloãn˘, medzinárodn˘ ná-stroj kolektívnej obrany. Samozrejme, tak˘toprístup bude vyÏadovaÈ vysokú zodpovednosÈv‰etk˘ch kooperujúcich. Na‰ím spoloãn˘m cie-ºom musí byÈ, aby aj v zmenen˘ch finanãn˘chrámcoch sa udrÏali v‰etky nevyhnutné spôsobi-losti Aliancie.

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

20

Zmenil sa systém riadenia na Úrade pre in-vestície a akvizície MO SR po nastúpenínového vedenia, alebo sa pokraãovalo voveren˘ch praktikách?

Po nástupe nového vedenia sa cel˘ systémriadenia na ministerstve obrany a Úrade preinvestície a akvizície podrobil dôkladnej ana-l˘ze, ktorej v˘sledky sa pouÏili pri zásad-n˘ch zmenách tohto systému v súlade s pro-gramov˘m vyhlásením vlády SR. Tieto zme-ny sa t˘kali najmä prepracovania vnútornejsmernice pre verejné obstarávanie, ale aj ìal-‰ích vnútorn˘ch metodík a usmernení, ktoréupravili uplatÀovanie elektronick˘ch aukciípri obstarávaní a odpredaji, zverejÀovaniezmlúv a faktúr, zefektívnenie a sprehºadneniecelého procesu.

Zaoberáte sa aj odpredajom prebytoãnéhomajetku MO SR, ako a kto sa môÏe o od-kúpenie uchádzaÈ?

Ministerstvo obrany SR odpredáva preby-toãn˘ hnuteºn˘ majetok ‰tátu, ktor˘ má vspráve v súlade s ustanoveniami zákona278/1193 o správe majetku ‰tátu, a to ponu-kami zverejnen˘mi na internetovej stránkewww.mosr.sk. Predmetom ponúk je odpredajprebytoãného majetku ‰tátu v správe MO SRa rozpoãtov˘ch organizácií v zriaìovateºskejpôsobnosti MO SR.

Ponukov˘ch konaní na nevojensk˘ maje-tok sa môÏu zúãastniÈ fyzické osoby a práv-nické osoby a podnikatelia. Na vojensk˘ ma-jetok sa môÏu zúãastniÈ právnické osoby, kto-ré vlastnia povolenie na obchodovanie s vo-jensk˘m majetkom v súlade so zákonom ã.179/1998 o obchodovaní s vojensk˘m mate-riálom.

Je e‰te veºa majetku, ktor˘ MO SR môÏepodºa Zákona o správe majetku ‰tátu, od-predaÈ?

Objem predávaného majetku je premenli-v˘. Je závisl˘ jednak od starnutia a stavu ma-teriálu v správe a pouÏívaní ministerstva aleaj od reorganizaãn˘ch zmien. Zru‰ením urãi-tej zloÏky ministerstva sa majetok, ktor˘ slú-Ïil k jej ãinnosti stáva prebytoãn˘m ak ho nieje moÏné pouÏiÈ pri obnove materiálu in˘chzloÏiek.

Kto rozhoduje o tom, ktor˘ majetok jevhodn˘ na odpredaj?

Majetok sa do kategórie prebytoãného ma-jetku , ktor˘ je potom ìalej urãen˘ na odpre-daj, zaraìuje priebeÏne na základe zmeny ta-buºkov˘ch poãtov podºa potrieb Ozbrojen˘chsíl SR. Rozhodnutia o prebytoãnosti podpisu-je generálny riaditeº Sekcie majetku a infra-‰truktúry MO SR na základe poverenia mi-nistra obrany SR.

âo ak do 30 dní o rozhodnutí o prebytoã-nosti neprejaví záujem o odkúpenie Ïiad-na ‰tátna rozpoãtová organizácia, alebo‰tátna príspevková organizácia?

·tátna rozpoãtová organizácia, alebo ‰tát-na príspevková organizácia má v zmysle zá-kona 278/1993 prednostné právo na bezplat-n˘ prevod prebytoãného hnuteºného majetku‰tátu v správe MO SR. MO SR vykonáva ta-kúto ponuku e‰te pred ponukov˘m konanímna odpredaj takéhoto majetku. Ak sa tak sta-ne, materiál sa ponúka na odpredaj uÏ opísa-n˘m spôsobom.

Sú v oznámení o predaji majetku zverejÀo-vané aj podmienky odpredaja, môÏete ichkonkretizovaÈ?

V‰etky podmienky konkrétneho odpreda-ja sú zverejnené na adrese www.mosr.sk prikaÏdej ponuke.

Ako ãasto sa zoznamy prebytoãného majet-ku aktualizujú?

Zoznamy – ponukové konania sa aktuali-zujú ihneì na stránke www.mosr.sk v závi-slosti od vydania rozhodnutia o prebytoãnos-ti hnuteºného majetku.

Existujú konkrétne kategórie, napríkladvojensk˘ alebo nevojensk˘ majetok..., akoa podºa ãoho sa stanovujú ceny prebytoã-ného majetku?

Prebytoãn˘ majetok sa delí na vojensk˘ anevojensk˘, na základe v˘nosu ministerstvahospodárstva, ktor˘m sa dopæÀa zákon179/1998 o obchodovaní s vojensk˘m mate-riálom. Cena prebytoãného majetku sa stano-vuje komisionálne alebo znalecky na zákla-de internej metodiky MO SR.

Je v‰etok vojensk˘ materiál voºne obcho-dovateºn˘?

S vojensk˘m majetkom je moÏné obchodo-vaÈ v˘luãne v súlade so zákonom 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojensk˘m materiálom vznení neskor‰ích predpisov. V‰etok preby-toãn˘ majetok sa ponúka na stránkewww.mosr.sk. Po prípadnej neúspe‰nej ponu-ke, ãi ponukách sa preradí do kategórie ne-upotrebiteºn˘.

Majetok, ktor˘ je nepotrebn˘ pre MO SRsa pravdepodobne môÏe aj darovaÈ, ak˘ jemoÏn˘ spôsob darovania, kto sa môÏe te-‰iÈ z moÏnosti byÈ obdarovan˘?

Prebytoãn˘ hnuteºn˘ majetok môÏe správ-ca, v tomto prípade MO SR, darovaÈ obci, vy‰-‰iemu územnému celku alebo obãianskemuzdruÏeniu, pri dodrÏaní podmienok urãen˘chzákonom 278/1993 o správe majetku ‰tátu.

MoÏnosti, ktoré neraz pote‰ia

Úrad pre investície a akvizície MO SR a jeho riaditeº Pavol LÍ·KA sa zaoberá nehnuteºn˘m a hnuteºn˘mmajetkom, a aj tak˘m, ktor˘ uÏ ministerstvo nepotrebuje a môÏe e‰te slúÏiÈ na úãely, ão sa vykonávajú

rovnako v in˘ch rezortoch. No, na v‰etko treba istú metodiku a postupnosÈ podºa zákona. V rozhovore sadozviete aj podrobnosti o moÏnostiach, ktoré nie sú zbytoãné. Pripravila redaktorka Anna Komová.

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

21

N A T O A E Ú

Aké sú strategické záujmy NATO a EÚ a vy-uÏívajú sa aj moÏnosti vzájomnej spoluprá-ce?

Súãasné bezpeãnostné prostredie je ovplyv-nené ‰irok˘m a stále sa rozvíjajúcim spektrombezpeãnostn˘ch v˘ziev, tak pre územie, ako ajpopuláciu ãlensk˘ch krajín Aliancie. Z dôvo-du zaistenia ich bezpeãnosti NATO musí, vsúlade s novou Strategickou koncepciou, zabez-peãiÈ efektívne plnenie troch základn˘ch stra-tegick˘ch úloh: kolektívnu ochranu, krízov˘manaÏment a bezpeãnostnú spoluprácu. A prá-ve posledne menovaná úloha je jedn˘m z pred-metov strategickej spolupráce s partnersk˘mikrajinami a taktieÏ organizáciami, akou je ajEÚ.

NATO a EÚ nezdieºajú len prevaÏnú väã‰i-nu svojich ãlensk˘ch krajín, ale taktieÏ spoloã-né hodnoty a strategické záujmy, ão bolo po-tvrdené aj na summite v Lisabone v novemb-ri 2010, kde Aliancia zdôraznila potrebu zlep-‰enia strategickej spolupráce s EÚ. Tento prí-stup potvrdila aj nová Strategická koncepcia,v ktorej je jasne uvedené, Ïe aktívna a efektív-na Európska únia prispieva k zabezpeãeniucelkovej bezpeãnosti v euroatlantickom prie-store. Preto je EÚ jedineãn˘m a dôleÏit˘mstrategick˘m partnerom NATO.

Slovenská republika, spolu s ìal‰ími kraji-nami, ktoré sú ãlenmi zároveÀ Severoatlantic-kej Aliancie, ako aj Európskej únie, presadzu-je ão najväã‰iu koordináciu aktivít a prehæbe-nie spolupráce t˘chto organizácií. Z vojenské-ho hºadiska je to úplne pochopiteºné, keìÏekrajiny majú na úlohy súvisiace s obranou lenobmedzené rozpoãty. Tento fakt je jeden z dô-

vodov, preão Slovenská republika presadzujev rámci svojich záväzkov koncepciu tzv. iden-tick˘ch jednotiek (Single Set of Forces), zalo-Ïenú na princípe deklarovania identick˘ch jed-notiek ãlenskej krajiny pre plnenie úloh v rám-ci operácií NATO aj EÚ, samozrejme v rozdiel-nych ãasov˘ch horizontoch. ëal‰ím príkladomúspe‰nej spolupráce na strategickej úrovni jevyuÏívanie plánovacích kapacít NATO preoperácie EÚ. Ide o tzv. mechanizmus „BER-LIN PLUS“, ktor˘ je v súãasnosti vyuÏívan˘v rámci operácie ALTHEA v Bosne a Herce-govine.

Hºadá Aliancia spoloãné v˘chodiská v rám-ci strategickej spolupráce s EÚ, v ak˘ch ob-lastiach sú ciele najdôleÏitej‰ie?

Tesná spolupráca medzi NATO a EÚ je dô-leÏit˘m elementom v budovaní medzinárodné-ho, tzv. komplexného prístupu (Comprehensi-ve Approach) k rie‰eniu otázok aktuálnychhrozieb, budovania spôsobilostí, krízovéhomanaÏmentu a operácií, ktoré si vyÏadujú efek-tívnu aplikáciu, tak vojensk˘ch, ako aj „civil-n˘ch“ opatrení. NATO a EÚ môÏu, a mali byhraÈ zodpovedajúcu, vzájomne sa doplÀujúcuúlohu pri zaisÈovaní medzinárodnej bezpeã-nosti a stability, k ãomu prispieva aj posilne-nie ich strategického partnerstva v duchu oboj-strannej otvorenosti, komplementarity a re‰pek-tu autonómie a in‰tituãnej integrity oboch or-ganizácií. Vy‰‰ie spomenut˘ komplexn˘ prístupje v súãasnosti aplikovan˘ napríklad v oblastirozvoja spôsobilostí, kde má spolupráca znaã-n˘ v˘znam hlavne vzhºadom na potrebu mini-malizácie duplicity a maximalizácie efektivi-ty vynakladania zdrojov zaloÏen˘ch na princí-pe ich zdieºania a zdruÏovania (pooling and sha-ring). ëal‰ou oblasÈou, kde sa uplatÀujú podob-né princípy je praktická spolupráca v operá-ciách krízového manaÏmentu, poãnúc koordi-náciou plánovacích procesov a konãiac oboj-strannou podporou v priestoroch nasadenia.Ako príklad moÏno uviesÈ operácie s názvomOCEAN SHIELD a EUNAVFOR ATALAN-TA, zamerané na boj proti pirátom v oblasti So-málskeho polostrova a Adenského zálivu, ataktieÏ misií KFOR a EULEX v regióne Bal-kánu. Veºk˘ potenciál skr˘vajú aj ‰iroké poli-tické a vojenské konzultácie rie‰iace otázkyspoloãného záujmu s cieºom vyhodnocovaniaskúseností a hºadania nov˘ch perspektív. SúuskutoãÀované na rôznych úrovniach, ãi uÏide o spoloãné rokovania Severoatlantickejrady a Politicko-bezpeãnostného v˘boru EÚ,Vojensk˘ch v˘borov NATO a EÚ, alebo o pra-videlné stretnutia Spoloãnej EÚ-NATO skupi-ny pre spôsobilosti, Medzinárodného vojenské-ho ‰tábu NATO (IMS) a Vojenského ‰tábu EÚ(EUMS), Riaditeºstva krízového manaÏmentua plánovania EÚ (CMPD) a Medzinárodného‰tábu NATO (IS), prípadne rokovania Európ-

skej obrannej agentúry (EDA) a Spojenecké-ho veliteºstva NATO pre transformáciu (ACT).

Ako bola prehodnotená úloha vo vzÈahu k ‰i-rokému Strednému v˘chodu, Stredomoriua Afrike?

NATO chápe, Ïe z dlhodobého hºadiskaÏiadna spoloãnosÈ nemôÏe prehliadaÈ vôºu oby-vateºstva. Demokracia znamená viac, ako lenpresadzovanie názoru väã‰iny. TaktieÏ zname-ná re‰pektovanie osobnej slobody a ºudsk˘chpráv a zákonn˘ch pravidiel pre men‰iny. Totosú hodnoty, na ktor˘ch je Aliancia postavená,a ktoré snaÏí uplatÀovaÈ aj vo vzÈahu ku kraji-nám severnej Afriky a Stredného v˘chodu.

Arabská jar a kríza v Líbyi in‰pirovala via-cer˘ch, a ukázala na ohromn˘ potenciál regió-nu, ktor˘ ãaká na odomknutie. NATO je pripra-vené a ochotné pomôcÈ. MôÏeme podaÈ pomoc-nú ruku krajinám v regióne pri budovaní budúc-nosti akú si urãia, napríklad ako je to v prípa-de ochrany civilného obyvateºstva v Líbyi, vy-konávanej v súlade s rezolúciami OSN ã. 19701973, alebo asistencie misie Africkej únie v So-málsku (AMISOM). Av‰ak bezpeãnosÈ a pro-sperita nemôÏe byÈ importovaná zvonka. TúmôÏe zaistiÈ len splnenie legitímnych poÏiada-viek ºudí Ïijúcich v krajinách tohto regiónu, ato len vtedy, ak v‰etci tamoj‰í obyvatelia budúmaÈ prístup k hodnotám, ak˘mi sú sloboda,demokracia a ºudské práva. Demokratické zme-ny, ktoré prebiehajú v regióne severnej Afriky,by mohli napomôcÈ úsiliu NATO pri presa-dzovaní základn˘ch premís spolupráce, tak skrajinami Stredomorského dialógu, Ligy arab-sk˘ch ‰tátov, ako aj krajinami Africkej únie akotakej, zabezpeãiÈ lep‰ie vzájomné porozumeniea zamedziÈ zbytoãn˘m predsudkom a nedoro-zumenia voãi politike NATO zo strany t˘chtokrajín. Cieºom je pretransformovaÈ dialóg vskutoãné partnerstvo s nasledujúcimi aktuálny-mi cieºmi: roz‰íriÈ existujúci politick˘ dialóg,dosiahnuÈ vzájomnú interoperabilitu, realizo-vaÈ obranné reformy, prispievaÈ k boju s tero-rizmom a to aj v rámci operácií NATO.

V strategickom záujme Aliancie je aj hºada-nie spôsobov na spoluprácu s krajinami akonapr. Austrália, Nov˘ Zéland, Japonsko,JuÏná Kórea, ako sa darí napæÀaÈ tieto cie-le partnerskej spolupatriãnosti?

Aliancia spolupracuje, na ãisto individuálnejbáze, s mnoh˘mi partnermi, ktorí nie sú súãas-Èou Ïiadneho NATO partnerského formátu(Partnership for Peace, Istanbul CooperationInitiative, ...). Formálne sú tieto partnerskékrajiny oznaãované ako „partners across theglobe“ a patrí sem aj Austrália, Nov˘ Zéland,Japonsko, JuÏná Kórea, ale taktieÏ Pakistan,Irak a Afganistan. Strategická spolupráca s„globálnymi“ partnermi sa nebuduje len v ob-lastiach spoloãného záujmu, ktoré zah⁄Àajú aj

Euroatlantická bezpeãnosÈ

NATO a euroatlantická bezpeãnostná ‰truktúra má byÈ zárukou bezpeãnosti pre novú Európu.Európa disponuje nielen nov˘mi modelmi spolupráce, ale aj aktivitami, ktoré pomôÏu

pri vznikajúcich problémoch. ëalej uÏ v rozhovore s vojensk˘m predstaviteºom SR pri Vojenskom v˘bore NATO a EÚ Petrom GAJDO·OM a redaktorkou Annou Komovou.

22

aktuálne a novovznikajúce hrozby, ale niekto-ré z t˘chto partnersk˘ch krajín sa aktívne zú-ãastÀujú aj na operáciách NATO, ãi uÏ vojen-sky, alebo in˘mi spôsobmi. Táto skutoãnosÈsa odzrkadlila aj na summite v Lisabone, kdebol potvrden˘ zámer Aliancie na reformu part-nerskej stratégie NATO aj s cieºom lep‰ej spo-lupráce s „globálnymi“ partnermi.

V ãom bolo, podºa vás, NATO najúspe‰nej-‰ie na Balkáne?

NATO riadi operácie na Balkáne od roku1992 v legislatívnom rámci, ktor˘ je vymedze-n˘ rezolúciami Bezpeãnostnej rady OSN. Hlav-nou úlohou medzinárodného spoloãenstva boloochrániÈ civilné obyvateºstvo rôzneho etnické-ho zloÏenia a podporiÈ jeho vôºu na sebaurãe-nie v suverénom ‰táte. Cieºom NATO bolo a jepoliticko-vojenské rie‰enie krízy v regióne sv˘raznou úãasÈou partnersk˘ch krajín a medzi-národn˘ch organizácií. To sa realizovalo od vy-tvorenia bezletovej zóny, cez nasadenie po-trebn˘ch spôsobilostí na rie‰enie vzniknutejkrízy aÏ po aplikáciu mierov˘ch a integraãn˘chplánov.

Úspechom NATO na Balkáne je hlavne za-bezpeãenie a udrÏiavanie stabilného a bezpeã-ného prostredia pre dlhodob˘ sociálno-ekono-mick˘ rozvoj a euroatlantickú integráciu. Vi-diteºn˘m príkladom sú krajiny, ako Slovinsko,Chorvátsko a Albánsko, ktoré sú korektn˘mpartnerom v euroatlantick˘ch organizáciách.Nemal˘m úspechom je aj roz‰irujúca sa spo-lupráca medzi NATO (operácia KFOR) a EÚ(operácia EULEX), kde tieto dve medzinárod-né organizácie spoloãne rie‰ia otázky bezpeã-nostnej situácie na dennej báze. SúãasÈou t˘chtoúspechov aj Slovensko, cestou vysielania prí-slu‰níkov Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republi-ky na plnenie úloh medzinárodného krízovéhomanaÏmentu v rôznych krajinách Balkánu.Len v operácii KFOR v Kosove sa vystrieda-lo viac ako 2 000 slovensk˘ch vojakov, ktorínásledne odovzdali svoje skúsenosti na domá-cej pôde.

Vnímame trendy vyvíjajúceho sa prostrediaako nové v˘zvy ohrozenia, aké sú negatívnenásledky globalizácie?

Aliancia na základe anal˘zy strategick˘chtrendov vyvíjajúceho sa prostredia operatívnevyhodnocuje potenciálne tvarovanie budúc-nosti a jej implikácie. Nové trendy zákoniteovplyvÀujú strategick˘ rozhodovací procesAliancie v oblasti zabezpeãenia bezpeãnosti bu-dúceho prostredia v horizonte do roku 2030 spotenciálnymi bezpeãnostn˘mi dopadmi.Schválením novej Strategickej koncepcieNATO na Lisabonskom summite bolo vecnepomenované bezpeãnostné prostredie so ‰iro-kou ‰kálou reálnych aj potenciálnych hrozieb,ktoré zah⁄Àajú medzinárodn˘ terorizmus, ‰íre-nie balistick˘ch rakiet, jadrov˘ch zbraní a ìal-‰ích zbraní hromadného niãenia, ìalej nestabi-litu za hranicami euroatlantického priestoru az nej vypl˘vajúce riziká, kybernetické útoky,ohrozenie energetickej bezpeãnosti, vrátanebezpeãnosti energetick˘ch dodávok a energe-tick˘ch trás, ako aj v˘voj technológií zbraní skozmick˘m dosahom. T˘mto novodob˘m hroz-bám je venovaná váÏna pozornosÈ a súãasneprebieha aktívny proces projektovan˘ch opat-rení ãi uÏ na národn˘ch alebo medzinárod-n˘ch bezpeãnostn˘ch fórach.

Naìalej v‰ak pretrvávajú aj uÏ skôr defino-vané hrozby ako medzinárodn˘ terorizmus, ‰í-renie zbraní hromadného niãenia a obchod sruãn˘mi zbraÀami a zbraÀov˘mi systémami,poru‰ujúc pritom rezolúcie a embargo uloÏe-né voãi krajinám. Tieto hrozby sú o to inten-zívnej‰ie, Ïe z dôvodu globalizácie sa roz‰iru-jú moÏnosti a spôsoby získavania prepravytohto artiklu. Na druhej strane sa vo svete roz-mohlo pirátstvo, najmä v oblastiach Somálske-ho polostrova, Guinejského zálivu a Adenské-ho zálivu, v rámci ktor˘ch boli v poslednom ob-dobí zaznamenané okrem samotného únosulodí aj prípady usmrtenia rukojemníkov. Zi-skom z nelegálnej ãinnosti si skupiny jednakzlep‰ujú svoju sociálnu situáciu (ão opätovnevedie k nerovnomernému prerozdeºovaniuzdrojov), ale zároveÀ ho pouÏívajú na nákupzbraní a prostriedkov, prípadne pre vybudova-nie ìal‰ích podporn˘ch základní pre vykona-nie e‰te sofistikovanej‰ích útokov, vyuÏívajúcpritom buì nedostatoãnú legislatívnu bázu ale-bo jej vymoÏiteºnosÈ. Úlohou medzinárodnéhospoloãenstva je preto úãinne narú‰aÈ jednotli-vé prvky tohto kruhu.

Aká je situácia pri dôleÏitej úlohe sledova-nia bezpeãnostného horizontu, analyzujú saaj moÏné hrozby?

Analyzované trendy zmien bezpeãnostné-ho prostredia s ohºadom aj na moÏné hrozbyboli a sú Alianciou detailne rozpracovávané apostupne zakomponovávané do patriãn˘chalianãn˘ch dokumentov (ãi uÏ strategickéhocharakteru – ak˘mi sú Nová strategická kon-cepcia NATO (NSC)) a Politická smernica,ktorá rozpracúva NSC, poskytuje rámec a po-litické zadanie pre pokraãovanie transformácie,a taktieÏ do realizaãn˘ch dokumentov – ak˘-mi sú napríklad typové plány pre Situaãné plá-novanie.

ËaÏisko sledovania a v˘skumu v˘razn˘chzmien, intern˘ch a extern˘ch faktorov v bez-peãnostnom prostredí, získané skúsenosti zpriebehu a nasadenia v krízov˘ch situáciáchpriná‰ajú nové otázky a samozrejme aj novév˘zvy. Aktuálne praktické úlohy ako aj novépotreby vyÏadujú teoretické zov‰eobecnenie,formuláciu zákonitostí, princípov a odporúãa-ní pre efektívne rie‰enie kríz odli‰ného charak-teru a v rôznych oblastiach.

Pre potreby anal˘zy ako aj samotného rie‰e-nia procesu zabezpeãenia bezpeãnosti prostre-dia upriamim pozornosÈ v hrub˘ch rysoch naj-mä na problematiku ‰trukturálnych a dlhodo-b˘ch zmien. V hierarchii ‰trukturálnych zmienprostredia figurujú také domény ako napríklad:Odpor (Friction) – variácie úrovne úsilia po-trebnej pre prijatie rozhodnutí o distribúciimoci v medzinárodnom systéme, Zjednotenie(Integration) – ekonomická integrácia, globa-lizácia a jej efekty, NesúmernosÈ (Asymetry) –ako forma reakcie na relatívny vzÈah medzi do-padmi a oãakávaniami v súvislosti s nerovno-mern˘m rozdelením moci a bohatstva. Na-opak, v hierarchii dlhodob˘ch zmien prostre-dia dominujú komponenty ako napríklad: Zly-hávajúce ‰táty (Changing State Capacity) –schopnosÈ ‰tátu adekvátne vykonávaÈ svoje in-‰titucionálne povinnosti a to interne a externe,Zdroje/DostupnosÈ (Resources/Allocation) –úroveÀ dostupnosti zdrojov a úroveÀ boja ozdroje, Hodnoty a geopohºady (Values andWorldviews) – súperenie a konfrontácia rôz-

nych hodnôt, náboÏenstiev, z historického ageopolitického pohºadu, Klimatické zmeny(Climate Change) – klimatické zmeny a ichbezpeãnostné implikácie na medzinárodnévzÈahy, PouÏitie technológií/Inovácie (Use ofTechnology/Innovation)- technologické me-gazmeny do roku 2030 a ich neoãakávané efek-ty, napríklad informaãné technológie, zdoko-nalenie nanotechnológie, umelá inteligencia,roz‰íren˘ prístup k zbraniam hromadného ni-ãenia a zbraniam hromadného efektu, Populá-cia/Urbanizácia (Demographics/Urbanization)– otázky trendu v˘voja populácie v rôznychgeografick˘ch dislokáciách, migrácia a urba-nizácia.

Dajú sa navrhovaÈ opatrenia na elimináciubudúcich hrozieb?

V̆ razné bezpeãnostné v˘zvy pre regionálnua ºudskú/osobnú bezpeãnosÈ predpokladajú, Ïeãlenské krajiny NATO budú zaangaÏované vposkytovaní podpory pri posilÀovaní úlohy‰tátu, strategickej pomoci a/alebo vo vojenskejintervencii. Evidentne takáto situácia podmie-Àuje nevyhnutnosÈ navrhovaÈ adekvátne opat-renia na elimináciu budúcich hrozieb. Na zá-klade v˘sledkov expertn˘ch ‰túdií sa v súãas-nosti rie‰ia opatrenia úãinnej prevencie pretzv. sféry budúcnosti: „tmavá strana exkluzivi-ty“ (pod ktorou si predstavujeme spektrum kli-matick˘ch zmien, nedostatku zdrojov), ìalejprenesenie ÈaÏiska pozornosti na domáce pro-blémy, ‰iroká dostupnosÈ informaãn˘ch tech-nológií, rast napätia ako dôsledok boja o zdro-je a v neposlednom rade zmeny v spojeneck˘chvzÈahoch (ktoré môÏu ovplyvniÈ oslabenie usta-noven˘ch bezpeãnostn˘ch ‰truktúr).

Bezpeãnostné implikácie poskytujú uÏitoã-né v˘chodisko pre strategick˘, politicko-vojen-sk˘ rozhodovací proces prijatia potrebn˘chkrokov v Aliancii. Napríklad, ochrana protihybridn˘m hrozbám podmieÀuje, Ïe Alianciaprispôsobuje t˘mto skutoãnostiam nielen svo-je spôsobilosti, ale aj doktríny, v˘cvikov˘ avzdelávací systém.

V̆ znamná je kooperácia s ostatn˘mi aktér-mi na reforme bezpeãnostného sektora. Právetu vzniká moÏnosÈ na uplatnenie prvkov mno-honárodného prístupu a inovatívnych rie‰ení.âlenské krajiny NATO roz‰irujú svoju spolu-prácu v oblasti komplexného prístupu aj s ostat-n˘mi národn˘mi agentúrami a medzinárodn˘-mi organizáciami. Implementácia komplexné-ho prístupu si bude vyÏadovaÈ adaptáciu orga-nizaãn˘ch ‰truktúr, a rozhodovacích procesovv civilnej, ako aj vo vojenskej oblasti. Ozbro-jené sily musia byÈ pripravené aj na poskytnu-tie podpory národn˘m civiln˘m autoritám pro-stredníctvom harmonizovania vzájomn˘ch sys-témov velenia a riadenia. KomplexnosÈ poÏia-daviek bude klásÈ nároky na vytvorenie adek-vátneho prostredia na prepojenie obrannéhoplánovania s operaãn˘m plánovaním, najmä voblasti politicko-vojensk˘ch poÏiadaviek.

TaktieÏ bude pokraãovaÈ rie‰enie moÏnostíìal‰ieho rozvoja mobility, vypracovania efek-tívneho rámca pre strategickú komunikáciu av neposlednom rade Aliancia v súãasnosti veº-mi aktívne prehodnocuje svoju veliteºskú ‰truk-túru s cieºom jej prispôsobenia sa nov˘m po-Ïiadavkám – najmä flexibilnosti ãeliÈ hybrid-n˘m v˘zvam a podobne.

Aliancia sa aktívne snaÏí zv˘‰iÈ mieru v˘me-ny spravodajsk˘ch informácií, ako predpokla-

N A T O A E Ú

23

du úspe‰nej spolupráce v boji proti terorizmu,pirátstvu, nelegálnym obchodom, fal‰ovaniu to-varov a podobne vrátane úãinnej a r˘chlej v˘-meny tak˘chto informácií s medzinárodn˘miorganizáciami (OSN, EÚ, OECD, WTO, AÚatì.) Tak˘mto spôsobom bude umoÏnen˘ sys-tematickej‰í a koordinovateºnej‰í prístup k eli-minácii moÏn˘ch hrozieb, bude zabezpeãenéprijatie kvalitn˘ch opatrení v oblasti vãasnéhovarovania a celkovo bude poskytnut˘ úãinn˘nástroj v boji proti novodob˘m fenoménom.

Adaptovala sa uÏ Aliancia na novovzniknu-té podmienky pri zachovaní jej základn˘chprincípov?

Aliancia v oblasti zabezpeãenia bezpeãnos-ti v budúcnosti rie‰i úlohy v obidvoch domi-nantn˘ch dimenziách – obrannej a bezpeãnost-nej. Dôraz bol poloÏen˘ na dosiahnutie spoloã-ného chápania ohrození, ão by malo napomôcÈzv˘‰eniu solidarity medzi spojencami, najmäpri dosahovaní konsenzu o citliv˘ch otázkachv strategickom rozhodovacom procese.

Základn˘ princíp poslania Aliancie (v zmys-le ãlánku 5 Washingtonskej zmluvy) zostávanezmenen˘. UdrÏanie solidarity a strategickejsúdrÏnosti v zdieºan˘ch hodnotách bude pretojedna z najvy‰‰ích priorít Aliancie.

V otázke prístupu Aliancie k budúcim bez-peãnostn˘m hrozbám rezonuje najmä v otáz-ke komplexného prístupu. Veºmi v˘znamn˘m

faktorom je skutoãné zapojenie sa politick˘ch‰piãiek a ‰irokej bezpeãnostnej komunity vãlensk˘ch krajinách do anal˘zy a rie‰enia bu-dúcich ohrození. TaktieÏ pokraãuje rie‰enieprocesu zlep‰enia strategickej komunikácie sverejnosÈou s cieºom ozrejmiÈ moÏnosti Alian-cie so v‰eobecn˘mi oãakávaniami verejnosti.

Na nov˘ rozsah novodob˘ch a netradiãn˘chhrozieb Aliancia zareagovala vytvorením no-vej divízie, zaoberajúcej sa anal˘zou následkovvypl˘vajúcich z terorizmu, proliferácie zbraníhromadného niãenia, kybernetickej obrany aenergetickej bezpeãnosti.

Medzi ìal‰ie vysoko vyzdvihované uplatÀo-vané prvky strategickej koncepcie patrí aj po-litika otvoren˘ch dverí Aliancie (osobitne vtejto súvislosti boli pomenované krajiny západ-ného Balkánu, ale aj Gruzínsko a Ukrajina), pri-pravenosÈ rozvíjaÈ partnerské vzÈahy s ìal‰ímikrajinami bez ohºadu na ich geografickú polo-hu (âína, India, Brazília) ale aj s Ruskom, akoaj s ìal‰ími medzinárodn˘mi organizáciami(OSN, EÚ), ale aj nájdenie v‰eobecne akcep-tovateºnej rovnováhy medzi rozhodnutím vy-budovaÈ systém protiraketovej obrany Európy,odzbrojenia a ne‰írenia zbraní.

Osobitná pozornosÈ je venovaná rozvojuspoloãn˘ch spôsobilostí a potrebe spoluprácev mnohonárodn˘ch projektoch.

âo je dôleÏité na správne chápanie projek-

tov˘ch zmien v bezpeãnostnom systéme?Z pohºadu správneho pochopenia spektra

projektovan˘ch zmien je dôleÏité uvedomiÈ sia hlavne stotoÏniÈ sa s potrebami posilneniabezpeãnosti ãi uÏ na národnej alebo medziná-rodnej úrovni. Schopnosti Aliancie jednoznaã-ne závisia na podpore ãlensk˘ch krajín s adek-vátnymi silami a spôsobilosÈami.

V nasledujúcom období je dôleÏité, vzhºa-dom na doteraj‰iu prax a medzinárodné skúse-nosti, teoreticky zvládnuÈ problematiku ma-naÏmentu bezpeãnosti a problematiku krízové-ho manaÏmentu. T˘m budú zabezpeãené fun-dované predpoklady pre úspe‰né zvládnutiepostupov v praxi. Nesmieme pritom zabúdaÈ,Ïe aktuálnosÈ a ‰pecifickosÈ danej problemati-ky s ohºadom na nové moÏné hrozby, evokujepotrebu ‰peciálneho pohºadu na problematikuako aj na aplikáciu ‰peciálnych metód a postu-pov. Chápanie krízy ako takej je vÏdy spojenés naru‰ením podstatnej miery bezpeãnosti sys-tému a ohrozuje jeho funkcie, ciele a v koneã-nom dôsledku aj samotnú jeho existenciu. Sú-ãasne v‰ak vyvoláva potrebu identifikovaÈ dô-sledky t˘chto zmien s nutnosÈou vãas a vhod-n˘mi opatreniami na ne reagovaÈ.

Potreba stabilizácie bezpeãnosti, redukcia aprípadné vylúãenie uveden˘ch bezpeãnostn˘chhrozieb je zloÏit˘m procesom, v ktorom je ne-vyhnutná kooperácia zodpovedn˘ch aktérovv príslu‰nom priestore.

N A T O A E Ú

V ãom je nároãná koordinácia vojenskej le-tovej prevádzky s civilnou, aké sú kon-krétne kroky a postupy ich harmonizácie?

Ministerstvo obrany SR je podºa ustanove-nia § 12 ods. 1 zákona ã. 575/2001 Z. z. o or-ganizácii ãinnosti vlády a organizácii ústred-nej ‰tátnej správy ústredn˘m orgánom ‰tátnejsprávy pre koordináciu vojenskej letovej pre-vádzky s civilnou letovou prevádzkou. Úlo-hy koordinácie na jednotliv˘ch úsekoch leto-vej prevádzky boli zapracované aj do záko-na ã. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (le-teck˘ zákon) a o zmene a doplnení niektor˘chzákonov v znení neskor‰ích predpisov. Uve-den˘ zákon rovnako vymedzuje aj pôsobnosÈministerstva obrany na úseku vykonávania‰tátnej správy vo vojenskom letectve. Konti-nuita v koordinácii procesov súvisiacich s le-teckou prevádzkou v celoeurópskom merad-le sa postupne realizuje v súlade s príslu‰n˘-mi nariadeniami Európskeho parlamentu aRady (ES), ktoré majú pre nás charakter zá-väznosti. Koordinácia vojenskej letovej pre-vádzky s civilnou letovou prevádzkou sa vy-konáva v súlade s medzinárodnou a vnútro-‰tátnou legislatívou.

Postupy vykonávania vojenskej letovej pre-vádzky, ktorá sa definuje ako ‰peciálna leto-

Vojenská národná autoritaÚrad vojenského letectva MO SR ako vojenská národná autorita zastre‰uje aj problematiku

posudzovania letovej spôsobilosti. Nie je to v‰ak jeho jediná úloha. K systému posudzovania a ìal‰ímpoÏiadavkám v oblasti vojenskej letovej prevádzky sa s riaditeºkou Úradu vojenského letectva MO SR,

plukovníãkou Ing. SoÀou MATUNÁKOVOU, rozpráva redaktorka Anna Komová.

24

vá prevádzka, sa v niektor˘ch ‰pecifick˘choblastiach vykonávajú odli‰n˘m spôsobom odpostupov platn˘ch pre civilnú letovú prevá-dzku. Na bezpeãné vykonávanie civilnej a‰peciálnej letovej prevádzky vo vzdu‰nompriestore sa ustanovujú koordinaãné postupy.Koordinácia môÏe maÈ rôzne spôsoby reali-zácie. Jedn˘m rie‰ením je vyhradenie urãité-ho vzdu‰ného priestoru len pre potreby vojen-ského letectva. Vlietnutie civiln˘ch lietadieldo tak˘chto priestorov je moÏné len po splne-ní stanoven˘ch podmienok. Do niektor˘chvzdu‰n˘ch priestorov je z dôvodu bezpeã-nosti vlietnutie civiln˘ch lietadiel zakázané.Takéto zabezpeãenie vyuÏívania spoloãnéhovzdu‰ného priestoru v‰ak veºkou mierou ob-medzuje efektívne vykonávanie civilnej leto-vej prevádzky. V tomto prípade musíme braÈdo úvahy aj Nariadenie komisie (ES) ã.2150/2005 o spoloãn˘ch pravidlách pruÏné-ho vyuÏívania vzdu‰ného priestoru, ktorénám priamo deklaruje, Ïe vzdu‰n˘ priestor sanemá deliÈ na v˘hradne civiln˘ alebo vojen-sk˘, ale sa má povaÏovaÈ za jeden celok, v kto-rom musia byÈ poÏiadavky v‰etk˘ch pouÏíva-teºov uspokojované v maximálnom moÏnomrozsahu.

Z uvedeného dôvodu sa preto pristupuje kukoordinácii vojenskej a civilnej letovej pre-vádzky takto: v urãitom vzdu‰nom priestore,ktor˘ budú vyuÏívaÈ vojenské aj civilné lie-tadlá sa vykonáva koordinácia tratí letov lie-tadiel v reálnom ãase za úãasti pozemnéhopersonálu. Na podporu tejto ãinnosti sa vyuÏí-vajú sofistikované pracovné nástroje, ale tienedokáÏu v plnej miere zabezpeãiÈ plne auto-matizovan˘ spôsob koordinácie. ªudsk˘ fak-tor zohráva nenahraditeºnú funkciu v celomprocese v˘meny informácií medzi subjektmi,ktoré zabezpeãujú riadenia vojenskej a civil-nej letovej prevádzky. Z pohºadu zabezpeãe-nia vojenského riadenia letovej prevádzky jeto zloÏitej‰ie o nutnosÈ vojenského personá-lu poznaÈ niektoré pracovné postupy vykoná-vania letovej prevádzky platné pre civilné le-tectvo.

Praktické vykonávanie koordinácie letovejprevádzky medzi ak˘mikoºvek poskytova-teºmi tejto sluÏby je nároãné na personál atechnické zabezpeãenie. V rámci zjednodu‰e-nia a zabezpeãenia bezpeãného poskytovanialetov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb medziná-rodná legislatíva, a samozrejme aj na‰a, od-porúãa poskytovanie letov˘ch prevádzko-v˘ch sluÏieb pre vojenské aj civilné lietadlaz jedného stanovi‰Èa. Tento krok potom elimi-nuje rozsah potrebnej koordinácie na vykoná-vanie letov. Tieto odporúãania boli zakotve-né v programe harmonizácie a integrácie sys-témov riadenia letovej prevádzky v Sloven-skej republike a schválené ministerstvom ob-rany. Musím podotknúÈ, Ïe v‰etky postupy ria-denia letovej prevádzky a spôsoby koordiná-cie sú v prvom rade zamerané na bezpeã-nosÈ. BezpeãnosÈ v tomto prípade má absolút-nu prioritu. V na‰om vzdu‰nom priestore sanám tento rok v júni podarilo splniÈ odporú-ãanie zakotvené v schválenom programe, a tovojensk˘m stanovi‰Èom zabezpeãiÈ poskyto-vanie sluÏby riadenia letovej prevádzky civil-n˘m aj vojensk˘m lietadlám na letisku Sliaã,ktoré je definované ako letisko so zmie‰anouprevádzkou. Predt˘m sa na tomto letisku sluÏ-by poskytovali oddelene, ãiÏe civiln˘ perso-

nál civilnej letovej prevádzke, vojensk˘ per-sonál vojenskej letovej prevádzke, a to podo-t˘kam, v jednom spoloãnom vzdu‰nom prie-store. Ozbrojené sily v súãinnosti s pracovník-mi Úradu v tomto prípade urobili obrovsk˘krok dopredu a prispelo sa tak k jednoduch‰ie-mu, ale hlavne bezpeãnej‰iemu zaisteniu le-tov. âo sa t˘ka európskeho vzdu‰ného prie-storu, tam sa pripravuje harmonizované po-skytovanie oblastnej sluÏby riadenia letovejprevádzky v projekte FAB CE (Projekt funkã-n˘ch blokov vzdu‰ného priestoru v priestorestrednej Európy), do ktorého je zahrnutá aj vo-jenská zloÏka.

Úrad zastupuje Ministerstvo obrany SR vmedzinárodn˘ch organizáciách civilnéholetectva a NATO, aká je spolupráca?

Príslu‰níci úradu sú priamo zapojení v nie-koºk˘ch oblastiach spolupráce s medzinárod-n˘mi organizáciami civilného letectva akoEUROCONTROL, EÚ a samozrejme NATO.Rozsah a spôsob participácie v t˘chto oblas-tiach je limitovan˘ zameraním spolupráce suveden˘mi organizáciami, ºudsk˘mi zdrojmia v poslednom období hlavne finanãn˘miprostriedkami. Úrad zabezpeãuje spoluprácus t˘mito organizáciami prostredníctvom pra-covn˘ch stretnutí, konferencií, rokovaní ale-bo prostredníctvom in˘ch komunikaãn˘chprostriedkov. âasové rozdelenie spoluprácezaãína v krátkodobom horizonte aÏ po spolu-prácu, ktorá trvá niekoºko rokov. Na ilustrá-ciu by som uviedla aspoÀ niektoré oblastispolupráce.

V rámci Európskej únie máme zastúpenievo V̆ bore pre jednotné európske nebo. V̆ borzabezpeãuje primerané zohºadnenie záujmovrezortu obrany pri vytváraní „Jednotného eu-rópskeho neba (Single European Sky)“ pro-stredníctvom nariadení Európskej komisie.

Úrad plní aj úlohy spojené s posudzovanímletovej spôsobilosti vojensk˘ch lietadiel. Tie-to úlohy plní koordinovane s ostatn˘mi európ-skymi vojensk˘mi organizáciami zodpoved-n˘mi za letovú spôsobilosÈ prostredníctvomúãasti v európskom fóre pre vojenskú letovouspôsobilosÈ. Toto fórum bolo vytvorené vrámci Európskej obrannej agentúry Európskejúnii ako EDA MAWA Forum (European De-fence Agency, Military Airworthiness Fo-rum). EDA MAWA fórum vytvára harmoni-zované európske vojenské poÏiadavky na le-tovú spôsobilosÈ EMARs (European Milita-ry Airworthiness Requirements), ktoré sú od-vodené od existujúcich nariadení Európskejagentúry pre bezpeãnosÈ letectva EASA (Eu-ropean Aviation Safety Agency). SchválenéEMARs zohºadÀujú ‰pecifiká prevádzky vo-jensk˘ch lietadiel. Úrad sa aktívne podieºa natvorbe a implementácii EMARs vo vzÈahu korganizáciám vykonávajúcim v˘voj a pro-dukciu vojenskej leteckej techniky, na jejúdrÏbe, prevádzke, ako aj na tvorbe a imple-mentácii pravidiel pre organizácie vykonáva-júce v˘cvik údrÏby a na vydávanie preukazovodbornej spôsobilosti technikov údrÏby.

V oblasti riadenia letovej prevádzky a sys-témov riadenia letovej prevádzky sa príslu‰-níci Úradu zúãastÀujú niekoºk˘ch zasadaní.Spomeniem aspoÀ pracovnú skupinu na ma-naÏment letovej prevádzky, komunikáciu, na-vigáciu a sledovanie, zaoberajúcu sa proble-matikou koordinácie medzi civilnou a vo-

jenskou letovou prevádzkou, aj implementá-ciou ‰tandardizaãn˘ch dokumentov STANAGv tejto oblasti a v˘bor zastre‰ujúci v rámciNATO celkovú problematiku manaÏmentuletovej prevádzky, ãiÏe aj civilno-vojenskúspoluprácu, ktorej sa venuje na tejto úrovniveºká pozornosÈ. ëal‰ou oblasÈou zapojenia saÚradu je participovanie v pracovn˘ch skupi-nách na vytvorenie funkãného bloku vzdu‰-ného priestoru v strednej Európe (FAB CE)a to v civilno-vojensk˘ch koordinaãn˘ch sku-pinách, v ktor˘ch sú poÏiadavky vojenskejzloÏky priamo rie‰ené.

Keì som spomínala, Ïe v˘bor NATO venu-je veºkú pozornosÈ vojensko-civilnej spoluprá-ce v oblasti manaÏmentu letovej prevádzky,je potrebné povedaÈ Ïe aj na strane civiln˘chorganizácii sa venuje naopak pozornosÈ voja-kom a ich poÏiadavkám. Ako príklad môÏemuviesÈ Vojenskú radu manaÏmentu letovejprevádzky v rámci civilnej agentúry EURO-CONTROL. Predmetom ãinnosti tejto rady jerie‰enie otázok súvisiacich s vypracovaním,koordináciou a zverejÀovaním vojensk˘chpoÏiadaviek t˘kajúcich sa záleÏitostí vojen-ského manaÏmentu letovej prevádzky.

ëalej má Úrad zastúpenie vo V̆ bore prebezpeãnosÈ letov vojensk˘ch letectiev európ-skych ‰tátov (Air Force Flight Safety Com-mittee-Europe). V̆ bor má za cieº vzájomnéinformovanie krajín o príãinách leteck˘chnehôd a incidentoch vojensk˘ch lietadiel a v˘-menu skúseností v oblasti bezpeãnosti letov.Podot˘kam, Ïe tento rok sa konferencia v˘-boru konala prv˘ raz na Slovensku za úãasti26 krajín.

Treba povedaÈ, Ïe spolupráca medzi jedno-tliv˘mi ãlensk˘mi a partnersk˘mi krajinamiprebieha jednak na formálnej, ale aj neformál-nej úrovni, ãi uÏ v˘menou skúseností alebohºadaním vhodn˘ch rie‰ení konkrétnej proble-matiky.

Na základe toho, Ïe Úrad overuje aj typo-vú spôsobilosÈ vojensk˘ch lietadiel, máteasi aj najlep‰ie informácie o ich celkovomstave, dá sa porovnaÈ s lietadlami „medzi-národného neba“?

Ako uÏ bolo povedané, Úrad okrem leto-vej spôsobilosti vojensk˘ch lietadiel posu-dzuje aj posudzuje typovú spôsobilosÈ vo-jensk˘ch lietadiel. Lietadlá Ozbrojen˘ch síl súsvojím vybavením porovnateºné s vybave-ním civiln˘ch lietadiel a sú spôsobilé plniÈ úlo-hy v súlade s pravidlami pre civilné letectvo.Lietadlá Ozbrojen˘ch síl bola vykonaná mo-dernizácia komunikaãn˘ch a navigaãn˘chsystémov. Nové rádiostanice zabezpeãujúbezpeãnú ãinnosÈ v I. a II. leteckom pásme skanálov˘m odstupom 8,33 kHz. Na identifi-káciu sú lietadlá vybavené módom S. Kódymódu S boli pridelené pre Ministerstvo obra-ny SR Leteck˘m úradom SR. Nበúrad pride-ºuje tieto kódy jednotliv˘m vojensk˘m lietad-lám. Na zv˘‰enie bezpeãnosti sú lietadlá vy-bavené zariadením TCAS (Traffic Allert andCollision avoidance system) protizráÏkov˘systém s in˘mi lietadlami a EGPWS (Enhan-ced Ground Proximity Warning System) sys-tém, ktor˘ upozorÀuje posádku lietadla nanebezpeãnú blízkosÈ terénu..

V‰etky zmeny vykonané v kon‰trukcii lie-tadla podliehajú na schválenie Úradu. V‰etkyvojenské lietadlá sú vedené vo Vojenskom le-

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

25

dardn˘m kritériám vybavenia vojensk˘ch a ci-viln˘ch letísk.

V ak˘ch súvislostiach , na ãom, spolupra-cujete s in˘mi orgánmi ministerstva, gene-rálneho ‰tábu a veliteºstvom vzdu‰n˘chsíl?

Spolupráca Úradu s t˘mito orgánmi spoãí-va v dvoch rovinách. V prvom rade plní Úradfunkciu odborného dozoru vypl˘vajúcu z le-teckého zákona a z jeho pôsobnosti v rámciministerstva obrany ako to bolo napríkladuvedené v otázke ã. 5 a zároveÀ funkciu ko-ordinátora medzi civilnou a vojenskou leto-vou prevádzkou.

Ako príklad koordinácie by sa dal uviesÈpostup prevzatia leteck˘ch navigaãn˘ch slu-Ïieb na Letisku Sliaã, ktor˘ bol vykonávan˘v súãinnosti so ‰tátnym podnikom Letovéprevádzkové sluÏby SR a pod dohºadom Le-teckého úradu SR a Stálej medzirezortnej ko-misie ministerstva dopravy a ministerstva ob-rany. K tomu boli vytvorené odborné komi-sie za jednotlivé oblasti, ktoré okrem inéhorie‰ili aj problematické oblasti medzi ‰pe-ciálnou letovou prevádzkou a v‰eobecnou le-tovou prevádzkou.

V otázke ãíslo 1 som sa zmieÀovala o pruÏ-nom vyuÏívaní vzdu‰ného priestoru a o tom,Ïe vzdu‰n˘ priestor nemá byÈ v˘hradne v po-uÏívaní jednej zloÏky, ãi uÏ to je civilná ale-bo vojenská, ale kaÏd˘ musí byÈ uspokojen˘v maximálnom moÏnom rozsahu. Aj za t˘m-to úãelom boli ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ prijatéspoloãné vyhlásenia o roz‰irovaní civilno-vojenskej spolupráce v oblastiach manaÏ-mentu letovej prevádzky. Ako príklad môÏemuviesÈ spravovanie vzdu‰ného priestoru, kto-ré sa vykonáva na strategickej, predtaktickeja taktickej úrovni a ãi sa nám to páãi alebo niesme nútení v‰etci dokopy spolupracovaÈ takaby na‰ou prioritou v tejto oblasti bola bez-peãnosÈ a aÏ na druhom mieste presadzova-nie si záujmov jednotliv˘ch rezortov.

ëalej Úrad sa zúãastÀuje na rokovaniach,poradách, na spracovaní v˘cvikov˘ch a orga-nizaãn˘ch dokumentov, návrhov vojensk˘chpredpisov a nariadení, v˘skumov t˘kajúcichsa letovej ãinnosti v rozsahu svojej pôsobnos-ti na v‰etk˘ch úrovniach velenia Ozbroje-n˘ch síl. V oblasti bezpeãnosti Úrad spolupra-cuje s orgánmi bezpeãnosti letov leteck˘chútvarov v oblasti prevencie leteck˘ch nehôda incidentov, vykonáva odborné zhromaÏde-nia k bezpeãnosti letov a raz roãne vykoná-va ‰kolenie ãlenov stálej komisie pre vy‰etro-vanie leteck˘ch nehôd ‰tátnych lietadiel. Tre-ba e‰te doplniÈ, Ïe v rámci ministerstva obra-ny je najväã‰ia oblasÈ spolupráce na projek-toch modernizácií a akvizícií v oblasti letect-va, a to najmä pri modernizáciách leteckejtechniky, pri nákupoch pozemnej techniky apod.

Aká je spolupráca s orgánmi civilného le-tectva?

Zo strany medzinárodn˘ch organizácií za-oberajúcich sa letectvom sa v súãasnosti ci-vilno-vojenskej spolupráci a koordinácii voblasti letectva venuje veºká pozornosÈ. âi sato t˘ka v oblasti vyuÏívania vzdu‰ného prie-storu, poskytovania sluÏieb riadenia, v˘cvi-ku personálu vrátane technického alebo za-bezpeãenia letovej spôsobilosti, kaÏd˘ ‰tát

teckom registri. Pre v‰etky vojenské lietadlású vydané osvedãenia podobne ako je to u ci-viln˘ch lietadiel. Lietadlá musia byÈ udrÏia-vané v súlade s prevádzkovou a opravárens-kou dokumentáciou pre zachovanie letovejspôsobilosti. Letovú spôsobilosÈ overuje Úradu uÏívateºa leteckej techniky. Pre zabezpeãe-nie zachovania letovej spôsobilosti vojen-sk˘ch lietadiel je nutné overovaÈ odbornúspôsobilosÈ personálu, ktor˘ sa podieºa naobsluhe a údrÏbe leteckej techniky. Podmien-kou pre priznanie odbornej spôsobilosti jezískanie kvalifikácií, ktoré sa zapisujú dopreukazu spôsobilosti technika údrÏby. Celáagenda o vojenskom leteckom personáli jeevidovaná vo Vojenskom leteckom registri.

Ako je to s riadením letovej prevádzky,ide o vysoko odbornú ãinnosÈ, nezaostáva-me v rámci medzinárodného spoloãenstva?

Riadenie letovej prevádzky je jedn˘m zdôleÏit˘ch ãlánkov zabezpeãenia poskytova-nia leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb ako kom-plexu rôznych ãinností a úloh potrebn˘ch kvykonávaniu lietania. Úrad od svojho vznikuzaãal implementovaÈ odporúãania Európskejorganizácie pre bezpeãnosÈ letovej prevádzkyv oblasti riadenia letovej prevádzky (ESARR5) do prostredia vojenského riadenia letovejprevádzky. To znamená, Ïe vojenskí riadiaciletovej prevádzky absolvujú takmer identic-k˘ v˘cvik ako civilní. Pre to aby získali opráv-nenie spôsobilosti musia absolvovaÈ teore-tickú prípravu z civiln˘ch predpisov tzv. zá-kladn˘ teoretick˘ kurz riadiacich po ktoromnasleduje preskú‰anie. Po jeho úspe‰nom ab-solvovaní musí kaÏd˘ získaÈ aj preukaz rádio-telefonistu to je oprávnenie vydané telekomu-nikaãn˘m úradom a oprávÀuje jeho drÏiteºapre komunikáciu na rádiostaniciach, násled-ne musí získaÈ aj lekárske osvedãenie o zdra-votnom stave, ktoré vydáva oddelenie letec-kého lekárstva Leteckej nemocnice v Ko‰i-ciach. Po získaní t˘chto osvedãení môÏe nov˘riadiaci pristúpiÈ k praktickému v˘cviku na si-mulátore, kde si osvojuje postupy a spôsobyriadenia letovej prevádzky. Po úspe‰nom ab-solvovaní a preskú‰aní na simulátore môÏe za-ãaÈ praktickú prípravu na pracovisku pod do-hºadom in‰truktora a aÏ po úspe‰nom absol-vovaní v˘cviku pod dohºadom in‰truktora jepreskú‰an˘ z praktického v˘konu komisiou.V prípade úspe‰ného zvládnutia preskú‰aniaje mu vydan˘ preukaz spôsobilosti, ktor˘ hooprávÀuje riadiÈ vojenskú letovú prevádzku.Musím podotknúÈ, Ïe t˘mto v‰ak nekonãíme.KaÏdé stanovi‰te riadenia letovej prevádzkymusí maÈ vypracovan˘ v˘cvikov˘ plán pod-ºa ktorého postupuje aj ìal‰í v˘cvik ãiÏe v˘-cvik na udrÏanie získanej spôsobilosti, ktoréje pravidelne overované na‰ou komisiou. Tak-Ïe môÏem povedaÈ, Ïe pri v˘cviku vojen-sk˘ch riadiacich letovej prevádzky robímev‰etky kroky tak, aby sme sa v maximálnejmiere pribliÏovali k príprave personálu zrov-nateºnej kvalifikácie ako majú civilné organi-zácie i napriek nutn˘m zvlá‰tnostiam vojen-skej a civilnej prípravy. Ako som uÏ spomí-nala v roku 2011 bolo zahájené poskytovaniesluÏby riadenia letovej prevádzky (profesio-nálnymi vojakmi) na letisku Sliaã pre v‰etkylietadla. Príprava profesionálnych vojakovtrvala niekoºko mesiacov a bola ukonãenápreskú‰aním pred komisiou Leteckého úradu

SR. Toto v‰etko bolo súãasÈou certifikaãnéhoprocesu v ktorom sa overovala spôsobilosÈMinisterstva obrany SR zabezpeãiÈ poskyto-vanie leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb na letis-ku Sliaã pre v‰etk˘ch uÏívateºov vzdu‰néhopriestoru poãas príletov a odletov na letisku.

Tento proces bol ãasovo nároãn˘, vyÏiadalsi obrovské úsilie personálu a nemalé finanã-né prostriedky. Zvolená cesta je ale perspek-tívna a na niekoºko rokov zabezpeãuje posky-tovanie bezpeãnej sluÏby riadenia letovej pre-vádzky vo vzdu‰nom priestore letiska Sliaã.

Je potrebné podotknúÈ, Ïe poskytovaniesluÏieb na letisku Sliaã sa vykonáva podºa na-riadenia komisie (ES) ã. 2096/2005, ktor˘msa ustanovujú spoloãné poÏiadavky na posky-tovanie leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb a smejednou z mála krajín, ktorá bola certifikova-ná civiln˘m leteck˘m úradom podºa tohtonariadenia. T˘mto poskytovaním sluÏieb naletisku Sliaã vojensk˘m letectvom sme vytvo-rili nielen podmienky na pruÏnej‰ie vyuÏíva-nie vzdu‰ného priestoru, eliminovanie konf-liktn˘ch situácii pri riadení letovej prevádzkydvoma subjektmi, ale hlavne sme zv˘‰ili od-bornú spôsobilosÈ riadiacich letovej prevá-dzky a technického personálu, ktorí sú pripra-vení pre operácie medzinárodného krízovéhomanaÏmentu (NATO/EÚ).

Podobn˘ proces je pripraven˘ aj pre posky-tovanie oblastnej sluÏby riadenia letovej pre-vádzky. Oblastná sluÏba riadenia letovej pre-vádzky je zabezpeãovaná prenájmom kvalit-n˘ch technologick˘ch zariadení od Letov˘chprevádzkov˘ch sluÏieb SR, ‰.p. Vzhºadom kzmen‰ujúcemu sa rozsahu dostupn˘ch finanã-n˘ch prostriedkov sa v súãasnej dobe hºada-jú spôsoby zabezpeãenia tejto sluÏby v nasle-dujúcom období.

Máte aj informácie o tom, ãi sú v‰etky vo-jenské letiská na Slovensku v prevádzkealebo majú obmedzenie? Je to dôleÏitá in-formácia pre Úrad?

Leteck˘m zákonom je vymedzen˘ rozsahpôsobnosti ministerstva obrany ako orgánu‰tátnej správy aj vo vzÈahu k prevádzke ‰tát-nych (vojensk˘ch) lietadiel. Jednou zo zá-kladn˘ch pôsobností ministerstva obrany vy-pl˘vajúcej z toho zákona sú aj úlohy v oblas-ti povoºovania prevádzkovania letísk a letec-k˘ch pozemn˘ch zariadení, vedenie ich evi-dencie ako aj rozhodovanie o doãasnom pre-ru‰ení alebo obmedzení vojensk˘ch letískalebo leteck˘ch pozemn˘ch zariadení. Pritomto nemoÏno zabúdaÈ na vydávanie súhla-su na zriadenie vojensk˘ch leteck˘ch pozem-n˘ch zariadení, na pouÏitie vo vojenskom le-tectve, ako aj na súhlas s ich podstatnou zme-nou alebo ich zru‰enie.

Povolenia na prevádzkovanie leteck˘chpozemn˘ch zariadení súãasne s ich obme-dzeniami a spôsobilosÈ technického personá-lu systémov riadenia letovej prevádzky súvedené vo Vojenskom leteckom registri.

Z toho vypl˘va, Ïe v‰etk˘mi informáciamiohºadom prevádzky vojensk˘ch letísk a letec-k˘ch pozemn˘ch zariadení musí Úrad zo zá-kona disponovaÈ a zároveÀ povoºovaÈ ich ob-medzenia. Tieto informácie sú teda pre Úradkºúãové. âo sa t˘ka vojensk˘ch letísk je po-trebné dodaÈ, Ïe ani jedno vojenské letisko nieje kompletne oplotené, ão v súãasnosti nezod-povedá poÏadovan˘m bezpeãnostn˘m ‰tan-

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

26

Stratégia ãinnosti Úradu pre obrannú ‰tan-dardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovaniekvality je zaloÏená na súãasn˘ch a budúcichpotrebách Ministerstva obrany SR a Ozbroje-n˘ch síl SR v súlade s definíciou potrieb kon-ferencie národn˘ch riaditeºov CNAD ako iìal‰ích poÏiadaviek súvisiacich s na‰ím ãlen-stvom v NATO. Hlavn˘m cieºom predov‰et-k˘m medzinárodn˘ch aktivít realizovan˘chÚradom je trvalé udrÏiavanie a zlep‰ovanie in-teroperability a spôsobilosti Ozbrojen˘ch sílSlovenskej republiky. Aj preto je z hºadiskahierarchie spolupráca v pracovn˘ch skupinácha v˘boroch CNAD/ NATO a EDA/EU pri-oritnou aktivitou Úradu. Systematické anal˘-zy v˘sledkov zasadnutí a skupín sú základompre harmonizáciu postupov s procesmi a ‰truk-túrami NATO. Nominovaní delegáti zo za-

mestnancov úradu zastupujúci Slovenskú re-publiku v pracovn˘ch skupinách a v˘borochNATO/EDA cielene budujú korektné vzÈahy svedením v˘borov a zabezpeãujú zároveÀ pri-meranú propagáciu na‰ich aktivít.

Úrad zabezpeãuje v oblasti ‰tandardizácieprijatie a implementáciu ‰tandardizaãn˘ch do-kumentov NATO. V tejto oblasti zástupcoviaúradu sa podieºajú na práci v príslu‰n˘ch ‰tan-dardizaãn˘ch orgánoch NATO, t. j. vo v˘bo-re pre ‰tandardizáciu (CS), v pracovnej skupi-ne pre manaÏment ‰tandardizácie (SMWG) av pracovnej skupine pre terminológiu (MCTC).

Úrad má taktieÏ zastúpenie v pracovnej sku-pine na harmonizáciu materiálovej ‰tandardi-zácie Európskej obrannej agentúryEDA/MSHT/MSG, ktorej v˘sledky a rozhod-nutia v oblasti obstarávania sprostredkováva

Dôveryhodn˘ partner pre ãlenské ‰táty NATO

Nevyhnutnou podmienkou, aby na‰e Ozbrojené sily mohli pôsobiÈ v spoloãn˘ch misiách a synergickyoperovaÈ s ozbrojen˘mi silami ãlensk˘ch ‰tátov NATO, je dosiahnutie predpísan˘ch ‰tandardov

v operaãnej, materiálovej, technickej a administratívnej oblasti. Túto oblasÈ v rámci ‰tandardizácie,kodifikácie a ‰tátneho overovania kvality zabezpeãuje aj Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu,

kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality (ÚO·K·OK).

sa snaÏí vytváraÈ také podmienky, aby civil-no-vojenská spolupráca bola na ão najvy‰‰ejúrovni, pretoÏe iba dobrou spoluprácou nav‰etk˘ch úrovniach moÏno dosiahnuÈ stano-ven˘ cieº, v na‰om prípade to znamená ão naj-kvalitnej‰ie zabezpeãenie letov˘ch prevá-dzkov˘ch sluÏieb a zabezpeãenie potrieb ob-rany ‰tátu.

Spolupráca civiln˘ch a vojensk˘ch zloÏiekpri spoloãnom vyuÏívaní vzdu‰ného priesto-ru, organizovaní a zabezpeãovaní letov˘chprevádzkov˘ch sluÏieb, ako aj ich súlad smedzinárodn˘mi zmluvami podºa ustanove-nia § 4 ods. 1 leteckého zákona je v pôsob-nosti stálej medzirezortnej komisie. âlenmitejto komisie sú okrem ná‰ho Úradu aj príslu‰-níci veliteºstva vzdu‰n˘ch síl. Za civilnú zloÏ-ku sú to príslu‰níci ministerstva dopravy, le-teckého úradu, ako aj letov˘ch prevádzko-v˘ch sluÏieb. Úrad okrem toho úzko spolupra-cuje s civiln˘mi zloÏkami aj pri zabezpeão-vaní nedotknuteºnosti vzdu‰ného priestoru,pri koordinácii vojenskej letovej prevádzky scivilnou letovou prevádzkou a v oblasti vzá-jomného informovania o v˘sledkoch odbor-ného vy‰etrovania leteck˘ch nehôd a inci-dentov.

Spolupráca je zameraná aj na iné organizá-cie pôsobiace v oblasti civilného letectva,napr. so záujmov˘mi organizáciami v‰eobec-ného letectva – Slovensk˘m národn˘m aero-klubom, Asociáciou leteck˘ch prevádzkova-teºov a in˘mi. Okrem toho sa zúãastÀujeme narôznych konferenciách t˘kajúcich sa zvy‰ova-nia bezpeãnosti vo vojenskom a civilnom le-tectve, ktoré organizujú civilné letecké univer-

zity pôsobiace v rámci Slovenska. NemoÏnopri tejto príleÏitosti zabúdaÈ ani na vedomost-n˘ potenciál t˘chto ‰kôl, ktor˘ sa v rámci rôz-nych konzultácií, ‰kolení a pri vzdelávaní na-‰ich odborníkov snaÏíme v ão najväã‰ej mie-re vyuÏívaÈ. Z pohºadu leteckého zákona mámeveºmi podobnú sféru záujmov s Leteck˘múradom SR. Spolupráca s pracovníkmi Úraduje veºmi ãastá a na veºmi dobrej úrovni.

Venujete sa aj metodickej orientácii voja-kov profesionálov?

Úrad okrem úloh vypl˘vajúcich z jednotli-v˘ch zákonov plní aj úlohy jemu stanovenév organizaãnom poriadku Ministerstva obra-ny SR. V dokumente je pre Úrad stanovenápovinnosÈ vydávaÈ pokyny na zabezpeãeniejednotného v˘kladu a postupov pri riadení, or-ganizovaní, zabezpeãovaní a vykonávaní le-teckej ãinnosti Ozbrojen˘ch síl Slovenskej re-publiky platné v rezorte ministerstva obrany.

Z toho jasne vypl˘va, Ïe Úrad kladie veº-k˘ dôraz na usmernenie ãinností súvisiacichs vojensk˘m letectvom. Vydávame niekoºkopokynov, v ktor˘ch presne urãujeme pravid-lá a zásady vzdelávania, v˘cviku a spôsobi-losti vojenského leteckého personálu tvorené-ho v˘konn˘mi letcami, príslu‰níkmi inÏinier-skej leteckej sluÏby, vojenskej sluÏby riade-nia letovej prevádzky, letiskového zabezpe-ãenia, leteck˘ch pozemn˘ch informaãn˘chsystémov a leteckej prevádzkovej sluÏby. Do-kumenty slúÏia profesionálnym vojakom pripríprave a v˘kone funkcií, stanovujú postu-py a spôsoby udrÏania ich spôsobilosti, prí-klady rie‰enia zvlá‰tnych situácii a zároveÀ

stanovujú práva a povinnosti leteckého per-sonálu.

Dá sa povedaÈ, Ïe vojenské letectvo MO SRje na dobrej úrovni?

Vojenské letectvo plní úlohy leteckého v˘-cviku naìalej v zloÏit˘ch podmienkach. Pre-trvávajú problémy s leteckou a zabezpeãova-cou technikou. Nálet letov˘ch hodín na pilo-ta naìalej nedosiahol poÏadovanú hodnotuna operaãného pilota 180 aÏ 240 letov˘chhodín podºa kategórie. Celkov˘ nálet v roku2010 bol 4 895 letov˘ch hodín a plán na rok2011 je len 4 500 letov˘ch hodín. BezpeãnosÈletovej prevádzky bola ovplyvnená najmänárastom poãtu leteck˘ch udalostí zapríãine-n˘ch prevádzkov˘m opotrebením. Nárastpoãtu zaevidovan˘ch leteck˘ch udalostí z 30v roku 2009 na 49 v roku 2010 a opätovn˘ po-kles roãného náletu, spôsobil pokles náletu najednu leteckú udalosÈ na 100 letov˘ch hodínv roku 2010. Pozitívne je, Ïe sme nezazname-nali Ïiadnu leteckú nehodu a nezamlãali saÏiadne letecké udalosti. Aj napriek t˘mto pro-blémom vojenské letectvo zaznamenalo po-slednú leteckú nehodu v roku 2008 a leteckúkatastrofu v roku 2006.

Na záver by bolo moÏné povedaÈ, Ïe v‰et-ci, ãi sú to pracovníci Úradu, in˘ch zloÏiekministerstva obrany, generálneho ‰tábu avzdu‰n˘ch síl sa snaÏia vykonávaÈ svoju prá-cu tak, aby prioritou pri zabezpeãovaní, vy-konávaní a riadení leteckej ãinnosti bolo prekaÏdého zaistenie bezpeãnosti leteckej prevá-dzky, ktorá má v rámci letectva absolútnuprioritu.

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

27

pre kvalitu a pre manaÏment Ïivotného cyklu.Úrad na základe Ïiadosti partnersk˘ch krajínNATO vykonáva ‰tátne overovanie kvalityv˘robkov nakupovan˘ch v Slovenskej republi-ke, vydáva certifikát o zhode v súlade so ‰tan-dardizaãnou dohodou NATO STANAG-4107a spojeneckou publikáciou AQAP 2070.

Len podot˘kam, Ïe certifikát systému ma-naÏérstva kvality podºa AQAP vydávan˘ na-‰ím úradom alebo obdobnou národnou autori-tou v ‰tátoch NATO b˘va beÏnou poÏiadavkouv˘berového konania pri medzinárodn˘ch ten-droch realizovan˘ch NAMSA. TaktieÏ je vkompetencii Úradu ÏiadaÈ príslu‰n˘ orgánãlenského ‰tátu NATO alebo iného ‰tátu o‰tátne overovanie kvality vtedy, ak sa produktvyrába alebo poskytuje na jeho území. Len preilustráciu v tomto roku Úrad realizoval ‰tátneoverovanie kvality v prospech ‰tátov NATO vdeviatich obchodn˘ch prípadoch a ‰táty NATOsme Ïiadali v jedenástich obchodn˘ch prípa-doch. Aj touto cestou pomáhame formovaÈzahraniãn˘ goodwill v˘robn˘ch spoloãností apresadzovaÈ sa v medzinárodn˘ch tendroch.

V súvislosti s ìal‰ími zahraniãn˘mi aktivi-tami Úrad cez odbor ‰tátneho overovania kva-lity sa podieºa i na práci skupiny Vi‰egrádskej‰tvorky QUALITY GROUP 4. V oblasti spo-lupráce s DCMA USA (centrálna obstarávaciaagentúra USA) sme v súãasnosti ponúkli moÏ-nosÈ organizovania 14. roãníka medzinárodnejDCMA HOST NATION konferencie z oblas-ti ‰tátneho overovania kvality v Slovenskejrepublike v roku 2012. V súlade s ìal‰ími kon-cepãn˘mi zámermi Úrad v auguste tohto rokainicioval úvodné rokovanie so zástupcami úra-du DCMA USA a bol podpísan˘ termínov˘plán ãinností, ktoré je potrebné zrealizovaÈ vprocese uzatvorenia reciproãne bezodplatné-ho poskytovania a uznávania sluÏieb ‰tátnehooverovania kvality, ktoré bude ukonãené pod-písaním memoranda o porozumení s USA naúrovni ‰tátnych tajomníkov.

V auguste 2011 sme splnili základné bodyplánu realizácie procesov memoranda zaslanímvyplnenej referenãnej matrice medzi proces-mi ‰tátneho overovania kvality , legislatívouSlovenskej republiky a intern˘mi normatívny-mi aktmi úradu. V mesiaci október zrealizuje-me zaslanie rozsiahleho súboru prekladov pro-cesov ‰tátneho overovania kvality. Po jej ve-rifikácii a odstránení prípadn˘ch nezhôd s po-Ïiadavkami DCMA USA bude nasledovaÈ sve-decká validácia procesov v na‰ich v˘robn˘chpodnikoch. V̆ sledkom nároãn˘ch verifikaã-n˘ch a validaãn˘ch procesov bude v koneãnomdôsledku memorandum, ktoré jednak umoÏníSlovenskej republike bezodplatne poÏadovaȉtátne overovanie kvality u v˘robcov a dodá-vateºov z USA ale i pozitívne ovplyvní dôve-ryhodnosÈ na‰ich v˘robcov z medzinárodnéhohºadiska.

Aj z uvedeného prehºadu a rozvinutej spo-lupráce je zrejmé, Ïe Úrad pre obrannú ‰tan-dardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovaniekvality v uveden˘ch oblastiach ãinnosti v˘-znamnou mierou prispieva na medzinárod-nom poli k pozitívnemu imidÏu Slovenskej re-publiky a je pre ãlenské ‰táty NATO dôvery-hodn˘m partnerom.

RNDr. Slavomír KUBOriaditeº, Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu,

kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality

cez ZdruÏenie bezpeãnostného a obrannéhopriemyslu SR do v˘robn˘ch podnikov. Z po-sledného obdobia treba zdôrazniÈ vydanie Slo-venského obranného ‰tandardu SO· AAP 3,ktor˘ usmerÀuje riadenie a spravovanie ‰tan-dardizaãn˘ch dokumentov vzhºadom na schvá-lené zmeny v oblasti hierarchie ‰tandardizaã-n˘ch dokumentov NATO a postupy ich schva-ºovania v krajinách NATO. V súãasnosti saÚrad iniciatívne zapojil za oblasÈ ‰tandardizaã-n˘ch dokumentov i do prípravy medzinárod-ného cviãenia CAPABLE LOGISTICIAN2013, ktoré sa uskutoãní v júni 2013 vo Vojen-skom v˘cvikovom priestore Le‰È pod vedenímMultilogistického a koordinaãného centraNATO, za úãasti 25 ‰tátov NATO a EÚ. Cie-ºom cviãenia je praktické overovanie imple-mentácie ‰tandardizaãn˘ch dohôd NATO adosiahnutie interoperability v 15 oblastiachlogistiky. âlenom medzinárodnej analytickeja hodnotiacej skupiny bude i zástupca úradu,ktor˘ sa podieºa aj na príprave formalizovanejdokumentácie pre toto cviãenie. Získané po-znatky budú maÈ veºk˘ v˘znam na ìal‰ie do-tváranie stratégie a politiky obrannej ‰tandar-dizácie v Slovenskej republike vo väzbe napodporu prípravy na‰ich ozbrojen˘ch síl premedzinárodné misie.

Odbor kodifikácie Úradu zabezpeãuje pozí-ciu národnej autority, obdobne ako centrálneorgány kaÏdého ‰tátu NATO, a je zodpoved-n˘ za zavedenie a údrÏbu kodifikaãného sys-tému NATO. Tvorí povinn˘ ãlánok medziozbrojen˘mi silami jednotliv˘ch ‰tátov, ‰tátmiNATO a Agentúrou NATO pre technické za-bezpeãenie a zásobovanie na v˘menu kodifi-kaãn˘ch údajov (NAMSA). Základnou v˘-konnou ãinnosÈou odboru kodifikácie je pro-ces získavania, spracovania a aktualizácie ko-difikaãn˘ch údajov o poloÏkách (v˘robkoch)a ich v˘robcoch. Poslaním Úradu v ‰truktúreorgánov podieºajúcich sa na kodifikácii je za-bezpeãovaÈ proces kodifikácie na celosloven-skej úrovni , a v intenciách politiky kodifiká-cie v˘boru NATO AC/135 MG dotváraÈ spô-sob spravovania kodifikácie na úrovni SR.

ZároveÀ sa zúãastÀujeme odbornej práce vskupinách pre kodifikáciu NATO AC/135,MG,Panel A, NMBS, TriCOD a MC CATALO-

GUE User Group. Na základe schválen˘chdokumentov udrÏiavame národn˘ kodifikaãn˘systém Slovenskej republiky v kompatibilites poÏiadavkami NATO.

Úrad vykonáva aj komplexnú externú ko-munikáciu s NAMSA, DLIS a zahraniãn˘mipartnermi na báze slovenského obranného‰tandardu SO· ACodP-1 cestou priamehochráneného internetového pripojenia do alianã-nej medzinárodnej siete NMBS a taktieÏ vy-konáva kodifikáciu pre zahraniãného partne-ra v súvislosti s ratifikáciou ‰tandardizaãn˘chdohovorov v kodifikaãnej oblasti na základeÏiadostí.

Podobne spolupracujeme s Ruskou federá-ciou (RF) uÏ od roku 2009, najmä v problema-tike spracovania kodifikaãn˘ch údajov, na zá-klade dvojstrannej dohody vychádzajúcej zSO· ACodP-1. RF zakúpila a spú‰Èa do rutin-nej prevádzky kodifikaãn˘ informaãn˘ sys-tém MCCATALOGUE, ktor˘ okrem SR po-uÏíva aj âR, Fínsko a Nórsko. Na jar tohtoroku RF poÏiadala NATO o vykonanie odbor-n˘ch prevádzkov˘ch testov v Kodifikaãnomsystéme NATO. V komisii NATO pre testova-nie spôsobilosti RF spracovávaÈ kodifikaãnéúdaje podºa poÏiadaviek NATO sme boli aj my.Aj na základe na‰ich odborn˘ch skúseností, RFodborne splnila ãasÈ testovania patriaca do pô-sobnosti SR. Za prístup SR k odbornej spolu-práci v rámci testovania zaslala Ruská fede-rácia ìakovn˘ list. Ak aj ostatné ãiastkové tes-ty Ruská federácia splní pozitívne, s najväã‰oupravdepodobnosÈou na 100. rokovaní v˘boruAC/135 národn˘ch riaditeºov pre kodifikáciubude aj Ruská federácia schválená za ãlenaskupiny TIER 2 – skupina ‰tátov, ktorá splni-la poÏiadavky kodifikaãného systému NATOa môÏe plnohodnotne spracovávaÈ kodifikaã-né údaje, prideºovaÈ NSN a národné NCAGE.

V odbore ‰tátneho overovania kvality z po-hºadu spolupráce s obdobn˘mi autoritami v ‰tá-toch NATO Úrad implementuje, metodickyriadi, koordinuje a realizuje vzájomné ‰tátneoverovanie kvality v rámci ‰tátov NATO, v sú-lade s príslu‰n˘mi ‰tandardizaãn˘mi dohoda-mi na oblasÈ vzájomného ‰tátneho overovaniakvality. ZároveÀ sa Úrad podieºa na práci v pra-covnej skupine NATO AC-327/SGA/WG 2

O Z B R O J E N É S I L Y S R

Zástupcovia DCMA USA pri rokovaní.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

28

âo je rozhodujúce pre dovoz a v˘voz vojen-ského materiálu, ide obyãajne viac o ob-chod s medzinárodn˘m v˘znamom?

Pri obchodovaní s vojensk˘m materiálommusia byÈ prvom rade pri zohºadnené zahra-niãnopolitické záujmy SR a aÏ na druhommieste je samotn˘ obchod s vojensk˘m ma-teriálom. Slovenská republika je ãlenom EÚa aktívne sa podieºa na spoloãnej bezpeã-nostnej a obrannej politike EÚ. Jej prostred-níctvom má EÚ ambíciu posilÀovaÈ svojuschopnosÈ reagovaÈ na krízy vo svete praktic-ky bez geografického obmedzenia, a t˘m na-plniÈ kºúãovú poÏiadavku definovanú v rám-ci Európskej bezpeãnostnej stratégie.

Podmienky obchodovania s vojensk˘m ma-teriálom sú spoloãné pre celú EÚ?

Podmienky na obchodovania s vojensk˘mmateriálom upravuje v SR zákon ã. 179/1998Z. z. o obchodovaní s vojensk˘m materiálomv znení neskor‰ích predpisov. Tento zákon boldeväÈkrát novelizovan˘, hlavne z dôvodovpostupného pribliÏovania sa k legislatíve EÚ.

Podmienky na obchodovanie s v˘robkamiobranného priemyslu legislatívne zastre‰ujeSmernica Európskeho parlamentu a Rady2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodu‰enípodmienok pre transfery v˘robkov obranné-ho priemyslu v rámci Spoloãenstva v platnomznení. Smernicu musia ãlenské ‰táty EÚ trans-ponovaÈ do národnej legislatívy a kaÏdá ãlen-ská krajina ju zaãne v praxi aplikovaÈ od1.7.2012. Návrh zákona, do ktorého sa trans-

ponuje spomínaná smernica by mal byÈ schvá-len˘ parlamentom k 1.12. 2011.

Sleduje sa pri predaji do zahraniãia ajumiestnenie vojenského materiálu?

Slovensko je ãlenská krajina EÚ a NATO,takÏe musí dodrÏiavaÈ v‰etky re‰triktívneopatrenia. Zbrojné embargá sa môÏu uplatÀo-vaÈ s cieºom zastaviÈ prísun zbraní a vojenské-ho materiálu do oblastí konfliktov alebo v pro-spech reÏimov, ktoré by ich pravdepodobnepouÏili na vnútornú represiu alebo agresiuvoãi inej krajine. V tomto ohºade právne ná-stroje slovenskej zahraniãnej a bezpeãnostnejpolitiky ukladajúce zbrojné embargo zvyãaj-ne zah⁄Àajú zákaz predaja, dodávky, prevodualebo v˘vozu zbraní a súvisiaceho materiáluv‰etk˘ch typov vrátane zbraní a streliva, vo-jensk˘ch vozidiel a vybavenia polovojenské-ho vybavenia a náhradn˘ch dielov. Zakázanéje aj financovanie a poskytovanie finanãnej atechnickej pomoci, sprostredkovateºsk˘chsluÏieb a in˘ch sluÏieb spojen˘ch s vojensk˘-mi ãinnosÈami a zabezpeãovanie v˘roby,údrÏby a pouÏívania zbraní a súvisiaceho ma-teriálu v‰etk˘ch typov.

Slovenská republika je úãastníckou kraji-nou Wassenaarskeho usporiadania, Austrál-skej skupiny, Skupiny jadrov˘ch dodávateºova dobrovoºne dodrÏiava princípy Kontrolné-ho reÏimu pre raketové technológie, ktoréplnia úlohu multilaterálnych reÏimov pre kon-trolu exportu vojenského materiálu, resp. to-varov a technológií vyuÏiteºn˘ch na v˘robuzbraní.

âo treba zabezpeãiÈ pri spomínanom ob-chode, pravdepodobne treba vykonaÈ ajdôkladnej‰iu kontrolu a zabezpeãiÈ sprie-vodné doklady, sú dôleÏité?

Pre zahraniãnoobchodnú ãinnosÈ s vojen-sk˘m materiálom musí byÈ oprávnená osobadrÏiteºom platného povolenia na obchodova-nie v zmysle § 10 zákona ã. 179/1998 Z. z. adrÏiteºom platnej licencie, na kaÏd˘ prípad za-hraniãnoobchodnej ãinnosti – konkrétny v˘-voz ãi dovoz vojenského materiálu. ÎiadosÈo udelenie licencie treba doloÏiÈ dokladmi vzmysle § 15 zákona ã. 179/1998 Z. z. Uve-diem niektoré nevyhnutné doklady, ktoré tre-ba k podanej Ïiadosti o udelenie licencie pri-loÏiÈ. Je to napr. platn˘ kontrakt uzatvoren˘so zahraniãn˘m partnerom na konkrétnu ka-tegóriu a mnoÏstvo vojenského materiálu. Priv˘voze je to doklad o koneãnom uÏívateºovitzv., „EUC“ End User Certificate potvrden˘príslu‰n˘m orgánom ‰tátu koneãného uÏíva-

Ide aj o ochranu záujmovna‰ej bezpeãnosti

Zákon ã. 403/2010 Z. z., na základe ktorého pre‰li kompetencie v oblasti obchodovanias vojensk˘m materiálom z Ministerstva obrany SR na Ministerstvo hospodárstva SR je

v platnosti od 1. 11. 2010. Vedúci oddelenia dohºadu nad obchodovaním s vojensk˘m materiálomMH SR Pavol TAKÁâ poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

29

teºa, ktorého platnosÈ nesmie presiahnuÈ 6mesiacov od dátumu vydania ako aj platnázmluva uzatvorená medzi Ïiadateºom a tuzem-sk˘m v˘robcom, ak Ïiadateº nie je sám v˘rob-ca.

Kontrola subjektu, oprávnenej osoby, savykonáva pri udeºovaní povolenia na obcho-dovanie s vojensk˘m materiálom. Jednou zpodmienok je platná priemyselná bezpeãnosÈ.Takisto bezpeãnostné zloÏky SR a minister-stvo zahraniãn˘ch vecí preverujú kaÏd˘ prí-pad zahraniãnoobchodnej ãinnosti z hºadiskabezpeãnostno-politick˘ch a obrann˘ch záuj-mov SR.

Kto môÏe nadobudnúÈ vojensk˘ materiála kto môÏe byÈ sprostredkovateº?

Vojensk˘ materiál môÏe na území SR na-dobudnúÈ len drÏiteº povolenia na obchodo-vanie s vojensk˘m materiálom, v˘robca vo-jenského materiálu a zberateº na základe po-volenia na nákup alebo predaj vojenskéhomateriálu na území SR.

Zahraniãnoobchodnú ãinnosÈ s vojensk˘mmateriálom môÏe vykonaÈ len drÏiteº povole-nia na obchodovanie s vojensk˘m materiálom,a to len na základe vydanej platnej licencie nakonkrétnu formu zahraniãnoobchodnej ãin-nosti. Sprostredkovateºom pri obchode s vo-jensk˘m materiálom môÏe byÈ len drÏiteº po-volenia na sprostredkovateºskú ãinnosÈ s vo-jensk˘m materiálom.

O povolenie na nákup vojenského materiá-lu môÏe ÏiadaÈ aj zberateº, nie je tam ne-jaké obmedzenie?

