Vyehodim tr i my do týždňa: V utorok, Štvrtok a sobotu. Predplatná M M pre Baknsko-Uhorsko mm celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

nm Štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h.

Do cudzozemská: co Nemecka 16 mariek, Buaka 9 rubľov, Ameriky 4 doll. 75 c, ostatné cndzozemsko 24 franky.

Predplatná e r a s na s o b o t ň a j š i e č i » l a f«i

pre Kakúsko-Uhoreko roéne 4 tor., pre Nemecko 4 marky,

Ruko t rub., Ameriku 1 d. 26 e. ostatné cudaozemsko 6 fr.

Jednotlivé čísla predávajú n f po 10 h., poetou 18 b.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLV. Štvrtok, 22. januára 1914. Číslo 9.

Krik rozbolenej duše. Dávno stĺpce nášho časopisu nemohly aa

honosiť krásnymi riadkami „De profundis"-a. Udalosti mu vyrazily pero z raky. Až dnes dostali sme milý list, ktorý si tak vážime, že ho dávame na prvé miesto. Iste je v ňom obraz pravdivý, ako pravdivá a šľachetná je duša nášho Z achej a. Je to naozaj krik sla-vianskej, rozbolenej duše:

V Sofia, 31. decembra (st. št). Zajtra je pravoslávny nový rok. Zamyslený, roztažený, shrbený a stlačený

svojou vlastnou fyzickou tarchou, sedím a du­mám ťažká, neveselá dumu.

Ako ináč bolo to takto rok! Zábav ovšem nebolo, muziky nehrály, len

niektoré privilegované lokály smelý byť otvo­rené, do 10. hodiny večer, iné, podriadenejšie miestnosti, obchody a p. musely byt už o 8. h. zatvorené, ulice hneď z večera pusté, ako vymretó, sviatky a sylvestrový večer přešly ticho, temer nezbadané, klavíry v privátnych domoch stály zatvorené, kláves počas celej vojny ani nebrnkol, nerušil všeobecné po­svätné ticho, práca šumela len v nesčíselných nemocniciach — a predsa aký rozdiel...

Nad našou armádou vznášala sa v tom čase aureola netušených, epochálnych vítazství, celý svet hovoril o nás s obdivom, mená Lo-zengrad, Bunar Hissar, Lille Burgas ligotaly aa intenzívnym svetlom bulharskej sily a slávy. Naše vojská obsadená malý celá Tráciu s ägejským pobrežím a s Kavalou, v moci svojej držaly východná Macedóniu s mestami Seres, Drámou, ohrožovaly Carihrad a očaká-valy pád Odrínu. Azda bolo toho až primoe, zabudli sme sa miernit. U našich spojencov vzbudila sa žiarlivosť a zmáhal sa, azda len ako pretext, strach pred bulharskou nadvládou. V čase, keď naša vojská angažované boly

, u Cataldže, na Gallipolskom polostrove a u Odrínu, naši spojenci, neznepokojovaní ne­priateľom, začali hromadiť vojská a opevňovať sa na našich hraniciach, čo neomylne muselo vyvolať u nás nepokoj. K tomu chýry o ná-eilenstvách, páchaných proti bulharskému živlu v Macedonii, o zatváraní škôl a chrá­mov, o prenasledovaní učiteľov a duchoven­stva a vôbec každého, kto osmelil sa byť Bulharom, v zakazovaní bulharského hovoru vo verejnosti, v netrpení rodinných mien s rusko-bulharskou koncovkou ov, to všetko vo zvláštnom svetle okazovalo našich spojen­cov. Sofia sa plnila macedonskými bežancami, ešte viac nežli za Turkov, máme ich ešte i teraz plno, toľko, že nevieme si s nimi rady; medzi bežancami bol i skopský archimandrit Metodij, posiaty ranami, nanesenými mu srbským kapitánom, rany tu ukazoval, videl ich i ruský poslanec Nekljadov. Jestli chceme byt spravedlivými, nesmieme tieto veci spáštat so zreteľu. Náruživosti na oboch stranách roz­palovala nesvedomitá, krajne šovinistická žur­nalistika. V Sofii a inde vydržiavaly sa mee­

tingy, vyzývajíce k vojne BO spojencami. Na hranici, medzi našimi a gréckymi vojskami dialy sa časté, krvavé srážky. Po podpísaní v Londýne mieru B Tureckom (17. mája st. št.) naše vojská od Cataldže a Bulairu v naj­väčšom chvate a s obdivuhodnou rýchlosťou prehodené boly na západné hranice, len iskra a požiar bol hotový. Hranice k Turecku ob­nažili sme úplne, ako by nám s tej strany už nijaké nebezpečenstvo nehrozilo. Koľká krátkozrakost! I oproti Rumunsku, ktoré, ne­spokojné, že mu petrohradská konferencia prisúdila len mesto Silistriu, vystupovalo s no­vými pretenziami, nemali sme ani jedinkého muža k ochrane Pri takomto nebezpečnom stave vecí zjavila sa depeša ruského cára, vyzývajúca nášho a srbského panovníka, aby svoj spor oddali k riešeniu arbitrovi, ktorého sami si boli dobrovoľne v bulharsko-srbskej srnluve ustanovili. Cár Nikolaj hrozí veľkou zodpovednosťou pred slavianskou vecou toho, kto by neposláchol a počal vojnu. Odpoveď nášho cára je známa. Šovinisti plesali, my sme stŕpli nad jej úsečným, chladným, až urážlivým tónom. Okolo tejto odpovedi panuje akási mystéria.

