Vychadia t ř i r*«y «o t f fcdha V aterofc, Štvrtok a sobotu

t f n Kakuke-líhonk' • a»«*tJrokl6k., n* pol roka 8 k.,

B M t t roka * k., na nteaiar 1 k. 60 h.

De eudsiiifrasKr;

r Nemecka 16 mariek. itask* mbiov, Arueritj 4. uoU. 76 c.,

•ttUné cndzocenúko M franky.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv.

ř r o a p i a t n * iia • • b e t & a j i i e e i e l s | e t

pre Kakógko-Uhonko rotné i ko;., pre Nemecko 4 aurkj,

3Uuko S rab., Ameriku 1 á. U c. ostatné cudsotemsko * fc.

J«inoUi?e číaii predávaj* e* po 10 kv, ptStou U k

Martine.

Ročník XLVI. Štvrtok, 4. februára 1915. Číslo 15.

r r j n a t i [cesta pokánia, niet viac nádeje na vzkriesenie i poddali sa. Utiahnuť ju lode nemohly, tedy ju zničily

p a u . L životu; ovláda ním časná i večná smrt, Mnohí myBlia, že posádka patrí pred vojenský súd, Všeličo sa vyjasní v ľudskej duii v tieto jlebo n e m á Toho, kto by jej osteň zlomiť l e b o n»Pá<tela nebránené a neopevnenó mesto,

ťažké časy. A hooi na jedaej strane predbežne m o h o l , nezná svojho Spasiteľa, s nímž zaprel ******> 3 1- i a n u á r a > C e s s S a M 8 k * k a n á l n e B m e i ú

valia sa v cestu prekážky, ked ide o hmotné Í spoločenstvo, nezná svojho prvorodeného I o d e p l á v a t p o 1 2 b o d i p e n a P° l a d n i e-

napredovanie, na drahej zase mizni. Miami j> r ata a Pána, k jehož podobenstvu bol stvo zvláště u ľudí, ktorým není ľahostajný mier r e n ý ) 0 ktorom zvláště v tieto časy, ked smrt daše a jej spasenie,

čo zdalo sa nám pred nedávnom prekáž­kou, ktorá hatí našu áplná vieru a bezpod­mienečné spoliehanie na Boha, dnes miaae, ako ranná hmla pod lúčami slnoa, ako páper bodliaka v očisťujúcom vichre. Dnes je ľahšie pozdvihovat oči k Božím horám, dnes ja v istom smere voľnejší let daše. Ona ako pod úderom čarovného práta striasla so seba ne­jednu pochybnost spolu i s predpojatostou. Umlkly rôzne špekulácie umu, lebo on zvlášt

hýri po poliach i v príbytkoob, znie tešiace svedectvo: Resurrexit!

Ja si nemôžem představit slovenský národ bez viery v živého, večného Boha, bez viery vo večné, sväté Logos, ktoré sa stalo telom k vôli padlému, biednemu človečenstvu (a Či ešte i dnes možno pochybovat o jeho biede a páde?), bolo svetlom sveta, a tmy ho ne-obsiahly, a svieti i dnes s neprístupných výšin v pošmurný „circus mandi", kde odohrávajú sa krvavé pôfcky, akých nevídal svet,

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 31. kommanda:',

Vo Flandersku boly včera len kanónové boje. Pri Cuinchy južne ceBty La Bassée—Beihuue,

ako i pri Garency (severne od Arraa) vzali sme Fran­cúzom jednotlivé strelecké zákopy.

Z výebodno-pruskej hranice nič nového. V Polsku u Borzymova, východne od Lovíc bol

ruský nábeh odklonený. Najvyššie kommando.

Úradná zpráva nááho najvyššieho kommanda. Dna 31. jannára o 12 ej na poludnie:

Priesmyky v karpatských horách južne od prie-lenže 18myku Lupkovského boly nž často dejištom najtuhších

v dňoch navštívenia ukazuje sa nedostatočným j nehľadí" na ^nTkVvoľatoT p " e ^ vzdialené od operácií v ruskom Polsku k tomu, aby dal srdcu dokonalý pokoj, mož- obecenstvo rímskych amfiteátrov, ale ustrašené, í a v z a p R d n e j H a l i č i ' b o I y P r í ť a ž l i v é Pu n k ty P r e n e ' nosť vnútornej harmonie prostred nepokoja;«Božou Moirou schvátené srdcia, a leží to tažko I p r i a t d a ' k t 0 r ý C h C e l m a f C e 8 t y °tV°rené d° D h 0 " k f t * dvíha hlavu potreba viery, ktorá plným dy­chom volá: hľadajte Boha, navraťte sa k Boha!

V tieto časy síce vidiet tiež veľa nábožen­ského pokrytectva, a preto treba odlučovat plevu od rýdzeho zrna, ale vidiet i možnost úplného návratu k Bohu a márnu snahu po-vrohnýoh, suchých duší, ktoré náboženské za-žitia duše v svojej duchovnej pýche vyhla­sujú za predsudok a sebaklam. Ale, čo - sme raz zažili, to je našou výhradnou vlastnosťou, a stávame sa lhármi, keď po čase chceme sapierat realita našej duchovnej skúsenosti.

Teraz často stretáme aa s Bohom, často vedieme s ním boj. Len to je otázka, či vy­chodíme z tohoto boja očistení, požehnaní a smierení. Veľa ľudí zápolí dnes s Bohom, ale bes výsledku preto, lebo bojujú bes viery. Len vtedy budeš mat úžitok z vnútorných bojov, ak ta bude posilňovat viera, kadenáhle si ju ztratil, utratil si orgán oítenia vo síäre Božieho kráľovstva, ztratil si najpodstatnejší, najdôležitejší dar ducha, bez ktorého budeš, ako námorník bez kompassu na vysokom mori.

Viera je podstata ({móorans), viera je dôvod (Sksrfxpi). A zapierame potreby dôvodiacej, veľkej podstaty, a toho, okolo čoho sa ona otáča, za čím smeruje, zapieranie nádejných a neviditelných vecí, viedlo vždy na soestie, svetlonosom vohnalo vždy do trasovísk zúfa-

na prsiach, „als ob die Gottheit nahé war'." A vskutku, veľký, neobsiahly Boh, kto­

rého v Kristu Otcom poznávame — a niet vyššieho poznania nad toto — bydliaci v ne­prístupnom svetle, azda nikdy nebol taký blízky ľudskému pokoleniu v krvavom dyme vojny, ako je práve dnes. Teraz je tu ob-zvlášína možnost a příležitost: Deum pati, i pre tých, čo boli posial apatickí.

V kresťanskom smysle triezvo mysliace hlavy by rady viděly mohutnieť zdravé pove­domie, že základom civilizácie — jestli ona

Zvláště Užocký priesmyk, sedlo Verečko a Vyškov [často meuiiy pánov. Terrain severne a južne týchto priechodov je následkom bojov prerytý streleckými zákopami a treba premôct viacero hatí.

Ked na konci decembra uaéim vojskám sa po* darilo po štvordennom hrdinskom boji Užocký prie­smyk Rusom vytrhnut, muselo naše tam bojujúce vojsko dňa 1. januára opustit hrebeň pohoria a utia­hnuť sa na najbližšiu obrannú líniu. Od toho dna ostal Užok v rukách nepriatela, ktorému sa ďalej po­darilo v doline Ungu a iných na juh vedúcich doli­nách vyhrát na terraine. Naše vojská zdržiavaly sa pri Revheli a Vezérsalaši, Volovci, Volovej, Nemeckej Mokrej a Jasinách. Opätovné pokusy nepriatela ďalej

choe mať nárok na trvanie — musí byť viera preniknú., boly odklonené. Potom nápady na zpätvy v mravný svetový poriadok, viera v Božiu providenoiu, viera, vo víťazstvo kresťanskej lásky a spravedlivosti. Pravá nábožnosť ešte nikdy nebola prekážkou napredovania, lebo ona je ku všetkému užitočná, a kto v nej zotrváva, má zasľúbenia samým Bohom zja­vené, ktoré v sebe zahrňujú časnost i věčnost.