Zberateº vojenského materiálu obchodujes vojensk˘m materiálom v˘luãne v súvislos-ti s v˘konom svojej zberateºskej ãinnosti a ne-vykonáva sprostredkovateºskú ãinnosÈ ani za-hraniãnoobchodnú ãinnosÈ s vojensk˘m ma-teriálom. Zberateº vojenského materiálu jeoprávnen˘ nakupovaÈ a predávaÈ vojensk˘materiál na území Slovenskej republiky len nazáklade povolenia na nákup alebo predaj vo-jenského materiálu. Zberateº vojenského ma-teriálu je povinn˘ bezodkladne zabezpeãiÈ, akvojensk˘ materiál v jeho vlastníctve obsahu-je funkãn˘ zbraÀov˘ systém, jeho znehodno-tenie a o vykonanom znehodnotení písomneinformovaÈ Ministerstvo hospodárstva SR.

âo v‰etko je zaradené medzi zberateºsk˘materiál a kto o tom rozhoduje ão môÏe byÈatraktívne pre zberateºa?

Vojensk˘ materiál, ktor˘ môÏe byÈ predme-tom zberateºskej ãinnosti urãuje Ministerstvohospodárstva SR v˘nosom. V súãasnosti je tov˘nos MH SR ã. 4/2010 z 3. novembra 2010o zberateºstve vojenského materiálu. V zoz-name je zahrnutá ‰iroká ‰kála materiálov.Napr. strelné zbrane rôzneho kalibru – pu‰ky,karabíny, revolvery, pi‰tole, samopaly a gu-ºomety, ìalej munícia, príslu‰enstvo zbraÀo-v˘ch systémov, zameriavaãe, terénne pozem-né vozidlá ako napr. tanky alebo pancierovévozidlá, plavidlá a lietadlá vrátane rôznychdoplnkov a dielov t˘chto dopravn˘ch pro-striedkov, ale aj ìal‰ie technické ãi ochrannéprostriedky spojené s vojenskou ãinnosÈou.

Vedie sa aj nejak˘ register a evidencia zbe-rateºov vojenského materiálu?

Ministerstvo hospodárstva SR vedie regis-

ter zberateºov vojenského materiálu a vydá-va povolenia na nákup alebo predaj vojenské-ho materiálu, ktor˘ je predmetom zberateº-skej ãinnosti.

Ktoré orgány v rámci ‰tátnej správy súspôsobilé v oblasti obchodovania s vojen-sk˘m materiálom?

O vydaní povolenia na obchodovanie s vo-jensk˘m materiálom rozhodne Ministerstvohospodárstva SR po vyjadrení Ministerstvazahraniãn˘ch vecí SR, Ministerstva vnútraSR, Národného bezpeãnostného úradu a Slo-venskej informaãnej sluÏby. Minister hospo-dárstva zriadil stálu expertnú skupinu na po-sudzovanie Ïiadostí oprávnen˘ch osôb, t. j.drÏiteºov povolenia na obchodovanie s vojen-sk˘m materiálom na vydanie licencie na kon-krétnu formu zahraniãnoobchodnej ãinnosti svojensk˘m materiálom. âlenmi stálej expert-nej skupiny sú zástupcovia ministerstva zahra-niãn˘ch vecí, ministerstva vnútra, ministerstvaobrany, ministerstva financií – Colného ria-diteºstva SR, Národného bezpeãnostného úra-du a Slovenskej informaãnej sluÏby.

Príslu‰n˘ zákon Ministerstvo hospodárstvaSR zaväzuje vydaÈ povolenie na obchodova-nie s vojensk˘m materiálom iba vtedy, ak súvyjadrenia t˘chto spomínan˘ch ústredn˘ch or-gánov ‰tátnej správy a SIS kladné a ak ÏiadosÈo udelenie povolenia spæÀa podmienky usta-novené t˘mto zákonom.

Návrh zákona, ktor˘ je práve v tomto ãasepredloÏen˘ v parlamente reaguje aj na schvá-lenú novelu zákona ã. 403/2010 Z. z., ktor˘msa mení a dopæÀa zákon ã. 575/2001 Z. z. o or-ganizácii ãinnosti vlády a organizácii ústred-nej ‰tátnej správy v znení neskor‰ích predpi-sov, v zmysle ktorého v súlade s § 40m pre-‰li kompetencie v oblasti obchodovania s vo-jensk˘m materiálom z Ministerstva obranySR na Ministerstvo hospodárstva SR. Na zá-klade tejto zmeny sa Ministerstvo obrany SRnemalo moÏnosÈ vyjadrovaÈ k Ïiadostiam ovydanie povolenia na obchodovanie s vojen-sk˘m materiálom a k Ïiadostiam o vydanie li-cencií na zahraniãnoobchodnú ãinnosÈ. Minis-terstvo hospodárstva samozrejme aj doterazumoÏnilo ministerstvu obrany vyjadrovaÈ sak Ïiadostiam, av‰ak toto stanovisko nemalooporu v zákone 179/1998 Z. z.

Kto kontroluje dodrÏiavanie zákonov vrámci obchodovania so spomínan˘m vojen-sk˘m materiálom, robia sa aj medzinárod-né kontroly?

Kontrolu nad dodrÏiavaním zákona ã.179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojensk˘mmateriálom oprávnen˘mi osobami vykonávaministerstvo hospodárstva. Je oprávnené vy-konaÈ kontrolu aj u právnick˘ch osôb a fyzic-k˘ch osôb, o ktor˘ch sa dôvodne predpokla-dá, Ïe obchodujú s vojensk˘m materiálom. Mi-nisterstvo hospodárstva postupuje pri v˘konekontroly podºa osobitného predpisu, a to zá-kona ã. 10/1996 Z. z. o kontrole v ‰tátnejspráve v znení neskor‰ích predpisov. Kontro-lu v rámci svojich kompetencií vykonávajú ajprezídium policajného zboru a colná správa.

V prípade poÏiadavky zo zahraniãia sa vy-konávajú aj medzinárodné kontroly , a to nazáklade medzinárodn˘ch zmlúv, ktor˘mi je SRviazaná a podºa postupov urãen˘ch zákonomo obchodovaní s vojensk˘m materiálom.

Sleduje sa aj záujem o obchod s vojen-sk˘m materiálom, viete zhodnotiÈ uplynu-l˘ rok a súãasn˘, boli rozdiely?

Ministerstvo hospodárstva SR má zákon-nú povinnosÈ kaÏdoroãne vypracovaÈ v˘roã-nú správu o obchode s vojensk˘m materiálom,ktorú zverejÀuje na svojej internetovej strán-ke do 30. apríla nasledujúceho roka. Nakoº-ko rok 2011 e‰te nie je ukonãen˘, údaje za sú-ãasn˘ rok nie sú spracované.

Na porovnanie vyberáme minul˘ rok 2010a rok 2009. V roku 2010 dovoz vojenskéhomateriálu poklesol o 49 % oproti roku 2009,keì objem uskutoãnen˘ch dovozov do SRpoklesol z 40 379 767 eur na 20 438 538 eur.âeská republika, Nórsko a Rusko boli kraji-ny, z ktor˘ch sme najviac dováÏali v roku2009. Poradie top dovozcov sa zmenilo len na2. mieste, keì Nórsko vystriedal v roku 2010Izrael.

Zaznamenali sme hlbok˘ prepad exportu o65 %, keì realizácia v˘vozov zo SR v roku2010 rapídne poklesla z hodnoty 43 822 941eur na 15 348 170 eur. Cieºové krajiny, ktoréboli pre na‰ich v˘vozcov zaujímavé v roku2009: 1. Egypt, 2. AlÏírsko, 3. Turecko. Situá-cia sa v roku 2010 zmenila, âeská republikana 1. mieste nahradila Egypt, ten sa posunulna 2. miesto a za ním nasleduje Turecko, akoposledné z Top 3 exportn˘ch destinácií.

Ak sa pozrieme na kategórie vojenskéhomateriálu, ktoré sa vyváÏajú zo SR, na 1.mieste sa udrÏuje kategória VM ã. 6 – terén-ne pozemné vozidlá a ich súãasti, priãomsem zaraìujeme aj náhradné diely pre túto ka-tegóriu. Na druhej prieãke je kategória VM ã.4, o. i.v rámci nej odmínovacie zariadenia, akov roku 2009, tak aj v roku 2010. Zmena je natreÈom mieste pri pouÏití kritéria exporty ka-tegórií vojenského materiálu zo SR: v roku2009 to bola kategória VM ã. 22 technológiaa v roku 2010 kategória VM ã. 10 – v rámcinej náhradné diely pre leteckú techniku a le-tecké motory.

Je to dobre, Ïe pre‰li kompetencie v rám-ci obchodu s vojensk˘m materiálom z re-zortu obrany na rezort hospodárstva?

Kompetencie v oblasti obchodovania s v˘-robkami obranného priemyslu boli na MH SRod roku 1998, t. j. od prijatia zákona 179/1998Z. z. Od 1. 11. 2009 pre‰li kompetencie z MHSR na MO SR a rok na od 1. 11. 2010 sa kom-petencie vrátili späÈ na MH SR.

V ãase od 1. 11. 2009 do 31.10.2010 vyze-ralo tak, Ïe MO SR rozhodovalo o vlastn˘chÏiadostiach o vydanie licencie na dovoz, v˘-voz alebo interkomunitárnu prepravu vojen-ského materiálu a rovnako v zmysle § 23 zá-kona MO SR pôsobilo ako orgán kontroly do-drÏiavania zákonnosti pri vykonávaní zahra-niãnoobchodnej ãinnosti s vojensk˘m mate-riálom podºa zákona ã. 179/1998 Z. z. v plat-nom znení, ktorú bolo samo MO SR opráv-nené vykonávaÈ v súlade s existujúcim povo-lením a na základe licencií vydan˘ch MOSR pre MO SR. To znamená, Ïe úãastník ko-nania, správny orgán a orgán kontroly bola vtom ãase jedna a tá istá právnická osoba. Ur-ãite to bol hlavn˘ dôvod preão sa kompeten-cie v oblasti obchodovania s vojensk˘m ma-teriálom vrátili späÈ na MH SR.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

N Á R O D N Á R A D A S R

30

Ako hodnotíte po roku ãinnosti plnenie úlohv rezorte obrany a bezpeãnosti ‰tátu, najmäpod tlakom vplyvov z prebiehajúcej finanã-nej krízy?Martin Fedor – predseda v˘boru: Máte prav-du, ekonomická kríza predstavuje podstatn˘ fak-tor. Nedostatok zdrojov vytvára tlak na efektivi-tu. Pokiaº ide o vojenské spôsobilosti, generál-ny tajomník NATO za svoju prioritu oznaãil pri-ncípy „pooling and sharing“. Som presvedãen˘,Ïe toto je budúcnosÈ – od zdieºania spôsobilostícez spoloãné obstarávanie a servis techniky aÏpo spoloãn˘ v˘cvik. V‰ade hºadajú nové straté-gie, nové a odváÏne rie‰enia. Pool it or lose it,varujú experti európske krajiny. ëal‰ia dôleÏitáúloha v sektore obrany a bezpeãnosti je preko-návaÈ rezortizmus. Napríklad uÏ len také spoloã-né obstarávanie v rezortoch vnútra a bezpeã-nosti, kde to ide, by nám urãite u‰etrilo zdroje.Myslím, Ïe snaha ‰etriÈ, ru‰iÈ predraÏené náku-py, zniÏovaÈ náklady a podobne – toto úsiliebolo za rok v oboch rezortoch oãividné. Do bu-dúcnosti si iba s t˘m v‰ak nevystaãíme. Pavol Hladk˘ – podpredseda v˘boru: Jedno-znaãná odpoveì na va‰u otázku sa formulujeveºmi ÈaÏko. Na jednej strane si myslím, Ïe re-zort robí to najlep‰ie, ão je v jeho silách a schop-nostiach. Na druhej strane, najmä pod tlakomprebiehajúcej krízy, pod tlakom neefektívne vy-nakladan˘ch zdrojov v predchádzajúcich ob-dobiach, pod vplyvom úsporn˘ch opatrení sú-ãasnej vlády je rezort obrany v zmysle úloh a zá-väzkov, pod ktoré sa podpísala na‰a krajina, fi-nanãne poddimenzovan˘. To kon‰tatuje strate-gické hodnotenie obrany, vedia to v‰etci zain-teresovaní, nespochybÀuje to ani samotná vlá-da, av‰ak súãasné priority sú v in˘ch rezortocha hºadanie potrebn˘ch zdrojov je veºmi, veºmiÈaÏké.

Ján Richter – podpredseda v˘boru: Plnenieúloh v rezorte obrany bolo poznamenané ani nietak vplyvmi krízy, aj keì jej dopady cíti celá spo-loãnosÈ, ale skôr nesystémov˘m prístupom ve-denia ministerstva obrany k úlohám v˘cvikové-ho roku. Toto sa prejavilo hlavne pri schvaºova-ní rozpoãtu, keì minister nevenoval tejto otáz-ke dostatoãnú pozornosÈ, z ãoho zaãali prame-niÈ problémy hlavne v oblasti v˘cviku príslu‰-níkov ozbrojen˘ch síl SR (OS) a ich prípravy naobranu a ochranu územia SR a jej obãanov. Mi-nisterstvo obrany (MO) nepokraãovalo v schvá-len˘ch plánov modernizácie ozbrojen˘ch síl vsúlade s prijat˘mi záväzkami SR v rámci NATOa EÚ. Naopak de‰trukãn˘mi aktivitami v˘raz-ne MO ochromilo akcieschopnosÈ OS pri obra-ne územia SR. Neustále hºadanie nepriateºa zostrany ministra obrany najviac po‰kodilo OS.Jednotlivé rozhodnutia vedenia MO zastavili,respektíve spomalili proces regrutácie, ão sanegatívne prejaví v krátkej budúcnosti. TaktieÏprístup k otázkam zmeny zákona o sociálnomzabezpeãení vojensk˘ch profesionálov potvrdil,Ïe MO nemá reálnu víziu ako postupovaÈ v tej-to oblasti tak, aby boli zachované minimálne‰tandardy, platné vo väã‰ine krajín NATO. Krí-za urãite zanechala stopu v ãinnosti OS, alepodstatn˘m momentom je slabá schopnosÈ(ne-schopnosÈ) vedenia MO rie‰iÈ prioritné otázkypotrebné pre jeho budúcnosÈ.Milan Laurenãík – ãlen v˘boru: Plnenie úlohv rezorte obrany a bezpeãnosti ‰tátu po roku ãin-nosti hodnotím pozitívne. Plnia sa úlohy, ktorépre vládu a ministerstvá (obrany a vnútra) vy-pl˘vajú z programového vyhlásenia vlády(PVV). Strategické hodnotenie obrany (SHO),ako jednu z úloh v oblasti obrany a bezpeãnos-ti, ktorá vypl˘vala z PVV, ministerstvo obranyvykonalo. Vykonalo jeho analytickú ãasÈ a teraz

je na vláde, aby rozhodla, ktor˘ variant, vypl˘-vajúci z SHO, uvedie do praxe. Tlak vplyvov zprebiehajúcej hospodárskej krízy sa urãite pod-písal aj v rezorte obrany a bezpeãnosti ‰tátu, ato zniÏovaním potrebn˘ch zdrojov. Ale aj tu jeplnená úloha z PVV, kde rezort obrany robísystémové opatrenia na racionalizáciu a zv˘‰e-nie efektivity v oblasti manaÏmentu zdrojov,zvy‰uje sa transparentnosÈ a hospodárnosÈ vy-uÏívania finanãn˘ch prostriedkov vyãleÀova-n˘ch na obranu.Martin Fronc: V situácii, v ktorej sa nachádzacelá Európa asi ÈaÏko moÏno maÈ veºké oãaká-vania. Pozitívne hodnotím snahu urobiÈ v rezor-te obrany poriadok.

Podºa programového vyhlásenia – Vláda SRzabezpeãí pokraãovanie transformácieOzbrojen˘ch síl SR v súlade so závermi stra-tegického hodnotenia obrany, na ão vytvorídlhodobo stabilné, zodpovedajúce zdrojovépodmienky. Sú dostatoãné zdroje na plnenieúloh v súlade s povinnosÈami, ktoré sú základ-n˘mi kameÀmi spolupráce s NATO a ìal‰í-mi úlohami v rámci pôsobenia v medzinárod-n˘ch misiách?Martin Fedor: V ãase, keì sa zhovárame, e‰tenie sme tak ìaleko ako povedzme v âechách.Tam Bielu knihu schválila vláda uÏ v máji. U nássa vyústenie strategického hodnotenia obrany –Biela kniha – zatiaº stále iba pripravuje. Pretomáme stále priestor, aby sme zváÏili, ão oãaká-vane od ozbrojen˘ch síl, ão v˘hºadovo potrebu-jú – a ão sme schopní reálne finanãne zvládnuÈ.Hovoríme o horizonte 10 – 15 rokov. Nie somza to, aby sme sa uspokojili s t˘m, Ïe finanãnenajnároãnej‰ie modernizaãné projekty bude rea-lizovaÈ druhá, tretia alebo ‰tvrtá vláda po nás, apapier znesie v‰etko. Alebo, Ïe budeme o 10 ro-

Vojenské reformy alebo bezodn˘ me‰ec?

V̆ bor NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ má gestorskú a kontrolnú funkciu v zákonodarnej rovine nad vojskom a jeho úlohami vo zvrchovanom ‰táte. V tomto roku neraz uÏ vojaci pomohli obyvateºom pri povodniach, vystavali

provizórne zariadenia a premostili rozdelené ãasti území, zachraÀovali hodnoty, majetok aj Ïivoty ºudí.Najãastej‰ie skloÀovan˘m a spomínan˘m faktom v‰ak je, Ïe aj tento rezort trpí finanãnou podv˘Ïivou.

Ako vnímajú situáciu predseda, podpredsedovia a ãlenovia V̆ boru, sa p˘tala Marta Toma‰oviãová.

31

kov znovu kon‰tatovaÈ, Ïe na‰e záväzky voãiNATO plníme v priemere spolovice, ão pre ichreálne vyuÏitie ãasto znamená nula. âasy tole-rovan˘ch deficitov ‰tátnych rozpoãtov sa skon-ãili. Ani zázraky na ich príjmovej strane neãa-kajme. Obrana a bezpeãnosÈ sú v‰ak prvou zá-kladnou úlohou ‰tátu – a patria k finanãne veº-mi nároãn˘m. Okrem toho, ão som uÏ naznaãilv odpovedi na prvú otázku, budeme musieÈopustiÈ aj predstavu, Ïe nevyhnutná modernizá-cia armádnej v˘zbroje je nieão podobné, ako keìsi z katalógu vyberáme zariadenie do kuchyne.Musíme hºadaÈ nové, odváÏne a kreatívne rie-‰enia. Pavol Hladk˘: V prvom rade musím povedaÈ,Ïe OS SR si priebeÏne plnia záväzky voãi NATOv súvislosti s úãasÈou v medzinárodn˘ch mi-siách. Navy‰e, nበpodiel sa skvalitnil vyslanímbojovej prieskumnej jednotky z 5. pluku ‰peciál-neho urãenia do operácie ISAF v Afganistane.Nesporne sú s ním spojené urãité riziká, na stra-ne druhej je zrejm˘ prínos z medzinárodného,ako aj vnútro‰tátneho hºadiska.

Ale poìme k podstate va‰ej otázky. Ak zatransformáciu budeme povaÏovaÈ napríklad hºa-danie vnútorn˘ch rezerv rezortu a snahu o ãomoÏno najhospodárnej‰ie vyuÏitie obmedze-n˘ch zdrojov, dá sa súhlasiÈ s tvrdením, Ïe trans-formácia OS pokraãuje. Ba dokonca v mno-h˘ch aspektoch sa posunula v˘razne vpred. Av-‰ak na to, aby rezort ako celok pocítil pozitív-ny dosah transformácie, bude potrebné v˘raz-né nav˘‰enie prostriedkov na prezbrojenie OS,na obnovu a modernizáciu techniky, ktorá je vmnoh˘ch prípadoch v kritickom stave. A to ne-hovorím iba o bojovej, ale aj o zabezpeãovacejãi zdravotnej technike.Ján Richter: PotrebnosÈ finanãn˘ch prostried-kov pre OS je neoddiskutovateºnou otázkou nafungovanie rezortu obrany, ale nie je to len o pe-niazoch, ide tu o reálne plánovanie pôsobnostiOS SR a to nie len podºa toho ão chcem, ale pod-ºa toho na ão mám. To znamená, Ïe nemôÏu byÈ100 % zamerané iba na plnenie expediãn˘chúloh, ale musí byÈ vytvoren˘ balans práve me-dzi misiami a plnením úloh smerujúcich k ob-rane SR a ochrane jej obãanov v súlade so Zá-konom OS SR.

A práve tu sa MO správa tak, akoby SR ne-existovala, ale iba na‰e záväzky v aliancii (ne-rie‰enie systému aktívnych záloh, vytváraniejednotiek 1. a 2. triedy). Spolupráca s NATOpredpokladá práve aktívnu a reálnu partnerskúschopnosÈ pomôcÈ a nie iba virtuálne deklaro-vanie pripadne poÏadovan˘ch schopností, ãoho

sme svedkom zo strany ministra GALKA. Jechybou rezortu obrany, Ïe sa sústreìuje iba naosobn˘ úspech ministra, a nie na OS ako celok– minister raz skonãí, ale OS zostanú. SHO nieje novou my‰lienkou, ale mám dojem, Ïe jeskôr politicky zneuÏívané ministrom, neÏ abyskutoãne analyzovalo to ão minister deklaruje.Milan Laurenãík: Tak, ako som mal moÏnosÈzoznámiÈ sa so závermi SHO, zdroje, ktoré súv súãasnosti poskytované pre rezort obrany naplnenie úloh nie sú dostatoãné. Nበzáväzok privstupe do NATO bol, Ïe vytvoríme zdroje vo v˘-‰ke 2 % HDP pre obranu, aby sme boli schop-ní zabezpeãovaÈ úlohy vypl˘vajúce zo spoluprá-ce. V súãasnosti sa tieto zdroje priblíÏili k 1 %HDP, ão je pre ìal‰í rozvoj armády nedostatoã-né, nehovoriac, Ïe ani v oãiach ostatn˘ch spo-jencov nevyzeráme dôveryhodne, aj keì podvplyvom svetovej krízy ‰krtali v˘davky na ob-ranu aj iné ãlenské ‰táty. Som presvedãen˘, Ïerozpoãet na rok 2012 bude aj pre obranu „lep-‰í“, aby sme mohli plniÈ aj ìal‰iu úlohu, o kto-rej hovorí PVV, a to konkrétne udrÏanie vyso-kej angaÏovanosti ozbrojen˘ch síl v operáciáchmedzinárodného krízového manaÏmentu podvedením medzinárodn˘ch organizácií a pri tvor-be síl vysokej pripravenosti NATO a EÚ.Martin Fronc: Nemyslím si, Ïe zdroje sú do-statoãné na splnenie záväzkov v rámci NATO.Ale to nevnímam v˘luãne ako problém tejtovlády. Rezort obrany v minulom volebnom ob-dobí bol z tohto pohºadu nedostatoãne financo-van˘. Za jedno obdobie a v kríze to nemoÏno vy-rie‰iÈ.

Ako hodnotíte v tomto kontexte ãinnosÈ V˘-boru NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ?Martin Fedor: Nበv˘bor je kontroln˘ orgán,nemôÏe nahrádzaÈ úlohy exekutívy. Pokiaº ideo Strategické hodnotenie obrany a Bielu knihu,dokumenty tohto typu parlament ani neschva-ºuje. Ale uÏ keì som pôsobil v exekutíve, tvrdilsom, Ïe v‰etky strategické dokumenty v rezor-te obrany by mali maÈ podporu naprieã politic-k˘m spektrom, a nበv˘bor je t˘m miestom, kdesa treba snaÏiÈ aj o Àu. Preto bolo mojím záuj-mom ako predsedu v˘boru, aby sme proces sle-dovali pozorne, nechávame sa od pána minist-ra informovaÈ a do konca roka e‰te predpokla-dám diskusie nad koneãnou podobou Bielejknihy. Urãite viaceré otázky povaÏujem za otvo-rené aj ja sám. PravdaÏe, ako v˘bor sa priebeÏ-ne venujeme aj mnoh˘m jednotlivostiam a dá-vame odporúãania. Za v‰etky spomeniem na-príklad v˘cvikov˘ priestor Le‰È. Po poslanec-kom prieskume sme kon‰tatovali, Ïe jeho poten-ciál je oveºa väã‰í, aj v medzinárodnom kontex-te, a nároky zo ‰tátneho rozpoãtu na prevádzkumôÏu byÈ perspektívne men‰ie, neÏ je tomudnes. Pokiaº viem, pán minister obrany si na‰eodporúãania osvojil.Pavol Hladk˘: Na ãinnosÈ v˘boru sa dá naze-raÈ z viacer˘ch pohºadov. Myslím si, Ïe samot-né zloÏenie ãlenov v˘boru zabezpeãuje, Ïe po-hºad na ãinnosÈ MO aj samotn˘ch OS SR je abude vyváÏen˘ a problémy sa budú prediskuto-vávaÈ zo v‰etk˘ch uhlov pohºadu. A tieÏ je zrej-mé, Ïe pohºady ãlenov sú niekedy viac, inoke-dy menej ovplyvnené ich politickou pozíciou.Napriek uvedenému som presvedãen˘, Ïe v zá-sadn˘ch otázkach sa tak ako doteraz väã‰ina v˘-boru zhodne na svojom postoji a podpore cie-ºov vypl˘vajúcich zo strategického hodnoteniaobrany.

N Á R O D N Á R A D A S R

Ján Richter: V̆ bor plní smerom k MO a OSúlohy v zmysle zákona. Je v‰ak paradoxom, Ïepráve minister má ãas od ãasu problém totochápaÈ: koºk˘ch zasadaní sa zúãastnil ministerobrany, jeho slabá komunikácia s poslancamiv˘boru, absentovanie pozvania ãlenov v˘borunapr. na cesty na zahraniãné misie, na oslavyDÀa OS SR, ão by malo byÈ záujmom vedeniaMO.

MO nie je prezent pre politickú stranu, alepráve naopak je to in‰titúcia, ktorá tu je preºudí a títo by mali byÈ prostredníctvom poslan-cov informovaní o tom, aká je v OS situácia –tu vidím problém. Bude potrebné uskutoãniÈviacero poslaneck˘ch prieskumov ohºadomefektívneho vynakladania finanãn˘ch prostried-kov v rezorte obrany.Milan Laurenãík: V̆ bor NR SR pre obranu abezpeãnosÈ okrem toho, Ïe prerokováva v‰etkyprávne normy, ktoré patria do jeho pôsobnosti aktoré sú prerokovávané v parlamente, má ajkontrolnú funkciu. V rámci nej má moÏnosÈ vy-konávaÈ priamo kontrolu na ministerstvách a or-ganizáciách patriacich do rezortu. Na v˘bor súpoz˘vaní ministri (obrany a vnútra), keì niekto-rí z ãlenov v˘boru dá návrh, aby pri‰li bliωie vy-svetliÈ urãitú tému. Aj V̆ bor NR SR pre obranua bezpeãnosÈ si uvedomuje, Ïe Ozbrojené sily SRmajú nedostatok zdrojov. Musím kon‰tatovaÈ, Ïev tomto sa zhodnú poslanci koalície aj opozície,ktorí sú ãlenmi v˘boru. Bol som ãlenom delegá-cie ná‰ho v˘boru v âeskej republike, ktorá na-v‰tívila âesk˘ parlament a v partnerskom ãe-skom v˘bore rokovala aj o otázkach zdrojovpre armádu a aj o prípadnej spolupráci, ktorá bymohla priniesÈ úsporu finanãn˘ch prostriedkovobidvom stranám. To je len jeden príklad toho,Ïe V̆ bor NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ siuvedomuje zloÏitosÈ situácie pri zabezpeãovanízdrojov a dovolím si vysloviÈ tvrdenie, Ïe je pri-praven˘ v rámci svojich moÏnosti a kompeten-cií urobiÈ v‰etko preto, aby zdroje pre obranu vbudúcnosti minimálne neklesali. Martin Fronc: V̆ bor má kompetencie len v le-gislatívnej oblasti. Osobne by som v‰ak uvítalväã‰iu súãinnosÈ v˘boru pre obranu a bezpeã-nosÈ a ministra.

DôleÏitou a ãasto nezastupiteºnou ãinnosÈouvojakov je pomoc civilnému obyvateºstvu vkrízov˘ch situáciách. Aj v tomto roku sme za-Ïili niekoºko situácií, keì i‰lo o majetok, aleaj Ïivoty. Zúãastnili ste sa ako ãlen v˘boru naniektorom zásahu, pomoci alebo ako spolu-pracujete s rezortom?

32

Ján Richter: Úloha modernizovaÈ OS je úlohouako generálneho ‰tábu tak ministerstva obranya to tak, aby modernizácia odráÏala to ão OSmajú plniÈ podºa zákona a svojho miesta v me-dzinárodnom prostredí. Osobne si myslím, Ïe jepotrebné si stanoviÈ nielen dlhodobé ciele mo-dernizácie, ale aj krátkodobé tak, aby OS nestra-tili svoje schopnosti, do ktor˘ch bolo uÏ inves-tované mnoÏstvo finanãn˘ch prostriedkov. A tusme späÈ pri reálnom plánovaní modernizácie –udrÏaÈ to dobré ão máme a rozvíjaÈ to, ão chce-me dosiahnuÈ. A práve toto musí byÈ pod prísnoukontrolou nás poslancov slovenského parla-mentu.Milan Laurenãík: Modernizácia na‰ej armádyje nutnosÈou. Musíme akceptovaÈ fakt, Ïe bezadekvátnej v˘zbroje a techniky sa spôsobilostiarmády a jej interoperabilita so spojencami ne-zv˘‰ia. Naopak, ak nebudeme modernizovaÈ,ãaká nás postupná, ale neodvratná strata aj sú-ãasn˘ch obmedzen˘ch spôsobilostí. Modernizo-vaÈ musíme nielen na zv˘‰enie bojového poten-ciálu jednotiek, ale aj pre adekvátnu osobnúochranu na‰ich vojakov pri riskovaní ich Ïivo-tov. Ak vysielame na‰ich obãanov so zbraÀou vruke obhajovaÈ bezpeãnostné záujmy Slovenskejrepubliky do zahraniãn˘ch operácií, musíme sapostaraÈ o to, aby boli vybavení t˘m najlep‰ím,ão im ‰tát môÏe poskytnúÈ. Tu je apel aj na nás,politikov, aby sme rozdelili zdroje ‰tátneho roz-poãtu tak, aby sa v armáde modernizovaÈ dalo.Verím, Ïe sa v nasledujúcich rokoch podarí uro-biÈ rozpoãet tak, aby sa zv˘‰ilo percento HDP,ktoré do rezortu obrany pôjde, aj keì som pre-svedãen˘ o tom, Ïe nedosiahneme 2 % HDP, ãoje nበzáväzok voãi NATO. Armáda sa v‰ak ne-môÏe spoliehaÈ iba na zvy‰ovanie pridelen˘chprostriedkov, ale musí robiÈ opatrenia zamera-né na racionalizáciu a zefektívnenie ãinnostiv‰etk˘ch zloÏiek rezortu obrany s cieºom dosiah-nuÈ vysokú hospodárnosÈ pri nakladaní s pride-len˘mi zdrojmi. Jedn˘m z nich by mohlo byÈ na-príklad vytvorenie integrovaného ministerstvaobrany, ktoré bude predstavovaÈ funkãné prepo-jenie ãinnosti súãasného MO SR a G· OS SR.Namiesto súãasn˘ch troch operaãn˘ch veliteº-stiev sa plánuje vytvoriÈ jedno spoloãné veliteº-stvo, ako vypl˘va zo záverov SHO. Predpokla-dám, Ïe ministerstvo obrany a Vláda SR vybe-rú na základe SHO tak˘ variant, Ïe finanãné pro-striedky, ktoré do armády prídu, budú dostatoã-né na jej modernizáciu. Okrem toho je potreb-né hºadaÈ aj iné rie‰enia. Jeden príklad bol pred-staven˘ aj na Medzinárodn˘ch leteck˘ch dÀochSIAF 2011 na Sliaãi. Letecké opravovne Tren-ãín (LOTN) pri‰li so zaujímavou iniciatívou. Pri-viezli a predstavili nám prúdové dopravné lie-tadlo AVRO RJ a predstavili projekt, realizáci-ou ktorého by sa dali v˘razne u‰etriÈ financie zo‰tátneho rozpoãtu. Namiesto úvahy nákupu no-v˘ch dopravn˘ch lietadiel pre armádu, ktoré uÏoznámilo Ministerstvo obrany v cene 100 mil.eur by LOTN nakúpili lietadlá z vlastn˘ch zdro-jov, ktoré by aj udrÏiaval, a na zmluvnom zákla-de by ich vyuÏívali ozbrojené sily a vláda SR.Takto by sa získali potrebné sluÏby za podstat-ne niωie zdroje neÏ v prípade nákupu lietadiel.LOTN (100 % spoloãnosÈ MO SR) by zas získa-la nové spôsobilosti a dlhodobo udrÏateºn˘ roz-voj. Aj toto je jeden smer, ak˘m by sa v˘voj mo-dernizácie ozbrojen˘ch síl mohol uberaÈ.Martin Fronc: Som optimista. MoÏno to budenejak˘ ãas trvaÈ, ale kríza pominie a aj situáciav rezorte sa zlep‰í.

Martin Fedor: Budem úprimn˘ – tento roksom pri Ïiadnom takom zásahu osobne nebol. Si-tuáciu ale poznám dôverne priamo z terénu. Zamôjho pôsobenia na ministerstve obrany v po-zícii ‰tátneho tajomníka sme s armádou tieÏ po-máhali pri podobn˘ch udalostiach. Ako posla-nec robiÈ prieskum, alebo sa ukazovaÈ pred ka-merami, priamo poãas takejto situácie, ktorá jeãasto drámou – nepovaÏujem zakaÏd˘m za úãel-né. Tí, ktor˘ch treba zachraÀovaÈ, a tí, ão im po-máhajú, majú dosÈ starostí. Ako poslanci sme sa-mozrejme informovaní, pomoc armády pri ta-k˘chto „civiln˘ch“ krízov˘ch situáciách je ne-zastupiteºná. A bude. Dokonca sa domnievam,Ïe by sme mali roz‰íriÈ na‰u predstavu, Ïe idelen o Ïivelné katastrofy, kedy ide zo strany ar-mády o pomoc techniky plus, poviem to tak pria-mo – chlapsk˘ch rúk. Máme aj iné mimoriad-ne udalosti, ako napríklad tohtoroãná streºba vDevínskej Novej Vsi alebo Majstrovstvá svetav hokeji. VyÏadujú zásah veºkého mnoÏstva po-licajtov, hovoríme nárazovo aj o stovkách. Po-vaÏujem za aktuálne znovu otvoriÈ otázku, ãi nabáze uÏ existujúcich armádnych kapacít, na-príklad Vojenskej polície, nevytvoriÈ zloÏku,ktorá bude môcÈ pomáhaÈ polícii a civilnémuobyvateºstvu aj v tak˘chto situáciách. Nehovo-riac o tom, Ïe ide o spôsobilosÈ, ktorá je ãorazÏiadanej‰ia aj v medzinárodn˘ch operáciách.Pavol Hladk˘: V tomto ohºade má práca v˘bo-ru a spolupráca s rezortom obrany urãité rezer-vy. Treba ale jedn˘m dychom dodaÈ, Ïe spolu-práca v zmysle participácie ãlenov v˘boru na zá-sahoch je technicky ÈaÏko dosiahnuteºná. Krízo-vé situácie a reakcia na ne je poväã‰ine rie‰enávo veºmi krátkom ãasovom horizonte, priãomväã‰ina ãlenov v˘boru sa mimo zasadnutí par-lamentu zdrÏiava znaãnú ãasÈ svojho ãasu vmieste bydliska, ktoré je mimo Bratislavy. Sko-ordinovaÈ preto v˘jazdy b˘va v krízovom sta-ve pod znaãn˘m ãasov˘m stresom veºmi nároã-né. Ja osobne som sa nezúãastnil na Ïiadnom zá-sahu a nemám ani informáciu o tom, Ïe by niek-tor˘ z ãlenov v˘boru bol na niektorom aktívnezapojen˘.Ján Richter: V prvom rade by som chcel po-ìakovaÈ príslu‰níkom OS SR za pomoc pri v‰et-k˘ch Ïiveln˘ch pohromách, ktoré zasiahli obãa-nov SR. Ich ãinnosÈ len potvrdzuje, Ïe OS sú po-trebné. V mojom prípade – osobne mám záujem,aby pri Ïiveln˘ch pohromách príslu‰níci OSboli vyuÏívaní zákonne tak, aby to obãania SRpozitívne pocítili. Je nevyhnutné vytvoriÈ zmy-slupln˘ systém pomoci OS civilnému obyvateº-stvu.Milan Laurenãík: Nie, nezúãastnil som sa pria-mo ani na jednom zásahu, hoci ich bolo v roku2011 niekoºko. Následne som sa bol v obci PílapozrieÈ na situáciu, ktorá nastala po povodni. Ozásahoch armády mám v‰ak veºmi podrobnéinformáciae, pretoÏe s ministrom, ªubomíromGalkom sa stretávam aj v rámci programovéhotímu, ktor˘ funguje v na‰ej strane. V poslednomãase sa stalo pravidlom, Ïe predstavitelia samo-správ Ïiadajú v krízovej situácii o pomoc prá-ve ozbrojené sily. Je to najlep‰í dôkaz toho, ÏeSlovensko funkãnú armádu naozaj potrebuje.Jednou z jej úloh je práve pomoc obyvateºom vkrízov˘ch situáciách, hoci to nie prioritn˘m po-slaním vojakov. Armáda je aÏ jednou z posled-n˘ch zloÏiek, ktoré by mali v tak˘chto prípadochzasahovaÈ. Pri povodniach v lete sa celkové ná-klady na nasadenie vojakov a techniky vy‰plha-li na takmer 7 000 eur. Treba si uvedomiÈ, Ïe ide

o peniaze, ktoré sú urãené na v˘cvik ozbroje-n˘ch síl a pri rozpoãte na obranu by sa malo po-ãítaÈ aj s touto ãinnosÈou armády.

S rezortom spolupracujem jednak v rámciná‰ho v˘boru, kde sa zúãastÀujem na akciách,ktoré pre v˘bor organizovalo Ministerstvo ob-rany. V apríli tohto roku som sa zúãastnil Posla-neckého prieskumu v Ústave ‰peciálneho zdra-votníctva a v˘cviku MO SR na Le‰ti, kde smesa zoznámili s ãinnosÈou tohto útvaru a s ukáÏ-kami cviãení rôznych bojov˘ch situácii jedno-tiek, ktoré tam práve vykonávali v˘cvik. Bolsom taktieÏ spolu s kolegami z v˘boru na mi-nisterstve obrany na poslaneckom prieskume,kde sme preverovali stav a prvé ãiastkové v˘-sledky SHO. Okrem toho sa pravidelne zúãast-Àujem akcií, ktoré ministerstvo obrany organi-zuje pre verejnosÈ. Spomeniem DeÀ deti s ozbro-jen˘mi silami v âadci, DeÀ otvoren˘ch dverí naMO, Medzinárodné letecké dni SIAF 2011 naSliaãi a iné, kde sa tieÏ dajú ãerpaÈ skúsenostipre prácu vo v˘bore. Ako nov˘ poslanec a no-váãik aj vo V̆ bore NR SR pre obranu a bezpeã-nosÈ by som uvítal uωiu spoluprácu s rezortom,aby som sa bliωie zoznámil s danou problema-tikou. V minulosti sa poslanci v˘boru zúãastÀo-vali aj náv‰tev v misiách Ozbrojen˘ch síl SRSkúsenosti, ktoré tam získali sú nevyhnutné preschopnosÈ zaujímaÈ stanoviská k tak˘m váÏ-nym otázkam, ak˘mi bezpochyby sú otázky ob-rany a bezpeãnosti. Osobne mi takáto skúsenosÈch˘ba. Martin Fronc: Cením si ãinnosÈ vojakov v krí-zov˘ch situáciách. Krízová situácia v‰ak potre-buje profesionálov. Moja pomoc je finanãná.

Modernizácia armády je nielen prioritou,ale aj sizyfovskou úlohou, keìÏe ch˘bajúzdroje. Ak˘ v˘voj predpokladáte v tomtosmere?Martin Fedor: Sizyfovskou úlohou zostane, aknedáme do súladu ciele reformy, ktorú armádapotrebuje a ktorú nevidím len ako technickúmodernizáciu v˘zbroje – a reálne zdrojové moÏ-nosti. Nielen na jeden – dva roky, ale v˘hºado-vo. Ak ich nedáme do súladu s na‰imi medzi-národn˘mi záväzkami a perspektívnou „objed-návkou“. Ak nebudeme konaÈ aktuálne kreatív-ne – ale strategicky zároveÀ. Nesúhlasím naprík-lad s tézou, Ïe s nami do nov˘ch projektov nad-národnej spolupráce nikto nepôjde, lebo nemá-me ão ponúknuÈ, keìÏe 80 % na‰ej armádnej v˘-zbroje je na pokraji Ïivotnosti. Spolupracujmeteda pri jej obstarávaní a perspektívne pri jej ser-vise. Asi tak˘to v˘voj aj predpokladám. A po-tom môÏeme modernizáciu zvládnuÈ. Pavol Hladk˘: Modernizácia je nevyhnutnosÈa skôr ãi neskôr sa jej nevyhneme ani my. Otáz-kou zostáva, ãi impulzom na jej spustenie budeaÏ prípadné zv˘‰enie bezpeãnostného rizika ‰tá-tu v zmysle vonkaj‰ieho ohrozenia, alebo tobudú hrozby vnútorné, súvisiace s bezpeãnos-Èou vojakov a zabezpeãením ochrany majetku azdravia obyvateºov.

Osobne som presvedãen˘, Ïe rezort môÏenájsÈ zdroje na modernizáciu v men‰om rozsa-hu priebeÏne od budúceho roka, zásadnej‰iamodernizácia v‰ak prichádza do úvahy najskôraÏ v rokoch 2013 – 2014. V‰etko bude záleÏaÈna stave verejn˘ch financií a ako som uÏ spo-menul, na miere bezpeãnostného rizika, ktorébude ovplyvÀovaÈ postoj a stanovovanie pri-orít vlády a parlamentu.

N Á R O D N Á R A D A S R

33

Ako hodnotíte, pán veºvyslanec, teraj‰í stava perspektívy rusko-slovensk˘ch vzÈahov?

Keì chcem odpovedaÈ struãne, budúcnosÈrusko-slovensk˘ch vzÈahov vidím veºmi opti-misticky. Na‰a spolupráca sa opiera o bohatéskúsenosti a tradície, má partnersk˘ charaktera buduje sa na základe zohºadÀovania vzájom-n˘ch záujmov.

Po urãitej pauze v rusko-slovensk˘ch vzÈa-hoch, ktorá vznikla po vlaÀaj‰ích parlamentn˘chvoºbách na Slovensku, znovu silnie politick˘dialóg a rozmanité kontakty medzi rusk˘mi aslovensk˘mi ministerstvami a rezortmi. V májiv Bratislave prebehli kon‰truktívne rozhovorypredsedu ruskej vlády V. Putina so slovensk˘mvedením.

Badateºne sa aktivizovali kontakty na úrov-ni parlamentov. Bratislavu nav‰tívila skupinapriateºstva ruskej ·tátnej dumy pre styky so slo-vensk˘m parlamentom. Do Moskvy zase zaví-tala delegácia v˘boru Národnej Rady SR pre ve-rejnú správu a regionálny rozvoj. Logick˘mpokraãovaním tejto spolupráce sa stala náv‰te-va delegácie Rady federácie Federálneho zhro-maÏdenia Ruska v SR, v máji tohto roku.

Aktívne sa rozvíjajú medziregionálne vzÈa-hy, spolupráca v oblasti vedy, kultúry a ‰kolstva.Zárukou ich ìal‰ieho prehlbovania sú tradiãnévzÈahy priateºstva a vzájomného porozumeniamedzi bratsk˘mi slovansk˘mi národmi na‰ichkrajín.

Nepochybne ústredné miesto patrí v rusko-slovenskej spolupráci vzÈahom v oblasti ob-chodu a hospodárstva, ktoré sa vyvíjajú veºmidynamicky, napriek v˘razne negatívnym vply-vom globálnej finanãnej a ekonomickej krízy.Dúfame, v‰ak, Ïe najÈaωie obdobie máme za se-bou. Obchodn˘ obrat vo v˘‰ke 7 miliárd USD,dosiahnut˘ vlani, nie je zl˘ v˘sledok. Postup-ne sa dostávame na predkrízovú úroveÀ rozvo-ja objemu obchodného obratu, ktor˘ za 8 me-siacov tohto roku vzrástol oproti roku 2010 tak-mer o 47% a tvoril 6,3 miliárd USD.

Veºmi vecné a konkrétne bolo zasadanie rus-ko-slovenskej Medzivládnej komisie pre hos-podársku a vedecko-technickú spoluprácu, kto-ré sa konalo v marci tohto roku. V dôsledku jejãinnosti sa podarilo dohodnúÈ na príprave arealizácii vy‰e 30 spoloãn˘ch projektov, naktor˘ch sa dnes intenzívne pracuje.

Keì sme pri dvojstrann˘ch ekonomick˘chprojektoch, ktoré z nich pokladáte v súãas-nosti za najperspektívnej‰ie?

Dôraz sa, bezpochyby, má klásÈ na vysoko-

BudúcnosÈ rusko-slovensk˘ch vzÈahov

vidím veºmi optimisticky

„Na‰a spolupráca sa opiera o bohaté skúsenosti a tradície, má partnersk˘ charakter a buduje sa na základezohºadÀovania vzájomn˘ch záujmov,“ povedal mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej

republike Jeho Excelencia Pavel Maratoviã KUZNECOV v exkluzívnom rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér.

S L O V E N S K O - R U S K Á S P O L U P R Á C A

Pavel Maratoviã KUZNECOVNarodil sa 10. augusta 1958.

Má vysoko‰kolské vzdelanie, v roku 1980 ukonãil ‰túdium na Moskovskom ‰tátnom in‰titúte medzinárodn˘ch vzÈahov. Ovláda angliãtinu a fínãinu. V diplomatick˘ch sluÏbách je od roku 1980.

Pôsobil na Veºvyslanectve ZSSR resp., Ruska vo Fínsku (v rokoch 1980 – 1985 a 1991 – 1996), v rokoch 1997 – 1999 bol námestníkom riaditeºa Druhého európskeho odboru Ministerstva zahraniãn˘ch vecí Ruska,

kde do jeho pracovnej náplne patrili vzÈahy so seversk˘mi ‰tátmi, v obodobí 1999 – 2004 pracoval ako radca-vyslanec na Veºvyslanectve Ruska v Estónsku,

v rokoch 2004 – 2006 ako námestník riaditeºa Odboru zahraniãnopolitického plánovania (venoval sa pôsobeniu Ruska v G8) a v rokoch 2006 – 2010 zastával funkciu riaditeºa Druhého európskeho odboru.

Od mája 2010 je veºvyslancom Ruskej federácie v Slovenskej republike.Má diplomatickú hodnosÈ mimoriadneho a splnomocneného vyslanca 1. triedy.

Je nositeºom ocenenia Rad cti. Je Ïenat .̆ Má dospelého syna.

34

technologické a moderné oblasti spolupráce. Oto viac, Ïe v tejto oblasti sa uÏ urãité úspechydosiahli: v Bratislave pôsobí Laserové centruma v RuÏomberku sa pripravuje na spustenieCentrum protónovej terapie, vybudované zaruskej úãasti. Verím, Ïe ãoskoro sa nájdu ajcesty rie‰enia zastaraného problému dostavbyCyklotrónového centra v Bratislave. Domnie-vame sa, Ïe zásada modernizácie sa má staÈ vna‰ich bilaterálnych vzÈahoch hlavnou. Na zá-klade podpísaného v rámci zasadania marcovejmedzivládnej komisie Vyhlásenia o modernizá-cii sa v súãasnosti pripravuje príslu‰n˘ Pro-gram konkrétnych krokov, kam budú patriÈ naj-perspektívnej‰ie a vysokotechnologické pro-jekty, ktoré majú zabezpeãiÈ maximálny a dlho-dob˘ pokrok bilaterálnej spolupráce.

Prioritné miesto stále patrí energetike. Mô-Ïeme kon‰tatovaÈ, Ïe na‰a spolupráca v tejto ob-lasti má celoeurópsky záber a zodpovedá záuj-mom zaruãenia energetickej bezpeãnosti celé-ho kontinentu.

Veºk˘ v˘znam prikladáme spolupráci v jadro-vej energetike, kde máme dlhoroãné skúsenos-ti z technickej kooperácie. Na dlhodobom zákla-de sa uskutoãÀujú dodávky ruského jadrovéhopaliva pre slovenské JE, ruské podniky spolu soslovensk˘mi firmami realizujú projekty v˘-stavby, modernizácie a zabezpeãenia prevádzkyslovensk˘ch JE a majú záujem na úãasti v bu-dúcom v˘berovom konaní o v˘stavbu nov˘chenergetick˘ch blokov JE Jaslovské Bohunice.

V oblasti rozvoja infra‰truktúry a dopravyza najperspektívnej‰í projekt pokladáme pre-dlÏenie ‰irokorozchodnej Ïeleznice z Ko‰íc doBratislavy s pokraãovaním do Viedne. Realizá-cia tohto projektu umoÏní Slovensku zaujaÈvlastné miesto na perspektívnom trhu Ïelezniã-nej dopravy, zv˘‰iÈ svoj v˘znam tranzitéra a veº-kého logistického centra, dostaÈ sa do systémutranskontinentálnej nákladnej prepravy. Pláno-vaná Ïeleznica je zásadne novou, konkuren-

S L O V E N S K O - R U S K Á S P O L U P R Á C A

Kladenie vencov na Dukle 2011.

Veºvyslanec a ruské deti, ktoré utrpeli v dôsledku poÏiarov v lete minulého roku, na ambasáde v Bratislave.

cieschopnou a z ekologického hºadiska lukra-tívnou dopravnou tepnou na území eurázijské-ho kontinentu, ktorá vytvorí nové pracovnépríleÏitosti a prinesie pozoruhodné ekonomic-ké dividendy zúãastnen˘m krajinám.

Máme záujem aj na ìal‰om rozvoji vojens-ko-technickej, investiãnej spolupráce, spolu-práce v oblasti vedy, ‰kolstva a kultúry.

V poslednom ãase v slovensk˘ch médiách saveºa pí‰e o plynovej problematike, o.i. o ras-te cien plynu. Mohli by ste komentovaÈ tútosituáciu? Mohlo by zv˘‰enie cien plynu ne-gatívne ovplyvniÈ jeho dodávky?

Predov‰etk˘m, by som chcel zdôrazniÈ, Ïespolupráci so Slovenskom v plynovej sfére pri-kladáme veºk˘ v˘znam. Rusko vÏdy bolo a zo-stáva spoºahliv˘m dodávateºom plynu do Va‰ejkrajiny. Pre nás je Slovensko jedn˘m z najdô-leÏitej‰ích partnerov ako tranzitér ruského ply-nu do Európy (vy‰e 60 miliárd m3 roãne). Mámedobré perspektívy pre spoloãné spracovanieinfra‰truktúrnych projektov v tejto oblasti, kon-krétne, pri v˘stavbe nov˘ch podzemn˘ch ply-nov˘ch zásobníkov.

Pokiaº ide o ceny plynu, v súlade s dlhodo-b˘mi zmluvami, podpísan˘mi medzi na‰imikrajinami na obdobie do roku 2029, sa cena ur-ãuje podnikateºsk˘mi subjektmi na základev‰eobecne uznávanej rovnice a úzko súvisí s ce-nami ropn˘ch produktov. Po zv˘‰ení ceny ropysa po istom ãase zvy‰uje aj cena plynu. Bezpo-chyby ceny plynu na spotov˘ch trhoch môÏu byÈo nieão niωie neÏ zmluvné. Av‰ak som hlbokopresvedãen˘, Ïe stabilná perspektívna energetic-ká politika sa dá budovaÈ len na základe dlho-dob˘ch zmlúv. Opakujem, Ïe ruská strana budeuskutoãÀovaÈ dodávky plynu na Slovensko vãasa v plnom rozsahu. Pripomeniem, Ïe dnes tvo-ria tieto dodávky viac ako 5 miliárd m3.

Existujú styãné body v aktuálnych medziná-rodn˘ch otázkach medzi Ruskom a Sloven-skom?

Samozrejme, a nie je ich málo. Na‰e krajinykon‰truktívne spolupracujú v mnoh˘ch medzi-národn˘ch oblastiach. Je to pochopiteºné. Veìpostoje Ruska a Slovenska k väã‰ine najdôle-Ïitej‰ích medzinárodn˘ch otázok sú si blízke

alebo sa zhodujú. Mám na zreteli, predov‰et-k˘m, cieº vytvorenia spravodlivého systémumedzinárodn˘ch vzÈahov s ústrednou úlohouOSN, opierajúcou sa o základné demokraticképrincípy, bezpodmieneãné dodrÏiavanie me-dzinárodného práva a efektívnu multipolaritu.Slovensko úplne podporuje upevnenie strate-gického partnerstva medzi Ruskom a EÚ aNATO na základe rovnoprávnej spolupráce avzájomného zohºadÀovania záujmov. Rátame sozv˘‰ením vzájomného porozumenia so sloven-sk˘mi partnermi aj v tak˘ch zloÏitej‰ích, ale prena‰e vzÈahy s EÚ a NATO kºúãov˘ch otáz-kach, ako je bezvízov˘ reÏim a nová architek-túra európskej bezpeãnosti vrátane vytvoreniaeurópskej protiraketovej obrany.

Na záver e‰te doplÀujúca otázka: ão podºavás bráni e‰te väã‰iemu prílevu turistov zRuska na Slovensko?

Poãet rusk˘ch turistov, prichádzajúcich naSlovensko, by skutoãne mohol byÈ oveºa väã-‰í. Podºa názoru odborníkov jednou z príãin jenedostatoãne aktívna reklama slovensk˘ch pro-duktov na ruskom turistickom trhu a pomerneskromná (oproti in˘m západn˘m krajinám) úro-veÀ sluÏieb na Slovensku. Otázky aktivizáciespolupráce v oblasti turistiky sa Ïivo posudzo-vali na poslednom zasadaní Medzivládnej ko-misie pre hospodársku a vedecko-technickúspoluprácu. Boli dosiahnuté konkrétne dohody.Na Slovensku sa, napríklad, plánuje konferen-cia a seminár o slovenskom kúpeºníctve prepredstaviteºov ruského cestovného ruchu, zdra-votníctva a poisÈovníctva. Plánujú sa aj ozdra-vovacie a rekreaãné pobyty rusk˘ch obãanov vslovensk˘ch kúpeºoch, hradené subjektmi Ru-skej federácie a zamestnávateºmi, a tieÏ podu-jatia zamerané na vzájomnú propagáciu turis-tick˘ch produktov. Za aktívnej úãasti ruskejstrany sa má pripraviÈ ruská verzia národnéhoturistického portálu Slovenska. Verím, Ïe tietoopatrenia prinesú pozitívne v˘sledky. Mali bysme taktieÏ ão najaktívnej‰ie presadzovaÈ bez-vízov˘ reÏim medzi Ruskom a Európskou úni-ou a k˘m k tomu nedo‰lo – maximálne zjedno-du‰iÈ procedúru v˘daja víz na dvojstrannomzáklade v rámci platnej legislatívy obidvochkrajín.

35

P L Y N Á R E N S T V O N A S L O V E N S K U

To, aké sú dostatoãné kapacity skladovaniaplynu dôleÏité, ukázala plynová kríza v januá-ri 2009. Bez nich by Slovensko mrzlo podob-ne, ako sa to stalo Bulharom ãi obyvateºomb˘valej Juhoslávie, kde zastavenie dodávokruského plynu nemali ako nahradiÈ. Je v‰akdôleÏité podotknúÈ, Ïe primárnou úlohou veº-kokapacitn˘ch podzemn˘ch zásobníkov ply-nu, ktoré sa budujú v na‰ich podmienkach namieste star‰ích, uÏ vyÈaÏen˘ch loÏísk, nie jenahradzovaÈ v˘padky v dodávkach, ktoré prú-dia k nám sieÈou tranzitn˘ch plynovodov.

POUâENIE Z KRÍZYAk chceme predchádzaÈ opakovaniu krízo-

v˘ch javov, keì uprostred treskúcich mrazovodrazu vypadnú z ak˘chkoºvek dôvodov do-dávky od strategického dodávateºa, musímebudovaÈ potrubné prepojenia na tranzitné adistribuãné sústavy na‰ich susedov, ktor˘miprúdia v dostatoãnom disponibilnom mnoÏ-stve dodávky od in˘ch producentov a ob-chodníkov s plynom. A maÈ takéto alternatív-ne dodávky zmluvne podchytené. Práve totoje t˘m správnym pouãením z januára 2009, ãosa prejavilo v zabezpeãení reverzného choduplynovodn˘ch prepojení s âeskom a Rakú-skom, ãi v dohodách o dodávkach plynu pod-písan˘ch SPP so svojimi akcionármi a nemec-kou VNG. Sformovanie skupiny krajín V4 asusedov na úrovni Európskej komisie a defi-novanie tak˘chto najdôleÏitej‰ích prepojení vrámci energetického koridoru Sever – Juh(od Baltického mora k Jadranskému a âier-nemu moru) je ìal‰ím systémov˘m politic-k˘m krokom, ktor˘ roz‰iruje bezpeãnosÈ do-dávok nielen v plyne ale aj v rope a elektric-kej energii. Je to prirodzená a nevyhnutná

reakcia ani nie tak na plynovú krízu, ako pre-dov‰etk˘m na zmeny tokov energetick˘chsurovín (ropy a plynu) a elektrickej energie vdôsledku novej exportnej stratégie Ruska adôrazu Nemecka a seversk˘ch krajín EÚ nabudovanie nov˘ch v˘robn˘ch zdrojov elek-trickej energie zaloÏen˘ch prevaÏne na veter-n˘ch elektrárÀach v Severnom mori.

ZÁSOBNÍKY A TRANZITHlavná úloha podzemn˘ch zásobníkov ply-

nu v na‰ich podmienkach, rovnako ako vin˘ch európskych plynárensk˘ch sústavách,tak spoãíva na vykr˘vaní v˘razn˘ch rozdie-lov medzi tradiãne minimálnym odberomplynu v letn˘ch mesiacoch a jeho ‰piãkov˘-mi odbermi v ãase zimy. U nás je tento roz-diel markantn˘ aj v dôsledku toho, Ïe v˘ro-ba elektriny z plynu je pomerne malá a aj vy-uÏitie plynu ako technologickej suroviny vpriemysle nedosahuje také objemy, aké pred-stavujú odbery na úãely vykurovania v zime.

Bolo by v‰ak veºmi nesprávne, keby smena plynové zásobníky na Záhorí vrátane tohonového v Gajaroch, hºadeli len v zúÏen˘chslovensk˘ch súvislostiach. Je príznaãné, Ïepráve pri budovaní jedného z nich, zásobní-ku spoloãnosti Pozagas, do‰lo vlastne k prvé-mu veºkému investiãnému vstupu zahraniã-ného investora, spoloãnosti Gaz de France, doslovenskej energetiky hlboko v 90. rokoch,keì e‰te o privatizácii nikto nechyroval.

Vìaka skladbe zákazníkov a svojej polohena stále hlavnej tranzitnej trase pre rusk˘plyn do EÚ, a vìaka bezprostrednej blízkos-ti k najväã‰iemu plynárenskému HUB v re-gióne v rakúskom Baumgartene, zásobníkyNafty Gbely uÏ dnes zohrávajú pomerne za-

ujímavú úlohu v stredoeurópskom obchode splynom. Liberalizácia trhu spolu so spomína-n˘mi potrubn˘mi prepojeniami dávajú veºmidobré predpoklady, aby sa ich postavenie ìa-lej upevÀovalo.

A uÏ v blízkej budúcnosti môÏu zohraÈ preslovenské plynárenstvo kºúãovú úlohu v sú-vislosti s reálnou hrozbou v˘razného zníÏe-nia tranzitu plynu cez územie Slovenska. Ichkapacita a v súãasnosti uÏ aj denná a doslo-va hodinová flexibilita vytvárajú prirodzenúpodporu pri budúcich úvahách prepravcov aobchodníkov s plynom, preão by mali za-chovaÈ vernosÈ slovenskému tranzitnému sys-tému a sú aj dôleÏit˘m argumentom v disku-siách napríklad v rámci trasovania prepojenív koridore Sever – Juh.

ZÁSOBNÍKY A „NOV¯ PLYN“Je zaujímavé, ako niektorí na‰i partneri pri

svojich úvahách o v˘stavbe nov˘ch plynovod-n˘ch prepojení práve zvaÏujú túto nadväznosÈna zásobníky na Záhorí. Dnes síce e‰te nevie-me, ako dopadnú presne v‰etky plány na ichrealizáciu. Alebo, ão je z pohºadu slovenské-ho plynárenstva nemenej dôleÏité, ako dopad-nú rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou oplynárensk˘ch otázkach a v tejto súvislosti ajdefinitívny osud nového gazpromovskéhoplynovodu South Stream ãi iného plynovod-ného projektu Nabucco a ìal‰ích projektovna privedenie kaspického plynu do ná‰ho re-giónu. Av‰ak uÏ dnes je isté, Ïe aj keì pri t˘-chto diskusiách je postavenie Slovenska dosÈoslabené vzhºadom na jeho geografickú po-lohu, práve existencia zásobníkov – a medzinimi zásobníka Gajary-báden – a ich flexibil-né prepojenie s vysokokapacitn˘m osvedãe-n˘m prepravn˘m systémom dáva urãité náde-je.

A tie sa v poslednom období ãrtajú aj v sú-vislosti s úplne nov˘mi projektmi v oblastiÈaÏby zemného plynu. Aj keì dnes je budúc-nosÈ realizácie ÈaÏby bridlicového plynu vPoºsku, ãi podobn˘ch projektov na Ukrajinestále veºmi hmlistá, faktom je, Ïe prvé rozhod-né konkrétne kroky uÏ boli urobené. T˘ka sato hlavne ná‰ho severného suseda. A opäÈ vnadväznosti na plány na plynovodné prepo-jenia v rámci koridoru Sever – Juh a charak-ter ÈaÏby tak˘chto nekonvenãn˘ch loÏísk ply-nu sa existencia zásobníkov na Záhorí stávav˘znamn˘m faktorom hrajúcim v prospechslovenského plynárenstva. Aj vìaka nim mástále ão ponúknuÈ a byÈ tak zaujímav˘m po-tenciálnym partnerom a hráãom aj v budúc-nosti.

Karel HIRMANriaditeº Sekcie energetick˘ch ãinností

Slovenská inovaãná a energetická agentúra

Zásobníky pre budúcnosÈ

Ukonãenie druhej, najdôleÏitej‰ej etapy v˘stavby nového podzemného zásobníka zemného plynuv Gajaroch a jeho postupné uvádzanie do prevádzky znamená nesporne veºmi dôleÏit˘ moment

v upevÀovaní celkovej energetickej bezpeãnosti Slovenska.

MODERN¯ ZÁSOBNÍK S DÔRAZOMNA PREVÁDZKOVÚ BEZPEâNOSËA ·ETRN¯ K ÎIVOTNÉMU PROSTREDIU

V̆ stavba zásobníka Gajary-báden bola roz-delená do troch etáp s celkovou investíciou 166miliónov eur. Prvá etapa bola sprevádzkova-ná v roku 2008, keì sme na poskytovanie slu-Ïieb skladovania vyuÏili existujúce technoló-gie urãené na druhotné ÈaÏobné metódy.

NajdôleÏitej‰ia a zároveÀ najviac investiã-ne nároãná bola druhá etapa, ktorá okrem od-v⁄tania nov˘ch sond zah⁄Àala aj vybudovanieCentrálneho Areálu Gajary, tzv. riadiacehocentra zásobníka s kompletnou povrchovoutechnológiu (napr. velín, turbokompresorovéjednotky, technológia su‰enia a pod.), prepo-jovacie plynovody so zásobníkmi v Lábe a me-raciu stanicu nadväzujúcu na tranzitnú sieÈspoloãnosti Eustream. PouÏité sú najmodernej-‰ie technológie, ktoré spæÀajú najprísnej‰iekritériá a ‰tandardy na prevádzkovanie pod-zemn˘ch zásobníkov zemného plynu. Dobu-dovaná bola technológia vtláãania, ão zároveÀpredstavuje aj ukonãenie druhej etapy.

Dobudovaním tretej etapy v roku 2014 sanám optimalizáciou parametrov, zapojením adov⁄taním ìal‰ích vrtov, ako aj roz‰írením po-vrchovej technológie podarí ukonãiÈ realizáciuprojektu Gajary-báden. V̆ razn˘m spôsobomtak projekt Gajary-báden prispeje aÏ k 50 %nárastu skladovacej kapacity podzemn˘ch zá-sobníkov zemného plynu NAFTY a. s., v prie-behu jednej dekády, t. j. od roku 2003.

V¯VOJ SKLADOVACEJ KAPACITYZÁSOBNÍKA V SPOLOâNOSTINAFTA A. S.

Od samotného zaãiatku prípravy projektusme kládli dôraz na bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ,ktorú sme zv˘‰ili aplikovaním najmodernej-‰ích technológií, ãím sme zároveÀ zníÏili ajdopady na Ïivotné prostredie. SamozrejmousúãasÈou vybavenia technológie zásobníka súpreto aj tieto bezpeãnostné prvky:– povrchová technológia rozdelená na sa-

mostatné celky oddelené bezpeãnostn˘mi

P L Y N Á R E N S T V O N A S L O V E N S K U

36

GAJARY BÁDEN – NAJVHODNEJ·IELOÎISKO PRE KONVERZIUNA ZÁSOBNÍK

NAFTA a. s., od roku 2003, keì nastúpilacestu re‰trukturalizácie, kontinuálne rozvíja-la skladovaciu kapacitu ako reakciu na zv˘-‰en˘ dopyt plynárenského trhu. V roku 2007sme rozhodovali, ak˘ ìal‰í rozvoj skladova-cích kapacít uskutoãniÈ. Potenciál existujúcichskladovacích objektov v Lábe 1 – 3 bol vìa-ka zrealizovanej optimalizácii v predchádza-júcich rokoch uÏ vyuÏit˘. Posúdili sme pretoìal‰ie geologické ‰truktúry na Slovensku zgeologickej, technickej a ekonomickej strán-ky. Vykonané anal˘zy potvrdili, Ïe najvhod-nej‰ím loÏiskom pre konverziu na zásobník jeloÏisko Gajary-báden. Rozhodnutie v pro-spech Gajary-báden bolo pozitívne ovplyvne-né aj dobrou znalosÈou loÏiska a skúsenosÈa-mi, ktoré sme získali z vykonávania druhot-n˘ch ÈaÏobn˘ch metód v tejto lokalite.

Druhá etapa v˘stavby zásobníka zemného plynu

Gajary-báden ukonãená

Slovenské plynárenstvo oslávilo tento rok 15 rokov od svojho vzniku. SpoloãnosÈ NAFTA a. s.,v roku tohto krásneho jubilea obohatila slovenskú plynárenskú infra‰truktúru o nov˘ zásobník

zemného plynu Gajary-báden. Práce na najdôleÏitej‰ej ãasti tohto nového zásobníka –Centrálneho Areálu Gajary, boli dokonãené.

Zásobník Gajary-báden prinesie v koneãnej podobe plynárenskému trhu 500 mil. m3

skladovacej kapacity, ãím v˘razne prispeje k zv˘‰eniu bezpeãnosti dodávok zemného plynu na Slovensku a v okolit˘ch krajinách Európskej únie.

37

uzávermi a bariérami a s bezpeãnou vzdia-lenosÈou medzi sebou

– moderné turbokompresorové jednotky snízkou energetickou spotrebou a emisiamidusíka

– odfukov˘ systém strediska– povrchové a podpovrchové bezpeãnostné

ventily na sondách.

PRÍNOS NIELEN V OBLASTIZV¯·ENIA BEZPEâNOSTI DODÁVOKZEMNÉHO PLYNU

Projekt Gajary-báden je svojím rozsahoma prínosom strategick˘ nielen pre NAFTUa.s.,ale aj celospoloãensky. Nav˘‰ením skladova-cej kapacity zásobníkov zemného plynu o500 miliónov m3 sa v˘razn˘m spôsobom zv˘-

‰i bezpeãnosÈ dodávok zemného plynu naSlovensku a v okolit˘ch krajinách EÚ.

ZároveÀ vìaka prepojeniu Gajary-báden sexistujúcimi zásobníkmi v Lábe a roz‰íreniuvstupno-v˘stupn˘ch bodov komplexu zásob-níkov NAFTA a. s., o ìal‰ie prepojenia natranzitnú sústavu sa zv˘‰i flexibilita sklado-vacích sluÏieb NAFTA a. s., (napr. moÏnosÈzákazníka vtláãaÈ a ÈaÏiÈ plyn kedykoºvek po-ãas roka, meniÈ vstupno / v˘stupné body atì.).Projekt tak prispeje k zv˘‰eniu likvidity aìal‰iemu rozvoju trhu s plynom. Som pre-svedãen˘, Ïe zákazníci sluÏby ná‰ho „sklado-vacieho hubu“ skutoãne ocenia.

Ing. Martin HOLL¯generálny riaditeº NAFTA a. s.

P L Y N Á R E N S T V O N A S L O V E N S K U

Gajary-báden

Nárast sklad. kap. od roku 2003 okrem Gajary-báden

Pôvodná skladovacia kapacita

3000

2000

1000

02003

20142011200820072006

ZHRNUTIE PRÍNOSOV PROJEKTUGAJARY-BÁDEN

NAFTA a. s.

Zv˘‰enie objemu skladovacejkapacity a upevnenie pozícieNAFTA a. s., na európskomtrhu skladovacích sluÏieb

Diverzifikáciou a roz‰írenímvstupno-v˘stupn˘ch bodovkomplexu zásobníkovNAFTA a. s., posilnenie spo-ºahlivosti a flexibility poskytovan˘ch sluÏieb

Celospoloãenské

Zv˘‰enie bezpeãnosti a spoºahlivosti dodávokzemného plynu na Slovenskua okolit˘ch krajinách EÚ

Rozvoj plynárenského trhu

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

38

Zaãnime najskôr tro‰ku s ponorom do mi-nulosti. Aká je základná história Trnavskejteplárenskej, a.s.?

Trnavská teplárenská, a.s., vznikla v roku2001 ako jeden z troch podnikov pri delimi-tácii ‰tátneho podniku Západoslovenské ener-getické závody, ‰.p. V na‰om meste má v˘ro-ba tepla aj elektrickej energie dlhoroãnú tra-díciu a zaãiatky v˘roby elektrickej energie sadatujú od 20-tych rokov a tepla od 60-tych ro-kov minulého storoãia. Vtedy bol vybudova-n˘ prv˘ parovod na dodávku tepla do niekto-r˘ch priemyseln˘ch podnikov a bytov˘ch do-mov v Trnave. S nárastom bytovej, verejneji priemyselnej v˘stavby sa roz‰irovala aj sieÈparovodov, ku ktor˘m koncom osemdesiatychrokov pribudlo zásobovanie ìal‰ích ãastí mes-ta horúcovodmi.

Dodávka tepla pre v˘robnú i nev˘robnúsféru odberateºov v meste Trnava má v‰akjedno ‰pecifikum, ktoré u in˘ch tepláren-sk˘ch spoloãností neexistuje: je zabezpeão-vaná aj odberom tepla z jadrovej elektrár-ne Jaslovské Bohunice...

Horúca voda bola a v súãasnosti je dopra-vovaná do mesta tepeln˘m napájaãom z Ja-slovsk˘ch Bohuníc, kde sa v závode EBO J.Bohunice Slovensk˘ch elektrární, a.s., vy-uÏíva jadrové palivo a v kombinovanej v˘ro-be sa z neho získava súãasne elektrická ener-gia aj teplo.

V súãasnosti je trnavská sústava CZT naSlovensku ‰pecifikom z viacer˘ch dôvodov.Je to z hºadiska dominantne pouÏívaného pa-liva (teplo z jadra), aj historicky danou kon-‰trukciou tepelnej siete (hlavn˘ zdroj tepla jevzdialen˘ 16 kilometrov od okraja mesta) atieÏ rozdielnym vlastníctvom ãastí sústavyCZT (hlavn˘ zdroj tepla – Slovenské elektrár-ne, a.s., doplnkov˘ zdroj tepla, rozvodné sie-te – Trnavská teplárenská, a.s.).

Aké je hlavné portfólio ãinností a sluÏieb,ktoré ponúka Trnavská teplárenská, a.s.svojim zákazníkom?

Hlavn˘m predmetom ãinnosti je v˘roba arozvod tepla, ktoré distribuujeme do vlastn˘chi cudzích odovzdávacích staníc tepla primár-nymi horúcovodn˘mi rozvodmi. Vlastníme aprevádzkujeme aj niekoºko odovzdávacíchstaníc tepla a k nim prislúchajúcich sekundár-nych rozvodov.

Mgr. Bronislav VOSÁTKOgenerálny riaditeº a predseda predstavenstva

Trnavská teplárenská, a.s.

Narodil sa 30. 6. 1970 v Bratislave

Vzdelanie:1976 – 1984 Základná ‰kola Malacky

1984 – 1988 Gymnázium A. Marku‰a, ul. âA Bratislava –zameranie matematika

1988 – 1993 MFF UK odbor numerická matematika,zameranie numerické spracovanie

technicko-ekonomick˘ch informácií

Predchádzajúce zamestnania:1994 Po‰tová banka a.s., – odborn˘ referent

1994 – 1996 Dexia banka a.s. – vedúci komerãného odboru1997 – 2000 Dexia banka a.s. – riaditeº oblastnej

poboãky Malacky2000 – 2005 Dexia banka a.s., – riaditeº krajskej

poboãky Bratislava2005 – 2008 Termming a.s., – obchodn˘ riaditeº,

ãlen predstavenstva2008 BKS Leasing, a.s. – riaditeº poboãky Bratislava

Jazykové znalosti:Anglick˘ jazyk

Rusk˘ jazyk

Trnavská teplárenská v‰ak ponúka ajmnoÏstvo ìal‰ích – hoci vedºaj‰ích – slu-Ïieb...

Na‰i zamestnanci sú aj odborníci na jednot-livé vysoko‰pecializované ãinnosti súvisiaces tepelnou energetikou. Ich sluÏby, na ktorésa ãasto vzÈahujú osobitné zákonné oprávne-nia, vyuÏívajú aj iné právnické subjekty. Idenapríklad o prevádzkovanie odovzdávacíchstaníc tepla, inÏiniersku ãinnosÈ, odborné pre-hliadky a skú‰ky, opravy a údrÏbu vyhrade-n˘ch tlakov˘ch, plynov˘ch a elektrick˘chzariadení a ìal‰ie.

Aké boli hospodárske v˘sledky Trnavskejteplárenskej v ostatn˘ch rokoch a ak˘ bolprv˘ polrok ão sa t˘ka v˘sledkov Trnavskejteplárenskej, a.s.?

KaÏd˘ rok od svojho vzniku dosahujeTrnavská teplárenská, a.s., kladn˘ v˘sledokhospodárenia. Pokiaº sa do konca roka 2011nevyskytne Ïiadna mimoriadna situácia, v˘-sledky za prv˘ polrok naznaãujú priaznivúhospodársku bilanciu.

Trnavská teplárenská v rokoch 2004 – 2009investovala do svojej základnej ãinnostiviac ako 25 mil. eur, vìaka ãomu má v sú-ãasnosti jednu z najmodernej‰ích sietí cen-trálneho zásobovania teplom na Slovensku.Na ak˘ch princípoch táto sieÈ funguje?

Hlavn˘m zdrojom tepla pre zásobovanieTrnavy je jadrová elektráreÀ EBO JaslovskéBohunice, ktorá je od mesta vzdialená 16 ki-lometrov. Teplo do mesta je privádzané tepel-n˘m napájaãom EBO-Trnava a distribúcia

Dodávka tepla v Trnave je a bude stabilná

Vláda SR rozhodla o predaji 95-percentného balíka akcií ‰iestich najväã‰íchteplárensk˘ch spoloãností, medzi nimi aj Trnavskej teplárenskej, a.s.

ZároveÀ schválila podmienky privatizácie teplárensk˘ch spoloãností – bezodplatn˘prevod 5 % akcií na mesto, v ktorom sídli teplárenská spoloãnosÈ, garanciu úãastizástupcov miest v dozorn˘ch radách a moÏnosÈ zvolávania valn˘ch zhromaÏdení.

Parlamentn˘ kuriér oslovil predsedu predstavenstva a generálneho riaditeºaTrnavskej teplárenskej, a.s., Mgr. Bronislava VOSÁTKU.

39

tepla do odovzdávacích staníc, kde je teploupravované na parametre vyÏadované koneã-n˘mi spotrebiteºmi, sa realizuje primárnouhorúcovodnou sieÈou.

AÏ do roku 2006 bolo teplo odberateºomdodávané aj parnou sieÈou, ale pri rozsiahlejmodernizácii v rokoch 2004 aÏ 2006 sme na-hradili v‰etky parné rozvody, ktoré tvorilitretinu v‰etk˘ch rozvodov, horúcovodmi. T˘msme získali veºmi priazniv˘ vek v‰etk˘ch ãas-tí siete, priãom najstar‰ie úseky majú len nie-ão vy‰e 20 rokov. Zamenili sme aj dodávkutepla v pare, ktorá je Èaωie regulovateºná amerateºná, za teplo v komfortnej‰ej podobe -v horúcej vode.

Trnavská teplárenská, a.s., je pripravená ajna najtuh‰ie zimy a prípadn˘ v˘padok aleboodstávku hlavného zdroja tepla. Celá sústavaCZT bola v ãase projektovania navrhnutá akovzájomne prepojen˘ systém niekoºk˘ch ãas-tí. Jednou z nevyhnutn˘ch ãastí sústavy CZTje doplnkov˘ zdroj tepla, nezávisl˘ od hlav-ného zdroja, v areáli Trnavskej teplárenskej,a.s. Ako ‰piãkov˘ zdroj sústavy je schopn˘ za-bezpeãiÈ teplo aj v najväã‰ích zimách. V roku2010 bola ukonãená modernizácia odovzdá-vacej stanice tepla, ìal‰ej podstatnej súãasti sú-stavy CZT. V prípade v˘padku hlavného zdro-ja tepla je doplnkov˘ zdroj schopn˘ zabezpe-ãiÈ jeho ãiastoãné nahradenie v takom rozsa-hu, ktor˘ i v najnepriaznivej‰om poãasí ochrá-ni horúcovodné, tepelné rozvody i prinále-Ïiace tepelnotechnické zariadenia pred ichde‰trukciou a znehodnotením vplyvom mra-zov. V doplnkovom zdroji je spaºovan˘ zem-

n˘ plyn. Vzhºadom na v˘razne vy‰‰iu cenu pa-liva, ako je cena nakupovaného tepla z EBOJaslovské Bohunice, sa prevádzka doplnkové-ho zdroja realizuje len v minimalizovanom re-Ïime, nevyhnutnom na udrÏanie jeho úplnejflexibility a prevádzkyschopnosti.

V̆ znamn˘m investiãn˘m projektom, ktor˘prispel k stabilite horúcovodnej siete a zv˘‰ilkomfort na‰ich odberateºov, bolo vybudova-nie prepojení horúcovodu. Prepojenia dovoºu-jú krátke plánované odstávky tepelnej energie,skrátenie dæÏky jednotliv˘ch odstaven˘ch po-ruchov˘ch okruhov a súãasne presmerovaniedodávky tepla pri haváriách na sieti na inú tra-

su. To má obrovsk˘ vplyv na prevádzkové ná-klady aj na Ïivotné prostredie. Neustála obno-va vekovo najstar‰ích rozvodov, realizáciaon-line prenosu dát z jednotliv˘ch odbern˘chmiest a technologické inovácie vo v‰etk˘chv˘robn˘ch aj distribuãn˘ch oblastiach tvorianeodmysliteºnú súãasÈ kaÏdoroãne plánovanejmodernizácie sústavy CZT.

V ãom vidíte najväã‰ie v˘hody CZT – Cen-trálneho zásobovania teplom?

Mnohí vnímajú sústavy CZT ako synony-mum minulého reÏimu, megalomansk˘ch,väã‰inou nepruÏn˘ch a neefektívnych pro-jektov. Myslím si, Ïe efektívne fungujúca sú-stava CZT je veºk˘m prínosom nielen prespotrebiteºov tepla, ale pre celú spoloãnosÈ prizvy‰ovaní bezpeãnosti zásobovania teplom,diverzifikácii primárnych energetick˘ch zdro-jov a zniÏovaní emisného zaÈaÏenia Ïivotné-ho prostredia. Najv˘znamnej‰ie prínosy sú-stav CZT sú vo v‰eobecnosti tieto: – teplo získané zo sústav CZT je ãasto pro-

duktom tzv. kombinovanej v˘roby elektri-ny a tepla (KVET), ktorá je ‰etrnej‰ia k Ïi-votnému prostrediu ako oddelená v˘robat˘chto produktov;

– vysoká a stála spotreba paliva zniÏuje jehojednotkovú nákupnú cenu;

– veºké zdroje na v˘robu tepla sú prísnej‰iekontrolované orgánmi ‰tátnej správy, ãímsa zniÏuje nepriazniv˘ vplyv na Ïivotnéprostredie;

– veºké sústavy CZT obvykle disponujú via-cer˘mi druhmi paliva;

– dodávka tepla zo sústav CZT je bezpeãnáa komfortná, pretoÏe odberateº ãi koneãn˘spotrebiteº dostanú hotov˘ produkt, sta-rostlivosÈ o ktor˘ môÏe byÈ v závislosti odich rozhodnutia o veºkosti a druhu investí-cie do tepelnej energetiky minimálna.

S úãinnosÈou od 7. januára 2011 bola naúrovni Európskeho parlamentu prijatáSmernica 2010/75/EÚ o priemyseln˘chemisiách, ktorá bude do konca roka imple-mentovaná do legislatívneho prostrediaSR. Doteraz vyuÏívané technológie uÏ ne-budú postaãovaÈ na plnenie emisn˘ch limi-tov bez pouÏitia koncov˘ch technológií zni-Ïovania emisií (odsírenie atd.). Ako Trnav-ská teplárenská, a.s., reaguje na tieto témy?

Z implementácie uvedenej smernice prespoloãnosÈ Trnavská teplárenská, a.s., vypl˘-va zabezpeãenie rekon‰trukcie horákov kotlovtak, aby spæÀali emisn˘ limit NOX. Investíciepre splnenie t˘chto podmienok plánujemezrealizovaÈ v rokoch 2014 a 2015.

Aké sú va‰e ìal‰ie inovatívne aktivity aplány? Trúfate si udrÏaÈ v regióne doteraj-‰iu pozíciu na trhu s teplom?

Na‰ou dlhodobou snahou je udrÏaÈ si pozí-ciu majoritného distribútora tepelnej energiev meste a zlep‰ujúcimi sa sluÏbami roz‰iro-vaÈ poãty odberov a odberateºov. Veríme, Ïek tomu prispejú modernizácia sietí a zlep‰o-vanie poskytovan˘ch sluÏieb, komplexné zvy-‰ovanie kvality, spoºahlivosti a bezpeãnostina‰ich dodávok.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Porovnanie emisn˘ch limitov pre palivo zemn˘ plyn

NOX CO SO2 TZL

v súãasnosti platné emisné limity (mg/m3) 200 100 35 5

priemerne dosahované hodnoty emisií 2005 – 2011 136 17 preukazovanie limitu sa preukazovanie limitu sav spoloãnosti Trnavská teplárenská, a.s.(mg/m3) nevyÏaduje * nevyÏaduje *

emisné limity pre jestvujúce zdroje podºa Smernice (mg/m3) 100 100 35 5

* preukazovanie dodrÏiavania emisn˘ch limitov SO2 a tuh˘ch zneãisÈujúcich látok sa pre spaºovanie paliva zemn˘ plyn nevyÏaduje.

40

N Á R O D N Á R A D A S R

Ako hodnotíte po roku ãinnosti v˘boru na-pæÀanie úloh v rezorte Ïivotného prostrediaa ktoré úlohy najviac zaujali pozornosÈ par-lamentu? Mária Sabolová – predsedníãka v˘boru: V̆ -bor inicioval stretnutie odborníkov v dvoch Èa-Ïiskov˘ch oblastiach t˘kajúcich sa Ïivotnéhoprostredia, a to chránen˘ch území a nakladanias odpadmi. Nakoºko v mnoh˘ch ãiastkov˘ch té-mach existujú v praxi veºmi rozdielne pohºady,bolo nevyhnutné aby sa otvorila vzájomná od-borná diskusia, ktorá by mohla byÈ vkladom prebudúce rie‰enia. Po takejto diskusii je na minis-terstve, aby vypracovalo legislatívu, a aby sa v˘-bor mohol zaoberaÈ uÏ konkrétnymi návrhmi vparagrafovom znení a ich vplyvom na realitudan˘ch oblastí. Po roku od volieb oãakávam, Ïerezort predloÏí do parlamentu konkrétnu a uce-lenú podobu legislatívnej úpravy, ãi v oblastichránen˘ch území alebo v odpadovom hospo-dárstve e‰te pred pripomienkov˘m konaním.Martin Fecko – ãlen v˘boru: Myslím si, Ïe pritomto hodnotení treba zohºadÀovaÈ a vychá-dzaÈ zo skutoãnosti, Ïe v rámci rezortu i‰lo okreovanie „nového“ ministerstva. V rámci tvor-by organizaãného poriadku sa analyzovali ãin-nosti „novovytvoren˘ch“ organizaãn˘ch útva-rov, ako aj odborn˘ch organizácií ministerstva.Rezort pritom vykonával v rámci svojich kom-petencií ãinnosti, nevyhnutné na zabezpeãenieúloh a cieºov. Konkrétne i‰lo o zdroje pitnejvody a ich ochrana, VD Gabãíkovo, zonáciachránen˘ch území, protipovodÀová aktivita,zhodnocovanie a likvidácia odpadov, recyklaã-n˘ fond, obaly, NATURA 2000, environmentál-ne záÈaÏe, úãasÈ verejnosti na rozhodovacomprocese, ãi pouÏívanie fondov EÚ. Na pôdeparlamentu sa napríklad aj z iniciatívy minis-terstva konala odborná konferencia k problema-tike zonácie TANAP-u za úãasti ministra Ïivot-ného prostredia, ‰irokej odbornej verejnosti,poslancov. V˘bor Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo, Ïivotné pro-stredie a ochranu schválil informáciu o v˘sled-ku prerokovania Správy o moÏn˘ch dopadochekologickej katastrofy v Maìarskej republike(havária odkaliska) na Ïivotné prostredie v Slo-venskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slo-venskej republiky vykonala, vrátane uzneseniaNárodnej rady Slovenskej republiky k uvede-nej správe. Prerokoval vládny návrh zákona oobchodovaní s emisn˘mi kvótami, Národnárada SR pridelila v˘boru na prerokovanie takis-to zákon o trvalom ukladaní oxidu uhliãitého dogeologického prostredia, o nakladaní s odpadomz ÈaÏobného priemyslu alebo poslaneck˘ návrhna vydanie zákona, ktor˘m sa mení zákon o po-sudzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie.