Je nepopierateľný fakt, že sama bulharská viáda, i s Q-eäovom i s dr. Danevom na čele, bola za mierumilovné riešenie sporov, tedy proti vojne. V tom smysle vyslovila sa a roz­hodla ministerská rada, vydržiavaná dňa 9. jána (st. št). Toto stanovisko si osvojila i ko­runná rada, odbývaná toho samého dňa vo Vrane (letné bydlisko cára Ferdinanda neďa­leko Sofie) pod predsedníctvom čárovým, nota bene, i v prítomnosti generála Savova, ktorý tiež súhlasil; a veď niečo iného nebolo ani

I možné, lebo v spomenutej ministerskej rade ruský poslanec úradne bol sdělil radostná

í vest, že Srbsko prijíma ruský arbitráž bez­podmienečne. Týmto bola najosudnejäia pre­ukážka mierumilovného riešenia odstránená, j zachmúrený politický obzor sa vyjasnil, vý­hľad bol istý, že všetko sa skončí pokojne,

| balkánsky spolok že potrvá ďalej a že Sla-jvianstvo bude zbavené strachu a potupy, byt , svedkom hrdúsenia aa rodných bratov. Vláda 1 vyžiadala si niekoľkodňový Brok k vyhoto­veniu obšírneho Promemoria, ktoré ruskému

jposlanstvu bolo i odovzdané. Dr. Danev bol i schystaný na cesta, vo Varne čakala ho ruská 'válečná loď, ktorá ho mala previezť do Ruska, j Vec celému svetu známa.

Tu, o niekoľko dní, práve o týždeň, ako lby z čistá jasná hrom uderil, ktorý obrátil všetko na ruby.

Nastal fatálny, zlorečený deň 16. júna (st. št.): naše vojská dostaly rozkaz nastúpiť na

1 celej línii Bez zvyklého medzi civilizovanými národmi vypovedania vojny, k tomu nočnou

i dobou, vrhly sa na bývalých spojencov, ne-i pripravených na niečo podobného. Od koho vyšiel nešťastný rozkaz? Vyšiel z hlavného

[stanu a na ňom figuruje meno generála Sa­vova, „pomooníka" hlavného veliteľa, cára

Ferdinanda. Ale či sa dá i len myslieť, že by generál Savov bol aa odhodlal k takému osud­nému kroku bez vedomia a vôle svojho pána, hlavného veliteľa? A skutočne, generál Savov sám vyznal, že všetko dialo sa na výslovný rozkaz hlavného veliteľa. Je teda zrejmé, na koho padá hlavná zodpovednosť za íatálny akt 16. júna. A poneváč spáchaný bol bez vedomia a proti vôli vlády, jedine zodpoved­ného faktora v dŕžave, právom považuje sa i za dŕžavný prevrat v najlepšej forme.

Co aa zamýšľalo tým docielit? Očividome v prvom rade šlo o to, zmařit

petrohradská konferenciu, zmariť arbitráž a tým samým zo základu vyvrátit a nemožným urobit balkánsky spolok. Nasledovne pôvod­com prevratu nestačil londýnsky mier, nesta­čilo aai to, čo mohla nadělit petrohradská konferencia, ich lákala väčšia korisť, vziat nielen bezsporné, ale i sporné macedonské zeme a azda i viac. Za 5—6 dní „xmetieme"

] nepriateľov, ubezpečovali istí naši generáli, nepočítajúci a okolnostou, že bulharský vojak, po toľkých biedach a nerestiach, po toľkom

j hnití v zasnežených a vodou presiaknutých okopoch, bol ustatý a túžil za domácim krbom a za svojím opusteným poľom. Nepočítali ani

[s javným nebezpečenstvom, ktoré so strany Rumunska a pravdepodobne i Turecka hro­zilo, ani s tým, čo na to všetko povedia veľ­moci. Slepo vrhli sa do krkolomného pod­ujatia. Rozumie sa, že v tých dielach nemohla

| nemať prsty svoje cudzia intriga, ktorej naj-iviac záležalo na tom, aby balkánske národy j hašteřily a ruvaly sa medzi sebou a nebolo i shody medzi nimi.

Radoslavov, G-enadiev a Tončev, šéfovia | liberálnych frakcií, takzvaných liberálov, ná-ii rodoliberálov a mladoliberálov, sú predstavi­telia protiruského smeru u nás. S nimi, za

j chrbtom vlády, tedy protiústavné, radil sa cár Ferdinand i pred osudným dňom 16. júna,

• na ich rady slúchal a slúcha i dnes. Liberálni vodcovia a ich orgány, otvorene a bezuzdné

'štvali i cára i obecenstvo do vojny so apojen-jcami, vyhrážali aa protivníkom, že ich hlavy budú sa koíálaf uliciami, dr. Danev mal byt

i zabitý v momente, keď by vstupoval do vlaku, aby odcestoval do Petrohradu. Pod takým terrorom stál i sám cár Ferdinand. Kam tiahli a tiahnú liberálni vodcovia, to odkryto vy­slovili v písme, upravenom dňa 23. jána (st. št.) na cára Ferdinanda a podpísanom soli-

' dáme troma liberálnymi vodcami. V písme tom neostýchajá sa tvrdiť, že všetko zlo ide

i vraj od Ruska a spasenie Bulharska že je v najtesnejšom priateľstve s Rakúsko-Uhorskom. Neslýchané historické falsum. Písmo prišlo do verejnosti a vzbudilo nemalá senzáciu. Co liberáli očakávali, vidieť zo slov, ktoré začiat­kom júla (st. št.), keď utvorila sa liberálna vláda, od i4tého stambulovistu počul som na vlastné uši, že vraj za 21 hodín bndá Rakú­šania v Sand Saku a Belehrade. Bol to ovšam špatný prorok, lebo nič podobného sa nestalo.

A ua telegrafickú prosba, upravenú novou vládou na cisára Fraňa Jozefa, aby rádií sa ujat Bulharska voči Rumunsku, staručký po­tentát odpovedal, že ľutuje, že nemôže po­moct, radí však, aby sa obrátili direktně na Rumunsko. To boly ovSem trpké sklamania, ale politický kurs trvá ten istý. Viedenskej diplomacii Slo len o to, aby nebolo balkán­skeho spolku a nebolo arbitráže, čím ruský prestíž bol by mnoho získal, a to sa jej skvelo podarilo