Preto treba sa zbaviť predsudko? voči Ježišovi, treba Ho poSávat s dobrou vôľou, a ostatné On všetko spraví. Kto sa na Neho spoliehal — nebol zahanbený, len treba sa s ním spojiť, nasledovať Ho, lebo bez Neho v týchto Apokalypsou predvídaných časoch pretažko by bolo obstát malomocnému Člo­veka, do priam by múdrosťou zobjal tajomstvá

losti (Strindberg), do mútnych prúdov s k o - l 1 ^ m o r 8 k e J a ^ ^ n ť * e 8 k ^ B f > s Neho točného sebaklamu (Heine), a viedlo buoTto Í e v _ e ! k * k o 3 m 0 9 P r á B a n o a > bezútešnou púšťou, k bezduchému mamonárstvu, alebo ku ľahko myseľnému utráoaniu darov života dľa zásady: „Pime, jedzme, lebo zajtra umřeme."

Ked sa jednotlivec, alebo národ pozbavil viery, tým ohlušil i svedomie, povedomie toho, že Boh a človek patria vedno a nie naopak, a po takomto duchovnom harakiri môže sa nž veselo hnať v rujnom tanci okolo zlatého teľaťa, ved nemá ho čo viac upomínať na po­vinnosti k Bohu a bližným... ale beda mu, lebo pozbavil sa i možnosti vnútornej reštau­rácie na pád vysilenia, ktoré nastať musí pri­rodzenou nevyhnutnosťou. Jestli len nenastúpi

s Ním i smrť stáva sa životom, v Jeho svetle vidíme svetlo, ktoré svieti na stopy večného, živého Boha, zasahujúceho rozhodujúce do života jednotlivca i národov. F. JB.

•^tv •

Svetová vojna. Amsterdam, 30. januára. .Daily Telegraph" zve­

stuje: Nad Libavou zjavila sa vzducholoď v pondelok o 10. hodine a hodila nu mesto bomby. Chcela letieť ďalej na juh, ale trafená kanónovými gulami, padla do mora asi na mílu od brehn. Jednotlivé ruské lode vrhly sa na ňu a počaly jn bombardovat Posádka vzducholodi: kapitán, traja offkieri a traja matrózi J

dobytie priesmykov malý úspech. V mnohých, terrai-nom a poČBBÍm hatených bojoch, zaujali Brne pozícia za pozíciou, hoci Rusi dostali posily. My Brne konečne vydobyli výšiny priesmykov.

V týchto ťažkých bojoch pomerne slabé naše voj­sko dokázalo velmi mnoho. Vzatím všetkých priecho­dov náš Rusmi odtisnutý front je zase nazad vy­dobytý.

Paríž, 21. jinuára. „Matin" zvestuje z Havre: Belgická vláda uverejňuje brošúrn o belgickej neutra­lite s předmluvou ministra Huysmana.

Paríž, 31. januára. DIa .Temps" minulý týždeň pri Nienporte zahynul francúzsky podmorský čln „219". Pät mužov sa utopilo, 35 boli zachránení.

Londýn, 31. jannára. „Westminster Gazette" kon­štatuje, že z vyššej snemovne 190, z nižšej 200 čle­nov je na vojne.

Berlín, 31. januára. Z Kôlňu píšu, že cisár Vil-helm pri rozdávaní krížov Porýncom povedal: My ostaneme na nepriatelskej pôde, pokým nebude ne­priate! přemožený, alebo pokial sám sa nerozramí.

Viedeň, 31. januára. Jeho Veličenstvo daroval rytiersky kríž Leopoldovho rádu: general-majorovi Wasserthalovi, generál-mejorovi Kučerovi, plukovní­kovi Boeriu, plukovníkovi Exnerovi. Komtúrsky kríž rádu Franca Jozefa: gen. auditorovi K. Finklovi, le­károvi dr. Steinerovi. Rád Železnej koruny: gen.-maj. barónovi Abele, barónovi Dillerovi, pluk. Albertovi Fluckovi a Dienstlovi, podplnk. barónovi Vogelsan-govi, pluk. Langovi, Ant Mullerovi, Rob. Wolfovi, ryt Birkenhainovi, pluk. Lôwovi, nadporučíkom Vej-metkovi, Vine. Reinerovi, majorom Amman-Amonovi a Hammerschniedovi.

ío štába. Dňa Úradné zprávy nášho febrnára o 6. hod. večer.

V ruskom Polsku a západnej Haliči bola včera živá bitevná činnost.

Prajné pomery v počasí, najmä čo Ba týka prie­hľadnosti vozduchu boly pričinon početných rekogno-sciroviek a pri nich i bitiek, pri ktorých sme na nie ktorých miestach mali úspech.

Všeobecné položenie v Earpatoch po posledných adalosfach je nepremenené.

Nové ruské nápady západne od Lupkovského priesmyku boly odklonené.

Pri jednej bitke v horách ztratil nepriatel ô offi eierov a 800 mužov zajatých, dva kanóny a dve stro­jové pušky ukoristené.

V Bukovine sa ničoho zvláštneho nestalo. Na južnom bojišti je položenie nepremenené.

Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feld-maršalleutenant.

Rotterdam, 1. februára. .London News* konšta­tuje že skutočne sa počala všeobecná blokáda Anglie nemeckými podmorskými člnmi.

Kopenbagen, 1. februára. Nedaleko Douglas na ostrove Man, kde BÚ nemeckí zajatí, parník „Kilcoan Carsten" bol potopený nemeckým podmorským člnom. Mužstvo sa zachránilo.

Londýn, 1. februára. „Reuter-Bureau" zvestuje, parník „Ikaria" šiel s cukrom, kávou a kožiami z La Piata. Pod vodnou líniou stel sa výbuch. Francúzske torpédové člny přišly lodi na pomoc a pritiahiy lod do prístavu Havre.

Londýn, 1. februára. Britanaká parolod .Tako-maru" mala na palube 97.000 zmrzlých baranov a šaty pre belgických utečencov vo Francii. „Taku-maru" potooul, udrúc na podmorskú mínu.

Berlín, 1. februára. aVossische Zeitug" píše, že poneváč Anglia vedie borbu proti celému nemeckému obyvatelstvu znemožňováním přívozu životných článkov, Nemecko musí odvětit tým samým spôsobom.

Curicb, 1. februára. 01a „AgensHavas* preletela ponad Belehrad vozdušná loď, a hodila na mesto bomby. Jadna bomba vybúšila pred vojenným minis­terstvom ale neurobila nijakej škody.

Kopenbagen, 1. februára. aNovoe Yremia" zves­tuje, že dekrétom mikádovým Cingtau je určený pre druhý vojenský prístav Japonska. Japonci ani nepo­mýšľajú Cingtau vrátit.

Berlín, 1. februára. Ríšsky kancellár Bethmann-Hollveg prišiel do Berlína na kratšiu dobu.

Rím, 1. februára. „Oaservatore Romano" píše: Europejskí biskupi, ktorí nedostali pápežov dekret od

BESEDNICA. J e d n a noc medzi hadmi.