V auguste schvbálila Vláda SR návrh nové-ho zákona dot˘kajúceho sa odpadov. Akovnímate v˘voj pripravenosti a postupnosÈkrokov v tejto oblasti?Mária Sabolová: Pokiaº som správne informo-vaná na rokovaní vlády boli v auguste t. r. pri-jaté návrhy t˘kajúce sa komunálneho odpadu anávrh ktor˘ upravuje spôsob nakladania s vy-horet˘m rádioaktívnym odpadom. Nov˘ zákono odpadoch sa na ministerstve len rozpracová-va. V júli bola prijatá len nepriama novela zá-kona o odpadoch, ktorá sa dot˘kala elektrood-padov a v˘robcov a dovozcov vozidiel.

Po mnohoroãn˘ch skúsenostiach v odpado-vom hospodárstve je potrebné urãiÈ priorityzhodnocovania, resp. zne‰kodÀovania odpa-dov, objektívne prehodnotiÈ rozsah a mieru po-platkov pre zneãisÈovateºov, postaraÈ sa o 100 %odpadu, nie len stanoviÈ legislatívne isté limi-ty EÚ, ako aj objektívne prehodnotiÈ úlohu re-cyklaãného fondu v súãasnosti.

Ak hovoríme o prioritách, je potrebné urãiÈich pre jednotlivé komodity, nielen vo v‰eobec-nosti. Je potrebné tieÏ objektívne prehodnotiÈvzájomn˘ vzÈah materiálneho a energetickéhozhodnocovania jednotliv˘ch komodít. Zásadnouotázkou je objektívne rozhodnúÈ ão je v˘hod-nej‰ie, ãi vyrábaÈ v˘robky z recyklovaného ma-teriálu alebo pouÏiÈ odpad na v˘robu energie.ZároveÀ si treba uvedomiÈ aj ekonomick˘ as-pekt odpadového hospodárstva, ktoré nie je sa-monosné, ale potrebuje vonkaj‰iu pomoc. TedarozloÏiÈ Èarchu zodpovednosti za odpady nielenna obãana, ale aj na producenta odpadov (v˘-robcovia, dovozcovia) vo v‰etk˘ch komodi-tách.Martin Fecko: Ministerstvo Ïivotného pro-stredia pracuje na zákone o odpadoch uÏ niekoº-ko mesiacov. Veºk˘m pozitívom je prítomnosȉirokého spektra verejnosti, ktorá participuje najeho príprave, z radov odborníkov, podnikate-ºov, územnej samosprávy a ‰irokej verejnosti.O snahe zapojiÈ do rozhodovacích procesov aj

odbornú verejnosÈ svedãí vytvorenie pracov-n˘ch skupín, ktoré sa pravidelne stretávajú naspoloãn˘ch rokovaniach a zaoberajú sa jedno-tliv˘mi súãasÈami odpadového hospodárstva.Rezort má ambíciu pripraviÈ nov˘ zákon, pri-jateºn˘ pre v‰etk˘ch, ktor˘ch sa bude t˘kaÈ.Ide o cieºavedomú prípravu dôleÏitého zákonas cieºom zjednotiÈ a optimálne nastaviÈ systémzberu, separácie a recyklácie odpadu na Slo-vensku. Pozitívne je, Ïe minister Ïivotného pro-stredia vytvoril priestor na spoluprácu pre v‰et-k˘ch zainteresovan˘ch, ktor˘ch sa zákon t˘ka.

Kºúãom k separovaniu, nakladaniu, zhodno-covaniu a vyuÏitiu odpadov sú finanãné zdro-je. V tejto súvislosti otázky vyvoláva aj exis-tencia Recyklaãného fondu. Ak˘ je vበpo-hºad na funkãnosÈ takto nastaveného systé-mu?Mária Sabolová: V programovom vyhlásenívlády sme sa zaviazali robiÈ proaktívnu environ-mentálnu politiku, ktorá bude v záujme obãa-nov a ich Ïivotného prostredia a nie jeho zne-ãisÈovateºov, a to najmä v oblasti nakladania sodpadmi. ZároveÀ sme deklarovali prehodno-tenie rozsahu a miery poplatkov a odvodov atieÏ po dôslednej anal˘ze ãinnosti Recyklaãné-ho fondu prehodnotiÈ jeho existenciu a fungo-vanie. Stále som zástancom zachovania recy-klaãného fondu, pretoÏe som bola vo v˘bore preÏivotné prostredie v ãase, keì vznikal a bolsprávne nastaven˘ a platili doÀ v‰etky skupinydovozcov a v˘robcov komodít, ãím bola zacho-vávaná objektívnosÈ prerozdeºovania zdrojov.Od svojho vzniku ãelil rôznym útokom, lebobolo za vznikajúci odpad z v˘robkov potrebnéplatiÈ, a to sa nepáãilo v˘robcom a dovozcom,potenciálnym producentom odpadu. A tak sa po-maly zaãali z fondu vyberaÈ „hrozienka (naprík-lad elektroodpad)“, ktoré naru‰ili celkov˘ ãin-nosÈ a úãel fondu. Kritika fondu v˘robcami adovozcami je neustále tá, Ïe do fondu sú povin-

Premeny odpadov

Ústavou SR máme zaruãené právo na priaznivé Ïivotné prostredie, súãasne v‰ak máme povinnosÈa zodpovednosÈ staraÈ sa o Ïivotné prostredie. Premenené na drobné, kaÏd˘ z nás môÏe a mal by

prispieÈ kvapkou k úsiliu o ochranu svojho bezprostredného okolia. Jedn˘m z kºúãov je ajnakladanie a zhodnocovanie odpadov. Ako vidia túto oblasÈ ãlenovia V̆ boru NR SR

pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie sa p˘tala Marta Toma‰oviãová.

41

n˘ platiÈ za 100 % odpadu, nielen limity, ktoréstanovila EÚ. Kto teda zaplatí cel˘ odpad? Ob-ãan? Treba povedaÈ, Ïe limity EÚ sú len poli-tick˘m kompromisom, ktor˘ hovorí o minime,za ktor˘ zodpovedá ãlenská krajina priamo, alenie o tom, koºko odpadu sa má zne‰kodniÈ. Aão ten zvy‰ok? Kto ho zaplatí?

Ak nastane situácia, Ïe v˘robcovia a dovoz-covia budú schopní postaraÈ sa o v‰etok odpadpreukázateºne sami alebo cez iné in‰titúcie,fond nebude potrebn˘, lebo nikto nebude mu-sieÈ platiÈ. Ale tak˘to stav dnes reálne nie je, ato ani pri t˘ch komoditách, ktoré boli vyÀaté zpoplatkov do fondu.

Ministerstvo a zástupcovia recyklaãného fon-du by si mali sadnúÈ k serióznej anal˘ze a upra-viÈ zákon tak, aby bol v záujme ochrany Ïivot-ného prostredia pred odpadmi, a nie politick˘mzápasom záujmov˘ch skupín.Martin Fecko: Recyklaãn˘ fond bol zriaden˘ako ne‰tátny fond v roku 2001 s cieºom podpo-ry vybudovania recyklaãn˘ch kapacít na Slo-vensku. Zriadenie RF súviselo s obdobím, keìSlovensko nebolo ãlenom EÚ, a teda neapliko-val sa princíp priamej zodpovednosti v˘robcova dovozcov zhodnotenia a recyklácie odpadovzo skupín v˘robkov pochádzajúcich z ich v˘-roby resp. dovozu. Od vstupu SR do EÚ po sú-ãasnosÈ boli viacer˘mi novelizáciami zákona oodpadoch zavedené na viaceré komodity z re-Ïimu RF povinné ciele, resp. limity zberu azhodnotenia pre v˘robcov a dovozcov. Existen-cia RF tak v tomto kontexte môÏe strácaÈ opod-statnenosÈ. Tento rok sa rozhoduje o osude Re-cyklaãného fondu. Existencia RF by sa malaprehodnotiÈ. Vo verejnosti vyvolávajú otázkypredov‰etk˘m:• Deformácia trhového prostredia – dôsled-

kom ãinnosti RF a selektívnej podpory vy-bran˘ch projektov dochádza k deformáciitrhového prostredia v oblasti recyklácie od-padov. V SR boli vybudované recyklaãnékapacity, ktoré sú predimenzované, ão po-tvrdzujú aj samotné anal˘zy RF. V̆ sledkomsú niekoºkonásobne vy‰‰ie ceny spracovaniav SR v porovnaní s okolit˘mi krajinami. Na-vy‰e, odpad je v súãasnosti komodita s trho-vou hodnotou, kde samotn˘ trh dokáÏe napo-máhaÈ a zároveÀ regulovaÈ mnoÏstvo a kva-litu recyklaãn˘ch kapacít.

• Neexistencia podobného modelu inde v Eu-rópe – zriadenie RF je len slovensk˘m ‰pe-cifikom, nevypl˘va zo Ïiadnych predpisovEÚ, neopodstatnenosÈ takejto in‰titúcia po-tvrdzuje aj fakt, Ïe Ïiadna iná krajina EÚ ta-kúto in‰titúciu nemá a odpadové hospodár-stvo je v mnoh˘ch t˘chto krajinách na ove-ºa vy‰‰ej úrovni ako v SR.

• ReÏim duálneho spoplatnenia väã‰iny ko-modít – zavedením povinn˘ch limitov nazber a zhodnotenie odpadov a súbeÏn˘miplatbami do RF sú v˘robcovia a dovozcovianútení duálne platiÈ za odpad – reálne nákla-dy za zber a zhodnotenie a zároveÀ príspe-vok do RF. To znamená, Ïe pre obãanov máSlovensko oveºa drah‰í systém, ako v in˘chkrajinách EÚ. Ako príklad moÏno uviesÈ au-tomobily, kde Recyklaãn˘ poplatok v Ho-landsku je 15 eur, v Maìarsku do 10 eur. NaSlovensku 60 eur!

• Neopodstatnene vysoké sadzby príspevkovdo RF – sadzby do RF by mali podºa záko-na o odpadoch vychádzaÈ z nákladov na zbera zhodnotenie odpadov. SkutoãnosÈ je taká,

Ïe príspevky do RF sú niekoºkonásobne vy‰-‰ie ako reálne náklady na zber a zhodnotenieodpadov

• Napriek vyberaniu príspevkov neexistujeÏiadna zodpovednosÈ RF za plnenie limitovzberu a zhodnotenia odpadov. Priama zodpo-vednosÈ leÏí na pleciach v˘robcov a dovoz-cov, teda povinn˘ch osôb, ktorí sa prostred-níctvom plnenia limitov zberu a zhodnotenia,starajú o odpad pochádzajúci z ich v˘roby,resp. dovozu.

• Rie‰enie najpálãivej‰ích problémov odpa-dového hospodárstva – jedn˘m z najpálãivej-‰ích problémov odpadového hospodárstvaje komunálny odpad v obciach. RF napriekmnoh˘m deklaráciám RF do roku 2010 pod-poroval obce sumou niωou ako 9 % celko-v˘ch prostriedkov.

• Efektivita prerozdeºovanie finanãn˘ch pro-striedkov

• ÚãelnosÈ vyuÏitia finanãn˘ch prostriedkovne‰tátneho fondu nepodlieha Ïiadnej kon-trole

• TransparentnosÈ pri nomináciách do Recy-klaãného fondu

Od 1. januára 2010 bola zákonom urãená po-vinnosÈ separovaného zberu odpadov. Niev‰etky obce a mestá to re‰pektujú. Ako vyhodnotíte úroveÀ environmentálneho pove-domia na Slovensku a ako ho zv˘‰iÈ, aj v kon-texte programového vyhlásenia Vlády SR, Ïenajmä v oblasti nakladania s odpadmi trebakonaÈ tak, aby sme menej skladovali a viaczhodnocovali?Mária Sabolová: Mnohé obce realizujú dôsled-ne program separovaného zberu. Najväã‰ímproblémom sú v‰ak financie na túto ãinnosÈ.Îiada sa dodaÈ, Ïe váÏnou mierou práve napodpore separovaného zberu sa podieºa recy-klaãn˘ fond, ktor˘ je uÏ dnes v mnoh˘ch komo-ditách okypten˘, ãím sa zníÏili aj moÏné zdro-je na podporu separácie. Nezastupiteºnú úlohuzohráva v tejto oblasti samospráva. A to nielenpoplatkami za skládkovanie odpadu, ãím mo-tivuje obãanov priamo, ale aj pri vzdelávaní ain‰pirovaní v ochrane Ïivotného prostredia, askultúrnení svojho okolia v obciach.

Oproti niektor˘m krajinám EÚ je povedomiespoluzodpovednosti v‰etk˘ch obãanov za ãis-té a zdravé Ïivotné prostredie nedostatoãné.E‰te stále je akoby zakorenené v povedomí ob-

ãanov: „môj dom, môj hrad a okolie ma nebo-lí, to nie je predsa moja vec“. Skúsme si v‰et-ci uvedomiÈ väã‰iu spolupatriãnosÈ za prostre-die, v ktorom Ïijeme a nebáÈ sa byÈ aj aktívnej-‰í v oslovovaní ºudí okolo nás.Martin Fecko: Na Slovensku e‰te stále envi-ronmentálne povedomie nedosahuje poÏado-vanú úroveÀ a u pracovníkov v oblasti nakla-dania s odpadom absentuje aj trvalé vzdeláva-nie, orientované najmä na skvalitÀovanie ºud-sk˘ch zdrojov aj v smere zvy‰ovania kvality po-skytovan˘ch sluÏieb. Ch˘ba najmä koncepã-nosÈ, plo‰ná realizácia a aktuálnosÈ na novépodmienky determinované v˘vojom v oblastilegislatívy, zmeny v ‰truktúre odpadov, spraco-vaní a zhodnocovaní odpadov a in˘ch.

Vzdelanostná úroveÀ pracovníkov v sluÏ-bách pre nakladanie s odpadom patrí k najniÏ-‰ím v rámci celého národného hospodárstvaSR. OvplyvÀuje to samotné prostredie v˘konuãinnosti (práca s odpadom, pra‰nosÈ, zápach),neobvykl˘ pracovn˘ ãas (v skor˘ch rann˘ch ho-dinách), pomerne vysoká fyzická záÈaÏ a prenízku kvalifikovanosÈ pracovníkov aj nízkemzdy. ·kolsk˘ systém neposkytuje vzdelaniepre väã‰inu t˘chto profesií a aj väã‰ina uãÀov-sk˘ch ‰kôl s blízkym zameraním pre neatrak-tívnosÈ tieto vyuãovacie odbory ukonãili. Trva-lé nedoceÀovanie v˘znamu vzdelanosti v sluÏ-bách pri nakladaní s odpadom, rast potrieb kva-lifikovan˘ch pracovníkov do in˘ch odvetví ná-rodného hospodárstva SR (automobilov˘ a elek-tronick˘ priemysel), spôsobuje ìal‰í odliv kva-lifikovan˘ch pracovníkov z oblasti odpadové-ho hospodárstva, ão okrem ich deficitu e‰teviac prehlbuje aj ich vzdelanostnú úroveÀ.

Národná stratégia trvalo udrÏateºného rozvo-ja SR sa realizuje na základe 16 princípov, pri-ãom najmä prv˘ch 6 z nich sa priamo dot˘kaaj oblasti nakladania s odpadom (zabezpeãenieoptimálneho rozvoja ºudsk˘ch zdrojov, minima-lizácia negatívnych vplyvov na Ïivotné pro-stredie, minimalizácia vyuÏívania neobnovi-teºn˘ch zdrojov, podpora uzavret˘ch cyklovv˘roby a spotreby, minimalizácia surovino-v˘ch a energetick˘ch vstupov, zavádzanie apodpora nástrojov environmentálnej ekonomi-ky), priãom okrem nástrojov politick˘ch, práv-nych, ekonomick˘ch a organizaãn˘ch jedn˘mz v˘znamn˘ch nástrojov pri ich uplatÀovanímá sa staÈ aj v˘chova a vzdelávanie.

N Á R O D N Á R A D A S R

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

42

NA ÚVOD TROCHA HISTÓRIE

Na Slovensku sa elektroodpad recykluje(spracováva) uÏ takmer 20 rokov. V̆ razn˘ im-pulz dostala recyklácia elektroodpadu po pri-jatí zákona ã. 223/2001 Z. z. o odpadoch,ktor˘ zaviedol zodpovednosÈ v˘robcov a do-vozcov elektrozariadení za cel˘ Ïivotn˘ cy-klus v˘robku vrátane zhodnotenia resp. zne-‰kodnenia odpadu z neho v súlade s princípom„zneãisÈovateº platí“. V dôsledku toho sa uÏv tom ãase zorganizoval cel˘ systém zberu,prepravy a spracovania elektroodpadu. Aj spodporou Recyklaãného fondu sa vybudo-vali recyklaãné kapacity, ktoré sú schopnéspracovaÈ roãne minimálne 30 000 ton elek-troodpadu, t. j. ìaleko viac, ako sú stanove-né minimálne 4 kg elektroodpadu na obyva-teºa za rok, ão urãuje smernica EÚ.

ëal‰ím medzníkom bol zákon ã. 733/2004Z. z., na základe ktorého vznikli k 13. 8. 2005aj kolektívne organizácie (KO) v˘robcov a do-vozcov elektrozariadení za úãelom, aby za-bezpeãovali zákonné povinnosti v˘robcov adovozcov postaraÈ sa o elektroodpad po skon-ãení Ïivotnosti elektrozariadení. „PostaraÈ sao elektroodpad“ znamená elektroodpad zoz-bieraÈ, prepraviÈ k spracovateºovi a spracovaÈho recykláciou, ktorej v˘stupom sú druhotnésuroviny (Ïelezné a neÏelezné kovy, plasty,sklo, a pod.), ktoré sa opätovne vyuÏijú na v˘-robu nov˘ch v˘robkov, ãím sa ‰etria primár-ne surovinové zdroje. Na financovanie tohtoprocesu bol zaveden˘ viditeºn˘ recyklaãn˘ po-platok, ktor˘ je súãasÈou ceny a platia hov‰etci kupujúci, obãania i Ïivnostníci a práv-nické spoloãnosti!

Od 13.8.2005 funguje systém, na ktoromparticipujú obce a mestá, zberové firmy, pre-pravcovia, spracovatelia a odberatelia mate-riálov˘ch v˘stupov z recyklácie, priãom KOtento systém „zastre‰ujú“. KO si spoãiatkuzber, prepravu a spracovanie elektroodpadunerobili samotné, ale tieto ãinnosti pre svojichãlenov zabezpeãovali zmluvn˘mi vzÈahmi spôvodcami elektroodpadu, zberov˘mi, pre-pravn˘mi a spracovateºsk˘mi firmami.

Je realitou, Ïe systém, hoci s men‰ími ãiväã‰ími problémami, funguje.

V legislatíve v‰ak nie je dostatoãne jasnevymedzen˘ spôsob, ak˘m majú KO svojepovinnosti plniÈ a preto dochádza k rôznymv˘kladom zákona. V dôsledku toho si ãasÈ KOzaãala sama realizovaÈ zber elektroodpadov.Kolektívne organizácie majú snahu v pripra-vovanej legislatíve legalizovaÈ, aby sami moh-li nakladaÈ s elektroodpadom. Nejasné pravid-lá umoÏÀujúce rôzny v˘klad legislatívy sú prí-ãinou neskor‰ích nedorozumení a poklesudôvery v systém navzájom, keì sú finanãnéprostriedky sústredené v rukách KO a zvy‰-né ãlánky systému sú doslova odkázané navôºu alebo nevôºu KO.

Zákon o odpadoch platí pre v‰etk˘ch – tak,ako pre drÏiteºa, tak aj pre cel˘ cyklus poãí-najúci jeho zberom a konãiaci jeho spracova-ním. Elektroodpady svojim obsahom a cha-rakterom patria medzi najkomplikovanej‰ieodpady zo ‰kály v‰etk˘ch trieden˘ch komu-nálnych odpadov a preto nie je prípustné abynov˘ zákon v budúcnosti umoÏÀoval v˘rob-com manipulovaÈ s ním formou rôznych na-vrhovan˘ch v˘nimiek. Jediná v˘nimka ktorúakceptuje aj nበv súãasnosti platn˘ zákon, je

spätn˘ odber vyraden˘ch elektrozariadení vpredajniach ponúkajúcich nové v˘robky. Pra-vidlá vychádzajúce z Európskeho parlamen-tu t˘kajúce sa pokynov na demontáÏ urãi-t˘ch nebezpeãn˘ch ãastí jednoznaãne hovo-ria o tom, Ïe s tak˘mto odpadom, poãnúcjeho zberom, môÏe nakladaÈ len spôsobilá atechnicky vhodne vybavená osoba.

RECYKLAâN¯ POPLATOK, KTOR¯ ZAPLATÍ OBâAN, MÁ SLÚÎIËPREDOV·ETK¯M NA ZBER, PREPRAVUA SPRACOVANIE ELEKTROODPADU.

V cene nového elektrozariadenia (elektros-potrebiãu) obãan zaplatí aj recyklaãn˘ po-platok, ktor˘ je príjmom kolektívnych orga-nizácií. Recyklaãn˘ poplatok je úãelovo ur-ãen˘ predov‰etk˘m na zber, prepravu a spra-covanie elektroodpadu. Len malá ãasÈ bymala kryÈ iné v˘daje spojené s recykláciouelektroodpadu, hlavne réÏiu KO.

Tu je hlavn˘ kameÀ úrazu v tom, Ïe niek-toré kolektívne organizácie zdruÏujúce v˘rob-cov elektrozariadení sa vehementne brániatomu, aby sa verejne voãi tomu, kto platí cel˘ekologick˘ proces – to je obãan pri kúpe no-vého v˘robku, prezentovalo, aké náklady danézoskupenie v˘robcov (KO) vynakladá na sa-motn˘ zber, prepravu a spracovanie vyrade-n˘ch elektrozariadení. Boja sa, Ïe by obãanmohol viditeºne pozorovaÈ neúmerné marÏe,ktoré sú alebo môÏu byÈ ,vo väã‰ej miere po-uÏívané na iné úãely ako prináleÏí samotnémuprocesu materiálového zhodnocovania elektro-odpadov. My spracovatelia tvrdíme, Ïe kaÏd˘má prevádzkovú réÏiu a prináleÏí aj kolektív-nej organizácii. Ale ak vysoká réÏia je na úkorpodpory recyklácie, znamená to, Ïe zbern˘ aspracovateºsk˘ systém bude v koneãnom dô-sledku finanãne poddimenzovan˘. Nikto z v˘-robcov nemyslí na to, Ïe do spracovateºskéhopriemyslu prichádzajú nové a nové vyradenéelektrozariadenia s komplikovanou a málohodnotnou materiálovou skladbou a len samot-ná demontáÏ a odborné vytriedenie materiálupredstavuje urãité náklady. Nikto si neuvedo-muje, Ïe v krátkom ãase zaãnú spracovateliaprijímaÈ napríklad zobrazovacie LCD zariade-nia, na ktoré sa treba technicky a technologic-ky pripraviÈ. Málo kto si z v˘robcov uvedomu-je, Ïe nov‰ie odpady obsahujú viac a viac plas-tov, ktoré treba taktieÏ materiálovo zhodnotiÈ.Bez finanãn˘ch zdrojov na nové technológieto nepôjde. A tie sa dajú vygenerovaÈ len do-statkom zákaziek! Alebo sa máme pripraviÈ na„lodnú recykláciu“?

Vyzbieran˘ elektroodpad dokáÏu spracova-telia recyklovaÈ v konkurencieschopn˘ch pre-vádzkach. V procese nakladania s elektrood-

âo navrhujú spracovateliaelektroodpadu?

(reakcia na ãlánok âo navrhujú v˘robcovia elektrozariadení na zlep‰enie systémuzberu a recyklácie elektroodpadu? Parlamentn˘ kuriér ã. CXCVIII. – CXCIX.)

Zber elektroodpadu od obãanov.

43

padom vzniklo v zbern˘ch, prepravn˘ch aspracovateºsk˘ch firmách mnoÏstvo nov˘chpracovn˘ch miest. Tento stav je v˘znamn˘mpozitívom, ktorého sa doteraz dosiahlo v ob-lasti nakladania s elektroodpadom. Preto je za-ráÏajúce, Ïe celá diskusia o recyklácii elektro-odpadu sa väã‰inou orientuje na KO a úlohazberov˘ch spoloãností a spracovateºov sa ne-spomína, prípadne sa spomínajú negatívne vsúvislosti s cenami, in˘mi cieºmi ako majúKO a pod. Opak je v‰ak pravdou. NebyÈ vy-budovanej infra‰truktúry v oblasti zberu, pre-pravy a spracovania elektroodpadov uÏ v ãaseprevzatia Smernice EÚ ã. 2001/96/ES o od-padoch z elektrick˘ch a a elektronick˘ch za-riadení k 13. 8. 2005, Slovenská republika bynesplnila ani priebeÏné limity a ani cieº vroku 2008 dosiahnuÈ zber a spracovanie 4 kgelektroodpadu na obyvateºa. Inak povedané,k splneniu limitov zberu elektroodpadu roz-hodujúcou mierou prispela existujúca infra-‰truktúra v zbere, preprave a spracovaní elek-troodpadov.

ZABRÁNIË MONOPOLIZÁCIINAKLADANIA S ELEKTROODPADOM

V ãlánku „âo navrhujú v˘robcovia elektro-zariadení na zlep‰enie systému zberu a recy-klácie elektroodpadu?“ v poslednom ãísleParlamentného kuriéra sa pí‰e ... záujem v˘-robcov zbieraÈ a recyklovaÈ ão najefektívnej-‰ie je v priamom rozpore so záujmom spra-covateºov ãi zberov˘ch spoloãností, ktorí vodpadovom hospodárstve podnikajú ...

Odpovedáme, Ïe spracovateºov ãi zbero-vé firmy núti do efektivity samotn˘ trh!

Záujmom v˘robcov je predov‰etk˘m vyrá-baÈ a predávaÈ, vznikajúci elektroodpad jepre nich záÈaÏ, ktorú v minulosti nepoznali.

Otázka je, ão je záujmom kolektívnych or-ganizácii v˘robcov a dovozcov elektrozaria-dení?

Kde je rie‰enie? Zber, preprava a recyklácia elektroodpadu

sa tieÏ riadia trhov˘mi silami. Trh dokáÏenastoliÈ rovnováhu medzi záujmom KO, do-konca i medzi nimi samotn˘mi, na jednejstrane a záujmami zberov˘ch spoloãností,prepravcov a spracovateºov na strane druhej.

V rámci beÏného obchodného rokovania do-hodne kolektívny systém s danou zberovouspoloãnosÈou, prepravcom a spracovateºomvplyvom „neviditeºnej ruky trhu“ obojstran-ne prijateºné ceny. Jedine trhové správaniev‰etk˘ch úãastníkov nakladania s elektrood-padom zabezpeãí efektivitu celého systému.

âoho sme v‰ak svedkami? Z dne‰ného po-hºadu s odstupom takmer 7 rokov od zaãatiaplatnosti citovanej legislatívy musíme skon-‰tatovaÈ, Ïe smerovanie dominantn˘ch ko-lektívnych organizácií viedlo ku komerciona-lizácii základn˘ch environmentálnych my-‰lienok v oblasti spracovania elektroodpa-dov. Nik nás zatiaº nepresvedãil o tom, Ïe zni-Ïovanie poplatkov za spracovanie elektrood-padu malo za následok aj reálne zníÏenie cienelektrozariadení. Recyklaãn˘ poplatok hlav-ne u elektrick˘ch v˘robkov, a to si musí kaÏ-d˘ uvedomiÈ, je len zlomkom ceny za ão ichobãan kupuje. Ide tu o nieão iné. O vytvára-nie veºk˘ch finanãn˘ch rezerv ,o ktor˘chmôÏu rozhodovaÈ úzke skupiny ºudí. Veì pre-ão sa do dne‰ného dÀa nevyviezlo ani 1 kg vy-raden˘ch elektrozariadení kategórie „O“ (nienebezpeãné), na ktoré neexistuje Ïiadny pria-my legislatívny zákaz?

S KO sa zhodneme v názore, Ïe zber elek-troodpadu môÏu vykonávaÈ len subjekty, kto-ré majú uzavretú zmluvu s niektorou KO,alebo so spracovateºom elektroodpadu zmluv-ne pracujúceho pre KO.Vyzbieran˘ elektro-odpad zostáva v systéme a prispieva k plne-niu limitov zberu a vyuÏívaniu spracovateº-sk˘ch kapacít v SR. Rozdielne názory mámena vykonávanie zberu elektroodpadu KO.

Navrhujeme, aby si ,tak ako doteraz, moh-la KO zabezpeãovaÈ zber, prepravu a spraco-vanie elektroodpadu len zmluvne prostredníc-tvom zberov˘ch spoloãností , prepravcov aspracovateºov elektroodpadu!

âasÈ KO sa v‰ak od zaãiatku ãinnosti KOsnaÏí pod zámienkou zodpovednosti za plne-nie limitov zberu získaÈ väã‰ie právomocismerujúce k monopolizácii na trhu. UÏ dnesmá kolektívna organizácia urãité privilégia vtom, Ïe môÏe v zazmluvnen˘ch predajniachrealizovaÈ spätn˘ odber vyraden˘ch elektroza-riadení nie ako odpad. Je v‰ak zaráÏajúce, Ïetento spätn˘ odber je naìalej percentuálne veº-

mi nízky voãi skutoãnému reálnemu zberu odobãana , ktor˘ ho rad‰ej dá na zbern˘ dvor.

Zásadn˘m v celom systéme je zber elektro-odpadu. To si uvedomujú aj v‰etci úãastnícitrhu vrátane KO. Zber elektroodpadu sa ne-smie monopolizovaÈ a musí byÈ aj v tejto ob-lasti zachovaná voºná súÈaÏ na trhu naklada-nia s elektroodpadom..

Ak by vznikol monopol, dôsledky môÏemevidieÈ na príklade âeskej republiky (pozriãlánok Miliardy z odpadkÛ, Euro ã. 37, 12. 09.2011). V˘razne monopolistické postavenieniektor˘ch KO v âR viedlo k stavu, Ïe KOokrem v˘beru recyklaãného poplatku od ob-ãana si e‰te nechajú zaplatiÈ od obce ìal‰ípoplatok za zber neúplného elektroodpadu aod spracovateºa ìal‰í poplatok na burze, kdelicitujú o to, za koºko spracovateº kúpi elek-troodpad a spracuje ho pre nich, pre konkrét-nu kolektívnu organizáciu! Toto je naozajscestné. Obce a mestá takto prichádzajú osvoje prostriedky a spracovateºovi sú dikto-vané podmienky, ktoré je núten˘ prijaÈ, abymal ão spracovávaÈ a teda udrÏal svoju firmu.Recyklaãn˘ poplatok sa tak stal nástrojom nak‰eftovanie a pôvodn˘ úmysel sa minul cie-ºu. Tu je podstata snáh, aby KO získali mo-nopol na zber elektroodpadu. Firmy na spra-covanie elektroodpadu v âR v dôsledku tohoÏivoria, nemajú zdroje na ìal‰í rozvoj, mno-hé prevádzky sa zatvárajú, ru‰ia sa pracovnémiesta, nadobudnuté stroje a zariadenia chá-trajú!

Je preto mimoriadne dôleÏité aby sa v le-gislatíve zjednotili pravidlá a aby si kaÏd˘plnil povinnosti podºa svojho urãenia a ‰tatú-tu. KO organizácie nech koordinujú zber,prepravu a spracovanie elektroodpadov pro-stredníctvom zmluvn˘ch partnerov a necht˘chto aj kontrolujú. Zberové spoloãnosti,prepravcovia a spracovatelia elektroodpadunech sa venujú svojmu hlavnému predmetupodnikania, t. j. nech zbierajú, prepravujú aspracovávajú elektroodpad.

RECYKLOVAË, NIE PREPRAVOVAËELEKTROODPAD

V pripravovanom zákone o odpadoch sapredpokladá uvoºnenie v˘vozu aj elektrood-

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

V̆ stup vyãisteného skla z linky na spracovanie Ïiariviek.

Linka na spracovanie chladiacich zariadení.

44

spoloãnosti. Takéto si nájdu svojich partnerovmedzi zberov˘m a prepravn˘mi spoloãnosÈa-mi i spracovateºmi. Samozrejme tieto kolek-tívne systémy musia maÈ svoje koordinaãnécentrum ako povinné, kde sa bude zdruÏovaÈa kontrolovaÈ ‰tatistika údajov.

Navrhujeme vytvoriÈ ‰tátne clearingovécentrum pod MÎ SR, ktoré by koordinovalonakladanie s elektroodpadom, resp. aj s ostat-n˘mi vybran˘mi komoditami komunálnychodpadov, kde platí uÏ dnes povinnosÈ ich se-parovania, priãom jeho ãinnosÈ by bola kon-trolovaná v‰etk˘mi úãastníkmi trhu naklada-nia s vybran˘mi druhmi odpadov – ZMOS,kolektívne organizácie, zberové a spracova-teºské spoloãnosti. Vytvoril by sa fond kumu-lujúci recyklaãné poplatky „vybraté“ od ob-ãanov – zákazníkov a clearingové centrum bytento fond spravovalo a uvoºÀovalo financiepotrebné predov‰etk˘m na zber, prepravu aspracovanie elektroodpadu, t.j. na úãel naktorí boli primárne urãené.

Ak sa niekto tomuto bráni, nemôÏe maÈ ãis-té úmysly t˘kajúce sa ochrany Ïivotného pro-stredia !

V záujme spracovateºov elektroodpadu je,aby nov˘ zákon o odpadoch v systéme zber– preprava – spracovanie zachoval v‰etkodobré a fungujúce, ktoré tu vzniklo od prija-tia zákona ã. 223/2001 Z. z. a pouãil sa z ne-gatívnych monopolistick˘ch skúseností z âRale i v SR . V zásade odmietame monopol jed-ného alebo niekoºk˘ch KO, takéto rie‰enie byznamenalo monopolizáciu so v‰etk˘m ão ktomu patrí. O niekoºko rokov by uÏ nebolosily takúto situáciu zvrátiÈ.

Na záver si neodpustíme e‰te jednu po-známku smerom k predstaviteºom KO, ktorísvoje názory predstavili v spomínanom ãlán-ku. Citujeme z ãlánku: „Na Slovensku je tieÏúplne beÏné, Ïe kontrolu nad materiálov˘m to-kom elektroodpadu (v rámci celého reÈazca)vykonáva jeden subjekt, ktor˘ elektroodpadvyzbiera, prepraví, spracuje a chce, aby tov‰etko v˘robca zaplatil. Pritom je pre v˘rob-cu takmer nemoÏné, aby mohol skontrolovaÈ,ak˘ odpad ( z akej komodity ) sa v skutoãnos-ti vyzbieral a spracoval.“

Je beÏnou praxou Ïe KO si v zmluvách sozberov˘mi spoloãnosÈami a spracovateºmielektroodpadu poistia právo vykonávaÈ kon-trolu za úãelom preverovania vykazovan˘chv˘konov. Túto právomoc má z legislatívy ajSlovenská in‰pekcia Ïivotného prostredia apríslu‰n˘ Obvodn˘ úrad Ïivotného prostredia.Vykazované v˘kony sa evidujú zákonom sta-noven˘m spôsobom. Z uvedeného dôvodunevidíme problém v kontrole vykazovan˘chv˘konov kolektívnymi .organizáciami aleboorgánmi ‰tátnej správy v odpadovom hospo-dárstve.

Otázka znie, kto kontroluje kolektívne or-ganizácie?

Spracovatelia elektroodpadu zdruÏení v Asociácii podnikateºov

v odpadovom hospodárstve (APOH)v Asociáciii spracovateºov elektroodpadu

(ASEO)v Republikovej únii recyklaãného priemyslu

(RUREP) a Peter Bolek – EKORAY

padu do zahraniãia na spracovanie. Treba po-dotknúÈ, Ïe sa to t˘ka elektrozariadení tzv. ka-tegórie „N“ teda zariadení, ktoré obsahujúnebezpeãné látky.

V̆ voz sa v‰ak KO v˘znamne uºahãí ak saim podarí získaÈ monopol na zber elektrood-padu. V takom prípade budú môcÈ s elektro-odpadom obchodovaÈ, predávaÈ ho spraco-vateºom na burze alebo vyváÏaÈ do zahrani-ãia prakticky bez kontroly. V‰etko legálne as hlasit˘m krikom o zniÏovaní nákladov na re-cykláciu. V skutoãnosti sa v‰ak príjmy KOznásobia o príjmy z predaja elektroodpadu dozahraniãia alebo osobám prepojen˘m na za-hraniãné spoloãnosti, ktoré elektroodpad na-koniec aj tak vyvezú do tretích krajín. Tak akosa to deje aj u na‰ich susedov. Mnohí spraco-vatelia v SR prídu o prácu, budú musieÈ pre-pustiÈ zamestnancov, investované prostriedkydo strojov a zariadení sa ukáÏu ako zbytoã-né. Priemysel Slovenskej republiky príde odruhotné suroviny (Ïelezné kovy, farebnékovy, sklo, plasty) a to v‰etko e‰te zaplatia ob-ãania Slovenskej republiky v recyklaãn˘chpoplatkov pri kúpe nového elektrozariade-nia. Podstatné bude, Ïe budeme maÈ “voºn˘trh“

ëal‰ím nie zanedbateºn˘m dôvodom pre-ão nedopustiÈ monopol na zber elektroodpa-du KO je preukazovanie miery zhodnoteniapre povinné osoby zo Slovenskej republiky.

V spomínanom ãlánku Parlamentného ku-riéra zástupcovia KO kritizujú systém v SRako ÈaÏko kontrolovateºn˘. Ako v‰ak chcúkontrolovaÈ spracovateºov v zahraniãí? Veìsamotné hlásenie podºa európskeho nariade-nia o pohybe odpadu sa podávajú len 1?roã-ne a absolútne nikto nebude maÈ záujem sle-dovaÈ pohyb tohto tovaru. P˘tame sa, preãosme sa zaviazali k plneniu Bazilejsk˘ch do-hovorov?

Skvel˘m príkladom, ako môÏe unikaÈ po-vinnosÈ v˘robcov podieºaÈ sa na financovanírecyklácie je fakt, Ïe na Slovensku sa uÏ dlh‰íãas vo väã‰ej miere dováÏa prostredníctvominternetov˘ch predajcov a nikto z v˘robcovnebol schopn˘ reagovaÈ náleÏite na to, Ïe títotzv. dovozcovia – elektronickí predajcovia siabsolútne neplnia povinnosti zo zákona o od-padoch. Veì internetoví predajcovia kupujú

u t˘ch ist˘ch zahraniãn˘ch v˘robcov, u kto-r˘ch kupujú aj zdruÏení v˘robcovia v KO.Staãilo len v priebehu posledn˘ch 2 rokovurobiÈ paragrafové dodatky do zákona ale ajs dostatoãn˘m vysvetlením a ‰tatistikou, abysme poznali dopady aj na poddimenzovanésúãasné financovanie recyklácie.

VyváÏaÈ elektroodpad s obsahom nebezpeã-n˘ch látok na spracovanie je nezodpovedné,pokiaº by sme ho nedokázali priebeÏne mo-nitorovaÈ a nie len roãn˘mi hláseniami ! Po-kiaº sme pripravovali prevádzky na spracova-nie elektroodpadov s obsahom nebezpeãn˘chlátok, bolo potrebné vykonaÈ nespoãetnémnoÏstvo opatrení. Tieto vypl˘vali ãi uÏ zozákona o posudzovaní vplyvov na Ïivotnéprostredie alebo zo schvaºovania stavebn˘chpovolení a vyjadrení orgánov ‰tátnej správyv oblasti o zneãisÈovania ovzdu‰ia, vôd apôdy. Nehovoriac v poslednom rade o do-drÏiavaní predpisov IP a BOZP. A ak tak˘totovar – elektroodpad pôjde na v˘voz, nalodísa v Rumunsku alebo v Holandsku a pôjde doÁzie na „spracovanie“ musí byÈ v zákone vy-dan˘ predpis na monitoring aÏ do prijatia ko-neãn˘m spracovateºom. Tento koneãn˘ spra-covateº napr. v Ázii , musí spæÀaÈ presne tie istépredpisy, ktoré platia v krajinách EÚ. A tu jehlavn˘ kameÀ úrazu v tom, Ïe mnohí v˘rob-covia o to nestoja. A nerobia legislatívne ná-vrhy do novely zákona v tomto smere, lebopre nich je koneãnou stanicou obchodník nana‰ej hranici.

ZÁVER

Pri príprave nového zákona o elektroodpa-de sa musíme jednoznaãne vyhnúÈ monopo-lizácii ãi uÏ na strane kolektívnych organizá-cií, spracovateºov ãi ìal‰ích úãastníkov trhuv nakladaní s elektroodpadom. Nie monopolale vzájomná závislosÈ v‰etk˘ch úãastníkova voºná súÈaÏ na trhu nakladania s elektrood-padom zabezpeãí efektivitu celého systému.

Podporujeme systém, pri ktorom nie je ob-medzené zakladanie KO umel˘mi parametra-mi ako v˘‰ka základného imania, podiel natrhu a podobne. Väã‰í poãet KO je zárukou ÏeKO budú súperiÈ medzi sebou a len hospo-dárska súÈaÏ dokáÏe vyselektovaÈ seriózne

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Skladovanie elektroodpadu pred jeho spracovaním.

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

n˘ch zariadení a porovnateºn˘ odpad z potra-vinárskych závodov. Nezah⁄Àa zvy‰ky z les-níctva alebo poºnohospodárstva, hnoj, spla-‰kové kaly alebo in˘ biologicky rozloÏiteºn˘odpad ako sú prírodné textílie, papier alebospracované drevo. Pri nakladaní s biologick˘-mi odpadmi je treba braÈ do úvahy ekologic-k˘, ekonomick˘, a spoloãensk˘ dopad.

Nakladanie s odpadom sú ãinnosti zberu,prepravy, zhodnocovania a zne‰kodÀovaniaodpadov vrátane starostlivosti o miesto zne-‰kodÀovania, to znamená v‰etky ãinnosti odvzniku odpadu aÏ po jeho spracovanie. Za naj-dôleÏitej‰iu ãasÈ nakladania s odpadmi pova-Ïujem zhodnocovanie odpadov, pretoÏe pritejto ãinnosti je potrebné dodrÏiavaÈ prísnepravidlá a po prechode odpadu procesomzhodnocovania prestáva byÈ odpadom ãím ajkonãia povinnosti jeho evidovania.

Pri zhodnocovaní biologicky rozloÏiteº-n˘ch odpadov je potrebné braÈ do úvahy, o ak˘druh odpadu ide, ãi je vhodn˘ na komposto-vanie – napríklad zelen˘ odpad alebo na in˘spôsob zhodnocovania – napríklad briketova-nie alebo ‰tiepkovanie, na ão sa pouÏíva od-padová kôra a drevo alebo ãi je vhodn˘ na v˘-robu bioplynu. Na v˘robu bioplynu sa väã‰i-nou pouÏíva priemyseln˘ biologicky rozloÏi-teºn˘ odpad, ktor˘ nie je vhodn˘ na v˘robubrikiet, ‰tiepky alebo kompostu.

Dá sa povedaÈ Ïe biologick˘ odpad je kvan-titatívne najv˘znamnej‰ou zloÏkou v ko-munálnom odpade, preão mu treba veno-vaÈ zv˘‰enú pozornosÈ?

Áno, biologick˘ odpad je v˘znamnou zloÏ-kou komunálneho odpadu a po vytriedeníobalov˘ch zloÏiek ako sú papier, plast, skloa kov je kvantitatívne najv˘znamnej‰ou zloÏ-kou komunálneho odpadu. Podºa ‰tatistík jev komunálnom odpade zastúpen˘, v závi-slosti od miestnych podmienok a roãnéhoobdobia, 30 % aÏ 70 % váhov˘m podielom.

Zv˘‰enú pozornosÈ mu treba venovaÈ kvô-li jeho mnoÏstvu v komunálnom odpade a zá-väzn˘m limitom odklonenia skládkovaniatejto zloÏky komunálneho odpadu stanove-n˘m v smernici o skládkach odpadu, ktorémusí Slovenská republika plniÈ z dôvoduãlenstva v Európskej únii.

Z ãoho ste vychádzali na ministerstve privypracúvaní stratégie biologicky rozloÏiteº-ného odpadu?

V záujme vysokej ochrany Ïivotného pro-stredia a vzhºadom na potrebu prijaÈ opatre-nia na zníÏenie produkcie skládkového ply-nu zo skládok odpadov, v záujme zníÏeniaglobálneho otepºovania prostredníctvom re-dukcie skládkovania biologicky rozloÏiteº-ného odpadu, ako aj poÏiadavky na zavede-nie kontroly skládkov˘ch plynov, stanovilaEurópska únia smernicou o skládkach odpa-du radikálne ciele zníÏenia skládkovania bio-logicky rozloÏiteºného odpadu.

Vypracovanie stratégie obmedzovania ukla-dania biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov naskládky vyplynulo zo snahy naplniÈ povinnos-ti a záväzky Slovenska voãi EÚ v zmyslesmernice o skládkach odpadov. Schváleniestratégie bolo a je pre Slovensko dôleÏit˘mkrokom vpred. Hlavn˘m cieºom stratégie jezabezpeãiÈ zniÏovanie mnoÏstva bioodpaduukladaného na skládky odpadov, a to najmäprostredníctvom recyklácie, kompostovania,produkcie bioplynu alebo vyuÏitia odpaduako zdroja druhotn˘ch surovín a energie.

Tento dokument nie je urãen˘ iba pre od-borníkov z oblasti odpadového hospodárstvaale aj pre pracovníkov ‰tátnej správy, miest-nych samospráv a ‰irokú verejnosÈ. Stratégiaposkytuje prehºad súãasného stavu v oblastibiologicky rozloÏiteºn˘ch komunálnych odpa-dov a objasÀuje legislatívu na národnej a eu-rópskej úrovni.

Ministerstvo Ïivotného prostredia v snahezabezpeãiÈ plnenie základného cieºa stratégie,vypracovalo nevyhnutné opatrenia, vypl˘va-júce z európskej smernice o skládkach odpa-du. Ide najmä o zapojenie 40 % obcí a domác-ností do komunálneho kompostovania odroku 2013, zv˘‰enie separovaného zberu pa-piera a lepenky na minimálne 12 kg/obyva-teºa a povinnosÈ zaviesÈ separovan˘ zber bi-oodpadu do roku 2013 s minimálne 20 %úãinnosÈou.

âo v‰etko treba braÈ do úvahy pri nakla-daní s biologick˘mi odpadmi?

Biologick˘ odpad sa definuje ako biologic-ky rozloÏiteºn˘ odpad zo záhrad a parkov,potravinov˘ a kuchynsk˘ odpad z domác-ností, re‰taurácií, stravovacích a maloobchod-

Biologicky rozloÏiteºn˘ odpad– ão s ním

Nov˘ zákon o odpadoch by mal dorie‰iÈ aj spracovanie biologicky rozloÏiteºného odpadu, ktor˘ je podºa ‰tatistíkkvantitatívne najv˘znamnej‰ou zloÏkou komunálneho odpadu. V súãasnosti biologicky rozloÏiteºn˘ odpad

väã‰inou konãí na skládkach odpadov bez akéhokoºvek ìal‰ieho vyuÏitia. Je preto potrebné zníÏiÈ jehoskládkovanie a naopak posilniÈ jeho recykláciu a kompostovanie s cieºom vyuÏiÈ ho na produkciu bioplynu

a prípadne aj ako zdroj druhotn˘ch surovín a energie. Nevyhnutné je aj dorie‰iÈ finanãnú stránku a nastaviÈreálny finanãn˘ systém na podporu a zhodnocovanie tohto druhu odpadu, aby celá Èarcha neleÏala len na

pleciach obcí a miest. Stratégia biologicky rozloÏiteºného odpadu je zároveÀ stratégiou Ïivotného prostredia a jeblízka aj riaditeºovi Odboru odpadového hospodárstva Ministerstva Ïivotného prostredia SR

Jánovi ·âERBÁKOVI, ktor˘ odpovedá na otázky redaktorke Anne Komovej.

45

46

Má samostatn˘ biologicky rozloÏiteºn˘ od-pad nejaké konkrétne vyuÏitie?

Biologicky rozloÏiteºn˘ odpad má ‰irokévyuÏitie v priemysle ako zdroj energie, náhra-da in˘ch surovín a keì prejde procesom kom-postovania tak ako kompost, ktor˘ sa vyuÏí-va v poºnohospodárstve, sadovníctve a v do-mácnostiach.

Aké riziká vznikajú pri nesprávne zvole-n˘ch spôsoboch nakladania s t˘mto odpa-dom, preão je zrazu ‰kodliv˘, je to vplyvomneÏiaducich reakcií, nedá sa separovaÈ takaby tie reakcie nevznikali?

Tento odpad nie je ‰kodliv˘ alebo nebez-peãn˘ z pohºadu odpadového hospodárstva,ale jeho mnoÏstvo v komunálnom odpade ajeho nevyuÏívanie ako zdroja druhotnej su-roviny na v˘robu energie alebo spoloãenskypoÏadovaného v˘robku v porovnaní s in˘mizloÏkami komunálneho odpadu je zaráÏajú-ci. Je pravdou, Ïe pri skládkovaní biologic-k˘ rozloÏiteºn˘ch odpadov dochádza k roz-kladu tejto zloÏky nielen komunálneho od-padu na skládke odpadov tak, Ïe pri vhod-n˘ch anaeróbnych podmienkach, vznikáskládkov˘ plyn, ktor˘ je ‰kodliv˘ pre Ïivot-né prostredie. V súãasnosti sú skládky odpa-dov uÏ povinne vybavené technológiou nazachytávanie skládkového plynu a niektoríprevádzkovatelia skládok odpadov tentoskládkov˘ plyn vyuÏívajú na v˘robu elektric-kej energie v kogeneraãn˘ch jednotkách,

ãím zniÏujú zaÈaÏenie Ïivotného prostredia.

Aké je optimálne rie‰enie pre likvidáciu ri-zikov˘ch biologicky rozloÏiteºn˘ch odpa-dov?

V‰eobecne verejnosÈou zauÏívan˘ pojem„likvidácia“ legislatíva Slovenskej republikynepozná. Namiesto „likvidácie“ pouÏívamesprávny a v˘stiÏnej‰í pojem „zne‰kodÀovanieodpadov“. Podºa zákona o odpadoch zne‰kod-Àovanie odpadov je také nakladanie s nimi,ktoré nespôsobuje po‰kodzovanie Ïivotnéhoprostredia alebo ohrozovanie zdravia ºudí.

Optimálnym rie‰ením likvidácie nie riziko-v˘ch, ale skôr by som ich nazval problémo-v˘ch biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov –ako sú odpady zo stravovacích zariadení(napr. re‰tauraãn˘ odpad) a kuchynsk˘ odpad,je ich splyÀovanie anaeróbnou digesciou a ná-sledné vyuÏitie bioplynu v kogeneraãn˘chjednotkách na v˘robu energie. Digestát, kto-r˘ je zvy‰ok z procesu moÏno kompostovaÈ apouÏiÈ na podobn˘ úãel ako kompost, a t˘mzlep‰iÈ celkové zhodnotenie zdrojov z odpa-dov.

MôÏe spomínan˘ odpad po správnom spra-covaní byÈ aj v prospech klímy?

Je zrejmé, Ïe po správnom spracovaní ale-bo zhodnotení nie len biologicky rozloÏiteº-ného odpadu je tak˘to odpad prospe‰n˘ hos-podárstvu v podobe suroviny, ktorá sa dá vy-uÏiÈ na v˘robu spoloãensky poÏadovan˘ch

v˘robkov alebo na v˘robu energie. Samo-zrejme, urãité procesy spracovania alebozhodnocovania odpadov môÏu byÈ a aj súprospe‰né pre klímu.

Bioplyn je produkt zhodnocovania biolo-gicky rozloÏiteºného odpadu a môÏe v˘raznezníÏiÈ emisie skleníkov˘ch plynov, ak sa po-uÏíva ako biopalivo v doprave alebo sa pria-mo zavedie do distribuãnej siete plynov. JehopouÏitie ako biopalivo by mohlo viesÈ k v˘-razn˘m zníÏeniam emisií skleníkov˘ch ply-nov a v porovnaní s in˘mi dopravn˘mi pali-vami by mohlo priniesÈ jednoznaãn˘ prínos.

Sú biologicky rozloÏiteºné odpady zdro-jom skleníkov˘ch plynov so ‰kodliv˘mvplyvom pre celú Európu, ako sa k proble-matike stavia Európska únia?

Áno, tak ako som uÏ uviedol sú biologic-ky rozloÏiteºné odpady zdrojom skleníkové-ho plynu pri vhodn˘ch aeróbnych podmien-kach, prevaÏne pri ich skládkovaní.

Európska únia prostredníctvom smernice oskládkach odpadov stanovila záväzné limityzníÏenia mnoÏstva biodegradovateºného ko-munálneho odpadu idúceho na skládky odpa-dov, stanovila kontrolu skládkov˘ch plynovna skládkach odpadov a taktieÏ povinnosÈãlensk˘m krajinám vypracovaÈ národné stra-tégie na realizáciu redukcie mnoÏstva biolo-gicky rozloÏiteºného odpadu smerujúceho naskládky odpadov a túto stratégiu oznámiÈ Eu-rópskej komisii.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

V novembri 2008 bola prijatá nová smer-nica Parlamentu a Rady EÚ ã. 2008/98/ES.Táto smernica zaviazala aj Slovensko k pri-jatiu nového zákona o odpadoch. Dôraz vsmernici je poloÏen˘ na zavedenie systémuopätovného vyuÏitia a na recykláciu odpadov.Ukladá ãlensk˘m ‰tátom povinnosÈ vypraco-vaÈ konkrétne adresné a záväzné plány odpa-dového hospodárstva, ktoré budú plne re‰pek-tovaÈ novú hierarchiu nakladania s odpadmi.Zavádza do novej hierarchie nakladania s od-padmi spaºovanie ako vyuÏitie odpadov hneìpo recyklácii.

Základn˘mi spôsobmi nakladania s odpad-mi zostávajú predchádzanie vzniku, opätovnépouÏitie a recyklácia. Cieºom smernice je pri-

blíÏiÈ sa európskej recyklaãnej spoloãnosti.

Základn˘ princíp „zneãisÈovateº platí“ zo-stáva zachovan˘. âlenské ‰táty môÏu prijaÈ le-gislatívne opatrenia, ktoré zaviaÏu v˘robcov,dovozcov a distribútorov podieºaÈ sa na odbe-re odpadov vzniknut˘ch s nimi na trhu reali-zovan˘ch tovarov. Vzhºadom na to, Ïe v˘rob-covia si v cene tovarov zapoãítajú aj popla-tok za recykláciu, majú povinnosÈ aj prefinan-covaÈ cel˘ cyklus nakladania s odpadom,vzniknut˘m z ich tovarov.

Je nesprávne, Ïe na Slovensku sa minimál-ne limity urãené pre krajiny povaÏujú dovoz-cami alebo subjektmi, ktoré ich zastupujú, za

tie mnoÏstvá odpadov, ktor˘ch zber a zhod-notenie sú povinní prefinancovaÈ. Toto poní-manie je protichodné zásadám ochrany Ïivot-ného prostredia. V˘robca alebo oprávnenáorganizácia od pôvodcu odpadu vyberie zakaÏd˘ kus tovaru na trh umiestnen˘ poplatokna zber a zhodnotenie, ale chce prefinanco-vaÈ zber a zhodnotenie len do v˘‰ky 20 –30% vzniknut˘ch odpadov. T˘m v‰ak vznikáneoprávnen˘ zisk vo v˘‰ke 70 – 80 % a ob-ãanom zneãistené Ïivotné prostredie. Tútoprax by mal zákon zmeniÈ. V‰etky finanãnéprostriedky vybrané ako recyklaãn˘ poplatokmusia byÈ pouÏité len na zber a zhodnotenie.

Smernica si stanovila medzi hlavné ciele aj

Nárast produkcie odpadov je v celej Európskej únii. Za posledn˘ch 25 rokov sa zv˘‰il objemvyprodukovan˘ch odpadov o viac ako 50 %. âo je e‰te alarmujúcej‰ie, na skládkach konãí aÏ

70 – 90 % t˘chto odpadov. Na‰a krajina z tohto pohºadu patrí medzi tie hor‰ie. Negatívny v˘vojnárastu produkcie odpadu v celej Európe viedol Európsky parlament a Radu k prehodnoteniu

doteraz platn˘ch pravidiel nakladania s odpadmi.

Rast mnoÏstva odpadov nie je len problémom

Slovenska

47

‰etrenie prírodn˘ch zdrojov, ale doteraj‰í prí-stup chápan˘ tak, Ïe staãí zabezpeãiÈ minimál-ny limit zberu a o ostatn˘ odpad nie je potreb-né sa staraÈ, tento cieº nenapæÀa. Kolektívnesystémy nemajú záujem platiÈ príspevok zaodpad vznikajúci z ich tovarov v plnej v˘‰ke.T˘m prichádza do systémov zberu a zhodno-tenia – recyklácie logicky menej finanãn˘chprostriedkov a nie sú pokryté náklady na na-kladanie s odpadom a ani v budúcnosti nebu-dú prostriedky na zdokonalenie zberu, aleani na nové ekologicky vyspelej‰ie technoló-gie zhodnocovania a nebudú prostriedky naroz‰írenie zberu, separácie a recyklácie v bu-dúcom období.

Zákonom navrhovan˘ systém zriaìovaniaa ãinnosti kolektívnych systémov s vylúãenímzo systému t˘ch subjektov, ktoré konkrétnuprácu nakladania s odpadmi vykonávajú at˘ch, ktorí de facto platia za túto prácu pôvod-cov odpadu je nesprávny a je v rozpore aj sosmernicou EÚ. Dovozcovia – obchodníci z je-diného dôvodu sa bránia úãastí in˘ch subjek-tov v riadiacich orgánoch kolektívnych sys-témov a to, aby sa nevidelo, ako sa nakladá sfinanciami na zhodnotenie. Je t˘m nastaven˘systém nehospodárneho nakladania s finanã-n˘mi prostriedkami s cieºom prefinancovaÈzber a zhodnotenie len za minimálne mnoÏ-stvo odpadov a ostatné finanãné prostriedkyzachovaÈ pre v˘robcov alebo organizácie ichzostupujúce, teda kolektívne systémy, bezakejkoºvek kontroly. Je to v rozpore aj sosmernicou 2006/66/ES aj so smernicou 2002/96/ES, v ktor˘ch sa odporúãa, Ïe do Ïivotné-ho cyklu batérií a akumulátorov musia byÈ za-pojené hlavne subjekty, ktoré sa priamo po-dieºajú na spracovaní a recyklácii odpadov.Smernica neodporúãa vytváraÈ kolektívnesystémy navrhované zákonom, ale opaãne, aksú uÏ zavedené funkãné systémy zberu azhodnotenia tak ich zachovaÈ. Na Slovenskutak˘to systém pre v‰etky druhy batérií a aku-mulátorov máme zaveden˘ a úspe‰ne funkã-n˘, ktor˘ zabezpeãuje stopercentn˘ zber azhodnotenie automobilov˘ch a priemysel-n˘ch oloven˘ch batérií a akumulátorov a jevytvoren˘ch viac ako 15 000 zbern˘ch miestzberu prenosn˘ch batérií a zhodnotenie v‰et-k˘ch zozbieran˘ch.

Sú tlaky niektor˘ch kolektívnych systé-mov priÏivovaÈ sa aj na batériách a akumulá-toroch. Nere‰pektujú ani to, Ïe batérie a aku-mulátory nie sú elektronick˘ odpad a aj pod-ºa Smerníc EÚ o elektroodpade aj o baté-riách je zapísan˘ in˘ prúd zberu a zhodnote-nia ako pri elektroodpade. Nere‰pektujú anizásadu, Ïe batérie sa majú vybraÈ z elektroza-riadení ak sa v nich nachádzajú a ìalej sa mápostupovaÈ v súlade so smernicou o batériácha akumulátoroch.

Zákon by mal jednoznaãne definovaÈ tietozásady a nepodporovaÈ nesystémové spôsobynakladania s batériami a akumulátormi. Ko-lektívne systémy za 5 rokov ich existencienedokázali zabezpeãiÈ zber a zhodnotenie v ko-moditách, v ktor˘ch zber a zhodnotenie zabez-peãujú, na úroveÀ aká sa zabezpeãuje v komo-ditách kde nevstupujú kolektívne systémy.

Nemá logiku hºadaÈ nové spôsoby riadeniazberu a zhodnotenia v komoditách, ktoré bez-problémovo sú zabezpeãované v súlade so zá-

sadami ochrany Ïivotného prostredia. Ro-zumnej‰ie je venovaÈ sa komoditám, ktorénám plnia skládky a ohrozujú Ïivotné prostre-die. Podpora uÏ fungujúcich systémov a hºa-danie rie‰ení pre komodity, ktoré ohrozujú Ïi-votné prostredie by malo byÈ základnou me-todikou pre tvorbu nového zákona.

Okrem priameho po‰kodzovania Ïivotné-ho prostredia odpadom ãasto dochádza k se-kundárnemu zneãisÈovaniu. V‰eobecne je zná-me, Ïe doprava je dnes najväã‰ím zneãisÈova-teºom ovzdu‰ia. âasté praktiky sú, Ïe niekto-ré subjekty preváÏajú odpady nie stovky, aleaj tisíce kilometrov. Pritom aj smernica EÚ ã.2006/66/ES ako hlavn˘ cieº upozorÀuje na ne-gatívny vplyv dopravy na Ïivotné prostredie.Pod rú‰kom voºného pohybu tovarov sa ne-uváÏenou prepravou odpadov zneãisÈuje Ïi-votné prostredie viac ako samotn˘m odpa-dom, ktor˘ sa prepravuje. UÏ Bazilejsk˘ do-hovor upozorÀuje, Ïe odpady by sa mali spra-covávaÈ ão najbliωie od miesta ich vzniku,aby sa preprava odpadov zmen‰ila na najmen-‰iu moÏnú mieru s vyuÏitím najbliωích je-stvujúcich recyklaãn˘ch kapacít. Odpadovúturistiku by mali obmedziÈ pripravené plányodpadového hospodárstva, ktoré v prípade

poru‰ovania § 48 c odsek 1,2,4 – 6 zadefinu-jú prúdy odpadov od pôvodcu aÏ po koneã-né zhodnotenie alebo zne‰kodnenie, s uvede-ním zariadení na zhodnocovanie.

Smernica upozorÀuje na nakladanie s ne-bezpeãn˘mi odpadmi. Odporúãa, Ïe nebez-peãn˘ odpad by mal byÈ regulovan˘ podºaprísnych ‰pecifikácií s cieºom zabrániÈ moÏ-n˘m negatívnym vplyvom na Ïivotné pro-stredie a zdravie ºudí.

Oãakávame, Ïe nov˘ zákon o odpadochvylep‰í nakladanie s odpadmi v Slovenskej re-publike. Jednoznaãne by sa mali sprísniÈ po-stihy za po‰kodzovanie Ïivotného prostrediaa zv˘‰iÈ by sa mala vymoÏiteºnosÈ práva priuplatÀovaní sankcií a právne o‰etriÈ zneuÏí-vanie finanãn˘ch prostriedkov, platen˘ch ob-ãanmi v cene tovarov, na iné úãely neÏ je zber,zhodnotenie alebo zne‰kodnenie odpadov.

Ing. ·tefan IVÁNãlen predstavenstva REBAT

neziskového zdruÏenia podnikateºov zabezpeãujúcich zber, dopravu a recykláciu

opotrebovan˘ch batérií a akumulátorova dovozcov batérií a akumulátorov

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

48

Ako vnímate pripravovan˘ nov˘ zákon oodpadoch z pohºadu ZMOS?

Slovenská republika bytostne potrebujenov˘ zákon o odpadoch. Vo vzÈahu k v‰etkejenvironmentálnej legislatíve musíme byÈ veº-mi pozorní, pretoÏe nበzodpovedn˘ vzÈah kprírode je odkazom budúcim generáciám.Prírodu sme získali od na‰ich predkov a takako slúÏi nám, mala by v budúcnosti slúÏiÈ na-‰im potomkom. Práve preto presadzujemekompromis medzi ochranou prírody a moÏ-nosÈami obãanov. Zákon o odpadoch sa musíte‰iÈ v‰eobecnej zhode v‰etk˘ch zúãastne-n˘ch, poãnúc producentmi tovarov, tvorcamiodpadu, ako aj ich spracovateºmi. Ekonomic-ké záujmy nesmú maÈ navrch nad verejn˘mzáujmom o ochrane a tvorbe Ïivotného pro-stredia.

Zákon sa podºa ná‰ho názoru tvorí ‰irok˘mdialógom v‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjek-tov. Pre samosprávy je neprijateºné, aby zapredpokladu, ak sa nezistí osoba zodpoved-ná za umiestnenie odpadu na nehnuteºnosti,jeho zne‰kodnenie hradili mestá a obce z

vlastn˘ch prostriedkov. V tomto prípade po-Ïadujeme preniesÈ zodpovednosÈ a povinnosÈodstránenia takého odpadu z obce na toho, ktomá vlastnícke právo k pozemku, alebo je jehonájomcom ãi uÏívateºom, na ktorom sa tak˘-to opusten˘ odpad nachádza. Zostáva námpreto veriÈ, Ïe skúsenosti z miest a obcí, kto-ré na rokovaniach tlmoãíme budú akceptova-né a získajú podobu konkrétnych paragrafov.

ZdruÏenie miest a obcí Slovenska v rámciodpadového hospodárstva dlhodobo po-ukazuje na problémy s biologicky rozloÏi-teºn˘mi odpadmi. V ãom vidíte najväã‰ienedostatky?

ZdruÏenie miest a obcí Slovenska sa vo fe-bruári tohto roku listom obrátilo na pani pre-miérku. Upozornili sme ju na absenciu dvochstrategick˘ch dokumentov a to programu od-padového hospodárstva a absenciu stratégienakladania s biologicky rozloÏiteºn˘m odpa-dom. Mimochodom, tá mala byÈ schválená uÏv roku 2004. V minulom roku síce bola spra-covaná, ale i‰lo o nedostatoãn˘ dokumentbez akejkoºvek anal˘zy. Najväã‰í problémvidíme v tom, Ïe nie je zmapovaná súãasnásituácia nakladania s biologicky rozloÏiteºn˘-mi odpadmi. Nie je vypracovan˘ ani metodic-k˘ pokyn pre mestá a obce, alebo návod nato, ako vyrie‰iÈ separáciu a zhodnocovanie ku-chynského a re‰tauraãného odpadu. Na Slo-vensku ch˘ba finanãn˘ systém na podporu azhodnocovanie tohto druhu odpadu a ch˘badostatoãná stratégia nakladania s ním. Podºaná‰ho názoru spracovanie biologicky rozlo-Ïiteºného odpadu nie je moÏné finanãne zvlád-nuÈ z prostriedkov samospráv.

Obrovsk˘m problémom Slovenskej repu-bliky je nedostatoãná separácia odpadov afinancovanie jeho zberu. V ãom vidíte v˘-chodisko?

Komplexnému odpadovému hospodárstvua problematike zhodnocovania odpadov sa ve-nujeme intenzívne. Hlavné problémy vidímev nedostatku peÀazí, ako aj v technick˘chkritériách. Poukazujeme preto na zatiaº nedo-rie‰enú zodpovednosÈ v˘robcov za textiln˘odpad, stavebn˘ odpad a star˘ nábytok. Pri-pomíname, Ïe separovane sa musia zbieraÈ ajpouÏité prenosné batérie a akumulátory. V tej-to komodite treba dorie‰iÈ jednoznaãnú fi-nanãnú a organizaãnú zodpovednosÈ v˘robcovza zber odpadu tak, ako je to v prípade elek-troodpadu. Musíme kon‰tatovaÈ, Ïe ekonomi-ka separovaného zberu miest a obcí nie je vy-rovnaná. Náklady sa nerovnajú príjmom, ãomá za následok niekoºko negatívnych dopa-

dov. Separovan˘ zber momentálne predstavu-je pre samosprávy ekonomickú záÈaÏ. Podºa‰tatistík sa na Slovensku separuje iba 20 % zcelkovej produkcie odpadov. V̆ razná väã‰i-na komunálneho odpadu tak konãí na sklád-kach. V̆ sledkom na‰ich kalkulácií je preto ajzáver, Ïe separovan˘ zber je niekoºkonásob-ne drah‰í ako nakladanie so zmesov˘m komu-nálnym odpadom.

V˘chodiská na rie‰enie sú vo v˘raznomzv˘‰ení nárokovateºného príspevku pre mes-tá a obce, prípadne v autorizácii oprávne-n˘ch organizácií, ão by znamenalo zriadenieoptimálneho poãtu tak˘chto subjektov. Tieby podporovali separovan˘ zber v mestách aobciach. Autorizácia pritom musí definovaÈjasné kritériá oprávnen˘ch organizácií, ktoréplnia povinnosti povinn˘ch osôb. Uvedomu-jeme si, Ïe separácia odpadov je potrebná anevyhnutná. Jedn˘m dychom pritom musímekon‰tatovaÈ, Ïe v súãasnosti aj neúmerne pri-drahá. Preto je potrebné ur˘chlene hºadaÈ v˘-chodiska a efektívne rie‰enia, ako aj dohodyzabezpeãujúce zodpovedajúce materiálové afinanãné toky.

Aká by mala byÈ podºa ZMOS budúcnosÈRecyklaãného fondu?

Rada ZMOS na svojom aprílovom rokova-ní schválila návrhy rie‰enia problematiky od-padového hospodárstva, navrhla presadzo-vaÈ zachovanie Recyklaãného fondu a zame-raÈ jeho ãinnosÈ na separáciu, budovanie zber-n˘ch dvorov, technického vybavenia a fi-nanãnú podporu separácie. Podºa ná‰ho názo-ru má Recyklaãn˘ fond jasné postavenie a sa-mosprávam pomáha v konkrétnych projek-toch. My preto ani neuvaÏujeme v intenciáchjeho zru‰enia a prípadného nahradenia, aleskôr v jeho ìal‰om skvalitÀovaní a ão naj-transparentnej‰om pôsobení.

Zaãiatkom septembra malo ZMOS dvojd-Àové rokovanie v Trenãíne. Hlavnou té-mou boli financie a miestne dane, ale veno-vali ste sa aj Ïivotnému prostrediu a sklád-kovaniu odpadov...

DvojdÀové rokovanie Rady ZMOS v Tren-ãíne sa t˘kalo hlavne financií. Rada ZMOSzobrala na vedomie informáciu o stave prípra-vy zákona o ochrane prírody na MinisterstveÏivotného prostredia SR a vyjadrila nesúhlasso zvy‰ovaním poplatkov za uloÏenie komu-nálneho odpadu na skládkach, Ïiada presadzo-vaÈ v ‰tátnom rozpoãte na rok 2012 finanãnéprostriedky na uhradenie DPH na rozvoj vi-dieka a dostatoãn˘ objem finanãn˘ch pro-striedkov pre Environmentálny fond.

Pri tvorbe zákona o odpadochsme proaktívni

ZdruÏenie miest a obcí Slovenska sa intenzívne venuje aj environmentálnym problémoma je v˘znamn˘m partnerom pri návrhoch, ktoré sa t˘kajú ochrany a tvorby Ïivotného prostredia.

Participuje na koncepãn˘ch dokumentoch, ktoré regulujú environmentálne aspekty rozvoja spoloãnosti.Viac nám v rozhovore priblíÏil predseda ZdruÏenia miest a obcí Slovenska doc. Ing. Jozef DVONâ, CSc.

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

Jedn˘m zo základn˘ch princípov pri tvorbeenvironmentálneho práva je neprená‰aÈ zneãis-tenie z jednej zloÏky Ïivotného prostredia doinej. Toto si treba uvedomiÈ aj pri rie‰ení pro-blémov odpadového hospodárstva.

V praxi sa ãasto stretávame so snahou spa-ºovaÈ odpady za podmienok platn˘ch pre spa-ºovanie ‰tandardn˘ch „klasick˘ch“ palív venergetick˘ch zariadeniach, ktoré sú z hºadis-ka ochrany ovzdu‰ia neporovnateºne miernej-‰ie ako podmienky pre spaºovanie odpadov. Ta-kéto spaºovanie palív z odpadov môÏe zname-naÈ v˘znamné riziko pre zhor‰enie kvalityovzdu‰ia a t˘m ohrozenie zdravia ºudí a eko-systémov.

Palivá musia re‰pektovaÈ ustanovenú práv-nu úpravu a z nej vypl˘vajúce relevantné po-Ïiadavky vzhºadom k tomu, ãi ide o spaºova-nie odpadu alebo nie.

Palivá vyrobené z odpadov

Na palivá vyrobené z odpadov sa v súãasnos-ti vzÈahujú poÏiadavky smernice 2000/76/ES ospaºovaní odpadov, ãi sa spaºujú v spaºovniodpadov alebo v zariadení na spoluspaºovanieodpadov, v ktorom sa odpady pouÏívajú akoriadne palivo alebo prídavné palivo (napr. ce-mentáreÀ, tepláreÀ....) Tieto poÏiadavky boliprebraté aj do smernice 2010/75/EÚ o priemy-seln˘ch emisiách.

PoÏiadavky na spaºovanie odpadov, prípad-ne spoluspaºovanie odpadov sa neaplikujú prespaºovacie zariadenie, pokiaº sa v Àom spaºu-jú nasledovné odpady v˘luãne s charakterombiomasy: 1. rastlinn˘ odpad z poºnohospodárstva a les-

ného hospodárstva, 2. rastlinn˘ odpad z potravinárskeho priemys-

lu, ak sa teplo zo spaºovania vyuÏíva na v˘-robu energie,

3. vláknit˘ drevn˘ odpad z prvotnej v˘robycelulózy a v˘roby papiera z celulózy, ak jespoluspaºovan˘ v mieste vzniku a teplo zospaºovania sa vyuÏíva na v˘robu energie,

4. drevn˘ odpad okrem drevného odpadu, kto-r˘ by v dôsledku o‰etrenia konzervaãn˘milátkami alebo ochrann˘mi nátermi moholobsahovaÈ halogénované organické zlúãe-niny alebo ÈaÏké kovy a takto o‰etrenéhodrevného odpadu pochádzajúceho zo sta-vebn˘ch a búracích prác,

5. korkov˘ odpad. V takom prípade sa uplatÀujú poÏiadavky na

spaºovanie biomasy (energetika).

·tandardizácia palív vyroben˘ch z odpadov

Z komerãn˘ch dôvodov bola zavedená ‰tan-dardizácia palív vyroben˘ch z odpadov, preto-Ïe trh medzi spracovateºmi odpadov a prevá-dzkovateºmi spaºovacích zariadení vyÏadujestabilné dodávky predspracovan˘ch homoge-nizovan˘ch palív – odpadov s garantovan˘mivlastnosÈami.

Na základe mandátu EK boli vypracovanétechnické ‰pecifikácie a normy pre palivá vy-robené z odpadov: • SOLID BIOFUELS (Tuhé biopalivá) - nor-

my vypracované technickou komisiou CENTC 335 – rie‰ia poÏiadavky na tuhé palivávyrobené v˘luãne z odpadovej biomasy, naktorú sa nevzÈahujú poÏiadavky smernicena spaºovanie odpadov. Patria sem normy:napr. EN 14588, EN 14774, ...

• SOLID RECOVERED FUELS (Tuhé alter-natívne palivá) – technické ‰pecifikácie vy-pracované technickou komisiou CEN TC434 - rie‰ia poÏiadavky pre tuhé palivá vy-robené z odpadov, ktoré nepatria medzi ne-bezpeãné odpady za úãelom zhodnocovaniav spaºovniach odpadov a v zariadeniach naspoluspaºovanie odpadov (napr. cementár-ne...) Patria sem: napr. CEN/TS 15357: 2006,CEN/TS 15358:2006, CEN/TS 15359: 2006

Vydanie noriem nevyluãuje pre spaºovneodpadov a zariadenia na spoluspaºovanie od-padov moÏnosÈ spaºovania aj ne‰tandardizova-n˘ch odpadov, pokiaº dodrÏiavajú emisné limi-ty, technické poÏiadavky a v‰eobecné pod-mienky prevádzkovania v súlade so smernicouo spaºovaní odpadov.

Správna aplikácia právnych predpisov Jednotlivé oblasti environmentálneho práva

rie‰ia rôzne aspekty spaºovacích procesov, a po-jmy v nich pouÏívané nie vÏdy sú konzistent-né. Z tohto dôvodu je potrebné vyvarovaÈ sa zá-mene vymedzenia urãit˘ch pojmov.

Z hºadiska ochrany ovzdu‰ia pre spaºovanieodpadov a spoluspaºovanie odpadov sú rele-vantné poÏiadavky ustanovené smernicouEPaR 2000/76/ES o spaºovaní odpadov. TietopoÏiadavky sú transponované do slovenskejovzdu‰iarskej právnej úpravy: • zákon ã. 137/2010 Z. z. o ovzdu‰í • vyhlá‰ka MPÎPRR SR ã. 356/ 2010 Z.z.

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanoveniazákona o ovzdu‰í

• vyhlá‰ka MPÎPRR SR ã. 363/2010 Z. z. omonitorovaní emisií, technick˘ch poÏiada-

viek a v‰eobecn˘ch podmienok prevádzko-vania stacionárnych zdrojov zneãisÈovaniaovzdu‰ia a kvality ovzdu‰ia v ich okolí.

Pri rozhodovaní z hºadiska ochrany ovzdu-‰ia vôbec nie je podstatné, ãi ide o: • zne‰kodÀovanie odpadu alebo zhodnocova-

nie odpadu podºa smernice EPaR 2008/98 oodpade sa zru‰ení urãit˘ch smerníc alebo

• odpad, ktor˘ sa povaÏuje za biomasu podºasmernice 2001/77/ES o podpore obnoviteº-n˘ch zdrojov energie, transponovanej do zá-kona 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteº-n˘ch zdrojov energie a vysokoúãinnej kom-binovanej v˘roby a o zmene a doplnení niek-tor˘ch zákonov, ktorá zah⁄Àa aj biologickyrozloÏiteºné frakcie priemyselného a komu-nálneho odpadu.

Perspektívy

Nepochybne existuje viacero druhov odpa-dov, z ktor˘ch by sa dali vyrobiÈ palivá, ktoréby mohli byÈ spaºované za podmienok urãen˘chpre spaºovanie palív teda tak, ako ‰tandardnéklasické palivá. Zatiaº v‰ak tieto odpady nebo-li jednoznaãne vy‰pecifikované. Ist˘m kro-kom k tejto ‰pecifikácii je smernica EPaR2008/98/ES o odpade sa zru‰ení urãit˘ch smer-níc, ktorá upravuje nové vymedzenie pojmu od-pad a zavádza v‰eobecné kritériá pre: • vedºaj‰í produkt, ktor˘ sa nepovaÏuje za od-

pad, • stav konca odpadu, keì odpad prestane byÈ

odpadom.

Oãakáva sa, Ïe EK bude rie‰iÈ aj ìal‰ie po-trebné kritériá na to, aby sa nedochádzalo kzneuÏívaniu tejto novej právnej úpravy a abysa hocijak˘ odpad nedal klasifikovaÈ ako pali-vo. V oboch prípadoch pouÏitie danej látkymusí byÈ zákonné a musí spæÀaÈ poÏiadavky prekonkrétne pouÏitie. KeìÏe ide o novú právnuúpravu, zatiaº nie sú skúsenosti so stanovením‰pecifick˘ch kritérií pre konkrétne látky, kedysa nebudú povaÏovaÈ za odpad alebo prestanúbyÈ odpadom. Aby nedochádzalo k zneuÏíva-niu tejto právnej úpravy (hocijak˘ odpad by sadal klasifikovaÈ ako palivo), ako aj pre jednot-n˘ prístup v spoloãnom hospodárskom priesto-re EÚ, oãakáva sa, Ïe potrebné kritériá bude rie-‰iÈ EK.

Ing. Zuzana KOCUNOVÁOdbor ochrany ovzdu‰ia

Ministerstvo Ïivotného prostredia SR

Odpad ako palivo podºa európskej legislatívy

V súãasnosti badaÈ vo svete tendencie vyuÏívaÈ odpady alebo palivá z nich vyrobené v ão raz väã‰ej miere akonáhradu za klasické palivá. V̆ hody palív vyroben˘ch z odpadov sa prejavujú najmä v ich cene, ale tieÏ

v predstave jednoduchého (bezproblémového) zne‰kodnenia odpadov s vyuÏitím ich energetického potenciálu.Energetické zhodnocovanie odpadov má svoje pozitíva z hºadiska odpadového hospodárstva aj ‰etrenia

prírodn˘ch zdrojov, av‰ak treba zohºadniÈ pritom aj ìal‰ie environmentálne aspekty.

49

C H E M I C K ¯ A F A R M A C E U T I C K ¯ P R I E M Y S E L

50

Chemick˘ priemysel kedysi predstavovalna Slovensku progresívne a Ïivotaschopnéodvetvie, ktoré rástlo a prosperovalo. Akáje v tomto odvetví situácia dnes, ako sazmenili podmienky, v ãom priniesli zmenyklady a v ãom mínusy?

Za uplynulé dve dekády pre‰lo Slovenskov r˘chlom slede mnoh˘mi v˘razn˘mi zmena-mi, ktoré máme v‰etci e‰te v ãerstvej pamä-ti. Zmena spoloãenského zriadenia, rozdele-nie republiky a vznik nového ‰tátu, zloÏitá anároãná transformácia vlastníckych vzÈahov,vstup Slovenska do Európskej únie a násled-ne do eurozóny, to sú iba tie najdôleÏitej‰iemíºniky dvadsaÈroãnej cesty, ktorá sa nemoh-la neodraziÈ aj na dne‰nom charaktere sloven-

ského priemyslu a v Àom i slovenskej chémiea farmácie.

Slovenská chémia a farmácia sú dnes ne-oddeliteºnou súãasÈou európskeho chemické-ho priemyslu. MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe európ-sky chemick˘ priemysel je stále siln˘ a schop-n˘ ìal‰ieho rozvoja, keìÏe má stále podiel 24 % na trÏbách v celosvetovom meradle.Svetová konkurencia v‰ak neustále rastie,najmä zásluhou v˘razného vzostupu âíny,Indie a ìal‰ích ázijsk˘ch ‰tátov, ale i krajínJuÏnej Ameriky, hlavne Brazílie. Trend v˘vo-ja teda nabáda k neustálemu úsiliu o inova-tívnosÈ a vysokú pridanú hodnotu európskychchemick˘ch v˘robkov. Pokiaº ide o trÏby zapredaj chemick˘ch v˘robkov v rámci EÚ27,vedúce postavenie si dlhodobo udrÏuje Ne-mecko s podielom 25,5 %, nasleduje Talian-sko a Veºká Británia. Tieto krajiny spolu tvo-ria 60 % predaja v rámci EÚ. Najväã‰í podielz nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov má Poºsko, 2,1 %.Podiel Slovenska na trÏbách v rámci EÚ sapohybuje okolo 0,3 %.

Na odvetví sa odrazila nedávna svetováhospodárska kríza. V roku 2009, keì krízakulminovala, do‰lo k poklesu predaja chemic-k˘ch v˘robkov vo svete o 8,4 % v porovna-ní s rokom 2008. Chemická v˘roba EÚ27poklesla v roku 2009 medziroãne o 11,4 %.Na samotn˘ slovensk˘ chemick˘ priemyseldopadla kríza e‰te v˘raznej‰ie, keì poklestrÏieb v roku 2009 bol o 22 %. Bolo to spô-sobené mimoriadnou otvorenosÈou sloven-skej ekonomiky, v ktorej aÏ 80 % HDP sa tvo-rí exportom v˘robkov. Viaceré podniky odvet-via na Slovensku dokonca nepreÏili najÈaωíkrízov˘ rok 2009.

V̆ voj v oblasti chemickej v˘roby, vzhºa-dom na krehké hospodárske oÏivenie, nie jeºahké predvídaÈ, CEFIC predpokladá medzi-

Tvrd˘ chemick˘ a farmaceutick˘ chlebík

Dnes si uÏ ani nevieme predstaviÈ Ïivot bez rôznych v˘robkov chemického a farmaceutickéhopriemyslu. Ak by sme v‰ak hºadali odpoveì na otázku, koºko z nich má provenienciu

na Slovensku, boli by sme prekvapení, ak˘ nízky je tento podiel. Prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Ing. Roman Karlubík, MBA, nám poskytol

v rozhovore pohºad do zákulisia tohto odvetvia. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová.

Veºkostná ‰truktúra podnikov podºa poãtu zamestnancov

Podniky slovenského chemického priemyslu podºa veºkostn˘ch kategórií (poãet zamestnancov) v roku 2010

Sektor Mikro Malé Stredné Veºké Spolu(0-9) (10 – 49) (50 – 249) (250 +)

V̆ roba rafinovan˘ch ropn˘ch produktov 5 1 2 1 9

V̆ roba chemikálií a chem. produktov 154 48 21 6 229

V̆ roba farm. v˘robkov a prípravkov 11 10 3 3 27

V̆ roba v˘robkov z gumy a plastov 995 166 132 38 1 331

Spolu: 1 165 225 158 48 1 596

Zdroj: ·Ú SR, údaje sú za v‰etky spoloãnosti podnikajúce v odvetví

51

roãn˘ rast chemickej v˘roby v EÚ27 v roku2010 o 9,5 %, v roku 2011 o 2 %. Poãty pod-nikov v jednotliv˘ch sektoroch odráÏajú cha-rakter a technologickú nároãnosÈ v˘roby. Naj-menej podnikov (iba 0,6 % z celkového poã-tu), av‰ak s vysokou koncentráciou v˘roby, jev sektore spracovania ropy.