* Nesmierne tragický je osud, ktorý potkal

bratov Bulharov. J e pravda, že Turecko len spoločnými námahami balkánskych dŕžav mohlo byt a bolo přemožené; jednotlivé ani Bulhari neboli by uspeli Turecko premôcť, ešte menej Srbi a najmenej Gréci. Ale nie menej je pravda, že hlavná ťarcha vojny spo­čívala na pleciach Bulharov. Len niekolko slo v o tom. Viďme napred bojiSte. Macedonia je husto obydlená, dediny, mestá a mestečká striedajú sa, kommunikačné prostriedky ob­stojné, potravín a pitnej vody nadostač, po ruke. Naproti tomu východná Trácia je púSt temer bez prístrešia, v pravom smysle slova bes ciest, s prirodzenými i od neprestajných dažďov zapríčinenými nekonečnými bahnami, v ktorých ludia, dobytok, vozy, delá tonuly a hynuly, alebo mohly sa zachrániť len s nad­ľudskými námahami Boj s prírodou a s ne priateľom. Naše obozy dva, tri i štyri dni zaostávaly, naše vojská hladovaly a bily sa. K tomu na západnom bojišti turecké vojská pomerne boly slabé, osihotené, nerozmnožené ani jedným mužom, odkedy vojna sa začala; hlavné a najlepšie turecké sily, pod naj pred­nejšími generálmi, boly na tráckom bojišti sústrednené a stále rozmnožované novými a novými tábormi z Malej Ázie. Svojho času uznávalo sa, že na východnom bojišti bol osud celej vojny rozhodnutý. Jestli by spoločný vojenský úspech troch spojencov vyjadrený bol číslom 3, ja by som neváhal pripísať % i toho v prospech Bulharov.

A íacit? Zeme, ktoré Bulhari až do toho fatálneho

dňa mali v svojej moci, obnášaly asi 60.000 km 1, počet obyvateľstva okolo 1,800.000. K tomu by bola prišla ešte hodná čiastka Macedonie, ktorú vznešený ruský arbiter iste by nám bol posúdil.

Dnes obyvateľstvo Srbska je rozmnožené o vyše 80%, Grécka asi o 60% a Bulharska o 7, slovom sedem procentov. Vlastne príra-

BESEDNICA. Jaseň.

— Pozde, velmi pozde som sa vpravil do života; nemyslel som nič, nestaral sa o nikoho. Duša mi za­nevrela a mnou zavládol nejaký podlý, cynický sve­tový názor... Zunoval som kolínsky dóm, zunoval Rýn, zosklivil sa mi Neapol, more, v Egypte upadol Bom do horúčky. Vtedy som i oplešivel, aspoň som i zovnútorne ostarel. Teraz som tu, ustatý, s vy­praným srdcom, rúcajúca sa ruina, s pomýleným ži­votom. A ani len neviem oželieť minulost.

Došli na briežok, pod velkú lipu. Ona ustato klesla na lavičku a ukázala i mladému mužovi, aby si sadol.

— Ťažko mi je hore brehom... šeptala, pri­ložiac ruku na hruď. Jej zrak upretý bol do diaľky.

— Áno, a ja? — začala o chvíľu tíško, — čo povedať ja? aký bol môj život? čo som ja dnes?

Za trávnistým, úhľadným brehom pomedzi zelené štihlé jedle žlkla sa stena úhľadného letohrádku, na jeho strojných vežičkách zaleskla sa slnečná žiar.

— Bol to divný človek, on nevedel milovat, jeho nebolo možno milovat. Zdedil veľký majetok, umienil si, že sa ožení. Náhodou som ja prišla do cesty. Boly to krásne dni zasnúbenia, môžem povedaí! Práve vtedy staval túto villu, celý deň sa znojil, ako dáky nádenník, vadil Ba s tesármi, kričal na palierov. A

stok obyvateľstva v novýoh zemiach obnáša asi 600.000, ale keď sa odpočíta, Čo sme Ru­munsku odstúpili, zostáva celý prírastok len okrúhlych 300.000 obyvateľov.

Nech každý posúdi, či Bulhari môžu byt spokojní, najmä keď vedia, čo trpia ioh ma­cedónski bratia.

* Doneo eris feliz, multos numerabis amicos,

tempora si fuerint nubila, solus eris. Tento klassioký verš prichodí mi na um,

keď povážim, ako píšu teraz, najmä západné slavianske časopisy, o dielach balkánskych. Teraz vidia a zvelebujú len „rozmach" u na­šich byvšíoh spojencov, s obdivom hovoria len o ich víťazstvách, ktoré im nechcem odo­pierať, ale ako by sa bolo zabudlo, čo Bul­hari vykonali pre spoločné dielo. Sotva kde Čítame slov obodrenia, alebo aspoň — po­ľutovania . . .

* * *

Pozrem na hodinky, rúčka práve stihla na dvanástu. Počúvam. Ticho. Nedunia delá, ako predtým vždy o tomto čase, oznamnjúc, že sa starý rok prevalil a nastúpil rok nový. Len kdesi v ulici počuť známy praskot ma­lých bombičiek, ktoré nezbedné detváky mecú a robia si kratochvíľu.

I v dôstojníckom klube všetko ticho a temno. Tam rok po rok na Sylvestra shro­mažďuje sa skvelé obecenstvo, veškerá diplo­macia sa dostavuje a cár, okr úžený skvelou suitou, prichodí, aby s Novým rokom po­zdravil prítomných. Dnes i to vystalo. Tiež znak času. n , ,.

De profundis.

Politický prehľad. — 21. jan.

Wied ide teda seriózne do Albánie. Velmoci sú­časne s jeho príchodom postarajú sa o bezpečnosť jeho osoby, ale dotial nebudú v Albánii intervenovať. Je zrejmé, že na Wieda žiarli menovite entente, ktorej zakročením vystala i intervencia našej monarchie a Talianska.

Zhoršuje sa i otázka ostrovov. „Frankfurter Zei-tung" oznamuje z Carihradu, že v okolí Smyrny kon­centrovali Turci viac vojska, čo ohrožuje bezpečnost Mitylény a Gbiosa. Gréci spechajú k ostrovom s tor­pédovou flotillou. Všeobecne sa hovorí, že Turecko snuje zase nejaké úklady v otázke Ägejských ostrovov.

poukážu princovi Wiedovi hneď 20 millionov, aby mohol zaokryť najsúrnejšie výdavky, spojené a admi­nistratívnym zariadením nového štátu.

Process proti marmarošským , Rusom.