Napísal Albert Martiš, Mal som 16 rokov a bol som rekonvalescentom

po dvojročných ťažkých ehorobách. Tolký čas k domu a k posteli viazaný, zatúžil som po svobodě a najmä po krásnej Božej prírode, ktorú som tak vrúcne mi­loval a ešte vždy milujem; chodil som po vŕbových hájoch pri Dunaji; celé hodiny som presedel na vy­valenom vŕbovom pni a hľadel na valiace sa vlnky svetlého Dunaja, ktorý mi šepotal minulé deje a báje, obmývajúc brehy až od smutného Devína, slovenských krajov, niesol sebou nie jeden prášok z tiel našich hrdinských predkov. Potom som vyšiel do lesa, ktorý t» asi na štvrt hodiny od velkej obce Palánky, roz preatieral. Tu som celé dni trávil, ssajúc do hrudi chladno-náteplé povetrie preplnené kyslíkom, ale i hnilobou listov lanských a hynavších stromov. A divno, hniloba mne vždy voňala; básnicky ma naladila, snil som sny môjho dětinstva a myšlienky o kráBnej bn-búcnosti sa mi v hlave rojily. Bol som v lese taký šťastný.

Zatúžil som i po ďalšej vychádzke; chcel som prejst cez Dunaj do Iloku, do našej vinice, ktorá na Iubaňskej ceste, s malebným úzadím, asi na pol ho­diny od Iloku ležala. Matka ma od toho odhovárala a hovorila, že mi moje slabé nohy vyatanú a ešte viae príčin pripomenula, pre ktoré som nemal íst.

Stál som pri svojom odhodlaní a i to som si bol predsavzal, že tam prenocujem a ked som sa od toho nedal odhovoriť, otec rázne povedal:

— Nechaj ho nech ide, nech si prevedie vôln, ved on obanuje I

Toto ma skoro sklátilo, ale šiel som. Vzal som

10. januára 1915 o modlitbách za mier, majú vydr­žiavať pobožnosti ta mier 21. marca. Tento termín ja určený i mimo Európy.

Viedeň, 1. februára. Už je temer istá, že za spo­ločného finančného ministra na miesto Biliňského bude vymenovaný dr. Ernst Rôrber, býv. rakúsky ministerpredseda.

Z najvyššieho nemeckého kúmmanda. Dňa 2. februára.

Na západnom bojišti, okrem kanónových bojov na rozličných miestach, ničoho nového.

Na východno pruskej hranici nestalo sa ničoho podstatného.

V Poľsku Heverne od Visly, okolo Litne a se-vero západne od Siepz boly bitky s ruskou konnicou.

Južná od Visly sú naše nápady v pokroku. Francúzske úradné zprávy o vojenských dejoch

v poslednom čase obsahujú veľké, k nášmu nepro spěchu zafarbené, z čiastky i vymyslené dáta.

Kommando Ba s jednotlivosťami nemôže zabývat. Každý môže sám francúzske udania opravit dla ne­meckých zpráv. Najvyššie kommando.

Miláno, 2. februára. „Corriere delia Sera" píše: Lod „Linda Blanche" bola zadržaná podmorským člnom ,U 21". Kapitán muBttl pr'st s papiermi na bord člna. Oznámili mu, že mužstvo i on má 10 minút času zachránit sa v člnoch. Potom nemeckí matrózi vystúpili na palubu lode, dali pekelné mašiny pod palubu a ušli. Loď výbuchom potonula.

Berlín, 2. februára. „Reichsanzeiger" prináša na­sledujúce oznámenie:

Anglia ide poslat do Francie početné vojská a veľké massy vojenského materiálu.

Proti týmto transportom budeme pracovat všet­kými možnými vojenskými prostriedky.

Pokojamilovné lode sa napomínajú, aby sa chrá­nily prist na severné a západné pobrežie francúzske, lebo by mohly padnúc do podozrenia, že slúžia fran-cúzsko-anglickym vojenským cieľom.

Obchodu do Severného mora odporúča BA cesta okolo Švédska. Šéf admiralitttjského štábu v. Pohl.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 2. februára o 6. hod. 15 min.

Všeobecné položenie Ba nepřeměnilo. Osamelý ruský nápad na strednej Pilici v Poľsku

bol odklonený. V Karpatoch trvajú boje v západnom frontálnom

položení. V prostriedku frontu bojujú nemecké i naše voj­

ská úspešne. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršallentnant.

si chleba a slaniny, ktorú som si vo vinici na pa-hrabe mal piecť a ktorá tak veľmi chutná za hroznom.

Bolo začiatkom augusta, teda v horúcich dňoch a teplých nociach. Matka mi núkala teplejší odev, ja som si ho nevzal, čo som potom veľmi obanoval.

Prejdúc, vlastne na prievoze prevezúc sa cez Dunaj, pomaly oddychújúc došiel som do vinice. Asi dva-tri druhy včasného hrozna som našiel zralé a do sýtosti Bom sa najedol, a že bolo už popoludní, na pečenie slaniny, Bom ani nepomyslel.

Našiel som si zábavu. Práve na druhy včasného a zralého hrozna, sa dobíjal párik hnedožltých, ne­obyčajne veľkých myší; vtedy som ich v Srieme prvý i posledný raz videl. Bol to zvláštny druh myší. Malý mladé a po mnohých cecíkoch súdiac, mnaila ich sa­mička mnoho mat. Samček vyšiel na hroznový prúta hrýzol stopku strapca. Samička podbehla pod strapec a prichytila ho. Ked samec odhryznul stopku, strapec nepadol na zem, lebo ho samička prichytila a samec abehnúc dolu, prichytil hrozno za stopku, načo sa­mica pomaly púšťala strapec na chrbát svojho pána manžela, a ani len jedna bobuľa sa neodtrhla. Potom už rýchlym tempom sa vzdialovali ku svojej diere na kraj vinice v tráve ukrytej. Šiel som za nimi, zba daly ma a ušly do diery. Po chvíľke u i kukaly čierne očká a samček smelo k strapke utekal a tahal ju do diery za sebou. — Ľudia mi hovorili, že je to viničná myš a že samica si ľahne na chrbát, samec jej nakladie strapky a za chvost ju k diere tahá. Ale toto sotva bola pravda.

Chcel som vidiet, že koľko mladých majú? No­žíkom som odkopal a nehlboko v mäkkom hniezde sa mrvilo desat holých inýšat, ktorých som z hniezda povyberal. Tu pribehla matka, Bkočila mi na ruku a už ma i uhryzla na prst Zasekla mi hryzáky a ne­dala sa odtrhnut, preto som rukou šmaril a myš od-frknúc, zaplatila svoju smelú obranu životom. A aby

Berlín, 2. februára. V piatok prišiel cárov zvláštny posol, princ Jusupov, do Londýna a mal audiencin u kráľa Georga.

Haag, 2. febrnára. 8uezský kanál je celý deň otvorený pre lode.

Viedeň, 2. februára. Jeho Veličenstvo poskytol dlhú audienciu ministerpredaedovi grófovi Sturgkhovi.

Berlín, 2. februára. Cisár Vilhelm odišiel z hlav­ného stanu do WilhelEshaven na inšpekciu.

Mníchov, 2. februára. Kráľ Ludvik prijal ríšskeho kancellára Bethmann-Hollwega v audiencii.

Paríž, 2. februára. RuBký finančný minister Bark a anglický Lloyd George prišli sem v pondelok. Mali poradu s francúzskym finančným ministrom Ribotom a inými členmi vlády.

Krakov, 3. februára. Arcikňaz korunný princ Karol Franc Jozef prišiel v sobotu do Krakova. Mesto bolo okrášlené, host slávnostne prijatý. Arcikňaz sa pochvalne vyslovil o držaní sa krakovského obecenstva a o chrabrosti poľských legionárov.