Najväã‰í poãet firiem (aÏ 83,4 %) je vsektore v˘roby v˘robkov z gumy a plastov.

Malé a stredné podniky (MSP) tvoria 97,0 % v‰etk˘ch firiem, veºké podniky tvo-ria iba 3,0 % z celkového poãtu podnikateº-sk˘ch subjektov.

Ako hodnotíte situáciu vo farmaceutickomodvetví, najmä v kontexte s v˘vojom lieko-vej politiky a dopadov ich spotreby na oby-vateºstvo, dovoz liekov a ãinnosÈ zahraniã-n˘ch farmaceutick˘ch firiem na na‰ommalom trhu?

Globalizácia sa dotkla v‰etk˘ch oblastíhospodárskeho Ïivota a nemohla obísÈ anifarmáciu. Pri tak malom trhu, ako je sloven-sk˘, museli zákonite nastaÈ trenice a ne‰tan-dardné modely správania aj s ich dôsledkami.Tu je e‰te veºk˘ priestor na legislatívu i ãin-nosÈ ministerstva zdravotníctva, aby sme sastali rovnako vyváÏen˘m trhom, ako v star˘chãlensk˘ch krajinách EÚ. Je nevyhnutné v pr-vom rade ,,upchaÈ diery“, kadiaº odtekajú fi-nancie a potom dofinancovaÈ zdravotníctvo.Nie v‰ak zvy‰ovaním odvodového zaÈaÏenia,ale prerozdelením zdrojov verejn˘ch rozpoã-tov.

Ako by ste charakterizovali postavenie a vãom sú najväã‰ie prínosy ãinnosti ZCHFPSR?

ZCHFP SR bol zaloÏen˘ 30. novembra1991, teda zakrátko po prevratn˘ch udalos-tiach roka 1989 a e‰te v ãase spoloãného ãe-skoslovenského ‰tátu.

ZCHFP SR je dnes v˘znamn˘m a re‰pek-tovan˘m ãlenom Asociácie zamestnávateº-sk˘ch zväzov a zdruÏení Slovenskej republi-ky, prostredníctvom ktorej je úãastníkom tri-partity. ZCHFP SR je pevne zakotven˘ aj vmedzinárodn˘ch ‰truktúrach, a to najmä pro-stredníctvom svojho ãlenstva v Európskejrade chemického priemyslu – CEFIC, Eu-rópskom zdruÏení zamestnávateºov v che-mickom priemysle – ECEG. Okrem toho,Zväz úzko spolupracuje s Európskym zdru-Ïením v˘robcov a spracovateºov plastov –PlasticsEurope. ZCHFP SR je ãlenom voºné-ho zoskupenia národn˘ch chemick˘ch zväzov‰tátov V4 a Slovinska, v rámci ktorého si vy-mieÀame informácie, skúsenosti a hºadámecestu k jednotn˘m stanoviskám v oblastiachspoloãného záujmu.

Jedn˘m z hlavn˘ch poslaní a ÈaÏiskom prá-ce ZCHFP SR je aktívna participácia na prí-prave a tvorbe slovenskej legislatívy, ktorá mádopad na podnikanie chemick˘ch a farmaceu-tick˘ch podnikov. Aktivity v tejto oblasti vy-víja úãasÈou svojich ‰pecialistov v odborn˘chpracovn˘ch skupinách relevantn˘ch minister-stiev pre prípravu zákonov a vykonávacíchvyhlá‰ok, prostredníctvom medzirezortnéhopripomienkového konania, pripomienkova-ním materiálov a úãasÈou na zasadnutiach tri-partity (HSR SR) prostredníctvom svojhoãlenstva v AZZZ SR, pracovn˘mi stretnutia-mi s predstaviteºmi vlády a parlamentu s cie-

ºom detailne vysvetºovaÈ potreby a postoje od-vetvia k danej problematike.

Na druhej strane sa veºmi aktívne zúãast-Àujeme aj na príprave príslu‰nej legislatívy uÏna Európskej úrovni prostredníctvom CEFI-Cu takÏe keì na slovenské in‰titúcie príde ná-vrh implementácie legislatívy z EÚ mámeho uÏ dobre zmapovan˘ a vieme aké dopadymá na slovensk˘ chemick˘ a farmaceutick˘priemysel – následne sme dobr˘m partneromaj pre na‰e legislatívne orgány a spoloãnepomáhame dotvoriÈ zákony tak aby podporo-vali rast Ïivotnej úrovne obãanov SR.

ZCHFP SR reprezentuje 57 ãlensk˘ch sub-jektov, v ktor˘ch pracuje viac ako 12 000pracovníkov. Treba v‰ak zdôrazniÈ, Ïe ZCHFPSR pracuje tak, Ïe úÏitok z jeho ãinnosti majúaj chemické firmy, ktoré nie sú jeho ãlenmi.V chemickom odvetví na Slovensku k 30.septembru 2010 pracovalo 34 771 ºudí.

Chémia a farmácia a ich produkty sú ne-oddeliteºnou súãasÈou ná‰ho kaÏdodenné-ho Ïivota – ãistiace prostriedky, mydlá, vi-tamínové preparáty, lieky, ale aj kolesána‰ich táto‰ov, ãi um˘vanie riadu, atì. –akou ãasÈou sa podieºajú slovenské v˘rob-ky na na‰om trhu, ale najdôleÏitej‰ouotázkou je konkurencieschopnosÈ sloven-sk˘ch v˘robcov v kontexte globálnych to-kov?

V̆ roba chemikálií a chemick˘ch v˘rob-kov patrí v rámci spracovateºského priemys-lu medzi strategické odvetvia v priemysleSR. V̆ robn˘ program tvorí ‰iroké spektrumproduktov od organick˘ch a anorganick˘chchemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneuma-tiky, v˘robky z gumy, farby, laky, lieãivá, aÏpo sofistikované ‰peciálne v˘robky a che-mické vlákna. Zabezpeãuje aj medziproduk-ty pre ìal‰ie spracovanie v rámci samotnéhoodvetvia, ìalej v˘robky pre potreby mno-h˘ch in˘ch odvetví hospodárstva vrátane fi-nálnych v˘robkov pre obyvateºstvo.

Podniky slovenského chemického prie-myslu majú rôznu technologickú úroveÀ, v˘-robné programy i podiely na trhu. Preto aj ichv˘voj je a bude nerovnomern˘. Väã‰ina na‰ichfiriem krízu prekonala s maximálnym úsi-lím, ãasto aj za cenu prepú‰Èania, ãi drastic-k˘ch úsporn˘ch opatrení.

Rok 2010 sa niesol v znamení zvy‰ujúce-ho sa podnikateºského optimizmu, ktor˘ pra-mení z postupného narastania dopytu popriemyseln˘ch v˘robkoch na svetovom trhu.Zlep‰ujú sa odbytové moÏnosti aj sloven-sk˘ch chemick˘ch spoloãností. O svoj podielna trhu sa v‰ak musia intenzívne popasovaÈ.Slovenské chemické podniky sa môÏu v sú-ãasn˘ch tvrd˘ch podmienkach rozvíjaÈ ibaúãeln˘m spájaním svojich síl v rámciZCHFP SR, partnersk˘ch podnikateºsk˘chzdruÏení v okruhu krajín V4 a hºadaÈ efek-tívne spôsoby na presadzovanie svojichopodstatnen˘ch záujmov prostredníctvomsvojho ãlenstva v Európskej chemickej aso-ciácii (Cefic).

Dopady svetovej finanãnej a hospodárskejkrízy zasiahli tvrdo toto odvetvie aj na Slo-vensku, aké opatrenia odporúãa svojimãlenom ZCHFP SR v tomto kontexte?

Svetová hospodárska kríza dopadla na slo-vensk˘ chemick˘ priemysel e‰te v˘raznej‰ie

ako na iné krajiny, keì pokles trÏieb v roku2009 bol o 22 %. Bolo to spôsobené mimo-riadnou otvorenosÈou slovenskej ekonomiky,v ktorej aÏ 80 % HDP sa tvorí exportom v˘-robkov. Viaceré podniky odvetvia na Slo-vensku dokonca nepreÏili najÈaωí krízov˘rok 2009. K˘m ku koncu roka 2008 vykazo-val Slovensk˘ ‰tatistick˘ úrad 225 spoloãnos-tí s poãtom nad 20 zamestnancov podnikajú-cich v odvetví, v 4. kvartáli 2009 to bolo len207 firiem. Z trhu teda odi‰lo 8 % podnikov.Podniky slovenského chemického priemyslusa s nástrahami enormného trhového prepa-du vyrovnávali s nerovnakou úspe‰nosÈou.Veºká väã‰ina na‰ich ãlensk˘ch organizáciínajÈaωie krízové mesiace prekonala s maxi-málnym vyuÏitím vnútorn˘ch rezerv a úspor-n˘mi opatreniami, niektoré spoloãnosti v‰akboli nútené ukonãiÈ svoju ãinnosÈ. Ale krízaspôsobila aj ukonãenie ãinnosti niektor˘chveºk˘ch podnikov u nás najviac bolo postih-nuté kedysi veºmi silné odvetvie v˘roby ume-l˘ch vlákien – ukonãila sa ãinnosÈ Chemlonui Slovkordu a v podstate i v˘roba vlákien v Is-trocheme. Rovnako kríza znaãne ovplyvnilai fungovanie Petrochemy a NCHZ .

âo sa t˘ka odporúãaní – treba si uvedomiÈÏe svet sa v posledn˘ch desaÈroãiach zásad-ne zmenil a z toho vypl˘va niekoºko faktov:– existuje iba globálna ekonomika ovplyvÀo-

vaná globálnymi médiami a ºudstvo jej ria-denie zatiaº nedokáÏe zvládaÈ

– dynamika rastu vedomostí ºudstva v posled-n˘ch rokoch neustále sprísÀuje legislatívuv rozvinut˘ch krajinách

– rovnako v tejto súvislosti sa zvy‰ujú náro-ky ºudí na zvy‰ovanie Ïivotnej úrovne ateda tlak na v˘robné náklady Ak zohºadníme tieto fakty nie je iná cesta

pre akéhokoºvek v˘robcu vrátane chémie afarmácie, iba neustále inovovaÈ a priná‰aÈ natrh nové v˘robky s neustále vy‰‰ou pridanouhodnotou a samozrejme spæÀajúce v‰etky ná-roãné legislatívne poÏiadavky .

V tejto súvislosti mi je trochu ºúto Ïe tra-diãn˘ slovenskí v˘robcovia ale aj ‰tátne au-tority nedostatoãne podporujú aplikovan˘ v˘-skum, ktor˘ je najr˘chlej‰ím tvorcom prida-nej hodnoty.

ZCHFP SR sa aktívne podieºa aj na medzi-národnom programe Responsible Care,ktor˘ je v˘razom vzÈahu a zodpovednostik zdravému Ïivotnému prostrediu. Doak˘ch aktivít na Slovensku sa premietatáto iniciatíva?

RESPONSIBLE CARE® (RC) je dobro-voºná iniciatíva chemického priemyslu za-meraná na zv˘‰enie v˘konnosti v oblastiochrany zdravia, Ïivotného prostredia a bez-peãnosti. Program RC koordinuje ICCA aCefic. V súãasnosti program RC implemen-tuje 53 národn˘ch chemick˘ch zväzov. Pod-pis Globálnej charty RC predstavuje kºúãovúzloÏku programov nadnárodn˘ch korporáciía chemick˘ch federácií. Hlavn˘mi témamipre SR v súãasnosti sú procesné indikátory,globálna produktová stratégia a v˘sledky su-marizácie indikátorov.

Hlavn˘mi aktivitami bola vlani organizá-cia seminárov, ako napríklad Product Ste-wardship v Be‰eÀovej, kde sa prerokovalitieto hlavné témy: Globálna produktová stra-tégia, notifikácia CLP, karty bezpeãnostn˘ch

C H E M I C K ¯ A F A R M A C E U T I C K ¯ P R I E M Y S E L

Tabuºka ã. 1Základné ukazovatele chemického a farmaceutického priemyslu SR v r. 2010

index 2010/2009 v %

chemick˘ spracovateºsk˘Ukazovateº mer. jedn. rok 2009 2010 priemysel priemysel

celkom

TrÏby v beÏn˘ch cenách mil. EUR 6 825 8495 124,5 116,6

TrÏby v stálych cenách mil. EUR 8 195 8963 109,4 130,4

Poãet zamestnancov fyz. osoby 36 432 34727 95,3 95,4

V̆ voz mil. EUR 6 417 6081 94,8 107,1

Dovoz mil. EUR 6 397 6757 105,6 124,7

Pridaná hodnota mil. EUR 964 1257 130,4 107,3

Zdroj: ·Ú SR

52

údajov – zmeny, nástroj na prípravu CSR:CHESAR. Nasledovala tradiãná KonferenciaChémia 2010 v Liptovskom Jáne (pripravu-jeme ju aj na tento rok) s témami: Environ-mentálna legislatíva - Odpadové vody a Bez-peãn˘ manaÏment chemick˘ch látok. V tom-to roku sú na programe témy ako: GPS, ak-tuálne poÏiadavky legislatívy na chemicképrodukty, zavedenie procesn˘ch indikátorovRC, úãasÈ na konferencii Responsible Care,implementácia globálnej produktovej straté-gie.

Práve v súvislosti s ochranou Ïivotnéhoprostredia je spojená aj agenda EÚREACH. Environmentálne záÈaÏe, emisiea ich kvóty – politika nákupu a predaja,podnikateºské prostredie – to sú ìal‰ie roz-mery, ktoré ovplyvÀujú konkurencieschop-nosÈ na‰ich v˘robcov. Aké aktivity máZCHFP SR v t˘chto otázkach a ako hod-notíte ich reálny dopad?

Nepredvídateºné politické rozhodnutia aprijímanie legislatívy bez dopadov˘ch ‰túdiíãoraz viac ovplyvÀujú chod a budúcnosÈ od-vetvia chémie v EÚ.

Legislatíva EÚ má v˘razn˘ vplyv na pod-nikateºské prostredie slovensk˘ch chemic-k˘ch a farmaceutick˘ch podnikov. NajzávaÏ-nej‰í priamy dopad na slovenské chemickéspoloãnosti má najmä Nariadenie REACH.UÏ samotn˘ ãasov˘ rozsah plnenia v‰etk˘chjeho ustanovení, ktor˘ je rozvrhnut˘ na roky2007 aÏ 2018, napovedá veºa o jeho nároãnos-ti; chemické spoloãnosti, ktoré sa problema-tike seriózne venovali, v podstate úspe‰nezvládli termín registrácie 30. 11. 2010; okremtoho, do stanoveného termínu 3. 1. 2011 bolipredloÏené 3 milióny notifikácií na 107 000látok na klasifikáciu a oznaãovanie. Nasledu-júci termín registrácie pre chemické látky sprodukciou nad 100 t/rok, je 1. jún 2013. Vhre bude viac látok, ku ktor˘m bude pravde-podobne potrebné zabezpeãiÈ viac nov˘chúdajov, priãom registrácia sa bude vo väã‰ejmiere t˘kaÈ mal˘ch a stredn˘ch podnikov smen‰ími skúsenosÈami a obmedzen˘mi fi-nanãn˘mi moÏnosÈami.

Smernica EÚ o priemyseln˘ch emisiách,ktorá nadobudla úãinnosÈ 7. januára 2011,ãlenské ‰táty majú 2 roky na jej transpozíciudo národn˘ch legislatív a podniky majú po-tom 1 rok na splnenie poÏiadaviek vypl˘va-júcich zo smernice pre jestvujúce prevádzkyIPKZ. Podºa dopadovej ‰túdie ASPEK, budeod slovensk˘ch priemyseln˘ch v˘robcov vy-ÏadovaÈ investície okolo 1 miliardy EUR presplnenie prísnych emisn˘ch podmienok. Budesa treba prispôsobiÈ tzv. najlep‰ím dostup-n˘m technikám (BAT – Best Available Tech-niques). Problémom pre slovenské podniky jeskutoãnosÈ, Ïe BAT boli stanovené podºa vy-spelej západoeurópskej praxe a závaÏné pri-pomienky najmä nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov,vrátane Slovenska, neboli zohºadnené. ëal‰í-mi problémami sú krátkosÈ termínov na splne-nie podmienok vzhºadom na ãas prípravy,povolenia a realizácie priemernej investiãnejakcie a finanãná nároãnosÈ technick˘ch opat-rení. Negatívny dopad na cenovú konkuren-cieschopnosÈ slovensk˘ch chemick˘ch pod-nikov môÏe byÈ vo viacer˘ch prípadoch aÏ lik-vidaãn˘.

Parciálnou, ale nie menej v˘znamnou sú-

ãasÈou problematiky priemyseln˘ch emisií, súemisie skleníkov˘ch plynov do ovzdu‰ia aSystém obchodovania s emisn˘mi kvótami.V̆ bor pre klimatické zmeny Európskeho par-lamentu v decembri 2010 schválil systém ob-chodovania, pravidlá prideºovania emisn˘chlimitov a benãmarky. PredbeÏná anal˘za, nazáklade prijat˘ch objemov benãmarkov, uka-zuje na podhodnotenie alokácií o viac ako 50miliónov t CO2, ktoré sa t˘ka 12 z celkové-ho poãtu 15 chemick˘ch látok spadajúcichpod benãmarky. Ak sa zoberú do úvahy pria-me náklady na nákup oprávnení na emisieplus nepriame zv˘‰enie nákladov cez nákupdrah‰ej elektriny, nárast nákladov za uvede-n˘ch 12 sektorov dosiahne aÏ 5 miliárd eurroãne do roku 2020 v rámci EÚ. Takétoenormné zv˘‰enie nákladov môÏe viesÈ kdvom v˘sledkom: po prvé, k v˘vozu energe-ticky nároãnej v˘roby mimo EÚ (tzv. únikuhlíka) a po druhé, k strate cenovej konkuren-cieschopnosti a krachu podnikov. Dopadoboch scenárov môÏe v‰ak byÈ iba jeden: ne-gatívny vplyv na v˘ber daní a tvorbu HDP astrata pracovn˘ch miest.

Podºa ‰túdie, napríklad iba REACH beriecca 70 % hrubého konsolidovaného ziskusektoru chémie v rámci SR. Tieto peniaze byinak podniky reinvestovali a mohli ponúknuÈlep‰ie pracovné podmienky. V súãasnosti, ajzásluhou tejto legislatívy, bol import chemic-k˘ch surovín z mimoeurópskych krajín mini-malizovan˘. Následkom toho do‰lo k enorm-nému nárastu cien v desiatkach aÏ stovkáchpercent, ão opäÈ zaplatí spotrebiteº.

Slovenskú chémiu trápil aj dlho pripravo-van˘ zákon o tzv. star˘ch environmentálnychzáÈaÏiach. Jeho súãasná podoba je, zdá sa, ko-neãne prijateºn˘m kompromisom a len dúfa-me, Ïe v˘sledná podoba, schválená parla-mentom, bude vyhovujúca a nebude maÈ váÏ-ne negatívne dopady na konkurencieschop-nosÈ priemyslu SR. Chápeme snahu EÚ orie‰enie globálnych environmentálnych hro-zieb, na druhej strane v‰ak nemôÏeme pripus-tiÈ, aby bremeno nákladov na plnenie prísnychkritérií si odniesli najmä malé a stredné pod-niky nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov, pretoÏe pravid-lá hry boli a sú na mieru veºk˘ch nadnárod-n˘ch korporácií so siln˘m finanãn˘m záze-mím a veºk˘m odborn˘m potenciálom.

Na tomto zákone sme spolupracovali sMÎP SR takmer 7 rokov, intenzívne posled-ného tri‰tvrte roka. Zákon priná‰a mnoho po-vinností, jeho presadenie v rámci praxe nebu-de jednoduché, podniky budú do urãitej mie-ry zaÈaÏené jednak administratívne, jednak

finanãne. Na druhej strane znenie zákona takako je predloÏené, je zdrav˘m kompromi-som, ktor˘ by mal vytvoriÈ nejak˘ priestor nato, aby kaÏd˘ z podnikov, ktoré budú dotknu-té, si mal moÏnosÈ v ãase pribliÏne 15 aÏ 17rokov vytvoriÈ urãit˘ priestor na to, aby si vy-ãistil svoje priestory tak, aby sa nezaÈaÏova-lo Ïivotné prostredie.

NajdôleÏitej‰ie pre podniky v‰ak bude, ãiministerstvo a ‰tát dokáÏe koneãne vytvoriÈ fi-nanãné moÏnosti z fondov EÚ a ich moÏnosÈãerpania. Práve tento prísºub od pána minist-ra ÎP znamenal aktívny záujem podnikov ospolu prípravu znenia tohto zákona. V prípa-de Ïe sa tak nestane mohol by nastaÈ závaÏ-n˘ problém pretoÏe podniky sú podfinanco-vané a v prvom rade musia rie‰iÈ svoju súãas-nú a budúcu konkurencieschopnosÈ.

ZCHFP SR je pre svojich ãlenov zdrojoma sprostredkovateºom informácií dôleÏi-t˘ch pre rozvoj odvetvia. V ãlenskej data-báze máte odborníkov, s ktor˘mi je moÏ-né nastaviÈ víziu rozvoja celého odvetvia,dôleÏitá je v‰ak aj príprava a v˘chova po-kraãovateºov – budúcich chemikov, far-maceutov a v˘skumn˘ch pracovníkov.Máte spracovanú víziu rozvoja a aká jeperspektíva tohto odvetvia na Slovensku?

Vo svojej súãasnej kaÏdodennej práci samusíme zameraÈ najmä na rie‰enie dne‰n˘chproblémov a pripravovaÈ sa na nové v˘zvy vhorizonte nasledujúcich desiatich aÏ dvad-siatich rokov. Vedie nás k tomu jednak neus-tála nutnosÈ dokazovaÈ opodstatnenosÈ svoj-ho postavenia na trhu voãi konkurencii, ìalejvlastná snaha o trvalo udrÏateºn˘ rozvoj, aledo znaãnej miery aj veºmi striktná európskalegislatíva.

Neoddeliteºnou súãasÈou prípravy na bu-dúcnosÈ je aj veda, v˘skum a vzdelávanie. Vov‰etk˘ch t˘chto oblastiach máme znaãnémnoÏstvá odborníkov, ktorí dokáÏu drÏaÈ krokso svetom. âo v‰ak nedokáÏu, je drÏaÈ kroks vedeck˘m vybavením a financovaním v‰et-k˘ch t˘chto oblastí. Tu je veºké riziko pre bu-dúcnosÈ slovenskej chémie. Finanãná pod-v˘Ïiva vedy, v˘skumu a ‰kolstva sa námmôÏe vypomstiÈ. Slovensko je niekde nachvoste EÚ vo financovaní vedy, v˘skumu a‰kolstva a akákoºvek vízia ostane bez dosta-toãn˘ch zdrojov len víziou. Tento vnútorn˘dlh narastal za kaÏdej doteraj‰ej vlády a obá-vam sa, Ïe pokiaº Slovensko nepokroãí vo vy-uÏívaní eurofondov, na‰e zaostávanie sa lenprehæbi.

Preto sme pristúpili k spracovaniu vízie a

C H E M I C K ¯ A F A R M A C E U T I C K ¯ P R I E M Y S E L

stratégie odvetvia ktorá má vytvoriÈ rámec predefiníciu prostredia v ktorom by mohol che-mick˘ a farmaceutick˘ priemysel SR rásÈ takaby bol atraktívny pre ºudí najmä mlad˘chºudí , ‰tát , bol ekologicky orientovan˘ , bez-peãn˘ a vysoko konkurencieschopn˘ v európ-skom meradle.

Dnes uÏ nie je moÏnosÈ byÈ osamel˘m lov-com, najmä v prípade Slovenska, keìÏenemá dostatok vlastn˘ch vstupn˘ch zdro-jov a ako otvorená ekonomika aj v tomtoodvetví sme závislí na dovoze a v˘voze pro-duktov. Aké aktivity vyvíja ZCHFP SR vmedzinárodn˘ch vzÈahoch a ako sa vám vnich darí?

ZCHFP SR v plnej miere vyuÏíva svojemoÏnosti vypl˘vajúce z riadneho ãlenstva vEurópskej rade chemického priemyslu (CE-FIC) a od septembra 2010 i skutoãnosÈ Ïe ná‰zástupca bol dokonca zvolen˘ za ãlena Pre-zídia Cefic.

V hodnotenom období boli rozhodujúcimitémami Cefic:• Stratégia trvalo udrÏateºného rozvoja• KonkurencieschopnosÈ európskeho che-

mického priemyslu• V̆ skum, v˘voj, inovácie• REACH – zhodnotenie prvej etapy registrá-

cie, príprava na nasledujúcu registráciu

• EU ETS, energetická stratégia v súvislos-ti s transportom v˘robkov a i.

ZCHFP SR, prostredníctvom ãlenstva vCEFIC, ale i priamo, prezentuje svoje poÏia-davky, pripomienky a stanoviská voãi Eu-rópskej komisii a Európskemu parlamentu.

Fórom pre bezprostredné osobné uplatÀo-vanie poÏiadaviek a návrhov ZCHFP SR napôde Cefic sú najmä: zasadnutia Prezídia Ce-fic, pracovné stretnutia AFEM (Assembly ofFederation Members), osobné náv‰tevy zá-stupcov ZCHFP SR v sídle Cefic a náv‰tevyzástupcov Cefic na Slovensku.

ZCHFP SR spolupracuje na zmluvnom zá-klade aj s Európskym zdruÏením v˘robcov aspracovateºov plastov. Zástupca ZCHFP SRsa zúãastÀuje na pracovn˘ch stretnutiach Cen-trálneho regiónu PlasticsEurope, v ktoromsú zástupcovia Nemecka, Poºska, âR, SR,Maìarska, Rakúska, ·vajãiarska a Slovinska.Pracovné stretnutia sa uskutoãÀujú raz‰tvrÈroãne. Cieºom stretnutí je najmä koordi-nácia stanovísk a v˘mena skúseností pri pri-pomienkovaní tzv. chemickej legislatívy, pre-sadzovanie spoloãn˘ch stanovísk v ‰truktú-rach EÚ. DôleÏitou oblasÈou pôsobenia je re-cyklácia plastov˘ch odpadov, ich vyuÏitie naenergetické úãely a iné ekologicky vhodné

zne‰kodÀovanie pouÏit˘ch plastov, ãím sav˘znamne darí zlep‰ovaÈ imidÏ odvetvia uspotrebiteºskej verejnosti.

ZCHFP SR je aj riadnym ãlenom Európske-ho zdruÏenia zamestnávateºov chemickéhopriemyslu – European Chemical EmployersGroup (ECEG). ECEG má 24 ãlensk˘ch che-mick˘ch federácií, vznikla v roku 2002 a jeto nezávislá federácia pre sociálne otázky asociálny dialóg, ale úzko prepojená na Cefic,reprezentujúci európsky chemick˘ priemy-sel, zah⁄Àajúci 12-tisíc spoloãností v 24 ‰tá-toch, s viac ako 1 mil. zamestnancov.

Tabuºka ã. 3 V˘voj trÏieb chemického a farmaceutického priemyslu SR v roku 2010

Odvetvie/pododvetvie TrÏby v b.c. v mil. EUR TrÏby v s.c. v mil. EUR Index v b.c./2009 2010 Index v % 2009 2010 Index v % index v s.c.

Ropné produkty 3 055 3 776 123,6 4 249 4 031 94,9 130,3

Chemikálie a chem. v˘robky 1 557 1 947 125,0 1 584 2 018 127,4 98,2

z toho:

Plasty v primárnej forme 723 945 130,7 736 1 034 140,5 93,0

Náterové látky 44 50 113,6 45 52 115,6 98,3

Mydlá, prac., ãist. prostr. 97 117 120,6 99 121 122,2 98,7

Umelé vlákna 84 92 109,5 86 95 110,5 99,1

Farmaceut. v˘r. a prípravky 261 311 119,2 275 327 118,9 100,2

V˘robky z gumy a plastov 1 949 2 461 126,3 2 086 2 587 124,0 101,8

z toho:

V̆ robky z gumy 706 1 026 145,3 756 1 079 142,7 101,8

V̆ robky z plastov 1 243 1 434 115,4 1 330 1 508 113,4 101,7

Chem. priemysel spolu 6 824 8 495 124,5 8 195 8 963 109,4 113,8

Priemyselná v˘roba spolu 45 308 61 226 135,1 44 057 63 240 143,5 94,1

Zdroj: ·Ú SR

53

C H E M I C K ¯ A F A R M A C E U T I C K ¯ P R I E M Y S E L

Tabuºka ã. 2 Podiely jednotliv˘ch pododvetví chemického priemyslu na vybran˘ch základn˘ch ukazovateºov odvetvia v SR v r. 2009 a 2010 v %

Pododvetvie CHaFP TrÏby v b. c. Zamestnanci Prid. hodnota V˘voz

2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010

Ropné produkty 44,7 44,45 7,1 7,2 14,2 19,6 74,9 39,2

Chemikálie a chem. v˘robky 22,8 22,9 25,2 23,8 23,7 21,0 20,9 7,4

Farmaceut. v˘r. a prípravky 3,8 3,7 6,3 6,3 10,0 11,8 0,4 11,7

Spolu CHaFP (NACE 20a21) 26,7 26,6 31,5 30,2 33,7 32,8 21,4 19,1

V̆ robky z gumy 10,4 12,1 17,5 17,3 19,8 19,5 1,8 22,0

V̆ robky z plastov 18,2 16,9 43,9 45,3 32,3 28,1 2,0 19,7

V˘robky z gumy a plastov 28,6 29,0 61,4 62,6 52,1 47,6 3,7 41,7

Spolu NACE 192+ 20+21+22 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Zdroj: ·Ú SR

54

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Za hlavn˘ princíp sa stanovuje integrova-n˘ prístup pri povoºovaní na základe najlep-‰ej dostupnej techniky (BAT), kde bude dô-leÏité zohºadnenie geografick˘ch , technic-k˘ch a environmentálnych hºadísk. KaÏd˘odklon od BAT musí byÈ povoºujúcim orgá-nom zdokumentovan˘. Niektoré základnéprincípy uplatÀovania smernice o priemysel-n˘ch emisiách: – Kºúãovou otázkou bude právna záväznosÈ

uplatÀovania emisn˘ch limitov uveden˘chv referenãn˘ch dokumentoch BREF, preto-Ïe v súãasnosti ich hodnoty nie sú stanove-né právnym predpisom. Je predpoklad, Ïev krátkom ãase budú závery BREF vyda-né nariadením Európskej Komisie.

– Emisie z veºk˘ch spaºovacích zariadení scelkov˘m menovit˘m tepeln˘m príkonom≥ 50 MW predstavujú 80 % z celkov˘chemisií SO2 a 30 % z celkov˘ch emisií NOX

z tohto dôvodu sa smernicou sprísÀujúemisné limity pre uvedené zneãisÈujúcelátky.

– Smernica deleguje v˘znaãné právomocipre Európsku komisiu. UmoÏÀuje stanoviÈv˘nimky, ale aj sprísÀovanie emisn˘ch li-mitov a úpravu poÏiadaviek na monito-ring.

– Zavádza sa povinnosÈ orgánom IPKZ, razroãne vykonaÈ in‰pekciu v príslu‰n˘ch pre-vádzkach

– Ak dôjde k revidovaniu referenãn˘ch do-kumentov o najlep‰ích dostupn˘ch techni-kách BREF, bude potrebné preskúmavaÈvydané integrované povolenia do 4 rokovod publikovania nového referenãného do-kumentu.

Ing. Jozef KRAJMER Duslo, a.s.

Na dosiahnutie vysokej úrovne ochranyºudského zdravia a Ïivotného prostredia zo-stáva celkov˘m cieºom prevencia a zníÏeniezneãistenia a jeho vplyvov, ktoré vznikajúpri priemyseln˘ch ãinnostiach. Tento cieº samá dosiahnuÈ nákladovo najúãinnej‰ím a efek-tívnym spôsobom.

LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDU·IA

V súãasnosti sa danej problematiky dot˘-ka zákon ã. 137/2010 Z. z. o ovzdu‰í, ktor˘nadobudol úãinnosÈ od 1. 6. 2010 a jeho vy-konávacia vyhlá‰ka ã. 356/2010 Z. z., ktorousa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona oovzdu‰í úãinnosÈ od 15. 9. 2010. Vyhlá‰ka ur-ãuje okrem iného emisné limity pre jestvujú-ce a nové zdroje zneãisÈovania ovzdu‰ia atermín zosúladenia jestvujúcich zdrojov s no-v˘mi zdrojmi k 1. 1. 2016.

Cieºom implementácie európskych smernícje dosiahnutie vysokej úrovne ochrany Ïivot-ného prostredia a zdravia obyvateºstva a zni-Ïovanie zneãisÈovania, ktoré vzniká pri prie-myseln˘ch ãinnostiach. Dan˘ cieº sa má do-siahnuÈ do roku 2020. Ako úãinné nástroje voblasti ochrany ovzdu‰ia pred zneãisÈovanímsa majú uplatniÈ:

– Integrované povoºovanie priemyseln˘chãinností

– Stanovenie prísnej‰ích národn˘ch stropovpre vybrané zneãisÈujúce látky SO2, NOX,NH3, VOC a PM2,5.

– Obchodovanie s emisn˘mi kvótami.

Dvadsiatym dÀom po jej uverejnení v Offi-cial journal (17. 12. 2010) nadobudla od 7. 1.2011 úãinnosÈ smernica Európskeho parla-mentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyseln˘chemisiách. Smernica o priemyseln˘ch emi-siách zahrnuje poÏiadavky t˘chto smerníc: – Smernice 2008/1/ES o integrovanej preven-

cii a kontrole zneãisÈovania Ïivotného pro-stredia

– Smernice 1999/13/ES o obmedzovaní emi-sií prchav˘ch organick˘ch zlúãenín uni-kajúcich pri pouÏívaní organick˘ch roz-pú‰Èadiel pri urãit˘ch ãinnostiach a v urãi-t˘ch zariadeniach

– Smernice 2000/76/ES o spaºovaní odpadu – Smernice 2001/80/ES o obmedzovaní emi-

sií urãit˘ch zneãisÈujúcich látok do ovzdu-‰ia z veºk˘ch spaºovacích zariadení

– Smernice 78/176/EHS, 82/883/EHS a92/112/EHS z priemyselnej v˘roby oxidutitaniãitého

Dôsledky implementácie Smernice o priemyseln˘ch

emisiách na subjektychemického priemyslu

Implementáciou nov˘ch právnych predpisov, ktoré prijala EÚ, sa oãakáva v˘razné zníÏeniepriemyseln˘ch emisií, ão má byÈ prínosom pre Ïivotné prostredie a zdravie európskych obãanov.

IPKZ a súbor právnych predpisov o priemyseln˘ch emisiách plní v˘znamnú úlohu pri ochrane azlep‰ovaní Ïivotného prostredia. Priemyselné aktivity zohrávajú dôleÏitú úlohu v hospodárskejprosperite Európy t˘m, Ïe prispievajú k udrÏateºnému rastu konkurencie a poskytujú kvalitné

pracovné miesta. Priemyselné ãinnosti v‰ak majú v˘znamn˘ vplyv aj na Ïivotné prostredie.

DôleÏité termíny vypl˘vajúce zo smernice 2010/75/EÚ

Termínované ustanovenie Termín od nadobudnutia Dátumúãinnosti smernice

Uverejnenie v Úradnom vestníku EÚ 17. 12. 2010

Nadobudnutie úãinnosti Dvadsiatym dÀom 7. 1. 2011po jej uverejnení

Transpozícia do legislatívy do 2 rokov od nadobudnutia do 7. 1. 2013ãlensk˘ch ‰tátov úãinnosti smernice

PlatnosÈ nov˘ch poÏiadaviek 3 roky od nadobudnutia do 7. 1. 2014 pre jestvujúce prevádzky IPKZ, úãinnosti smerniceokrem veºk˘ch spaºovacích zariadení

PlatnosÈ nov˘ch poÏiadaviek 5 rokov od nadobudnutia do 7. 1. 2016 pre jestvujúce veºké spaºovacie zariadenia úãinnosti smernice

55

Polyfunkãn˘ apartmánov˘ dom ENZO novostavba, Pie‰Èany, Nálepkova ul. Autor architektonického rie‰enia:Ing. arch. Marcel ZacharProjektant architektonickej ãasti:Ing. arch. Marcel ZacharProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Rudolf Babulík Hlavn˘ zhotoviteº: INGSTEEL, spol. s r. o.Stavebník: ENZO – Apartmány Pie‰Èany, s. r. o.

Zimn˘ ‰tadión Ondreja Nepelu novostavba, Bratislava, Odbojárov 9 Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Du‰an Fischer, Ing. arch. Ján Jacko, Ing. arch. Richard Koseãek, Ing. arch. Zoran Samoº,Ing. Mojmír VychodilAutori interiérového rie‰enia:Ing. arch. Katarína Fischerová, Ing. arch. Du‰an Kolenká‰, Ing. arch. Tamara Závodná, Ing. arch. Juraj Závodn˘ Projektant architektonickej ãasti: FISCHER, s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – protipoÏiar-na ochrana: Ing. Ladislav Vámo‰ Hlavn˘ zhotoviteº: INGSTEEL, spol. s r. o. Stavebník: Hlavné mesto SR Bratislava v zastúpeníGenerálny investor Bratislavy

Rekon‰trukcia areálu laboratórií BVS Bratislava, Bojnická ul. ã. 1Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Michal Bogár, Ing. arch. ªubomír Králik,Ing. arch. ªudovít Urban Projektant architektonickej ãasti: BOGÁR KRÁLIKURBAN, Ateliér architektúry a designuProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:Ing. Ivan Buãko – ORPIS Hlavn˘ zhotoviteº: MILANKO, spol. s r. o. Stavebník: Bratislavská vodárenská spoloãnosÈ, a. s.

Obytn˘ súbor SENEC GARDENSnovostavba, Senec juhAutori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Peter BeÀu‰ka, Ing. arch. Pavel Adamík,Ing. arch. Martina Matu‰ová, Ing. arch. Peter Topinka, Ing. arch. Miroslava KemeÀováProjektant architektonickej ãasti: beÀu‰ka topinka architekti s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:Ing. Du‰an Vavro Hlavn˘ zhotoviteº: KONTI s. r. o.Stavebník: NEP Senec Gardens s. r. o.

Rekon‰trukcia komplexu budov Starej radnice a Apponyiho paláca národná kultúrna pamiatka, Bratislava – Staré Mesto,Radniãná ul. 1 a Hlavné nám. 1Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Juraj Almássy, Ing. arch. Peter Bouda,Ing. arch. Richard âeãetka, Ing. arch. Ivan Masár,Ing. arch. Ondrej Str˘ãek

Projektant architektonickej ãasti:BOUDA a MASÁR architektonická kancelária, s.r.o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti - sanácia protivlhkosti: Ing. Jozef Bako, CSc. Hlavn˘ zhotoviteº: HÍLEK a spol., a. s. Stavebník: PAMING – Mestsk˘ investor pamiatkovejobnovy

CHEMKOSTAV ARÉNAnovostavba, Michalovce, K. Kuzmányho 24Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Ján Jakubãík, Ing. Radoslav HarbuºákProjektant architektonickej ãasti: Ing. arch. Ján JakubãíkProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebno-technické rie‰enie: Ing. Radoslav Harbuºák Hlavn˘ zhotoviteº: CHEMKOSTAV, a. s.Stavebník: CHEMKOSTAV, a. s.

Multifunkãn˘ komplex RIVER PARK novostavba, Bratislava, Dvofiákovo nábr. Autor celkového urbanisticko-architektonického kon-ceptu: IR Erick van Egeraat Autori architektonického rie‰enia: Blok C: Ing. arch. Martin Bajtek,

Ing. arch. Matú‰ Konãek,Ing. arch. Martin Matunák, Ing. arch. ªubo‰ Poláãek

Blok D – J & T River House:fáza 1: IR Erick van Egeraatfáza 2: Ing. arch. Juraj Almássy, Ing. arch. Peter Bouda, Ing. arch. Richard âeãetka,Ing. arch. Ivan Masár

Blok E – Kempinski Hotel River Park:Mgr. art. Naìa Doletinová, Ing. arch.Rastislav KÀava, Mgr. Igor Palão

Blok F: Ing. arch. Juraj Almássy, Ing. arch. Peter Bouda, Ing. arch. Richard âeãetka, Ing. arch. Ivan Masár

Projektanti architektonickej ãasti:Blok B (ãasÈ pod blokom C), C: A.PRO, s. r. o. Blok B (ãasÈ pod blokom D a F), D, F:BOUDA MASÁR architekti, s. r. o. Blok B (ãasÈ pod blokom E), E: Igor Palão, s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:PRODIS plus, s. r. o. Hlavn˘ zhotoviteº: Metrostav SK a. s. Stavebník: J & T REAL ESTATE, a. s.

Dom, ktor˘ dáva energiu pre Ïivot, energeticky se-bestaãn˘, trvalo udrÏateºn˘, murovan˘ rodinn˘dom, postaven˘ zo stavebného systému MGU novostavba, Pie‰ÈanyAutor architektonického rie‰enia: Igor Niko Projektant architektonickej ãasti: Igor NikoProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:Igor NikoHlavn˘ zhotoviteº: NIKO invest s. r. o. Stavebník: neuvádza sa

BRATISLAVA – protipovodÀová ochrana novostavba, Hl. mesto SR Bratislava, mestské ãastiDevín, Devínska Nová Ves, územie medzi obcamiGabãíkovo a Sap

Projektant architektonickej ãasti:TERRAPROJEKT, a. s. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti –vodohospodárske a geotechnické rie‰enie:Ing. Miloslav Frankovsk˘ Hlavn˘ zhotoviteº: VÁHOSTAV - SK, a. s. Stavebník: Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p.

V˘uãbové pavilónové priestory Îilinskej univerzityv Îiline novostavba, Îilina, Veºk˘ diel-VlãinceAutori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Ján Luãan, Ing. arch. ªubomír Noris (†)Projektant architektonickej ãasti:VPÚ DECO Bratislava, a. s. Projektanti rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:Franti‰ek Bojanovsk˘, Rudolf Bor‰, Ferdinand Ralbovsk˘ Hlavn˘ zhotoviteº: VÁHOSTAV - SK, a. s. Stavebník: Îilinská univerzita v Îiline

UNIVERZITNÁ KNIÎNICA UNIVERZITYKON·TANTÍNA FILOZOFA V NITRE, II. etapa novostavba, Nitra, areál UKF Pod ZoboromAutori architektonického rie‰enia:Ing. ªubomír Holej‰ovsk˘, Ing. arch. Vladimír JarabicaProjektant architektonickej ãasti: SAN-HUMA ’90 s. r. o.Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Milan VaÀu‰ Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o. Stavebník: Univerzita Kon‰tantína Filozofa v Nitre

TERMINÁL – Letisko M. R. ·tefánika Bratislava -Airport Bratislava, a. s. (BTS)novostavba, Bratislava, Letisko BratislavaAutori architektonického rie‰enia:Ing. Petr âivi‰, Ing. Roman Franûk,Ing. arch. ªubomír Kosák, Ing. arch. Jifií Novák,Ing. TomበPelant, Ing. Ján Socha,Spolupráca: Ing. arch. Oleg Haman Autori interiérového rie‰enia:Ing. arch. Richard BaláÏi, Ing. arch. Boris SchultzProjektant architektonickej ãasti:AGA – Leti‰tû, s. r. o. (CZ)Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebné,prevádzkovo-dispoziãné rie‰enie a koordinácia profesií:AGA – Leti‰tû, s. r. o. (CZ) Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o. Stavebník: Letisko M. R. ·tefánika – Airport Bratislava, a. s.

Bazén K1 – MUDr. Antonína âapka rekon‰trukcia a dostavba národnej kultúrnej pamiatkyTrenãianske TepliceAutori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Rastislav Lesay,Mgr. arch. Jaroslav Pavle (interiér) Projektant architektonickej ãasti:Lesay Rastislav, Ing. arch. s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – hospodárstvotermálnej vody: Ing. Miroslav Hronãek

Stavba roka 2011Prihlásené stavby

S T A V B A R O K A 2 0 1 1

56

Hlavn˘ zhotoviteº: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.Stavebník: Kúpele Trenãianske Teplice, a. s.

R˘chlostná komunikácia R1 Îarnovica – ·á‰ovskéPodhradie, II. etapa novostavba, Îiar nad Hronom, Banskobystrick˘ kraj Projektant architektonickej ãasti:DOPRAVOPROJEKT, a. s. Projektanti odborn˘ch ãastí: DOPRAVOPROJEKT, a. s. líniová ãasÈ cesta R1: Ing. Miroslav Novodomecdominantná stavba most nad potokom Lutila a riekou Hron: Ing. Jaroslav Guoth Hlavn˘ zhotoviteº: ZdruÏenie Îarnovica IIâlenovia: Doprastav, a. s. – líder zdruÏenia

InÏinierske stavby, a. s., Strabag s. r. o., Eurovia CS a. s.

Stavebník: Národná diaºniãná spoloãnosÈ, a. s.

PlaváreÀ ·TIAVNIâKY – krytá plaváreÀ Banská Bystrica rekon‰trukcia, Banská BystricaAutor architektonického rie‰enia: Ing. arch. Ján BariãProjektant architektonickej ãasti: Ing. arch. Ján BariãProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Vladimír Mlynek Hlavn˘ zhotoviteº: RANDA + R s. r. o.Stavebník: BPM s. r. o.

VIKTÓRIA, polyfunkãn˘ domnovostavba, Bratislava, Ko‰ická 49Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Peter Sticzay-Gromski,Ing. arch. Marek Kolãák,Ing. arch. Petra RajchlováProjektant architektonickej ãasti: GRIDO SK, s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Miloslav SmutekHlavn˘ zhotoviteº: DOPRASTAV, a. s. Stavebník: DOAS, a. s.

Osem rodinn˘ch domov v radovej zástavbenovostavba, Dunajská StredaAutori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Marián RavaszProjektant architektonickej ãasti:Ing. arch. Marián RavaszProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Oto CsibaHlavn˘ zhotoviteº: STAVOINVESTA DS spol. s r. o. Stavebník: neuvádza sa

SIGNUM M & S dostavba areálu spoloãnosti Víno Mrva & Stanko a. s.,III. etapa novostavba, Trnava, Ore‰ianska cesta 7/AAutori architektonického rie‰enia:Mgr. art. ·tefan Kollár, Ing. Radovan RusnákProjektant architektonickej ãasti: Ing. Radovan RusnákProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Jozef Augustín Hlavn˘ zhotoviteº: ViOn, a. s. Stavebník: Víno Mrva & Stanko a. s.

Hotel ZOCHOVA CHATA**** rekon‰trukcia, prestavba, dostavba, Piesok 87, Modra Autor architektonického rie‰enia:Ing. arch. Albert Mikovíny Projektant architektonickej ãasti:Ing. arch. Albert MikovínyProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebno-technické rie‰enie: Ing. Eugen KmeÈ Hlavn˘ zhotoviteº: Steelmont Construction a. s. Stavebník: Grapent a. s.

Bytov˘ komplex HLBOKÁrekon‰trukcia a nadstavba národnej kultúrnej pamiat-ky, novostavba podzemn˘ch garáÏí a administratívnejbudovy, Bratislava, Hlboká ul. 7Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. ªubo‰ ëurãek,Ing. arch. Michaela Hantabalová Projektanti architektonickej ãasti:Ing. arch. ªubo‰ ëurãek, Ing. arch. Michaela Hantabalová Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Ján AdamusHlavn˘ zhotoviteº: HORNEX, a. s. Stavebník: Hlboká 7, s. r. o.

RODINN¯ DOM novostavba, Záhorská Bystrica Autor architektonického rie‰enia:Ing. arch. ªubomír Závodn˘Projektant architektonickej ãasti:Ing. arch. ªubomír Závodn˘Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebno-technické rie‰enie: Ing. ªubomír Îemºa Hlavní zhotovitelia: BAUPAK, s.r.o.,

JOBOSTAV, s.r.o.Stavebník: Ing. Marián Planãák

PHOENIX ZEPPELIN Banská Bystrica novostavba, Banská Bystrica Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Branislav Hovorka,Ing. arch. ·tefan Moravãík,Ing. arch. Martin Paulíny Projektanti architektonickej ãasti:Ing. arch. Branislav Hovorka,Ing. arch. ·tefan Moravãík,Ing. arch. Martin Paulíny Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Pavol Hubinsk˘ Hlavn˘ zhotoviteº: DOPRASTAV, a. s.Stavebník: PHOENIX ZEPPELIN spol. s r. o.

AUPARK PIE·ËANYnovostavba, Pie‰Èany, Nitrianska 18Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Juraj Janãina, Ing. arch. Igor MazúchProjektanti architektonickej ãasti: CEPM – CentralEuropean Project Management, spol. s r. o., Ing. arch. Juraj Janãina, AK Janãina – fasáda Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:VHS – SK – PROJEKT, s.r.o. Hlavn˘ zhotoviteº: HB Reavis Management, spol. s r. o.Stavebník: HB Reavis Slovakia, a. s.

Hotel MERCURE rekon‰trukcia, Bratislava, Îabotova ul. Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Juraj Janãina, Ing. arch. Igor MazúchProjektant architektonickej ãasti: AKJ s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing Oldfiich Skyba Hlavn˘ zhotoviteº: EXPRO INVEST, s. r. o.Stavebník: EXPRO INVEST, s. r. o.

Polyfunkãn˘ objekt CENTROOM novostavba, Pie‰Èany, Nitrianska ul. Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Juraj Janãina, Ing. arch. Igor MazúchProjektant architektonickej ãasti: AKJ s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – statika stavby:Ing. Ján Tomãáni

Hlavn˘ zhotoviteº: BK Construction s. r. o. Stavebník: Centroom spol. s r. o.

Nízkoenergetick˘ bytov˘ komplex KOLIBAMINERGO novostavba, Bratislava, Koliba, ulica Na varte 2 Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Juraj Hantabal,Ing. arch. Michaela Hantabalová Projektant architektonickej ãasti:Hantabal architekti, s. r. o. Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – kúrenie achladenie: Ing. MikulበPa‰ko Hlavn˘ zhotoviteº: HANT BA, a. s. Stavebník: ICT ISTROCONTI, a. s.

Bytov˘ dom DÚBRAVIAnovostavba. Bratislava, mestská ãasÈ Dúbravka, Trhová ulica ã. 54Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Jozef Ondria‰,Ing. arch. Ondrej Ondria‰,Ing. arch. ªubomír NovákProjektant architektonickej ãasti:Ing. arch. Jozef Ondria‰, A3A architekti Projektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:ALBACO s. r. o. Hlavní zhotovitelia: SIBAMAC, a. s. (do 04/2010)Bytov˘ dom Dúbravka s. r. o. (od 04/2010) Stavebník: Bytov˘ dom Dúbravka s. r. o.

Gynekologicko-pôrodnícka nemocnica KOCH rekon‰trukcia a obnova národnej kultúrnej pamiatkyBratislava, Staré Mesto, Partizánska 27Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Viktor ·i‰olák, Ing. arch. Du‰an DinajProjektanti architektonickej ãasti:Ing. arch. Viktor ·i‰olák, Ing. arch. Du‰an Dinaj,Ing. arch. Barbora BojÀanskáProjektant rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebnékon‰trukcie, koordinácia profesií: Ing. Vojtech BagiHlavn˘ zhotoviteº: ULYSSES, a. s. Stavebník: R2, s. r. o.

Polyfunkãn˘ objekt RETROnovostavba, Bratislava, M. ã. RuÏinov, Nevädzova ul. 6Autor architektonického rie‰enia:Ing. arch. René Baranyai,Spolupráca: Ing. arch. Peter Novotn˘,

Ing. arch. Miroslav Prokopiã Projektant architektonickej ãasti:Ing. arch. René Baranyai Projektanti rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:Ing. Ivan Buãko – ORPIS,Ing. Marián KrajãiHlavn˘ zhotoviteº: Matep, spol. s r. o. Stavebník: Centaurea, a. s.

Rezidencia CASSOVAR novostavba, Ko‰ice, Staré Mesto, Îriedlová ul. Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Miroslav Marynãák,Ing. arch. Michal Îoffãák,Ing. arch. Marián KurucProjektant architektonickej ãasti: PeeMDe Global a. s. Projektanti rozhodujúcej odbornej ãasti – stavebná ãasÈ:Ing. Katarína Tkáãová, Ing. Ladislav Balla Hlavn˘ zhotoviteº: CHEMKOSTAV, a. s. Stavebník: Rezidencia Cassovar a. s.

S T A V B A R O K A 2 0 1 1

57

P R I M Á T O R B R A T I S L A V Y

58

Pán primátor, poìme k plánom a moÏnos-tiam, myslíte si, Ïe ste nemali prehnané ná-roky v cieºoch pred nástupom do primátor-ského kresla, zdajú sa vám stále reálne moÏ-nosti na ich naplnenie, alebo sa musíte nerazpotrápiÈ s ich realizáciou?

Myslím, Ïe nemá zmysel ísÈ do funkcie pri-mátora hlavného mesta a nedávaÈ si ambicióz-ne ciele. Inak povedané problémy ná‰ho mestaani iné ako ambiciózne ciele neznesú. Pri ichkoncipovaní vo volebnom programe som vychá-dzal z Programu hospodárskeho a sociálnehorozvoja Bratislavy do roku 2020, ktor˘ bol pri-jat˘ po ‰irokej diskusii na záver minulého vo-lebného obdobia. A vychádzal som aj z vlast-n˘ch skúseností starostu mestskej ãasti, v kto-rej som v praktickej rovine videl, ão na úrovnimesta nefunguje. Som rád, Ïe sa mi väã‰inu cie-ºov podarilo pretaviÈ do dokumentu Programo-vé priority Bratislavy na roky 2011-2014, kto-r˘ schválilo na môj návrh mestské zastupiteºstvo.

To, nakoºko stanovené ciele dokáÏeme na-plniÈ, budú urãovaÈ v prvom rade na‰e finanã-né moÏnosti a tie sú veºmi nepriaznivé. Faktomje, Ïe volebné obdobie sme zaãínali s dlhom tak-mer 227 mil. eur, z ãoho 128 mil. eur sú dlho-dobé pôÏiãky mesta, 49 mil. eur je 8-roãná pô-Ïiãka na nákup autobusov, ktoré uÏ jazdia azhruba 50 mil. eur sú nezaplatené faktúry za re-kon‰trukciu zimného ‰tadióna, Starej radniceapod., ktoré nám nechalo predchádzajúce vede-nie. NesÈaÏujem sa, len kon‰tatujem, Ïe k t˘mcieºom pribudol cieº konsolidovaÈ mestské finan-cie, zbaviÈ mesto nezaplaten˘ch faktúr a nájsÈzdroje na rozvojové programy. Hneì od zaãiat-

ku sme zaãali v˘razne ‰etriÈ, sme asi jedinémesto na Slovensku, ktoré má prebytkov˘ beÏ-n˘ rozpoãet a ão sme u‰etrili na prevádzke, todávame na splatenie star˘ch dlhov. Na to smechceli pouÏiÈ aj peniaze z predaja majetku, alekeìÏe na‰i poslanci nám viaceré návrhy na pre-daje neodsúhlasili, museli sme schváliÈ ìal‰ie‰etrenie, ktoré uÏ znamená obmedzovanie slu-Ïieb pre obyvateºov. Situáciu nám komplikujenávrh ministerstva financií na zmenu systémufinancovania samospráv cez tzv. daÀov˘ mix,ktor˘ nám berie ìal‰ie peniaze z rozpoãtu budú-ceho aj ìal‰ích rokov. Ale svojich cieºov vráta-ne finanãného ozdravenia mesta sa nevzdávame,len to pôjde moÏno pomal‰ie a Èaωie ako smesi mysleli.

Zmenil sa uÏ vzÈah samosprávy k obãanovi,o ktorom ste hovorili ako o nevyhnutnej zme-ne?

Som rád, Ïe ste poloÏili túto otázku, pretoÏes prioritou, ktorú naz˘vame otvorená samosprá-va, sme zaãali ako s prvou. Je to zmena filozo-fie riadenia mesta, ktoré bolo riadené 20 rokovza zatvoren˘mi dverami, bez toho, aby sa pred-stavitelia mesta zaujímali o názor obãanov. Za-ãali sme so zverejÀovaním informácií nad rámeczákona, aby obyvatelia mesta vedeli, ão robíme.ZverejÀujeme byty, ktoré sme prenajali, zverej-Àujeme stanoviská mesta k investiãnej ãinnos-ti a mnohé ìal‰ie informácie. Zaviedli sme razmesaãne deÀ otvoren˘ch dverí, aby obãaniamohli prísÈ za svojim primátorom bez ohlásenia.Roky sa to nerobilo, takÏe ãakáreÀ je preplne-ná, pretoÏe ºudia potrebujú hovoriÈ. Zaãali sme

s verejn˘mi diskusiami k váÏnym témam, asinajväã‰ia bola o budúcnosti PKO, ale mali smezatiaº dve stretnutia k nosnému dopravnémusystému, diskusiu k návrhu na ru‰enie liniekMHD a takto chceme pokraãovaÈ. Zmenila sakomunikácia mesta s obãianskymi aktivistamia s aktívnymi obãanmi, pretoÏe máme záujemo ich názory a snaÏíme sa ich vtiahnuÈ do spo-lurozhodovania. Asi najlep‰ím príkladom jeparticipatívny rozpoãet, ktorého pilotn˘ pro-jekt sme spustili v auguste a uzavrieme ho v no-vembri. Bohatstvom mesta sú jeho obãania,chceme vyuÏiÈ ich potenciál.

Ste spokojn˘ s prvkami participatívnej demo-kracie v rámci zmien?

Na úrovni samosprávy máme zákonom danúzastupiteºskú demokraciu, v ktorej volení zástup-covia vykonávajú samosprávu mesta v menejeho obyvateºov. Ako som uviedol, snaÏíme sado Ïivota mesta vniesÈ aj prvky participatívnejdemokracie, teda spoluúãasti obãanov na rozho-dovaní. Pri zavedení participatívneho rozpoãtuo pouÏití ãasti financií mesta budú rozhodovaÈsamotní obãania, ktorí budú rie‰iÈ podobnú úlo-hu akú rie‰ia komunálni politici: chcú financo-vaÈ veºa cieºov, majú obmedzené zdroje a mu-sia sa dohodnúÈ na tom, ão je to najdôleÏitej‰iea navrhnúÈ na to peniaze a iné ciele odloÏiÈ naneskôr. Je to novinka, ktorá úspe‰ne funguje vLatinskej Amerike a vo viacer˘ch európskychmestách a my si myslíme, Ïe bude veºk˘m prí-nosom aj v Bratislave. Hºadáme aj ìal‰ie spô-soby ako daÈ ºuìom priestor na ovplyvÀovanierozhodnutí samosprávy.

Darí sa odstraÀovaÈ a potláãaÈ korupciu akoproblém mesta?

Podozrenia z korupcie alebo klientelizmu,ale aj netransparentnsoÈ a pochybnosti ohºadnehospodárneho riadenia mesta boli jedn˘m zt˘ch motívov, preão som sa rozhodol kandido-vaÈ na funkciu primátora a ponúkol som Brati-slavãanom zmenu aj v tejto oblasti. E‰te predvoºbami som pripravil návrh Protikorupãnéhominima pre Bratislavu, ktor˘ vychádzal z odpo-rúãaní Transparency International a z mojichskúseností. V októbri predkladáme do mestské-ho zastupiteºstva tento materiál, ktor˘ obsahu-je 80 protikorupãn˘ch opatrení na úrovni mes-ta. Jedn˘m z nich je aj zavedenie adresy korup-cia@bratislava.sk, kam môÏu obãania bez obávo prezradenie anonymity posielaÈ svoje podne-ty. Som presvedãen˘, Ïe takto pod kontrolou ve-rejnosti, spolu s transparentnosÈou, ktorú sme za-viedli v rámci otvorenej samosprávy, sa nám po-darí korupãné správanie zásadne obmedziÈ.

Ako ste spokojn˘ s kvalitou Ïivota v Bratisla-

Îivot Bratislavy je aj o zmenách

Dobre, ak sú to zmeny k lep‰iemu. Primátor Bratislavy Milan FTÁâNIK je v kresle primátora necel˘ rok. Ako sa napæÀajú jeho ciele, s ktor˘mi vstupoval do nie práve

jednoduchej funkcie, aj o tom v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

59

ve, je priaznivá atmosféra na rie‰enie jedno-tliv˘ch problémov napríklad v mestskej do-prave a inde?

Zlep‰enie dopravy a zv˘‰enie kvality Ïivotasú ìal‰ie dve veºké priority, v ktor˘ch chcemedosiahnuÈ zmenu v tomto volebnom období.Doprava je podºa obyvateºov najväã‰í problémmesta a my naÀ ponúkame konkrétne rie‰enia.V prvom rade zmenu centra pozornosti. Na prvémiesto uÏ nekladieme autá, ale posilnenie verej-nej dopravy, zv˘‰enie podielu cyklistickej do-pravy a podporu pe‰ích. Za reálne povaÏujemezískanie európskych fondov na tri dôleÏité pro-jekty v oblasti verejnej dopravy, a to zahusteniezastávok na Ïelezniãnej trati Devínska NováVes – Podunajské Biskupice, aby bolo moÏnévyuÏiÈ vlaky aj na vnútromestskú prepravu, ìa-lej predæÏenie Ïelezniãnej trate z Predmestia naFiliálku v podzemnom variante a koºajovú traÈdo PetrÏalky vrátane opravy Starého mosta. Po-kraãujeme v projektoch preferencie elektriãko-vej dopravy na Raãianskej a Vajnorskej radiá-le, ktoré tieÏ spolufinancuje EÚ. Podobne chce-me zaviesÈ ìal‰ie vyhradené autobusové pruhy,aby sa cestujúci v MHD dostal do cieºa r˘chlej-‰ie ako autom. Pokraãujeme v modernizácii tro-lejbusov a zvaÏujeme nákup nov˘ch nízkopod-laÏn˘ch elektriãiek, ão by urãite pomohlo. V bu-dúcom roku chceme spustiÈ integrovanú dopra-vu, to je zladenie vlakovej, autobusovej prí-mestskej a mestskej hromadnej dopravy do jed-ného celku s ºahk˘m prestupom na jeden cestov-n˘ lístok. To je jedna z odpovedí na to, ako rie-‰iÈ dopravu ºudí, ktorí denne dochádzajú doBratislavy za prácou. Zriadili sme komisiu pre

cyklistickú dopravu, v ktorej spolu s cyklistamihºadáme rie‰enie pre budovanie mestsk˘ch cy-klotrás, ktor˘mi sa ºudia dostanú aj do práce.Prvá z nich vznikla vyznaãením cyklotrasy naKo‰ickej, aj s chybami, ak˘m sa pri nov˘ch ve-ciach nevyhnete. Spolu s bratislavsk˘m krajombudujeme nov˘ cyklomost do Rakúska a nad-väzne budeme rie‰iÈ cyklotrasu z Devína doKarlovej Vsi, lebo je to medzinárodná cyklistic-ká cesta. Musíme rie‰iÈ aj parkovanie, ktoré jev meste kritické. Net˘ka sa to len Starého Mes-ta, ale chce to celomestsk˘ prístup, v ktorom sanevyhneme ekonomickej regulácii, teda spo-platneniu parkovania, ktoré bude odstupÀovanépodºa toho ãi ide o obyvateºa s trval˘m pobytom,ãi ide o prvé alebo druhé auto apod. Chceme vy-tvoriÈ podmienky pre v˘stavbu parkovacích do-mov súkromn˘mi investormi, lebo priestor ne-vieme nafúknuÈ a chceme ho efektívne vyuÏiÈ.Podobne máme sformulované ciele vo zvy‰ova-ní kvality Ïivota v meste.

V súãasnosti v rámci rozvoja Bratislavy steodovzdali do uÏívania zrekon‰truovan˘ zim-n˘ ‰tadión, teda po MS v hokeji má Bratisla-va nov˘ priestor, ako je pripravená na jehovyuÏívanie a nápor v oblasti dopravy, sluÏiebãi bezpeãnosti?

Myslím, Ïe hokejov˘ ‰ampionát bol veºmidobrou skú‰kou na v‰etky tie oblasti, ktoré stepomenovali, a bez preháÀania poviem, Ïe tútoskú‰ku sme zvládli a dôstojne sme prezentova-li na‰e mesto ale aj Slovensko, Ïe sme schopnítakéto svetové podujatie zorganizovaÈ na vyso-kej úrovni. KeìÏe ‰tadión bol zrekon‰truovan˘

ako multifunkãn˘, uÏ sa na Àom konali aj kon-certy, dokonca podujatie s motorkami, ale aj ho-kejbalové majstrovstvá sveta, krasokorãuliarskymemoriál O. Nepelu a samozrejme uÏ sa zaãa-li aj majstrovské zápasy hokejového klubu Slo-van Bratislava. O ‰ir‰om vyuÏití tohto priesto-ru diskutujeme s poslancami, pretoÏe chceme,aby si ‰tadión zarobil na svoju prevádzku.

Aké sú va‰e najbliωie plány a reálne ciele nazveºadenie hlavného mesta a zlep‰enie kvali-ty Ïivota v Àom?

UÏ by som sa opakoval, preto sa vrátim ktomu, Ïe najbliωou veºkou v˘zvou je urãiteozdravenie financií mesta a zostavenie rozpoã-tu na roky 2012 – 2014, v ktorom chceme schvá-liÈ aj konkrétne rozvojové projekty. Bude ich toº-ko, koºko si na ne dokáÏeme vytvoriÈ zdrojov.Sledujeme aj to, Ïe v Európe a vo svete pokra-ãujú prejavy finanãnej a hospodárskej krízy,takÏe musíme byÈ pripravení aj na turbulentnéãasy, aj na to, Ïe nepôjde v‰etko tak ako by smechceli. Preto budeme intenzívnej‰ie ako doterazvyuÏívaÈ fondy Európskej únie, ktoré sú do-stupné pre Bratislavu a hºadaÈ moÏnosti pre vy-uÏitie in‰titútu verejno-súkromného partner-stva. Súãasne s t˘m musíme na‰tartovaÈ systé-mové zmeny v doprave, v prístupe k verejn˘mpriestorom, k zeleni, k ãistote mesta a to v‰et-ko pri zachovaní filozofie otvorenosti a trans-parentnosti a zapájania ºudí do Ïivota samo-správy. Z tohto prístupu, s ktor˘m som nastupo-val do funkcie sa niã nemení, lebo ho povaÏu-jem za jedin˘, ktor˘m môÏeme mesto pohnúÈdopredu.

P R I M Á T O R B R A T I S L A V Y

60

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

S ak˘mi ambíciami ste sa uchádzali o posthlavného architekta „malého veºkého“mesta Bratislavy a ão bolo hlavn˘m motí-vom vá‰ho rozhodnutia pokraãovaÈ v pro-fesionálnej kariére 60 km na v˘chod odViedne, kde b˘vate a kde sídli vበarchitek-tonick˘ ateliér?

Na Slovensku som po roku 1989 participo-vala na rôznych projektoch, ale tak˘ intenzív-ny návrat som skutoãne neplánovala v ãase,keì som bola plne vyÈaÏená vo Viedni, pôso-bila na Fakulte architektúry a viedla vlastnúarchitektonickú kanceláriu. Postupne somv‰ak spoznávala v praxi prácu architekta naSlovensku a najmä v Bratislave, a keì miponúkli pracovaÈ v komisii územneho plánuv mestskej ãasti Vajnory, v˘zvu som prijala.·tyri roky som sa tu s kolegami snaÏila o ak-tívnu spoluprácu so stavebníkmi a s pamiat-kov˘m úradom. âakali sme podporu od mes-ta, ale tá neprichádzala. Îiadali sme totiÏ z po-hºadu mestskej ãasti logické a r˘chle zmenya doplnky koneãne schváleného územnéhoplánu. Mie‰ala sa do toho v‰ak politika a od-borné argumenty zostali stranou. Veci sa ako-by nemohli pohnúÈ... To mi prekáÏalo najviac– netransparentná územno-plánovacia politi-ka magistrátu, a hoci bol nov˘ územn˘ plánkomplikovan˘ aÏ preregulovan˘, nezaviedolzákladné pravidlá zástavby. V‰etci okolo mÀauÏ akoby zmierení s „osudom“ rezignovali.Keì nov˘ primátor urobil, podºa mÀa, správ-ny krok a vypísal verejnú súÈaÏ na post hlav-

ného architekta mesta a keì som si na‰tudo-vala jeho budúce právomoci, povedala som si,Ïe je tu ‰anca nieão zmeniÈ...

Hlavn˘ architekt je odborn˘m garantompre oblasÈ urbanizmu a architektúry, zú-ãastÀuje sa na tvorbe územnoplánovacíchdokumentov, vstupuje do prípravy územ-ného plánu rozvoja mesta, zabezpeãuje vy-pracovanie záväzn˘ch stanovísk k pripra-vovanej investiãnej ãinnosti atì. Znamenáto, Ïe má v podstate veºké pole pôsobnostipre uskutoãÀovanie svojich zámerov, vízií...âo budete k tomu okrem svojej odbornos-ti, profesionality a skúsenosti potrebovaÈ,aké nástroje...?

Áno, vidím to ako veºkú ‰ancu. Ale bezpodpory primátora a poslancov, a bez tímuspolupracovníkov by bola aj tá najlep‰ia sna-ha len vo verbálnej rovine a toho si myslímBratislava uÏila dosÈ. Mojím nástrojom je tí-mová práca. Budujem si vlastn˘ tím a zinten-zívÀujem spoluprácu s ìal‰ími oddeleniamimagistrátu. Úspe‰n˘ územn˘ plán musí od-zrkadlovaÈ aj záujmy verejnosti a dobre hos-podáriÈ s pozemkami mesta. Správne a kon-cepãné hospodárenie s mestsk˘mi pozemka-mi je kºúãov˘m prvkom v˘voja mesta. Lentak budú prosperovaÈ z aktivít v meste aj de-veloperi, aj verejnosÈ.

V Bratislave máme v ostatnom ãase vybu-dované dve nové, moÏno to nazvaÈ „mests-ké ‰tvrte“ v jej najlukratívnej‰ej ãasti naºavom brehu Dunaja, kde svoje investiãnézámery realizovali súkromní stavebníci,developeri. Je to Eurovea a River Park 1 srealizovan˘m architektonick˘m a urba-nistick˘m konceptom známeho holandské-ho architekta E. van Egeraata, dotvore-n˘m slovensk˘mi architektmi. Ktorá znich, z vá‰ho hºadiska, vo väã‰ej miere na-pæÀa kvality urbanistického, architekto-nického, v˘tvarného a funkãného rie‰eniaa jeho prínosu pre mesto aj z hºadiska jehotrvalo udrÏateºného rozvoja a turistickéhoruchu?

Obidva projekty sú to len ãasÈami mest-sk˘ch ‰tvrtí v etablovan˘ch bratislavsk˘chpolohách. Ja som presvedãená, Ïe River Park1 to, jednoducho, „pre‰vihol“ vo svojej v˘‰kea hmote, i keì to vraj z hºadiska minuléhoúzemného plánu bolo moÏné. Z architektúrynav˘‰enia je cítiÈ r˘chlosÈ a nedozretie kon-

ceptu najmä zo strany NábreÏia arm. gen.Ludvíka Svobodu a z pohºadu od mostu Laf-ranconi. To je na ‰kodu pôvodnému návrhu ar-chitekta E. van Egeraata. ëalej bol predan˘cel˘ pozemok nábreÏia aÏ na úzky pás od lí-nie prvej pôvodnej aleje po breh Dunaja.Hoci investor odstúpil s hranou budovy ìalejod rieky, tento nezastavan˘ priestor vyuÏil navonkaj‰ie sedenie kaviarní a re‰taurácií a z pô-vodne veºkorysého verejného priestoru zos-tal len ten úzky pás, do ktorého bolo trebavtesnaÈ pruh pre cyklistov a chodník pre pe-‰ích. Mnohí Bratislavãania to vnímaju na-priek kvalitnému parteru ako stratu verejné-ho priestoru. To sú veci, ktoré si mali odbor-níci ustriehnuÈ a ktoré sa mali verejne disku-tovaÈ. Aby River park naplno fungoval, trebacitlivo urbanizovaÈ Vydricu a Zuckermandel,ktoré ho spájajú s centrom a dorie‰iÈ PKO avãleniÈ ho do zástavby River parku 2.

NábreÏie od Nového mosta po most Lafran-coni vnímam ako pokraãovanie mestskéhocharakteru zástavby od Starého mosta poNov˘ most. V̆ ‰ku Slovenského národnéhomúzea, Slovenskej národnej galérie a hotelaDevín chápem ako typickú a z hºadiska mier-ky nábreÏia optimálnu v˘‰ku budov na nábre-Ïí. Preto sa shoppingmalle Eurovea javí akoharmonické pokraãovanie pôvodnej zástavby,lebo svojou v˘‰kou túto historickú v˘‰kovúúroveÀ neprekroãil. Ale jeho prínosom je naj-mä vytvoren˘ verejn˘ priestor s prístupom krieke. Jeho veºkorysosÈ sa stráca postupn˘mdotváraním letn˘ch terás, ktoré sa ãoraz viacmenia na nekoordinované prístavky a nega-tívne menia charakter celého prostredia – ajverejného priestoru, aj architektúry budovy.Veºk˘m nedostatkom je aj bariérovosÈ celéhopriestoru, t. j. nie v‰etky plochy sú prístupnépre v‰etk˘ch. Preto by sa prakticky ani nemalnaz˘vaÈ verejn˘m priestorom, lebo nespæÀajeho základnú vlastnosÈ – bezbariérovosÈ...

Dosiahnutie udrÏateºného kvalitného ve-rejného priestoru, ktor˘ je základom úspechuobidvoch projektov, a v koneãnom dôsledkuaj celého mesta, je podmienené vlastníctvomverejného priestoru. Jedine komúna môÏe byÈgarantom, Ïe verejné priestory nebudú zasta-vané, Ïe ich plochy sa budú vyuÏívaÈ len naverejné aktivity a v súlade s verejn˘m záuj-mom. Preto sa v rámci rozvojov˘ch územímusia najprv zadefinovaÈ verejné priestory,uliãné Èahy, námestia, záhrady a parky a zvy‰-ná plocha zostane na zástavbu. Nie naopak.

Mojím nástrojom je tímová práca

Ing. arch. Ingrid KONRAD vy‰tudovala architektúru v Bratislave a vo Viedni, kde Ïije od roku 1986. V rokoch 1990 – 2005 predná‰ala na Fakulte architektúry Technickejuniverzity vo Viedni na tému „Architektúry a voºné priestranstvo“. Od roku 1995 je ãlenkou

Komory architektov pre ViedeÀ, Dolné Rakúsko a Burgenland. Popri desiatkach projektov a ich realizáciach v oblasti bytovej, obchodnej a priemyselnej architektúry sa venuje urbanizmu,

rozvoju mesta a krajinnej architektúre. Je autorkou radu odborn˘ch publikácií, dokumentárnehofilmu „Brány do mesta / Tore in die Stadt“ o okrajov˘ch ãastiach Viedne a Bratislavy

a o urbánnom priestore medzi nimi. 14. júna sa ujala funkcie hlavnej architektky Bratislavy...

61

Teraz citlivá téma. Ak˘ je vበnázor naPark kultúry a oddychu (PKO)? Treba horekon‰truovan˘ a obnoven˘ ponechaÈ, ale-bo zbúraÈ a pokraãovaÈ v novej modernejv˘stavbe dunajského nábreÏia?

So vznikom PKO sa zrodil na dosypanombratislavskom nábreÏí nov˘ verejn˘ priestora zároveÀ aj prepojenie centra mesta s ãasÈouKarlova Ves. Îiaº, uÏ od poãiatku sa víÈazn˘projekt architekta Grossa nedotiahol a reali-zovalo sa len jeho torzo. Jeho najobºúbenej-‰ou a najdlh‰ie slúÏiacou ãasÈou je prv˘ kom-plex budov od mesta s historicky hodnotn˘mvestibulom a dvomi krídlami – estrádnou aspoloãenskou sálou. Novovzniknut˘ veºkory-s˘ verejn˘ priestor si okamÏite získal Brati-slavãanov, ktorí sa po hrôzach posledn˘chvojen potrebovali baviÈ, stretávaÈ, jednoducho,uÏívaÈ si Ïivota. Tak to bolo v povojnov˘chrokoch nielen v Bratislave.

V letnej záhrade sa tancovalo, po nábreÏíkorzovalo. Tento priestor prilákal obyvateºovBratislavy aj vtedy, keì slúÏil svojmu pô-vodnému zámeru – bratislavsk˘m veºtrhom apriestor PKO architekt Miluãk˘ dobudoval oveºtrÏné pavilóny. Na jeho zaãiatku bol vybu-dovan˘ aj Útvar hlavného architekta (ÚHA),budova, ktorá nám dnes ch˘ba. Miluãkého pa-vilóny, aj ÚHA boli zbúrané – vraj boli posta-vené nekvalitne... Verejn˘ priestor zostal,stromoradia zmohutneli a budovy PKO zaãa-li chátraÈ. Niekoºko preinvestovan˘ch milió-nov slovensk˘ch korún zaãiatkom 21. storo-ãia ich malo zachrániÈ. V novom územnompláne v‰ak uÏ pre ne miesto nebolo, a to – bezverejnej diskusie, bez jasného konceptu verej-ného priestoru. Toto sa mestu aj investorovivrátilo v podobe negatívnej verejnej mienky.Obyvateº Bratislavy ukázal, Ïe to, ako sa smestom posledn˘ch 20 rokov zachádzalo,mu nie je ºahostajné.

Môj postoj k PKO je podobn˘. Doteraj‰íprístup mesta k vlastnému rozvoju, nepre-myslené búranie hodnotn˘ch priemyseln˘chareálov a nekoordinované predaje mestskéhomajetku povaÏujem za nenapraviteºnú chybu,ktorá sa nesmie opakovaÈ. Preto som podpo-rila verejnú diskusiu a preto som presvedãe-ná, Ïe genius loci – duch miesta –, ktorévzniklo na mieste súãasného PKO, treba za-chovaÈ. Mesto má benefity v území, parkova-

cie domy by vedelo umiestniÈ pod cestu azastavaÈ aj protiºahl˘ svah smerom k ÎiÏko-vej. Som presvedãená, Ïe s investorom satreba rozprávaÈ a Ïe odborná diskusia o budúc-nosti tohto priestoru prinesie svoje ovocie.Bratislavãania, mesto, ale ani investor by ne-mal niã z toho, keby stavby tesne vedºa RiverParku 1 neplnili svoju funkciu a chátrali.

Po architektovi E. van Egeraatovi sa v Bra-tislave zaãalo s realizáciou multifunkãné-ho komplexu na âulenovej, ìal‰ieho pro-jektu hviezdneho architekta svetovéhomena, a to anglickej architektky irackéhopôvodu Zahi Hadid, ktorej britské ZahaHadid Architects vyhralo medzinárodnúarchitektonickú súÈaÏ v konkurencii 90úãastníkov z celého sveta, vypísanú sú-kromn˘m stavebníkom Penta Investments(investícia za cca 300 mil. eur). Teda uÏ nie-len Praha, ale aj najmlad‰ie hlavné mestoEurópy priÈahuje známych architektov.Príkladn˘m pozitívom je, Ïe súkromn˘ sta-vebník na realizáciu svojho investiãnéhozámeru na lukratívnych pozemkoch cent-ra mesta vypísal medzinárodnú architek-tonickú súÈaÏ v súãinnosti so Slovenskoukomorou architektov. Ak˘ je vበnázor natento projekt a jeho sedem futuristick˘chmrakodrapov poblíÏ historického centra avôbec na v˘‰kové budovy v centre Bratis-lavy ãi v jej ‰ir‰om okolí?

Musím vás trochu poopraviÈ, súÈaÏ podºamojich informácií nevznikala v súãinnosti sKomorou a nebola ani verejná, hoci si my-slím, Ïe lokalita a jej nadväznosÈ na vnútor-né mesto je taká závaÏná, Ïe mesto malo dotohto procesu vstúpiÈ a vypísaÈ spoloãne s in-vestorom verejnú súÈaÏ. Takto prebehlo lenverejné vyzvanie na odovzdanie portfólia a in-vestor potom vyzval podºa svojho uváÏeniaviacer˘ch architektov.

Rozvíjajúci sa projekt vnímam ako jeden znajdôleÏitej‰ích súãasn˘ch projektov na úze-mí mesta a myslím si, Ïe by bolo treba o Àomna úrovni mesta a môjho vznikajúceho porad-ného orgánu pre tvorbu mesta, kde sa bude di-skutovaÈ nielen o vízii a stratégii mesta, ale ajveºké projekty, ktoré v˘znamne toto mestoovplyvnia, hovoriÈ. V odbornej komisii pretvorbu mesta budú pracovaÈ zástupcovia od-

bornej verejnosti zvonka – slovenskej i me-dzinárodnej. Bude zloÏená z odborníkov zoblasti sociológie, filozofie, histórie, tvorbyÏivotného prostredia, dopravn˘ch inÏinierov,architektov a urbanistov, ale aj finanãného ma-naÏmentu.

Na tomto území sa musí dopracovaÈ územ-n˘ plán zóny a musí byÈ schválen˘ balíkzmien a doplnkov 02, pretoÏe sa tu meniapriemyselné plochy na plochy s mestsk˘mifunkciami.

Má Bratislava dostatoãne legislatívne úãin-né nástroje, ako prinútiÈ súkromn˘ch sta-vebníkov ãi developerov re‰pektovaÈ vosvojich investiãn˘ch zámeroch rozvojovéprogramy mesta ãi jeho zón?

Nerada by som to naz˘vala „prinútením“.Veì legislatíva by nemala byÈ a priori protiniekomu, ale mala by slúÏiÈ v‰etk˘m. Územ-no-plánovacie procesy by mali Bratislavu na-smerovaÈ k úspe‰nému, bohatému mestu, ãosa v rebríãkoch priblíÏi k mestám, ktoré ichobyvatelia povaÏujú príjemné pre Ïivot.

âo sa t˘ka investorov, investori by zásad-ne nevstupovali do území, na ktor˘ch by ne-mali zabezpeãen˘ v˘hºad na v˘stavbu, z kto-rej zisk si vedia spoãítaÈ. Îiaº, územn˘ plánmesta do roku 2007 vznikal tak, Ïe investoriãasto len nadiktovali svoje investiãné záme-ry na územiach, ktoré predt˘m od mesta kú-pili pod trhovú cenu. Hodnota t˘chto ich úze-mí sa ãasom zv˘‰ila, ale pretoÏe mesto a jehoobyvatelia neboli adekvátnym partnerom priprehodnotení tak˘chto zámerov, dnes ichmáme buì uÏ zastavané alebo v stave inves-tiãn˘ch zámerov. V mnoh˘ch prípadoch sútieto pozemky uÏ doslova vyãistené od pôvod-nej zástavby, areály sú oplotené, mesto je ne-informované a obãania sa právom p˘tajú, ãosa bude diaÈ. Teda, na v‰etk˘ch frontoch ne-uspokojivá situácia. Ja hºadám kontakt s in-vestormi a v tíme so zástupcami mesta amestsk˘ch ãastí pokraãujeme, alebo zaãína-me otvorene rozprávaÈ o budúcnosti toho kto-rého investiãného zámeru. Samozrejme, ajako sa veci dajú ur˘chliÈ, aby Bratislava ne-vyzerala v panoráme ako ‰trbav˘ chrup, aleaj vo svojom pôdoryse ako obrázok puzzle,v ktorom ch˘bajú základné dieliky.

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

N Á R O D N Á R A D A S R

62

Podºa záväzku Vláda SR pripraví novelizá-ciu zákonov a predpisov, ktoré sa dot˘ka-jú územného plánovania, stavebného po-riadku, vrátane posilnenia úãinnosti bojaproti tzv. ãiernym stavbám a vyvlastnenia.Aká je po roku situácia pri plnení t˘chtozáväzkov z pohºadu v˘boru?Martin Glváã – ãlen v˘boru: V prvom radeby som chcel zdôrazniÈ (a to sa t˘ka aj ìal‰íchotázok), Ïe vytvorenie „superministerstva“ –t. j. ministerstva dopravy, v˘stavby a regio-nálneho rozvoja, bolo podºa mÀa systémovouchybou. Jednoducho pri tomto nastavení ustú-pila odbornosÈ politike a súãasn˘ minister ta-k˘to ‰irok˘ záber nezvláda. Preto aj v súvi-slosti s va‰ou otázkou musím bohuÏiaº kon-‰tatovaÈ, Ïe v tejto oblasti sme sa vôbec ne-pohli vpred.Jozef Miku‰ – ãlen v˘boru: NajdôleÏitej‰iev tejto oblasti je vypracovaÈ a schváliÈ úplnenov˘ stavebn˘ zákon. Ten súãasn˘ má aÏ 35rokov a jeho ìal‰ie novelizácie, aj keì dobremienené, by ho len ìalej zneprehºadÀovali.Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálne-ho rozvoja pracuje na návrhu nového zákona.Urãite by sa mal zjednodu‰iÈ stavebn˘ povo-ºovací proces, ktor˘ je dnes mimoriadne kom-plikovan˘ a strpãuje Ïivot individuálnym sta-vebníkom i firmám. Viem si predstaviÈ, abystavebné úrady v územnom a stavebnom ko-naní neÏiadali od investorov opakované vy-jadrenia rozliãn˘ch in‰titúcií. Dokonca e‰telep‰ie, aby boli povinné vydaÈ Ïiadateºovi opovolenie záväzn˘ zoznam potrebn˘ch doku-mentov. Úrady by rovnako mali dodrÏiavaÈzákonné lehoty a ak tak nerobia, mali zná‰aÈ

sankcie, vrátane zodpovedn˘ch pracovníkov.ZároveÀ s t˘m by mali do rúk dostaÈ väã‰iekompetencie. Príkladom sú ãierne stavby. Tupripomeniem, Ïe nejde len o to, aby sme sta-vebníkov trestali za ãierne stavby, ale abysme do zákona dostali preventívne opatrenia,ktoré by stavebníkov od takéto konania odrá-dzali hneì na zaãiatku. To bolo len niekoºkopríkladov, okruh tém je oveºa ‰ir‰í. DôleÏit˘bude vládny návrh nového stavebného záko-na. Predpokladám, Ïe ministerstvo dopravyako predkladateº bude myslieÈ v komplexnejúprave na v‰etky oblasti.