(Pokračovanie.) Po dvojdennej pauze v Marmarošskej Sihoti súd

pokračoval: Obžalovanému Jurovi Vorobčukovi ukázali list

mnícha Donatiusa Vorobiona z Hory Athos a pred­seda sa pýtal na čiu adressu list prišiel. Obž. Na adressu Eabaluka. Obyčajne ja som listy odoberal a doručoval Eabalukovi. Pred. Pre tento list ste chceli pohraničného žandára podplatiť? Obž. Áno, lebo som ho držal za dôležitý pre Eabaluka a pre náš pohyb. Potom vypočúvali obžalovaných z Izy. Armin Pasujka, sedliak, hovoril, že stal sa pravoslávnym, lebo už pred 10. rokmi zbadal, že kňaz vynecháva dôležité veci z rituála. Eantor nám tvrdil, že to robí na rozkaz biskupa. Preds. Sú dôkazy, že ste boli vodcom a kassírom pohybu. Obž. Bol som iba kassírom urba-riálnej obce. Mota Jutu Simuling, nádenník, tají, že by bol nadával na kňazov a rozširoval poburujúce letáky. S Eabalukom sa poznal v Ize. Kabaluk mu povedal, že je velkým hriechom, opustit pravoslávnu vieru. Pred. Cítite sa v srdci ako pravoslávny. Obž. Ano. Pred. Co viete o tom, že pravoslávni hrozili gréko-katolíkom požiarom ? Obž. O tom som len počul od gréko-kátolíkov.

Albánska pôžička. Vyjednávanie medzi velmocami strany albánskej pôžičky už natolko pokročilo, že je záležitost principiellne už riešená, teraz Ba majú už len ohladom toho dohodnut, že velmoci v akej forme budú garantovat pôžičku. Zo 75 millionovej pôžičky

Od našich korrešpondentov zo Sihote dozvedeli sme sa nasledovné:

Už na ceste do Sihote postihla ich nehoda. Na stanici v Košiciach zavreli ich pod tri zámky do ča-kálne a vypustili len po troch hodinách. O M. Sihoti podávajú velmi smutný obraz. Mesto má úplne ma­ďarský ráz. Rusky temer ani nepočut. Mesto i okolité dediny obsadené sú žandarmeriou, pohraničnou strá­žou, políciou — verejnou i tajnou. Lud je do ne­možnosti zterrorizovaný, prestrašený. Ku každému vlaku chodia celé húfy vrchnostenských medzítok. Naši korrešpondenti sú pod stálym dozorom. Dosial im síce ešte pokoj dali, ale dopisovatel .Világu* im už predpovedal, že sa dostanú Iahko do rúk policie.

! Veď v Sihoti nič nešetria. Niet vraj obžalovaného, 1 ktorého by žandári neboli ubili. Už i nevelké briadky i našich dopisovateľov a čiapky-baranice vzbudzujú do­jem „ruských špiónov". Grécko-katolícke kňažstvo

j chová sa potupne a škodoradostne naproti svojim ob­žalovaným veriacim. Obžalovaní bývajú kdesi v bočnej ulici pod mocnou strážou, boja sa i len na ulicu, ač-práve by mohli. Ani k nim ís£ nie je radno. Sloven­ský obranca dr. Ľudovít Mičátek došiel už tiež do Sihote. O pravotě a pravom stave veci zovrubne uvedomia nás naši najbližšie, jestli ich nezavrú alebo domov nepošlú.

keď už bolo všetko hotové, prisadol si vyratovat, kolko ho stála ozaj táto zábavka. Ja som chladno a lahostajne vtiahla do „môjho nového domova", nič ma natešilo, ani nádherné siene, ani prekrásny park, veď mi to právom patrí, môžem si požadovat. A tak to išlo vždy. On zadovážil všetko, lebo dla výpočtov zbývalo z dôchodku; ja som bez záujmu prijímala všetko, lebo som vedela, že je to len zaslúžená cena, za to, že som sa mu oddala. V mojej hodvábnej chyžke, alebo na skvelej terrase som často závidela ľuďom, ktorí sú štastní i v chalupe, ktorí sa každej osobnosti vedia tešie. Bože môj, alé k tomu sa vyža­duje mnoho naivity a lásky. My sme všetkého mali, len toto nám chýbalo.

— A deti? — Veď keby sme boli mali... Kolko som Ba

musela i za to napočúvatl Vláčil ma po kúpeľoch a žaloval sa, že nemá na koho zanechat majetok, vymre mu rodina. Jeho rodina! Ozaj do smiechu I Volal Ba Královský, jeho otec zbohatol na garbiarstve, na kožkách, na starého otca sa už ani nepamätal. Jeho domy, zeme a tisíce ostaly mne. Co mám z nich? Nikdy mi nenahradia, čo som ja dala za ne. A chorá som...

Dolu vo ville búchali dveřmi, z neďalekej hrad­skej utichujúc bolo počut hrmot vozov, lístím za

I šumel vetrí'i a doniesol slabé zvuky zvonov z dediny. Striasla Ba. — Poďme ďalej, azda dolu k jazeru, tam velmi

rada...

— Oľga, a prečo to všetko? Nehovorím to ako 'výčitku, len sa spytujem, že mi na um šišlo. Ci v Iduši vašej nikdy nepovstala otázka: prečo dva životy ! takto zničit?

— Osud chcel. Ja som sa upokojila. Tak bolo určené. .

— Inak mohlo byť všetko... — A to vy hovoríte a teraz? Vtedy ste nevedeli

takto hovořit. Azda ste očakávali, aby sa vám ja ho­dila k nohám, ja vás pýtala? Skutočne, mužskí sú niekedy velmi bezradní...

— Kto by bol myslel, že ma milujete? Veď ste BÍ zahrávali so mnou celkom, ako s inými, áno, cítil som, ako by vždy ja bol posledný. Vzbudila sa vo mne hrdost. Eh, veď ona nevie milovat ani mňa, ani iného, — nikoho. Nebudem jej hračkou. A potom veď viete.