Riga, 2. februára. Okolo Jurieva nemeckí kolo­nisti predávajú na rýchlo svoje zeme, ktoré kupujú ruskí sedliaci.

Kopenbagen, 1. februára. Francúzi v Argonnských horách opustili strelecké zákopy 200 metrov dlhé.

Frankfurt, 1. februára. Vojenský znateľ .Times" počíta nemecké sily na západnom fronte na 94 divizií, na východnom 43 divizií.

Londýn, 2. februára. Parník .Dacia" odišiel z Gal-verstonu do Rotterdamu.

Viedeň, 2. februára. Jeho Veličenstvo prijímal ministra zahraničných diel baróna Buriana a generála pechoty v. Rhemer, kotnmendanta záhrebského armád­neho sborn.

Čo robí Anglia proti Nemecku. Z Bedíoa píšu viedenskej jNeue freie Prease": Vojna, ktorú Nemecko má proti jednému celému

svetu nepriateľov, uev die Ba len na samých boji štiach. Spolu vedie sa v tichosti ešte boj druhý, práve taký tažký a nebezpečný, hoci v ňom krv aui netečie. Nemecko chcú jeho nepriatelia dvojnásobne zlomit a potlačit: avojou vojenskou silou premôcť, a súčasne hladom umořit. Plán jeho umorenia hladom pochodí od Anglie a ona chce ho uskutočniť svojou flottou, panujúcou nad morami. Nemecko má byt ob­kľúčené, aby aa mu nemohlo nič dovážat. Nielen pro­viant nemeckej armáde, ale i celému obyvateľstvu Nemecka živnost odseknutá.

Ešte ani v jednej vojne na svete, o ktorej zná história, nebolo takej blokády, akou je teraz Nemecko odrezané od sveta. Ked Napoleon bol zatvoril kouti-

sa osiraló mýšence netrápily, vzal som ich i s hnie­zdom a šmaril som o zem.

Už predtým bol viacráz ko mne doběhnul samec, ale po zabití mladých, mi s akýmsi hnevom na nohu i viacráz vyskočil, ale vždy mi zase ušiel. Nechal som ho tam i B jeho smútkom.

Obzeral som hroznovú úrodu a žatým som si sbieral suché haluzy B čerešiem, ktoré som mal upo­třebit na ohneň Žatým som do koliby navláčil suché kŕča a postlal som si posteľ. Ledva som bol B tým hotový, od juhozápadu sa knpily strašné chmáry a blížil Ba na Dolniakoch známy strašný víchor. V ducho som sa tešil, že to za krátku polhodinku prejde.

Neďaleko stál dom i pomýšľal aom ta oďbehnút, ale tak by som nebol nocoval v našej vinici a otec by ma bol vysmial. Zostal som v kolibe.

Za súmraku nastal strašný vietor. Starú koliba podoberal; drevo v nej prašťalo a aby mi ju nad hlavou vietor nesobral, zachytil som sa rukami za rohy. Toto by nebolo prospelo keby drevá boly v zemi zhnité bývaly. Asi štvrt hodiny vichor zúril, nesúc sebou oblaky prachu, listov, haluziek, atď. Na to pri­šiel dážď, až sa mi. i za golier lialo; vietor nebol taký, ako z prvú, ale ešte vždy bol tuby. Založil som na dvere suché snopy viničných prútov, že keď už musím poduť hrozné mrmenie a treskot hromov, nech aspoň nevidím desné blýakanie. Naprostried koliby som rozložil oheň a tu som videl, že som v kolibe nie sám: prebehovalo tam mnoho myší a niekoľko potkanov, ale som ich palicon rozduril a začal som si piect slaninku a kvapkajúcu maši na chlieb zachy­távať.

Nepríjemný šutot v suchých listoch a viničných prútov, na ktorých aom. sadel, ma rozčuľoval, ale som myslel, že to sú myši a potkani. Sotva som položil do úst; krajec chleba so slaninou, ked mi prišlo po­zrieť medzi nohy a tu čo vidím? Zo snopa sa tiahol had k ohňu. Napriek tomu, že som sa takých čiernych

neat pred Angliou, to nemôže Ba ni porovnat B týmto, Ako žijú pri cisárskom dvore v Berlíne Pri atole éo je tu teraz. To bol plán, vymyslený velkou hlavou, cj8ir»Vilhelina už v novembri probovali jest vojen-t u J ., ,, . ský chlieb; od tých čias jedia ho riadne. Ako hlavné ale plán nikda neuskutočnený celkom. Zatvorenie bommando zakázalo v Berlíne v noci piect, od toho kontinentu n kda nebolo ozajstné, lebo Napoleonove; dňa nebýva ráno čerBtvého pečenia ani v cisárskom námorné sily neboly dostatočné znemožnit dovoz do 1 paláci, ani na zámku Monbijou, kde Ba niekedy citá A n r * K n A I n r f n f n n r n n í n A Í I I A e i K l r ř t i A a n i o W a m a n í ř B í a t ' . _ . . . _ . _ Anglie. Ale zatvorenie čiže obkľúčenie Nemecka je ozajstní. A-glická flotta panuje nad velkými cestami premávky na oceánoch, a nemecká flotta jej to ne­môže překazit, lebo nemecké lode ostávajú v blízkosti nemeckých brehov, aby bránily otčinu.

Anglia robí neslýchaný tlak na neutrálne itáty. Neutrálne štáty sú jej poslušné, zčiastky že sú nie dost silné bránit BB, zčiastky že aa bránit ani nechcú. Medziiným zistené je, že v Hollandii Anglia drží svojho úradníka, ktorý skúma papiere všetkých lodi, vychodiacich z hollandských prístavov. Že Hollandsko nemá doBt sily zmařit tieto a iné prechmaty Anglie, je pochopitelné, a musí sa mu uznat, že robilo aspoň pokusy zachrániť svoboda svojho obchodu. Ale že veľká dŕžava, ako sú Spojené Štáty, trpí takéto tň-toratvo Aoglie, bolo by nepochopitelné, keby sme nevedeli, čo je vôboc americká neutralita. Pri tejto neutralite je možné to, že americké fabriky, dorába­júce zbraň a muníciu, pracujú pre protivníkov Ne­mecka a vojenský materiál vo velkom množstve, za mnohé milliony dollárov, dodávajú Rusku a Anglii. Nemôže nám byt teda divné, keď počujeme, že pred

. prístavom new-yorkským patrolluje anglický križiak, ktorý neprepustí lodi, ktorej náklad by bol pre Ne­mecko, a že americká vláda nemo díva sa na toto zatvorenie svojho hlavného prístavu...

Obyvatelstvo Nemecka o tejto druhej vojne zprva ani nevedelo. Pozornost jeho bola stále pripútaná k bojujúcej armáde. Ale teraz sa nemecký národ už Bpamätal, a menovite posledné poriadky vlády, uro­bené v tej veci, aby sa neminuly chlieb a mäso, otvorily každému oči. Ale neveríme, že by sa naria­deniami vlád} obyvatelstvo znepokojilo. Nálada zo­stane pokojná, ako bola.

Chýrnik. t Jozef Madarász umrel 101 ročný. Od roku

1848 bol stále vyslancom na uhorskom sneme a ostal do smrti kossuthi8tom. Ladislav Madarász, policajný minister za času debrecínskeho snemu, bol jeho bratom.

Obyvateľstvo Rumunska. V Rumunsku krajinský popis obyvatelstva bol roku 1912, ale spracovaný vý­sledok popisn až teraz publikovali. Malo Rumunsko 31 decembra 1912-ho 7,234.819 obyvateľov.