Malá novela stavebného zákona a zároveÀaj Trestného zákona mali zv˘‰iÈ zodpoved-nosÈ a disciplínu ako prvú bariéru protiãiernym stavbám, k˘m komplexn˘ nov˘stavebn˘ zákon by mal predloÏiÈ rezortdopravy, v˘stavby a regionálneho rozvojas úãinnosÈou v polovici roka 2013. Novelav‰ak narazila na odpor zamestnávateºsk˘cha profesijn˘ch zdruÏení v stavebníctve,ZMOSu a napokon nepre‰la do druhého ãí-tania vìaka hlasovaniu poslancov za SaS.Situácia je neudrÏateºná, keìÏe problémãiernych stavieb sa zdá byÈ nerie‰iteºn˘ prisúãasnej legislatívnej úprave z roku 1976.Ak˘ bude vበpostoj pri opätovnom pred-loÏení obdobnej malej novely, ktorú avizu-je minister rezortu?Martin Glváã: Závisí to od konkrétnej podo-by novely, ale ako ste aj naznaãili vo svojejotázke, stavebn˘ zákon potrebuje komplex-nej‰iu zmenu, takáto parciálna novela podºamÀa celkov˘ problém nerie‰i.Jozef Miku‰: Áno postihy proti ãiernymstavbám sa mali pritvrdiÈ. Je to ako v‰adeinde v spoloãnosti – aj tu treba maÈ jasné pra-vidlá a vyvodzovaÈ postihy proti t˘m, ktorí ichnedodrÏiavajú. Proti takémuto prístupu nemô-Ïe byÈ Ïiadny poctiv˘ podnikateº, ba naopakvíta ho, pretoÏe z trhu sa ním odbúrava neka-lá konkurencia. Správe hovoríte, Ïe postihy zanepovolené stavby sme uÏ mohli maÈ sprísne-né, Ïiaº v Národnej rade SR sa nepodarilo pre-sadiÈ vládnu novelu stavebného zákona zame-ranú proti nim. Nevyluãujem, Ïe po opätov-nom predloÏení návrhu, tak ako to umoÏÀu-je nበprávny systém, o zákone bude opäÈ hla-sovaÈ parlament. Druhou moÏnosÈou je, Ïetento problém sa podarí vyrie‰iÈ v rámci úplnenového stavebného zákona. Programové vy-hlásenie vlády nám nás k tomu priamo zavä-zuje. Z tohto i ìal‰ích dôvodov by som potom

uvítal, aby bol nov˘ stavebn˘ zákon predlo-Ïen˘ ãím skôr. Súhlasím s názorom ministradopravy, v˘stavby a regionálneho rozvojaJána Figeºa, Ïe nastolenie poriadku v tejto ob-lasti bude maÈ pozitívny vplyv na stavebníc-tvo, ale aj na celú spoloãnosÈ. ZákonnosÈ a po-riadok sú princípy, za ktoré vÏdy zdvihnemruku. âo sa t˘ka postoja stavebn˘ch podnika-teºov, oni neprotestovali proti postihom zanelegálne stavby, ale Ïiadali také úpravy, abysa takémuto nekalému konaniu predchádza-lo uÏ na zaãiatku – napríklad spruÏnením sta-vebn˘ch konaní. V tom moÏno s nimi len sú-hlasiÈ, práve toto je jedna z oblastí, ktorú bymal pokryÈ nov˘ komplexn˘ stavebn˘ zákon.Samosprávy zas majú opodstatnené obavy,ako kapacitne, odborne a personálne, zabez-peãiÈ vynucovanie zákona. Chcú maÈ dosta-tok kompetencií na konanie proti nekal˘m sta-vebníkom. Takéto poÏiadavky sú logické, po-stupne sa dá v‰etko vyrie‰iÈ. Veì najmä samo-správy sa sÈaÏujú, Ïe dne‰n˘ stavebn˘ zákonim zväzuje ruky. Tu nestojíme proti sebe. âosa t˘ka postoja in˘ch politick˘ch strán, ktomu sa nemôÏem vyjadrovaÈ. Iba zdôraz-ním, Ïe rozumné veci by mali v parlamenteprechádzaÈ bez nejakého taktizovania.

Anal˘za v stovke stavebn˘ch subjektovukázala, Ïe najväã‰ími problémami v pa-dajúcom stavebníctve je nízky dopyt, zv˘-‰enie efektivity fungovania, vysoká mierabyrokracie a korupcie. Kºúãové problémy,ktoré obmedzujú hospodárske v˘sledky,fungujú ako spojené nádoby. NevyuÏitékapacity môÏu nepriamo súvisieÈ s vysokou

ZadrÏmepád stavebníctva

V stavebníctve sa s ome‰kávajúcim rytmom odráÏajú v‰etky turbulencie, ktor˘mi prechádza spoloãnosÈ z hospodárskeho hºadiska, ale nielen z neho. Byty, infra‰truktúra,

teda aj diaºnice a cesty sú tepnami, ktor˘mi pulzuje spoloãensk˘ v˘voj a rozvoj. Niektoré momenty súãasného v˘voja sme mapovali v rozhovore s ãlenmi V̆ boru NR SR

pre hospodárstvo, dopravu a v˘stavbu. Pripravila Marta Toma‰oviãová.

63

mierou byrokracie, nedostatoãn˘m dopy-tom a tvrd˘m, niekedy aÏ nekal˘m bojomkonkurencie o zákazky, ktoré sú v súãas-nosti na trhu dostupné. Zdá sa, Ïe slovens-ké stavebníctvo uviazlo, a stále sa mu ne-darí vyviaznuÈ. Ako vy vnímate ìal‰í v˘vojtohto segmentu hospodárstva? Martin Glváã: Myslím, Ïe tomto segment(najmä v ãase krízy) môÏu na‰tartovaÈ lenveºké verejné zákazky. Z tohto hºadiska bolopodºa mÀa zastavenie PPP-projektov, ktoré bystavebníctvo urãite potiahli, obrovskou chy-bou. Uvidíme, ako sa ministrovi dopravy po-darí splniÈ jeho sºuby v oblasti ãerpania euro-fondov.Jozef Miku‰: Asi myslíte anal˘zu, o ktorejhovorili stavební podnikatelia e‰te minul˘rok. Bol to rok krízy a zároveÀ rok, keì v jehoprvej polovici riadila tento ‰tát e‰te vláda Ro-berta Fica. Tie kºúãové problémy, ktoré stespomenuli, moÏno vztiahnuÈ pomaly na kaÏ-dé odvetvie. Základné príãiny, preão sa obja-vili, sú dve. Kríza na realitnom trhu spôsobi-la siln˘ prepad v˘stavby na Slovensku podob-ne ako v in˘ch ‰tátoch. To v‰ak môÏeme po-vaÏovaÈ za doãasn˘ jav, lebo po pominutí krí-zy sa v˘stavba obnoví. Oveºa váÏnej‰ou jedruhá príãina – politika, ktorá sa tu uplatÀo-vala ‰tyri roky. Pretrvávajúca byrokracia abujnejúca korupcia spôsobili, Ïe konkurenã-n˘ boj sa na Slovensku zdeformoval. Samavláda i‰la v mnoh˘ch prípadoch nedobr˘mpríkladom. Najhor‰ie je, Ïe vláda nekonalaproti t˘mto ne‰várom, sama sa od nich nedi‰-tancovala a tak nepriamo schvaºovala ich roz-‰irovanie v spoloãnosti. Dnes Ïneme plody.Vláda má vytváraÈ také podmienky, aby sa ne-oplatilo uplácaÈ, podvádzaÈ, nekalo podnikaÈ.Stavebníctvo nie je v˘nimkou. Pre toto odvet-vie a v‰etky ìal‰ie je preto kºúãové, aby smezlep‰ili podnikateºské prostredie a vládu zá-kona. Toto je dlhodobá úloha a urãite presiah-ne funkãné obdobie tejto vlády. ËaÏko sa na-práva, ºahko sa pokazí. Je to ako s dobr˘m me-nom ãloveka – dlho si ho budujete, ale v oka-mihu ho pri váÏnom pre‰ºape strácate.

NetransparentnosÈ ãi nespravodlivé prote-Ïovanie jedného uchádzaãa na úkor ostat-n˘ch. Takto znejú najãastej‰ie v˘hradyvoãi priebehu tendrov na Slovensku. Pod-ºa vyjadrení zástupcov stavebníctva, na-priek zlep‰eniu transparentnosti súÈaÏí –

iba 2 aÏ 3 z 10 riaditeºov stavebn˘ch spo-loãností uvádzajú, Ïe zákazku financovanúz verejn˘ch zdrojov moÏno získaÈ bez po-skytnutia úplatku. V prípade financovaniazo súkromn˘ch zdrojov to deklarovalo aÏ7 z 10 spoloãností. Priam alarmujúco znie,Ïe polovica riaditeºov stavebn˘ch firiemuviedla, Ïe sa stretla s poÏiadavkou naúplatok. Podºa nich by sa rozhodne malozamedziÈ osobn˘m prepojeniam medzi ob-starávateºmi a uchádzaãmi. Martin Glváã: Myslím, Ïe je nevyhnutnézlep‰ovaÈ procesy verejného obstarávania.Len zvy‰ovanie transparentnosti verejnéhoobstarávania dokáÏe odstrániÈ takéto podozre-nia. V tejto súvislosti nechápem, preão sa vrezorte dopravy viac nevyuÏívajú elektronic-ké aukcie, napríklad aj pri obstarávaní diaº-nic, napriek tomu Ïe povinnosÈ obstarávaÈcez elektronické aukcie je zakotvená nielen vProgramovom vyhlásení vlády, ale hlavne vzákone o verejnom obstarávaní.Jozef Miku‰: Nebudem sa vyjadrovaÈ kukonkrétnym návrhom, pretoÏe sú v náplni re-zortn˘ch ministrov. Podºa doteraj‰ích mate-riálov, ktoré sme posudzovali v Národnejrade SR, som presvedãen˘, Ïe vláda na rie‰e-ní t˘chto problémov intenzívne pracuje. Skôrsa vyjadrím k inej veci, ktorá ma zaujala nava‰ej otázke – Ïe miera korupcie vo verejn˘chzákazkách je omnoho vy‰‰ia ako v súkrom-nej sfére. Nehovorím, Ïe sa nedá dosiahnuÈãistota aj vo verejn˘ch zákazkách, ba naopak,budem sa snaÏiÈ, aby sme sa k tomu prepra-covali. Príklady zo ·kandinávie nám ukazu-jú, Ïe to nie je utópia. No zároveÀ pripomí-nam, Ïe ‰tát, Ïupa, mesto nie sú dobrí podni-katelia. Ani nemôÏu byÈ, pretoÏe ich záuj-mom nie je dosahovaÈ zisk, ale uspokojovaÈpoÏiadavky svojich obãanov. Preto presadzu-jem, aby sa v‰ade, kde to ide, uprednostÀova-lo súkromné podnikanie. Je to najlep‰ia ces-ta, ako odstraÀovaÈ byrokraciu, klientelizmusa úplatkárstvo. ·tát a samosprávy by sa malisústreìovaÈ na oblasti, kde ich nikto in˘ ne-môÏe nahradiÈ. To je hlavne, ako som spomí-nal, vytváranie ão najvhodnej‰ích podmie-nok, prostredia, v ktorom Ïijú ºudia, firmy.·tát by mal disponovaÈ kvalitn˘m súdnymsystémom. Ak niekto vyÏaduje úplatok, malby byÈ pristihnut˘, niekto by ho mal obviniÈ,niekto odsúdiÈ a on by mal pykaÈ. Ak by si lenv tejto jednej oblasti ‰tát riadne plnil svoju

funkciu, problémy, ktoré ste spomínali, by bolioveºa men‰ie. Ale aj tu sa uÏ robia kroky nanápravu, ktoré si v‰ak vyÏadujú veºa ãasu.

Veºk˘ otáznik stále visí aj nad budúcnos-Èou slovensk˘ch diaºnic. Ako V˘bor mátekontrolnú kompetenciu nad rezortom, ak˘je vበpohºad na doteraj‰í v˘voj?Martin Glváã: Áno, nad budúcnosÈou sloven-sk˘ch diaºnic visí veºk˘ otáznik. Verím, Ïe sav tejto oblasti podarí Ministerstvu dopravy,v˘stavby a regionálneho rozvoja a jeho pod-riaden˘m organizáciám znovu na‰tartovaÈ za-stavené procesy pri v˘stavbe diaºnic, pretoÏeza ten rok toho moc veºa nedosiahli, takÏemajú ão dobiehaÈ. Jozef Miku‰: âo sa t˘ka ciest, treba sa na pro-blematiku dívaÈ komplexne. Stále sa pozerá-me len na diaºnice a nev‰ímame si, ak˘ dôrazsa za tejto vlády kladie na ostatné cesty niÏ-‰ej kategórie. Minister dopravy si iste uvedo-muje, Ïe väã‰iu slávu zoÏne pri poklepkáva-ní základn˘ch kameÀov nov˘ch úsekov diaº-nic ako pri otváraní rekon‰trukcií zanedba-n˘ch ciest niωích kategórií. Napriek tomu idetouto cestou. ëalej si v‰ímame, Ïe sa kompli-kujú súÈaÏe na v˘ber dodávateºov pri v˘stav-be diaºnic, ale slabo registrujeme, Ïe právevìaka takémuto prístupu sa nám náklady skra-cujú o desiatky percent. V ãase napätosti ve-rejn˘ch financií kaÏdé premrhané euro bolí,preto oceÀujem v‰etky kroky zamedzujúceplytvaniu s verejn˘mi zdrojmi. Nie je to takako za minulej vlády, keì bol minister finan-cií iba poslu‰n˘m vykonávateºom posväcujú-cim roz‰afné zámery svojho ‰éfa. Dnes IvanMiklo‰ ºpie na dodrÏiavaní programu naozdravenie verejn˘ch financií. A nie len on.Ak by sa nám hospodárenie vymklo z rúk, ãonaozaj hrozilo, a ak by sme sa ubrali gréckoucestou, dnes by sme sa tu nerozprávali o tom,ãi sa bude rie‰iÈ dopravná situácia okolo Bra-tislavy tak alebo onak, ale by sme zachraÀo-vali to najnevyhnutnej‰ie. V bytovej politikeje to podobné. TieÏ musíme hºadieÈ na efek-tívnosÈ. Ak stavebné sporenie nepriná‰a takév˘sledky, aké by sme oãakávali od objemuzdrojov vkladan˘ch do neho, potom nechaj-me viac pracovaÈ nebonifikované firmy, kto-ré si s problémom vedia poradiÈ lep‰ie. My-slím t˘m klasické banky a hypotekárne úve-ry.

N Á R O D N Á R A D A S R

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

64

Aké zmeny nastali v stavebníctve za posled-né obdobie – desaÈroãie, ão je charakteristic-ké pre súãasné stavebníctvo na Slovensku?

V období po roku 1989 pre‰lo slovenskéstavebníctvo rozsiahlou re‰trukturalizáciou.Popri zlep‰ení architektonickej úrovne a kva-lity stavieb do‰lo tieÏ k zmene poãtu a veºkos-ti stavebn˘ch firiem, k zmenám právnej formypodnikateºsk˘ch subjektov, ale aj k zásadn˘mzmenám vlastníckej ‰truktúry stavebn˘ch fi-riem. V priebehu transformácie slovenskej eko-nomiky v‰ak slovenské stavebníctvo celkovoprejavilo schopnosÈ adaptovaÈ sa na modernétrhové podmienky. Aj keì to nebolo jednodu-ché.

Objem stavebnej produkcie v poãiatoãn˘chfázach transformácie znaãne poklesol, ão bolopredov‰etk˘m dôsledkom rozpadu systémucentrálne riadeného hospodárstva a následne saprejavili i urãité dopady vzniku samostatnejSlovenskej republiky v roku 1993.

Slovenské stavebníctvo si po transformáciivytvorilo takú organizaãnú ‰truktúru, ktorá sabeÏne uplatÀuje v zahraniãí. Vznikla prirodze-ná hierarchia mal˘ch (do 49 zamestnancov),stredn˘ch (do 250 zamestnancov) a veºk˘ch(nad 250 zamestnancov) podnikov. Osobitnúskupinu tvoria samostatne zárobkovo ãinnéosoby, t. j. Ïivnostníci v stavebníctve. KaÏdá zt˘chto skupín si na‰la svoje prirodzené mies-to na stavebnom trhu.

Rozhodujúce postavenie majú v súãasnostisúkromné podniky, ktoré nahradili b˘valé ‰tát-ne organizácie. Slovenské stavebníctvo je tedacharakteristické vysok˘m podielom stavebnej

produkcie realizovanej súkromn˘m sektorom.Dá sa povedaÈ, Ïe od roku 2001 tento podiel sapohybuje vo v˘‰ke cez 99 %.

Vstup Slovenska do Európskej únie v máji2004 predstavoval pre slovenské stavebníctvoa celú ekonomiku ìal‰í medzník. K v˘hodámãlenstva v EÚ patrí väã‰í prílev investícií aúãasÈ na európskom stavebnom trhu, nev˘ho-dou je silnej‰ie konkurenãné prostredie. Slo-venské stavebníctvo dosahovalo od vstupu SRdo EÚ aÏ do konca roka 2008 veºmi dobré v˘-sledky. Dokazuje to predov‰etk˘m v˘znamn˘rast stavebnej produkcie v rokoch 2005 a 2006.Globálna finanãná a hospodárska kríza sa naj-v˘znamnej‰ie prejavila v stavebníctve v roku2009.

Hospodársky v˘voj v roku 2010 bol celko-vo poznaãen˘ e‰te pretrvávajúcimi vplyvmikrízy, parlamentn˘mi voºbami uskutoãnen˘-mi v júni 2010 a tieÏ jarn˘mi a letn˘mi povod-Àami takmer na celom území Slovenska.

Ekonomick˘ v˘znam slovenského staveb-níctva je stále dôleÏit˘, veì napr. v roku 2010sa podieºalo 8,2 % na tvorbe HDP a malo 8,3 % podiel na zamestnanosti v hospodárstveSR. Podiel stavebníctva na tvorbe HDP mal odroku 2004 do roku 2008 stúpajúcu tendenciu.

ZniÏovanie investícií do stavebníctva mánegatívny efekt na zamestnanosÈ v stavebníct-ve a vzhºadom na jeho multiplikaãn˘ efekt ajna zamestnanosÈ v in˘ch odvetviach.

Ako ovplyvnil oblasÈ stavebníctva tzv. inves-tiãn˘ boom?

Poãnúc rokom 2000 sa zaãalo pre stavebníc-

tvo obdobie znaãného rozmachu investiãn˘chaktivít. Od tohto roku uÏ stavebná produkciapravidelne rástla, hoci e‰te ani v roku 2001 ne-bola dosiahnutá jej úroveÀ z roku 1998. Naj-väã‰í boom predstavovali pre stavebníctvoroky 2005 – 2006, keì reálne tempá rastu ob-jemu stavebnej produkcie prekroãili dvojmiest-nu hranicu (14,6, resp. 14,9 %). Tieto tempárastu dosahované na Slovensku v uvedenomobdobí pritom znaãne predstihovali tempá ras-tu objemu stavebnej produkcie aj v porovnanís ostatn˘mi ãlensk˘mi krajinami EÚ.

Aká je spoloãenská prestíÏ slovenského sta-vebníctva a ak˘ má vplyv na kvalifikovanúpracovnú silu?

V ‰truktúre zamestnancov v stavebníctveprevaÏujú robotnícke pozície (aÏ 85 %) nad ma-naÏérskymi. Nie je tajomstvom, Ïe o stavebnéprofesie medzi mlad˘mi ºuìmi nie je veºk˘ zá-ujem. Zhor‰uje sa veková ‰truktúra zamestnan-cov, mnohí kvalitní zamestnanci odchádzajú dodôchodku, ìal‰í odchádzajú za prácou do za-hraniãia. Od roku 2005 sa prejavuje nedosta-tok kvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl, ktor˘ kul-minoval v roku 2007 zvlá‰È v robotníckychprofesiách. Kvalifikácia, vzdelanosÈ a odbor-nosÈ pracovnej sily sú v súãasnosti povaÏova-né za jeden z rozhodujúcich faktorov ìal‰iehorozvoja stavebníctva. Zlep‰ovanie imidÏu sta-vebníctva a atraktívnosti stavebného povolanias cieºom získavaÈ nov˘ch zamestnancov je taktrochu aj v rukách stavebn˘ch spoloãností.

Ak˘ je v˘voj mesaãnej nominálnej mzdy vstavebníctve?

Priemerná mesaãná nominálna mzda v sta-vebníctve má rastúcu tendenciu a v roku 2010vzrástla o 3,6 % na 579 eur. K tomuto údajumusím uviesÈ, Ïe vzhºadom na spôsob jehozisÈovania podºa môjho názoru nezachytávaskutoãnosÈ. Informácie o podnikateºsk˘ch sub-jektoch, ktoré pôsobia na stavebnom trhu, súk dispozícií s rôznou úrovÀou spoºahlivosti.Najpresnej‰ie údaje sú o podnikoch s poãtomviac ako 20 zamestnancov. O mal˘ch podni-koch do 20 zamestnancov sú k dispozícií od-hady zaloÏené na v˘berovom zisÈovaní, rovna-ko o Ïivnostníkoch, ão predstavuje aÏ 74 % zcelkového poãtu zamestnancov.

A ão ceny, zaznamenalo nárast cien aj sta-vebníctvo? âo moÏno oãakávaÈ?

Ceny stavebn˘ch prác sa v roku 2010 opro-ti roku 2009 zv˘‰ili o 1,0 %, ão bol ich histo-ricky najniωí medziroãn˘ rast. Ceny materiá-lov a v˘robkov spotrebovávan˘ch v stavebníct-ve boli v roku 2010 oproti roku 2009 niωie o

ImidÏ slovenského stavebníctvatreba posilniÈ

Stavebníctvo stále patrí medzi rozhodujúce rezorty slovenského hospodárstva. Za celosvetov˘mpriemerom v‰ak zaostáva. V̆ voj niektor˘ch jeho ekonomick˘ch parametrov ako aj jeho zmeny

priblíÏi v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér riaditeºka Odboru stavebníctva MDV a RR SRAlena OHRADZANSKÁ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

65

3,3 %. Celkov˘ pokles cien ovplyvnil poklescien materiálov pouÏit˘ch pri opravách aúdrÏbe stavebnej povahy a na novej v˘stavbe,modernizácii a rekon‰trukciách. Ceny staveb-n˘ch materiálov spotrebovávan˘ch pri v˘stav-be budov klesli o 3,9 % a pri v˘stavbe inÏinier-skych stavieb o 2,8 %.

âo ovplyvnilo nárast reálneho objemu v sta-vebnej produkcii?

Po v˘kyvoch vo v˘voji stavebnej produkciedo roku 1999 jej objem od roku 2000 medzi-roãne pravidelne do roku 2008 rástol, priãomhistorick˘ najvy‰‰í rast stavebnej produkciebol reálne zaznamenan˘ v rokoch 2005 a 2006.V roku 2007 nebol dosiahnut˘ tak˘ rast staveb-nej produkcie ako v predchádzajúcom období,ale v roku 2008 do‰lo k ìal‰iemu rastu. Staveb-níctvo ako celok v roku 2008 e‰te stále napre-dovalo. V roku 2009 v‰ak uÏ do‰lo k zmenáma k v˘raznému poklesu stavebnej produkcie. Vroku 2010 bol realizovan˘ objem stavebnejprodukcie v hodnote 5 534,6 mil. eur v beÏn˘chcenách, ão znamená pokles oproti roku 2009 o3,7 % a v stálych cenách aÏ o 4,6 %.

Aká je situácia v nebytovej v˘stavbe?Hlavná ãasÈ stavebnej produkcie sa realizo-

vala v tuzemsku, 97,4 %. Podºa smerov v˘stav-by najväã‰í podiel tvorila v˘stavba nebyto-v˘ch budov, asi 45 %, men‰ie podiely predsta-vujú v˘stavba bytov˘ch budov, asi 24 % a rea-lizácia inÏinierskych stavieb, asi 29 %.

V˘stavba nebytov˘ch budov predstavujepredov‰etk˘m priemyselné objekty a sklady,administratívne budovy, polyfunkãné komple-xy a budovy pre obchod, hotely a ‰portovéstavby, stavby pre dopravu, stavby pre kultú-ru. Podstatná ãasÈ v˘stavby nebytov˘ch bu-dov je financovaná zo súkromn˘ch zdrojov, ato buì priamo z vlastn˘ch zdrojov investorovalebo zo získaného úveru. V̆ ‰ka t˘chto zdro-jov je ovplyvnená celkovou ekonomickou si-tuáciou v ‰táte, priãom globálna finanãná ahospodárska kríza sa e‰te prejavuje v zníÏenídopytu po t˘chto stavbách, resp. developeri sae‰te nerozhodli stavaÈ. Oãakáva sa v‰ak, Ïeekonomická situácia sa bude postupne zlep‰o-vaÈ a dopyt zaãne stúpaÈ, pravdepodobne kon-com roku 2012 alebo aÏ v roku 2013.

V rámci inÏinierskej v˘stavby sa v roku2010 oãakávalo v˘raznej‰ie zv˘‰enie, splni-lo sa avizované oãakávanie?

Objem inÏinierskych stavieb (inÏinierskejv˘stavby) vo v˘‰ke 1 584,6 mil. eur (b. c.) vroku 2010 tvoril 29,4 % zo stavebnej produk-cie celkom (resp. 28,6 % z tuzemskej produk-cie). V porovnaní s rokom 2009 objem prác nainÏinierskej v˘stavbe vzrástol o 1,0 % (b. c.).Objem prác na novej v˘stavbe, modernizá-ciách a rekon‰trukciách klesol o 0,9 % na 1348,1 mil. eur a na opravách a údrÏbe vzrástolo 13,2 % na 236,5 mil. eur.

Hlavnú ãasÈ inÏinierskych stavieb predstavu-je budovanie cestnej infra‰truktúry - diaºnice,r˘chlostné cesty, cesty I. triedy a ostatné aoprava cestnej siete a tieÏ modernizácia je-stvujúcich Ïelezniãn˘ch tratí a v˘stavba no-v˘ch. ZloÏitá a problematická je situácia vo v˘-stavbe dopravnej infra‰truktúry. Na jednej stra-ne je potreba a snaha budovaÈ cestnú infra-‰truktúru (hlavne diaºnice a r˘chlostné cesty)a modernizovaÈ Ïelezniãné trate a r˘chlostné

cesty a tieÏ prepojenie koridorov TEN-T vBratislave. Na druhej strane je problém s ne-dostatkom finanãn˘ch zdrojov na realizáciut˘chto investícií (deklarované je zniÏovaniedeficitu verejn˘ch financií) a tieÏ sú pripo-mienky k vysokej finanãnej nároãnosti na ichrealizáciu (predraÏené náklady)

âo je brzdou pre stavebn˘ rozvoj na Slo-vensku?

Kvalitatívny rozmer spoloãenskej objednáv-ky a dopytu po stavebnej produkcii ovplyvÀu-jú globálne faktory ako sú demografick˘ v˘voj,Ïivotné prostredie a Ïivotn˘ ‰t˘l a faktory eko-nomick˘ch zmien. Zv˘‰enie dopytu po sta-vebnej produkcii závisí hlavne od ekonomic-k˘ch podmienok a finanãn˘ch zdrojov na in-vestície a to súkromn˘ch a verejn˘ch. Nedosta-toãn˘ dopyt po stavebnej produkcii a finanã-né obmedzenia vnímajú aj stavebné podnikyako hlavné faktory obmedzenia rastu. Podºamôjho názoru brzdí stavebníctvo najmä nedo-statok investícií zo súkromného sektora, oba-vy z budúceho v˘voja cien, obavy z ekonomic-kej recesie, vysoké nároky finanãn˘ch in‰titú-cií na zabezpeãenie investícií. âo by mohlo sta-vebníctvu pomôcÈ je dodrÏiavanie transparent-nosti pri verejn˘ch súÈaÏiach, dostatok dispo-nibiln˘ch finanãn˘ch prostriedkov, potláãanienelegálnej práce a nelegálneho zamestnáva-nia, zlep‰ovanie podnikateºského prostredia azv˘‰enie dostupnosti kvalifikovan˘ch pracov-n˘ch síl.

Dá sa porovnaÈ situácia v stavebnom prie-mysle na Slovensku s moÏnosÈami v rámcikrajín EÚ?

Z hºadiska smerov v˘stavby tvorí v krajináchzápadnej Európy hlavnú ãasÈ produkcie v˘-stavba bytov˘ch budov aÏ 44,6 % a najniωí po-diel inÏinierska v˘stavba 23,1 %. V krajináchstredo-v˘chodnej Európy prevláda v˘stavbainÏinierskych stavieb 38,2 % nasledovaná v˘-stavbou nebytov˘ch budov 36,9 % a stavebnáprodukcia na bytov˘ch budovách predstavova-la podiel 24,9 %. Táto ‰truktúra stavebnej pro-dukcie v stredo-v˘chodnej Európe vyjadrujepotrebu v˘stavby inÏinierskych stavieb, hlav-ne dopravnej infra‰truktúry, ktorá sa buduje zav˘datnej pomoci finanãn˘ch prostriedkov zfondov EÚ. Na druhej strane krajiny V4 v˘raz-ne zaostávajú za v˘stavbou bytov˘ch budovoproti západnej Európe, kde sa na bytovej v˘-stavbe podieºa veºkou mierou aj rekon‰trukciaa modernizácia bytového fondu. V̆ stavba by-tov˘ch budov v roku 2010 presiahla 50 % zostavebnej produkcie len v Nemecku. Podielbytovej v˘stavby vy‰‰í ako 40 % zo svojejstavebnej produkcie za rok 2010 vykázalo 8krajín zo západnej Európy. Najniωí podiel by-tovej v˘stavby z t˘chto krajín bol v Nórsku a·védsku. V roku 2010 predstavoval na Slovens-ku podiel v˘stavby bytov˘ch budov 24,2 % zcelkovej stavebnej produkcie v tuzemsku. NiÏ-‰í podiel vykazuje len âesko vo v˘‰ke 18,1 %a vy‰‰í Poºsko vo v˘‰ke 27,5 % a Maìarsko vov˘‰ke 28,1 %. Vo v˘stavbe nebytov˘ch budovmalo Slovensko najvy‰‰í podiel 46,4 %, dru-h˘ najväã‰í vo v˘‰ke 46,0 % vykázalo Spoje-né kráºovstvo, ktoré nasledovali Nórsko 44,8% a Maìarsko 39,0 %. Priemer za ‰táty V4 pre-kraãuje Slovensko len pri v˘stavbe nebyto-v˘ch budov a najviac zaostáva pri realizácii in-Ïinierskych stavieb.

Apponyiho palác, rekon‰trukcia NKP, Bratislava

Stará radnica, rekon‰trukcia NKP, Bratislava

Stavebná spoloãnosÈ HÍLEK a spol., a.s., Senica je jednouz najstabilnej‰ích stavebn˘ch spoloãností na slovenskomstavebnom trhu. Práve tento rok sa datuje 20. v˘roãie odjej vzniku.

V súãasnosti spoloãnosÈ ponúka kompletnú realizáciupozemn˘ch, dopravn˘ch, inÏinierskych, priemyseln˘ch,obãianskych, bytov˘ch stavieb a rekon‰trukcií národn˘chkultúrnych pamiatok (NKP).

PrednosÈou spoloãnosti je, Ïe realizuje stavby od inÏinie-ringu, aÏ po realizáciu stavebnej a technologickej ãasti.SúãasÈou sluÏieb je i moÏnosÈ konzultácií s odborne ‰ko-len˘m tímom odborníkov, ktorí spracujú a navrhnú opti-málne rie‰enie pre ak˘koºvek druh stavby.

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

66

Stále viac poãuÈ o príchode ìal‰ej recesie. Po-kles ãaká vraj hlavne priemysel a stavebníc-tvo. Má ale e‰te stavebn˘ sektor na Slovens-ku vôbec kam klesaÈ?

Prognózy pre druhú polovicu roka 2011 bolimierne optimistické, ale skutoãnosÈ je iná. Na-ìalej mierne padáme a e‰te nevieme, kde budedno. Teoretick˘ potenciál pre slovensk˘ch sta-vebníkov je v tom, Ïe Slovensko nemá dobu-dovanú infra‰truktúru – dopravnú, ekologic-kú, bytovú, ani servisnú pre obchod a sluÏby.Ale treba povedaÈ aj B. Stavebníctvo vÏdy veº-mi závisí od v˘voja ekonomiky. V recesii sa in-vestície – teda aj stavby – odkladajú. Hrozí toaj v súvislosti s problémami eura a dlhov kra-jín EÚ. A na rozdiel od priemyslu trvá v staveb-níctve nadobudnutie dôvery ãi príprava projek-tov dlh‰ie. ëal‰í nበproblém predstavuje ‰truk-túra stavebného trhu. U nás mali nadpoloviãn˘podiel technologicky nároãné stavby – doprav-né, priemyselné, energetické. A ich objem kle-sá podstatne r˘chlej‰ie. Preto kríza zasiahlaveºké a stredne veºké spoloãnosti tvrd‰ie neÏdrobné firmy ãi remeselníkov.

Bude Slovensko v recesii nútené pribrzdiÈ uÏaj tak dosÈ pomalú v˘stavbu infra‰truktúry?Alebo to zachránia eurofondy?

K pribrzdeniu uÏ reálne do‰lo. Pomaly mámerok a pol po voºbách a z nového diaºniãnéhoprogramu sa reálne zaãal stavaÈ jedin˘ úsek –D1 Jánovce – Jablonov 1. ãasÈ. Ostatné sú vniektorom ‰tádiu predv˘robnej prípravy. Priúseku Jánovce – Jablonov sa prv˘m nevydare-n˘m tendrom stratilo veºa ãasu. Teda Ïalostnemal˘ pokrok. V súãinnosti s problémami oko-lit˘ch ‰tátov je dnes tlak na preÏitie staveb-n˘ch spoloãností enormn˘. Navy‰e, ako sa naj-nov‰ie ukazuje, vrásky na ãele pribudnú aj ma-l˘m a stredn˘m podnikateºom, aktívnym v seg-mente regionálnej bytovej v˘stavby. Avizova-né zastavenie ‰tátnej podpory b˘vania, ako tovypl˘va z návrhu ‰tátneho rozpoãtu pre budú-ci rok, bude maÈ za nevyhnutn˘ následok prud-ké spomalenie v˘stavby nájomného b˘vania.âo sa t˘ka dosahu na hospodársky rast, akokeby sa zabúdalo na multiplikaãné efekty sta-vebníctva na ekonomiku ‰tátu, ãi uÏ pri tvorbepracovn˘ch miest v priemysle a sluÏbách, ale-bo spätnom inkase daní do ‰tátneho rozpoãtu.

UÏ dlh‰ie je pri verejnom obstarávaní v˘stav-by ciest a diaºnic rozhodujúca najniωia cena.Nebol to podºa vás aspoÀ v stavebníctve odzaãiatku chybn˘ postup?

Stavebné dielo sa lí‰i od typického tovaru ãisluÏby. A ãím je rozsiahlej‰ie, t˘m sa jeho vznikviac t˘ka partnerstva a spolupráce neÏ nákupua predaja. âasto ide o niekoºkoroãné spoloãnédielo projektanta, investora, zhotoviteºa a dozo-ru. PostaviÈ kritériá hlavne na jednom faktore– uprednostnení najniωej ceny – a to dokoncav jedinom ãasovom okamihu je veºmi riskant-né a skresºujúce, minimálne pre obstarávateºaa zhotoviteºa. Okrem toho, dielo sa spotrebúvadesiatky rokov. DôleÏité sú náklady na prevá-dzku, opravu a údrÏbu poãas celej jeho Ïivot-nosti. Vo svete sa uÏ pomerne dávno pri rozsia-hlych dielach posudzuje kritérium ekonomickynajv˘hodnej‰ej ponuky, ktoré sa zhodnocujeurãit˘m stanoven˘m kºúãom. Samozrejme, ta-kéto posudzovanie vyÏaduje profesionalitu askúsenosti zo strany obstarávateºov. V skutoã-nosti totiÏ vôbec nie je jednoduché vyhodnoco-vaÈ ponuky v tendroch, hoci sú kritériá vopredjasne definované. Îiaº, niektorí na‰i obstaráva-telia majú aÏ naivné predstavy v duchu: „My uÏzhotoviteºa odkontrolujeme, aby nám to kvalit-ne postavil”. Dovolím si povedaÈ, Ïe je to sko-ro nemoÏné, predov‰etk˘m v reálnej dynami-ke samotného procesu v˘stavby.

Kedy podºa vás príde znova ãas, Ïe o veºkéstavby budú reálne súÈaÏiÈ len tí, ão to naozajvedia a majú technológie?

Ako kaÏdé odvetvie podnikania, aj stavebn˘trh má svojich mal˘ch, stredn˘ch a veºk˘chhráãov. Akákoºvek snaha o „premie‰anie“ toh-to stavu nemôÏe dlhodobo priniesÈ niã dobré. NakaÏdé dielo musia byÈ vypísané zodpovedajú-ce súÈaÏné kritériá. Aby bolo jasné, Ïe zhotovi-teº rozumie veci, Ïe je schopn˘ materiálne, fi-nanãne, technicky a ºudsk˘mi kapacitami die-lo postaviÈ kvalitne a bezpeãne a potvrdiÈ to re-ferenciami. Ak tieto princípy opustíme, vÏdy sanájdu ‰ikovní a obratní, ão situáciu zneuÏijú apôjdu do súÈaÏí s jedin˘m úmyslom – dielozobchodovaÈ a staÈ sa len ist˘m medziãlánkomv reÈazci.

Ale aj veºké firmy tlaãia ceny v˘razne dolu.âo ich k tomu vedie ísÈ aÏ „do krvi”?

Momentálne je to boj o holé preÏitie. Zme-na pri‰la skokom – boli tu pomerne veºkolepéplány vlády Roberta Fica, rozbehnuté PPP-pro-jekty. Najväã‰í hráãi vytvorili konzorciá, abyvôbec boli schopní tieto plány realizovaÈ. Dnesje situácia opaãná. Firmy poãas 1,5-roãného v˘-padku dokonãovali, ão sa dalo. A niektoré majúteraz katastrofálny nedostatok zásoby práce.

Ing. Pavol KOVÁâIK (49) pochádza zo Îiliny. Je absolventom V·DS Îilina

a Vysokej ‰koly ekonómie a manaÏmentu Praha. Podstatnú ãasÈ svojej profesionálnej kariéry sa pohybuje na

stavebnom trhu. Na Slovensku i v âesku riadil niekoºkopodnikov a venoval sa poradenstvu najmä v oblasti

stavebn˘ch dozorov dopravn˘ch a inÏinierskych stavieb. V rokoch 2002 – 2004 pôsobil v InÏinierskych stavbách Ko‰iceako v˘robn˘ riaditeº. Do firmy, ktorá je súãasÈou francúzskej

skupiny COLAS, sa vrátil v novembri 2010 ako predsedapredstavenstva. Nedávno bol zvolen˘ za viceprezidenta ZSPS.

Deformácia stavebnému trhu ‰kodí

Zru‰ením PPP sme u‰etrili, ale môÏe z toho byÈ aj premárnená ‰anca

Kritérium okamÏitej najniωej investiãnej ceny pri stavebn˘ch dielach nemusí byÈ ani zìalekav záujme spoloãnosti. Obstarávatelia by mali ponuky posudzovaÈ komplexnej‰ie, povedal pre

Parlamentn˘ kuriér v rozhovore viceprezident ZdruÏenia stavebn˘ch podnikateºov Slovenska (ZSPS)a predseda predstavenstva InÏinierskych stavieb Ko‰ice Pavol KOVÁâIK.

67

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Teraz zaãína byÈ záchranná matematika cel-kom iná: „Urobím tak, aby som mal na v˘pla-ty, základn˘ materiál. A subdodávateºom mô-Ïem vymyslieÈ nejaké chyby, problémy...“ Do-volím si tvrdiÈ, Ïe ide v podstate o riaden˘ pod-vod. Lebo tí, ão do projektu uÏ vstupujú sostratou, poãítajú s t˘m, Ïe cena a náklady nakonci budú iné. ·tát by podºa nás nemal vytvá-raÈ priestor na takéto nekorektné podnikanie.

·tátu, zdá sa, nezostáva veºk˘ manévrovacípriestor. Aj v médiách sa ãasto prízvukuje,koºko si stavebné firmy p˘tajú.

Dnes je to veºmi zloÏité. VÏdy je v‰ak rie‰e-nie a tvrdíme to uÏ dávno. Z môjho pohºadu veº-mi dobr˘m krokom ‰tátu bolo rozhodnutie po-stupovaÈ pri veºk˘ch dopravn˘ch zákazkáchpodºa zmluvn˘ch podmienok známych ako Ïlt˘FIDIC. Je tu systém design&build (nakresli apostav). Ale zostali sme akosi stáÈ na polceste.Investora má zaujímaÈ, ão zhotoviteº ponúka aãi je to za tú cenu reálne. Zatiaº sme sa s tak˘m-to posudzovaním ponúk u obstarávateºov ne-stretli a vraj sa ani neplánuje, ão je, myslíme si,veºká chyba. Obstarávateº tu má vÏdy právo –a ja tvrdím, Ïe aj spoloãenskú povinnosÈ – ve-rifikovaÈ cenu, najmä ak sa javí ako neprime-rane nízka, keì nad Àou aj nezávislí a uznáva-ní odborníci krútia hlavami. Pritom by sa sta-ãilo pouãiÈ napríklad od na‰ich susedov v Poº-sku, kde obstarávateº rie‰i, ako ìalej s niekoº-k˘mi rozostavan˘mi úsekmi diaºnic, kde vybra-tí zhotovitelia svoje úlohy nezvládli. O tom, Ïedané stavby nakoniec budú postavené podstat-ne drah‰ie, neskôr a v nejasnej kvalite, tamdnes uÏ nikto nepochybuje.

TakÏe z vá‰ho apolitického postoja by ste

odporúãali ‰tátu prikloniÈ sa k tejto alterna-tíve?

Existuje niekoºko moÏností, ZSPS ponúkaodbornú pomoc pri „odfiltrovaní” nerealistic-ky nízkych cien. TotiÏ v‰etky predpokladanéceny v súÈaÏiach sú zaloÏené na ‰tátnej exper-tíze odborníkov v procese verejného obstaráva-nia. P˘tam sa: Je v poriadku, ak vysúÈaÏené cenyv danom ãase a v danej situácii sú na 45 – 50% predpokladanej úrovne? A ão je najhor‰ie, ob-starávateºovi tak˘to stav v podstate neprekáÏa.Keby môj rodinn˘ dom mal stáÈ 100 000 eur aniekto by pri‰iel a tvrdil, Ïe ho postaví za 45000, bol by som veºmi nervózny z toho, ako tozvládne a kde „u‰etrí”.

Existuje podºa vás uÏ objektívna odpoveì naotázku, ãi bolo v druhej polovici roka 2010správne zru‰iÈ neuzavreté PPP-projekty?

ÍsÈ cez PPP bolo odváÏne rozhodnutie. Totorie‰enie musí byÈ drah‰ie ako klasické obstará-vanie financované zo zdrojov obstarávateºa,lebo súãet investiãn˘ch nákladov a ceny zaúdrÏbu a dlhodobého investiãného rizika kon-cesionára je vy‰‰í. Dnes si uÏ málokto pamätá,ão bolo v roku 1980. A naopak, kto z nás vie po-vedaÈ, ão bude o 20 – 30 rokov? V̆ nos pri PPPmusí byÈ vy‰‰í. Je to cena za riziko, ktoré mies-to ‰tátu na seba preberá koncesionár. Ktokoºveksa snaÏí porovnaÈ neporovnateºné, dopú‰Èa sasystémovej chyby. MoÏno PPP mali pokraão-vaÈ, okrem R1 e‰te aspoÀ v jednom balíku. Alejednoznaãná odpoveì zatiaº neexistuje. Viete,niekedy nám príli‰ ãiernobiely pohºad – a to sat˘ka celej Európy – bráni vidieÈ ‰ir‰ie makroe-konomické súvislosti. Zru‰ením PPP-projektovv roku 2010 sa u‰etrilo na prv˘ pohºad pomer-ne veºa peÀazí. Ale keì si vezmeme súãasné ná-

znaky, Ïe âína ãi India skupujú európske dlho-pisy, môÏe to znamenaÈ, Ïe sa západná a stred-ná Európa ãasom ocitne v podruãí t˘chto rastú-cich ekonomík. A ak Slovensko nebude maÈ roz-vinutú infra‰truktúru vãas, mohlo by sa ukázaÈ,Ïe kºúãov˘ch päÈ rokov sme stratili vinou ne-zmieriteºn˘ch politikov. Kardinálna otázka to-tiÏ znie, ako to bude so slovensk˘m stavebníc-tvom. Nechcem byÈ poslom jóbov˘ch zvestí, alecelospoloãensky dnes reálne hrozí, Ïe si tie ná-klady nakoniec aj tak zv˘‰ime. Pokiaº svoje sta-vebníctvo zdecimujeme, niektorí nepreÏijú a tí,ão preÏijú, budú chorí, chudobní a slabí.

Kto by potom z toho ÈaÏil?Ak budeme potom chcieÈ investovaÈ do veº-

k˘ch projektov, nezostane nám iné, neÏ za-mestnávaÈ cudzích zhotoviteºov. V niektor˘chokolit˘ch ‰tátoch to uÏ tak je. Dokonca stava-jú aj zahraniãní robotníci, lebo domáci stratilizruãnosÈ. Nakoniec to bude drah‰ie rie‰enie. Pri-tom slovenskí stavbári majú stále dobr˘ zvukaj v cudzine.

Kde teda leÏí potenciál ná‰ho stavebníctva?Máme e‰te pomerne veºké úlohy – budovaÈ,

ãi uÏ za eurofondy alebo iné zdroje, na‰u inf-ra‰truktúru. Tieto prostriedky nám v‰ak zrejmenebudú staãiÈ na rovnomern˘ rozvoj Slovenska– diaºnice, Ïeleznice aj ekologické stavby. Pod-ºa môjho názoru budeme sa zrejme musieÈ vrá-tiÈ k PPP, prípadne k in˘m zdrojom. Kºúãovébude objektívne zhodnotiÈ, ak˘ reálny prínosprinesú na budúci rok realizácie stavieb v no-v˘ch cenov˘ch podmienkach.

Pripravil Anton Oberhauser, Communication House

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

68

Slovenské stavebníctvo pred niekoºk˘mirokmi naberalo stále vy‰‰ie obrátky, motorsa v‰ak asi prehrial. Takmer ako blesk zjasného neba ho zasiahla vlna svetovej fi-nanãnej a hypotekárnej krízy. Bola to pod-ºa vás skú‰ka, ktorá oddelila kvalitu od ne-kvality, alebo hrozí trval˘ krízov˘ stav?Treba zvoniÈ na poplach?

Na poplach slovenskí stavbári zvonia uÏdva roky, ale nikto to nepoãuje ... Kríza v slo-venskom stavebníctve neskonãila a pokraãu-je. Roky investiãného prebytku, s ktorého

stavebníctvo Ïije sa skonãili a osobne nevidímnádej, aby sa tak˘ stav vrátil. Skutoãnú skú‰-ku slovenskí stavební podnikatelia podºa mÀazaÏívajú v tomto období.

Kde vidíte príãiny, Ïe slovenské stavebníc-tvo klesá stále hlb‰ie alebo aspoÀ nebadaÈnejaké v˘razné zlep‰enie?

Stavebníctvo je závislé od investícií. Mynevyrábame v˘robky dennej spotreby, alerealizujeme stavby, ktoré práve vo väã‰ine slú-Ïia pre realizáciu spotreby. A v tom je princíp,aj príãina krízy v stavebníctve. Nie je poÏia-davka na realizácia nov˘ch stavieb, lebo jenízka spotreba a nové investície nie sú mo-mentálne potrebné. Hovorím hlavne o sú-kromn˘ch investíciach, ktoré sú pre stavbá-rov rozhodujúce. V súãasnosti nevidím v˘raz-ne zlep‰enie a oãakávam aj budúci rok zníÏe-nie stavebnej produkcie v porovnaní s rokom2011.

Aké sú moÏnosti sa z problémov dostaÈ?Má tu nad‰tandardne zasiahnuÈ ‰tát a vlá-da, alebo je tu precedens nezasahovania dotrhov˘ch mechanizmov s floskulou: preÏi-jú najsilnej‰í, najzdrav‰í – a najdrav‰í?

KeìÏe podnikateºské prostredie investiãnestále váha, je jednoznaãne obdobie pre inves-tiãnú intervenciu ‰tátu. Práve v období krízymusí ‰tát prísÈ s rozumn˘mi projektami domá-cej spotreby, ktoré ju udrÏia v dostatoãnomrozsahu. Najlacnej‰ia pracovná sila je za-mestnaná a ak to podnikatelia v ãase krízy ne-dokáÏu zabezpeãiÈ, ‰tát by mal prirodzenevytvoriÈ pre to podmienky alebo doãasné ná-

stroje. Oãakávam, Ïe takto rozm˘‰ºa aj vede-nie tohto ‰tátu t. j. vláda a práve v˘razné ‰tát-ne investície do dopravnej infra‰truktúry,energetiky, Ïivotného prostredia sú tie, ktoréby v danom ãase pomohli slovenskému sta-vebníctvu a sekundárne aj ìal‰ím nadväzujú-cim sektorom v˘roby, ale aj sluÏbám. Ak na-stane v˘razná kríza aj v spotrebe, potom uÏpríde iba sociálna kríza a nechem polemizo-vaÈ, ão to prinesie.

Ako to rie‰ia podnikatela? Alebo – ako byto mali rie‰iÈ?

Jednoznaãne regulovaním svojich nákla-dov, ão je moÏné zrealizovaÈ okamÏite. Aj vna‰om podniku sme potrebn˘ audit nákladovrealizovali takmer okamÏite a do‰lo k znaã-nému zníÏeniu. Je to v‰ak len prv˘ krok, aleto podstatné je, aby sme sa zamerali aj na dru-hú stránku a to je ‰truktúra v˘nosov a sluÏiebv stavebn˘ch podnikoch, ktoré sú ãasto orien-tované veºmi ‰pecificky. Ak je podnik zame-ran˘ na veºmi úzky rozsah sluÏieb, ktoré moÏ-no momentálne absolútne absentujú v dopy-te, tak musíme sa orientovaÈ na iné ãinnosti.Znamená to urãitú revitalizáciu v podnikoch,ãasto aj zmenu riadenia a personálnej ‰truk-túry. Aj t˘mto sme pre‰li za posledné dvaroky v na‰om podniku. To podstatné, na ão samusia v‰ak podnikatelia zameraÈ je v˘konnosÈa rentabilita. To je fenomén, ktor˘ zabezpeãíkonkurenciu a hlavne cenu, o ktorej dnes takãasto diskutujem ako o nereálne nízkej.Úprimne musím priznaÈ, Ïe je to najÈaωiaúloha, odkedy sa naplno ukázal tento konku-renãn˘ problém.

Nastal ãas pre investiãnúintervenciu ‰tátu

„Ako vidím budúcnosÈ slovenského stavebníctva v horizonte najbliωích rokov? Urãite pozitívne. Pre tak˘to pocit v‰ak musíme vykonaÈ podstatne viac ako doteraz. Kto to dokáÏe, ten pozitívny pocit nadobudne.Myslím si, Ïe slovenské stavebníctvo bude v budúcnosti podstatne iné, aké bolo pred tromi alebo piatimi rokmi,“

povedal pre Parlamentn˘ kuriér generálny riaditeº PROMA, s. r. o., a exprezident Zväzu stavebn˘ch podnikateºov Slovenska Ing. Ján MAJERSK ,̄ PhD.

69

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Riaditelia stavebn˘ch spoloãností mierne zhor-‰ujú svoje predchádzajúce predikcie pre v˘vojsektora v roku 2011

Najnov‰ie v˘sledky Kvartálnej anal˘zy sloven-ského stavebníctva 08/2011 ukazujú na urãit˘ ná-rast obáv ãasti riaditeºov stavebn˘ch spoloãností.Predchádzajúce nádeje na blíÏiace sa oÏivenie zo-stávajú nenaplnené. Aktuálne pribliÏne polovicariaditeºov stavebn˘ch spoloãností (54 %) uvádza,Ïe oãakáva v roku 2011 pokles slovenského staveb-níctva. VáÏen˘ priemer oãakávaní v‰etk˘ch pred-staviteºov stavebn˘ch spoloãností ukazuje na rok2011 na väã‰í pokles sektora, ako spoloãnostipredikovali v máji, a to o 4,5 percenta (1,8 % per-centa v máji). Posledné ãísla publikované sloven-sk˘m ‰tatistick˘m úradom tento v˘hºad potvrdzu-jú (v˘sledky január – júl ukázali pokles sektora o3,5 percenta). Hlavn˘m dôvodom poklesu optimiz-mu je stále ch˘bajúci návrat v˘raznej‰ieho dopy-tu, ãi uÏ financovaného zo súkromn˘ch alebo ve-rejn˘ch zdrojov.

Slovenské stavebníctvo aj v druhej polovici roka2011 pokraãuje v poklese. Hlavn˘mi bariéramistabilizácie a následného rozvoja je nedostatok zá-kaziek vypl˘vajúci z ch˘bajúcich zdrojov na fi-nancovanie verejn˘ch investícií, ako aj z nízkehodopytu zo strany súkromn˘ch investorov.

Dagmar Blahováriaditeºka Odboru ‰tatistiky stavebníctva,

obchodu a sluÏieb, ·tatistick˘ úrad SR

Na‰e anal˘zy v roku 2010 veºmi jasne hovorilio problematickom a ÈaÏkom roku 2011, a musímkon‰tatovaÈ, Ïe sa nem˘lili. Napriek tomu v‰akzaznamenávame veºk˘ posun – dnes sme v situá-cii, keì sa aktívne rozbehli tendre na veºké infra-‰truktúrne projekty, ktoré predchádzajú ich ná-slednej 3- aÏ 5-roãnej realizácii.

Tibor Koãvaragenerálny riaditeº, Skanska SK, a. s.

Veºké stavebné spoloãnosti oãakávajú poklessektora o 5,7 percenta

Pohºad optikou veºk˘ch a stredn˘ch/mal˘chspoloãností ukazuje aktuálne na takmer rovnakéoãakávania v oboch segmentoch. V roku 2011oãakávajú riaditelia veºk˘ch spoloãností pokles o5,7 percenta. Do‰lo tak k zastaveniu predchádza-júceho trendu zlep‰ujúcich sa predikcií v tomtosegmente (v novembri minulého roku veºké spo-loãnosti na rok 2011 predikovali zníÏenie v˘konusektora o 4,4 %, vo februári uÏ len o 2,8 %, v májidokonca rast o 0,1 percenta). Riaditelia stred-n˘ch/mal˘ch stavebn˘ch firiem pokraãujú v zhor-‰ovaní svojho v˘hºadu, a to na pokles sektora o 4,1percenta (májová predikcia ukazovala na pokles o2,2 %, februárová predikcia znela: pokles o 1,2 %).

Pôvodné predpoklady a prísºuby kompetent-n˘ch (MDV a RR SR) pred viac ako pol rokom na-svedãovali tomu, Ïe k oÏiveniu by mohlo prísÈ uÏv roku 2012, a to dokonca k v˘raznému (viac ako10 % oproti predchádzajúcemu roku). Ohlasova-n˘ program v˘stavby diaºnic, ako aj pozornosÈcestám I. tried, v‰ak uÏ vtedy skr˘val v sebe via-ceré riziká vypl˘vajúce z neskúsenosti tvorcov pro-gramu. SkutoãnosÈ je v‰ak e‰te hor‰ia, pretoÏe zavizovaného zaãatia viacer˘ch diaºniãn˘ch sta-vieb v tomto roku sa do v˘stavby ku koncu augus-ta dostala len jediná a to D1 Jánovce – Jablonov,I. etapa v hodnote 55 mil. ?. ëal‰ie dve stavby (D1Friãovce – Svinia a Dubná Skala – Turany) sú vprocese verejnej súÈaÏe, priãom vyhodnotenie pre-bieha veºmi pomaly.

Ján Záhradníkobchodn˘ riaditeº, Doprastav, a. s.

Myslíme si, Ïe oÏivenie stavebníctva nejako ra-dikálne v rokoch 2012 – 2013 nenastane, pretoÏecelková finanãná situácia krajiny, daÀová reformaa taktieÏ opatrnosÈ na finanãn˘ch trhoch a samo-zrejme kúpyschopnosÈ obyvateºstva nebude rásÈ ta-k˘m spôsobom, aby toto oÏivenie mohlo nastaÈ.Myslíme si, Ïe práve naopak nastane spomalenieaj toho oÏivenia, ktoré bolo v roku 2011 zazname-nané.

Miroslav Lapuníkobchodn˘ riaditeº, Metrostav, a. s.

Z hºadiska stavebného zamerania negatívnej‰ív˘voj stavebníctva predikujú zástupcovia inÏi-nierskych firiem

Pokiaº sa na túto oblasÈ pozrieme z hºadiska spo-loãností zaoberajúcich sa pozemn˘m alebo inÏi-nierskym staviteºstvom, tu sú rozdiely podstatne vi-diteºnej‰ie. Riaditelia z pozemného staviteºstvaoãakávajú pokles stavebníctva o 3,8 percenta (t. j.najmenej zo v‰etk˘ch analyzovan˘ch segmentov,v máji i‰lo o 0,9 %). Naopak riaditelia firiem z in-Ïinierskeho staviteºstva predikujú v˘raznej‰í po-kles, a to o 7,8 percenta (v máji o 3,4 %) a zostá-vajú tak najpesimistickej‰ím segmentom (rovna-ko ako v predchádzajúcom v˘skume).

V roku 2011 doposiaº situácia vyzerá podobneako poãas predchádzajúcich rokov postihnut˘chkrízou. Do konca roka oãakávame v porovnaní spredo‰l˘m obdobím vzhºadom na zotrvaãnosÈ sta-vebníctva naìalej stagnáciu aÏ pokles v˘roby v sta-vebnom priemysle, keìÏe nie je viditeºn˘ Ïiaden prí-sun nov˘ch dostatoãn˘ch zdrojov kapitálu vo v‰et-k˘ch sférach hospodárskeho Ïivota ani zmena voverejnom obstarávaní.

Juraj Hirnergenerálny riaditeº, ZIPP Bratislava, spol. s r.o.

OÏivení oãekáváme u inÏ. stavitelství z dÛvoduvypsání velk˘ch projektÛ, kdy hlavní vyhodnoceníoãekáváme v r. 2011, ãást v r. 2012 a realizace 2012– 2015. Financování oãekáváme 60% zdroje EUa 40% vefiejné zdroje.

Vlastislav ·lajsgenerálny riaditeº, Strabag, a. s.

Rok 2012 by mal priniesÈ aspoÀ veºmi miernyrast

Na rok 2012 aktuálne v˘sledky rozhovorov s ria-diteºmi spoloãností stále ukazujú na potenciálnezlep‰enie a rast. Ten by mal byÈ miernej‰í, neÏ fir-my predpovedali skôr a pokraãuje tak pokles opti-mizmu z predchádzajúcich dvoch v˘skumov. V sú-ãasnosti sa na predikciách rastu stavebníctva vbudúcom roku zhodujú traja z piatich riaditeºov fi-riem (t. j. pokles zo ‰tyroch z piatich v máji). Vá-Ïen˘ priemer predikcií v‰etk˘ch op˘tan˘ch ukazu-je na predpokladan˘ rast sektora o 1,8 percenta (4,0% v máji, 5,6 % vo februári).

Predpokladáme, Ïe slovenské stavebníctvo by samohlo mierne oÏiviÈ uÏ budúci rok, a to vìaka r˘-chlej‰iemu ãerpaniu eurofondov v dopravnom sta-viteºstve.

Juraj Danãi‰ínobchodn˘ riaditeº, Eurovia SK, a. s.

âo sa t˘ka roku 2012, s veºk˘mi verejn˘mi inf-ra‰truktúrnymi súÈaÏami uÏ dnes prichádza do slo-venskej stavebnej praxe nov˘ fenomén – Ïlt˘ FIDIC,ktor˘ môÏe zv˘‰iÈ konkurenãnú v˘hodu jednotliv˘chfiriem, pretoÏe im umoÏÀuje vypracovaÈ a nastaviÈponuky na vlastné technológie a postupy. Na stra-ne druhej môÏe byÈ nebezpeãn˘ v tom, Ïe ak spo-loãnosÈ nemá skúsenosti so Ïlt˘m FIDICom a správ-ne nevyhodnotí, neocení, respektíve podcení rizikástavby, v‰etky náklady s t˘m súvisiace zostávajú vtomto prípade u zhotoviteºa, ão môÏe maÈ pre jed-notlivé spoloãnosti váÏne dôsledky.

Tibor Koãvaragenerálny riaditeº, Skanska SK, a. s.

Rok 2012 predpokladáme podobn˘ roku 2011.Postupne síce dochádza k oÏiveniu vo väã‰ine od-vetví, no v stavebníctve, pokiaº nie je podporova-né verejn˘mi investíciami, je to vÏdy neskôr. Pev-ne v‰ak veríme, Ïe rok 2013 koneãne prinesie v˘-raznej‰ie prejavy nastupujúceho oÏivenia.

Juraj Hirnergenerálny riaditeº, ZIPP Bratislava, spol. s r.o.

V nadväznosti na v˘voj trhu spoloãnosti zhor-‰ujú i predikcie v˘voja svojich trÏieb v tomtoroku. Najpesimistickej‰ie sú v predikciách v˘vo-ja svojich trÏieb spoloãnosti zaoberajúce sa inÏi-nierskym staviteºstvom. K aspoÀ miernemu ras-tu trÏieb by malo dôjsÈ v budúcom roku.

Kvartálna anal˘zaslovenského stavebníctva

Riaditelia stavebn˘ch spoloãností mierne zhor‰ujú svoje oãakávania v˘voja slovenského stavebníctva.V tomto roku dôjde k ìal‰iemu poklesu sektora, budúci rok by mohol priniesÈ veºmi mierny rast.

Firmy sa spoliehajú predov‰etk˘m na verejné zákazky a na nevyhnutnosÈ vyãerpania eurofondov.

70

TrÏby by v tomto roku mali klesnúÈ v prieme-re o 3,3 percenta

V aktuálnych predpovediach v˘voja trÏieb natento rok riaditelia stavebn˘ch spoloãností pokra-ãujú v zhor‰ovaní predchádzajúceho v˘hºadu zmája, februára i novembra minulého roku. Aktu-álne pre rok 2011 firmy oãakávajú pokles vlastn˘chtrÏieb o 3,3 % (v máji oãakávali pokles o 2,3 %,vo februári aj novembri 2010 oãakávali miernyrast, a síce o 0,9 %). Pokles svojich trÏieb v roku2011 oãakáva 52 % spoloãností (aÏ 25% dokoncauvádza pokles o viac neÏ 20 %), naopak rast 46 %.Ide teda o potvrdenie preru‰enia trendu pomaly sazlep‰ujúcich oãakávaní v oblasti v˘voja trÏieb,ktoré bolo zaznamenané po prv˘krát v máji (vmáji s rastom svojich trÏieb v tomto roku poãíta-lo uÏ iba 48 % spoloãností, vo februári pritom e‰te62 %, 58 % v novembri a 52 % v auguste 2010).Faktory spôsobujúce tieto obavy sú stále nízky stavdopytu/zákaziek na trhu, taktieÏ tvrdá konkuren-cia, ktorá v˘razne tlaãí na zniÏovanie realizaãnejceny a t˘m pádom aj men‰ie trÏby (v máji kaÏdá‰tvrtá spoloãnosÈ uvádzala, Ïe je ochotná vziaÈ zá-kazku s nulovou alebo dokonca zápornou marÏou,len aby zákazku získala/udrÏala sa na trhu).

Veºké spoloãnosti oãakávajú pokles trÏieb o 4,9percenta

Detailnej‰í pohºad na situáciu v jednotliv˘chanalyzovan˘ch segmentoch ukazuje na miernerozdielne oãakávania medzi predstaviteºmi stred-n˘ch/mal˘ch stavebn˘ch firiem a veºk˘ch spoloã-ností. Prv˘ z uveden˘ch segmentov oãakáva po-kles svojich trÏieb o 2,9 percenta (t. j. takmer rov-nako ako v máji – pokles o 2,1 %), druh˘ prediku-je zníÏenie o 4,9 percenta (pokles o 3,3 % v máji).

InÏinierske staviteºstvo oãakáva pokles trÏieb aÏo 10,4 percenta

V predpovediach v˘voja trÏieb v roku 2011 zhºadiska predstaviteºov spoloãností zaoberajúcichsa inÏinierskym alebo pozemn˘m staviteºstvomboli uÏ v máji rozdiely o nieão viditeºnej‰ie a ten-to rozdiel e‰te ìalej narástol. Riaditelia z pozem-ného staviteºstva ako jedin˘ z analyzovan˘ch seg-mentov veºmi mierne predikcie v˘voja svojichtrÏieb zlep‰ili (z poklesu o 1,3 percenta na pokleso 1,2 percenta). Naopak riaditelia spoloãností z in-Ïinierskeho staviteºstva v˘razne zhor‰ili v˘hºadsvojich trÏieb (oãakávajú pokles aÏ o 10,4 percen-ta, namiesto predchádzajúcich 4,2 percenta) a zo-stávajú tak najpesimistickej‰ím segmentom v tej-to oblasti.

Oãakávan˘ v˘voj trÏieb klesá aj vo v˘hºade nanasledujúci rok

Na rok 2012 predikuje rast vlastn˘ch trÏieb stá-le väã‰ina respondentov (65 %, 76 % v máji).Priemer odpovedí v‰etk˘ch riaditeºov stavebn˘chspoloãností ukazuje na oãakávan˘ návrat k rastutrÏieb a to o 1,8 percenta, t. j. ìal‰ie zhor‰enie z 3,8percenta v máji (4,4 % vo februári a 5,3 % v no-vembri minulého roka).

OÏivenie stavebného trhu predpokladáme hlav-ne v inÏinierskom staviteºstve. Veºká väã‰ina t˘chtoprojektov je financovaná alebo kofinacovaná sfondov EÚ, ktor˘ch ãerpanie má jasné dátumy ex-pirácie. âo sa t˘ka pozemného staviteºstva a de-veloperského segmentu, napriek tomu, Ïe zazname-nali v poslednom období mierny nárast – je to naj-citlivej‰ia oblasÈ stavebníctva. Vo väã‰ine prípa-dov je naviazaná na priame finacovanie bánk a t˘mpádom je najviac postihnuteºná.

Tibor Koãvaragenerálny riaditeº, Skanska SK, a. s.

ëalej pokraãuje pozvoºn˘ pokles sebadôverystavebn˘ch spoloãností, aktuálne si verí menej akopolovica firiem. K v˘raznému poklesu do‰lo pre-dov‰etk˘m v inÏinierskom staviteºstve, kde v pre-konanie konkurencie v tomto roku verí len jedenz troch riaditeºov.

Sebadôvera spoloãností naìalej pomaly klesáStavebné spoloãnosti opäÈ odpovedali na otáz-

ku o oãakávanom v˘voji svojho trhového podie-lu v roku 2011, in˘mi slovami, ãi oãakávajú, Ïe saim bude dariÈ lep‰ie, ako konkurencii. V̆ sledkyukazujú, Ïe tu do‰lo k poru‰eniu predchádzajúcejstability a ìal‰iemu miernemu poklesu v sebadô-vere stavebn˘ch spoloãností. Na rok 2011 si dôve-ruje len 46 percent stavebn˘ch spoloãností (53 %v máji, 55 % vo februári a 55 % v novembri 2010).

Z hºadiska veºkosti jednotliv˘ch segmentov do-‰lo k poklesu sebadôvery v oboch analyzovan˘chsegmentoch. V segmente veºk˘ch stavebn˘ch spo-loãností si aktuálne dôveruje 38 percent spoloãnos-tí, t. j. jedna z najniωích doteraz nameran˘ch hod-nôt pre tento segment (47 % v máji). V segmentestredn˘ch/mal˘ch firiem ide o 48 percent riadite-ºov firiem (54 % v máji).

Najväã‰ia nedôvera panuje v segmente inÏi-nierskeho staviteºstva

Z hºadiska stavebného zamerania sú rozdielymedzi oboma segmentmi e‰te väã‰ie. V segmen-te pozemného staviteºstva si dôveruje 49 percentspoloãností (52 % v máji, 57 % vo februári). V inÏi-nierskom staviteºstve do‰lo k badateºnému poklesuod minulého v˘skumu. Aktuálne v prekonanie kon-kurencie verí len jeden z troch riaditeºov t˘chto spo-loãností (33 %, 54 % v máji, 52 % vo februári).

V˘hºad na budúci rok naznaãuje taktieÏ namierny pokles sebadôvery

Vo v˘hºade na rok 2012 sebadôvera mierne kle-sá, v lep‰ie v˘kony oproti konkurencii v budúcomroku verí 61 % riaditeºov (65 % v máji, 65 % vofebruári). V porovnaní s v˘sledkami z posledné-ho roku pred krízou, t. j. roku 2008 (kedy v pre-konanie konkurencie verilo 100 % op˘tan˘ch ria-diteºov), to ukazuje, Ïe návrat k predkrízovému sta-vu je e‰te stále ìaleko.

VyÈaÏenie kapacít stavebn˘ch spoloãností v ak-tuálnej plnej sezóne oproti máju mierne pokles-lo. Celkovo sa pohybuje na ne‰tandardne nízkejúrovni, ão ukazuje na stále existujúci priestor preoptimalizáciu stavebn˘ch kapacít trhu.

Stavebné spoloãnosti zaznamenali mierny po-kles vyÈaÏenosti svojich kapacít od minulého v˘-skumu

V̆ sledky augustového v˘skumu ukazujú na veº-mi mierny pokles (percentuálny) vo vyÈaÏenosti ka-pacít stavebn˘ch spoloãnosti v porovnaní s v˘-sledkami z mája 2011. V porovnaní s rovnak˘m ob-dobím minulého roka, t. j. augustom 2010, je vy-ÈaÏenosÈ taktieÏ mierne niωia. Celkovo ide o ne‰tan-dardne nízku mieru vyÈaÏenia kapacít stavebn˘chspoloãností (pozri porovnanie s rokmi 2007 a 2008),navy‰e s ohºadom na aktuálne prebiehajúcu hlav-nú stavebnú sezónu. To ukazuje, Ïe priestor pre opti-malizácie a v niektor˘ch prípadoch i odchod ãastispoloãností z trhu stále existuje. Z celkového mak-ro pohºadu tak „ãistenie“ trhu e‰te neskonãilo.

Aktuálna vyÈaÏenosÈ kapacít je porovnateºná uveºk˘ch i stredn˘ch/mal˘ch spoloãností

Z hºadiska veºkosti op˘tan˘ch spoloãností v˘sled-ky neukazujú v˘raznej‰ie rozdiely. U veºk˘chstavebn˘ch spoloãností ide o 64 % (t. j. pokles zo70 % v máji a 68 % vo februári). U stredn˘ch/ma-l˘ch spoloãností ide o 68 % (t. j. veºmi mierny po-kles zo 70 % v máji, vo februári 56 %). Z hºadiskastavebného zamerania v súãasnosti taktieÏ nevidnov˘raznej‰ie rozdiely vo vyÈaÏenosti kapacít – v po-zemnom 66 %, v inÏinierskom staviteºstve 70 %.

Priemern˘ poãet mesiacov, na ktoré majú fir-my zazmluvnené zákazky, je 5,4 mesiaca

Priemern˘ poãet mesiacov, na ktoré majú sta-vebné spoloãnosti zazmluvnené zákazky, sa odv˘skumu z februára nezmenil (teraz 5,4 mesiaca,5,4 mesiaca v máji, 5,3 mesiaca v februári).

Na najdlh‰ie obdobie majú zákazky zazmluv-nené veºké stavebné spoloãnosti

Pokiaº sa zase pozrieme na situáciu optikouveºk˘ch spoloãností a stredn˘ch/mal˘ch staveb-n˘ch firiem, potom priemerná dæÏka zazmluvne-n˘ch zákaziek u veºk˘ch stavebn˘ch spoloãnostímierne klesla z 8,7 mesiaca na 8,4 mesiaca. Stred-né/ malé spoloãnosti uvádzajú v priemere takmer

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Oãakávan˘ v˘voj trÏieb (na dan˘ rok)

71

Kºúãov˘mi problémami stavebn˘ch spoloãnos-tí, ktoré obmedzujú ich hospodárske v˘sledky, súvysoká miera byrokracie (poÏiadavky úradov),ktorej vplyv podºa riaditeºov firiem neustále ras-tie, a tieÏ nedostatoãn˘ dopyt financovan˘ zo sú-kromn˘ch ãi verejn˘ch zdrojov.

Kºúãov˘mi problémami sú vysoká miera byro-kracie úradov a nedostatoãn˘ dopyt

Aké sú v súãasnosti hlavné problémy, ktor˘mstavebné spoloãnosti ãelia? V‰etci respondenti po-tvrdzujú, Ïe sú limitovaní vo svojom raste (rovna-ko ako aj vo v‰etk˘ch na‰ich v˘skumoch realizo-van˘ch minul˘ rok). Za kºúãové obmedzenie po-vaÏujú predov‰etk˘m dva faktory, a to byrokraciuúradov (poÏiadavky zo strany ‰tátu), ktorá podºastavebn˘ch firiem pokraãuje v konzistentnom ná-raste (6,9 bodu aktuálne, 6,5 bodu v máji, 6,3bodu vo februári, ‰kála 0 – 10 max) a nedostatoã-n˘ dopyt (financovan˘ z verejn˘ch zdrojov – rov-nako nárast z 6,1 bodu v máji na súãasn˘ch 6,4bodu, aj zo súkromn˘ch zdrojov – taktieÏ rast z 5,7bodu v máji na teraj‰ích 6,0 bodu).

Urãite by stavebníctvu pomohlo, ak by sa zjed-nodu‰ili procesy súvisiace s projektmi financova-n˘mi z eurofondov.

Juraj Danãi‰ínobchodn˘ riaditeº, Eurovia SK, a. s.

ëal‰ie obmedzenia, s ktor˘mi musia stavebnéspoloãnosti zápasiÈ

Medzi „Iné obmedzenia“, ktoré spoloãnostiamkomplikujú podnikanie, patria tvrdá konkurencia,nedostatok financií na financovanie svojich aktivít,zv˘‰ená platobná neschopnosÈ odberateºov, ktorá mápriamy vplyv aj na ich vlastnú platobnú morálku(vzniká tak druhotná platobná neschopnosÈ), problé-my s vymáhaním práva, vysoké odvody, obmedze-ná transparentnosÈ v˘berov˘ch konaní a korupcia.

Obmedzenia s najmen‰ím negatívnym dopa-dom na v˘sledky

Ostatné obmedzenia, napr. vysoké náklady namateriál a prácu, nedostatok skúsenej pracovnejsily, vplyvy poãasia, atì., sú hodnotené ako fakto-ry s podpriemern˘m vplyvom na hospodárske v˘-sledky stavebn˘ch spoloãností. Viac informácií ofrekvencii a dopade jednotliv˘ch faktorov na hos-podárske v˘sledky jednotliv˘ch spoloãností priná-‰a niωie priloÏen˘ graf.

NajváÏnej‰í problém pre veºké stavebné firmy:tvrdá konkurencia

Z hºadiska jednotliv˘ch analyzovan˘ch seg-mentov, pre veºké stavebné spoloãnosti sú kºúão-v˘m problémom predov‰etk˘m tri faktory. Za naj-v˘raznej‰ie obmedzenie v súãasnosti uvádzajútvrdú konkurenciu o nové zákazky (jej hodnotenienarástlo z májov˘ch 6,3 bodu aÏ na 8,1 bodu). Ob-medzenie t˘mto faktorom potvrdzujú v‰etci riadi-telia op˘tan˘ch veºk˘ch spoloãností. ëalej nasle-duje nedostatoãn˘ dopyt (financovan˘ zo súkrom-n˘ch zdrojov 7,6 bodu, 6,5 bodu v máji z 10 max)a byrokracia zo strany ‰tátu (7,0 bodov, taktieÏ po-tvrdzujú v‰etci riaditelia). Naopak ostatné problé-my, napr. nedostatok ºudsk˘ch zdrojov (2,0 body),cena práce atì. sa povaÏujú za obmedzenia s v˘-razne podpriemern˘m vplyvom na ich hospodárs-ke v˘sledky.

Kríza zasiahla do chodu kaÏdej spoloãnosti.Bolo nevyhnutné v˘razne zníÏiÈ stavy zamestnan-cov, zefektívniÈ ‰truktúru aj riadenie procesov. Nana‰om trhu je v˘razn˘m dôsledkom krízy cenovávojna zhotoviteºov. Krízu nebude moÏné prekonaÈ,ak firmy budú pokraãovaÈ v seba zniãujúcom zni-Ïovaní cien v súÈaÏiach. Dnes sa to deje uÏ úplnebeÏne, ponuky sú predkladané pravidelne hlbokopod úrovÀou skutoãn˘ch nákladov.

Ján Záhradníkobchodn˘ riaditeº, Doprastav, a. s.

Stredné/malé spoloãnosti bojujú s byrokraciouPre stredné/malé stavebné firmy zostáva kºúão-

v˘m problémom byrokracia (poÏiadavky ‰tátu),ktorej vplyv na hospodárske v˘sledky t˘chto firiemsa ìalej zosilÀuje (nárast z 5,9 bodu v auguste2010 na 6,0 bodu v novembri, ìalej na 6,5 bodu vofebruári, 6,6 bodu v máji a 6,8 bodu v súãasnos-ti). ëal‰ími problémami sú nedostatoãn˘ dopyt anedostatok financií na financovanie svojich akti-vít.

Pozemné staviteºstvo taktieÏ bojuje stále viac sbyrokraciou úradov

Z hºadiska segmentov podºa stavebného zame-rania – spoloãnosti z pozemného staviteºstva bo-jujú najviac s byrokraciou/poÏiadavkami ‰tátu. Vtejto oblasti, rovnako ako v segmente stredn˘ch/mal˘ch spoloãností, dochádza k ìal‰iemu zhor‰o-vaniu, aktuálne túto oblasÈ spoloãnosti hodnotia 7,0bodmi z 10 max (6,7 bodu v máji, 6,6 bodu vo fe-

rovnaké hodnoty ako v máji, t. j. aktuálne 4,9 me-siaca (4,8 mesiaca v máji). Spoloãnosti zaobera-júce sa inÏinierskym staviteºstvom potvrdzujú po-kles, aktuálne ide o 6,2 mesiaca (7,8 v máji), fir-my zaoberajúce sa pozemn˘m staviteºstvom majúzmluvy priemerne na 5,2 mesiaca (4,2 v máji).

Vnútorné rozdiely v analyzovan˘ch segmen-toch medzi jednotliv˘mi spoloãnosÈami (rozdielyv dæÏke zákaziek) sú najväã‰ie v segmente veºk˘chspoloãností. Naopak najmen‰ie rozdiely medzifirmami vidno v pozemnom staviteºstve.

48 % spoloãností potvrdzuje men‰í objem zá-kaziek ako pred rokom

Podiel spoloãností, ktoré uvádzajú, Ïe majú zá-kaziek menej ako pred rokom, sa mierne zníÏil, ak-tuálne ide o 48 % respondentov (53 % v máji). Ta-kisto v porovnaní s rovnak˘m obdobím minuléhoroku (t. j. august 2010) ide o zlep‰enie (zo 71 %).Naopak nárast zákaziek zaznamenal mierne väã-‰í podiel stavebn˘ch spoloãností (21 %, 17 % vmáji). Rovnak˘ objem zákaziek ako pred rokompotvrdzuje takmer kaÏdá tretia spoloãnosÈ (31 %,30 % v máji).

V segmente veºk˘ch spoloãností pociÈuje úbytokzákaziek 63 % spoloãností

Z hºadiska veºkosti respondentov najväã‰í úby-tok zákaziek stále potvrdzujú veºké stavebné spo-loãnosti, kde dobiehajú predchádzajúce veºké pro-jekty a nov˘ch je stále málo. Av‰ak aj tu sa situá-cia mierne zlep‰ila, t. j. do‰lo k poklesu zo 75 na63 percent.

S v˘razn˘m oÏivením stavebnictví nepoãítáme.V̆ znamnou mûrou by celému stavebnictví pomoh-ly dopravnû-inÏen˘rské projekty ve vefiejném sek-toru stejnû jako v˘raznû vy‰‰í objem realizovan˘chzakázek z celkového poãtu zrealizovan˘ch soutûÏíve vefiejném sektoru.

Miroslav Lapuníkobchodn˘ riaditeº, Metrostav, a. s.

OÏivenie a budúca stabilizácia v˘konov staveb-níctva je moÏná len dôslednou prípravou inÏinier-skych stavieb, financovan˘ch z fondov EÚ a korekt-n˘mi kvalifikaãn˘mi kritériami zabraÀujúcimi ‰pe-kulatívnym úãastiam v súÈaÏiach. S vyuÏívaním fon-dov EÚ v‰ak súvisí aj odbornosÈ obstarávateºov avyuÏívanie legislatívneho rámca pre umoÏneniepodnikania serióznym a odborne zdatn˘m firmám.

Ján Záhradníkobchodn˘ riaditeº, Doprastav, a. s.

Situácia z hºadiska respondentov zaoberajúcichsa pozemn˘m alebo inÏinierskym staviteºstvomukazuje na stále nároãnej‰iu situáciu predov‰etk˘mv inÏinierskom staviteºstve. Men‰í objem zákaziekv tomto segmente uvádza rastúci podiel spoloãnos-tí, v súãasnosti ide aÏ o 70 % firiem (59 % v máji),t. j. najvy‰‰í podiel zo v‰etk˘ch segmentov. V po-zemnom staviteºstve ide o 42 percent spoloãností.

Ako rozhodujúce vnímame uvoºnenie finanã-n˘ch zdrojov do projektov verejného sektora, ãer-panie fondov EÚ formou úspe‰n˘ch ukonãen˘chv˘berov˘ch konaní. V súkromnom sektore oãaká-vame skôr prepad vzhºadom na zniÏujúci sa dopytobyvateºstva po sluÏbách, obmedzenie investíciítypu logistick˘ch a nákupn˘ch centier, priemysel-n˘ch rezidenãn˘ch stavieb.

Juraj Hirnergenerálny riaditeº, ZIPP Bratislava, spol. s r.o.

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Faktory obmedzujúce rast stavebn˘ch spoloãností

72

bruári, 6,0 bodu v novembri). S ist˘m odstupomtaktieÏ potvrdzujú nedostatoãn˘ dopyt (ãi uÏ finan-covan˘ z verejn˘ch rozpoãtov alebo súkromn˘chzdrojov).

Spoloãnostiam z inÏinierskeho staviteºstva spô-sobuje najväã‰ie problémy nedostatoãn˘ dopytfinancovan˘ z verejn˘ch zdrojov

Pre respondentov z inÏinierskeho staviteºstva jekºúãov˘m problémom nedostatoãn˘ dopyt finan-covan˘ z verejn˘ch zdrojov, t. j. 6,8 bodu (6,5 boduv máji, 6,4 vo februári). Naopak najmen‰ím – za-nedbateºn˘m problémom pre spoloãnosti zaobera-júce sa inÏinierskym staviteºstvom je nedostatokskúsenej pracovnej sily (2,9 bodu).

Aktuálne problémy v na‰om odvetví momentál-ne predstavuje hneì niekoºko tém – nízka mieraverejn˘ch investícií, neprimerane silné konkurenã-né prostredie na takom malom trhu ako je Slovens-ko, neuhradené pohºadávky od investorov, zru‰e-né tendre. Toto v‰etko sú oblasti, kde je ão zlep‰o-vaÈ. DôleÏit˘m pohybom vpred budú urãite pláno-vané zmeny v Zákonníku práce. Pomohlo by tieÏodstránenie bezdôvodného ru‰enia tendrov. Pro-blémom v oblasti verejnej súÈaÏe i naìalej zostá-va jediné rozhodujúce kritérium pre v˘ber víÈazov– cena. Nehodnotí sa schopnosÈ firmy zákazkuzrealizovaÈ – spoloãnosti môÏe ch˘baÈ dostatoãnéknow-how ãi technické vybavenie.

Juraj Hirnergenerálny riaditeº,

ZIPP Bratislava, spol. s r.o.

Situácia v ìal‰ích krajinách Vy‰ehradskej ‰tvor-ky

Hlavn˘m obmedzením, ktoré má najväã‰í vplyvna hospodárske v˘sledky ãesk˘ch stavebn˘ch spo-loãností, je nedostatoãn˘ dopyt, najmä dopyt finan-covan˘ z verejn˘ch zdrojov. Tento problém uvá-dzajú predov‰etk˘m veºké stavebné spoloãnosti ainÏinierski stavitelia. Jednou z v˘znamn˘ch príãintohto stavu je predchádzajúce v˘razné obmedze-nie ‰tátnych v˘davkov na oblasÈ infra‰truktúry.

Zastavit propad stavební produkce je moÏné zapfiedpokladu zv˘‰ení vefiejn˘ch investic pfiedev‰ímdo inÏen˘rského stavitelství s dÛsledn˘m vyuÏitímalokovan˘ch zdrojÛ EU jako zdroje pro financová-ní pfiipravovan˘ch projektÛ.

Pavel Pilátgenerální fieditel, Metrostav, a. s.,

âeská republika

Ve stavebním sektoru vládne stále nervozita,která plyne pfiedev‰ím z toho, Ïe není jasné, zdabude âeská republika schopna fi nancovat ne-zbytn˘ rozvoj dopravní infrastruktury. V pfiípadû,Ïe se negativní prognózy vyplní, pfiinese to seboubohuÏel i dramatické propou‰tûní zamûstnancÛstavebních firem.

Zdenûk Synáãekãlen pfiedstavenstva a obchodní fieditel

EUROVIA CS, a. s.