— Viem. Nie je hoden muž tolkých slz, kolko som ja vyliala. Opustila som svojich dvoriteľov, nežia­dalo sa mi nikoho, ničoho; koneč,ne prišiel Královský, šla som zaňho, z hlavatosti. Nemohla som byt ženou Gabriela Hraneca, budem Štefana Kráľovského bolo mi všetko jedno.

Obidvaja hľadeli na zem. Muž roztržito poklep-kával po nohe tenkou paličkou, žena koncom dážd­nika prehŕňala pred sebou drobný piesok. A v túto krátku tichost pochovali všetku sebažalobu, všetky výčitky, stáli, ako dve ľahkomyseľné deti nad troskami nejakej drahej hračky.

Domáce zprávy. Gróf Štefan Tisza prišiel dňa 17. januára do

Záhrebu cestou z Rjeky, kde bol pri spúšťaní na vodu nebojsu „Szent Istvána". Včasné ráno prišiel do banálneho paláca, prijímal deputácie: klérus pod vedením arcibiskupa-koadjutora Bauera a grécko-kato-líckeho biskupa Drahobeckébo. Menom armády vital ho generál Erumer. Autonomní vládni úradníci a bá-nom na čele, súdni úradníci a präzidentom septem-virálnej tabule Štefanom Posilovičom, spoloční úrad­níci, Btarosta Holjac, obchodná a priemyselná komora • präzidentom Ignácom Heinzlom. Potom sa Tisza prechádzal so Skerlecom po Strossmayerovej prome­náde, navštívil sněmovnu, strannícke kluby. O 12-tej bol intímny lunch u bána. Navštívil kommandanta baróna Rhemena, präzidenta Posiloviča, arcibiskupa PoBiloviča, juboslaviansku akadémiu, muzeum, Stross-mayerovu galleriu, universitnú bibliotéku. O 6. hod. večer bol slávnostný obed. Skerlec toastoval na krála, na Tiszu. O 8. hod. bolo v divadle slávnostné pred­stavenie horvatskej operetty „Baron Trenk". Po di­vadle gróf Tisza viezol sa na stanicu. Demonštrácie vlastne ani nebolo: socialisti mali shromaždenie, na ktorom uzavreli rezolúciu, v ktorej žiadali volebnú reformu 8 svobodu tlači.

Minister vojny generál Krobatin prišiel do Pešti, navštívil grófa Štefana Tiszu, ministra baróna fía-zaiho, finančného ministra dr. Teleszkyho. Vizity malý charakter zdvorilosti.

Bán Ivan Skerlec prišiel do Viedne, mal audien ciu a Jeho Veličenstva, blahoželal k novému roku a referoval o bežných udalostiach.

Rumunské národné komité shromáždilo sa o 11. hodine dňa 19. januára v istej miestnosti kaviarne „Clotilda", aby sa definitívne poradilo o veciach, ktoré sa konajú už niekolko mesiacov. No závoj, ktorý po­krýva vyjednávania medzi troj členovým výborom a Tiszom, ani dnes nebol odhrnutý. Prísna diskrecia bola i teraz povinnosťou. Poradu riadil Jur Pop z Eliá­šovej. Trvanie koferencie nenie určité. Hlavný re­ferát má dr. Valér Branište. Želáme Rumunom čím najväčšieho úspechu. Ale divné je, že pokým gróf Štefan Tisza vyjednáva a dojednáva s Horvatmi a Rumunmi, v Marmaroái ohavné ubíjajú ruský 'lud. Nemal by do toho udrieť Tisza s abolíciou? To by bol čin 11

Minister pravosúdia dr. Eugen Balogh dna 20. januára 1914 predložil snemu návrh zákona o inarti-kulovaní konvencie 26 štátov o jednotnom zmenko­vom práve, súčasne i návrh cele nového zmenkového zákona, ktorý má nastúpil na miesto zákona XXVII: 1876.

Už v druhej polovici minulého stoletia pozdvihli otázku medzinárodného sjednotenia zmenkového práva. Išlo o to, aby rastúci medzinárodný obchod nebol ha­tený rozmanitosťou zmenkových norm, aby nepovstá-valy kollízie, a zmenky z cudzozemská netratily dô­

veru. Pracovat počali r. 1885 v Antverpách, dokončili práce 15. júna 1913. 26 štátov konvenciu podpísalo, nepodpísala iba Anglia a amerikánska Únia, lebo tam sú speciellné kreditové pomery.

Na rumunskej konferencii, ktorá trvá vždy do noci, sú zúčastnení: Georg Pop z Eliášovej, Georg Pop di Bazeáti, dr. Teodor Mihali, dr. Romulus Boila, dr. Valerian Branište, Cajus Brediceanu, dr. Ján óordáš, Román Cierogariu, dr. Nik. Eomsa, dr. Aurel Kozma, Vasilie Demian, dr. Johan Erdelyi, Oktavian Goga, Vasile Goldiš, dr. Aurel Grozda, dr. Kornel Janku, dr. Aurel Läzar, Ivan Longer, Konat. Lukáč, dr. Julius Maniu, dr. Justin Marsen, dr. Valer Mol-dován, dr. Stefan Morariu, dr. Ján Nedelcu, dr. Viktor Onisor, dr. Nestor Oprean, dr. Štefan Čičo-Pop, dr. Nik. Serban, Emanuel Urugianu, dr. Alex. Vajda-Vojvoda, dr. Romulus Velič, dr. Nikolaj Večerdea. O debatte panuje úplné ticho, diskrecia je príkladná. Z toho by sme si i my mali brat príklad.

Notári za zoštátnenie administrácie. Správa Krajinského spolku obecných a okresných notárov vy­držiavala zasadnutie, na ktorom rokovali o pracovnom programme spolku na rok 1914. Predseda Valentín Uszkay rozvinul, že prvou úlohou Krajinského spolku notárov je, aby posúril obecnú reformu. Žiadajú, aby hneď po reforme stoličnej administrácie vykonali aj reformu obcí. Považujú za potrebné zoštátnenie no­tárov s rozšírením obecného autonómneho práva. Na čele obecnej vrchnosti nech stojí notár, ktorý má mat i vrchnostenské práva.