Pekári. Peštianski pekári už žalovali sa i u vlády, že im ťažko dostať múky pre úžerníctvo mlynúv, kupcov a agentov. Teraz ich priemyselný spolok uza­vrel, že kriminálne bude oznamovať všetkých špeku­lantov, ktorí protuákonne povyšujú cenu múky.

Vajce s chlebom alebo káva — to sú nňajky cisárovnej od počiatku vojny. O 1. hodine na po­ludnie jedia polievku, k nej ešte jedno jedlo, oby­čajne strevu. Večer je toho predsa viac. E hovädzej polievke pridajú strovy; zemiaky prídu na stôl v kožke, a častejšie večera je len chladné mäso.

Keď ci?ár z vojenského hlavného stanu príde do Berlína, na tomto poriadku kuchynskom sa sotva čo zmení, najviac že príde cisárova oblúbená hustá po­lievka, s mäsom pomiešaná. Neraz to je celý obed — takáto polievka. Koláč, smotana sú pri cisárskom stole už neznáme veci; len ak sú deti korunného princa u starej mamy. vtedy prídu ha stôl s čajom.

Borhy pr i Vyšehrade. Vo východnom kraji Bosny,' nedaleko srbskej

hranice, leží v hlbokej doline otočenej zalesnenými vrebami útulné mestečko Vyšehrad. Jeho stredom náhlia v hlboko vyhlodanom koryte smaragdové vlny studenej Driny, ponad ktorú vedie starobylý pevný kamenný most. Pokoj a mier vládnul v tomto údolí, ale rýchle a strašne zmenil sa ten nemieruplný obraz. Od západu valily sa dlhé voje našich vojsk sem a od výehodu znamenaly požiare bllženie sa nepriateľa.

Ešte prislabí než aby sa boli cítily doráBtlými nepriatelovi, obsadili naši výšiny okolo Vyšehradu, utvorujúc tak pevné polohy, kdežto delostrelci so svo­jimi delami zaujali výšiny západne od Driny nad iTiflflfflrWoin

Sotva počalo brieždit 15/VIII. 1914, keď prvá nepriateľská granáta zahvízdala vzduchom padnúc rovno do tábora Okolišta a rozpraskla sa tam na dvore. A teraz započala strašná hra. Protivník bol zaujal vrch PánoB 770 m. a pálil odtiaľ proti naším hlavným pozíciám, proti naším batteriam a proti mestu. Horské a polnó delá a batteria ťažkých diel dávaly svojimi výstrelmi pekelný koncert. Táto sluch a nervy ohlušujúca hudba trvala úplných päť dní. V tej pe kelnej kotline vskutku nebolo príjemne. V prestávkach střelby bežalo sa od jednoho domu k druhému a

IV., X. a XII. srbského regimentu v dlhšej práci. Lesná pôda pokrytá bralovitými rumami a vyváľa nými stromami, zarastená kapraďou a k tomn záru­bami neschodnou učinená a k tomu iisnce vojakov zaštítěné boly radom bombí. Len kto na vlastné oči videl toto strašné, veľmi dobre opevnené položenie, ktoré tu nepriateľ zaujal, môže si utvoriť pochop o tažkosťach, zaujať takú nepriateľskú polohu ako i o udatnosti, ktorá sa vyžadovala k jej vydobytiu. Behom desať hodinového boja bol nepriateľ z tejto polohy vytisautý. Účastník tohto boja a súčasný zpravodaj „Zeita", pripisuje obsvlástnu zásluha dru­hému domácemu viedenskému regimentu 84 tému, ktorého vojaci chrabro bojovali útočili štyri tazy napriek silným ztrátám a im pripadla velmi ťažká úloha. Zo stromov strieľali Srbi, za každým stromom a z\ každým kameňom ležal nepriateľ a vystrieľal neamierne množstvo patrónov.

Rozhodnutie borby nahýňalo sa hneď na našu hneď na protivnú stranu; napokon přešly naše pluky k pikovému útoku; na päť krokov stál chlap proti chlapovi a ktorý prv strelil, bol vo výhode.

Už boly štyri hodiny popoludní a predsa ešte vždy nebol tretí najvyšší vrchol zaujatý. Dve nepria teľské strojové pušky zmietly všetko a borba bola zúfalá. Ta zamiešala sa šťastne do toho jedna batteria, roztřepala niekoľkými výstrelmi strojové pušky a zasypala nepriateľa šrapnelmi ani nejakým silným krupobitím. Tu konečne nebolo preňho viac miesta a dal sa na útek. Ešte Ba držaly za istý čaB jeho

hadov nebál, vyskočil som s palicou a na dva údery mal hlavu roztrieskanú. Zas som si sadnú! a jedol pečenú slaninu. Obzrem sa po kolibe a vidím zas dvoch sivých hadov, ako sa každý s protivnej strany k ohňn plazí. Napadnul ma strach, ale v tom som zistil, že to boly neškodné slepýše (Blindschleiche). Zabiť som ich nechcel, veď ničia tisíce chrobáčkov,

rezervy, ale akonáhle sa naši dostali hore, — bolo to už šeBt hodín pred večerom, — rozpŕchlo sa všetko. Ale i naše pluky bol? tým krutým bojom úplne vy­čerpané, tak že nebolo možno myslet na ďalšie pre­nasledovanie nepriateľa v noci v tom vrchovatom kraji. Ak veľkú porážka utrpel tu nepriateľ, zaviera zpravo­daj odtiaľ, že sa vzdal svojej druhej a tretej priho-tovenej obrannej čiary a utiabaul sa až ku šsrgoh-Bkému priesmyku. Nasledujúceho dňa obsadili sme výšiny Setrebice a vysoký Stolac a postavili sme sa s našimi susednými brigádmi, ktoré v tom istom čase musely podstúpiť nie menej kruto boje na srbskej hranici. Joeef Maliak.

M s t i t e f. Fedor Fedorovič Sigjev po krátkom čase na to,

čo ženu svoju prichytil na mieste skutku, stál v ob-.

niekoľko nespokojných okamihov. Ale veľký hluk nemal vlastne zvláštneho účinku

napriek tomu, že srbské delostrelectvo si veľmi živo počínalo a výtečné triafalo. Naše batterie ostaly ne­tknuté a odpověděly na nepriateľské výstrely usta­vične keď i nie takou rýchlostou, ako to činily ne­priateľské delá Behom piatich dní od 15—20. aug. bojovali temer len obe delostrelectva. Niektoré nočné nápady na naše hlavné pozície, na ktorých sa boli naši už zakopali, boly odrazené a nepriatelovi nepo darilo sa ani rozrumit most, na ktorý boly uprené jeho ťažké delá.