Vzhºadom na nízku vyÈaÏenosÈ stavebn˘ch ka-pacít a klesajúci optimizmus ohºadne prílevu no-v˘ch zákaziek, kºúãovou prioritou pre ìal‰ích 12mesiacov zostáva zvy‰ovanie efektivity staveb-n˘ch spoloãností a tlak na dodávateºov. Naopakinvestície patria k minoritn˘m prioritám.

Kºúãová priorita pre riaditeºov stavebn˘ch spo-

loãností: ìal‰í tlak na zvy‰ovanie efektivity fun-govania vlastnej firmy

Na ktoré hlavné oblasti sa budú stavebné spo-loãnosti v priebehu ìal‰ích dvanástich mesiacov za-meriavaÈ? Najãastej‰ie spomínanou prioritou pretakmer v‰etky op˘tané stavebné spoloãnosti (90 %)je zv˘‰enie efektivity vlastného fungovania (100% vo februári) – na túto prioritu spoloãnosti kla-dú stále väã‰í dôraz (teraz 6,9 bodu na ‰kále 0 –10 max, vo februári 6,5 bodu, v novembri 6,4bodu). Jedn˘m z dôvodov tohto tlaku je aj vy‰‰iespomenutá nízka vyÈaÏenosÈ kapacít stavebn˘ch fi-riem. Rovnako ãasto tieÏ uvádzajú optimalizáciunákupn˘ch procesov, tu je v‰ak dôraz o nieãomen‰í (6,0 bodov).

ëal‰ie priority pre slovenské stavebné spoloã-nosti

ëal‰ími oblasÈami, ktoré stavebné spoloãnostihodnotia najvy‰‰ie, je skvalitnenie v˘beru dodáva-teºov (6,4 bodu, nárast od februára a novembra) azískanie strategického partnera (5,8 bodu, uvádzav‰ak „len“ 59 percent spoloãností). Medzi „Iné pri-ority“ spoloãnosti uvádzajú zlep‰enie svojho pro-jektového manaÏmentu, ako aj plánovanie a tieÏoptimalizáciu financovania spoloãnosti (re‰truktu-ralizácia úverov). Naopak, ako svoju najmen‰iu pri-oritu uvádzajú firmy investície do IT infra‰truktú-ry, ìalej nasleduje akvizícia inej spoloãnosti a da-Àová problematika.

Krizi se musela pfiizpÛsobit i na‰e spoleãnost ato pfiedev‰ím v personalní politice a ve zpÛsobuzpracování nabídek tak, aby se max. eliminovaloriziko pri realizaci s ohledem na vyostfien˘ konku-renãní boj.

Vlastislav ·lajsgenerálny riaditeº, Strabag, a. s.

Situácia v segmente veºk˘ch spoloãnostíZ pohºadu v˘voja v jednotliv˘ch segmentoch veº-

ké stavebné spoloãnosti budú klásÈ veºk˘ dôraz naefektivitu a úspory. Ich hlavn˘m cieºom je e‰teväã‰í dôraz na zv˘‰enie efektivity svojho fungova-nia, ten stále dosahuje takmer najvy‰‰ie moÏnéhodnoty (8,3 bodu aktuálne, 8,6 bodu vo februári,‰kála 0 – 10 max), s ist˘m odstupom nasledujú sna-hy o zlep‰enie projektového manaÏmentu a pláno-vanie (7,2 bodu), optimalizácia nákupn˘ch proce-sov (7,0 bodov) a skvalitnenie v˘beru dodávateºov(6,9 bodu). Naopak úplne miziv˘mi prioritami súzískanie strategického partnera alebo naopak akvi-zícia inej spoloãnosti (3,5 bodu resp. 3,6 bodu).

V Skanska sme e‰te pred samotnou krízou zaãa-li proces re‰trukturalizácie tak v âR ako aj na Slo-vensku. Pri príchode krízy sme uÏ mali urãenújasnú stratégiu na ktorej sme pracovali – optima-lizovaÈ vnútorné procesy a zníÏiÈ náklady, posilniÈa viac vyuÏívaÈ vnútorné synergie, posilniÈ posta-venie Skanska na slovenskom stavebnom trhu, zv˘-‰iÈ konkurencie schopnosÈ. V tejto stratégii, súãas-Èou ktorej sú i zaujímavé uÏ zrealizované i pripra-vované akvizície, budeme pokraãovaÈ i v nasledu-júcom období.

Tibor KoãvaraGenerálny riaditeº, Skanska SK, a. s.

Situácia v segmente stredn˘ch/mal˘ch spoloã-ností

Stredné/malé stavebné firmy chcú pokraãovaÈ vozvy‰ovaní efektivity svojho fungovania (6,7 bodu),av‰ak s viditeºne men‰ím tlakom, neÏ veºké firmy.Spoloãnosti sa tieÏ chcú zameraÈ na skvalitnenie

v˘beru dodávateºov a získanie strategického part-nera, ktor˘ by pomohol aÏ 61 percentám firiem,ktoré túto prioritu uvádzajú, preÏiÈ súãasnú krízu.

Situácia v segmente pozemného a inÏinierske-ho staviteºstva

Kºúãovou prioritou pre spoloãnosti zaoberajú-ce sa pozemn˘m staviteºstvom bude taktieÏ zv˘-‰enie efektivity vlastného fungovania (6,7 bodu,potvrdzuje 87 % riaditeºov t˘chto firiem). Väã‰í tlakale na túto oblasÈ chcú vyvinúÈ spoloãnosti z inÏi-nierskeho staviteºstva – prioritu potvrdzuje 100 per-cent respondentov a hodnotenie dosahuje 7,5 bodu(t. j. najvy‰‰ie hodnotenie v rámci tohto segmentu).

V t˘chto neºahk˘ch ekonomick˘ch podmien-kach, kedy klesá objem investícií do stavebn˘chprojektov a konkurenãné prostredie narastá, bolipotrebné racionálne a úsporné opatrenia najmä voblasti personálnej politiky, ako aj obmedzenieneefektívnych produkcií a zv˘‰enie profesionál-nych nárokov na zamestnancov spoloãnosti.

Franti‰ek Hirnergenerálny riaditeº,

ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o.

Túto anal˘zu vypracovala spoloãnosÈ CEEC Research v spolupráci s KPMG Slovensko na základe údajov získan˘ch

zo 100 uskutoãnen˘ch telefonick˘ch interview s kºúãov˘mi predstaviteºmi vybran˘ch stavebn˘ch spoloãností.

Rozhovory sa uskutoãnili v priebehu augusta 2011.

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

ZHRNUTIE

• Riaditelia stavebn˘ch spoloãností miernezhor‰ujú svoje oãakávania v˘voja slovenské-ho stavebníctva. V tomto roku dôjde k ìal-‰iemu poklesu sektora, budúci rok by moholpriniesÈ veºmi mierny rast. Firmy sa spolie-hajú predov‰etk˘m na verejné zákazky a nanutnosÈ vyãerpania eurofondov.

• V nadväznosti na v˘voj trhu spoloãnostizhor‰ujú i predikcie v˘voja svojich trÏieb vtomto roku. Najpesimistickej‰ie sú v predik-ciách v˘voja svojich trÏieb spoloãnosti za-oberajúce sa inÏinierskym staviteºstvom. KaspoÀ miernemu rastu trÏieb by malo dôjsÈv budúcom roku.

• ëalej pokraãuje pozvoºn˘ pokles sebadôve-ry stavebn˘ch spoloãností, aktuálne si verímenej ako polovica firiem. K v˘raznémupoklesu do‰lo predov‰etk˘m v inÏinierskomstaviteºstve, kde v prekonanie konkurencie vtomto roku verí len jeden z troch riaditeºov.

• VyÈaÏenie kapacít stavebn˘ch spoloãností vaktuálnej plnej sezóne oproti máju miernepokleslo. Celkovo sa pohybuje na ne‰tan-dardne nízkej úrovni, ão ukazuje na stáleexistujúci priestor pre optimalizáciu staveb-n˘ch kapacít trhu.

• Kºúãov˘mi problémami stavebn˘ch spoloã-ností, ktoré obmedzujú ich hospodárske v˘-sledky, sú vysoká miera byrokracie (poÏia-davky úradov), ktorej vplyv podºa riaditeºovfiriem neustále rastie, a tieÏ nedostatoãn˘dopyt financovan˘ zo súkromn˘ch ãi verej-n˘ch zdrojov.

• Vzhºadom na nízku vyÈaÏenosÈ stavebn˘chkapacít a klesajúci optimizmus ohºadne prí-livu nov˘ch zákaziek, kºúãovou prioritoupre ìal‰ích 12 mesiacov zostáva zvy‰ovanieefektivity stavebn˘ch spoloãností a tlak nadodávateºov. Naopak investície patria k mi-noritn˘m prioritám.

73

S L O V E N S K É B A N Í C T V O

ECORACIO bolo zaloÏené ako priamareakcia na ãinnosÈ tzv. „ekoaktivistov“, kto-rí v‰ak svojimi ãasto neodborn˘mi alebo skre-slen˘mi vystúpeniami v médiách dezinformu-jú verejnosÈ o skutoãn˘ch dopadoch priemy-selnej ãinnosti na Slovensku alebo na svete.Nepochybujeme o tom, Ïe moderná priemy-selná ãinnosÈ vpl˘va na Ïivotné prostredie apriná‰a so sebou aj riziká, av‰ak práve moder-né metódy, ktoré sa v súãasnosti pouÏívajú vpriemysle, ako aj dôraz na ochranu Ïivotné-ho prostredia, umoÏÀujú krajinám rozvíjaÈsvoj priemyseln˘ potenciál, ale zároveÀ ajchrániÈ si svoje Ïivotné prostredie. Hlboko siváÏime kaÏdého ãloveka, ktor˘ sa aktívne aúprimne podieºa na ochrane Ïivotného prostre-dia napr. likvidáciou ãiernych skládok, sepa-ráciou odpadu, vyuÏívaním alternatívnychzdrojov energie a pod. My sami si plne uve-domujeme mimoriadnu dôleÏitosÈ kaÏdoden-

n˘ch ãinností a na‰a krajina má v nich ão do-háÀaÈ. ZároveÀ pevne veríme, Ïe Slovenskomá stále veºk˘ potenciál citlivo vyuÏiÈ svojenerastné suroviny tak, aby táto ãinnosÈ prinies-la prospech regiónom i celej krajine, ale stá-le sme mohli my i ìal‰ie generácie ÏiÈ v krás-nej prírode, ktorá nás obklopuje. Je v‰ak mi-moriadne negatívne, Ïe vo svete prudko sarozvíjajúcich modern˘ch a k prostrediu ‰etr-n˘ch priemyseln˘ch technológií im u nás ne-dávame priestor uplatniÈ sa iba preto, Ïe „eko“je tak ºahko zneuÏiteºné. Obãas sme v‰aksvedkami, Ïe sa ochrana Ïivotného prostrediazneuÏíva na iné ciele, obãanom sa zámernepodsúvajú nesprávne informácie a manipulu-je sa verejnou mienkou.

Chceme ÏiÈ v ãistom prostredí, chodiÈ naprechádzky do krásnej prírody a pod., alepevne veríme, Ïe rozvoj krajiny i jednotliv˘chregiónov je priamo závisl˘ aj od rozvoja prie-myselného potenciálu, ktor˘ Slovensko má.Je povinnosÈou krajiny, kde Ïijeme, aby pod-porila jeho racionálny rozvoj, ktor˘ môÏe po-skytnúÈ dostatok nov˘ch pracovn˘ch príleÏi-tostí svojim obyvateºom. Sme hlboko pre-svedãení, Ïe súãasná veda a technika posky-tuje mnoho vhodn˘ch metód na uspokojenieobidvoch Ïelaní. – Chceme, aby sa na Slovensku uprednostÀo-

vali názory odborníkov aj v oblasti ochra-ny Ïivotného prostredia

– Chceme byÈ aktívni v oblasti ochrany Ïivot-ného prostredia, nie iba verbálne, ale ãin-mi

– Chceme rozvíjaÈ prírodovedecké vzdela-nie a informaãnú ãinnosÈ v tejto oblasti

– Chceme, aby vedomosti na‰ich odborníkovprispeli k rozvoju baníctva a geológie

– Chceme sa staÈ verejnou platformou prev‰etk˘ch odborníkov, vedcov, ale aj laickejverejnosti, ktorá je presvedãená, Ïe mo-derné a citlivé metódy prieskumu a ÈaÏbynerastn˘ch surovín dokáÏu priniesÈ krajineekonomick˘ profit a zároveÀ zabezpeãiÈochranu Ïivotného prostredia,

– Chceme chrániÈ nerastné bohatstvo, podpo-rovaÈ zodpovedné, citlivé a racionálne vy-uÏívanie surovín a odbornú informovanosȉirokej verejnosti

– Chceme sa hlásiÈ ku kultúrnym, historic-k˘m a ekologick˘m hodnotám, k trvaloudrÏateºnému rozvoju a citlivému vyuÏíva-niu prírodného bohatstva a pod.

Obãianske zdruÏenie ECORACIO vzniklov Banskej ·tiavnici a bolo zaregistrované naMinisterstve vnútra SR 17. 8. 2011, ãíslo spi-su WS/1-900/90-380 62.

Na na‰ej internetovej stránke prehºadnezoraìujeme v‰etky relevantné platné právnepredpisy, ktoré sa dot˘kajú priemyselnej, pre-dov‰etk˘m banskej ãinnosti a jej dopadov naÏivotné prostredie. Bansk˘ zákon, prehºadaktuálnej environmentálnej legislatívy, pred-pisy na ochranu a racionálne vyuÏívanie hor-ninového prostredia, legislatívu na environ-mentálne posudzovanie a integrované pôso-benie, environmentálne riziká a environmen-tálnu bezpeãnosÈ, environmentálne záÈaÏe,ÈaÏobn˘ odpad a priebeÏne ju budeme do-pæÀaÈ. Chceme na jednom mieste sprístupniÈa sprehºadniÈ dokumenty, ktoré sú pre priemy-selnú ãinnosÈ v na‰ej krajine urãujúce a záväz-né pre investorov a podnikateºské subjekty.Sme presvedãení, Ïe jedine dodrÏiavanímplatn˘ch zákonov a predpisov sa dokáÏu eli-minovaÈ neÏiaduce dopady priemyselnej ãin-nosti na jednotlivca i komunitu. Îivelné aãasto populisticky organizované referendá apodpisové akcie nenapomáhajú odborn˘ dia-lóg a zbytoãne zdvíhajú adrenalín zaintereso-van˘m stranám. S istou dávkou zveliãeniamôÏeme tvrdiÈ, Ïe ak by v minul˘ch stároãiachexistovali ekologickí pseudoaktivisti, tak bynebola vznikla ani taká nádherná lokalita,akou je dnes Banská ·tiavnica, Kremnica,Banská Bystrica, ·pania dolina so v‰etk˘mitechnick˘mi a prírodn˘mi pamiatkami.

ChrániÈ treba – ale racionálne.

ZaloÏili ho rodáci z Banskej ·tiavnice, známeho baníckeho mesta zapísaného na Listinesvetového a kultúrneho dediãstva UNESCO. Mesta a regiónu, ktorému práve baníctvo

prinieslo mnoÏstvo slávy, bohatstva, prosperity i krásy. Kultúrny dopad jeho rozmachupresiahol ìaleko za jeho hradby i za hranice Slovenska. Pozorujúc v‰ak súãasné tendenciev krajine, baníctvo, geológia a ostatné prírodovedné odbory sa dostávajú na okraj, ak nie

priamo do priepasti. Odborníci, vo svete uznávaní vo svojom odbore, sú u nás ãastooutsidermi, ktorí len ÈaÏko publikujú svoje odborné názory v dennej tlaãi, ÈaÏko alebo vôbec

nedostávajú priestor pri vyjadrovaní sa k aktuálnym odborn˘m témam. ·koly dlhodobostrácajú svoje pôvodné odborné zameranie, napriek tomu, Ïe Slovensko má v súãasnosti opäÈ

moÏnosÈ vyuÏiÈ svoj nerastn˘ potenciál.

Vzniklo Obãianske zdruÏenieECORACIO

www.ecoracio.eu

74

N Á R O D N Á R A D A S R

Pán Matoviã, v slovenskom parlamentenemôÏem daÈ okrem vás nikomu inémuotázku, ktorú dám vám. TotiÏ, bez akého-koºvek zveliãovania, vy ste tu hviezdou.Keì som pri‰iel na chodbu pred rokovacousálu, boli ste tak húfne a do istej miery ajzboÏne obklopen˘ novinármi, ako kebybol pri‰iel prezident USA. Preto by som bolrád, keby ste mi – ale úprimne – povedali,ãi je to dobr˘ pocit byÈ takto zboÏÀovan˘,alebo ãi vás to z nejak˘ch dôvodov trochuuÏ aj zaÈaÏuje?

Po prvé si myslím, Ïe dramaticky preháÀa-te, a po druhé je, povedal by som, príznaãnéod kolegov politikov, ktorí mi moÏno chvíºa-mi aj závidia, odstavovaÈ ma t˘m, Ïe „ááá,Matoviã? Ten sa potrebuje zviditeºniÈ!“ A abyto nejako podopreli, potrebujú zo mÀa urobiÈãloveka, ktor˘ sa potrebuje stále vidieÈ v mé-diách. Problém je v‰ak skorej v t˘ch politi-koch, lebo, jednoducho, ak nie sú schopní zo

seba vypºuÈ jednu jedinú my‰lienku, o ktorúby médiá mali záujem, tak sa nemôÏu ãudo-vaÈ, Ïe médiá o nich nestoja. A ãi je to pocitdobr˘ alebo zl˘? Priznám sa, Ïe z tohto po-hºadu túto situáciu nerie‰im. KaÏdopádne bymalo byÈ prvoradou úlohou samotného poli-tika, aby mali médiá ão najväã‰í záujem o jehomy‰lienky a o to, ão hovorí, lebo iba tak˘mspôsobom dokáÏe svoje my‰lienky odovzdaÈverejnosti a dokáÏe verejnosÈ o nich moÏno ajpresvedãiÈ.

Súhlasím, samozrejme, s vami, Ïe politikmá byÈ viditeºn˘, ão znamená, Ïe má byÈosobnosÈou, za ktorou by dokonca prichá-dzali ºudia do parlamentu. Veì za k˘min˘m? Povedal by som dokonca, Ïe v tom-to zmysle má moÏno e‰te nároãnej‰ie povin-nosti, neÏ nejak˘ kÀaz. TakÏe ja si vysokováÏim, Ïe ste dokázali vzbudiÈ tento zá-ujem. Ale myslíte si, Ïe máte nejakú nespo-chybniteºnú politickú pozíciu, a najmä Ïeste muÏom, ktor˘ po istom ãase v˘razne,e‰te viac neÏ teraz, pohne slovenskou poli-tikou a slovenskou verejnosÈou?

Urãite mojím prvorad˘m cieºom v politikeje znova vzbudiÈ záujem t˘ch normálnych,beÏn˘ch ºudí, ktorí na politiku rezignovali aktorí vlastne vôbec ani voliÈ nejdú, lebo sú do-slova z politiky úplne zhnusení, a preto aj re-zignujú na Àu. A t˘mto by som chcel daÈ v pr-vom rade nádej, Ïe politika môÏe byÈ aj iná,Ïe môÏe byÈ naozaj o sluÏbe verejnosti, a nieiba o korytách. A v‰etko pre to urobím, abysa mi podarilo ºudí o tom presvedãiÈ. Ale ãisa mi to podarí, to uÏ asi nezáleÏí aÏ tak odomÀa, ale aj od v‰etkého ostatného.

Pred pár dÀami ‰tyria stredoslovenskí pri-mátori vy‰li s iniciatívou, aby sa voºby sú-streìovali na nezávisl˘ch ºudí. Proti ichnázoru sa usiloval nejak˘ odborník, zrej-me politológ, zasa dokázaÈ, Ïe táto formál-na nezávislosÈ je veºk˘ omyl; Ïe to vyzerá

Chceme byÈ stranou-nestranou

Pre mnoh˘ch obãanov je v súãasnej NR SR hádam najviac poslancom na svojom mieste v podstatemlad ,̆ 38-roãn˘ „novoposlanec“ Igor MATOVIâ, ktor˘ je v parlamente prvú sezónu a uÏ pritiahol

pozornosÈ aj ‰irokej verejnosti, ale aj svojich kolegov a politikov sprava i zºava. Takmer kaÏd˘ jeho návrhzákona – alebo návrh niekoho zo ‰tvorice Obyãajn˘ch ºudí – je nielen originálny, ale aj inovatívny,oÏivujúci slovenskú politiku v potrebn˘ch atribútoch. Najnov‰ie napríklad navrhol „zmraziÈ platy

poslancom, ministrom, premiérke a prezidentovi, k˘m sa SR neprestane zadlÏovaÈ“. Chce, ako kedysiprezident Václav Havel, dosiahnuÈ, aby politika bola nepolitická, aby teda v najlep‰om slova zmysle

politici nekonali podºa straníckych imperatívov a poÏiadaviek, ale aby kaÏd˘ ich ãin a rozhodnutiepriná‰ali nieão pozitívne ‰irokému kruhu obãanov a ‰tátu. Nie je v Ïiadnom poslaneckom klube

(z klubu SaS ho svojím spôsobom takmer vyhodili) a nie je ani funkcionárom Ïiadneho orgánu NR SR.Je „obyãajn˘m“ ãlenom V̆ boru NR SR pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu.

Pre PK poskytol rozhovor Ernestovi Weidlerovi.

75

síce pekne a na prv˘ pohºad aj správne, abykaÏd˘, kto pôsobí v politike, bol nezávisl˘,ale Ïe je to takmer nemoÏné, pretoÏe poli-tika si za desaÈroãia a storoãia vypracova-la ist˘ systém, ktor˘ má svoj zmysel. My-slíte si, Ïe naozaj sa dá dosiahnuÈ to, o ãosa aj vy usilujete, teda nezávislosÈ na poli-tick˘ch stranách a ich ‰éfoch?

Je to naozaj tak, Ïe sa politické strany sna-Ïia ºudí odzbrojiÈ ak˘msi vsugerovaním pred-stavy, Ïe vlastne Slovensko alebo aj cel˘ svetnemôÏe existovaÈ bez politick˘ch strán, tak-Ïe vlastne demokratická spoloãnosÈ potrebu-je politické strany na to, aby nás zodpoved-ne viedli. Politické strany, a ja som to poãulna vlastné u‰i od predsedu jednej politickejstrany v slovenskom parlamente, sú presved-ãené o tom, Ïe vlastne tí najlep‰í ºudia zo Slo-venska v politike uÏ sú. âo vlastne my chce-me, aké nezávislé osobnosti do politiky do-staÈ, komu my chceme vlastne vy‰liapavaÈnejakú cestiãku do politiky, keì tí najlep‰í tamuÏ sú? A ja som hlboko presvedãen˘ o tom,Ïe pravdou je prav˘ opak, lebo tí najlep‰íjednoducho v politike vôbec nie sú, veì kto-r˘ blázon, keì je naozaj fachmanom, by si do-volil daÈ na seba dobrovoºne nálepku nejakejskorumpovanej politickej strany, ak nechce zato nieão zobchodovaÈ. Som urãite presvedãe-n˘ o tom, Ïe ºudia nie sú hlúpi na to, aby samuseli nechaÈ viesÈ za ruãiãku politick˘mistranami. A som presvedãen˘ o tom, Ïe kebysme do parlamentu dostali 15, 20, 30 nezávi-sl˘ch osobností, tak títo ºudia by urobili om-noho viacej roboty, ako ten cel˘ zvy‰ok, kto-r˘ by bol alebo uÏ aj je v nejak˘ch straníckychchlievikoch.

V tom v‰ak má pravdepodobne kritik ná-vrhu t˘ch primátorov – a teda do istej mie-ry aj vá‰ho návrhu – pravdu, ak sa obáva,Ïe na chrbte nezávisl˘ch sa vy‰kriabu dopolitiky a potom aj do parlamentu tí naj-hor‰í extrémisti. Ja viem, Ïe to nebudezrejme nadpoloviãná väã‰ina zvolen˘chposlancov, ale moÏno to predsa len budetaké mnoÏstvo, ktoré môÏe byÈ pre sloven-sk˘ parlament nebezpeãné.

Ja sa toho neobávam. Samozrejme, Ïe samôÏu vyskytnúÈ ºudia, ktorí budú povaÏovaÈza osobnosÈ pani Mojsejovú. O. K., tak niek-torí moÏno zvolia pani Mojsejovú, a moÏnoniektorí zvolia Kotlebu a moÏno e‰te nieko-ho iného. Ale keì to budú z dvadsiatich snáìdvaja alebo z tridsiatich traja, niã sa nedeje,podstata je tá, Ïe vlastne tá rozhodujúca ãasÈposlancov Národnej rady bude zdravá. Prisúãasnom parlamente, kedy sa na chrbte po-litick˘ch strán dostanú do parlamentu ºudia,ktorí berú úplatky, ktorí podvádzajú, ktorí sidosadzujú svojich ºudí do úradov a ktorí dopráce nechodia a prídu iba na hlasovanie, tobude predsa len radikálne ozdravenie. Veì,jednoducho, v dne‰nom parlamente je, pod-ºa mÀa, chorá viac ako polovica Národnejrady. A preto, keì pri nezávisl˘ch poslan-coch bude chorá zanedbateºná men‰ina, takvÏdycky to je lep‰í systém, ako keì pri stra-níckom systéme bude chorá väã‰ina nie za-nedbateºná. Urãite tomu verím, ale viem, a toaj hovorím, Ïe politické strany sa nás a, samo-zrejme, aj ºudí okolo nás, budú snaÏiÈ odrá-dzaÈ od predstavy nezávisl˘ch poslancov abudú ju spochybÀovaÈ tvrdením, Ïe to nie je

moÏné, Ïe takto by to nefungovalo, lebo ta-k˘mto spôsobom by bolo v parlamente 150rozliãn˘ch názorov a tí ºudia by sa na niãomnezhodli. Ale veì to máte aj teraz, aÏ na to,Ïe sa musia nasilu, pod straníckym tlakom,akoby zjednotiÈ. Potom by, proste, boli dveskupiny, ktoré majú moÏno rozdielny názor,a e‰te jedna skupina medzi nimi, ktorá by ne-mala názor ani tak˘, ani tak˘, ale nejak˘ kom-promisn˘, a tak˘mto spôsobom by to fungo-valo. Ale politické strany sa nám snaÏia na-hovoriÈ, Ïe nie, Ïe takáto rozpt˘lenosÈ názo-rov je ‰kodlivá a iba oni sú tá správna cestaa iba oni dokáÏu zabezpeãiÈ stabilné a dobréfungovanie Slovenska. Podºa môjho názoru za22 rokov, od roku 1989, nám politické stra-ny zabezpeãili iba to, Ïe Slovensko rozkrad-li a Ïe dnes máme na krku obrovsk˘ dlh, kto-r˘ budú splácaÈ na‰e deti a vnúãatá.

Myslíte v‰ak, Ïe pouÏívate dobré spôsobyna to, aby ste ºudí presvedãili o tom, ãochcete dosiahnuÈ? Nemali by ste uváÏiÈ, ãinetreba nájsÈ e‰te nejak˘ in˘ systém pre-sviedãania, ktor˘ by na jednej strane umoc-nil silu nezávisl˘ch a trochu viac otvoril prenich priestor, ale na druhej strane by sú-ãasne dal pragmatickú podobu realizáciivá‰ho nápadu? Lebo ak sa to, ão ste simoÏno správne predsavzali, nezrealizuje,ak len vy osobne budete o tom veºmi zaují-mavo hovoriÈ a ak okolo vás budú h⁄byºudí, ktorí vás budú so záujmom poãúvaÈ,to je málo. Uvedomte si, aké mnoÏstvo ºudíby vám rado dalo svoj hlas, ale práve t˘chnezískavate dosÈ transparentne. Pritompráve oni predstavujú veºmi mnoho voliã-sk˘ch hlasov.

PribliÏne v tomto duchu, ako to hovoríte vy,uvaÏujeme aj my. A v tomto duchu podáva-me aj návrh zákona, aby nezávislí mohli kan-didovaÈ zákonnou cestou. Nie som v‰ak tak˘naivn˘, aby som si myslel, Ïe by nám to vlád-ne strany schválili. A opoziãné uÏ vôbec nie.T˘m pádom nám nezostane iné, len to, Ïe sizaloÏíme vlastnú politickú stranu, ão v‰akbude znamenaÈ, Ïe my potom nedokáÏeme daÈpriestor v‰etk˘m ºuìom, ktorí by chceli kan-didovaÈ. TakÏe vlastne budeme musieÈ urobiÈnejaké sito a daÈ tomu skutoãne nejak˘ sys-tém. Ale zároveÀ sa budeme veºmi chrániÈpred t˘m, aby sme z na‰ej politickej stranyurobili klasickú politickú stranu. Keì sú miraz politické strany svojím spôsobom odpor-né, tak ich nemôÏem napodobÀovaÈ. My ichbudeme napodobÀovaÈ iba preto, lebo bude-me musieÈ splniÈ zákonné podmienky, ale zakaÏdú cenu budeme chcieÈ byÈ skôr takoustranou-nestranou. âiÏe chceme robiÈ nepo-litickú politiku. A keì politické strany hovo-ria, Ïe môÏeme to robiÈ iba vtedy, keì bude-me politická strana, tak dobre, my ju zaloÏí-me, ale iba preto, aby sme sa im v podstatevysmiali do „ksichtu“.

LenÏe uvedomte si, Ïe okrem vás v tom zo-skupení politikov, ktorí sa chcú k vám pri-daÈ, alebo sa uÏ pridali, a ktorí by s vamitú stranu zakladali, nie je ani jedna indi-vidualita, ktorá by vás podporila a t˘m ajznásobila va‰u silu.

Chápem vás, samozrejme. O to sa v‰akbojím najmenej. Keì ºudí presvedãíme o tom,Ïe to myslíme úprimne, a Ïe nechceme v pod-

state niã iné, iba to, aby sa moÏno naplnila ajlitera ústavy, ktorá hovorí o tom, Ïe sme siv‰etci rovní v moÏnosti byÈ volení a keì ºudípresvedãíme o tom, Ïe takáto voºba by vlast-ne nespôsobila na Slovensku chaos, tak pev-ne verím tomu, Ïe naozaj nezávislé osobnos-ti naberú odvahu, pridajú sa k nám a povediasi, Ïe do takejto politiky majú záujem vstúpiÈ.

Pravda, zatiaº to veºmi nebadaÈ. Vy podce-Àujete to, pred ãím vás varujem, ale ja bysom to na va‰om mieste bral váÏne, preto-Ïe situácia Obyãajn˘ch ºudí by mohla maÈväã‰í efekt, keby ste moÏno postupovali ãolen trochu inak.

Je pravda, Ïe ja v Národnej rade robímdosÈ Ïivelne. Niekto by povedal, Ïe je to ak˘-si Ïiveln˘ marketing. Neviem si totiÏ predsta-viÈ, Ïe by som jednoducho fungoval podºa ne-jak˘ch presn˘ch príruãiek alebo manuálovnejak˘ch agentúr a i‰iel na to tak˘m spôso-bom, ako ão najviac voliãov prilákaÈ a abysom sa úzkostlivo prid⁄Ïal príkazov, ão trebahovoriÈ a ão netreba hovoriÈ. Keby som tak ro-bil, práve vtedy by som sa cítil ako poslanecneslobodn˘. A keìÏe mi ide v podstate o slo-bodu v celej ‰írke, teda aj s moÏnosÈou neob-medzeného myslenia a s moÏnosÈou slobod-ného vyjadrovania sa, tak asi by nebolo úplnesprávne, aby som sa sám správal neslobodne.A ja si tú slobodu omnoho viacej cením, akonejaké percentá a uznávam, Ïe potom to môÏebyÈ niekedy na ‰kodu, ale ak by som pristú-pil na túto vykalkulovanú matematiku a vpodstate politickú vypoãítavosÈ, Ïe budemrobiÈ iba to, ão priná‰a body, a nebudem ro-biÈ to, ão body moÏno uberá, tak by som sastal presne tak˘ ist˘, ako sú v‰etci ostatní: kla-sick˘m politikom klasickej politickej strany– a po tom netúÏim. Bolo by v‰ak tro‰ku te-raz skreslené, keby sme hovorili, Ïe sa námniã doteraz nepodarilo, pretoÏe sa nám poda-rilo presadiÈ v parlamente x-vecí a niektor˘m,ktoré nás iritovali, zase aj zabrániÈ, ako moÏ-no, ja neviem, zru‰enie ná‰ho protizákonapri dvojakom obãianstve. TakÏe z tohto pohºa-du neviem, ãi nájdeme ‰tvoricu in˘ch po-slancov v NR SR, ktor˘m sa podarilo presa-diÈ toºko za ten rok, ako sa podarilo nám. Ahlavne koaliãné strany sú z toho nervózne,takÏe keì vidia, Ïe prídeme s nejak˘m ná-vrhom, snaÏia sa nám ão najviac hádzaÈ po-lená pod nohy, len aby nám neumoÏnili nie-ão presadiÈ a t˘m pádom si urobiÈ nejakú re-klamu alebo dobré meno. Je to ÈaÏká pozícia,ale uvidíme, ako bude ìalej. A moÏno sa ne-cháme aj sam˘ch seba prekvapiÈ, keì zistíme,Ïe na‰e parlamentné úãinkovanie dobre zvlá-dame, a Ïe na konci volebného obdobia – ãiuÏ bude riadne, alebo ãi skonãíme predãasne– budeme spokojní s na‰ím v˘konom.

N Á R O D N Á R A D A S R

76

Keby ste mali moÏnosÈ ovplyvniÈ v˘‰ku pla-tov alebo pravideln˘ch honorárov pre obãa-nov Slovenska, komu by ste dali najviac akomu najmenej?

To je, samozrejme, otázka, na ktorú sa nedáodpovedaÈ, prinajmen‰om vtedy nie, ak chce-te vysloviÈ názor s plnou zodpovednosÈou, pre-toÏe nikto nemôÏe povedaÈ, ãi je dôleÏitej‰ípolicajt, ãi sudca, ãi uãiteº, ãi lekár. Bez tohouãiteºa by nebolo lekára, pretoÏe keby lekár ne-vychodil ‰koly, nemohol by lieãiÈ. A bez leká-ra by nebolo uãiteºa, keìÏe by ho nemal kto lie-ãiÈ. Ak by teda bolo v spoloãnosti v‰etko tak,ako má byÈ, tak jeden bez druhého sa nezaobí-du. V tomto by mala naozaj platiÈ symbióza, aja dúfam, Ïe vo väã‰ine prípadov to tak aj je,Ïe u nás aj funguje absolútna symbióza, lebouprednostniÈ sa nedá nikto. Skôr by sme v‰akmali zistiÈ, ãi uãitelia neuãia tak, ako pred 50-imi rokmi, ãi lekári naozaj vedia lieãiÈ na úrov-ni vyspelej svetovej medicíny a ãi k tomu majúpodmienky, a keì majú patriãné podmienky, ãiich nezneuÏívajú. To sa t˘ka i policajtov a v‰et-k˘ch, ktorí pracujú v justícii a, pochopiteºne, aj

ostatn˘ch.. A to uÏ sa dostávame úplne inde, anie k platom. Pokiaº ide o odmeÀovanie, tam bysom bol tro‰ku uÏ osobn˘ a vniesol by som dotejto témy aj primeranú nároãnosÈ: ak by smetotiÏ mali na úrovni zodpovedné ‰éfstvo, a tona v‰etk˘ch stupÀoch riadenia, tam by som ve-del diferencovaÈ, komu v rámci nejak˘ch pla-tov˘ch tabuliek daÈ viac a komu menej. A priudeºovaní odmien by som striktne zohºadÀovalv‰etky v˘kony, ktoré dotyãn˘ v tom-ktorom ob-dobí podal. Plat by sa teda musel diferencovaÈz mesiaca na mesiac, z roka na rok a rozhodnenie pau‰álne, ako si niektorí predstavujú, Ïe pro-ste za kaÏd˘ch okolností majú nárok na odme-nu povedzme dve tretiny z platu, lebo tak ju do-stali aj minule a tak ju budú – ako si predsta-vujú – pravidelne aj dostávaÈ. Figu borovú! Táodmena má byÈ adresná, naozaj za nieão, ão do-tyãn˘ pracovník, aj vysok˘ funkcionár, robínavy‰e, a samotnú mzdu má dostávaÈ za to, ãomusí vykonaÈ podºa svojej zmluvy. Tak bytomu, myslím si, mali rozumieÈ najmä tí, ktorípre to urãujú legislatívne podmienky, teda na‰izákonodarcovia, a potom na niωom stupni roz-

hodovania jednotliví ‰éfovia. Veì nemáme pre-ão rovnostársky platiÈ v‰etk˘ch uãiteºov v jed-nej zborovni i napriek tomu, Ïe sú moÏno rov-nako vy‰tudovaní a moÏno vekovo rovnakí,ão sa t˘ka sluÏobn˘ch rokov. NeÏ im niekoºkoeur pridám, chcem v ich podaní vidieÈ, Ïe pri-ná‰ajú do vyuãovania ãosi nové, Ïe za nimi niesú len osnovy a len uãebnice, ale aj ãosi, ão sav ich hlavách tvorí a ão posúva dopredu ‰kol-stvo alebo ìal‰ie takéto odvetvia, povedzmezdravotníctvo a súdnictvo...

Ja som svojou otázkou práve to mal na mys-li, ãi treba braÈ do úvahy takúto razantnú di-ferenciáciu platov a odmien pre v‰etk˘chzamestnan˘ch ºudí, a najmä ãi sa pri finanã-nom ohodnotení dostatoãne prihliada na to,ako si kto zaslúÏi zv˘‰ené finanãné príspev-ky vzhºadom na nároãnosÈ a, pochopiteºne,kvalitu toho, ão robí. Myslíte, Ïe sa v tom, ãoºudia dostávajú v zamestnaní, odráÏa to,akú manuálnu, ale aj – a najmä – duchov-nú námahu vynaloÏili pri tom, ão robia? Sakou ‰ikovnosÈou a odvahou prekonali ÈaÏ-kosti, ktoré sa im postavili do cesty?

Hoci je v mnoh˘ch profesiách fyzické nasa-denie, samozrejme, nevyhnutné, ja ho tieÏ ne-uprednostÀujem, pretoÏe ãlovek je od ostat-n˘ch Ïivoãíchov na tejto planéte odli‰n˘ a do-minantn˘ t˘m, Ïe je to bytosÈ prem˘‰ºajúca, Ïeje to homo sapiens, teda ãlovek rozumn˘, akonás t˘mto okrídlen˘m v˘razom obohatili príro-dovedci a t˘m zdvihli na‰e sebavedomie. Îeteda ãlovek vie ãosi vymyslieÈ, a to je ãastovlastne najdôleÏitej‰ie zo v‰etkého, ão robí.Preto by som zaplatil toho televízneho autora ãidramaturga v˘razne viac ako v‰etk˘ch ostatn˘chdramaturgov, scenáristov ãi reÏisérov, ktorí pre-stali slepo kopírovaÈ v‰elijaké zaÏité a o‰úcha-né formáty a ãosi vymyslia, ão ãloveka tro‰kupozdvihne a upúta, a ak ide o zábavn˘ pro-gram, tak skutoãne zabaví. Ale nielen tak, Ïe sazasmeje a o 10 minút uÏ nevie, na ãom sa smial,ale Ïe ho to kamsi posunie a Ïe to v Àom ãosizanechá. A tak aj preto nemôÏem povedaÈ – ato ÈaÏko niekto s pokojn˘m svedomím povie –,ãi tá alebo oná práca je nároãnej‰ia, ako iná. To,

Samosprávni politici –h˘batelia spoloãnosti

O ãom?O rovnostárstve v platoch

O státisícoch, ktoré má ‰tát zaplatiÈ desiatkam sudcovO biednom stave slovensk˘ch spisovateºov

O v˘letoch miliardárov do vesmíruO Marike Gombitovej

O paralele duchovní – humoristiO Breivikovi v Nórsku a o v˘chove modernej mládeÏe

O nehasnúcej hviezde Karla Gotta

D I A L Ó G Y M M & E W

77

D I A L Ó G Y M M & E W

ão vzniká ÈaÏko, neraz vo v˘sledku vyzerá veº-mi jednoducho a veºmi ºahko, ako keby to ve-del vymyslieÈ kaÏd˘. LenÏe to je práve jedna znajdôleÏitej‰ích zásad, Ïe ºudia by mali byÈ oce-Àovaní za to, ão originálne a na vysokej úrovnivymyslia vìaka svojim skúsenostiam, vìakasvojmu vzdelaniu, vìaka svojej kultúrnosti a em-patii, ale ãasto aj vìaka svojmu uvaÏovaniu,ktoré navonok vôbec ani nevidieÈ.

A mravnosÈ toho-ktorého ãloveka ovplyv-Àuje v˘‰ku platu, ktor˘ mu prisúdi nejak˘‰éf alebo zamestnávateº?

Samozrejme, aj to, pochopiteºne, celkom ur-ãite patrí do sumára ukazovateºov, ktoré som tuspomínal.

Máte nejakú predstavu o spoloãenskom ale-bo skôr ºudskom pozadí aféry, ktorá sa prá-ve teraz objavila u nás a pobúrila v‰etk˘chslu‰n˘ch obãanov a ktorá sa, myslím na ce-lom svete nedá s niãím porovnaÈ? Mám namysli tie vysoké státisícové pokuty, ktoré má‰tát zaplatiÈ stovkám sudcov, priãom sudco-via v podstate sami rozhodli, Ïe majú vysú-diÈ takéto horibilné peniaze ako kompenzá-ciu za niωie platy, ktoré dostávali v nedáv-nom období pri porovnaní so sudcami na b˘-val˘ch ‰pecializovan˘ch súdoch?

NemôÏem sa k tomu vyjadriÈ, lebo to detail-ne nepoznám, ale ak je to tak, ako hovoríte, ne-myslím si, Ïe je to celkom v poriadku. Tentomôj veºmi struãn˘ a iste nie fundamentálnepodloÏen˘ posudok a úsudok je veºmi ovplyv-nen˘ t˘m, Ïe o optimálnom stave na‰ej justícienie som presvedãen˘ globálne. Mám s t˘msvoje osobné skúsenosti a poznám to tak, ako,bohuÏiaº, veºká ãasÈ z obãanov.

Ak porovnávame platy a zárobky rôznychskupín obãanov, pozornosÈ si zaslúÏia aj spi-sovatelia. V ist˘ch obdobiach slovenskéhoverejného Ïivota to bola takreãeno elita spo-loãnosti. âasto mali e‰te väã‰ie slovo, neÏpolitici alebo povedzme kÀazi, a vy‰‰ie prí-jmy, neÏ herci. Pravda, hovoriÈ dnes na Slo-vensku o spisovateºoch je takmer smie‰ne. Ni-jak˘ch, ktorí by strhli záujem ‰irokej verej-nosti, jednoducho nieto. V popredí sú, tak sazdá, jedine autorky kníh pre Ïeny. Je to v‰ake‰te literatúra? Je lep‰ie, ak panie a sleãnyãítajú aspoÀ Ïenské romány, aj keì sú ãastog˘ãovité, alebo by nemali ãítaÈ vôbec, aby sirománmi, ktoré sa oznaãujú ako „limonády“,nekazili vkus?

To je naozaj dilema ako vy‰itá. Ja si myslím,Ïe obãania vôbec a Ïeny zvlá‰È by si mali po-zrieÈ trebárs klasickú literatúru, ktorá kedysi pri-Èahovala tisíce ºudí v celej Európe, a teda ajÏeny. Pri odporúãaniach nemusíme zaãaÈ hneì‰tyrmi ãasÈami Dostojevského „Bratov Karama-zovcov“ alebo ‰tvordielnou Tolstého „Vojnoua mierom“, staãí aj nieão, ão je ºah‰ie – a to nie-len na hmotnosÈ, ale aj nenároãnosÈou obsahu,ak je v t˘chto ºuìoch aspoÀ aká-taká ambíciavziaÈ si ãosi uÏitoãné, ale aj pekné ãi uÏ do kres-la, ãi do postele alebo na gauã, alebo k stolu, ale-bo na dovolenku ãi, pre mÀa – za mÀa, do lie-tadla a preãítaÈ si. Urãite by si na‰li nieão, ãomá hodnotu, aby sa tak pokúsili vniknúÈ doãohosi, ão je overené ãasom a ão je aj prospe‰-né a potrebné. âo uÏ môÏe byÈ v tomto zmys-le spoºahlivej‰ie, ako ruská klasika? To, Ïedneska nemáme spisovateºov, to môÏe byÈ po-

hºad tro‰ku aj relatívny, neviem, ãi sa to dá ab-solutizovaÈ, ãi je to naozaj axióma, ktorej mu-síme veriÈ ako BoÏiemu slovu. Ale je pravda,Ïe tvorbu literárnu ãasto prehlu‰uje jednak„tvorba“ vo veºk˘ch úvodzovkách a z rôznychoblastí, a jednak v‰eobecn˘ nezáujem o akúkoº-vek umeleckú kreativitu, ão väã‰inou vypl˘vaz toho, Ïe nás nemá ão, alebo kto na to upozor-ÀovaÈ, ak nieão pov‰imnutiahodné aj vzniknea pokú‰a sa preniknúÈ do ‰ir‰ej verejnosti. Ja ne-viem, ãi ja nie som schopn˘ hºadaÈ alebo ãi somnepozorn˘ a máloão si v‰ímam, ale ja vám te-raz nepoviem mená ani dvoch solídnych recen-zentov, ktor˘ch by som uprednostnil a vypicholvìaka ich veºmi erudovan˘m a zaujímav˘mrecenziám, ãi uÏ o literatúre, ãi o filme, ãi o te-levízii. Pritom, samozrejme, filmov˘ch recen-zentov, prípadne literárnych kritikov potrebu-jeme, jednak preto, aby nás zorientovali a jed-nak preto, aby sme si trebárs ão len v duchu vy-menili s nimi názory – moÏno súhlasné, a moÏ-no aj nesúhlasné, veì moÏno práve môj vnútor-n˘ nesúhlas ma prinúti preãítaÈ si to ãi ono die-lo, aby som aspoÀ v duchu povedal: No, kama-rát môj recenzent, mበsamozrejme na to svojsubjektívny názor, ale celkom ti neverím a prá-ve preto si aj ja chcem preãítaÈ tú knihu, abysom sa presvedãil, ãi stálo za to ju vydaÈ, ale-bo ãi je to len nepodarok. UÏ nie sú také nedo-statkové kniÏky, po ak˘ch sme za ãias komu-nizmu pátrali po celej republike, aby sme sem-tam aspoÀ jednu z nich dostali kdesi spod pul-tu, ale ako sa objavujú hodnotné knihy, tak sazvy‰uje, samozrejme, aj poãet braku. To jevÏdy tak, a usmerÀovaÈ knihy, filmy alebo ajhudbu vÏdy bolo ÈaÏké a dnes je to vlastne ne-zmysel. Neviem, ãi aj v tomto by mal rozhod-núÈ trh, ale braková literatúra, brakové v˘tvar-né umenie alebo trebárs nevkusné karikatúryhravo vyhrajú a v‰elião, ão sa dáva pri svojomzrode titulovaÈ ako umenie, by sotva mohlozískaÈ tak˘ úspech, ak˘ potrebuje a ak˘ si aj za-slúÏi. Skrátka, ‰irokej verejnosti ch˘ba asi väã-‰ia vzdelanosÈ a moÏno aspoÀ rozhºadenosÈ,aby vedeli odlí‰iÈ to, ão je kreatívne, od toho,ão je g˘ã. A práve recenzenti a kritici by námv tom mali pomáhaÈ, aby sme sa vedeli orien-tovaÈ.

Zaruãene ste zaznamenali, Ïe v polovici letaAmeriãania ukonãili 30-roãnú éru svojichdych vyráÏajúcich letov do vesmíru. Koncomjúla sa vrátil na Zem posledn˘ raketoplán At-lantis. ·okujúci je v‰ak dôvod, preão sa uÏ vt˘ch letoch nebude pokraãovaÈ. Nemajú vrajpeniaze. ZaráÏa ma nielen to, Ïe nie sú na fi-nancovanie vesmírnych letov peniaze, ale –a e‰te viac – to, Ïe sú to práve Ameriãania,ktorí peniaze nemajú. V súvislosti s krízousa hovorí o Grékoch, Ïe boli príli‰ rozhadzo-vaãní. Neboli a nie sú v‰ak márnotratné ajSpojené ‰táty americké, najmä ak ide o ichprestíÏ – keì si uvedomíme, koºko investova-li do dob˘jania vesmíru ºuìmi a raketami?

Keby som chcel tro‰ku, ale naozaj len tro‰-ku obsah va‰ej otázky zºahãiÈ, tak by som vi-del problém asi v tom, Ïe Gréci nepri‰li na to,na ão pri‰li Ameriãania: Ïe skrátka treba tlaãiÈìal‰ie peniaze a treba, aby potrebné peniazeboli, i keì v skutoãnosti asi nie sú. Asi aj Ame-riãania uÏ pochopili, Ïe trh – ani ten ich – nieje v‰emocn˘, a Ïe ani ich ekonomika nezvlád-ne v‰etky moÏné úlohy, ktoré sa politikom zda-jú byÈ zaujímavé alebo potrebné. Îe sa nedá aj

realizovaÈ vesmírny program, aj viesÈ náklad-né vojny na kaÏdom moÏnom konci sveta, pre-toÏe to v‰etko stojí milióny a miliardy; a do tohoprídu e‰te hurikány a iné prírodné katastrofy.Pritom treba peniaze i na vzdelanie, treba pe-niaze na to, aby ºudia nielen priberali, ale aj dob-re a schuti a najmä zdravo jedli, ão tieÏ stojí ne-jaké peniaze. AspoÀ zatiaº to tak vychodí, Ïe sta-vili na svoj súkromn˘ sektor. Ja, pravdu pove-diac, celkom nerozumiem tomu, ão z toho budemaÈ ich súkromn˘ sektor, ale rozumiem psycho-lógii ich stre‰ten˘ch miliardárov, ktorí si uro-bia v˘let na Mars za 20 miliónov dolárov, vy-letia tam a – ak v‰etko pôjde dobre – dopadnúnaspäÈ na Zem. Ale aby súkromn˘ sektor pod-poroval, ja neviem, v˘voj programov NASA,alebo v‰etky tie experimenty, ão tam ich astro-nauti uskutoãÀujú, bez nejakého svojho osob-ného zisku, tomu celkom nerozumiem. âi imza to odpustia nejaké dane, neviem, o tom somniã neãítal, ale s ist˘m zaãudovaním som sa do-zvedel, Ïe k˘m oni poletia tam kamsi na nebe-sia, majú to vraj suplovaÈ Sovieti, ktorí zrejme,ako z toho nanajv˘‰ prekvapujúco vypl˘va, súbohat‰í. Mne pritom schádza na um len jednoÏelanie: aby sa astronauti z Medzinárodnej ves-mírnej stanice ISS e‰te dostali vôbec naspäÈ.

A keby sa vyskytla aj pre Slovákov príleÏi-tosÈ vyslaÈ koráb i s posádkou do vesmíru, vyby ste vo funkcii ‰éfa ‰tátu u‰etrili pove-dzme rad‰ej na stavbe diaºnic, neÏ na v˘letedo nebesk˘ch v˘‰in?

No tak to by som najprv musel ãosi vedieÈ otom, ão to ºudstvu naozaj prinesie. Ja viem, tiediaºnice sú doslova a do písmena prízemnej‰ie,ale ak chceme, aby sme sa r˘chlo a bez problé-mov dostali z Bratislavy do Ko‰íc alebo, ja ne-viem, kamkoºvek inam, a aby aj tak˘m spôso-bom vznikali podmienky pre zamestnanosÈ,lebo práve to by k nám lákalo zahraniãn˘ch in-vestorov, tak – povedal by som – tie inÏiniers-ke siete, komunikácie, diaºnice a to v‰etko asimusí byÈ. Mám dojem, Ïe asi treba zaãaÈ prízem-ne, a aÏ potom, keì uÏ budeme takí stra‰ne bo-hatí, Ïe nebudeme vieme, ão si s toºk˘m bohat-stvom poãaÈ, tak potom poìme trebárs na Sa-turn. Ale k˘m sa tak nestane, tak ja si stále my-slím, Ïe proste treba e‰te poãkaÈ, k˘m prídu semdole k nám mimozem‰Èania a ja sa rad‰ej dámnimi uniesÈ a vám potom dám vedieÈ, o ãom totam je.

UÏ uplynulo dobr˘ch pár rokov odvtedy, ãosa pri autonehode váÏne zranila jedna z naj-talentovanej‰ích slovensk˘ch speváãok Ma-rika Gombitová a vtedy vlastne aj preru‰i-la svoje verejné vystupovanie. Veºa speváãok,ktoré by boli aj osobnosÈami, Slovensko verunemá. Viete vyjadriÈ, koºko sme stratili t˘m,Ïe Marika Gombitová sa úplne stiahla?

Treba v‰ak najprv povedaÈ, Ïe jej legenda stá-le Ïije, i keì je pravda – a nezniÏuje to jej v˘-znam a ani jej hodnoty –, Ïe Marikina legendavzrástla práve t˘m, ãím je jej menej medzinami. Veì vieme dobre, Ïe bodovala vo v‰et-k˘ch moÏn˘ch anketách napriek tomu, Ïe sa tre-bárs takmer alebo vôbec za uplynul˘ rok nezja-vila a neozvala, hoci, samozrejme, Ïe skladbyv jej podaní chvalabohu odznievajú aj teraz. Alejej nové pesniãky – to je fenomén, ktor˘ tu dnesveºmi ch˘ba. O ão sme pri‰li? Pri‰li sme práveo jeden z t˘ch talentov, ktor˘ch najmä na Slo-vensku nie je veºa. A nie je ani také ÈaÏké zrá-

78

taÈ, keby sme si to zaumienili, koºko je umel-cov v tejto brandÏi alebo v tom, ãi v ktorom-koºvek inom odvetví umenia u nás, povedzmeaj t˘ch spisovateºov, ktor˘ch sme spomínali, ale-bo trebárs hercov, ktorí sú najviac na oãiach, abytak zaÏiarili, ako by na‰a malá krajina nalieha-vo potrebovala. Alebo koºko chce televízia,lebo tá zasa potrebuje dostaÈ z umelcov toºko,koºko do nich investovala. To je jej prvorad˘ zá-ujem, aby sa jej v‰etko prinajmen‰om vrátilo,takÏe svoju ochranu nejakého herca alebo spe-váka dotiahne aÏ po jeho prvú autogramiádu apotom záujem o neho stratia. To sa stáva naj-mä v‰etk˘m moÏn˘m superstáristom, z kto-r˘ch sa uchytia nanajv˘‰ jeden-dvaja. Ale javiem s istotou, Ïe uÏ sa tu neobjaví tak˘ zjav,ak mám ísÈ tro‰ku na západ od Slovenska, akobol – a doteraz je – Karel Gott. To bol fenoméndoby, len si treba uvedomiÈ aj to, Ïe veºkú zá-sluhu na jeho sláve má predov‰etk˘m jeho pra-covitosÈ. A Ïe mu, navy‰e, hrali do kariet v‰et-ky moÏné pozitívne podmienky a jeho prime-rane rozvinuté okolie. Ale ani tieto okolnosti byneboli niãím bez toho najdôleÏitej‰ie: nikto mutotiÏ nevezme jeho talent a náramnú pracovi-tosÈ. Ak nadanie neudusíte – tak, ako sa to sta-lo povedzme Marte Kubi‰ovej, ktorá mohlabyÈ jeho ekvivalentom, keby bola smela, tedakeby jej to boli dovolili –, tak v speváckej bran-dÏi je to dominantn˘ predpoklad. Podobnú po-zíciu na Slovensku mala pred svojím zranenímaj Marika Gombitová, veì ani neviem, kohoiného by som e‰te dal vedºa nej. Nie, Ïe by ichnebolo dosÈ, ale sú väã‰inou zahlu‰ení tak˘mit˘mi módnymi spevákmi ãi skôr módnymi tvá-riãkami, o ktor˘ch uÏ o rok nebudeme poãuÈ.Marika Gombitová je tou, ktorá tu ch˘ba. Viem,Ïe to nemá jednoduché, to sú psychické, ale ajfyzické záleÏitosti, ktoré sú ÈaÏko prekonateº-nou prekáÏkou. Ja sám som s Àou udrÏiaval as-poÀ telefonick˘ kontakt, k˘m sa postupne ne-prestal oz˘vaÈ uÏ aj jej telefón. VÏdy sme malipri na‰om rozhovore dojem, Ïe jeden druhéhonejako potrebujeme, a Ïe sa, i keì nepriamo, ne-jako povzbudzujeme. Ak sa postupne odmlãa-la, ÈaÏko to posudzovaÈ a samotnú Mariku od-sudzovaÈ, pretoÏe nepoznám vnútorn˘ dôvod,ktor˘ ju odsunul aÏ do takejto krajnej situácie,ale zaruãene to musel byÈ dôvod naozaj veºmiváÏny. Iste depresívne stavy, ale zaruãene aj nie-ão viac. Veì vieme o tom, Ïe jej kolegovia saod zaãiatku snaÏili a dodnes sa snaÏia s Àou spo-lupracovaÈ, ale v tejto situácii neoklasifikujeteniã ako také, ão by sa dalo povaÏovaÈ za jedi-né správne, ãím by sa malo reagovaÈ na jej izo-láciu. Veì t˘m, Ïe sa nezjavuje, ak to nie je ne-prekonateºné, aj nás, aj sama seba o ãosi dôle-Ïité ukracuje.

Od duchovn˘ch oãakávame, Ïe prinesú ºu-ìom a roz‰íria medzi nich ão najviac morál-nej obrody a mravn˘ch princípov. Myslíte,Ïe majú podobné spoloãenské úlohy aj hu-moristi rôzneho typu? Najmä tí, ktorí sausilujú tvoriÈ satiru? Sú doplnkom, alebosú skôr spolutvorcami istej spoloãenskej at-mosféry spolu s duchovn˘mi – alebo sú du-chovní a humoristi na dvoch opaãn˘ch pó-loch spoloãenského Ïivota?

Pokiaº mi predkladáte dosÈ divnú paralelu du-chovn˘ch a humoristov, ja osobne naozaj ne-chcem a nemôÏem tieto dve skupiny porovná-vaÈ. MoÏno aj preto nie, Ïe dodnes – po dlh˘chrokoch – je vo mne hlboko zakorenená jedna si-

tuácia: Nikdy nezabudnem na to, ako som ke-dysi e‰te v roku 1949 pri‰iel v ‰kole do prvejtriedy a ako sme sa poãas I. polroku pred vy-uãovaním modlili, ale v druhom polroku smeuÏ namiesto toho spievali PieseÀ práce, hoci e‰tevÏdy tam bolo aj náboÏenstvo. Ja som vlastnemal iba dvoch katechétov. Jeden z nich mi dalveºa svojím ºudsk˘m prístupom ku kaÏdémuÏiakovi, bez ohºadu na to, akého bol vierovyz-nania. Na druhého sa vlastne dobre nepamätám,pretoÏe ten len hre‰il a stále sa oháÀal boÏímitrestami a in˘mi záporn˘mi situáciami, takÏejeho vplyv, aspoÀ na mÀa, bol skôr negatívny.Ale podobn˘ problematick˘ úãinok na nás,deti, nemal iba jeden kaplán ãi katechéta, tak˘-to znaãne rozporupln˘ odkaz v ãloveku, dobr˘ãi zl˘ – verím, Ïe väã‰inou dobr˘ – zanechá uÏiakov ktor˘koºvek pedagóg. A takéto vzÈahy sveºk˘m napätím som zaÏil nielen vtedy, keìsom e‰te sedel v Ïiackej lavici, ale aj spoza uãi-teºskej katedry. ·kolská trieda predstavuje veº-mi pestré publikum, najmä keì sa vám v Àomza dlhé roky vystrieda veºmi rozmanité obecen-stvo a aj vy, ãi ako dieÈa, ãi neskôr ako uãiteº,zanecháte v Àom v‰elijaké odkazy, ão vidíte naj-lep‰ie po rokoch, keì vás poz˘vajú na stretáv-ku. Ak ste dobr˘ psychológ a viete absorbovaÈv‰etko, ão sa v tejto mnohotvárnej ºudskej vzor-ke nachádza, tak tam vidíte takmer v‰etko, ãovás v Ïivote v rôznych prostrediach môÏe stret-núÈ. A ten duchovn˘ tieÏ nie je nejak˘ ustále-n˘ vzor, nie je to jednofarebná vzorka, ãi uÏ mátak˘ alebo onak˘ kÀazsk˘ oblek, ãi má kolárik,ãi má takú alebo onakú ãiapku. Ja mám – akomá kaÏd˘ z nás – svoju vieru, ale, na rozdiel odmnoh˘ch in˘ch, ja k tomu nepotrebujem cirkeva ani Ïiadneho duchovného. Ja viem, kÀaz je premnoh˘ch uÏitoãná barla, ale ak sú stále medzinami tí duchovní, ktorí vedia komunikovaÈ sdeÈmi tak, ako kedysi mnohí vedeli, veì na‰i ro-diãia sa iste e‰te pamätajú na saleziánov, ktorípoãas veºkej vody brali deti a chránili ich, a ãas-to sa s nimi hrali, ovplyvÀovali ich, hrali s nimifutbal a ja neviem ão – a verím, Ïe takí sú via-cerí dodnes –, tak si môÏem len ÏelaÈ a môÏemto ÏelaÈ v‰etk˘m rodiãom, nech ich je ãím viac.Ale uÏ celkom nerozumiem tomu, na ão potre-bujeme takú vysokú a hojnú hierarchiu v‰etk˘chmoÏn˘ch biskupov, kardinálov a tak ìalej. TouÏ mi pripadá aÏ príli‰ sekulárne a odkukané odmnoh˘ch samoúãeln˘ch pozemsk˘ch funkcií,nech mi to Pán Boh prepáãi. Ja si myslím, Ïeãi je na druhej strane humorista, alebo ak˘koº-vek „svetsk˘ kazateº“, neviem, preão moralizo-vanie alebo etické prieniky zostávajú väã‰inouna zabávaãoch. I keì, ão ja viem, jedineãn˘ ãe-sk˘ humorista Miroslav Horníãek nemal rád po-jem „morálka“ a ja mu celkom dávam za prav-du. Bol to môj veºk˘ uãiteº, hoci moÏno sa o tomnikdy nedozvedel, i keì sme spolu vystupova-li hádam v 20-ich predstaveniach. To bol ãlo-vek, ktor˘ zanechal, myslím, hlbokú stopu nasvojom poslucháãstve bez toho, Ïe by ich po-úãal, ale bol príÈaÏliv˘ t˘m, Ïe vedel zaujaÈsvoj vyhranen˘ pozitívny postoj voãi Ïivotu,voãi práci, voãi zábave, voãi Ïenám, voãi hu-moru. A to v‰etko tak˘m spôsobom, Ïe nikto sinepotreboval otvoriÈ nijakú uãebnicu, aby ve-del, ão so Ïivotom. TakÏe uÏ len preto inteligent-n˘ humorista nie je kazateºom, ktor˘ by nieko-mu vstupoval do du‰e, lebo keby bol, tak dlhovystupovaÈ nebude. A ak má fi‰trón, ako savraví, tak nepoúãa, ale veºmi nepriamym a do-konca vtipn˘m, ãiÏe ºahko absorbovateºn˘m a

stráviteºn˘m prístupom ovplyvÀuje v najlep‰omslova zmysle svoje obecenstvo, a to je, samo-zrejme, jeho veºká v˘hoda, takÏe len keby smetak˘ch mali ão najviac. Spisovateº to uÏ má ÈaÏ-‰ie, on len napí‰e nejak˘ text a teraz musí ãa-kaÈ, ão sa ozve spoza jeho kniÏky. Takisto fil-mov˘ scenárista a filmov˘ reÏisér – to je uÏ doistej miery sprostredkovaná odozva. A e‰te zlo-Ïitej‰ie to má ãlovek na javisku – najmä ten, ktoje reprodukãn˘ umelec, ktor˘ nehlása svojeosobné my‰lienky. I keì sú aj takí interpreti,ktorí poskytujú i ponad text nejakého autora veº-mi kvalitné osobnostné divadelné inscenácie, avedia, Ïe to, ão im odovzdávajú, je, prepytujem,v najhor‰om prípade aj nejaké posolstvo, a takmá urãitú v˘hodu i pred v‰etk˘mi kazateºmi.

A keì kÀazi verejne vystupujú, musia lenchrliÈ slová a slová a nemôÏe byÈ to ich vy-stúpenie dokonca nielen duchovn˘m, alepriam umeleck˘m záÏitkom, a nemôÏe vÀom byÈ nieão v‰estranne hodnotné?

Ale ãoby nie. Ja napríklad som svojho ãasuza t˘ch dosÈ nedobr˘ch ãias vulgárnej demokra-cie u nás veºmi rád poãúval z dnes uÏ neexistu-júceho Rádia Twist Janka SucháÀa. Hovorilzaujímavo, hovoril dobre, a najmä múdro, lenakurát Ïe aj jeho rétorika bola znaãne poznaãe-ná vtedaj‰ím strnul˘m kazateºstvom. Napriekv‰etk˘m svojim v˘hradám som v‰ak nevyne-chal takmer Ïiaden jeho monológ. Ja dúfam, Ïenielen boli, ale Ïe e‰te aj teraz sú takí, o ktor˘chhovoríte, Ïe sú schopní vyvolaÈ nielen náboÏen-sk˘, ale v‰estrann˘ humanitn˘ záÏitok, ão je ne-pochybne ideálny stav, a bolo by ãudné, baskoro aÏ nepochopiteºné, keby takí neboli. Je milen ºúto, Ïe ja som viac tak˘chto, ako bol Jan-ko SucháÀ, nezaÏil.

Ja som práve zaÏil a myslím, Ïe skutoãnedobr˘ kazateº sa vyrovná aj dobrému humo-ristovi, aj dobrému hercovi, aj dobrému iné-mu reãníkovi... A preto som vlastne tú otáz-ku o duchovn˘ch dal práve vám.

Ale samozrejme, urãite to tak musí byÈ. A do-konca, keì pôjdeme do histórie – a nie aÏ kto-vieako vzdialenej –, tak v‰etci vieme dobre, Ïena vidieku na dedinách i v mal˘ch mesteãkáchboli vÏdy dve osobnosti, ktoré urãovali kultúr-ne povznesenie a priamo vzdelanosÈ slovenské-ho ºudu: farár a uãiteº. A ak bola e‰te nejaká ze-mitá múdrosÈ a vtip aj u richtára, tak moÏno e‰teten. Neviem, ãi hlúpo neporovnávam, ale moÏ-no aj preto, Ïe vtedy do toho nevliezla televí-zia so svojimi neviem preão v‰eobecne mláde-Ïi prístupn˘mi krvákmi, ktoré si myslím, Ïe viacohrozujú mládeÏ, neÏ nejaké filmy s dávkamisexu, nebolo na dedinách toºko t˘ch vráÏd, akodnes o nich poãujeme zo správ takmer denne –alebo moÏno sme len o nich nevedeli, lebo ne-bola televízia a teda neboli ani Televízne novi-ny.

A majú v tejto súvislosti nejakú spoloãens-kú povinnosÈ politici? Nemali by ich vystú-penia v parlamente, vo vláde, verejne niek-de na nejakom zhromaÏdení, alebo aj v te-levíznych diskusiách, vlastne priná‰aÈ to, ãoby sme nazvali duchovnou mravnou obro-dou?

Myslím si, Ïe predov‰etk˘m oni, a moÏno aninie na najvy‰‰om stupni, ale skôr na mestsk˘cha obecn˘ch zastupiteºstvách, o ktor˘ch, Ïiaºbo-hu, neraz vôbec nevieme a nielen preto, Ïe sú

D I A L Ó G Y M M & E W

79

D I A L Ó G Y M M & E W

tam nebodaj neschopní ºudia – dúfam, Ïe nie –,ale preto, Ïe len ão sme ich ako-tak zvolili, pre-stali nás v tej chvíli uÏ zaujímaÈ, a to sú, my-slím si, tí, ktorí by mali byÈ pri obãanoch naj-bliωie stojacimi h˘bateºmi na‰ej spoloãnosti.Tí by mali maÈ povinnosÈ osvetovo pôsobiÈ naobãanov a ja verím, Ïe si mnohí túto svojuúlohu aj uvedomujú. To, Ïe nám niekedy aÏ veº-mi dotieravo lezú na obrazovky a pred rozhla-sové mikrofóny poslanci Národnej rady a za-mestnanci ministerstiev od toho najvy‰‰ieho aÏpo neviem akú sekretárku, to ma tak veºmi ne-zaujíma, lebo to sú ºudia, ktorí o Ïivote ºudí po-stupom ãasu v rámci svojho volebného obdo-bia vedia najmenej.

Dospelí navy‰e, podºa mÀa, ãasto podceÀu-jú prázdnotu, do ktorej upadá väã‰ina 12- aÏ16-roãn˘ch, keìÏe opú‰Èajú svoje detstvochránené autoritou rodiãov a musia samo-statnej‰ie vstúpiÈ do zloÏitého sveta dospe-l˘ch.

Je to tak, ako vravíte, a neviem vÏdy celkompochopiÈ, preão je to tak. SnaÏím sa to vnímaÈs porozumením a konfrontovaÈ to predov‰etk˘ms nami, ktorí sme zrejme mali iné detstvo, neÏho majú dne‰né deti a mladá generácia. Boli inéãasy, a najmä bola inak orientovaná spoloãnosÈ:ãosi v nej bolo dobré, ãosi v nej bolo veºmi zlé,k˘m teraz je to naozaj tak, Ïe sa mlad˘ ãlovekmusí ão najskôr postaviÈ na vlastné nohy. A tuby som sa znovu vrátil k ná‰mu ‰kolstvu. To –a obávam sa, Ïe v tomto sa veºmi nem˘lim –spôsobom v˘uãby, vzdelávania a v˘chovy mla-dého ãloveka sa neadaptovalo na dosÈ prudkézmeny, ktoré sa okolo nás odohrávajú a o kto-r˘ch sme uÏ hovorili, ale pokraãuje stále v tomistom spôsobe vzdelávania, v tej istej v˘chove,aká prevládala v minul˘ch desaÈroãiach. A prá-ve preto tomu mladému ãloveku ‰kola veºmi ne-pomôÏe, aby sa vo v‰etkom, ãím ho realita za-skoãí, vedel orientovaÈ. A aj máloktor˘ rodiã viea má ãas a má záujem, a má rozhºad, ale aj vzde-lanie, aby zvládol v‰etky zloÏky v˘chovy tak,aby to jeho decko bolo na svoj Ïivot priprave-né dôkladne. Mám dojem, Ïe tuto hlavne na‰e‰kolstvo vrátane v‰etkej mimo‰kolskej ãinnos-ti, ktorá sa so ‰kolou nejako spája, veºmi zaostá-va, a to, ão mlad˘m poskytuje, nijako pre ichoprávnené potreby nestaãí. Ja zakorãuºujem,moÏno dosÈ nevhodne, do t˘ch ne‰Èastn˘chudalostí, ktoré sa odohrali na zaãiatku leta vNórsku. V informáciách, ktoré sa k nám dosta-li v rámci nich, sme sa dozvedeli, Ïe na tom os-trove, kde sa v najväã‰ej miere odohralo vraÏ-denie jedného ‰ialeného fanatika, ktor˘ sa svo-jou posadnutosÈou dostal do spoloãenskej izo-lácie, sa konali prázdninové tábory mimo‰kol-ského vzdelávania, kde sa mladí ºudia na bázedobrovoºnosti a na báze oddychového pobytua vo veºmi vhodnom prostredí pod dohºadomstar‰ích in‰truktorov nielen uãia na príkladoch,v debatách a v rôznych rozprávaniach o demo-kracii, ale uãia sa aj tomu, ako demokraciu vpraxi realizovaÈ. Pritom by som tieto pouãova-nia neoznaãil ako ‰kolenia. Îiaº, takéto neata-kujúce podujatia, neotravujúce mlad˘ch silác-kou propagandou, ako by u nás vymizli. Viem,Ïe nejaké detské rekreaãné zariadenia, kedysioznaãené ako pionierske tábory, existujú ajdnes, ale je mizivo málo tak˘ch, ktoré by bolicieºavedome organizované napríklad na‰imipolitick˘mi stranami, pretoÏe to je najlep‰ia prí-leÏitosÈ – v atmosfére, ktorá mlad˘m vyhovu-

je – pripravovaÈ deti svojich priaznivcov a ãle-nov na zmenené spoloãenské pomery, ktorépriná‰a súãasnosÈ.

Keì uÏ hovoríme o Nórsku – desaÈroãia sao Àom hádam jediné zlé slovo nepovedalo.Skôr patrí medzi krajiny, ktoré sa hodnotiav celej Európe pozitívne. Keby sa ukázalo, Ïenórsky masov˘ vrah mal trochu pravdu –pokiaº i‰lo o jeho pohºad na európsku spoloã-nosÈ – keby mal napríklad pravdu, Ïe ºudstvoaj na na‰om kontinente ide nesprávnymsmerom a Ïe teraj‰í spoloãensk˘ systém sa tuuberá viac k nemravnosti, ako k tzv. slu‰né-mu Ïivotu a keby tunaj‰ia spoloãnosÈ skutoã-ne na to ka‰lala a vo svojej pohodlnosti sa ve-novala svojim zárobkom a napredovaniuekonomiky, mal by právo ãlovek s tak˘mtooprávnen˘m pohºadom na veci a udalostizasiahnuÈ tak drasticky, ako nedávno nórskymasov˘ vrah?

To je, samozrejme, otázka, na ktorú je jedi-ná moÏná odpoveì: takto urãite nie. Napokon,ja si myslím, Ïe to je asi náhoda, Ïe sa to stalov Nórsku,. Tak˘to blázon, ja ani neviem, ako homám oznaãiÈ, aby to ão najpresnej‰ie vystiho-valo Breivikovu povahu, je ãlovek ist˘m spô-sobom vy‰inut˘ a zajtra sa môÏe vyskytnúÈ vMalajzii alebo vo Fínsku alebo v juÏnom Lu-xembursku, to je jedno, proste kdekoºvek. Aleza pozornosÈ stojí, Ïe sa to stane v spoloãenskyveºmi vyspelej krajine, kde – mám dojem – jeteraz najvy‰‰ia Ïivotná úroveÀ, ak aj nie nasvete, tak v Európe urãite. Vo mne to, ão vyko-nal, evokovalo my‰lienku, Ïe vo v˘voji ºudstvasú isté obdobia, ktoré sa vÏdy konãia nejakoukatastrofou, ãi uÏ to bola veºká priemyselná re-volúcia, ãi to boli sociálne napätia a obãianskevojny v starom Ríme: vÏdy, keì uÏ ãlovek, akohovorila moja stará mama, od besnoty nevie, ãoby robil, alebo ako my dnes hovoríme, keì uÏãlovek od dobroty nevie, ão by vyvádzal, pre-toÏe v‰etci majú v‰etko, tak potom prídu voj-ny alebo prinajmen‰om takéto excesy, aké vy-viedol v Nórsku mlad˘ muÏ Anders BehringBreivik a ktoré dokonca môÏu maÈ v nieãom lo-giku. Ale v Ïiadnom prípade my, civilizovanéºudstvo, nemôÏeme pripustiÈ takéto rie‰enieproblematick˘ch situácií a uÏ vôbec ich ne-môÏeme prepáãiÈ, a to ani v tom prípade, ak bysme pripustili, Ïe to, ão spravil, vykonal v afek-te. Pritom znovu opakujem, Ïe ak to aj bol in-dividualista bez nejak˘ch spolupracovníkov,ako sa zatiaº zdá, tak sa to mohlo staÈ hocikde,a preto tie vraÏdy ÈaÏko môÏeme oznaãiÈ za nie-ão, ão má prirodzené korene. Rozhodne v‰ak jezaujímavé, a to sa nám zdá zvlá‰È absurdné a ne-normálne, Ïe sa to stalo v krajine spoloãenskyi hospodársky veºmi prosperujúcej, a nie trebársv sociálne zaostalom Bangladé‰i, kde asi ºudiamajú iné problémy.

A ão so súãasn˘mi mlad˘mi ºuìmi? Aj my onich ãasto hovoríme, ale nezdá sa, Ïe by tie-to slová padli na úrodnú pôdu. Sú schopnéhviezdy ‰oubiznisu, mám na mysli hodnot-né hviezdy, nie nejak˘ch úpadkov˘ch ‰oume-nov, nahradiÈ tie osobnosti, ktoré mlad˘m ºu-ìom v puberte veºmi ch˘bajú, hoci právevtedy ich veºmi potrebujú? Mám na myslinapríklad pred chvíºou spomínaného KarlaGotta.

Samozrejme, Ïe Gott bol vÏdy hviezdou, i zamojej mladosti, hoci treba povedaÈ, Ïe ja som

bol ako mladík k nejak˘m vzorom vÏdy zdrÏan-liv˘. Napokon, skoro kaÏd˘ z nás star‰ích sa toskoro hanbí povedaÈ, ãi mal nejak˘ vzor. Ak˘vzor, veì ja Ïiaden nepotrebujem. Ale ak uÏ jamám povedaÈ úplnú pravdu o sebe, tak ja somsa upínal skôr k dvojici ·litr – Such˘ z divad-la Semafor, lebo tí predstavovali úplne novúvlnu avantgardn˘ch, nekonformn˘ch pesniãká-rov, predt˘m vonkoncom nevídanú. Je pravda,Ïe keì pri‰iel Karel Gott, nemal to ºahké, pre-toÏe sa ocitol uprostred tak˘ch známych a ob-ºúben˘ch spevákov, ako boli Jifií Va‰íãek aleboRudolf Cortés s nádhern˘m barytónom – a na-raz príde ak˘si blázniv˘ tenor. To uÏ dnes sot-vakto vie, ako veºmi dlho si ºudia na neho zvy-kali. Pri‰iel s nieãím nov˘m a na v‰etko novésa ÈaÏko zvyká. To mám aj svoje vlastné celo-Ïivotné skúsenosti. Ale takí schopní ako Gottsa nakoniec vÏdy ukotvia. Ak ten ãlovek vie, ãochce, ak si ide jednoznaãne za svojím cieºom,a ak vie, Ïe to, ão robí, nie je hlúposÈ, a e‰te na-vy‰e ak má okolo seba nie síce veºa, ale pred-sa len dostatok tak˘ch priateºov, ktorí pomôÏu,nesklamú a nezi‰tne pomáhajú, tak mám dojem,Ïe dosiahne svoje. A nehovorím uÏ len o jed-nom spevákovi, ale aj o celom hudobnom ‰t˘-le, ak˘m sa stal za na‰ej mladosti rokenrol. Janeviem, preão bol tak˘ obºúben˘, u nás v âes-ko-Slovensku moÏno aj preto, Ïe bol zakázan˘,ale keì pri‰li Beatles a Elvis Presley – to bolasila, ktorá prevalcovala a nadchla mladú gene-ráciu najmä v polovici 20. storoãia. Otvorenev‰ak treba uviesÈ, keì hovoríme o tomto dru-hu umenia, e‰te jeden faktor, ktor˘ úÏasneovplyvnil záujem mlad˘ch ºudí, ale vlastne ajv‰etk˘ch ostatn˘ch: také krajiny, ako Amerikaalebo Veºká Británia, dokázali v minulom sto-roãí vlastne celému svetu, Ïe vÏdy majú viac ãoukázaÈ, ako ostatní. A my sme predsa len malákrajina kdesi v strede Európy, ktorá e‰te ani svojspisovn˘ jazyk nemá napríklad 200 rokov. Taksi, preboha, nenahovárajme, Ïe nበnárod máskutoãne tisícroãnú históriu, alebo takéto po-dobné veci. Skrátka, mám dojem, Ïe ãím skôrsi kto uvedomí slamu vo vlastn˘ch topánkach,t˘m skôr sa jej zbaví. Chcem t˘mto povedaÈ ajto, Ïe ani na‰i mladí nemusia dlho pátraÈ po tom,komu by sa mali vyrovnaÈ. MoÏno to nie je aÏtaké nesplniteºné Ïelanie, aby sme sa skúsili naúrovni modernej doby vzdelávaÈ a kultúrne vy-spievaÈ tak, aby boli práve na‰i dne‰ní mladí ãonajskôr vzorom niekomu inému. Veì napríkladuÏ teraz máme viacer˘ch modern˘ch fotogra-fov, ktorí sa vyrovnajú svojim kolegom kdekoº-vek na svete. A veºmi mnoh˘ch aj predstihnú.

Kto má dnes vôbec, podºa vás, väã‰í vplyv naobãanov: cirkvi, alebo politické strany?

Tak, ako vÏdy bola, alebo aspoÀ dlhé stáro-ãia, v popredí spoloãenského úãinku na ºudí cir-kev, tak sa z toho veºa uchovalo aÏ po dnes, alev posledn˘ch rokoch predsa len pri‰lo ãosimódnej‰ie, teda politika. Pravda, zaãalo sa o nejrozprávaÈ veºmi intenzívne aÏ po páde totality,keìÏe v b˘valom reÏime to nebolo veºmi zaují-mavé, a to aj preto, Ïe sme politikov vlastne defacto ani nevolili. Teraz sa uÏ dosÈ hanblivo abojazlivo, ale predsa len vy‰e 20 rokov formu-je na Slovensku nejaká demokracia. Treba v‰akpovedaÈ aj to, Ïe svojou nevyspelosÈou a ne-schopnosÈou chápaÈ celú ‰írku moÏn˘ch vply-vov politiky na obãanov a neschopnosÈou vni-kaÈ do podstaty mnoh˘ch situácií a udalostí, po-litici o tento vplyv dobrovoºne a vlastn˘m pri-

80

Súboj argumentov za a proti eurovalu sa zpohºadu laika fakticky nedá rozhodnúÈ – pre-toÏe argumenty ekonomick˘ch kapacít voboch táboroch sú porovnateºne pôsobivé apotenciálny dojem laika, Ïe tomu rozumienapríklad lep‰ie ako Juraj Karpi‰ z Inessualebo Vladimír BaláÏ z Prognostického ústa-vu SAV, by bol nemiestnou drzosÈou.

Svet podºa InessuNapokon, sám by som sa rád doãítal, keby

niekto vierohodne vyvrátil posledné tvrdeniaInessu, preão „by Slovensko by malo zamiet-nuÈ nav˘‰enie EFSF (Európsky finanãn˘ sta-bilizaãn˘ nástroj alebo „euroval“) a roz‰íre-nie jeho právomocí:

Ako ukazuje jedenapolroãná skúsenosÈ,rie‰enie spoãívajúce v prerozdelení dlhovcestou EFSF nefunguje – „nákaza“ sa roz‰í-rila aj na ìal‰ie krajiny a naplnil sa katastro-fick˘ scenár – ECB musí zachraÀovaÈ aj veº-ké Taliansko. Vzhºadom na to, Ïe nejde oproblém likvidity problematick˘ch krajín,ale problém ich solventnosti a solventnosti fi-nanãn˘ch in‰titúcií, ktoré sú ich veriteºmi, ìal-‰ie premosÈovacie úvery situáciu iba zhor‰u-jú zdravie ostatn˘ch ãlenov eurozóny a ohro-zujú ich prístup na trhy (pozri Taliansko).Na fi‰kálnu centralizáciu, ktorú dlhová úniapredstavuje, politici nemajú mandát od voli-ãa. Navrhované rie‰enie predstavuje neopod-statnené transfery bohatstva od daÀov˘ch po-platníkov jednej krajiny cez zachraÀovanúkrajinu k majiteºom a veriteºom finanãn˘ch in-‰titúcií v inej krajine.“

A hoci môÏe maÈ na‰inec zimomriavky ztoho, ão nás ãaká v prípade neschválenia eu-rovalu, ani argumenty Inessu – „V hypotetic-kom prípade, ak by do‰lo k vyuÏitiu záruk zEFSF v navrhovanej podobe (celkov˘ objem780 mld. eur, záruky Slovenska 7,7 mld. eur)– by ich financovanie vyÏadovalo zv˘‰eniedaní a odvodov najviac zo v‰etk˘ch krajín eu-rozóny – aÏ o 35 %. 1000 eur dlhu prerozde-len˘ch v rámci EÚ bude preto vzhºadom nav˘‰ku ich príjmov bolieÈ Slovákov dva aÏ trikrát viac ako napríklad Nemcov. Budúce ná-klady vypl˘vajúce z EFSF budeme musieÈ po-kryÈ zv˘‰ením daní dvakrát väã‰ím ako na-príklad susedné Rakúsko“ – v opaãnom prí-pade nesignalizujú prechádzku ruÏov˘m sa-dom s prstom v nose.

VedieÈ to budeme neskoroIsteÏe, môÏeme vyuÏiÈ aj jednu marxistic-

kú mantru, podºa ktorej je kritériom pravdyprax – ale to uÏ bude neskoro. Za rok alebodva budeme vedieÈ, ako sa mali krajiny euro-zóny rozhodnúÈ (dnes uÏ napríklad mnohítu‰ia, Ïe pokus vyhnúÈ sa bankrotu Grécka bol

Predãasn˘m voºbám sa takmer

nedá vyhnúÈ

ãinením pomaly prichádzajú. To nie je lenmôj dojem, u nás predsa existujú v˘skumyverejnej mienky, ktoré sa obãanov priamop˘tajú: Kto má na vás vplyv? alebo, ja ne-viem: Kto je najdôveryhodnej‰ím politi-kom? A aj z v˘sledkov vidíme, Ïe ºuìom pre-stalo byÈ politizovanie zvlá‰tne, tak ako pre-stali byÈ zvlá‰tne kabarety, kde sa kritizova-li ãlenovia vlády a ìal‰í politici, lebo sme sina to uÏ zvykli. A potom narastá sem-tam ajnejaká anarchia, sem-tam rastie zloãinnosÈ,ako by úcta k poriadku a k zákonom vyÏa-dovala, aby sa nad ºuìmi stále objavovaltrestajúci prst boÏí. Ale v zrelej spoloãnos-ti nemusí byÈ t˘m prstom, ktorého sa mámebáÈ, vÏdy len policajt s obu‰kom. A nemu-síme byÈ dobrí len vtedy, keì je ten prstzdvihnut˘ a keì sa vyhráÏa, a preto aj do-drÏiavame zákony. Na to, aby bol poriadoka aby dominovala slu‰nosÈ, musí byÈ aj ne-jaká spoloãenská vyspelosÈ, nejaká vzdela-nosÈ a nejaká kultivovanosÈ, ktorú môÏe ãlo-vek získaÈ aj doma, vo svojej rodine. Nedása v‰ak niã robiÈ, toto v‰etko neprichádza znoci na ráno, t˘ch 20 rokov od pádu komu-nizmu je dosÈ málo. Ale napriek tomu, Ïe mysa toho asi nedoÏijeme, tak ja verím, Ïe totieÏ raz príde, keì zistíme, ão je správne aako sa dá ão najlep‰ie spolunaÏívaÈ, abysme spolu slu‰ne vychádzali. Len dúfam, Ïenás to zase nenauãí aÏ nejaká vojna.