— Olgal — ozval sa mladý muž s pohladom ešte vždy k zemi upretým, ale na jeho od slnka oho renej, kostnatej tvári zjavila sa milá, nežná črta — Olgal Keby nebolo za mnou oných desať prázdnych rokov, keby videl v Bebe ešte akú-takú cenu, povedal by: ja Bom tridsaťšesť ročný, vy tridsať, jestli chcete, ešte môžeme byt blažení. Ale takto... Ako by mohol na to i len pomyslieť! Vlastne nehovoril som nič.. .

— A keby sa predsa našiel niekto — zašeptala Olga od rozčúlenia traBÚcim sa hlasom, — kto by na všetko zabudol, všetko odpustil?...

— Sklonil by sa pred ňou a k vôli nej začal by nový život.

Mladá žena rýchlo pozdvihla k očiam ručníček, jej tvár na chvílu zbledla.

— Podajte mi rameno... zašeptala. A ruka v ruke, tesno jeden vedia druhého

púšťali sa dolu svahom; vysoká, chudá postava muža sa trocha uhla, ako sa skláňal k žene, ktorá sa ustato opierala na jeho rameno. Miestami zastali, aby si vydýchla.

A všetko vyzeralo, ako by bola jar. Farba ob­lohy i jazera, nežné teplo Blnečných lúčov omamovalo srdcia. Príroda sa ešte raz zapestrila svojim kúzlom a čarom v októbrový deň, len poletujúce lístie a vy blednuté koruny stromov prezradzovaly, že je už jaseň, smutná, sichravá jaseň...

I. L. Lysecký.

Reforma poisťovania robotníkov. V ministerstve obchodu započaly sa prípravné práce ku zreformo­vaniu zákona o poisťovaní robotníkov. V ministerstve posbierali predostretia a prosby, ktoré rozličné ob­chodné a priemyselné korporácie od rokov poslali vláde. Po sriadení materiálu v ministerstve bude užšia porada, o priebehu ktorej ministrovi obchodu barónovi Harkányimu podajú zprávu, ktorý potom pravdepodobne vo februári svolá krajinskú porada.

Porady Rumunov. Desatčlenový výbor, ktorý vo svojom memorandume podal ministerpredsedovi po­žiadavky Rumunov, radil sa v Pešti, aby pripravil porady národného komité, ktoré zasadne v Pešti, aby ratifikovalo dohodu, ktorú uzavreli rumunskí národní vodcovia s vládou. Vzhladom na dôležitost veci okrem národnej rady pozvali i vidieckych odborových pred­sedov a vodcov všetkých organizácií. Z Rumunska došlo do Pešti i viac novinárov. Na zasadnutí národnej rady tajomník dr. Julius Maniu oznámi vo velkom elaboráte výsledky doterajšieho pokonávania a všetky uzavretia. Len potom budú vec i verejne úradne pu­blikovať. Dohodnutie bude isté.

Položenie v Horvatsku. Výslovným cielom Ti­ažovej návštevy v Horvatsku bolo riešenie ťažkého politického problému. Vláda bána Skerlecza záležala zo samých úradníkov, rekrutovaných zo staro-unioni-stického tábora. Ale väčšinu aaboru tvoriaca koalícia nechce niesť zodpovednosť za regnovanie, ktoré ne­spravuje ona, nasledovne bán musí sparlamentarizovať svoju vládu. Mnoho pokusov bolo, aby i starí unio­nist! dostali miesta vo vláde, ale koalícia proti tomu rozhodne protestuje. Bán musí konstruovat čisto koa­ličný kabinet. Odcestoval do Viedne blahoželať královi k novému roku a perfektovať i vymenovanie odboro­vých šéfov. Bánov námestník a šéf vnútorného odboru bude Vladimír Nikolié, v odbore kultu Bohuslav Ma-zuranič a v odbore justície Alexander Badaj.

Tlačová reforma a vláda. Gróf Tisza i celá vládna strana sa prerátali, ked mysleli, že na krátko prekonajú reformu tlačového zákona. Termín sa už blíži, ale dlhé reči oppozície velmi preťahujú vec. Vláda pomýšla zase predlžit zasadnutia snemu a to o dalšie štyri hodiny. Musí velmi súriť, lebo má velký a vážny pracovný programm. Horvatom oznámil Tisza, že po tlačovej reforme nastolí vláda návrh zákona o rekrútoch, potom o modifikácii železničnej pragma­tiky. Ale musí mat vláda odhlasovaný i rozpočet, v marci zadržať delegácie. Vážne a súrne sú i návrhy o poštátnení policie, reforma volebného súdobníctva, re­

forma administrácie a návrh o novom podelení okre­sov. Teda práce velmi mnoho a čas je krátky. Všetko zdržuje debatta o tlačovej reforme.

Vyzdvihnutie z platnosti nariadení kráľovského komisára v Horvatsku. Velká čiastka horvatských vyslancov zaoberá sa B plánom, dla ktorého by inšti-tutívne zajezpečili integritu horvatskej ústavy. Týmto chcú zamedziť, aby sa v budúcnosti dostal dakedy zase královBký komisár na čelo vlády. Vodca pohybu vyslanec Badaj už i podal snemu návrh v tomto smysle. Navrhuje, aby snem annuliroval všetky nariadenia a a ustanovenia bývalého komisára a nahradil ich riad­nymi zákonmi. „Obzor" navrhuje, že urážku, ktorú utrpelo Horvatsko vymenovaním komisára, možno ex-piovat len takým spôsobom, že sabor vyšle osobitnú komisiu, ktorá by preskúmala, kto je v tejto záleži­tosti vinný.

Krajinský snem. 19. a 20. januára.

V parlamente je velmi živo. Sypú sa deň po deň dlhé a ostré reči oppozičných rečníkov. Predseda ne­ustále volá k poriadku a posiela neposlušných vy­slancov pred immunitný výbor. S velkým záujmom očakávajú, na akom základe oznámi Gejza Polónyi imkompatibilitu proti predsedovi snemu, Pavlovi Beô-thymu.

20-ho januára bol zase len starý programm: op-pozičné reči a volanie k poriadku.