V noci 19. augusta vydaný bol rozkaz k nápadu a B ním prišlo nám vyBVodenie z toho neznesiteľného už položenia Hlavným predmetom nápadu bol vrch Panos, dlhočizný, hodne zalesnený, strmočnejúci horský chrbát, na ktorom sa boly silne zaši&ncovaly čiastky

nepoznal v súmraku, aký druh hadov to bol, mysliac BÍ; nepochodím, nezabijem ich od rázu a ony Ba na mňa vrhnú. Nechal som ich. Sedel som, ako meravý za hodnú chvíľu, keď naraz pocítim, že mi niečo po stehne lezie, chmatnem, a v ruke som pocítil chladné telo háda. V strachu som ho šmaril do kúta a hneď

, suché lístie som hodil na pahrabu, ktoré po malej molov, mušiek a červíkov. Oba sa skrátili neďaleko chvíľke zblklo. Predeail som sa, čo som tam videl,

utáliií sa kto ako mohol za múr, alebo » iný pred- M* 0* 6 ô m " k » « spoločníka a vyberal si primeraný met, ktorý poskytoval ochranu. Len v niekoľkých' f.6™1™' T J á 5 ^ . h o Pohadzovala hnev, Žiaľ a neaklá-tmavých hodinách noci spalo sa niekde za múrom J t l t e I n e "zhodnutie.

pahraby a malými očkami mihali Priložiac drevo na pahrabu, lehnul som si na

suché kŕča. Horké moje ležanie I Pod hlavou a eelým telom v suchých listoch sa to mrvilo, šuštalo. Duril som to, bijúc nohami a rukami po snopoch Ako ešte slabý rekonvalescent by som bol azda i usnul, ale prišlo mi na um: ak sa, reka, domotá zlostná vrie tenica (vipera) a mňa pri prvom pohnutí sa uhryzne? Dost som aa potom tešil myšlienkou, že nás professor učil, že sa v Srieme tento druh hadov už nenachodí a sám som, chytajúc hadov v petrovaradínskych šian-cocb, nikdy nenašiel vrietenice. Avšak všetko darmo, ja som ju čakal a to mi nedalo zaapat. Keby som aspoň nebol poznal to zlostaé pľuhavstvo, tak by ho nebol medzi suchými listami ustavične vyzeral a oča­kával, ale Bom vretenicu videl v mojom rodisku Rul-pine v sÚBodovom humme, keď sa jej kohút bránil a potom doběhnuvší sused ju zabil a videl som ju i v špirituse v abierke gymnaziálnej. Mal som teda to neveľké čudo pred očami.

Môj strach sa stupňoval v šuchote suchých listov. Storaz som obanoval, že som rodičov neposlúchal a nezostal doma, alebo aspoň som mal pred búrkou do neďalekého domu odbehnúť Bolo už asi desať hodín. Vonku aa lial dážď a tma bola ako v rohu; pohnúť BB v tej tme a daždi z koliby sa nedalo. Posadil som sa. Ohník clabo svietil len natoľko, že som mohol okolo nebo rozoznať predmety. Z uvolnených snopov •a naraz dva hady vytiahly, pri pohrabe sa skrútily, brejúc sa. Ztratil som smělost ich zabiť, lebo som

hady sa hemžily po kolibe... Strach má veľké oči, hovoria ľudia a ja som v strachu videl mnoho hadov: •' a možno, že ich len niekoľko bolo.

Vonku ešte vždy pršalo, ale Ba nelialo. Vyskočiac, prerazil som snopy na dverách, bol som v ľahkých,

.Viem, čo je mojou povinnosťou", myslel si v duchu. .Základy rodinného života sú zničené, česť do blata zašli&paná a hriech víťazí, a za to ja, ako občan a statočný človek, musím sa pomstiť, Zastrelím najprv žena a jej milenca, konečne seba..."

Ešte si ani revolver nevybral, ešte ani nikoho nezavraždil, ale zato jeho fantázia BÍ až predstavovala tri krvavé mŕtvoly, B rozatrelen u lebkou, zdesenie, kričiace obecenstvo, pytvanie... So škodoradosťou do krvi urazeného človeka si predstavoval zhrozenie ro­diny a obeceastva, posledné svíjanie aa nevernej ženy, a v duchu už i čítal úvodné články po novinách, ktoré o nesváre rodinnom bndú písať.

Pomocník, šikovný, taká malá francúzska figura, s hodným bruchom a bielou vestou, vykládol pred neho revolvery, úctyplne Ba usmievajúc, nohami usta­vične preberajúc, hovoril:

— Ja by vám odporúčal, mosjé, že by ste si kú­pili tento malý revolver. Sústava Smith a Vaisson. Novotina. Trojho složenia. Je v ňom prístroj na vy­ťahovanie náboja, nesie na šesťsto krokov a je cen­trálneho ohňa. Vyzývam pozornosť vašu, mosjé, na solídnu konštrukciu. Najmodernejšie Bostavenie, mosjé. Denne predáme priemerne desať kusov pre zamilova­ných a lúpežníkov. Mimoriadne silná a spoľahlivá zbraň, nesie na veľkú vzdialenosť a jedným výstrelom spasí neveruú ženu a milenca, čo Ba týka samovraždy, mosjé, nepoznám od tohto lepšej konštrukcie.

Pomocník natiahol kohútik a spustil, dýchol na rúra, mieril a celý bol preč od vychvaľovania. Kto by ho bol videl, bol by si myslel, že si i on sám vpáli

— A aká je jeho cena? — spútal sa Sigjev, — Štyridsaťpäť rubľov, mosjé I — Hm! . . . To mi je drahól — Tak vám tedy, mosjé, odporúčam iný, lacnejší

Nerozkážete si bo obzrieť? My máme ohromný výber, y rozličných cenách... Tu je na príklad tento, kon­štrukcia Lefaucbeux, stojí len osemnásť rubľov, ale... (pomocník opovržlivo amrastil čelo) ...ale, mosjé, táto konštrukcia je už sostarená. Takýto opotrebujú teraz už len učení proletáři a pomätení India. Seba alebo ženu zastreliť takouto zbraňou, dnes už nepatrí k bontonu, ktorý lea Smitha a Vaissona pozná.

že sa hady za mnou poberaly, a utekal Bom dolu kízkym svahom pod košatú jabloň. Prilúlil som sa ku pňu; veľké kvapky padaly na mňa, že som zimou] zubami sekal. Mohlo byt okolo pol noci a svitať malo len po tretej hodine. Po traseniu tela prišla horúčka, v ktorej som zažil asi za dve hodiny strašnú chviľu: zdalo sa mi, že ma hady svojimi telami uviazaly k stromu a ja som Ba nemohol pohnúť. Ani dnes ne­viem, ako som z vinice vyšiel, ako som cez rozpe-nený potok a cez obec Ilok prešiel, ani to neviem, kto á ako ma previezol cez malé rameno Dunaja, pod Ilokom: len na prievoze ma schladilo a ja som mal zimnicu, od ktorej som až do domu zubami sekal. Vyburcoval som zo sna rodičov. Bedákali nado mnou, a obliekli ma do suchej bielizni. Ja som potom v ho­rúčke viac dní o hadoch blúznil, a opadnul - aom do zimnice, ktorá ma predtým už dva roky trápila.

Otec dal polovičiarovi starú koliba rozobrať. Našli a zabili f nej 15 hadov a slepýšov.

Od toho času mi boly sväté slová rodičov, ich Žiadosti som sa potom nikdy nesprotivil, pamätné

.

— Mne je zbraň ani k samovražde, ani k vražde nie potrebná, — luhal Sigjev nevrle. — Jednoducho potrebujem ju len na to, aby ňou doma zlodejov strašil...

— Nás je do toho nič, — usmieval sa pomocník,, skromne sklopiac oči. — Keby sme my vo všetkom príčiny skúmali, vtedy, mosjé, by Brne mohli obchod zatvorit. Na Odstrašenie zlodejov ani Lefaucheux ne­zodpovedá, lebo slabý a tupý hlas vydáva, ale odpo

strašná noc medzi hadmi ma naučila byt poslušným rúcam vám Martinevakú knôtovú pištol, takzvanú sú-svojim rodičom. bojovú.

I ,Ako by to bolo, keby ho tak na súboj vyvolal?" vzkrslo Sigjevovi v hlave. „Ináč toto by bolo velké poctenie... Takéto mrciny človek spasí, ako psa..."