Poviem vám pravdu, Ïe uÏ veºmi neverímnejakému v˘raznej‰iemu vplyvu na ºudízo strany politikov alebo duchovn˘ch ale-bo in˘ch verejne vystupujúcich ºudí. Alena druhej strane si zasa neviem predsta-viÈ, kto by to teda mal byÈ. Asi jedinoumoÏnosÈou je, Ïe obãania by mali byÈ napolitikov, uãiteºov, sudcov, duchovn˘ch aìal‰ích ºudí na podobn˘ch pozíciách ná-roãnej‰í a Ïe musia od nich ãakaÈ viac. Veìod koho iného, ak nie od t˘chto ºudí?

Ja si nemyslím, Ïe by to mali byÈ práve ta-kíto tí najvy‰‰í a v‰etk˘m známi ãinovníci.Skúsme sa v‰ak e‰te viac otvoriÈ svetu a aksi myslíme, Ïe u nás to nie je v poriadku, takhºadajme, ako je to povedzme v Nemecku:na koho sa upínajú mladí Nemci, na kohomladí ·kóti alebo, ja neviem, Japonci, vkom vidia svoju autoritu? âi máte dojem, Ïev‰etko tam robí ich viera a ich náboÏenstvo?Ja si myslím, Ïe nie. To môÏe byÈ rodiã, tomôÏe byÈ aspoÀ jeden z celého uãiteºskéhozboru, ktor˘ dá deÈom istotu, to môÏe byÈ sta-r˘ otec alebo vôbec nejak˘ skúsen˘ ãlovek,ktor˘ nás síce otravuje svojím rozprávaním,ako bolo zle poãas 1. svetovej vojny na Pia-ve a tak, ale nakoniec si nás získa, pretoÏeje to ãlovek pripraven˘ na Ïivot a poskytnenám, ale najmä mlad˘m mnohé zaujímavéinformácie a pouãenia. MôÏe to byÈ star‰íbrat, ale aj sused, u ktorého som moÏnoãastej‰ie, ako doma, lebo ma ãímsi zaujíma,a vtedy mi môÏe byÈ úplne ukradnut˘ neja-k˘ minister alebo, ja neviem, nejak˘ najvy‰-‰í duchovn˘. Jednoducho, môÏe to byÈ ho-cikto, aj vonkoncom neznámy, kto dokáÏepôsobiÈ na svoje okolie moÏno bez toho,aby o tom nejako cieºavedome prem˘‰ºal.Vy‰‰ie hodnoty sú ukotvené kdesi s v Àom.

S Milanom Markoviãom uvaÏoval Ernest Weidler

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

81

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

neúspe‰n˘ a získan˘ ãas je nesmierne drahouinvestíciou), dokonca budeme vedieÈ aj to, akosa mali rozhodnúÈ slovenskí poslanci a poli-tici – táto skúsenosÈ je nám v‰ak teraz platnáako m⁄tvemu zimn˘ kabát.

Hoci istá odli‰nosÈ tu je – ak nebudú pred-ãasné voºby, budeme v roku 2014 vedieÈ,komu máme to rozhodnutie spoãítaÈ. Tedavedeli by sme, keby sa slovenskí voliãi v bu-dúcnosti rozhodovali na základe postoja kukºúãovej otázke dne‰ka. Dokonca ani v prí-pade predãasn˘ch volieb to nie je také isté, Ïevoliãi spoãítajú politikom ich vajatanie v kau-ze euroval 1 a 2,alebo nieão iné. Prinajmenejod voliãov Smeru by som neoãakával, Ïebudú citlivo zvaÏovaÈ plusy a mínusy posto-ja, kedy som za euroval, ale nezahlasujem,lebo ‰pekulujem s t˘m, Ïe sa rozpadne vláda.Ale aby som nebol nespravodlivo sarkastic-k˘ – je väã‰ím profitom pád nenávidenej vlá-dy, aj keì vieme, Ïe „na‰i“ podporujú euro-val, ktor˘ odmieta väã‰ina obyvateºov Sloven-ska?

RozhodovaÈ sa na‰incovi nedá ani na zákla-de politick˘ch stanovísk – zavádza Sulík svo-jou charakteristikou eurovalu ako cestou k so-cializmu? Zavádza Miklo‰ s Radiãovou, ak vkoncovke odmietajú to, ão pred niekoºk˘midÀami ponúkali sulíkovcom ako nimi samot-n˘mi akceptovateºné rie‰enie?

Dve moÏnostiDeÀ pred hlasovaním o eurovale nebolo

veºa vecí stále jasn˘ch – zdalo sa ako veºmipravdepodobné, Ïe ak koaliãné strany ani opiaì nevyjdú v ústrety sulíkovcom, nebudemôcÈ Sulíkova strana hlasovaÈ za, ak nechceprísÈ o posledné zvy‰ky tváre. Îe sa absolút-nym trvaním na odmietavom postoji a slov-níkom nikdy ani cent do tejto pozície dosta-la aj sama, je cenou za detské choroby mla-dej strany, ktorá uverila svojej v˘nimoãnos-ti a neponechala si aké-také ústupové cesty.A ak nebude môcÈ Sloboda a solidarita hlaso-vaÈ za, bude maÈ pred sebou koalícia dve ces-ty – A. buì sa pokúsiÈ sulíkovcov k tomuhlasovaniu prinútiÈ spojením hlasovania oeurovale s hlasovaním o dôvere vláde, aleboB. si hºadaÈ cestu k Smeru. Samozrejme, zapredpokladu, Ïe sa tri koaliãné strany ne-zmieria s neúspe‰n˘m hlasovaním a IvetaRadiãová nepríde na summit do Bruselu sjemn˘m pokrãením pliec – nedalo sa, ne-presvedãili sme ho, musíte na ísÈ inak.

Variant AVráÈme sa teda k variantu A – hlasovanie o

eurovale bolo teda neúspe‰né, zasadla mi-moriadna vláda s jedin˘m bodom programu.Spojenie hlasovania o eurovale s vyslove-ním dôvery vláde, ako jej to umoÏÀuje textústavy. Predpokladajme, Ïe väã‰ina vládyhlasovala za, proti boli ‰tyria ministri za SaS(Jozef Mihál, ªubomír Galko, Juraj Mi‰kova Daniel Krajcer), jeden minister sa zdrÏal hla-sovania (Daniel Lip‰ic z KDH), ostatní hla-sovali za. Napokon, väã‰ina hlasovaní o té-mach spojen˘ch s eurovalom nedopadla inak– sulíkovci a Lip‰ic boli proti.

Návrh na spojenie hlasovania o eurovale sdôverou vláde teda putuje uÏ v stredu do Ná-rodnej rady SR, kde sa do prekérnej pozíciedostali najmä poslanci za SaS. PretoÏe toto jeuÏ iná káva – ak aj predt˘m uvaÏovali o si-

tuácii, Ïe sa im podarí nakriatnuÈ väã‰inukoalície na „anicentov˘“ model (ktor˘, pove-dzme si úprimne, po koaliãnom rokovaní vPapierniãke vniesla na politické trhoviskoIveta Radiãová), narazili na múr odmietaniaa hra na stole vyzerá úplne inak. Situácia SaSje teda váÏna, moÏno aÏ zúfalá.

Ak podporia nenáviden˘ euroval, vláda sazachráni, ale politická budúcnosÈ SaS budeveºmi veºmi veºmi neistá. PretoÏe prísÈ po mi-lovníkoch trávy a doteraz neregistrovanéhomosexuálne páry aj o odporcov eurovaluje dosÈ strát aj na zavedenú stranu, nietoe‰te na toto fejsbukové spoloãenstvo. A aksi e‰te pridáme na misku váh Sulíkov a Mi-hálov daÀovo-odvodov˘ koncept, ktor˘úprimne nasiera Ïivnostníkov, umelcov, ºudív slobodn˘ch povolaniach a nemalú ãasÈ no-vinárov, lebo predov‰etk˘m t˘mto profesio-nálnym skupinám siaha na ich príjmy, budepre túto marketingovú stranu mimoriadneÈaÏké ponúknuÈ ãosi, ão ju udrÏí nad päÈper-centn˘m kvórom, potrebn˘m na vstup doNR SR.

Ak za dôveru vláde nezahlasujú, vláda pad-ne a SaS s nimi (pretoÏe je jasné, Ïe za dôve-ru Radiãovej vláde Smer nezahlasuje). Iste-Ïe, toto riziko si musí uvedomovaÈ aj väã‰i-na koalície, ale trúfam si povedaÈ, Ïe dvomtretinám (jednej urãite) nehrozí ani po ta-komto v˘voj odchod do opozície, a preto ichnemusí ani takáto alternatíva mimoriadneznepokojovaÈ. SaS si zachová tvár, ale pádvlády a potenciálny návrat Roberta Fica jejmnohí pravicoví voliãi nemusia zabudnúÈ.

ëal‰ie moÏnosti sú pri tejto v˘vojovej líniidve – predãasné voºby alebo rekon‰trukciavlády bez SaS, prípadne aj bez SDKÚ-DS, akprezident poverí zostavením vlády RobertaFica. Smer tak˘to variant bez volieb momen-tálne odmieta, ale ako si mnohí pamätáme, po-ku‰eniam vie Ficova strana celkom rada pod-ºahnúÈ. Po línii A sme sa teda dostali k veºmipravdepodobnému vyústeniu – predãasn˘mvoºbám.

Variant BA ão hovorí variant B?Koalícia zistila, Ïe so sulíkovcami sa do-

hodnúÈ nedá a obrátila sa s ponukou na roko-vania na opoziãn˘ Smer. Smer síce dlhodo-bo vyhlasoval, Ïe podporuje väã‰inové európ-ske rie‰enie eurovalov 1 a 2, ale nebol ochot-n˘ hlasovaÈ za, ak tak neurobia v‰etky koaliã-né strany. MoÏno si niektorí e‰te pamätáme,akú síru a popol pú‰Èal premiér Robert Ficona opoziãné strany, ktoré odmietali hlasovaÈza Lisabonskú zmluvu a vyãítal im nedosta-tok zodpovednosti za ‰tát, moÏno si niektoríe‰te pamätajú, ako Robert Fico sºuboval, Ïev otázkach národného a ‰tátneho záujmu ne-bude politikárãiÈ, ale kto nie je v politike dvadni aj s cestou z Marsu vie, akú dôveryhod-nosÈ a ÏivotnosÈ majú takéto vyhlásenia. A Ïepredstava, ako na kritike eurovalu a potenciál-nom zvy‰ovaní daní za jeho prípadn˘ neús-pech profituje niekto in˘ ako predseda Sme-ru, je pre predsedu Smeru nesmierne neprija-teºná. (Pre objektívnosÈ dodajme, Ïe znepoko-jenie nad takouto moÏnosÈou otvorene vy-slovil predseda Mostu-Híd Béla Bugár a nad-‰enie Àou nemoÏno oãakávaÈ ani u in˘ch koa-liãn˘ch politikov.)

Cena za súhlas Smeru nebude malá – je Àourekon‰trukcia vlády alebo predãasné voºby.VládnuÈ men‰inovo s podporou Smeru aleboSas nemôÏe byÈ niã menej zloÏité, ako jevládnutie väã‰inové so SaS. Napokon, vietesi predstaviÈ, ako Smer podporuje súãasnéprogramové vyhlásenie Radiãovej vlády? AvládnuÈ men‰inovo s podporou SaS nemôÏebyÈ v ponuke Smeru.

Zostávajú nám predãasné voºby – ãiÏe po-dobne ako v prípade variantu A.

Jediná ‰anca, ako predísÈ predãasn˘m voº-bám, je teda schválenie eurovalu s hlasmiposlancov Slobody a solidarity najneskôr vdruhom hlasovaní spojenom s hlasovaním odôvere vláde. Ale ãi takáto vláda môÏe vy-drÏaÈ aÏ do roku 2014, je mimoriadne ne-pravdepodobné.

(rk)

82

Medzi najzaujímavej‰ie postavy slovenské-ho verejného Ïivota uplynulého dvadsaÈroãiamôÏeme zaradiÈ PhDr. Pavla Ruska (*1963).Je ním vlastne aj v posledn˘ch rokoch, alejeho interesantnosÈ je teraz uÏ skôr so zápor-n˘m znamienkom. Ak v 90. rokoch a na zaãiat-ku tohto tisícroãia pravidelne spôsoboval roz-ruch svojimi mediálnymi, politick˘mi, ale ajekonomick˘mi ambíciami, teraz sa zrazu z po-hºadu obãanov utiahol kamsi do úzadia ale-bo zákulisia a aÏ na obãasné senzácie v bul-várnom Novom ãase (podsvetie ho chce vrajzabiÈ) sa nanajv˘‰ sem-tam objaví idylka sjeho rodinou. Rusko dlh˘ ãas chcel byÈ pánomtelevízií, vládnych postov, straníckych pozíciía popredn˘ch firiem, ale dnes sa ÈaÏko dozve-dieÈ, ão vlastne robí a ãím sa Ïiví. Vyzerá todokonca tak, ako keby ho ‰ikovnej‰í podnika-telia okrádali.

Pritom Ruskovi nemoÏno uprieÈ, Ïe hneì vzaãiatkoch postkomunistickej SR sa stal v˘-razn˘m tvorcom súkromného televíznehoprostredia. Akokoºvek bol znevaÏovan˘ a vy-stavovan˘ uráÏkam za nedostatoãnú kultivo-vanosÈ prvej slovenskej súkromnej televízieTV Markíza, ktorú zaloÏil 31. augusta 1996,jeho poãin v˘razne zmenil nielen mediálnyobraz Slovenska, ale aj verejn˘ Ïivot v SR. UÏto, Ïe svoj mediálny v˘tvor nenazval ani tro-chu konvenãne, ale aj v európskom kontex-te maximálne originálne – a bez toho, aby ve-rejnosÈ dráÏdil nejak˘m absurdn˘m pome-novaním (ak˘m je skôr JOJ, neÏ Markíza) –,dokazuje, Ïe Rusko bol svojrázny a súãasnekriticky prem˘‰ºajúci kreatívny ãlovek.

A hneì na zaãiatku treba uviesÈ, Ïe bolplnohodnotne ambiciózny. Samozrejme, mu-sel chcieÈ a chcel, aby bol jeho projekt v ‰i-rok˘ch obãianskych skupinách príÈaÏliv˘ ateda v dostatoãnej miere komunikovan˘. Ne-robil to v‰ak za kaÏdú cenu. Mohol do pro-gramovej ‰truktúry nahádzaÈ desiatky relácií,ktoré by tisíce nenároãn˘ch obãanov zaujalia zabezpeãili mu vysokú sledovanosÈ. Na tomohol pouÏiÈ overené príklady zo zahraniã-n˘ch súkromn˘ch televízií – a niektoré, alenaozaj selektívne vybrané, aj pouÏil –, aleRusko hºadal a vedel nájsÈ rozumnú mieru ipre atraktívnosÈ, i pre profesionálnosÈ progra-mov, ktoré by mu aj osobne priniesli pôÏitok,lebo by vedel, Ïe sú to relácie alebo progra-mové série, ktoré si nájdu uznanie aj medziexpertmi a vzdelanej‰ími ºuìmi.

Jeho cit pre mediálnu prospe‰nosÈ vysiela-n˘ch programov potvrdzuje to, akú pozornosÈ– prekraãujúcu záujem ãisto „zárobkového“média – vyvolal programov˘ typ, ktor˘ nie jenevyhnutnou súãasÈou v‰etk˘ch zahraniãn˘chsúkromn˘ch médií. Mám na mysli spravodaj-stvo. Rusko ho nezveril do rúk Ïiadnehoosvedãeného tvorcu ‰kandálov a v˘trÏností„novoãasovského typu“, ktor˘ by mu zaradilveãerné televízne noviny medzi programy

banálne a bulvárne, teda tie, ktoré patria –podºa Ïurnalistu BraÀa Bieleného – medzimédiá odráÏajúce „debilitu más“ (alebo jejpodliehajúce). Za ‰éfku spravodajskej redak-cie stanovil svoju manÏelku Vieru Ruskovú,nie v‰ak preto, Ïe by podºahol pre Slovenskocharakteristickému rodinkárstvu, ale preto,Ïe táto skúsená mediálna pracovníãka sa vtomto vlastne veºmi nároãnom programovomtype naozaj vyznala. To by v‰ak bolo málo –Rusková dokázala viac-menej donútiÈ aj tvor-cov, aby sa jej a Ruskove predstavy o kvalit-nom spravodajskom a publicistickom pro-grame zrealizovali aj v praxi. Mimochodom,ani Rusko, ani Rusková nepripú‰Èali po-‰kvrnenú, a teda nespisovnú slovenãinu a asiÈaÏko by vtedy bola mohla robiÈ sprievodky-Àu po sledovanom Teleráne moderátorka,ktorá by kaÏdú chvíºu namiesto opytovacie-ho slovíãka „v‰ak?“ pouÏívala u‰i trhajúce ne-správne (a v ‰kolskej kvalifikácii hodnotenéako „hrúbka“) „Ïe?“ a ktorá by preÏívala„horké noci“ namiesto horúcich.

Rusko sa banálnemu, podenkovému roz-meru komerãného média nechcel celkompodriadiÈ, napokon – viacero programov˘chzámerov Markízy naznaãuje, Ïe mu slovens-kí intelektuáli neboli celkom ºahostajní, zále-Ïalo mu zrejme na tom, aby ho osobnosti a in-dividuality nevyradili úplne zo skupiny uzná-van˘ch tvoriv˘ch fenoménov, a tak sa vcel-ku umne pohyboval na jednej strane medzimediálnymi kupãíkmi a na strane druhej me-dzi profesionálnymi kapacitami.

Sem by sme azda mohli zaradiÈ publicistic-kú reláciu, ktorú jej tvorkyÀa Zlatica Pu‰ká-rová nazvala „Na telo“. V SR sa kaÏd˘ t˘Ï-deÀ vysiela niekoºko relácií, v ktor˘ch Ïurna-lista toho ãi onoho média diskutuje s jedn˘malebo viacer˘mi politikmi. TV Markíza sana rozdiel od mnoh˘ch in˘ch kolegov usilu-je – ako svedãí aj názov – otázkami zahnaÈprítomného politika do kúta, odkiaº niet v˘-hovorkového úniku, pritlaãiÈ ho „na telo“ adonútiÈ ho tak k tomu, aby ão najotvorenej-‰ie hovoril o probléme, ktor˘ je politikovi ajeho strane nepríjemn˘ a aby sa z niãoho ne-mohol vyvliecÈ. Samozrejme, Pu‰károvej tla-ãenie je veºmi nedokonalé a ãasto aj ne‰ikov-né, lebo jej publicistická zdatnosÈ je predsa lentrochu obmedzená, ale Ruskov i publicistkinzámer bol ocenenia hodn˘, lebo do nevyna-chádzav˘ch politick˘ch súbojov vná‰a mo-ment pre diváka nadmieru pútav˘ a sugestív-ny: divák cíti, Ïe politik nemôÏe len tak ujsÈ.LenÏe zasa, na druhej strane, aj politici sú uÏmimoriadne ostrieºaní a vedia, ako sa zo sluã-ky vykæznuÈ. Ale keìÏe podobne nástojãivúpublicistiku Ïiadna iná televízia nemá, Rus-ko si za Àu zaslúÏi uznanie – napokon, b˘va-l˘ riaditeº a majiteº je uÏ z TV Markíza nie-koºko rokov preã, ale „Na telo“ sa stále vy-siela.

·plh do mediálneho a politického neba – a pád

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

83

Pri trochu inom pohºade na slovenskú rea-litu sa dá povedaÈ aj to, Ïe sa Rusko zaãlenildo trochu ne‰Èastnej skupiny poloviãat˘chosobností slovenského ponovembrového Ïi-vota, ktorú evidentne vedie – ako vypl˘va zmnoh˘ch na‰ich predo‰l˘ch úvah – politikVladimír Meãiar, ale do ktorej patrí z trochuiného aspektu aj politik MikulበDzurinda. Súto ºudia, ktorí získali v rôznych obdobiach v˘-znamné postavenie v slovenskej pospolitos-ti, a t˘m dokázali, Ïe majú zreteºné predpo-klady staÈ sa – na Slovensku tak ch˘bajúcimi– osobnosÈami a zapísaÈ sa do histórie moder-nej SR. Ale aj Meãiar, aj Fico, aj Kaník a smnoh˘mi ìal‰ími aj Rusko vÏdy pusto‰ia aruinujú svoje postavenie – a teda aj seba sa-m˘ch – neovládateºn˘mi pokleskami a slabi-nami, ktoré ich zaraìujú medzi priemern˘chmalome‰tiakov.

Rusko sa stal od polovice 90. rokov nielenzakladateºom a riaditeºom TV Markíza, ale za-krátko aj stvoriteºom a predsedom politickejstrany ANO (Aliancia nového obãana, zalo-Ïená v roku 2001) s dosÈ solídnym personál-nym zázemím (podpredsedovia ªubomírLintner a Jirko Malchárek sa r˘chlo nauãilivcelku efektívne sa pohybovaÈ v politike) a pojej volebnom úspechu bol od septembra 2003do augusta 2005 ako nominant ANO podpred-sedom vlády a ministrom hospodárstva SR.Azda nie je bez v˘znamu, ak upozorníme, Ïez vládneho postu ho po viacer˘ch ‰kandálochodvolal samotn˘ vtedaj‰í premiér Dzurinda.Rusko tak summa summarum zaznamenaltakmer nevídan˘ a veºmi ani neãakan˘ vzo-stup a v posledn˘ch rokoch takmer nepov‰im-nut˘ v‰estrann˘ pád. Dnes uÏ obãania o Àomtakmer niã nevedia.

Mediálny, stranícky a ‰tátnoúradnícky mágpomerne r˘chlo, ale aj – takpovediac – tak-mer bez boja svoj súboj s osudom prehral. Aksme ho spojili s Meãiarom a ìal‰ími politik-mi, nedá sa nevybadaÈ, v ãom môÏe maÈ ichosobnostn˘ v˘voj spoloãného menovateºa.Ch˘bal im tak˘ intelektuálno-kultúrny roz-mer, obohaten˘ Ïivotnou filozofiou, ktor˘ bypribrzdil dôsledky duchovnej prázdnoty ichosobnosti. Niã ºudsky a osvietenecky sku-toãne pozoruhodné nemali vo svojom kona-ní a vo svojich názoroch.

K˘m ·túr, Hurban a HodÏa mali v˘raznéhumanistické zázemie a ciele, takmer v‰etcisúãasní slovenskí politici a ìal‰ie verejne ãin-né kapacity Ïijú v úzkych dimenziách svojichpragmatick˘ch, úÏitkov˘ch a zi‰tn˘ch náhºa-dov na ãloveka, na ºudstvo a asi aj na vesmír,teda v úzkych priestoroch svojho kuchyn-ského mysliteºstva. Neprekroãia múry avstupné dvere svojich bytov –, ale to je vlast-ne aj odzrkadlením toho v‰etkého, ão tvorírozsah a hæbku (ãi skôr plytkosÈ) ‰irokej slo-venskej pospolitosti. AmbicióznosÈ, ktorá bysa skr˘vala v ºuìoch okolo nás a ktorá by ne-vypl˘vala len z dopytu po ziskoch a po moci,je úzkym profilom slovenského spoloãen-stva (ale dnes uÏ veºmi o nej nepoãuÈ ani z ãe-ského prostredia, ba ani z poºského).

Nechceme preháÀaÈ nekvalitu európskejkomunity a ani obmedzen˘ dosah inak v˘bor-n˘ch a uÏitoãn˘ch súãastí v‰etkého toho, ãomá modern˘ Európan k dispozícii, povedzmetelevízie, internetu, googlovej encyklopédiea mnoh˘ch in˘ch technick˘ch zázrakov, aleÈaÏko nevziaÈ do úvahy, Ïe to, ão súãasnú

ºudskú bytosÈ neobyãajne obohacuje (aj v po-rovnaní s na‰imi predkami), ju tieÏ – a súãas-ne – i ºudsky znehodnocuje a pripravuje o v‰e-lião z toho, k ãomu sa kedysi musel cieºave-dom˘ ãlovek krvopotne aj roky predieraÈ.Dnes uÏ dieÈa, ak sa trochu vyzná vo vyuÏí-vaní internetu, môÏe vedomosÈami, ktoré máporuke, predstihnúÈ svojich rodiãov. LenÏe ajsamotné spomínané predieranie sa k vy‰‰ejvzdelanostno-duchovnej kvalite, ktoré bolov˘razn˘m znakom ãlovekovej vzdelanosti,napæÀalo ºudí kedysi ãímsi nadÏivoãí‰nym, bachce sa napísaÈ – boÏsk˘m alebo BoÏím.

Bolo by v‰ak nesprávne a nepresné chápaÈako v˘krik do tmy nepriaznivé posúdenieRuskovej duchovnej úzkoprsosti, dosÈ blízkejaj Meãiarovmu a Dzurindovmu nedostatoã-nému pohybu v na‰om duchovnom priestran-stve. Za t˘m v‰etk˘m je predov‰etk˘m na‰aºútosÈ nad malichernosÈou a obmedzenosÈou,ktoré pravdepodobne zakrátko uÏ úplne opan-tajú slovensk˘ch ãiniteºov, najmä t˘ch, ktorímajú na dosah také potrebné dotvorenie slo-venskej elity. V‰imnime si na potvrdenie na-‰ich obáv jednu úplnú maliãkosÈ vo verejnomvystúpení premiérky Ivety Radiãovej. Tá do-káÏe v rôznych bagateºoch doslova zaÏiariÈ aºudí strhnúÈ. Pri‰la sa napríklad pozrieÈ nahojne nav‰tíven˘ letn˘ festival Pohoda a narozºahlej ploche trenãianskeho letiska ju za-chytila kamera, ako si pochutnávala na cigán-skej peãienke a dokonca obdivuhodne ºudskya bezprostredne ponúkla zo svojej porcie ajjednému z tisícov úãastníkov (tu‰ím noviná-rovi), ktor˘ ju oslovil. Z hºadiska jej imidÏutoto gesto nemalo chybu. A od iného verejné-ho ãiniteºa by sme ho mohli sotva ãakaÈ. Alejeho hodnota by sa stisícnásobila, keby jejimidÏ skompletizovalo (ch˘bajúce) iné Radi-ãovej vystúpenie, ktor˘m by predloÏila verej-nosti nejakú svoju Ïivotnú filozofiu a keby as-poÀ ist˘ poãet obãanov tak˘mto „masary-kovsk˘m“ alebo „havlovsk˘m“ mysliteºsk˘mãi humanistick˘m vypätím svojej du‰e bolanainfikovala a slovensk˘ rozmer verejného ãi-niteºa obohatila na rozmer najmenej európsky.

Ruskovi uÏ naãisto takáto dimenzia jehokomunikácie s obãanmi a verejnosÈou ch˘ba-la. Jemu pravdepodobne potrebnosÈ takého-to dialógu ani nezi‰la na um. Príli‰ zrejme ve-ril akémusi úradníkmi zorganizovanému ale-bo aj sformulovanému dorozumeniu politikas obãianskymi masami. Nedostatok ãlove-ãej, v‰eºudskej konverzácie je signifikantn˘najmä pre pragmatick˘ch ãiniteºov, ktorí saspoliehajú na finanãnú silu svojich argumen-tov a na rôzne mocenské páky. Sú v‰ak tisí-ce príkladov, Ïe ºudia sa neuspokoja len spekn˘mi ãíslami, ukryt˘mi do politikov˘chslov. âlovek predsa len potrebuje aspoÀ ná-znak du‰e, aby sa dal politikom zaujaÈ astrhnúÈ.

Rusko bol absolútne chladn˘ a aj nev‰íma-v˘ – asi tak sa dajú najlep‰ie charakterizovaÈjeho verejné vystúpenia. Mnohí politici naozajneberú do úvahy, Ïe aj ich „remeslo“ si vy-Ïaduje profesionálnu prípravu a „prevádzku“,Ïe nemoÏno len tak hodiÈ pár vyprázdnen˘ch,vnútorne nespracovan˘ch slov do vetra. Títovysoko postavení ãinitelia majú nanajv˘‰ ‰pe-cialistu, ktor˘ ich pripravuje na nejaké preho-vory nácvikmi alebo pouãeniami z hºadiska

v˘beru slov, z hºadiska kompozície celého vy-stúpenia alebo z hºadiska slovosledu. Nepo-pierame ani potrebu takéhoto technickéhoobrusovania slovného vyjadrenia dôleÏit˘chmy‰lienok. Ale sotvakomu zíde na um, aby saobklopil radcami, ktorí sami vedia pekne –opakujem: pekne – hovoriÈ a touto „krásotouducha“ in‰pirujú aj politika, aby sa nauãilreãníckou obratnosÈou do samej hæbky zaujaÈpoãúvajúceho obãana.

Samozrejme, len máloktor˘ súãasn˘ slo-vensk˘ politik sa pripravoval na svoj budúcipost nejak˘m cieºavedom˘m ‰túdiom. V‰et-ko sa od roku 1989 dialo len a najmä Ïivel-ne. LenÏe Ruskov príklad potvrdzuje, Ïe ìa-leko sa len so samotn˘m zvládnutím najbeÏ-nej‰ích poznatkov o politike a o moÏnostiachmédií, bez ich hlb‰ieho skúmania a zaãlene-nia do kaÏdodennej praxe, nedalo a nedádôjsÈ. Ani mnohí novinári sme sa nepripravo-vali na fakulte Ïurnalistiky, ale veºmi r˘chlopo prechode z vysokej ‰koly v‰eobecne hu-manistického smeru do konkrétnej ãinnostipovedzme rozhlasovej sme pochopili, Ïe simusíme vytvoriÈ nejak˘ systém ‰túdia, ktorénám nahradí univerzitné poznatky. V‰etkomá – okrem iného – aj svoju techniku. Radi-ãovej zaruãene veºmi pomáha v jej premiér-skych postupoch niekoºkoroãné ‰túdium so-ciológie na bratislavskej univerzite, ale ajpostdoktorské ‰túdium v Oxforde. Rusko,ako sme ho vtedy poznali, dosÈ podceÀovaltento prúd informácií a cieºavedom˘ch ponau-ãení, ktoré by dali pevnú líniu jeho politickejpraxi. Kto si môÏe nieão pamätaÈ z toho, ãoz postu ministra alebo predsedu liberálnejstrany verejne povedal? Pritom ako predse-da ANO – strany v slovenskom kontexte svo-jím zacielením novej a nepoznanej – malskvelú príleÏitosÈ blysnúÈ sa mnoh˘mi ne-v‰edn˘mi, príÈaÏliv˘mi a v prvom rade mo-dern˘mi my‰lienkami. Mal ich prinajmen-‰om prekonzultovaÈ s politologick˘mi ex-pertmi a so Ïurnalistami, ktorí sa venovalianal˘ze súãasnej európskej politiky.

Pavol Rusko zostal – po odchode z postuministra i riaditeºa TV Markíza – ako nah˘v t⁄ní. Nemal ão povedaÈ, nevedel, ão máurobiÈ, aby si získal naspäÈ re‰pekt ‰irokejskupiny obyvateºstva. Jeho cesta na spomí-nané dva vrcholy vládnych i mediálnychaktivít si zaslúÏi uznanie. Preto je prinaj-men‰om divné, Ïe v ãase, keì sa mu v‰et-ko zaãalo rozpl˘vaÈ a strácaÈ, nena‰iel – aasi ani nehºadal – spôsob, ako obnoviÈ svo-je spoloãenské i profesionálne postavenie.MoÏno si myslel, Ïe predo‰lé v˘kony a v˘-sledky ho oprávÀujú oãakávaÈ, aby mucelé jeho okolie podrÏalo predo‰lé funkciea vrátilo ho na v˘slnie. Ani jedna pracov-ná a funkcionárska operácia v‰ak nemáveãnú platnosÈ. Treba ju znovu a znovuopakovaÈ a zveºaìovaÈ, lebo je ãasto ‰kodastraten˘ch skúseností, ktoré ãlovek získalv ãase, keì sa mu darilo a keì sa obdivu-hodne ‰plhal do neba.

Ernest Weidler, publicista

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

84

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

OD 1. DO 30. SEPTEMBRA

5. septembra – Mimoriadnu schôdzu parla-mentu, ktorej jedin˘m bodom je návrh na vyslo-venie nedôvery premiérke Ivete Radiãovej, ini-ciovala strana Smer-SD. Ako vysvetlil po roko-vaní roz‰íreného Predsedníctva Smeru-SD líderstrany Robert Fico, dôvodom tohto kroku je nie-len kauza DaÀového riaditeºstva SR, ale aj „cel-ková neschopnosÈ premiérky riadiÈ vládu a dô-sledky, ktoré t˘m Slovensku spôsobila“.

6. septembra – Predseda Národnej rady SRRichard Sulík otvoril rokovanie 22. schôdzeparlamentu. Poslancov po letnej odmlke ãaká pri-bliÏne 100-bodov˘ program. RozhodovaÈ bymali o viacer˘ch ústavn˘ch zákonoch, o lieko-vej ãi daÀovo-odvodovej reforme, ale aj o novom‰éfovi Národného bezpeãnostného úradu, ktor˘msa má staÈ poslanec za SaS Kamil Krnáã. Defi-nitívne by mali rozhodnúÈ o zru‰ení tzv. Meãia-rov˘ch amnestií.

6. septembra – Zverejnenie zoznamu s údaj-n˘mi politick˘mi nomináciami bolo voãi niek-tor˘m ºuìom nekorektné. Obsahuje totiÏ mená,ktoré nie sú straníckymi nomináciami a takéto„peãiatkovanie“ môÏe t˘mto ºuìom po‰kodiÈpovesÈ. Na pôde Národnej rady SR to povedalpredseda parlamentu a strany SaS Richard Su-lík. Zoznam zverejnil nezávisl˘ poslanec IgorMatoviã na sociálnej sieti Facebook.

7. septembra – Úhrada za sluÏby verejnosti,v minulosti známa ako koncesionárske poplat-ky, by sa mala v roku 2013 zru‰iÈ. Rozhlas a te-levízia Slovenska (RTVS) tak uÏ nemá byÈ finan-covaná z dvoch zdrojov, ale len zo ‰tátneho roz-poãtu. Vypl˘va to z novely zákona o RTVS,ktor˘ poslanci Národnej rady SR posunuli dodruhého ãítania. Ministerstvo kultúry (MK) na-vrhuje, aby RTVS i‰lo zo ‰tátneho rozpoãtu0,142 percenta z hrubého domáceho produktu(HDP) za predchádzajúci kalendárny rok. Tedav roku 2012 by dostali sumu vypoãítanú z HDPz roku 2010. I‰lo by o 93,78 milióna eur, garan-tovan˘ch zákonom v‰ak je najmenej 90 milió-nov eur.

7. septembra – Poslanci Národnej rady (NR)SR dnes prerokovali takmer 20 návrhov zákonov.PribliÏne o polovici aj hlasovali. Sudcovia by samali znovu hodnotiÈ kaÏd˘ch päÈ rokov. Takétoperiodické hodnotenie bolo zru‰ené v roku 2008.Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorúdnes poslanci Národnej rady SR posunuli dodruhého ãítania, zavádza tieÏ mechanizmus opä-tovného hodnotenia v prípade predchádzajúce-ho zistenia nedostatkov v ich práci. Na ich od-stránenie majú jeden rok.

8. septembra – ·tát dá na oddlÏovanie ‰tát-nych zdravotníckych zariadení pred ich transfor-máciou na akciové spoloãnosti 350 miliónoveur zo ‰tátnych aktív. Uvoºnenie t˘chto pro-striedkov 77 hlasmi odobrila Národná rada SR.V rámci finanãnej stabilizácie zdravotnícke za-riadenia, ktoré sa oddlÏovali za b˘valej vlády for-mou návratnej finanãnej v˘poÏiãky, nemusiatieto prostriedky vrátiÈ ‰tátu. ·tátne aktíva satak zníÏia o ìal‰ích 128,3 milióna eur. Ako vy-pl˘va z materiálu, na finanãnú stabilizáciu jepodºa odhadov Ústavu súdneho inÏinierstva v Îi-line potrebn˘ch 419,8 milióna eur. Táto sumapredstavuje predpoklad záväzkov nemocníc kukoncu roka.

9. septembra – Strane Most-Híd sa podarilovyzbieraÈ dostatok podpisov potrebn˘ch na na-padnutie zákona o ‰tátnom obãianstve na Ústav-

I. A âO NA TO VLÁDA?

Vláda na svojom rokovaní 13. septembra uzne-sením ã. 592 vyslovila nesúhlas s návrhom po-slancov NR SR z dôvodov, Ïe argumenty uvede-né v návrhu zavádzajúco pomenúvajú stav slo-venského hospodárstva a nezohºadÀujú základ-né potreby Slovenskej republiky v súãasnosti -politickú stabilitu v záujme konsolidácie verej-n˘ch financií, na‰tartovania rastu hospodárstva,a t˘m aj Ïivotnej úrovne obãanov Slovenskejrepubliky. Návrh skupiny poslancov zavádzajú-co pomenúva stav slovenského hospodárstva,keìÏe väã‰ina z ÈaÏkostí t˘kajúcich sa v˘voja slo-venskej ekonomiky spomenut˘ch v návrhu súbuì spôsobené neºahkou hospodárskou situáci-ou v Európe alebo priamou nezodpovednou hos-podárskou politikou predchádzajúcej vlády.

II. AKO TO VIDÍ NAVRHOVATEª

Robert Fico (Smer-SD)Hlavn˘m dôvodom tejto iniciatívy je nepripra-

venosÈ predsedníãky vlády Slovenskej republi-ky zastávaÈ najv˘znamnej‰iu exekutívnu funkcius váÏnymi dôsledkami pre Slovensko a jeho ob-ãanov. NeschopnosÈ predsedníãky vlády sa pre-javuje najmä v troch oblastiach. Prvou je nespô-sobilosÈ riadiÈ ekonomické, finanãné a sociálneprocesy, vyÏadujúce predov‰etk˘m v súãasnej si-tuácii rozhodnosÈ a predvídavosÈ. Predsedníãkavlády preukázala uÏ v prv˘ch dÀoch po vznikunovej vlády v júli 2010 a poãas prípravy a pred-kladania programového vyhlásenia vlády Sloven-skej republiky, Ïe je iba nem˘m pozorovateºomne‰Èastn˘ch kompromisov ‰irokej vládnej koalí-cie, pozostávajúcej fakticky zo 6 rôznorod˘ch apoliticky nezluãiteºn˘ch politick˘ch subjektov.Prázdne heslá, sºuby a Ïiadna predstava o budúc-nosti o Slovensku, toto nemôÏe postaãovaÈ na v˘-kon funkcie predsedu vlády Slovenskej republi-ky. NepripravenosÈ predsedníãky vlády uvedomiÈsi dôsledky nekoncepãného vládnutia pravicovoliberálneho kabinetu a neustále vyhováranie sana vládu v rokoch 2006 aÏ 2010 v praxi zname-nali, Ïe predsedníãka vlády nebola schopná za-siahnuÈ v prípadoch, kedy to bolo Ïivotne nevyh-nutné pre Slovensko. Predov‰etk˘m sa tak˘to zá-sah oãakával na konci roku 2010, kedy sa pripra-vovali a schvaºovali opäÈ pod v‰eobjímajúcim po-

jmom reformy, opatrenia na tzv. konsolidáciu ve-rejn˘ch financií. Do tejto situácie sa pravicovoliberálna vládna koalícia dostala vlastnou vinou,pretoÏe zanedbala v˘znam motivovania hospo-dárskeho rastu na Slovensku po skonãení váÏnejvlny svetovej hospodárskej a finanãnej krízy.

·tartovacím momentom podania tohto návrhuje neschopnosÈ predsedníãky vlády urobiÈ ão-koºvek v oblasti korupcie a klientelizmu, ktorása vyskytuje v jej bezprostrednej blízkosti. Va‰anajväã‰ia divadelná rola pri‰la veºmi skoro vkauze prenájmu súkromnej budovy pre daÀovéorgány v Ko‰iciach. Je nepochybné, Ïe táto kau-za bola od samotného zaãiatku v centre pozor-nosti predsedníãky vlády. Najskôr bola spokoj-ná, keì rezort financií obi‰iel zmluvu o budúcejzmluve podpísanú za predchádzajúcej vlády. Abola ticho aj vtedy, keì rezort financií a jeho pod-riadené daÀové riaditeºstvo priamo bez ‰krupu-li podpísalo zmluvu o prenájme budovy pre ‰táts okresn˘m predsedom SDKÚ v Nitre.

K prv˘m reakciám sme ju prinútili, aÏ keì smezverejnili túto ‰kandalóznu zmluvu. Opozícia jepresvedãená, Ïe predsedníãka vlády vedela ozmluve s okresn˘m predsedom SDKÚ a nikdyby na Àu nereagovala, pokiaº aby sme na Àu ne-upozornili. Pri‰iel preto prv˘ povinn˘ divadeln˘v˘stup predsedníãka vlády, keì odmietla ísÈ narokovanie vlády, pretoÏe si preãítala prvé titul-ky v novinách. Proforma odi‰iel aj generálny ria-diteº daÀového riaditeºstva, osobn˘ priateº minist-ra financií a bola vyhlásená takzvaná verejnásúÈaÏ, ani tá sa nevydarila, lebo okresn˘ predse-da SDKÚ z Nitry dal ponuku o 200-tisíc roãnepre ‰tát nev˘hodnej‰iu ako in˘ záujemca a to bolaponuka okresného predsedu z Nitry e‰te drzá vtom, Ïe za prenájom na periférii v Ko‰iciach p˘-tam viac ako konkurencia za prenájom budovyv centre mesta.

Preto verejnú súÈaÏ zru‰ili, lebo nevyhral ten,kto mal vyhraÈ a vyhlásila sa nová. Zru‰enie sú-ÈaÏe bolo formálne odôvodnené, Ïe sa nedalavyhodnotiÈ. V novej súÈaÏi pochopiteºne bol ibaokresn˘ predseda SDKÚ z Nitry s tou istou ‰kan-dalóznou ponukou 11,40 eur za meter ‰tvorcov˘,hoci v tomto kukuriãnom poli na kraji Ko‰íc saplatí iba 6,50. Zmluva sa podpísala a najjagavej-‰í prípad straníckeho klientelizmu bol dokonan˘.KeìÏe média písali a mimovládne organizácie ‰o-mrali, Ïe boli zneuÏité tak predsedníãkou vlády,

Celonoãné rokovanie s oãakávan˘m

v˘sledkom

Predsedníãka vlády Iveta RADIâOVÁ preukazuje od svojho vymenovaniaoãividnú neschopnosÈ pri riadení vlády a prijímaní dôleÏit˘ch ekonomick˘ch,

sociálnych a finanãn˘ch rozhodnutí. NedodrÏiava vlastné verejnévyhlásenia a otvorené sºuby, ktoré predloÏila vo váÏnych oblastiach, ak˘mi

sú daÀová politika, privatizácia, ãi potieranie korupcie a klientelizmu.Nazdávalo sa 47 opoziãn˘ch poslancov a v˘sledkom bola mimoriadna

schôdza NR SR o odvolávaní predsedníãky vlády Ivety Radiãovej.

85

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

ako aj ministrom financií, musel prísÈ druh˘ di-vadeln˘ v˘stup predsedníãky vlády. Najskôr tea-trálne ticho, potom ãakanie na príchod ministrafinancií, ktor˘ sa asi 48 hodín po podpísaní tej-to lukratívnej zmluvy pre okresného predseduSDKÚ v Nitre rozhodol ísÈ bicyklovaÈ do Latin-skej Ameriky spolu s b˘val˘m riaditeºom daÀo-vého riaditeºstva.

Vyvrcholením divadelného predstavenia pri-‰lo v podobe vyhlásenia predsedníãky vlády, ÏeuÏ nemá k veci ão povedaÈ a Ïe v‰etko bolo v po-riadku. Vo veci, kde pred niekoºk˘mi dÀami hro-zila teatrálne demisiou, bolo zrazu v‰etko v po-riadku.

III. AKO TO VIDIA OSTATNÍ

MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)To, ão predviedol pán Robert Fico, bol podºa

mÀa prejav veºmi krutého cynizmu. Veºmi kru-tého cynizmu. Áno, je nám ÈaÏko na Slovensku.Nikto normálny nepochybuje, Ïe nám je ÈaÏko vEurozóne, Ïe nám je ÈaÏko v Európskej únii. AniAmeriãania dnes nespievajú od radosti. Ak˘ re-cept Ïe to ponúkol pán Robert Fico? PouÏil kla-sickú ‰ablónu, ktorú z jeho úst poãúvam uÏ dlhéroky. Náramne jednoduchú. Zlá, krutá pravica,láskavá, dobrotivá ºavica. Zlá, bezcitná, krutá pra-vica, ktorá núti ºudí pracovaÈ a ‰etriÈ, láskyplná,dobrotivá ºavica, ktorá dá ºuìom aj to, ão nemá.Pokiaº sa nájde ão len jedna nezodpovedná ban-ka, do poslednej chvíle by ste rozdávali a zadlÏo-vali. A preto ja to vidím tak, Ïe nie ºavica a pra-vica, ale ãosi celkom iné gniavilo a gniavi svet.Populizmus. Prístup k politike a k Ïivotu ktoré-ho je Robert Fico podºa mojich dlhoroãn˘chskúseností a presvedãenia skutoãn˘m veºmajs-trom. Populizmus, ktor˘ pozná jedin˘ imperatív.ByÈ znovu zvolen˘. Za akúkoºvek cenu. Akou-koºvek metódou.

Som si absolútne ist˘, Ïe v priebehu rozpravykolegovia, vecne príslu‰ní, veºmi zreteºne a jed-noznaãne ukáÏu, Ïe Robert Fico je neobyãajneschopn˘ ãlovek ktor˘ je schopn˘ najmä v tom,ako dokáÏe pravdu vydávaÈ za loÏ a naopak, loÏza pravdu. Alebo stavaÈ veci z nôh na hlavy.Som si absolútne ist˘, Ïe rozprava to naplnopreukáÏe. Chcem vystúpenie pána Roberta Ficanajmä jeho obsah odmietnuÈ, pretoÏe bol lÏiv˘ anepravdiv˘. A aj uráÏliv˘. Som si ist˘, Ïe panipremiérka vyjde z tejto rozpravy silnej‰ia aj keìpoãúvaÈ niektoré veci sa naozaj asi dá len veºmiÈaÏko. NielenÏe pani premiérka a s Àou aj vládaSlovenskej republiky vyjdú z tejto rozpravyzomknutej‰í a silnej‰í, ale som si absolútne ist˘,Ïe táto rozprava prispeje aj k tomu, Ïe obãaniabudú lep‰ie chápaÈ preão sme tam, kde sme naSlovensku ale aj v Európe. A Ïe bude maÈ stáleväã‰iu ‰ancu politika, ktorá je zaloÏená na hºa-daní rie‰ení aj keì niekedy bolestiv˘ch ako po-litika primitívneho populizmu. Alebo populizmuv takom prevedení ako ju ukázal pán podpred-seda Národnej rady Fico.

To kºúãové a podstatné, ão som si uvedomil,keì som poãúval pána Roberta Fica bolo pozna-nie, Ïe politická strana SMER a jej líder nie súpre Slovensko alternatívou. SMER neponúkapre Slovensko Ïiadnu alternatívu. Len deleniespoloãnosti, ‰írenie nenávisti a plno sºubov za-loÏen˘ch na poÏiãiavaní si. Je nesmierne ºahkév t˘chto ÈaÏk˘ch ãasoch ‰tvaÈ ºudí, posielaÈ leká-rov alebo uãiteºov do ulíc. ·tvaÈ lekárov, aby po-dávali v˘povede. Je to neobyãajne, náramne jed-noduché, lacné, ale aj cynické. Najmä od ºudí,

ktorí ‰tyri roky predvádzali to, ão ste predvádza-li v predchádzajúcom volebnom období vy.Dámy a páni chcem vyjadriÈ presvedãenie Ïetáto rozprava z na‰ej strany bude vedená vecne,bude zaloÏená na faktoch, bude zaloÏená na ar-gumentoch a Ïe vyvráti ten niekoºko rokov omie-ºan˘ m˘tus.

Marek Maìariã, poslanec (Smer-SD)Pán minister, ja síce neviem v ãom bolo vy-

stúpenie Roberta Fica kruto cynické, ale va‰e vy-stúpenie bolo kruto perfídne. Vy ste ãlovek, kto-r˘ nepreme‰ká pomaly jedinú príleÏitosÈ, abynepodrazil svoju kolegyÀu, podpredsedníãkustrany a premiérku, ale úplne suverénne sa dnespostavíte na jej obhajobu. To je krutá perfíd-nosÈ. Je to myslím si celkom vhodné aj na neja-kú prípadovú ‰túdiu. Ale naozaj nemyslím si, Ïeby sa pani premiérka mohla dobre cítiÈ vo chví-li, keì vy ju práve obhajujete.

Robert Fico, poslanec (Smer-SD)Pán minister, ja nemám problém s t˘mito slov-

n˘mi súbojmi. Nakoniec poznáme sa uÏ dvadsaÈrokov v slovenskej politike. Nedá mi v‰ak naniektoré ãasti vystúpenia nereagovaÈ. Predov‰et-k˘m by som chcel, pán minister, aby si aj vládav ktorej sedíte uvedomovala, Ïe aj vláda ktorejsom bol predsedom v rokoch 2006 a 2010 si uÏi-la mimoriadne váÏnu krízu. Dúfam, Ïe aspoÀtoto uznáte. A v ãase, keì sme hºadali rie‰enia,vy ste na beÏiacom páse organizovali tlaãovékonferencie a prichádzali ste s rôznymi zázraã-n˘mi rie‰eniami. Napríklad pán minister finan-cií teraj‰í Miklo‰ navrhoval na jar 2010 zníÏiÈdane na 16 percent. Priame dane. âo by ste po-vedali teraz, pán minister, keby sme vystúpili apovedali by sme, Ïe my navrhujeme v tomto ob-dobí, keì vy uvaÏujete o ìal‰om zvy‰ovaní daní,zníÏiÈ priame dane pre fyzické a pre právnickéosoby na 16 percent? Urãite by ste nás vysmia-li a hovorili by ste o cynickom populizme. Ako-Ïe nemáme alternatívy? My vám ponúkame uÏsedem alebo osem mesiacov alternatívu nahra-diÈ zv˘‰enie DPH bankovou daÀou a dostali byste do ‰tátneho rozpoãtu presne tie isté peniaze,ktoré ste získali z DPH. No len v prípade DPHto platia obyãajní ºudia, v prípade banky by toplatili predov‰etk˘m banky a ten bankov˘ popla-tok nie je argument proti bankovej dani ako ta-kej. Máme alternatívy, veºmi dobre vieme o ãomkríza je. Veºmi dobre vieme ão sa deje a ão tre-ba robiÈ.

MikulበDzurinda, minister zahraniãn˘chvecí (SDKÚ-DS)

Myslím si, Ïe e‰te dnes budete poãuÈ, Ïe témastraníckeho klientelizmu v súvislosti s daÀov˘múradom v Ko‰iciach je totálny nezmysel. Na zá-klade ãísel a konkrétnych argumentov, totálny ne-zmysel. Ponuka, ktorá sa presadila, bola o desiat-ky percent, bezmála o päÈdesiat percent lacnej-‰ia. To je presne ten dôkaz, ão v‰etko vy si do-volíte urobiÈ. Ako cynicky dokáÏete narábaÈ z ãí-slami. Je to odporné. A budete to maÈ dokázané.

No, pán Maìariã, nepodarí sa. Naozaj sa ne-podarí. To sú trápne pokusy vráÏaÈ klin medzinás.

Richard Sulík, predseda NR SR (SaS)Do t˘chto volieb sme i‰li skrátka s t˘m, Ïe Ive-

ta Radiãová bude premiérka tejto vlády. Totosme na‰im voliãom sºúbili a s t˘mto sa v‰eobec-ne rátalo. Chcem pripomenúÈ, Ïe boli sme prvou

nom súde (ÚS) SR. Pomohli mu k tomu 12 po-slanci SDKÚ-DS, nezávisl˘ Andrej ëurkovsk˘a takmer v‰etci poslanci SaS.

9. septembra – Tri koaliãné poslanecké klu-by SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd sú údajne na-klonené tomu, aby sa hlasovanie o eurovale spo-jilo s hlasovaním o dôvere vlády Ivety Radião-vej (SDKÚ-DS). „Je to jedna z moÏností,“ po-vedal podpredseda KDH Pavol Abrhan.

11. septembra – Koaliãná strana SaS dôraz-ne protestuje proti obvineniam niektor˘ch part-nerov z údajného poru‰enia záverov Koaliãnejrady. Podºa nej neexistuje Ïiadna dohoda aniÏiadny zápis, ktoré by zakazovali vyjadrovaÈ sak téme eurovalu. „Prípravou broÏúry sme chce-li ponúknuÈ racionálne argumenty, a tak vyvrá-tiÈ nepravdivé obvinenia z populizmu. Naìalejmáme záujem o vecnú diskusiu a v˘menu argu-mentov na túto tému aj s na‰imi koaliãn˘mipartnermi,“ informoval TASR minister hospodár-stva Juraj Mi‰kov (SaS). Po tom, ako SaS vo‰tvrtok 8. septembra predstavila svoju broÏúrku,v ktorej vysvetºuje, preão je euroval zl˘m rie‰e-ním a cestou k socializmu, viacerí z koaliãn˘chpartnerov hovorili o poru‰ení dohody, Ïe z eu-rovalu si nebude Ïiadna zo strán robiÈ straníckukampaÀ.

12. septembra – Vládna koalícia nedospelaani po celodennom rokovaní k dohode v otázkepodpory eurovalu. Po rokovaní Koaliãnej radyto oznámila premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS) s t˘m, Ïe sa bude ìalej rokovaÈ. „Máme v‰akzhodu, Ïe pri kaÏdom rozhodovaní budeme po-stupovaÈ tak, aby obãania SR nepri‰li ani o cent.Tento záväzok je spoloãn˘ a platí. Platí aj doho-da postupu o ìal‰ích rokovaniach, aj keì sa obá-vam, Ïe na‰a situácia asi nebude ºahko zmeni-teºná, ak vôbec,“ povedala Radiãová. Líder SaSRichard Sulík, ktorého strana v rámci koalícievystupuje proti eurovalu ako jediná, uviedol, Ïedebata je veºmi ÈaÏká. „Neexistuje na tomto zho-da. Cel˘ deÀ sme venovali najmä eurovalu. Veº-mi dobre sme spravili, keì sme sa dohodli, Ïe bu-deme hlasovaÈ ako posledná krajina, ão námdáva ãasov˘ priestor na diskusiu,“ vysvetlil.Ako to celé dopadne, sa podºa neho uvidí neskôr.

13. septembra – Poslanci vládnej koalíciednes z programu aktuálnej 22. schôdze vyradili33 bodov, ktoré sa presúvajú na októbrové zasad-nutie. Ide najmä o poslanecké návrhy zákonov,ale aj voºbu riaditeºa Národného bezpeãnostné-ho úradu (NBÚ). ·éf OKS Peter Zajac vníma pre-loÏenie poslaneck˘ch zákonov ako pokus koalí-cie nepripustiÈ na tomto pléne uÏ Ïiadne body, kdeby mohlo dochádzaÈ k reálnym rozporom.

14. septembra – Predsedníãka vlády SR Ive-ta Radiãová (SDKÚ-DS) zostáva vo funkcii.Opoziãn˘m poslancom sa jej dnes na mimo-riadnej schôdzi nepodarilo vysloviÈ nedôveru. Zanávrh Smeru-SD a SNS hlasovalo 69 poslancovzo 147 prítomn˘ch, na vyslovenie nedôvery jepritom potrebn˘ch aspoÀ 76 hlasov. Po viac ako12 hodinovom rokovaní za vyslovenie nedôve-ry Radiãovej hlasovali v‰etci poslanci Smeru-SDa SNS. Naopak, prítomní poslanci SDKÚ-DS,SaS, KDH a Mosta-Híd premiérku vo funkciipodrÏali. ·éfka exekutívy ãelila pokusu o odvo-lanie od nástupu do funkcie po prv˘krát. Koalí-cia a opozícia si poãas noãného rokovania navzá-jom vyãítala aktuálne aj star‰ie kauzy. Radião-vá si vypoãula kritiku aj na súãasné kroky vlá-dy, ako je ambícia zaviesÈ supehrubú mzdu ãichystané zmeny v druhom pilieri. Líder Smeru-SD Robert Fico opätovne ãelil v˘zve, aby vysve-

86

stranou, ktorá jasne povedala, Ïe so stranou Smerurãite do koalície nepôjde, preto lebo nezdieºa-me va‰e hodnoty, ale aj preto, lebo nezdieºamevበprístup k morálke. Aj táto koalícia robí pre-‰ºapy. Ten daÀov˘ úrad ,aj keì to bude dobre vy-svetlené a verím, lebo uÏ boli okolo toho toºkéfukoty, Ïe urãite to uÏ bude dobre vysvetlené. Ajtak hádÏe to nepekn˘ tieÀ na koalíciu. To trebaotvorene povedaÈ.

Ale uvedomte si nieão iné pán Fico. Kvôli jed-nej zmluve s daÀov˘m úradom tu ide ‰patnúvláda. Za va‰ej éry, keby sa také nieão stalo, sta-li sa veci, ktoré boli stokrát väã‰ie. Emisie, ná-stenkov˘ tender, to ste akurát zvolali tlaãovúkonferenciu, novinárom ste vynadali do idiotova bolo vybavené. Vláda padaÈ ne‰la kvôli tomu.Nad t˘m sa treba zamyslieÈ áno. Nevyzerá to pek-ne, potom sa stane jednoducho to, Ïe premiérka,ktorá korupciu netoleruje vôbec nijak nezakro-ãí, keì jej poradca pochybí a skonãí vo vy‰etro-vacej väzbe ale ten cynizmus, o ktorom pánDzurinda hovoril a on veºmi dobre vie, Ïe urãi-te je veºa vecí, v ktor˘ch sa nezhodujeme, ale vtomto sa s nim zhodujem. Ten cynizmus pove-daÈ, Ïe nikdy nebola korupcia tak blízko k pre-miérovi a to povie ãlovek, ktor˘ vlastnou hlavoukadeão pozháÀal, no to je teda umenie.

TransparentnosÈ. Samozrejme, Ïe transparent-nosÈ je vec, ktorá nám sÈaÏuje Ïivot, ale my to takchceme. ªudia majú právo vedieÈ aj tie veci,ktoré nie sú úplne ko‰er. Sú tu napríklad médiá,nech to pekne vyhrabú, nech nás t˘m konfron-tujú, ale my na to reagujeme. Toto je to dôleÏi-té. Doteraz ãasto sa stalo alebo takmer vÏdy sastalo, keì vy‰lo nieão, konali sme. Premiérka ko-nala vÏdy. Vydupala si odstup riaditeºa daÀové-ho riaditeºstva, no povedzte mi porovnateºn˘ prí-klad z minulého volebného obdobia, v dobromto hovorím, Ïe jednoducho tá latka je oveºa vy‰-‰ie.

âiÏe, aby som to nejako uzavrel Iveta Radi-ãová vzniesla novú politickú kultúru minimálnev oblasti transparentnosti a slu‰nosti. Tento pri-mát jej jednoducho nezoberiete. SaS samozrej-me stojí za Ivetou Radiãovou. S Ivetou Radião-vou sme i‰li do vlády a budeme vládnuÈ v tom-to volebnom období len s Àou.

Ján Mikolaj, poslanec (SNS)Slovenská národná strana veºmi pozorne a

zodpovedne sledovala ãinnosÈ predsedníãky vlá-dy a vzhºadom na to, Ïe, podºa ná‰ho názoru, v˘-sledky za prv˘ rok vládnutia sú Ïalostné, tak po-slaneck˘ klub Slovenskej národnej strany jednoz-naãne podporuje vyslovenie nedôvery Ivete Ra-diãovej.

Od novej vlády majú obãania vÏdy i politickípartneri urãité oãakávania, no predsedníãka vlá-dy ich nenaplnila, naopak, Slovensko upadá tak-mer vo v‰etk˘ch parametroch. Za rok ãinnostiIvety Radiãovej sme v situácii, keì sa nám roz-padáva sociálny systém, sudcovsk˘ stav, policaj-n˘ zbor Slovenskej republiky, ale aj rezort ‰kol-stva, nehovoriac o úpadku slovenskej armády.Pani premiérka zaãala svoju ãinnosÈ t˘m, Ïe saobklopila najmä ºuìmi z jedného politickéhospektra, ìalej ºuìmi z tretieho sektora, ãím vpodstate dehonestovala cel˘ tretí sektor, pretoÏeten nie je na to, aby vládol, ten má vládu kontro-lovaÈ a t˘m, Ïe sa tí ºudia dostanú do v˘konn˘chfunkcií, tak sam˘ tretí sektor stráca svoje opod-statnenie. No a samozrejme, aj úderkou mladí-kov z SDKÚ. Najnov‰ie sa jej rozpadáva aj zborporadcov, veì jedného z nich nedávno obvinili

v korupãnej afére a pokiaº viem, aj pani ‰tátnejtajomníãke na ministerstve práce.

Îiaº, pani premiérka kryje aj korupãnú aféruvlastnej politickej strany, v˘sledkom ãoho jeakurát to, Ïe sa zosmie‰nila pred cel˘m národom.Premiérka nepoãúva t˘ch, ktorí ju Ïiadajú o rie-‰enie problémov, nepoãúva dôchodcov, sociálneslab‰ie skupiny, nepoãúva ani zástupcov parla-mentn˘ch strán. Predseda Slovenskej národnejstrany pán Slota ju zaãiatkom leta poÏiadal o rie-‰enie závaÏn˘ch skutoãností ohºadom osoby sú-ãasného policajného prezidenta pána Spi‰iaka,predloÏil jej konkrétne listiny, listinné dôkazy inahrávku, ale v˘sledok rie‰enia sa rovná nule.Znamená to, Ïe sa kryjú aj ºudia, u ktor˘ch je po-dozrenie z poru‰ovania zákonov?

V˘sledkom práce Ivety Radiãovej po rokuvládnutia je ãoraz niωia vnútorná spotreba, pre-pad reálnych miezd, absurdne nízka podpora do-mácej v˘roby s v˘sledkom obrovského objemudovozu zo zahraniãia a vy‰‰ích cien v˘robku. Pa-tríme k ‰tátom Európskej únie s najvy‰‰ím per-centom dovozu potravín, hoci by sme v mnoh˘chkomunitách boli, aj sme sebestaãní. Pani IvetaRadiãová riadi vládu tak, Ïe nastáva úpadok pô-dohospodárstva, ‰kolstva, zdravotníctva, ticho saprizerá rozkladaniu a politizácii súdnictva i pro-kuratúry. Nekoncepãn˘mi opatreniami likvidu-je Ïivnostensk˘ stav a nerie‰i rómsku otázku, kto-rá zaãína spôsobovaÈ najväã‰iu záÈaÏ ná‰ho so-ciálneho systému. Dehonestuje zahraniãn˘chSlovákov t˘m, Ïe úrad pre Slovákov v zahrani-ãí riadi úradník na Úrade vlády Slovenskej repu-bliky a nie ãlen vlády, ako by si táto oblasÈ záuj-mov vyÏadovala. Pani Iveta Radiãová nemá po-litickú silu vo vlastnej strane, ale ani autoritu po-litick˘ch partnerov, veì nie je schopná dosiah-nuÈ konsenzus v takej aktuálnej zodpovednejtéme, akou je podpora eurovalu.

Vzhºadom na to, Ïe v˘sledky tejto vlády sútaké aké sú, poslaneck˘ klub Slovenskej národ-nej strana z t˘chto dôvodov s plnou váÏnosÈoupodpísal návrh vysloviÈ nedôveru premiérke a vy-jadrujeme presvedãenie, Ïe tento návrh aj schvá-len˘ bude.

Ivan Miklo‰, minister financií (SDKÚ-DS)Musím povedaÈ, Ïe s údivom takmer s úÏasom

som poãúval o tom, Ïe jedn˘m z dôvodov má byÈ,Ïe vláda, ktorej predsedom bol pán Fico, odo-vzdala krajinu tejto vláde v skvelej kondícii. Asiv‰etci Ïijeme v inej krajine. Pán Fico asi odovzdá-val niekomu inému nejakú inú krajinu a inú eko-nomiku, pretoÏe, my, pán Fico, sme preberali kra-jinu, ktorá mala jeden z najvy‰‰ích deficitov v ce-lej európskej dvadsaÈ sedmiãke. Vy‰‰í deficitmali len krajiny PIGS-u a Veºká Británia, ktorámusela zachraÀovaÈ banky, k˘m Slovenská repu-bliky, pokiaº si dobre pamätám, na záchranubánk nemusela vynaloÏiÈ ani jedno jediné euro.

V roku 2010, keì sme po vás preberali vládu,sme mali druh˘ najväã‰í primárny deficit spome-dzi v‰etk˘ch krajín európskej dvadsaÈ sedmiãky.Vy‰‰í malo len Írsko, ktoré muselo vynakladaÈobrovské prostriedky na záchranu skrachované-ho bankového sektora. V takej skvelej kondíciiste nám odovzdávali krajinu.

âo sa t˘ka peÀazí, ktoré ste mali k dispozícii,pretoÏe dnes je tu diskusia o v‰eliãom. Poãúva-me aké to bolo v ‰kolstve, aké to bolo v diaºni-ciach, aké to bolo inde. Tak vám chcem oznámiÈ,Ïe va‰a vláda mala k dispozícii také zdroje akéhistoricky predt˘m Ïiadna vláda nemala a my-slím, Ïe uÏ ani v budúcnosti nikdy maÈ nebude.

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

tlil pôvod hlasu podobného jemu z nahrávky.Opozícia zase SDKÚ-DS pripomínala nejasné fi-nancovanie z minulosti, nesplnené volebné sºu-by, kauzu daniarov aj Osrblie. Podºa lídra Sme-ru-SD Roberta Fica premiérka o korupãnomsprávaní jej poradcu musela vedieÈ a dokonca pri-pustil, Ïe z toho mohla maÈ aj finanãn˘ profit.Pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze sapodpísalo celkom 47 opoziãn˘ch poslancov.Svoje motívy zdôvodnili premiérkinou „oãivid-nou neschopnosÈou pri riadení vlády a prijíma-ní dôleÏit˘ch ekonomick˘ch, sociálnych a fi-nanãn˘ch rozhodnutí“. Radiãová podºa nich ne-dodrÏiava vlastné verejné vyhlásenia a otvore-né sºuby.

14. septembra – Petíciou dôchodcov za spra-vodlivú valorizáciu dôchodkov ukonãili poslan-ci v poradí 22. schôdzu Národnej rady (NR)SR. Petíciu, ktorú vzalo plénum na vedomie, zor-ganizovala Jednota dôchodcov Slovenska (JDS),podpísalo ju viac ako 92.000 ºudí. Dôchodcoviachcú Àou presadiÈ, aby sa ich mesaãné dávky va-lorizovali podºa doteraj‰ieho ‰vajãiarskeho mo-delu, teda o rast inflácie a priemernej mzdy v ná-rodnom hospodárstve. Rezort práce v‰ak na-vrhuje valorizáciu iba o dôchodcovskú infláciu.

18. septembra – Poslanci Národnej rady SRza stranu SaS nepodporia rie‰enie dlhovej krízyv podobe, akú presadzujú predstavitelia eurozó-ny. „V Ïiadnom prípade sa nepodpí‰eme pod takérozhodnutie, ktoré bude ohrozovaÈ stabilitu slo-venskej ekonomiky a na ktoré doplatia slovens-kí daÀovníci,“ povedal pre TASR predseda SaSRichard Sulík. Reagoval tak na vyjadrenia pred-sedu KDH Jána Figeºa, Ïe viacerí poslanci SaSsú naklonení dohode v otázke eurovalu. Figeºo-ve slová potvrdzuje aj vyjadrenie predsedu po-slaneckého klubu KDH Pavla Hru‰ovského. Vrelácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy po-vedal, Ïe váÏnosÈ situácie okolo eurovalu si uÏuvedomujú aj niektorí poslanci SaS. „Sú názna-ky z radov poslancov, Ïe menia svoje názory,uvedomujú si riziká a rozhodnú sa zodpovedne,“uviedol.

19. septembra – Pomoc Grécku nikam neve-die. Je to len drahé kupovanie ãasu, ale nepomá-ha zlep‰ovaÈ situáciu. Nie je to rie‰enie príãin te-raj‰ej dlhovej krízy, ktorá trápi eurozónu, pove-dal v nedeºnej (18.9.) diskusnej relácii Im Zen-trum rakúskej televíznej stanice ORF2 predse-da slovenského parlamentu a líder koaliãnejstrany SaS Richard Sulík. Zopakoval tak svoj ne-gatívny postoj k pomoci Grécku a eurovalu v‰eo-becne. Dlhovú krízu totiÏ nevyrie‰ia nové dlhy.Jedin˘m rie‰ením problémov Grécka je podºaneho riaden˘ bankrot.

19. septembra – Opoziãn˘ Smer-SD, ktoré-ho hlasy vládna koalícia potrebuje na zru‰enieamnestií Vladimíra Meãiara udelen˘ch v roku1998, dal KDH na stôl vlastné rie‰enie tohto pro-blému. Pre TASR to dnes potvrdili lídri Smeru-SD aj KDH Robert Fico a Ján Figeº, ktorí o tej-to téme v posledn˘ch dÀoch rokovali. K˘m koa-lícia na ãele s kresÈansk˘mi demokratmi na-vrhuje zru‰enie spomínan˘ch amnestií, Smer-SDvidí cestu len vo schválení ústavného zákona,ktor˘ by ich odsúdil ako jedno z najváÏnej‰íchporu‰ení alebo zneuÏití práv, ktoré mal k dispo-zícii konkrétny politik. Táto právna norma byv‰ak nemala právne následky.

20. septembra – Ak chcú koaliãní partneriSaS presadiÈ schválenie zmien v doãasnom eu-rovale, mali by rokovaÈ s opoziãn˘m Smerom-SD, keìÏe spolu majú v parlamente pohodlnú

87

väã‰inu. Liberáli totiÏ tento podºa nich vysokonezodpovedn˘ krok v Ïiadnom prípade nepod-poria, a to ani keby to bolo spojené s hlasova-ním o dôvere vláde. Na dne‰nej tlaãovej konfe-rencii za úãasti v‰etk˘ch poslancov SaS s v˘nim-kou troch z hnutia Obyãajní ºudia to vyhlásil ‰éfstrany Richard Sulík. ZároveÀ kritizoval my-‰lienku niektor˘ch predstaviteºov koaliãn˘chstrán spájaÈ tieto hlasovania, pretoÏe by to tak-mer urãite viedlo k návratu vlády lídra Smeru-SD Roberta Fica.

20. septembra – Ak sa koalícia nedohodne naspoloãnom rie‰ení otázky eurovalu, bude to zod-povednosÈ strany SaS. Tá svojimi súãasn˘mikrokmi len vyhrocuje napätie v koalícii. Na-miesto toho by rad‰ej mala hºadaÈ rie‰enie, kto-ré by bolo prijateºné aj pre Àu. Pre TASR touviedol predseda Mostu-Híd Béla Bugár.

20. septembra – Ak chce strana SaS pád vlá-dy, postupuje správne. Pre TASR to uviedolpodpredseda KDH Pavol Abrhan, ktor˘ reago-val na vyjadrenia liberálov, Ïe euroval v Ïiadnomprípade nepodporia, a to ani keby to bolo spoje-né s hlasovaním o dôvere vláde. „V záujme do-siahnutia dohody nie je ‰Èastné, Ïe tak˘mto spô-sobom oznamujú svoje stanovisko koaliãn˘mpartnerom prostredníctvom médií, oãakával bysom skôr politické rokovania, kde by sa hºada-lo spoloãné rie‰enie, ako sa vyrovnaÈ s eurova-lom. Pán predseda Sulík si zvolil ten najhor‰íspôsob. Ale ak mu ide o pád vlády, tak potom po-stupuje presne tak, aby tento svoj cieº dosiahol,“povedal Abrhan.

20. septembra (TASR) – Nie sme v koalíciis Robertom Ficom (Smer-SD), ale s RichardomSulíkom (SaS), a preto budeme o podpore zmienv doãasnom eurovale presviedãaÈ predov‰etk˘mjeho. Takto na dne‰né vyhlásenia lídra liberálovreagoval minister financií a podpredseda najsil-nej‰ej koaliãnej strany SDKÚ-DS Ivan Miklo‰.ZároveÀ zopakoval svoj názor, Ïe ide o tak váÏ-nu vec pre budúcnosÈ Slovenska a celej eurozó-ny, Ïe je na mieste spojiÈ to s hlasovaním o dô-vere vláde. Pripomenul, Ïe stabilizaãné nástro-je ako euroval sa pripravujú preto, aby sa zabrá-nilo nekontrolovateºnému hospodárskemu pre-padu. ZároveÀ pripustil, Ïe pri aktuálnom spo-maºovaní globálnej ekonomiky je bez ohºaduna fungovanie tohto mechanizmu hrozba rece-sie reálna. „Ale je veºk˘ rozdiel, ãi bude ekono-mick˘ pokles v rádoch percent alebo desiatokpercent,“ upozornil ‰éf rezortu financií.

21. septembra – Slovensko bude hlasovaÈ ozmenách v eurovale len vtedy, ak krajiny, ktoréÏiadajú pomoc, splnia v‰etky nevyhnutné pod-mienky pre nápravu svojich rozpoãtov˘ch defi-citov. Vyhlásila to v utorok poãas náv‰tevy USApremiérka Iveta Radiãová. Slovensko bude pod-ºa nej „posledná krajina“, ktorá bude o roz‰íre-ní záchranného fondu eurozóny hlasovaÈ. „AkomôÏem povedaÈ áno tomuto mechanizmu, kdetieto podmienky, ktoré máme vo vládnom pro-grame, nie sú splnené?“ reagovala pre tlaãovúagentúru Reuters.

22. septembra – Ústavn˘ súd (ÚS) SR prijalnávrh skupiny 30 poslancov Národnej rady SR(NR SR), zastúpen˘ch Gáborom Gálom (Most-Híd), na zaãatie konania o súlade právnych pred-pisov a pozastavenie úãinnosti zákona o ‰tátnomobãianstve. Informáciu pre TASR potvrdila ho-vorkyÀa ÚS Anna Panãurová. Zákon prijala NRSR 26. mája 2010 v skrátenom legislatívnom ko-naní a navrhovateºom prekáÏa najmä ustanove-nie, ktoré hovorí o tom, Ïe obãan SR stráca ‰tát-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

PretoÏe ak niekto zdedil, naozaj, dobre na‰tarto-vanú ekonomiku a dobre rastúcu ekonomiku taksme to neboli my v roku 2010, ale vy v roku2006. Îe to bolo vìaka reformám, ktoré urobilanajmä druhá Dzurindova vláda, to dokonca pri-znávate vy vo svojich vládnych materiáloch.Vìaka t˘m reformám na bezbrehej a bezhlavejkritike, ktor˘ch ste si postavili svoju politickú Ïiv-nosÈ a na bezbrehej a bezhlavej kritike, ktor˘chste sa vyviezli aj k moci. A keì vy hovoríte opredvolebn˘ch sºuboch, ktoré nie sú napæÀané takby som tu mohol dlho hovoriÈ o sºuboch va‰ich,priãom vy ste svoje sºuby napæÀaÈ mohli, preto-Ïe ste, naozaj, zdedili plnú ‰pajzu, prestret˘ stôl,fungujúcu rekordne rastúcu ekonomiku. Vìakatomuto ste mali k dispozícii obrovské mnoÏstvozdrojov. Nárast verejn˘ch v˘davkov poãas ‰ty-roch rokov vlády Roberta Fica mala táto vládanavy‰e vo verejn˘ch v˘davkoch o 755 mld. slo-vensk˘ch korún oproti druhej vláde Mikulá‰aDzurindu. Aby som to dal do kontextu medziná-rodného porovnania tak nárast verejn˘ch zdro-jov poãas Ficovej vlády bol 35 %, k˘m v prie-mere v Európskej únii vzrástli verejné zdroje o18 %. Dvojnásobne vy‰‰í nárast objemu zdrojovako v priemere Európskej únii. Prvého dva apol roka vìaka rekordne rastúcej ekonomike,ktorá tu bolo najmä vìaka reformám, potom,keì pri‰la svetová finanãná ekonomická krízaekonomika sa prepadla, ale vláda Roberta FicamíÀala ìalej ako keby sa niã nedialo. Nárast ve-rejn˘ch v˘davkov poãas krízov˘ch rokov bol naSlovensku jednoznaãne najvy‰‰í spomedzi v‰et-k˘ch krajín európskej dvadsaÈ sedmiãky. Jed-noznaãne najvy‰‰í, dokonca vy‰‰í ako v kraji-nách, ktoré museli obrovské prostriedky inves-tovaÈ na záchranu a sanovanie svojho finanãné-ho sektora.

Teraz k tvrdeniam, vraj, o katastrofálnom ne-gatívnom v˘voji ão sa t˘ka ekonomického ras-tu, ão sa t˘ka inflácie a ão sa t˘ka zamestnanos-ti. Za prv˘ polrok roku 2011 vzrástol poãet za-mestnan˘ch o 26,4 tis. ºudí. ZníÏil sa poãet ne-zamestnan˘ch o 21 400 ºudí. Áno, je pravda, Ïereálne mzdy poklesli o 0,6 %, ale poklesli len pre-to, Ïe robíme úspory a aj zmrazovanie a zniÏo-vanie platov vo verejnom sektore. V súkromnomsektore síce nepatrne, ale vzrástli reálne mzdy za

prv˘ polrok o 0,1 %. A keì sa na to pozrieme voverejnom sektore poklesli o 3,3 %, ale to je to zni-Ïovanie, to sú tie úspory, ktoré musíme, ale ajchceme robiÈ, aby sme ozdravili verejné finan-cie. Keì sa ale pozrieme na celkovú mzdovú bázuvìaka tomu, Ïe pribúda ºudí, ktorí nachádzajúprácu tak celková mzdová práca v ekonomike,mzdová báza v ekonomike ako takej sa za prv˘polrok zv˘‰ila o 1,9 %. V reálnom vyjadrení, pre-toÏe pribúda najmä práca, ktorá je niωie plate-ná. A hrubú disponibiln˘ dôchodok, do ktoréhosa poãítajú aj iné ako pracovné príjmy sa zv˘‰ilza prv˘ polrok o 2,2 % v reálnom vyjadreníoãistené o infláciu. TakÏe chcem zdôrazniÈ, Ïe si-tuácia vôbec nie je taká negatívna ako sa ju sna-Ïíte vykresliÈ, aj keì netvrdím, Ïe je dobrá, Ïe bynemohla a nemala byÈ lep‰ia. Ale na to, aby bolalep‰ia na to je potrebné pokraãovaÈ v zmenách,ktoré sme zaãali. PretoÏe jediné na ão sa spolie-hate a vy síce uvádzate ãasto ãísla, ktoré sú ko-rektné, ale uvádzate aj také, ktoré nie sú korekt-né, k tomu sa dostanem o chvíºu, len vytrhávateveci z kontextu najmä v tom zmysle, Ïe zamlãia-vate alebo dokonca sa snaÏíte dezinterpretovaÈ to,Ïe v ekonomike existuje, vÏdy existovala a vÏdybude existovaÈ znaãná zotrvaãnosÈ. Tak ako zo-trvaãne, napriek tomu, Ïe ste vládli vy v rokoch2006 - 2008 ekonomika v˘razne r˘chlo rástla ajvìaka tomu, Ïe ste väã‰inu reforiem nezru‰ili, ajkeì ste to sºubovali, ale napriek tomu, Ïe ste ne-robili niã potrebné ão bolo potrebné robiÈ.

Anton Marcinãin, poslanec (KDH)Mám pocit, Ïe po uplynul˘ch viac neÏ 10 ho-

dinách sme si veºmi jasne povedali, kto koho márád, kto koho nemá rád, a Ïe uÏ si asi niã novénedokáÏeme k tejto téme povedaÈ.

Vzhºadom na pokroãil˘ ãas si preto dovoºujempoÏiadaÈ vás, aby sme, pokiaº moÏno ‰etrili ìal-‰ími faktick˘mi a ìal‰ími hlásenia sa do rozpra-vy a pomaliãky pristúpili k hlasovaniu.

IV. SLOVO MÁ PREMIÉRKA

Iveta Radiãová, predsedníãka vlády (SDKÚ-DS)

VáÏim si demokraciu a vÏdy budem a ìakujemv‰etk˘m za ich príspevky, ale najmä chcem sa

88

ne obãianstvo, ak na základe v˘slovného preja-vu vôle dobrovoºne nadobudne cudzie ‰tátneobãianstvo. Táto právna norma reagovala naschválen˘ maìarsk˘ zákon, ktor˘ zjednodu‰ujeudeºovanie dvojakého obãianstva zahraniãn˘mMaìarom.

22. septembra – Národnej rade Slovenskej re-publiky bol 21. septembra 2011 doruãen˘ návrhna vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskejrepubliky s Dodatkom k Rámcovej zmluve me-dzi ‰tátmi eurozóny a Európskym finanãn˘mstabilizaãn˘m nástrojom (tlaã 502).

24. septembra – Pri spájaní otázky zmien v eu-rovale s hlasovaním o dôvere vláde nejde ostat-n˘m koaliãn˘m stranám len o euroval. Myslí sito predseda koaliãnej SaS a ‰éf parlamentu Ri-chard Sulík, ktorého strana je zásadne proti po-silÀovaniu súãasného ochranného mechanizmu veurozóne. „Keby im i‰lo naozaj len o ten euroval,tak by nedo‰li s t˘m, Ïe to musíme spojiÈ s hla-sovaním o dôvere vláde, lebo t˘m úplne zabijú,Ïe by Smer mohol hlasovaÈ za. Potom sa musí-me p˘taÈ, ão je ten skutoãn˘ dôvod, lebo eurovalto zjavne nebude,“ vyhlásil Sulík v dne‰n˘ch So-botn˘ch dialógoch Slovenského rozhlasu.

25. septembra – Koaliãná SaS si vie predsta-viÈ vylep‰enia v eurovale, ktoré by z neho spra-vili funkãn˘ mechanizmus. Akékoºvek zmeny bysi v‰ak vyÏadovali opätovne otvoriÈ medzinárod-né dohody a ratifikácie v jednotliv˘ch ãlensk˘chkrajinách eurozóny, pripustil ‰éf poslaneckéhoklubu SaS Jozef Kollár. „Nami navrhovan˘mkompromisom je, aby sa vytvoril nadnárodn˘majetkov˘ holding, do ktorého by kaÏdá kraji-na, ktorá poÏiada o finanãné prostriedky z euro-valu, vloÏila svoje aktíva, podiely v ‰tátnychpodnikoch aj zlaté rezervy, a toto by sa malo t˘-kaÈ rovnako aj bánk,“ priblíÏil v dne‰nej diskus-nej relácii TA3 V politike. Zvy‰ovanie a posil-nenie kompetencií v eurovale, o ktorom sa máv slovenskom parlamente hlasovaÈ v októbri,totiÏ podºa liberálov nevedie k pomoci kraji-nám v problémoch.

25. septembra – âasÈ najsilnej‰ej vládnejstrany SDKÚ-DS chce premiérku Ivetu Radião-vú (SDKÚ-DS) dotlaãiÈ do spojenia hlasovaniao eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, aj keìsama to nechce. MôÏe za t˘m byÈ aj intriga s cie-ºom pádu súãasnej vlády, myslí si ‰éf SaS Ri-chard Sulík. „Toto je môj dojem z celej tejto ro-‰ády. Povedal som, Ïe urãite uÏ nejde o euroval,lebo keby do‰lo k spojeniu s hlasovaním o dô-vere vláde, Smer-SD uÏ nemôÏe zahlasovaÈ zaeuroval, ani keby hneì chcel. TakÏe ºuìom, kto-rí na to tlaãia, nejde len alebo primárne o euro-val,“ vyhlásil Sulík v dne‰nej diskusnej reláciitelevízie Markíza Na telo.

Bratislava 27. septembra – Príprava elektro-nickej voºby cez internet musí byÈ rovnako dô-sledná, ako príprava spoloãnej európskej meny.Uviedol to dnes predseda Národnej rady SR Ri-chard Sulík (SaS) vo svojom úvodnom príhovo-re na medzinárodnej konferencii eVoting, veno-vanej elektronickému hlasovaniu. „Tá prípravamusí byÈ dobrá, musí to byÈ v‰etko premyslené,treba myslieÈ na plán B, aby sa jednoducho ta-k˘to veºk˘ projekt podarilo zrealizovaÈ. Systémbez dôkladnej odbornej starostlivosti a bez dô-kladného zváÏenia povedie zákonite k problé-mom,“ povedal ‰éf liberálov. NajzávaÏnej‰ieotázky, ktoré v‰ak musí Slovensko pred realizá-ciu elektronického hlasovania vyrie‰iÈ, je podºaneho zabezpeãenie anonymity a bezpeãnosti.„Musí sa podariÈ zabezpeãiÈ stopercentnú bez-

peãnosÈ, aÏ potom môÏeme rozm˘‰ºaÈ nad t˘m,Ïe zavedieme elektronické voºby,“ povedal Su-lík.

27. septembra – Koaliãná SaS odmieta po-nuku kompromisného postupu pri eurovale, kto-rú dnes prezentoval líder SDKÚ-DS Mikulá‰Dzurinda. Liberáli to tvrdia v stanovisku, ktorézverejnili na svojej internetovej stránke s t˘m, Ïesa nebránia ìal‰ím rokovaniam. „Oficiálna po-nuka SDKÚ-DS predstavuje v˘razne uωí prie-stor pre moÏnú dohodu ako ponuka ministra fi-nancií Ivana Miklo‰a (SDKÚ-DS), ktorú prezen-toval na koaliãnej rade v âastej–Papierniãke aktorú SaS opakovane odmietla,“ tvrdia liberáli.