Na kuloároch živo pojednávali miasiu Krobatina, spoločného ministra vojny, ktorý na ceste zo Zemúna stavil sa v Pešti. Zaujímavé je, že rozpočet na rok 1914 dnes už ani netreba pojednávať, riešili ho ešte na poslednej spoločnej ministerskej konferencii minu­lého roku. Otázka vojenského a námorného rozpočtu je už i v detailoch riešená. Námorníctvu povolili 300 millionov korún, ktoré si admiralita žiadala. Gróf Št. Tisza na všetko prikryl vo Viedni. Odrátajúc nevelké ústupky, prijal predsa 400 millionov korún novej ťarchy. Len a riadneho rozpočtu námorníctva strhli 2 milliony. Vo vojenskom rozpočte upravili ministra vojny, aby konečnú summu ordinaria snížil o 14 mil­lionov, ale i tu sa mu podarilo vyjednat sa na 11 millionov. Spoločná vláda dala už návrhy i vytlačiť, aby ich v marci mohla hotové predostrieť delegáciám.

Chýrnik. Divadlo. Sučianska ev. mládež usporiada dňa 1

februára 1914 v miestnostiach V. RoBenfelda diva­delné predstavenie. Hrať Ba bude: Pán Tomáš alebo či ma wž nikto nepozná? Veselohra v 1 dejstve od Alexandra Fredra. Hrať budú: p. Julius Helvigh, pani Zuzanna Motajová, p. Andrej Lang-tfeld, p. Jozef Jamriška, p. A. Brveník, si. Anna Žilková. Žatým: Kamenný chodníček. Veselohra so spevami v 3 dej­stvách od Fr. Urbánka. Hrať budú: p. Michal Žilka, p. Miloš Štiavnický, si. Mária Pacelová, si. Žofia Brveníková, p. Jozef Milec, al. Žofia Roboňová, p. Andrej Gregor, p. Ján Žilka, si. Pavla Brveníková, si. Anna Bělová. Začiatok o pol 8. hodine večer. Po divadle tanečná zábava. Vstupné na zábavu pre muž­ských 1 kor. čistý osoh pripojí Ba ku organovej sbierke. Preplatky vďačne prijmeme.

Divadlo. „Občianska Beseda" v Ružomberku usporiada v nedelu dňa 25. januára 1914 vo veľkej dvorane u p. Cavoju divadelné predstavenie, spojené s tanečnou zábavou. Hrať sa bude: Prílaí (Balast.) Veselohra v 3 dejstvách od Boženy Víkovej Kunetickej. Preložila Tatjana Štefanovičová. Hrať budú: p. Viliam Houdek, p. Oľga Houdeková, si. Harmanová, p. Valér Kubány, p. Karol Hušek, p. Ján Párička, si. Anna Houdeková, B1. Margita Repčeková, p. Gusto Ruman, p. Pavel Kadlečík. Nadplatky sa B vdakou prijímajú a v novinách potvrdia. Začiatok o 8. hodine večer.

t Markgráf Eduard Pallavicini umrel dňa 19. januára v Pešti. Nar. 5. júla 1845 v Šoprone, stal sa sekcionným šéfom vo finančnom ministerstve, gene­rálnym direktorom „Uhorskej Všeobecnej Kreditnej Banky", pracoval pri koncessii zlatej renty, najviac s gruppou Rotschildovou, venoval sa industrii, pra­coval pri „Hangye" a iných kreditných družstvách.

Oslava ruského básnika. 40 ročné jubileum svojej literárnej činnosti slávil ruský básnik S. Drožžin. Po­chodí zo sedliackeťo rodu. Oslava diala sa v moskov­skom literárno politickom spolku pri účasti zástupcov poprednejších spolkov. Oslávencovi darovali Puškinovo poprsie a sbierku spisov europejských klassikov. Prä-zident Akademie Nauk, vetký kňaz Konstantin Kon­stantinova poslal z Petrohradu Drožžinovi velmi li­chotivý prejav o jeho literárnych plodoch.

Snížili bankovú rátu. Hlavná rada Rakúsko-Uhorskej banky na včerajšom zasadnutí snížila ban­kovú rátu B 5% na 5 percentov

Dekorovanie Enver-pašu. Sultán daroval vojen­skému miuistrovi Eaver pašovi veľiý kordon rádu Medžidije. Turecko kúpilo nebojsa, ktorý etavä'i na amerikánskych lodoiciach pre Argentínu. Nebojsa dostal meno „Mahmud Ghaziu.

m „.Getkf agrárnici ústami vyslanca dr. Stanka ža lujú aa dr. Syhestiovi, že ich pri konferencii seni­orov Steinvrender pomenoval „chlapcami." Dr. Syl vester odvetil, že on vtedy nepräzidoval. Prázidoval dvorný radca German, ktorý iste dr. Steinwendera pokarhal. Stanek oznámil, že jestli nedostanú satis fakciu, českí agrárnici potiahnu z affäry krajné kon­zekvencie.

Rolla nemeckej missis v Carihrade sa zcvrkla na pustú komédiu. Generál Liman ostal síce mar sallom, ale kommando prvého armádneho korpsu v Carihrade oddali plukovníkovi Nurimu.

Srbsko nechce maďarské výrobky. Z poverenia Brbskej vlády odcestovala osobitná komisia do Ne­mecka a Belgicka, aby s tamejsími firmami vyjedná­vala strany zhotovenia 500 železničných nákladných vozňov. Zaujímavé je, že najprajnejšie a najlacnejšie offerty zadaly uhorské firmy, ale ich srbdká vládu odmietla.

Živnostná daň na vojenské ciele. Všetky turecké ] vilajety vyslaly delegátov do Carihradu, ktorí sa ra dili, akým spôsobom by prispelo celé obyvatelstvo k zaokrytiu výdavkov flottového programmu. Určili, že každý vilajet bude vyberat daň od živnostných článkov. Len zo samého chleba chcú aspoň Stvrt mil liona funtov sohnat na vojenské lode.

Kalvínsky biskup Dezider Balthazar miesto ne bohého Gabriela Antala stane sa členom snemovne veľmožov. Bude hneď žiadat od vlády exekvovanie XX. z. či. z r. 1848 a všeobecné zoštátnenie škôl. Ohľadom sekularizácie cirkevných majetkov podá ná vrh, aby přešly do úžitku a majetku štátu, lebo dosiaľ ktorákoľvek konfessia mala oproti nim len užívacie a nie i vlastnícke právo.