Pomocník báječné Ba zvŕtajúc a nohami prebo-rajúc, neprestal papulovat a usmievať sa, a nový rad revolverov vyložil na pult. Od všetkých ale najláka-vejsí bol Smith a Vaisaonov. Sigjev vzal do ruky re­volver tejto konštrukcie, tupo sa naň zahľadel a vhĺbil do myšlienok. A fantázia znova mu pred zrak obrá­tila roztřepaný mozog, tečúcu krv po kobercoch, sví-jajúce sa telo ženino... Pobúrenej duši jeho toto všetko bolo málo. Niečo hroznejšieho chcel vynájsť.

aAzda takto: zavraždím svodcu a seba", myslel si, sju ale nechám pri živote. Nech vädne pod hry­zením svedomia a opovrženia ľudí. Pre takú nervóznu ženu, ako je ona, toto je hroznejšie od smrti.. *"

Predstavil si svoj pohrab: on, do krvi urazený, 8 jemným úsmevom na rtoch, leží v rakvi, žena ale bledá, trápená hryzením svedomia, kráča za rakvou, ako Nioba, a nevie, kam sa má podiel, utiect pred opovržlivými a zničujúcimi pohľadmi, ktoré vrhá na Au pobúrené smútočné obecenstvo...

— Vidím, moBjé, že Ba vám ľúbi Smith a Vais-BOD, — pretrhol ho v reči pomocník. — Ak sa vám zdá byť drahým, nuž spustím päí rubľov... Ačkolvek BÚ tu i iné, lacnejšej konátruksie revolvery.

A pomocník složil B police niekoľko tuctov roz­ličných revolverov.

— Hľa, mosje, tohoto cena je tridsať rubľov. Nie drahý, už i preto, lebo kurs náramne padol, a colné • poplatky, mosjé, z hodiny na hodinu 3túpajú. Mosjé, a J e d n a k o potrebujem k tomu čeľade. Vlani som i' prisahám na živého Boha, ja som konzervatívec, ale j mal sluhu, platil som mu 240 korún; teraz bol by už i sám sa začínam znepokojovať Ale nie div, lebo j B O m dostal len nemého, do vojny nesúceho človeka, i ved kura a coľnó poplatky zapríčiňujú, že si už dnes! , . , . , . •... . . _ , ;! len boháči môžu kúpiť zbraň. Chudobnému človekovi j a , e B o m m u mtaao ^ o v a l ! 400 korún. Znakmi ostáva už len tulská zbraň a fosforečné zápalky... a vysvetlil mi, že zjedná sa do mesta, kde nebude tulská zbraň — je hotové neštastie. Ked človek s ta-j musieť robiť okolo dobytka. kouto zbraňou strelí na ženu, ľahko sa Btane, že ai 5 i m „„ .« , ,„„ . „. .. . . . . , strelí do svojho pleca... S a m nevl*<izem si všetko porobiť, a tak nepo-

Sigjev zrazu začal ľutovať, že on umra a nemôže í zostávalo by mi iné, ako spredať všetko a odísť tiež vidět crápenio nevěrnice. Pomsta je len vtedy sladká, do mesta. Alebo budem len toľko siať a sadiť, čo & "ľ,:,!?Jízŕ' "e * "* "*-•*• r * •**•z «** ^ •*•*» -*«,

.Nemal by radšej takto urobiť?" — myslí si d a í n i k o m u -v sebe. — „Zavraždím Bvodcu, pôjdem mu na pohreb, j ^ e r a peštianski páni dávno boli by mali pečovat a po pohrebe zastrelím sám seba?... A pravdepo-io roľníkov, ale nepečovali. A teraz sme my najdôle-dobne by ma ešte pred pohrebom chytili a odubrali L { ŕ „: a f »,„ _„ „ 4 „ , M , . „ . . . . . . . i zbraň... Alebo takto: zastrelím svodcu, žena ostane í Ž I t e ] Š Í ' A l e m y n e v l á d z e m e d o b r e o b r o b l « zeme; čo v živote, a ja Ba predbežne nezavraždím, ale ai za-! n o v i n y Píšu, to je mýlka. Ved v niektorom dome špacírujem do žalára. Na to, aby sa sám seba za-Í niet nil oho doma. Mužakí sú všetci na vojne. Zem j r S m í í ľ - Ä í ľ ' Ž a l/ r

Äu žíe ,eľ zř-to dobrý, | M o b r o b i c n e m ô ž e d a d á n e o p a t r e n ý d o b j t o b.

že mám príležitosť pri pojednávaní pred sudom i obe- Ä . . , , . A . » \ ° . ' ; eenstvom odokrjť život ženin. Ked sa ale zavraždím,'^808118 č e I a a « e ž »toká do meBta; potom, ked nebude vtedy ona, g jej vrodenou podlosťou a klamstvom' vládať robiť, z mesta nám ju vráťa, aby sme ju všetka vinu by zvalila na mňa, a svet by jej uveril \ opatrili, 8 tona vyjmiaí; a ! e k e d ostanem na žive, vtedy

zbrane pred neho. Urazeného manžela znepokojovalo svedomie, že úbohého pomocníka na úmor zbytočne zaujal prácou, úsmevom a rečou.

— Tedy dobre, — hovoril, — príjdem pozdejšie, alebo pošlem niekoho.

Nevidel síce pomocníkovu tvár, ale aby aspoĎ čiastočne uľavil napnutý atav, držal za potrebné, abj niečo kúpil. Ale čo to má byť? Poobzeral Ba po ob chode, a zazrel pri dveroch zavesenú zelenú Biet.

— Co je toto? — pýtal sa. — Sieť na chytanie prepelíc. — Cena? — Osem rublov, mosjé. — Zaobalte... Manžel vyplatil osem rubľov, chytil sieť a vyšiel

z obchodu. Z A. čechwa — J. T. BiečansJcý.

Priemysel, obchod, hospodárstvo.! Položenie malých gazdov. .Budapešti Hirlapu" j

píše gazda z Torontálskej stolice: „Neprestajne poučujú nás, malých gazdov, aby j

sme len siali a viac hľadeli dorobiť toho roku, čo by nám ako ťažko prišlo. To nás napomínajú tak, no a; naša možnost je velmi obmedzená! Na pr. ja ročne; obyčajne 30 centov pšenice predám; to je nie veľa,

V nasledujúci moment vyplnil: „Áno, ked zavraždím seba, vtedy odsúdia mňa

B nazvú ma malomocným.». A potom na čože sa mám zavraždiť? Toto je po prvé. A po druhé ale, atat sa samovrahom, znamená byt zbabelcom. Tedy zavraždím svodcu, ju nechám na žive, > ja sa dostanem pred súd. Mňa posúdia a ona bude svedkiňou... Ako keby videl v akom je zmätku, hanbe, ved ju bude môj advokát dojedať a sympatia tlače iste bule na mojej strane..."

Takto rozmýšľal a pomocník len kládol pred neho tovar a za povinnosť si držal, hosťa zabávať:

— Hľa, tu anglická konštrukcia, len čo sme ju obdržali, — hovoril. — Ale vás upozorňujem, mosjé, že sa tieto nevyrovnajú Smith a Waissonom. V tieto dni, — iBte ste i vy čítali, — kúpil si jedon dô-

Dividenda veľkých bánk v Nemeoku. Banky v Ne­mecku na rok 1914 dajú v celku asi o 2 percenty menšiu dividendu, nežli daly na rok 1913.

Berliner Handels-Gesellschaft dá vraj 6.5 per-centov (vlani dala 8.5), Commerz u ad Diskonto-Bank 4 percenty, Darmstädter Bank 4 5 percentov (vlani 6.5), Deutsche Bank 10 percentov (vlani 12.5), Dia-kontc-GesellBchaft 8 percentov, Dresdener Bank 6—7 percentov (vlani platila 8.5%).