Bratislava 29. septembra – Ak sa nájde rie-‰enie eurovalu, ktoré by spæÀalo obe poÏiadav-ky SaS, e‰te stále je priestor na to, aby sa stra-ny vládnej koalície dohodli. Uviedol to dnespre TASR poslanec Národnej rady SR Martin Po-liaãik (SaS). „To znamená, ak by sme boli schop-ní nezablokovaÈ Európsku úniu v prijímaní eu-rovalu, ale zároveÀ by to slovensk˘ch daÀovní-kov nestálo ani cent, tak si myslím, Ïe tam exi-stuje cesta, aby tie rokovania pokraãovali ìalej,“povedal. Premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS)v stredu (28. 9.) po rokovaní vlády uviedla, ÏeSaS dostala nov˘ návrh rie‰enia. Jeho detailyv‰ak nechcela zverejÀovaÈ prv, neÏ dostane ofi-ciálnu odpoveì od liberálov.

29. septembra – Súãasná úprava autorskéhozákona na Slovensku je zaostalá a vyzerá akocestn˘ zákon, ktor˘ by upravoval len pohybkonsk˘ch povozov. Zhodli sa na tom dnes ãle-novia poslaneckého klubu SaS Jozef Viskupiã aMartin Poliaãik, ktorí spolu s Janou ÎitÀanskou(KDH) a Miroslavom Beblav˘m (SDKÚ-DS)pripravili ãiastoãnú novelu predmetnej právnejúpravy. Zámerom navrhovanej novely zákona jeumoÏniÈ pouÏívanie takzvan˘ch verejn˘ch li-cencií. Momentálna právna úprava totiÏ podºa ichslov chráni autorov v niektor˘ch situáciách aÏnad ich vlastnú vôºu. Verejné licencie pritommajú okrem európskych krajín aj ‰táty ako Perualebo âile.

29. septembra – Ústavn˘ súd (ÚS) SR na ne-verejnom zasadnutí pléna v stredu 28. septemb-ra predbeÏn˘m opatrením pozastavil úãinnosÈ no-velizovaného zákona o prokuratúre a návrh pr-vého námestníka generálneho prokurátora Slo-venskej republiky Ladislava Tichého prijal naìal‰ie konanie. Podºa vyjadrenia Tichého, kto-ré poskytol TASR e‰te 12. augusta, prokuráto-rom „prekáÏa úãasÈ ministra spravodlivosti SRv rôznych komisiách a vôbec v˘konnej moci prá-ve v komisiách. âi uÏ to sú disciplinárne komi-sie, v˘berové komisie alebo tvorba na‰ich vnú-torn˘ch predpisov,“ povedal Tich˘.

29. septembra – Koaliãná SaS dala premiér-ke Ivete Radiãovej (SDKÚ-DS) sºub, Ïe budeskúmaÈ jej návrh rie‰enia ohºadom schvaºovaniazmien v eurovale v slovenskom parlamente.Bliωie bude o tomto návrhu informovaÈ aÏ pojeho detailnom preskúmaní, dovtedy v‰ak libe-ráli zotrvávajú na odmietavom stanovisku k eu-rovalu. „Cieºom SaS nie je zablokovaÈ ostatnékrajiny. Tak ako pre premiérku Ivetu Radiãovúaj pre SaS je prijateºné len také rie‰enie, ktoré ne-bude stáÈ obãanov Slovenska ani jeden jedin˘cent. Z toho vypl˘va, Ïe nav˘‰enie mimoriad-nych ‰tátnych záruk zo 4,37 miliardy eur na7,73 miliardy eur nie je potrebné,“ kon‰tatuje sav stanovisku strany, ktoré TASR poskytla jejhovorkyÀa Tatiana Tóthová.

(rk)

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

veºmi poìakovaÈ svojim priateºom, kolegom v ra-doch koaliãnej vlády a koaliãn˘ch poslancov.Chcem poìakovaÈ v‰etk˘m ãlenom vlády zadne‰né stanovisko, za ich dne‰né vystúpenie,ale najmä im chcem poìakovaÈ za odvedenúprácu.

Preãítala som si veºmi dôkladne návrh na od-volanie premiérky v rozsahu jednej A4 a ‰tvrÈ amyslím si, Ïe ãlenovia vlády a viacerí poslancidali veºmi presné a jasné odpovede na v˘hrady,ktoré na tej jednej A4 a kúsok sú sformulované.OceÀujem v‰etky vecné poloÏené otázky a vec-né v˘hrady opozície. Má to tak byÈ. Je to va‰aúloha. Je medzi nami jeden v˘znamn˘ rozdiel,vy ste sami, a ja nie. Ja mám koalíciu, ktorá misíce sem tam robí vrásky, sem tam tie diskusietú neºahké, ale aj preto, Ïe problémy, ktoré násÈaÏia, sú váÏne a nájsÈ rie‰enia je zadanie, na kto-ré ja si netrúfam povedaÈ, Ïe mám patent. Mámpokoru a úctu k rie‰eniam, ktoré ponúkajú aj mojipriatelia kolegovia z mojej koalície. Rozumiem,Ïe argumenty, ktoré tu odzneli, opozícia nemu-sí prijaÈ. Je to vበpostoj, je vበnázor, je to va‰eprávo. Ale naozaj nebudem opakovaÈ progra-mové vyhlásenie vlády, nebudem opakovaÈ od-poãet vlády za prv˘ rok, nebudem opakovaÈ svo-je odpovede tu na tejto pôde na dokola kladenétie isté vety, pretoÏe to je taká tá klasická straté-gia politického marketingu. Vláda dnes jedno-hlasne, jednomyseºne prijala stanovisko k návrhuposlancov Smeru, SD a SNS, ja sa stotoÏÀujems t˘mto stanoviskom. To stanovisko tu odzneloa spolu s mojou vládou, s mojimi poslancami sau svojich poslancov uchádzam o dôveru. Mámeodhodlanie napæÀaÈ vládny program a to preto,lebo sme ponúkli rie‰enia, ktoré v dne‰nej veº-mi ÈaÏivej situácii vnímame a chápeme akoochranu obãanov Slovenskej republiky

Aj keì tu odznelo kade ão a ja ‰tatistiku pred-ná‰am, nieão o nej viem, a napriek tomu nebu-dem v tomto pingpongu pokraãovaÈ. Viete pre-ão? Lebo sme túto noc nevyrie‰ili vôbec niã. Vô-bec niã. Bez ohºadu na to ako dopadne hlasova-nie, bez ohºadu na to ako dopadne hlasovanie.Nevyrie‰ili sme niã, lebo sme neodpovedali nav˘zvy, ktoré máme pred sebou v tejto sále. Vlá-da na tieto v˘zvy ponúka odpoveì a preto sa ob-raciam s dôverou na poslancov Národnej radySlovenskej republiky, aby sme rie‰enia, ktoré po-núkame ãím skôr zrealizovali.

V. SLOVO NA ZÁVER

Natália Blahová, poslankyÀa (SaS)65 tisíc eur, skoro 2 milióny korún na jeden ka-

lendárny deÀ, za poslancov a Kanceláriu Národ-nej rady, ktorá zabezpeãuje chod tejto schôdze.Toºko stálo to, aby sme deklarovali to, ão smev‰etci dávno predt˘m vedeli, Ïe strana Slobodaa solidarita rovnako ako i celá koalícia stojí zavami pani premiérka.

VI. A POTOM SA HLASOVALO

Prítomn˘ch bolo 147 poslancov, hlasovalo 69za, 78 proti. Národná rada nevyslovila nedôve-ru predsedníãke vlády Slovenskej republiky Ive-te Radiãovej.

(rk)

89

S U P E R M O N I T O R

Detské knihy s ilustráciami na‰ich bombo-v˘ch v˘tvarníkov (Viera Bombová a iní) by sadnes nielenÏe nepredali, ale ani by ich nik ne-vydal.

Básnik Daniel Hevier. HN 23. 8.(Neviem, ão je dnes pre solídneho obãanahor‰í pocit: Ïe do kaÏdej akcie, v ktorej máprsty niekto z vlády ãi parlamentu, sa priple-tie korupcia pre‰pikovaná klientelizmom –alebo to, Ïe do kaÏdej informácie z umelec-kej tvorby sa zapletie ignorancia obrovské-ho poãtu Slovákov k tomu, ão má nejakúhodnotu a kníhkupci musia takmer v‰etkykvalitnej‰ie produkty vyhodiÈ, lebo sotvak-to má o ne záujem.)

***

Celá kauza svedãí o straníckom klientelizmev SDKÚ(‰éf DaÀového riaditeºstva Krnáã roz-hodol, Ïe daÀové úrady v Ko‰iciach sa presÈa-hujú do budovy okresného funkcionára SDKÚ·ãurku). Minister financií Miklo‰ jasne preuká-zal, Ïe stranícke väzby aparátu SDKÚ sú muprednej‰ie ako pozitívny imidÏ jeho vlastnejstrany a Ïe je preÀho dôleÏitej‰í názor ‰éfaokresnej organizácie SDKÚ ako názor mimo-vládnych organizácií, ktoré v˘ber kritizujú.

Politológ Michal Horsk˘. Pravda 23. 8.

(Sociológ Martin Slosiarik veºmi presne kon-‰tatuje, Ïe „pozícia premiérky je ne‰Èastná:predt˘m zaujala iné stanovisko, teraz ako-by trochu dala hlavu do piesku a nechceotázku klientelizmu SDKÚ rie‰iÈ“. Premiér-ka v‰ak nemôÏe na‰ºapovaÈ iba opatrne. Ob-ãas musí razantne potvrdiÈ svoju zásado-vosÈ, i keby to vyzeralo ako vzbura protiDzurindovi.)

***

Kresba: Shooty. Sme 23. 8.(Ktovie, ãi uÏ utkali tak˘ veºk˘ koberec,aby sa podeÀ dali napchaÈ v‰etky smetiSDKÚ.)

***

Útechou v unikajúcom ãase sú pre mÀa lis-ty, ktoré mi stále prichádzajú. Z âeska mi na-

príklad napísala pani, ktorá videla nahrávkufilmu Pásla kone na betóne: „Bylo mi mocsmutno. Po zhlédnutí va‰eho filmu se mi ule-vilo. Jako bych nûco najednou pochopila. Mocvám dûkuji.“

Hereãka a spisovateºka Milka Zimková. OÎene.sk 24. 8.

(Jedno sa roky udrÏiava: vzÈah kultivova-n˘ch âechov k hercom. Je úctyhodn˘.)

***

Vyz˘vame vládu, aby nás viac zdanila a zlep-‰ila tak finanãnú situáciu krajiny. Sme si vedo-mí toho, Ïe sme profitovali z francúzskeho sys-tému a európskeho prostredia, s ktor˘m smespojení a ktoré chceme pomôcÈ udrÏaÈ. Keìdeficit verejn˘ch financií a vyhliadky zhor‰u-júceho sa ‰tátneho dlhu ohrozujú budúcnosÈFrancúzska a Európy a keì vláda Ïiada kaÏdé-ho o solidaritu, zdá sa nám nevyhnutné prispieÈ.

Liliane Bettencourt z kozmetického impériaL'Oreal. Le Nouvel Observateur 24. 8.

(Slovenskí boháãi so svojou Ïivotnou filozo-fiou „stále len zh⁄ÀaÈ peniaze“ budú zrejmepovaÏovaÈ 16 francúzskych veºkopodnikate-ºov a superboháãov, ktorí petíciu podpísali,za bláznov. Dobrovoºne ponúkajú vláde, abyim skrátila príjmy „boháãskou daÀou“! Len-Ïe je to naopak. Ich genialita je nadprie-merná. Vedia, Ïe ‰tát sa môÏe dostaÈ do veº-k˘ch ÈaÏkostí s chudobn˘mi, ak nebude maÈdosÈ peÀazí na sociálne podpory. A to je po-tom osvedãená zámienka pre socialistov, abybúrili ºudí proti kapitalistom.)

***

Keì ãlovek vie, kam chce v Ïivote ísÈ a ãochce dosiahnuÈ, tak aj prípadn˘ pád „na nos“ hoposunie o dæÏku tela bliωie k cieºu. Nebojmesa pádov, sú prirodzenou súãasÈou v˘voja. Veìkeì nás nieão bolí, vtedy rastieme. A ão rastie,to sa vyvíja. ªudia urãite nájdu rie‰enia nadne‰né problémy. Len nás musí zabolieÈ, abysme dokázali zmeniÈ Európu k lep‰iemu.

Finanãník Peter Kri‰tofoviã. HN 24. 8.

(Pravda, ºahko sa mení aj Európa, keì mámev zálohe dosÈ financií, aby sme vydrÏali jed-nu-dve men‰ie krízy. Oveºa Èaωie sa preÏíva-jú pády, keì nás odierajú prázdne vrecká amy nevieme, ãím zaplatíme zajtra elektrinu.T˘ch, ktorí majú problémy s ak˘mkoºvekplatením, je príli‰ veºa na to, aby mohli byÈlen tak spokojní.)

***

V na‰om dlhodobom projekte predstavímev˘tvarn˘ch umelcov so slovensk˘mi koreÀmi,

ktorí sa presadili v zahraniãí. A t˘ch nie jemálo...

Riaditeº bratislavskej mestskej galérie Ivan Janãár. Sme 24. 8.

(Slováci stále nedoceÀujú, akí jedineãní v˘-tvarní umelci vyrástli v tejto krajine. Ak sav‰ak chceli naplno presadiÈ, museli odísÈ dozahraniãia a dnes má len málo domorodcovumelecké hodnoty nimi vytvorené. Na‰e vlas-tenectvo je úzkoprsé, a kto odi‰iel povedzmedo ParíÏa alebo sa usadil v Budape‰ti, tohouÏ necítime ako slovenského umelca.)

***

Keì som v júli sledoval posledné pristátie ra-ketoplánu Atlantis, mal som pálãiv˘ pocit. Bolto koniec cesty zaãatej v roku 1981, keì ves-mírna agentúra NASA program raketopláno-v˘ch letov spustila. Odvtedy precestovali 867miliónov km a prepravili do vesmíru 355 ºudízo 16 krajín. Do roku 2030 by mala byÈ NASApripravená dopraviÈ ºudí na Mars.

Zakladateº Virgin Group Richard Branson. HN 24. 8.

(E‰te pred 50 rokmi by sa citovan˘ text chá-pal iba ako v˘plod fantázie. Dnes uÏ ºudianielen lietajú do vesmíru, ale ho pomaly ajob˘vajú. My sme prvá generácia, ktorá sazaãala dot˘kaÈ nebies. Pravda, tieto v˘letystoja nesl˘chané sumy. MoÏno teda pocho-piÈ otázku, ktorú poloÏila editorka news. atBruegglerová, ãi by nebolo lep‰ie venovaÈ pe-niaze na záchranu tisícov hladujúcich v Af-rike. Podnikateº jej oprávnene povedal, Ïetreba oboje. Prieskum kozmu je totiÏ zákla-dom lep‰ej budúcnosti ºudstva.)

***

Opera je nákladn˘ Ïáner, ktor˘ zhltne 60 %rozpoãtu SND, takÏe by o diváka mala bojovaÈ,ale in˘mi zbraÀami ako ãinohra. Tá marketingaÏ tak nepotrebuje, diváci prídu na osobnosti zobrazovky, Ma‰talíra alebo Pauhofovú. TrebarobiÈ moderné aktualizácie historick˘ch opier.Samozrejme, nesmú byÈ samoúãelné a násilné.Kolega, sólista v Berlíne, dal po desaÈroãiachv˘poveì, pretoÏe reÏisér od neho Ïiadal, aby napódiu pred publikom moãil.

Opern˘ spevák Marian Pavloviã.TV oko 25. 8.

(Ani operu neurazí ‰oumenstvo, ak jasnésvetlo tvorivosti prevy‰uje hrubozrnnosÈ.)

***

Nie kaÏd˘ obstojí v poÏiadavkách jazdecké-ho ‰portu. Treba maÈ zmysel pre spravodlivosÈ,cit, odvahu, rozvahu, treba rozumieÈ reãi koÀaa cez Àu rozpoznaÈ vlastné chyby a pouãiÈ sa z

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre23. augusta 2011 – 23. septembra 2011

90

nich. Na‰e kone nás majú dokonale preãítan˘cha poskytujú nám správu o tom, akí sme. Nie-kedy je tento pohºad do zrkadla zdrvujúci. Konenikdy neklamú a niã pred nimi neutajíme.

Chovateºka koní Dana Strnadová. OÎene.sk 25. 8.

(Kone sú u‰ºachtilej‰ie, neÏ iné zvieratá, amajú brilantnej‰ie vlastnosti, neÏ ºudia.)

***

Zbierku na národn˘ poklad SR vyhlásilaMatica slovenská ku dÀu vzniku samostatného‰tátu. Tisíce ºudí naÀ prispeli, v dobrej viere, Ïeich peniaze budú pouÏité na v‰etky tie u‰ºachti-lé veci, ktoré MS sºubovala. Poklad je v‰ak de-finitívne fuã. TakÏe darcovia napokon zasa lenprispeli niekomu na auto, na vilku, moÏno aj najachtiãku. Polícia raz hádam zistí, komu.

Komentátor Arpád Soltész. HN 26. 8.

(Slovensk˘ verejn˘ a národn˘ Ïivot je v pr-vom rade o okrádaní ‰tátu a spoluobãanov.)

***

Stále poãúvame o potrebe ‰krtov a systémo-v˘ch rie‰ení, ale keì sa pozriete na v˘voj ve-rejn˘ch financií jednotliv˘ch ‰tátov, zistíte, Ïedlhy rastú. Tak aké reformy to prijímajú?

Analytik spoloãnosti TRIM Broker Valér Demjan. Plus 7 dní 26. 8.

(Konanie a reãnenie európskych politikov jelen nekoneãn˘m radom mamov a klamov,ktor˘mi politici udrÏiavajú obãanov v po-riadnej vzdialenosti od nepríjemnej reali-ty.)

***

Chceme podporiÈ ‰túdie, ktoré rozpracujúnielen technické, ale najmä etické, politické ãispoloãenské aspekty veºkolepého v˘letu dohlbín kozmu. Ja viem, môÏe to znieÈ ako roman-tick˘ sen, ale uÏ teraz môÏeme maÈ technoló-gie, ktoré dostaãujú na vyslanie robotick˘chsond k in˘m hviezdam. Aj keby tam stále lete-li desaÈroãia ãi storoãia.

Astronómka Jill Tarterová z programu SETI. New York Times 26. 8.

(Ak sa hovorí o lete do vesmíru, ktor˘ budetrvaÈ desaÈroãia ãi storoãia, je to stále len fik-cia, pretoÏe ãlovek, hoci uÏ dokáÏe zázraãnéveci, e‰te stále nevie ÏiÈ dlh‰ie, ako 70-80 ro-kov, takÏe by nedoletel na Ïiadnu vzdialenej-‰iu planétu. A veºmi váÏny problém by pred-stavovala i psychika astronauta – aby doká-zal preÏiÈ mesiace v úplnej samote.)

***

âínski cenzori vybrali na svoj zoznam aÏ ‰esÈhitov z aktuálneho albumu Lady Gaga, ktoré za-kázali interpretovaÈ na internete. Toto nariade-nie vy‰lo aj preto, aby sa „zabránilo nevkusu avulgárnemu obsahu“. Pesniãky oznaãili za„hrozbu národnej kultúrnej bezpeãnosti“.

Britsk˘ denník Guardian 26. 8.(Mnohé zásahy cenzúry sa zdajú byÈ primi-tívne, ale v podstate sú veºmi premyslené.)

***

Je najvy‰‰í ãas na vy‰‰ie dane. To, ão sa deje

vo svete, sa môÏe veºmi zle skonãiÈ, ak si to ma-jetnej‰í ºudia neuvedomia. Som ochotn˘ platiÈpodstatne vy‰‰ie dane.

Majiteº ÎOS Trnava Vladimír Poór. Sme 26. 8.

(AspoÀ niektorí b˘valí meãiarovskí milio-nári si uÏ vidia ìalej od nosa. Vedia, Ïe dob-re zdanené milióny sú osoÏné aj pre nich.Vy‰‰ie dane nechcú platiÈ len vtedy – akosprávne hovorí in˘ milionár, Boris Kollár –,keì vedia, Ïe ich rozkradnú ‰tátni úradníci„napríklad cez tendre“. A ìalej: „Pre ·vaj-ãiarsko by som dal aj 50 %. Pre Slovenskoniã, pretoÏe mnohí politici idú do politiky lenpreto, aby sa nabalili.“)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus august (Taká neveºká záchranná plachta na Gréc-ko s jeho superzadæÏením?)

***

Kultúra predstavuje nutn˘ oddych od kaÏdo-denného zhonu, od chaotického a ãasto vulgár-neho politického prostredia, a ponúka príleÏi-tosÈ na obnovu na‰ej duchovnej energie. Skve-lé diela sú potenciálom k zlep‰eniu saméhoseba. Ak sa tento zdroj útoãiska postupne zúÏi,potom sme odsúdení na to, aby sme sa stali veã-n˘mi zajatcami zakrpateného vesmíru „praktic-kosti“.

Rumunsk˘ americk˘ spisovateºNorman Manea. Sme 27. 8.

(Koºkí Slováci potrebujú kultúru? A koºkí siuvedomujú, akí bezv˘znamní sú bez nej?)

***

V hádzaní kameÀmi a zápaln˘mi fºa‰ami vLond˘ne nemusí byÈ zakódovaná Ïiadna sprá-va. NákazlivosÈ tohto niãivého happeningusvedãí o tom, Ïe adrenalínová hra na pána uli-ce je príÈaÏlivá. Var a chaos v meste sú osob-n˘m euforick˘m záÏitkom. A na ostatnom ne-záleÏí.

Sociologiãka Zuzana Kusá. Pravda 27. 8.

(A stále pribúdajú ºudia, ktor˘ch nevie uspo-kojiÈ niã iné, len rozbíjanie v˘kladov, krad-

nutie tovaru mal˘m obchodníkom a surovéubliÏovanie kaÏdému, kto je slab‰í.)

***

Na‰i milionári by s vy‰‰ími daÀami súhlasi-li, ak ‰tát zlep‰í svoje fungovanie. Kongres na-klonen˘ miliardárom si mÀa a mojich priateºovrozmaznával dosÈ dlho. Vy‰‰í príjem z daní bymal pomôcÈ USA zníÏiÈ obrovské zadlÏeniekrajiny, pre ktoré hrozil v polovici leta bankrot.Ten na‰i politici odvrátili v poslednej chvíli.

Americk˘ miliardár Warren Buffett. New York Times 27. 8.

(Nielen francúzski, ako sme uÏ citovali, aleani americkí miliardári nie sú samovrahovia,aby nepodporili pár tisíckami dolárov svoj‰tát, ak vedia, Ïe ten robí aj pozitívne krokya Ïe zv˘‰ené dane zachránia ‰tát. Na‰i tro-chári ºutujú ão aj 1 euro pre ‰tát navy‰e,pretoÏe ho nechápu ako svoj ochrann˘ ‰tít.)

***

KieÏ ãosi znamená ticho kaviarenského sto-líka, pri ktorom sa lúãia smutní milenci. No ãoak to vôbec nie sú milenci, ão ak je to poisÈo-vací agent a jeho smutná zákazníãka? A ão akniã neumrelo, len to práve sami zabíjajú? Ale-bo ão ak mlãia nad smrÈou dieÈaÈa?

Poºsk˘ spisovateº Szczepan Twardoch. Sme 27. 8.

(KaÏdú chvíºu vidíme okolo seba ºudí, ktorínieão robia a my si nam˘‰ºame, Ïe vieme, ãoje v ich pohyboch, slovách. Sme veºmi múd-ri. A nevieme ani to, ão práve robíme my.)

***

V SR sa dá v‰etko vybaviÈ. Tak neoficiálne,pod stolom. Korupcia je v malom i vo veºkom.

Holandská fotografka Illah van Oijen. T˘ÏdeÀ 29. 8.

(Slovensko je oveºa men‰í ‰tát svojou morál-kou, neÏ svojou rozlohou.)

***

Îiadame koniec celibátu a Ïiadame aj moÏ-nosÈ vysväcovaÈ Ïeny za kÀazov.

B˘val˘ generálny vikár viedenskej diecézyHelmut Schüller. T˘ÏdeÀ 29. 8.

(Osud Schüllera a 300 rakúskych katolíc-kych kÀazov, ktorí v˘zvu podpísali, rukolap-ne potvrdzuje, Ïe Vatikán je nepouãiteºn˘. Zarebéliu im hrozí trest exkomunikácie. PápeÏa jeho blízki nijaké zmeny v cirkvi, ktoré bypriblíÏili Boha ºuìom, nepripú‰Èajú.)

***

Dúfam, Ïe bude prijatá vyhlá‰ka, ktorá ob-medzí niektoré prejavy neprispôsobiv˘ch obãa-nov. Mám na mysli zákaz pitia alkoholu na ve-rejnosti a neoprávnené zaberanie verejnéhopriestranstva. Zv˘‰ime policajn˘ dohºad.

Starosta Varnsdorfu Martin Louka. Idnes.cz 29. 8.

(âesi si ÈaÏivú situáciu s Rómami zºahãujúpresne ako Slováci. V‰etko chcú vyrie‰iÈ vy-hlá‰kami a policajtmi, hoci uÏ roky sa môÏupresvedãiÈ, Ïe to nie je úãinn˘ recept.)

***

S U P E R M O N I T O R

91

·etrenie, ktor˘m sa súãasná vláda stále vy-chvaºuje, sa sústreìuje najmä v oblastiach, doktor˘ch uÏ teraz ide havarijne málo peÀazí.Zdravotníctvo, protipovodÀová ochrana, v˘-stavba diaºnic a mnohé ìal‰ie. Plánujú na ne daÈe‰te menej. TakÏe ão nás ãaká?

Poslanec Smeru Ján Poãiatek, b˘val˘ minister financií. HN 30. 8.

(Pomaly uÏ máme viac exministrov financií,neÏ financií.)

***

Na‰a Akadémia humoru udelila prestíÏnuanticenu „Trafená hus“ bratislavskému okres-nému súdu za nieão, nad ãím zastane rozum ajhumoristom: „Za objavenie spravodlivosti po15 rokoch v rozsudku, na základe ktorého sa ex-prezident Kováã má ospravedlniÈ Ivanovi Le-xovi za v˘roky o tom, Ïe stál za únosom jehosyna do Rakúska“.

„Akademik humoru“ Roman Vykysal˘ na Kremnick˘ch gagoch 2011. Sme 30. 8.

(LenÏe bratislavsk˘ okresn˘ súd vyniesolrozsudok – po 15 rokoch! – nie ako satiric-ké ãíslo, ale „naozaj“, takÏe táto hrubá uráÏ-ka exprezidenta SR – a od Lexu! – ozaj pla-tí.)

***

Túto knihu si musíte preãítaÈ! Ako ãasto smeuÏ poãuli túto vetu. Musíme? Ale ãoby! V lite-ratúre nikto niã nemusí, iba môÏe. Nie je to v˘-borné?

Básnik Daniel Hevier. HN 30. 8.

(Je to v˘borné, pravda, pokiaº nevládne ko-munistick˘ reÏim. Vtedy sa v‰etko muselo.)

***

PovaÏujem za správne, aby sa na prechodn˘ãas pridalo viac ºuìom s nízkymi dôchodkami.

Predseda sociálneho v˘boru NR SR Július Brocka (KDH). Sme 31. 8.

(Idea je u‰ºachtilá – zrovnoprávniÈ v˘‰kudôchodkov. Len títo skvelí politici ututláva-jú, Ïe ich veºkodu‰nosÈ ide na úkor in˘ch dô-chodcov, priãom mlãia, Ïe i slovenskí penzis-ti s vy‰‰ími dôchodkami berú podstatne niÏ-‰ie penzie, neÏ najbiednej‰ie dotovaní ra-kúski. A tak slovenskí seniori sú na tom v eu-rópskom kontexte mizerne. Spravodlivé bybolo, keby na zv˘‰enie dôchodkov vzali pe-niaze z miliónov, ktoré zarábajú slovenskípolitici.)

***

Córdoba bola v stredoveku centrom moslim-ského sveta. A napriek tomu niekoºko storoãí tuspolunaÏívali moslimovia s kresÈanmi a Ïidmiv mieri. Práve v tejto otvorenej spoloãnosti sarozvinula vyspelá európska civilizácia. Vplyvmoslimskej kultúry na Európu bol v˘znamn˘.Diela arabsk˘ch remeselníkov stároãia ‰per-kovali mozaikami kresÈanské katedrály a dómy.

Architekt Ján M. Bahna. OÎene.sk 31. 8.

(Ak je Boh jeden, ako môÏe byÈ záºaha cirk-ví? Ako by kaÏd˘ kÀaz potreboval svoju.)

***

Asi 20-roãná bufetárka z bufetu pod lanov-kou v Starom Smokovci mi na moju otázku, ãije nutné, aby rádio huãalo na dobrú polovicu Ta-tier, keìÏe niektorí ºudia sa vyberú do hôr aj preich lahodné ticho, mi odpovedala tak, Ïe by aniKonfucius, Dalajláma a Freud nedokázali za-reagovaÈ: „ªudia sem chodia daão zaÏiÈ, a niebyÈ v tichu.“

Rozhlasov˘ moderátor Daniel BaláÏ. HN 31. 8.

(KultúrnosÈ mnoh˘ch slovensk˘ch obãanov,ãinn˘ch vo verejn˘ch zariadeniach, je nabode mrazu. Nemajú ani ‰tipku citu pre to,ão kedy ktor˘m ºuìom padne dobre.)

***

Zopnuté ruky sú zvyk, ktor˘ má svoj pôvodv Indii. O pravej ruke sa hovorí ako o ãistej, zna-mená posvätnosÈ a pravdu. ªavá ruka je neãis-tá a vzÈahuje sa na svetské vá‰ne ãloveka. Alekeì sa dlane pravej a ºavej ruky spoja, zname-ná to harmóniu a uvedomenie si pravdy.

Japonsk˘ publicista Masahiko Shiraki. TV oko 31. 8.

(PouÏívania symbolov by sme sa mohli ºah-ko zbaviÈ. Ale my – a dobre robíme – sa ichzbaviÈ nechceme. I pouÏívanie symbolov násoslobodzuje od zvieracej bázy ãloveka.)

***

Klavír je moja najobºúbenej‰ia hraãka a zá-roveÀ najlep‰í priateº, tak s ním chcem byÈ stá-le. V zásade sa pri kaÏdom koncerte snaÏím mudávaÈ ão najviac lásky, aby ma tieÏ miloval. Kla-vír je zaujímavej‰í a citlivej‰í, neÏ elektrické ná-stroje, a ja, keì si k nemu sadám a zaãnem naÀom hraÈ, vycítim z neho, ako sa k nemu sprá-vali muzikanti predo mnou. Japonská jazzová pianistka a skladateºka Hi-

romi Uehara. HN 2. 9. (Vyspelí hudobníci hovoria múdrej‰ie neÏfilozofovia a kraj‰ie neÏ básnici.)

***

Speváãka Beyoncé, podºa magazínu Forbesdruhá najvplyvnej‰ia celebrita sveta, prekroãi-la aj do sveta filmu a získala dokonca dvochOscarov.

Publicistka Lucia JavÛrková. OÎene.sk 2. 9.

(Ako oznaãiÈ Beyoncé? Je to proste ‰ou-mas-terka, alebo skutoãne vydarená umelkyÀa?)

***

SR zaãínajú v Európe ãoraz viac vnímaÈ akoproblémovú krajinu správajúcu sa ako vo‰, kto-rú si únia vpustila do koÏucha. Ani nie tak prerozkrádanie eurofondov nominantmi vládnychstrán. E‰te väã‰ie ‰kody páchajú na na‰ej na-‰trbenej povesti politici, ktorí si myslia, Ïe súmúdrej‰í neÏ v‰etci ostatní dohromady. A keìsa zástupcovia drvivej väã‰iny ‰tátov po dlh˘chrokovaniach koneãne dohodnú na kompromi-se, príde na‰inec, ktor˘ si postaví hlavu.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 2. 9.

(âím menej máme vo verejnom Ïivote poli-tick˘ch osobností, t˘m viac tam máme ne-spútan˘ch ‰kodcov, ktorí spravia málo pozi-tívneho, ale vyvolajú veºk˘ odpor k SR.)

***

Herecká práca je zákerná, niekedy ani pri naj-väã‰ej snahe nevyjde. A zvlá‰È ÈaÏko je hercomv mimobratislavsk˘ch divadlách. Mlad˘ herecz Bratislavy sa párkrát objaví na obrazovke auÏ je z neho celebrita. Herec na vidieku robípoctivo roky, aj talent má, ale nemá ‰ancu.

Herec Divadla Alexandra Duchnoviãa v Pre‰ove Jevgenij LibezÀuk.

Tele plus 3. 9.(UÏ desaÈroãia vládne v SR tento deprimu-júci stav, ktor˘ naozaj na mnoh˘ch pôsobíako skrivodliv˘. Ale umelo presadzovaÈ spra-vodlivosÈ by bolo pom˘lené a nemoÏné.)

***

Ani v tento ‰kolsk˘ rok e‰te nebudú v‰etkyreformné uãebnice k dispozícii v septembri,ale aÏ postupne. Ch˘bajúce musíme my, peda-gógovia, nahrádzaÈ, ako vieme. Buì star˘mi,alebo materiálmi, ktoré sÈahujeme z internetu akopírujeme pre Ïiakov. RobiÈ to musíme vosvojom voºnom ãase. Materiály si potom samitlaãíme, ão nás stojí ìal‰ie peniaze.

Riaditeºka Z· vo Zvolene Eva BaláÏová. Pravda 5. 9.

(B˘val˘ minister ‰kolstva Mikolaj bol obdi-vuhodn˘. Presadil to, ão oznaãil za reformu‰kolstva, a jej zniãujúcim dôsledkom je, Ïedodnes stovky Ïiakov nemajú potrebné uãeb-nice, hoci ho uÏ vtedy mnohí odborníci od-hovárali od jeho akcie, ktorá ‰kolám pri-niesla málo dobrého, ale poslúÏila tomu, abysa práve on, politik zo SNS, zapísal do slo-venskej politiky ako dynamická a kon‰truk-tívna osobnosÈ.)

***

Z Divadelnej Nitry 1992 si spomínam naZenit z ªubºany. To boli dva Ïelezniãné vagó-ny, ktoré skutoãne dorazili 400 km po trati nanitriansku stanicu. Niektorí slovenskí kriticiboli z toho zarazení. Na námestí pred divadlomv slávnej inscenácii Sny sa pomaºovávali nahíºudia. Bolo to magické. Tri sestry divadla Lifez Vilniusu boli úÏasné obrazy a jedna veºká hra– od slovesa „hraÈ sa“. V umení ide o katarziu,oãistu. To je to, ão vám najlep‰í kum‰t dá.

Riaditeºka festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová.

T˘ÏdeÀ 5. 9.(K tomu by sa malo umenie na SlovenskuvrátiÈ ão najskôr: aby bolo aj hrou.)

***

Zrejme o nieãom svedãí, ak ministra Uhlia-rika volajú „Pentliarik“,. V správe americkejambasády z 2004 sa otvorene hovorí, Ïe Pen-ta, „spoloãnosÈ s hmlist˘m pozadím“ a „známabezohºadn˘mi obchodn˘mi praktikami“, sa po-kú‰a ovládnuÈ slovenské zdravotníctvo.

Komentátor Arpád Soltész. HN 6. 9.

(·koda, Ïe sa niã nehovorí o tom, ãi posky-tuje pre pacientov aj nieão uÏitoãné.)

***

Padajúce ceny ropy sú zábleskom svetla me-dzi tmav˘mi oblakmi trhov. Jeden odhad hovo-

S U P E R M O N I T O R

92

rí o tom, Ïe kaÏd˘ cent dole z ceny benzínu pri-dá miliardu do americk˘ch vreciek.

Stæpãekári Christopher Swann a Ian Campbell. Reuters 6. 9.

(E‰te keby sme vedeli, ãi aj do in˘ch vreciek,neÏ sú vrecká lumpov.)

***

Keì som bol dieÈa, väã‰inu detsk˘ch kníhsom nemal rád, pretoÏe boli robené nudne. Jasa snaÏím robiÈ nieão, ão je zábavné a vyzerápekne na povrchu, ale pod t˘m musí byÈ nieãoviac, viac otázok a komplexnosÈ. Deti to cítiaa vnímajú, Ïe je tam nieão viac.

Holandsk˘ ilustrátor pre deti Wou-ter van Reek (Zlaté jablko na BIB).

HN 6. 9.(Primitívne úsilie mnoh˘ch spisovateºov av˘tvarníkov, ktorí pí‰u a kreslia pre detiako pre hlupákov, má katastrofálne dôsled-ky. Ak si myslia, Ïe sú deti hlúpe, nemali bypre ne robiÈ knihy, lebo svojím postojom kdeÈom dokazujú, Ïe im vôbec nerozumejú.)

***

Na v˘stave sú dva protipóly Picassovej tvor-by. AÏ v 40 dielach sa venuje nahému Ïenské-mu telu, ktoré pre neho reprezentuje dokonalúkrásu v jej rozkvete. Îenské telo nepredstavu-je u neho zmyselnosÈ, ale triumf ãasu. Navy‰e,Picasso bol posadnut˘ skúmaním inakosti Ïen-skej prirodzenosti. A vystavená je i muÏskábrutalita v postave Minotaura ako typického ná-silníka.

·panielsky kurátor Fernando Castro Borrego. HN 7. 9.

(Picasso je maliar svetového formátu nielensvojimi aktmi, alebo aj svojimi názormi nanahé Ïenské telo.)

***

Najväã‰í teroristick˘ útok v dejinách USA11. 9. 2001 zanechal po sebe tri tisícky obetí akontroverznú vojnu s terorizmom. Podºa odha-dov mohlo byÈ vo veÏiach pri prvom náraze do-hromady 14- aÏ 19 000 ºudí. Náraz lietadiel apotom v˘buch paliva mali zniãujúci úãinok.

Publicista Milo‰ Krekoviã. TV oko 8. 9.

(Bude vôbec koniec sveta oveºa hor‰í, ako bolútok na newyorské mrakodrapy?)

***

V stodielnom seriáli ma asi neuvidíte, pre-toÏe ãlovek chytí rutinu. A ja sa desím toho, Ïeby som stratila pocit radosti z práce. Ale na dru-hej strane som Ïiviteº rodiny...

âeská hereãka Anna Geislerová.HN 8. 9.

(Väã‰ina hercov sa te‰í na r˘chle zábleskyslávy a s nimi spojen˘ finanãn˘ profit. Alenajväã‰iu úctu si jednoznaãne zaslúÏia tí,ktorí si nechajú aj radosÈ z kreatívnej prá-ce.)

***

Príãinou prieÈahov na súdoch sú najmä ºudiav talároch. Napriek tomu, Ïe im ‰tát zákonnezabezpeãil doÏivotne slu‰n˘ plat, ‰esÈt˘ÏdÀovú

dovolenku, kúpeºnú lieãbu ãi prácu doma. Zatieto bonusy spoloãnosti niã neodvádzajú.

Komentátorka Vanda Vavrová.Pravda 8. 9.

(Je evidentné, Ïe sudcovia – jedna z najlep-‰ie platen˘ch sociálnych skupín u nás – pat-ria medzi ºudí, ktorí najmenej prekonalicharakterovú záÈaÏ z ãias komunizmu.)

***

Urãite nastane ãas, keì sa herectvo zaãne de-liÈ. Budú tu „TV herci“, podenkovo slávni a bo-hatí, a potom „elita“, divadelní herci, urãitemnohí obsadzovaní do prestíÏnych filmov˘chprodukcií. A my budeme zase chodiÈ do divad-la na veºké herecké v˘kony.

Dramaturgiãka Andrea Dömeová. TV oko 8. 9.

(Na‰Èastie, Ïe e‰te stále sú tu aj herci ako Vi-liam Roth alebo Anna Geislerová, ktoríudrÏiavajú ãesk˘ a slovensk˘ hereck˘ formátspred pol storoãia.)

***

Najväã‰ou Achillovou pätou vznikajúcichnov˘ch problémov je, Ïe Európe ch˘ba autori-ta, ktorá by finanãnú alebo bankovú krízu dalado poriadku.

Investor George Soros. HN 8. 9.

(Európa je kontinent, ktor˘ má na vysokejúrovni univerzitné ‰kolstvo a intelektuálnev˘kony. Ale vyprchávajú jej duchovné am-bície, a preto má ãoraz menej individualít.)

***

NáboÏenské dogmy nemajú viac na mojudu‰u ani myseº Ïiadny vplyv. UÏ s nimi nebo-jujem. Ale pozor, nikdy som pritom neodmie-tal duchovno. Duchovnom sme Ïiví.

·panielsky reÏisér Pedro Almodóvar. Sme 8. 9.

(Je to tak: veì du‰a udáva na‰ej ºudskejexistencii smerovanie.

***

Európska komisia sa odjakÏiva snaÏí pretla-ãiÈ aspoÀ energetickú alebo environmentálnujednotnú európsku daÀ, ale bez v˘sledku. Nie-Ïeby ãlenské ‰táty pochybovali o prospe‰nos-ti takéhoto kroku, ale nechcú sa vzdaÈ tejto dô-leÏitej právomoci. Dane sú posledn˘ nástroj,ako e‰te vlády môÏu v˘znamnej‰ie ovplyvÀo-vaÈ hospodárstvo krajiny. Inak uÏ veºa munícienemajú, pretoÏe väã‰ina politík je regulovanáz Bruselu.

Popredn˘ rakúsky odborník na európsku politiku Johannes Pollak.

Plus 7 dní 9. 9.(Aká zúfalo bezzubá a neefektívna je politi-ka v EÚ! Nie je to ani jednotn˘ ‰tát, ani sú-bor ‰tátov – a obãania nemajú dôvod, aby jupovaÏovali i za svoj dôleÏit˘ politick˘ nástoj.Niã pozitívne v jej prostredí nevzniká, veìnemá ani dosÈ odborníkov, pretoÏe ‰táty po-sielajú do „Európy“ ãasto t˘ch, ktor˘ch sachcú doma elegantn˘m spôsobom zbaviÈ.)

***

V prvej polovici budúceho desaÈroãia budeázijsk˘ spotrebiteºsk˘ trh oproti americkémudvojnásobn˘. Dnes v‰ak Západ a Ázia zostáva-jú vo vzájomnej závislosti. Pred 10 rokmi sve-tovú ekonomiku poháÀal motor USA. Za 10 ro-kov by túto úlohu mali prevziaÈ krajiny rozví-jajúcich sa trhov, najmä z dôvodu zvy‰ujúcej sakúpnej sily tamoj‰ích stredn˘ch tried.

B˘val˘ britsk˘ premiér Gordon Brown. HN 9. 9.

(Ázia sa v blízkej budúcnosti stane buì vy-kupiteºom, buì úpln˘m zahubiteºom sveta.)

***

Je pre mÀa povzbudením, Ïe odborníci po-vaÏujú za korunu mojej tvorby umeleckú foto-grafiu „so v‰etk˘mi dobr˘mi znakmi postmo-derny a nale‰tenej pop-kultúry“. SnaÏím saefektne pracovaÈ s ikonami súãasného konzu-mu, s odkazmi na veºk˘ch majstrov renesanciei baroka, ale aj g˘ãom i s poãetn˘mi prvkamisurrealizmu.

Fotograf David LaChapelle, ozna-ãovan˘ za Felliniho fotografie.

Plus 7 dní 9. 9.(Obdivuhodná je LaChapelleho schopnosÈsériami fotografií komplexne zachytiÈ i ná-plÀ, i du‰u moderného veku. Veì vyspel˘ãlovek takmer nikdy nie je jednostrann˘.)

***

Na dravce Ïiadna drezúra neplatí. Slona na-uãíte tancovaÈ, tigra skákaÈ cez horiaci kruh, aledravec sa vám na to vyka‰le. VÏdy robí len to,ão aj vo voºnej prírode – lieta a loví. MôÏete hoskrotiÈ, dokonca bude spolupracovaÈ, ale v˘-hradne v tom, ão mu je prirodzené. Tvrdohla-vo si drÏí svoju majestátnosÈ, nikdy z neho ne-vychováte domáceho miláãika.

Sokoliar Anton Moravãík. Sme 9. 9.

(·koda, Ïe z politikov máloktor˘ má to, ãomajú elegantné dravce: odpor k drezúre.)

***

V galaxii Veterník, známej aj ako súãasÈMessiere 101, vybuchla silná supernova, kto-rú pomocou ìalekohºadu moÏno pozorovaÈ aj zoZeme. Je to najbliωí v˘buch supernovy za po-sledn˘ch 40 rokov. Odhadujeme, Ïe superno-va sa e‰te môÏe podstatne rozÏiariÈ. Pre ºudí tomôÏe byÈ Ïivotná ‰anca uvidieÈ podobn˘ úkaz.Inú nemusíme vidieÈ ìal‰ích sto rokov.

Astrofyzik Mark Sullivanz Oxfordskej univerzity. Daily Telegraph 10. 9.

(Dnes uÏ je veºmi aktuálna otázka: âo jeväã‰ím ‰Èastím pre moderného ãloveka – vi-dieÈ supernovu, vzdialenú od Zeme 21 milió-nov sveteln˘ch rokov, alebo súbor obrazova surrealistick˘ch predmetov bláznivého gé-nia a excentrika Salvadora Dalího?)

***

E‰te pred pár rokmi bolo obºúben˘m kli‰é prisÈaÏnostiach na mládeÏ vyhlásenie, Ïe ju vycho-váva ulica. I‰lo najãastej‰ie o deti, ktoré blúdi-li medzi o‰arpan˘mi panelákmi a intenzívne po-uÏívali veºmi jadrné v˘razy. Dnes deti uÏ na uli-cu takmer nechodia. Musia stráÏiÈ prístroje.

S U P E R M O N I T O R

93

Nájdeme v Àom erotické a pôÏitkárske v˘javy,ale aj mytologické scény.

Kurátor Fernando Borrego. Pravda 14. 9.

(VzÈahy medzi muÏom a Ïenou pôsobia su-gestívnej‰ie nakreslené, neÏ preÏívané.)

***

Pre najvernej‰ích fanú‰ikov je computer Ap-ple ãosi ako náboÏenstvo a Jobs stvoriteºom re-voluãn˘ch vynálezov. Bez neho by svet stále ro-bil na komplikovan˘ch poãítaãoch. âo ak je tov‰ak inak? âo ak iPhone vznikol len preto, Ïeskôr ãi neskôr s ním niekto musel prísÈ?

Publicista Miro ·ifra. Sme 14. 9.

(A nevypl˘va z tohto v‰etkého, Ïe vlastne sov‰etk˘m raz niekto musí prísÈ? Îe nie jemoÏné nieão neobjaviÈ, ak je nutné to obja-viÈ? MoÏno zvlá‰tna filozofia, ale pravdivá.)

***

V‰etky Ïivoãíchy odpovedajú na ‰kodlivévplyvy (infekcia, poranenie, emócia) vÏdy rov-nakou fyziologickou reakciou – zv˘‰en˘m vy-luãovaním stresov˘ch hormónov do krvnéhoobehu. Tie slúÏia ako obrana tela pred po‰ko-dením. Väã‰ina stresujúcich záÏitkov je normál-na a zdravá. I ‰Èastné udalosti (pov˘‰enie vpráci ãi narodenie dieÈaÈa) sú do istej miery stre-sujúce a nútia nás, aby sme ãiastoãne zmenilisvoj Ïivot a prispôsobili sa nov˘m podmien-kam.

Fyziológ a endokrinológ Hans Selye. OÏene.sk 14. 9.

(Mohla samotná neuvaÏujúca, teda neutrál-na príroda tak zázraãne pospájaÈ rôzne okol-nosti, ktoré dávajú zmysel a dôvod rôznychºudsk˘ch javov? Nemohol to byÈ Boh?)

***

Nestabilita na svetov˘ch akciov˘ch trhochodráÏa krehkosÈ ekonomickej obnovy v USA.Preto potrebuje ekonomika r˘chly impulz. A toje kºúãov˘ ãas pre podnikateºov. Väã‰í pohybv ‰táte si vyÏaduje, aby sa opustilo „skladova-nie“ ‰tudentov. Univerzitné ‰túdiá v mnoh˘choblastiach sa môÏu skrátiÈ, aby sa ºudia dosta-li do pracovného pomeru s men‰ími nákladmipre ‰tát a skôr. Vo väã‰ine oblastí, okrem me-dicíny, by sa malo ‰túdium skrátiÈ na 3-4 roky.

Britsk˘ podnikateº Richard Branson.

New York Times 14. 9.(V SR je ‰kolsk˘ systém neobyãajne ÈaÏko-pádny a na míle vzdialen˘ od reality. Koneã-ne by si mal niekto v‰imnúÈ, Ïe v doteraj‰íchvládach samostatného ‰tátu ministri v tom-to rezorte boli najbezradnej‰í a najmä neve-deli, aké impulzy a vedomosti majú mladejgenerácii sprostredkovaÈ. Prv neÏ budú uãi-telia pokraãovaÈ v ‰trajkoch, mali by sa za-myslieÈ, ak˘ plat si väã‰ina z nich za svojeÈaÏkopádne úãinkovanie v ‰kole zaslúÏi.)

***

K tomu, ão dnes u nás vidím, mám dvojak˘vzÈah. Po prvé: ako divák ãi poslucháã sa znaã-ne zabávam na rastúcej miere pochybn˘ch kaÏ-dot˘Ïdenn˘ch ‰kandálov. Po druhé: ako obãa-

Vychovávajú ich teda uÏ iba tie. Poãítaãe, pre-hrávaãe, nosiãe a televízory.

Filozof Oliver Bako‰. Pravda 10. 9.

(Otázne je len jedno: ãi dne‰ná prudká zme-na prinesie ãloveãenstvu aj nieão dobré.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus september.(âinorod˘ karikaturista objaví aj to, ão pred-sa len spája KDH a SaS: Moc a peniaze.)

***

Po roku 1989 sme sa chceli staÈ lep‰ími,chceli sme ÏiÈ v spoloãnosti, ktorá nebude to-xická a nespravodlivá. Namiesto toho Ïijeme vstrachu a v paranoji z toho, ãi sa nám nieão ne-stane na dovolenke v Egypte alebo ak˘ temn˘bude tieÀ z minaretu postaveného na Slovens-ku.

Teológ Michal Havran. Pravda 12. 9.

(Podstatná ãasÈ obãanov SR sa chcela zbaviÈboº‰evickej necivilizovanosti a chcela ÏiÈ kul-tivovane. Zatiaº v‰ak stále prevláda postko-munistické grobianstvo kaÏdého druhu.)

***

Ak sa bude Európa ìalej vyvíjaÈ tak, Ïe sa od-delí od slab˘ch (Grécko), je to z pohºadu rizi-ka dobré – ak sa oddelia silní (Fínsko a Nemec-ko), je to extrémna kríza.

Hlavn˘ ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen. HN 12. 9.

(Ako ºahko sa pí‰u také slová, ako „riziko“alebo „kríza“. Najmä keì sa net˘kajú nás.)

***

Eurozóna sa rozhodla vo veºkom demolovaÈpravidlá, na ktor˘ch mala stáÈ. A kto sa ozve,Ïe s t˘mto tich˘m prevratom nesúhlasí, ten jelikvidovan˘.

Komentátor Dag Dani‰. HN 13. 9.

(Európska politika tzv. siln˘ch národov saãoraz viac riadi svojvôºou a ãoraz menej hºa-dí na to, ãi je ekonomická situácia mal˘ch ná-rodov, ako napr. SR, udrÏateºná a ãi zabrá-ni tomu, aby sa slabí neprepadli do podpa-lubia.)

***

Knihu „Najväã‰í âech“ som neãítal a ani ãí-taÈ nechcem. Z toho, ão som o nej poãul, usu-dzujem, Ïe je to kniha senzaãná, plná polo-právd, klamstiev a schválností vrátane informá-cií o na‰ich súkromn˘ch stretnutiach. Mrzí ma,

Ïe Obermannová niekoºko stretnutí so mnou vy-uÏila k nepriateºskému kroku a zaplietla ich dosvojho bláznivého sveta.

Exprezident Václav Havel. DenníkBlesk 13. 9.

(Nie je síce veºmi vkusné, keì priemernáautorka napí‰e knihu o v˘znamnej osob-nosti aj s niektor˘mi podrobnosÈami z ichsúkromn˘ch stretnutí, ale ak je niekto ta-kou v˘znamnou individualitou, ako Havel,mal by byÈ rád, Ïe Àou je a mal by nieãostrpieÈ.)

***

V mene skupiny obetí pedofiln˘ch kÀazovÏiadam, aby Medzinárodn˘ trestn˘ súd v Haa-gu zaãal koneãne konanie proti pápeÏovi a via-cer˘m kardinálom a vyvodil zodpovednosÈ zazastieranie sexuálneho násilia, ktoré v minulos-ti páchali duchovní na deÈoch a mladistv˘ch.V‰etky cesty v tomto prípade vedú do Ríma.

Advokátka Pamela Speesová.Pravda 13. 9.

(Ak vysoko postavení ãinitelia rímskokato-líckej cirkvi spolu s viacer˘mi talianskymi ãi-niteºmi na najvy‰‰ej úrovni zastierali sexu-álne zloãiny proti deÈom, majú pred Bohomtakú istú zodpovednosÈ za to, ão sa stalo,ako priami páchatelia znásilÀovania.)

***

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 13. 9.(Skupinov˘ obrázok zúfalstva.)

***

Pri vstupe malého Slovenska do eurozónysme si mysleli, Ïe nám toto zoskupenie pomô-Ïe. Dnes vieme, Ïe mu máme pomáhaÈ my.Slováci v‰ak nechcú z vlastn˘ch prázdnychvreciek sanovaÈ nejakú turisticky atraktívnudestináciu (Grécko, ·panielsko, Taliansko, Po-rtugalsko).

Komentátor Ivan Szabó. HN 14. 9.

(Keì sme ako relatívne slabá krajina vstu-povali do EÚ a eurozóny, spoliehali sme sana to, Ïe stabilita oboch európskych zosku-pení aj nám poskytne nejak˘ pevn˘ bod prena‰u politiku. Od druh˘ch braÈ sme nechce-li. Len sme chceli maÈ istotu, Ïe super‰tátynás nenechajú hniÈ v pochybnostiach o na-‰om správnom politickom smerovaní. Ne-mecko, Francúzsko a ìal‰í nás v‰ak bez mih-nutia oka nechali trãaÈ v hlbok˘ch rozpa-koch.)

***

Láska a smrÈ je najv˘znamnej‰ím Picasso-v˘m grafick˘m cyklom. Dramatick˘m spôso-bom stvárÀuje vzÈah medzi muÏom a Ïenou.

S U P E R M O N I T O R

94

na ma hlboko frustruje a znepokojuje prehlbu-júce sa odcudzenie politiky a verejnosti.

B˘val˘ ãesk˘ a ãs. prezident Václav Havel. MF Dnes 15. 9.

(Zdá sa, Ïe spoloãensk˘ Ïivot v âR a u násje takmer rovnak˘. Vidno, Ïe ãesko-sloven-sk˘ komunizmus nechal v nás nezniãiteºnéstopy. Politici sú v âR i u nás stále feudáli.)

***

Zdá sa, Ïe neexistuje Ïiadna iná alternatíva,iba umoÏniÈ vznik európskeho ministerstva fi-nancií. Av‰ak to by bolo moÏné iba s radikál-nou zmenou myslenia, hlavne v Nemecku.Rozpad eura by mal následky, ktoré si nikto znás nevie predstaviÈ. âím dlh‰ie Nemcom trvá,pokiaº túto skutoãnosÈ pochopia, t˘m vy‰‰iucenu musí zvy‰ok sveta platiÈ.

Maìarsko-americk˘ finanãníkGeorge Soros. HN 16. 9.

(KaÏdú chvíºu sa tvárime, Ïe o sebe a svojomeurópskom osude rozhodujeme v na‰om par-lamente, v NR SR. Hádame sa o takom aonakom dôleÏitom zákone a zatiaº sa o nás,ako uÏ toºko ráz v uplynul˘ch desaÈroãiach,rozhoduje v Nemecku.)

***

âoraz kritickej‰ia sa ukazuje ìal‰ia stránkavojny proti terorizmu. ·tátny rozpoãet USAkrváca, ‰tátny dlh sa zvy‰uje a obyvatelia USAnielen chudobnejú, ale aj strácajú perspektívu.Tisíce miliárd, utopen˘ch USA a spojencami vtejto vojne, zúfalo ch˘bajú. Aj preto sme na-priek vojenskej poráÏke Al Káidy vojnu protiterorizmu nevyhrali. Doplatili totiÏ na Àu beÏ-ní ºudia, a nie teroristi. Ukázalo sa, Ïe na tak-to vedenú vojnu nemáme ani finanãne.

Diplomat Ján Kubi‰. HN 16. 9.

(Moslimskí lídri dokáÏu mnoh˘ch svojichprívrÏencov nahovoriÈ na to, aby sa opásaligranátmi a vyhodili seba aj nepriateºov dovzduchu. KresÈanskí lídri vedia nahovoriÈsvojich prívrÏencov, aby na Ïivot a na smrÈbojovali s Al Káidou, aj keì uÏ nebudú maÈpeniaze ani na chlieb. Lídri stále Ïenú slu‰-n˘ch ºudí, aby sa vyka‰lali na solídny Ïivot.)

***

V súvislosti s eurovalom sa zaãína hovoriÈ osilnej‰ej federalizácii Európskej únie. Vyslovu-jú sa za Àu predseda EK i ‰éfovia jednotliv˘chpolitick˘ch skupín v Europarlamente. Hovorísa o vzniku vlády, ktorá by v‰ak nemala byÈ zlo-Ïená z premiérov 27 krajín.

Europoslanec Boris Zala (Smer).Sme 16. 9.

(V posledn˘ch mesiacoch sa udialo v Euró-pe veºa vecí, ktoré naznaãujú, Ïe EÚ sa budemusieÈ ão najskôr zmeniÈ zo svojej ustrnu-tej podoby na dynamické zoskupenie ‰tátov.)

***

Komu bude vyhovovaÈ viacr˘chlostná Euró-pa? Na‰e miesto v nej nebude na ‰pici, to si ne-maºujme ani náhodou. Ako by potom v praxivyzerala na‰a „väã‰ia samostatnosÈ“? V ãomsme boli kedy naozaj ekonomicky samostatní?TotiÏ vÏdy sme osudovo záviseli od ostatn˘ch.

Je v na‰om záujme nedostaÈ sa opäÈ na peri-fériu, z ktorej sa potom budeme celé dekády„pribliÏovaÈ Európe“. UÏ sme to zaÏili, a moh-li by sme sa pouãiÈ.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 17. 9.

(K˘m len tak vykrikujeme cez slovensk˘plot hoci aj do Európy, vyzeráme, Ïe na na-‰ich pleciach spoãíva Èarcha zodpovednostiza cel˘ svetadiel. Ale nik nás v podstate anilen nepoãúva, sme izolovaní a musíme byÈveºmi poslu‰ní, aby sme vôbec existovali. Odktoréhokoºvek slovenského politika sa neja-kého v˘znamného ãinu len tak nedoãkáme.)

***

P˘tal som sa svojho najstar‰ieho syna, kto-r˘ chodí do 5. triedy, ão sa uãia na hodinách hu-dobnej v˘chovy. To, ão mi povedal, ma naozajnepote‰ilo. Poãúvajú hudbu, ktorú hrajú main-streamové rádiá alebo sa venujú nejakému mu-zikálu. To je síce pekné, ale nevedia, ão je ba-rok, romantizmus, klasicizmus. Neuãia sa oBachovi, Beethovenovi ãi Mozartovi.

Riaditeº festivalu komornej hudbyJozef Lupták. Pravda 17. 9.

(Klasická hudba by nemala byÈ povinn˘m po-ãúvaním mlad˘ch ºudí. Znalci a interpreti Ba-cha a Mozarta by mali tak strhnúÈ barokomalebo klasicizmom ‰tudentov, Ïe tí by sapriam doÏadovali, aby im napríklad namies-to chémie predkladali v ‰kole Beethovena.)

***

Veºa ºudí by chcelo maÈ liberálnu stranu,ktorej predseda by namiesto poúãania Grékovplnil svoje predvolebné sºuby. Alebo by chce-li ÏiÈ v krajine, kde sa kresÈanskodemokratickípolitici budú viac ako o antikoncepciu zaujímaÈo to, ako súvisí kresÈanská viera v ºudskú dô-stojnosÈ s päÈstoeurov˘mi platmi uãiteºov. Niãtaké tu nie je a napriek tomu bude veºa ºudí ajv ìal‰ích voºbách voliÈ nie to, ão chce, ale to,ão nechce. V‰etko dokazuje, Ïe v SR je iba jed-na politická strana – strana politikov, ktorá zví-Èazila nad obãanmi vo v‰etk˘ch voºbách.

Teológ Michal Havran. Pravda 19. 9.

(Aj preto nevidíme na na‰om zajtraj‰ku niãpekné a s niãím boÏsk˘m nepoãítame.)

***

Je moÏné, Ïe ani rakúsky premiér ãi iní po-litici nie sú svetového kalibru. Ale nezaÏil sommedzi nimi ha‰terivosÈ a debaty oznaãovanéslovom „pod pás“ ãi nedôstojné politikov kul-túrneho ‰tátu tak, ako som ich zaÏíval v sloven-skej ãi ãeskej televízii.

Teológ Peter Îaloudek (roky Ïije vo Viedni). T˘ÏdeÀ 19. 9.

(Málokde v Európe, ak vôbec niekde, sasprávajú politici v televíznych diskusiáchtak vulgárne a hanebne, ako v SR. A len pri-mitívni diváci sa môÏu nadch˘naÈ ich spôsob-mi, ãasto pripomínajúcimi skôr pastierovdobytka, neÏ politickú elitu vyspelého ‰tátu.)

***

âelíme arabskému prebúdzaniu, aké sme siani nevedeli predstaviÈ a takmer nikto ho ne-

predpovedal. Veci sa síce h˘bu, ale Ameriãanianeriadia vlak. Len naÀ reagujú a nikto nevie,kam ide.

·éfka americkej diplomacia Hillary Clintonová.

New York Times 19. 9.(Roky sme sa nemohli doãkaÈ, kedy sa koneã-ne rozh˘be moslimská komunita. A keì smesa koneãne doãkali, obávame sa e‰te viac,lebo nevieme, kedy a na ktorú ãasÈ sveta te-raj‰í moslimskí rebeli zaútoãia.)

***

Európski politici musia prísÈ so zásadnej‰í-mi krokmi na vyrie‰enie dlhovej krízy. Zatiaºlen opakovane odvracajú hrozbu okamÏitéhokolapsu, ão sa ãasom môÏe skonãiÈ katastrofou.

Americk˘ ekonóm Lawrence Summers.Financial Times 19. 9.

(V reálnej európskej politike sú krajiny stá-le závislej‰ie na rozhodnutiach siln˘ch ‰tá-tov. Málokto – okrem Nemecka a Francúzs-ka – koná tak, aby jeho iniciatíva prinieslanové úspechy pre jeho krajinu.)

***

Vláda, ktorá sa nevie dohodnúÈ, nemôÏe vy-zeraÈ dôveryhodne. Ako to bude ìalej, to by somnerád teraz rie‰il. Ale predãasné voºby sú jed-n˘m z rie‰ení, ak nebude na Slovensku stabi-lita.

Predseda KDH Ján Figeº. HN 19. 9.

(V politike sú rôzne moÏnosti, ako nájsÈ opti-málne v˘chodisko. Ale ak predseda koaliã-nej strany je bez dlhého váhania náchyln˘podporiÈ predãasné voºby, znamená to preobãanov, Ïe straníckym ‰éfom nijako mimo-riadne na stabilnej vláde poskladanej zoslu‰n˘ch a v˘konn˘ch politikov, nezáleÏí.Chcú len byÈ „hore“. A zrejme s hocik˘m.)

***

Dokonalá búrka leÏí asi 47 sveteln˘ch rokovod na‰ej planéty. A nachádza sa v atmosférehnedého trpaslíka, skorohviezdy, ktorá sa ne-dokázala staÈ slnkom. My, astronómovia, smetento objekt pozorovali pomocou ìalekohºaduv âile a v‰imli sme si, Ïe jeho jasnosÈ znaãnekolí‰e. Myslíme si, Ïe dôvodom môÏe byÈ ob-rovsk˘ pohyb oblakov – ãosi ako hurikán.

National Geographic 19. 9.(UÏ nie prv˘ raz pí‰eme, Ïe teológovia v‰et-k˘ch náboÏenstiev by sa mali koneãne zba-viÈ mysterióznych záujmov o javy, ktoré sot-va majú svoj pôvod v BoÏom stvoriteºstve amali by sa seriózne a hlb‰ie sústrediÈ na po-solstvá neuveriteºn˘ch zmien vo vesmíre.)

***

My sme túÏili vyrábaÈ filmové komédie. ªu-dia pri nich v kine vyvádzali, lebo boli ‰Èastní,Ïe im niekto v normalizácii dáva dôvod na to,aby sa mohli smiaÈ.

Filmov˘ reÏisér Václav Vorlíãek.Sme 19. 9.

(Boº‰evick˘ reÏim priná‰al obyvateºstvu jed-nak ubíjajúce situácie jednu za druhou, alerovnako ako reakciu na ne aj situácie du‰uoslobodzujúce a povzbudzujúce.)

S U P E R M O N I T O R

95

***

Starí ãlenovia EÚ by sa mali od nov˘ch uãiÈ,ako sporiÈ. Veì Poliaci a âesi, napriek tomu, Ïeeuro e‰te nezaviedli, vedia najlep‰ie, ako sa spo-rí. Euro bude v krátkej budúcnosti ich menou.Preto musia maÈ záujem, aby vedeli, podºaak˘ch pravidiel sa bude kontrolovaÈ spoloãnámena. Bol by to prejav ºahostajnosti, keby sa ichvlády nechceli mie‰aÈ do t˘chto záleÏitostí.

Komentár nemeckého denníka DieWelt. 19. 9.

(Pohyby v európskej politike a ekonomike,ale aj vo finanãníctve neprestávajú. Gréckovyºakalo aj ‰táty doteraz úspe‰né. My si rad-‰ej ani nepredstavujeme, ako sa cítia rado-ví obãania Grécka, keì sa dosÈ radikálnemenia ich dlhoroãné finanãné návyky, ão ichnúti, aby sa uskromnili. Kam povedie Euró-pu dne‰n˘ trend? K oÏiveniu alebo úpadku?)

***

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 19. 9.(Asi takto obdarováva dámu kvetmi sloven-sk˘ sociálny demokrat.)

***

Vo fascinujúcej retrospektíve divák vidí in-venciu a vizionárstvo architekta Jana Kaplické-ho. Jeho my‰lienky ovplyvnili nielen dizajn, aleaj sociálny Ïivot viacer˘ch krajín. Diváka nad-chli prepracované ‰túdie a modely, ale nemo-hol si nev‰imnúÈ, Ïe pri väã‰ine smel˘ch pro-jektov bola poznámka Nerealizované. Áno, Ka-plick˘ predbehol svoju dobu a zaskoãil radni-ce, vlády, verejnosÈ. Niektoré stavby sú takéskvelé, Ïe ich ocení (a zrealizuje) aÏ budúcnosÈ.

Literát Daniel Hevier. HN 20. 9.

(Na mnoh˘ch miestach práve architektúrazanechala dne‰ku v˘razné stopy. Osvieteníprimátori a mestskí radní sa nesústreìova-li len na to, aby vytiahli ão najviac peÀazí zinvestorov, ale i na to, aby nechali po sebe po-zoruhodné staviteºské dediãstvo. âo v‰ak ne-chal po sebe niekdaj‰í primátor Bratislavyëurkovsk˘?)

***

Európski politici sa e‰te nezhodli na tom, ãina rie‰enie dlhovej krízy eurozóny vytvoriaspoloãné dlhopisy. Nám v âíne záleÏí na tom,aby toto rie‰enie bolo dobré. Máme jasn˘ zá-ujem na tom, aby sa predi‰lo finanãnému kra-chu v EÚ, ktor˘ by mohol na‰tartovaÈ svetovúrecesiu. Nedá sa zrátaÈ, koºkokrát sme poveda-li, Ïe âína má vôºu pomôcÈ európskym ‰tátom.

âínsky premiér Ëia-pao Wen. Reu-ters 20. 9.

(Svet, ako vidno, nie je rozãlenen˘ podºa

niekdaj‰ieho systému. Je dosÈ chuti a dôvo-dov, aby si pomáhali aj ‰táty s úplne odli‰-n˘m svetonázorom. Malé Slovensko si zvlá‰Èmusí hºadaÈ korektn˘ch a vyspel˘ch spojen-cov, ktorí nebudú len vykorisÈovateºmi.)

***

Vo vzdialenosti 200 sveteln˘ch rokov odZeme sme objavili unikátnu planétu, ktorá obie-ha okolo dvoch hviezd, takÏe z jej povrchu jemoÏné sledovaÈ dvojit˘ západ sænk. Je to sku-toãne úÏasn˘ objav a úchvatná vec, Ïe je vo ves-míre planéta, ktorá obieha takéto dve hviezdy.Väã‰ina lovcov exoplanét sa totiÏ zameriava napátranie po územiach, na ktor˘ch by mohlaexistovaÈ voda v kvapalnom stave. Jej prítom-nosÈ je totiÏ základn˘m predpokladom vznikuÏivota, ak˘ poznáme na Zemi.

Alan Boss z washingtonského vedeckého in‰titútu Carnegie.

Science 20. 9.(Na prv˘ pohºad je logické, Ïe astronómoviauprednostÀujú objavenie planét, ktoré môÏubyÈ domovinou ºuìom podobn˘ch bytostí.Ale moÏno je e‰te v˘znamnej‰ie nájsÈ plané-ty, ktoré prezradia ºudstvu nieão unikátnepriamo z nebeského kráºovstva.)

***

Ten, kto ºúbi euroval nezi‰tnou láskou a vidív Àom „budúcnosÈ Slovenska“, sa dnes nemô-Ïe zaoberaÈ akousi vládou ãi dôverou k nej, alejedine t˘m, aby hlasy, ktoré má val v parlamen-te, dal dohromady. Ako môÏe v tejto katastro-fickej projekcii niekomu vôbec chodiÈ po rozu-me taká malichernosÈ, ako sú vzÈahy v koalícii?

Komentátor Peter Schutz. Sme 21. 9.

(Celá Schutzova anal˘za je ironická – a po-litická situácia v SR si in˘ tón ani nezaslúÏi.Otázka len je, ãi vzÈahy v koalícii dokáÏu vô-bec e‰te pritiahnuÈ hlb‰iu pozornosÈ a ãi sú-ãasné vzÈahy by mohli in‰pirovaÈ obãanovSR, aby mali hlb‰í záujem o politiku.)

***

Slovensko nemusí zvy‰ovaÈ kapitál v euro-vale. A pomáhaÈ bohat‰ím krajinám so spláca-ním dlhov. Euroval má e‰te stále dostatoãnú ka-pacitu na ìal‰iu pomoc Grécku. A keì to nebu-de staãiÈ a dlane otrãia aj Taliani, potom uÏ eu-roval nebude potrebovaÈ nové miliardy, alenové bilióny. V takom prípade budeme maÈplné právo vstaÈ od stola a priznaÈ, Ïe na to ne-máme. Slováci sú najchudobnej‰í národ euro-zóny (menej nezarábajú ani Estónci). Je lenprirodzené, Ïe na‰a ochota „upokojovaÈ trhy“má svoje hranice. Alebo – mala by maÈ.

Komentátor Dag Dani‰. HN 21. 9.

(A preto je teraz asi najdôleÏitej‰ie, aby slo-venská politická elita – ãi koaliãná aleboopoziãná – rozváÏne zhodnotila na‰u situá-ciu doma i v zahraniãí a aby neposkytla na‰epeniaze in˘m európskym ‰tátom, ak to nebu-de v súlade s na‰imi moÏnosÈami.)

***

Niektorí ºudia sa ma p˘tajú: „Zaujímal by sisa o tieto obrazy, aj keby ich autorom nebol Bob

Dylan?“ Ja im odpovedám protiotázkou: „A vyby ste boli na ne takí prísni, keby ich nenama-ºoval Dylan?“

Kurátor John Elderfield. New York Post 21. 9.

(Toto pokrytectvo, ktoré sa viaÏe na poklon-kovanie pred slávnymi menami a pritom ig-noruje skutoãné hodnoty, je veºmi roz‰írené.Ak Elderfield vystavil v New Yorku obrazyjedného z najlep‰ích americk˘ch pesniãká-rov Dylana, okamÏite sa objavilo podozrenie,Ïe kurátor nepodºahol ãaru spevákovho ma-liarskeho talentu, ale ãaru Dylanovej slávy.Ako keby umelec nemohol byÈ v‰estrann˘ anemohol znásobiÈ svoj talent hudobn˘ talen-tom v˘tvarn˘m.)

***

Najnov‰ie ekonomické údaje naznaãujú, Ïesa do najrozvinutej‰ích ekonomík vracia rece-sia. Finanãné trhy dosahujú takú mieru stresu,aká tu nebola od pádu Lehman Brothers v roku2008. Existuje znaãné riziko e‰te hor‰ej krízy,neÏ bola tá predchádzajúca. Tentoraz by neza-siahla len súkromn˘ sektor, ale i málo solvent-né suverénne ‰táty.

Profesor ekonómie na newyorskejuniverzite Nouriel Roubini. Sme 21. 9.

(Analytici musia nemilosrdne kriticky hod-notiÈ problémy ‰tátov na celom svete, lebo ne-priaznivá situácia uÏ ohrozuje milióny ºudí,ktor˘m pred desaÈroãiami zaãala modernádoba sºubovaÈ príjemn˘ a dôstojn˘ Ïivot.Takí vyspelí ekonómovia, ako je Roubini,vedia niekoºko receptov. Ale aby sa dali zrea-lizovaÈ, to si vyÏaduje, aby politici komplex-nej‰ie uvaÏovali a aby menej mysleli na svo-je potreby a viac na osoh ostatn˘ch. A tak jemalá nádej, Ïe urobia v‰etko proti tomu,aby kríza ich ‰tát nezasiahla.)

***

Tzv. dvojtretinová spoloãnosÈ je stav, keì sa2/3 produktívnej populácie podieºajú na chodespoloãnosti a tretina stojí mimo. Títo ºudia sastávajú druhorad˘mi obãanmi bez práce, bez zá-ujmu o veci verejné a, naopak, zvy‰ujú sa u nichtendencie k asociálnemu správaniu.

Nemecko-britsk˘ sociológ Ralph Dahrendorf. Pravda 21. 9.

(V modernom svete sa ãasto s nezamestna-n˘mi zaobchádza ako s vyvrheºmi a ich osudje absolútne nespravodliv˘, lebo zväã‰a ne-môÏu za to, Ïe ich z práce vyhodili alebo Ïeprácu nemôÏu dostaÈ. To je krivda, o ktorejsa rad‰ej mlãí.)

***

Aj keì sa v EÚ euroval povaÏuje za tému vprvom rade ekonomickú, v SR umoÏÀuje robiÈpozorovania hodné v˘skumov v politológii ãipsychológii. ·piãky slovensk˘ch strán si e‰tepred zasadnutím za rokovací stôl zvyãajne od-káÏu v‰etko cez médiá. Pozorovateº potom lenÏasne nad plytkosÈou argumentov ãi krátkosÈouãasu, za ktor˘ dokáÏe ten ãi onen politik zme-niÈ názor ãi protireãiÈ sám sebe.

Absolvent ekonómie a politológiePavol Babo‰. HN 21. 9.

(Pritom v‰etko sa deje tak primitívne, ÏeúbohosÈ slovenskej politiky odhalia nielen

S U P E R M O N I T O R

96

analytickí experti. Ako v‰ak ukazujú voºby,verejní ãinitelia majú ‰Èastie, Ïe veºká ãasÈ ob-ãanov – voliãov neskúma podstatu udalostía prijíma rozhodnutia väã‰inou tak, ako naprv˘ pohºad vyzerajú, bez ohºadu na to, akésú pre SR ‰kodlivé.)

***

Chápem t˘ch, ktorí opustili rímsko-katolíc-ku cirkev z dôvodu ‰kandálov okolo sexuálne-ho zneuÏívania detí z posledn˘ch rokov. Rozu-miem, Ïe vzhºadom na takéto správy si ºudia,najmä blízki obetiam, povedia „toto uÏ nie jemoja cirkev“. Nemám niã proti demon‰tráciámpoãas mojich náv‰tev v zahraniãí, pokiaº zos-tanú „civilizované“. V stále sekularizovanej‰ejspoloãnosti sú totiÏ normálnym javom.

PápeÏ Benedikt XVI. Pravda 22. 9.

(Je chvályhodné, Ïe pápeÏ uznáva oprávne-nosÈ reakcií veriacich na váÏne pochybeniamnoh˘ch duchovn˘ch, ktorí zviedli dokon-ca neplnoleté dievãatá, ba aj chlapcov. Alee‰te závaÏnej‰ím krokom by bolo, keby pá-peÏ urobil zvlá‰È dôleÏit˘ záver: keby uznal,Ïe cirkev príli‰ preceÀuje svoju úlohu v du-chovnom Ïivote ºudí, keby zváÏil, ãi sú pod-ºa BoÏej vôle v‰etky moÏné celibáty a záka-zy interrupcií a keby zariadil, aby sa Vatikánkoneãne venoval len a najmä nezi‰tnému,úprimnému hºadaniu Boha...)

***

Keì vidím Mira ·majdu ãi Katku Knechto-vú (dokonca si pamätám aj Vinca Lukáãa) v sú-ÈaÏiach typu Let´s Dance, mám zimomriavky.Viem, ide o ‰ou, kde treba ukázaÈ známe tváre.Len uvaÏujem, ãi to niekedy nie je chybn˘krok. Aby zo svojho tanca a následného kriti-zovania porotou ãi kolegami novinármi nema-li takú traumu, Ïe by uÏ niã nezloÏili a nezas-pievali. Lebo to za t˘ch pár t˘ÏdÀov poskako-vania asi nestojí.

Publicista Roman Bombo‰. HN 22. 9.

(Mnoh˘m, ktor˘m sa v minul˘ch mesiacocha rokoch podarilo predraÈ do pozornosti ‰i-rok˘ch skupín obãanov, v‰ak vôbec nezále-Ïí na tom, ãi ich verejnosÈ povaÏuje za prí-ÈaÏlivé osobnosti, alebo len za tváre, ktoré samihnú poãas spievania na javisku, na pódiuãi na obrazovke a poãas násilne naaranÏova-ného tancovania v sále pri Let´s Dance. A po-tom uÏ len zhasínajú, aÏ k˘m celkom ne-zhasnú.)

***

Slovensk˘ ãitateº je v mnohom ‰pecifick˘.Problém nie je v tom, Ïe by sme vydávali ÈaÏ-kú literatúru, sú to zrozumiteºné knihy, ale sú-visí to v prvom rade s minimálnou propagáci-ou literatúry. Televízia nerobí niã, noviny málo,jedine Slovensk˘ rozhlas sa vo svojich progra-moch pokú‰a sprostredkovaÈ novinky aj z ná-roãnej‰ej literatúry. Súvisí to aj s pripravenos-Èou verejnosti. Napríklad poºsk˘ ‰tátny tele-vízny kanál Kultúra sa venuje pol dÀa len ná-roãnej kultúre – a hlavne debatám o najnov‰íchumeleck˘ch aktivitách. To je na Slovensku ne-predstaviteºné.

Vydavateº samizdatovej literatúry

za komunizmu Oleg Pastier. TV oko 22. 8.

(V poslednom ãase sa dosÈ uvaÏuje o tom, ãie‰te zachovaÈ verejnoprávnu televíziu v SR.Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe manaÏovanie kul-túry v SR a jej existencia sú takmer na dne.Samosprávy nemajú na Àu dosÈ peÀazí, a nieje ani dostatoãn˘ záujem o Àu. Z divadiel ‰tátudrÏuje vcelku veºkoryso SND, svoj prie-stor má filharmónia, ale to je neuveriteºnemálo na to, aby sa uchovali moÏnosti kultú-ry a jej existencia v ére internetu. Generál-na riaditeºka RTVS Zemková má veºkú zod-povednosÈ za udrÏanie kultúry v SR.)

***

Svoju ÏiadosÈ o uvoºnenie z funkcie generál-neho riaditeºa SND odôvodÀujem t˘m, Ïechcem prispieÈ k upokojeniu situácie, ktorávznikla okolo SND a chcem sa plne sústrediÈ nasvoju umeleckú ãinnosÈ. Odchádzajúci generálny riaditeº SND Ondrej

·oth. Pravda 22. 9. (SND aj za komunizmu malo takú váÏnosÈ vslovenskej verejnosti, Ïe sa Ïiaden politikneodváÏil vymenovaÈ za jeho ‰éfa ãloveka bezautority a v‰eobecnej úcty vo verejnosti a uumelcov SND. Vo v˘sostne demokratickejspoloãnosti sa pokojne hazarduje s menova-ním riaditeºa bez ohºadu na jeho predpokla-dy a re‰pekt u obãanov. ·oth za svojho krát-keho fungovania v dôleÏitej funkcii zdevas-toval, ão sa len dalo – a teraz odchádza, abybol v SND pokoj. Skvelá filozofia.)

***

DaÀové úrady len za 1. polrok 2011 odhali-li pokusy o daÀové podvody za viac ako 362 mi-liónov eur. Ak by sa ‰tátu podarilo tieto penia-ze vymôcÈ, mal by Miklo‰ oveºa menej robotys plátaním dier v ‰tátnom rozpoãte. V skutoã-nosti to v‰ak bude inak. Väã‰inu sa nikdy ne-podarí vymôcÈ. Podvody sa totiÏ robia cez bie-le kone a nastrãené firmy z Cypru. A tu nikdynikto Ïiadne peniaze nevymôÏe a ani neuvidí.Aj preto sa treba sústrediÈ na prevenciu.

Komentátor Peter Podstupka. HN 23. 9.

(Jedinou moÏnou prevenciou je súd s kaÏ-d˘m ão len trochu väã‰ím previnilcom a jehoodsúdenie na niekoºkoroãné väzenie bez moÏ-nosti podmieneãného prepustenia. Pokuty, ajmiliónové, majú totiÏ z ãoho zaplatiÈ. Aleroky sedieÈ za mreÏami by sa z nich sotvako-mu chcelo.)

***

Hoci nበprv˘ kazateº William Miller nemalteologické vzdelanie, patril k t˘m, ktorí v Ame-rike v 19. storoãí ãakali druh˘ príchod JeÏi‰aKrista, lebo vypoãítal, Ïe sa udeje medzi 21.marcom 1843 aÏ 21. marcom 1844. Keì sa niãneudialo, tak termín posunul na 22. október..Keì sa opäÈ netrafil, stiahol sa do ústrania. AleãasÈ presvedãen˘ch ani to neodradilo. A z nichpotom vznikla na‰a Cirkev adventistov siedme-ho dÀa.

Predseda Cirkvi adventistov siedmeho dÀa v SR Karol Badinsk˘.

Sme 23. 9. (Keì si predstavíme, koºk˘mi cirkvami je za-

plaven˘ svet, musí nám ìal‰ia vyraziÈ dych.Otázka, ãi je Boh alebo nie je, je legitímna.Ale trochu vyspel˘ ãlovek musí pochybovaÈo tom, Ïe by sa viera v Boha mohla rozpt˘-liÈ do desiatok cirkviãiek a super-cirkví, aãasto kvôli nepodstatn˘m maliãkostiam, kto-ré o Bohu skoro niã nehovoria.)

***

V mojej próze ºudia na cestách nie sú oãare-ní pútnici, pretoÏe moja kniha nie je správa ocestách, ale skôr o sebahºadaní. Moji hrdinoviasú mladí ºudia, pre ktor˘ch je pocit zo slobody,ale aj prekraãovanie hraníc – t˘ch v priestore,ale aj vo vzÈahoch – prirodzenou súãasÈou ichÏivotov. A pritom ich táto cieºavedomá cesta do-vádza k pocitom bezradnosti.

Spisovateºka Zuska Kepplová. Pravda 23. 9.

(Je to príjemné prekvapenie, keì sa na Slo-vensku nájde autorka, ktorá odmieta písaÈpovrchné táraniny a snaÏí sa nevpustiÈ dosvojich textov prázdnotu a frustráciu. Jejkniha je správou o hºadaní seba samej. âi sanaozaj i na‰la, to zatiaº e‰te nevieme.)

***

Euro je príli‰ veºké na krach. RozhodovaÈ bysme sa mali rad‰ej skôr ako neskôr, aby sme sanenechali udalosÈami vláãiÈ. Grécky minister a ekonomick˘ expert Yannos

Papantoniou. HN 23. 9.(Skoro v celej Európe sa dnes politici nechá-vajú vláãiÈ pochybnou ekonomickou politi-kou a obãania zostávajú ãoraz viac v závoze– mnohí sa vôbec nevedia chrániÈ. Mnohí aninevedia pred k˘m a pred ãím a ani ako.)

***

Po Taliansku a Nemecku vy‰la jedineãná lu-xusná 900-stranová Biblia prikrá‰lená drahoka-mami a obdivuhodn˘mi ilustráciami svetozná-meho umelca Salvadora Dalího, váÏiaca 12 ki-logramov, aj u nás na Slovensku. Keì slovo Bo-Ïie ãítate v knihe za 2 900 eur, zjavne pôsobíe‰te presvedãivej‰ie.

Generálna riaditeºka vydavateºstvaIKAR Gabriela Belopotocká. Plus 7 dní 23.

9.(Ani najvzácnej‰ie drahokamy a obdivuhod-né obrázky a absurdne vysoká cena za jedenv˘tlaãok nemôÏu zväã‰iÈ hodnotu Starého aNového zákona. Najvy‰‰ou hodnotou Biblieje predsa len samotné Slovo BoÏie.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

S U P E R M O N I T O R

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s

Lobujtes 1. lobistickým časopisom na Slovensku

KERAMETAL, Ja‰íkova 2, 826 05 Bratislavasekretariát generálneho riaditeºa: tel.: +421 2 48 291 580, fax: +421 2 48 291 581, e-mail: kerametal@kerametal.sk

155 mm samohybná kanónová húfnica ZUZANA 45 cal.

155 mm samohybná kanónová húfnica ZUZANA 45 cal.

pásová – HIMALAYA

ALIGATOR 4x4 MASTER