Ozxxetxxx. Štyri š t ipendia Dionýs* Štúrovské p o

Btojník unás revolver Smith a WaissonovskýT Strelil 1300 kor . , budú udelené v marci 1915 na školský na svodcu a — čo myslíte? — guľa prešla cez neho, * rok 1914/1915. Příhlasy treba poslať na adressu p. potom srazila jednu bronzovú lampu, poranila lam j F r a n t i ô k a Veselovského, pravotára v Trnave, alebo piara, odtiaľ odskočme zabila malého psíka a čiarlaj , , , ' * . , . , , 0 • , , \ i ženu jeho. Tento skvelý výsledok len k česti môže P- d r- d o v i t a Simku, lekára v Senici, alebo na slúžiť našej firme. Dôstojník sedí teraz v žalári... ]dolupodpísanóho, najďalej do konca februára 1915. Pravdepodobne ho odsúdia a pošlú na nutnú prácu, j Pozdejšie došlé, alebo nedostatočne vystrojené Po prvé je u nás spravedlnost na nízkom stupni: i .,. .' , . . , . „,, .. . . potom ale, mosjé, súd vždy nadŕža svodcovi. Prečo ? j P r í h l a a y n e b u d u ™ t é d o f íahv- H I a 9 , ť 8 a m ô ž e

Veľmi jednoduché, mosjé I I sudcovia, i prísažní, '• každý slovenský študent, študujúcim vyšších škôl i fiskus, i obranca žijú BO ženami iných a tak majúipatrí pri udeľovaní prednosť. Příhlasy treba vystrojiť: nádej na väčší pokoj, ked na svete bude o jedného manžela menej. Svet by bol veľmi rád, keby vláda poslala všetkých manželov na Sachalin. Oh, mosjé, vy ani neviete, ako ma znepokojuje terajšia mravná zkazenyBt! Milovať manželku je teraz už tak zakore­nené, ako fajčiť iného cigaru a čítať iného knihu. U nás z roka na rok klesá obchod, čo nesúvisí s tým, že klesol počet svodcov, ale to, že Ba manželia vžijú do položenia a boja sa súdu a nutnej práce.

Pomocník sa poobzeral a pošeptal mu do ucha: — A kto je vinný, mosjé? Vláda. „ísť na Sachdin pre akéhosi naničhodnika, je

nie veru múdre, — rozmýšľal Sigjev. — ,Ked ja budem odsúdený na nutnú prácu, to len dá príčinu žene aby sa znovu vydala a oklamala i druhého muža. Zvíťazí... Slovom: ju nechám na žive, ani seba ne­zavraždím, ale ani svodcu nie. Niečo múdrejšieho a citlivejšieho musím vymyslei. Potrescem ich mojim opovržením a zavediem škandalózny rozsobáš."

— Tu je, mosjé, ešte jedna nová konštrukcia, — proboval pomocník, složiac s police novú zbraň. — Upozorňujem vás na praktickosť...

Sigjevovi, po horejšom uvážení nebolo treba re­volvera, ačkolvek pomocník čo raz sa väčšmi rozohnil vo vysvetľovaní a neprestajne shromažďoval nové

1. Bvedoctvom chudoby, 2. školským svedoctvom (in­dexom), 3. odporúčaním známeho národovca.

Malacky, 23. januára 1915. Dr. J o z e f D é r e r , advokát v Malackách, člen kuratoria.

K Kupujme Socháňove pohľadnice! Pitka—Kŕ. Vinohrady- Havlíčkova tf. Pod Kulovém č. 12.

£*X*«3 Am.G>JCtl3LtX

„Národnie Noviny" možno p r e d p l a t i ť i p r o s t r e d n í c t v o m

P a p á n e k , K o v á č A C o . , kníhkupectvo, 886 Milwaukee Ave,, Chicago, 111.

za cenu 4 doll. 75 oentov ročne, sobotňajšie I doll. 25 canto/ roční.

r i a d n e v y v i n u t ý c h , m u ž s k é h o a ž e n s k é h o r o d u , ku výcviku p r e di­vadlá , a l e s v o d n a t e ľ n ý m i h l a v a m i ( W a s s e r k ô p f e ) n i e , — tvári úhľad­nej, vo v e k u 12— 16 rokov, a l e n e ­smejú byť vyšší, a k o 9 5 c e n t i m e ­trov. Z a o b c h á d z a n i e z n a m e n i t é a

ku r o d i n e p r i p ú t a n é .

Offerty s u d a n í m v e k u a veľkosti t r e b a poslať n a :

Willy Pantzer, W e l s , Oberôsterreich, „Eisenfeld"

Odporúčame nášmu obecenstvu

I I

=Sobrané Spisy= Martina Kukučina

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkovýoh.

S o s l a - I v y š l y : S v ä z O k I . S podobizňou spisovatelovou.

250 strán 8° K za­viazaný vo vkuscej plátenej väzbe „ 3*2 o

O b s a h : Z teplého hniezda. — Neprebudený.— Tichá voda. — Keď báčik z Chocboř >va umre. — Slepá kura a zrua.

S v ä z O k I I . 254 strany S°, broširovaný . . „ 2-— viazaný „ 3'-0

Obsah: Dedinský román. — Mišo. — Zakáša — darmo je. — Rekrúti. — Na podkonickotn bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.

S v ä z O k I I I . 240 strán. 8°, broširovaný . . „ 2-— viazaný „ 320

Obsah: So stupňa na stupeň — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica."

S v ä z O k I V . DOM V STRÁNI. Diel I., bro­širovaný „ 2-— viazaný „ 3-20

S v ä z O k V . DOM V STRÁNI. Diel II., bro­širovaný „ 2É-viazaný n 3-20

S v ä z O k V I . (v tlači). SJflP* Keď sa peniaze pošlú vopred, treba přiložit na po­

štové porto jedného sväilcu É> halierov, Jednotlivé svatky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie. Pri 3—4 alebo viacerých sväzkoch odporúčame objednat knihy na dóbierl;u.

Zvláštnosťou Kukučínovho umenia je, že z duše každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. O velkom jeho diele, Dome v stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujímavosť diela je nie v príbehoch, ale v ľuďoch samých: v bohatstve vnútorného obsahu. Čo by s ktorej stránky vzal svojho človeka, Kukučín vyvedie z neho niečo pozoruhodného, zaujímavého, pá-t tvého. Ľudská duša je hlboká, a keď sa jej on do­tkne, ona vyjaví všetky svoje tajnosti. Filozofiu života, humánne názory, teplotu citu, vieru, krestanstvo, ideály — v knihe tejto máte všetko. Pritom vo všetkom miera — vlastnost umeleckej nátury. A okrem vecí spätých a bôľu všetko ožiarené humorom."

Kto zaujíma sa za slovenský Fud, ta jeho obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt bez S obraných Spisov Martina Kukučina.

Odporúčané spisy dostat v k a ž d o,m k n í h k u p e c t v e i u nakladatela:

Kníhtlačiarskeho úč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(TurócíSzeutinÄrton).

P 5 " " : i N r a j r * o v š í i © v y d a n i e . * ^ f

D i v a d e l n á Knižnica . Sväzok^XXl.

Sen Jaroslavov. Dramatická povesť v 4. dejstvách s úvodom.

^Napísal Ondrej Kalina.! Formát 8°, strán 88. Cena 70 hal, poštou o 10 hal.; viac.

Vydal

Kníhtlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e .

Z a a.tx i n a j e r Ä t o v r e d a k o l a r» i e j e * o d p o v e d n á .

Zodpovedný redaktor: S r e t o s á r H o r b a n Majitel a vydavatel: Consortium Pavol H u d r o ä a Spol. Tlačou a nákladom Knihtlačiarakeho účastinárBkeho spolka v Turčianskom Sv. Martine.

"