Oprávnený štrajk. Jestli kedy štrajkovali s opráv­nením, to iste teraz peštianski kominárski pomocníci, oproti privilegovaným majstrom. Majstri vyberajú od ooecensta vysoké taxy, často i protizákonné, a pomoc­níkov držia naozaj „v červenom tele." Majstri sú v privilegovanom postavení ako apatekári: vrchnosti mely by im pozeraí na palce.

Generál Picquart, obranca Dreyfussa, spadol skona, udrel sa na hlavu a umrel. Istý čas bol i vojenským ministrom pod präzidentom Clemensceau. Nar. 1854, pod dreyfussiadou bol plukovníkom.

Kráľov dar. Jeho Veličenstvo daroval madar-Bkému muzeumu flanderský gobeliu z prvej polovice 16. stoletia. Kresby ku kobercu kreslil slávny ant­verpský malirr Quentin Matys.

Zákaz tanga. Eommandant gvardijských vojsk v Petrohrade zakázal officierom tancovat tango. Sláva tohoto argentínskeho tanca už bledne, ako každá módna vec, silno vychytená. Feulletonist „Pester Loyda" me­nuje tango tancom nesriadenej telesnej bujnosti.

Ježto fé pravá Franckova prísada Ke kávě kořenité chuti,

značné barvivosti, k duhu jdoucí a laciná,

jest a zůstane proto nejlepší přísadou

ke kávě.

Pekařen i s bytom dá hned do árendy

P o t r a v n ý S p o l o k v L i k a v k e oat. pošta I a p t ó - R ó z s a h e g y .

Árenda na 1 rok 360 korún.

Účastín 250 kusov

Kupujme Socháíove ooliMnice! r u ž o m b e r s k e j Ú vernej B a n k y uč. spol.

Cena — prípadne i s tohoročnými dividendami — dla dohodnutia.-.

Ku z a v e d o v a n i u d o m á c n o s t i h ľ a d á s a J T J X > r * . S t e f a n M a n d í k , p r a v o t á r v R u ž o m b e r k u (Liptd-Rózsahegy).

intelligent, rozšafná osoba, k t o r á b y z a s t u p o v a l a i m a t k u d v o m c h l a p ­c o m v d o m e . P l a t dra d o h o v o r u . D o t a z y d o a d m i n i s t r á c i e „ N á r o d n ý c h N o v í n " .

CompagniewTransatlantiqoe Francúzska plavebná l ina j .

R i a d n a , d i r e k t n á p l a v b a rýchlo loďná.

Havre—New-York a Kanada cez Basel (Švajc.) a Par íž .

B u r e a u : B U D A P E S T VII., Baroaatór 15. Telefon József 14-97. B u d a p e s t . Telefon 14—97.

M

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom 8v. Martine

Maj] novšie. 22. januára.

Porady rumunského národného komité blížia sa k úplnému cielu. Sú výhľady, že ich dnes dovŕšia a potom nasleduje len uzavretie paktu. Vo všetkých otázkach sú členovia komité solidárni. Trojčlenový výbor po ukončení porady oznámi rezultát minister predsedovi, s ktorým sa počas porady vôbec ani ne-

tstýkali. Komité ovšem nekoná len na svoju zodpo­vědnost vo významných otázkach, ale svolá veľké Bhromaždenie národnostnej strany.

Neodvisiá strana zadrží po celej krajine ľudové Bhromaždenia, aby protestovala proti rumunskému] paktu a tlačovej reforme. Prvé shromaždenie bude vi Maďarskej Eaniži, kde budú rečniC grófi Károlyi : Apponyi.

Na včerajšom zasadnutí snemu interpelloval vy-, Blanec Anton Beszkid ministrapredsedu strany nábo­ženských a politických pohybov medzi uhorskými Rusmi.

Kníhtlačiarsky účast, spolok = v Turčianskom Sv. Martine = . vydal v r. 1913 nasledovné divadelné hry: 1. R o z m a j r í n , obraz zo života od Pr.

Urbánka. Slovenský divadelný ochotník č. 9. 3. vydanie. Cena 70 hal.

2. H r o b l á s k y , dráma z ľudu od Ferka Urbánka. Slovenský divadelný ochotník č. 38.

Cena 60 hal. 3. K i i b o , veselohra. Napísal Jozef Hollý. Di­

vadelná knižnica č. 7. 2. vydanie. Cena 50 hai. 4. M a t k a a d c é r a , činohra. D o b r á

b o l e s ť , č o d á p o j e s ť , veselohra. Slovenský div. ochotník č. 14. 2. vydanie. Cena 75 hal.

5. L á s k a z d o l á v š e t k o , veselohra od Shakespearea. P r e v r k n u t á s l a -n l ó k a , veselohra od Gôrnere. A m a n d a , veselohra od Mikuláša Milana. Slovenský div. ochotník č. 1. 3. vydanie. Cena 60 hal.

6. U ž s ú . v š e t c i v j e d n o m v r e c i , veselohra od Fr. Urbánka. K a m e n n ý c h o d n í č e k , veselohra so spevami od Fr. Urbánka. Slovenský divadelný ochotník č. 39. Cena K 1-—

7. S t r a š i d l o , ľudová veselohra so spevami od Fr. Urbánka. Slov. div. ochotník č. 40. Cena 70 hal.

8. S i r o t a , obraz zo života od Maríny O. Horváthovej. Slovenský divadelný ochotník č. 6. 3. vydanie. Cena 50 hal.

9. Z a j a o k L o v e d c é r y , obraz zo života od A. Arrongea. R o z t r ž i t í , veselohra od Kotzebue. Slovenský divadelný ochotní^ č. 16. 2. vydanie. Cena 75 hal.

Veíký výber rozličných iných hier. Žiadajte si cenník kníh, vydaných Knihtlačiarskym účastinárskym spolkom

v Turčianskom Sv. Martine a pošle vám ho frankq,

odporúča poiornosti veracteného obecenstva svoju m o d e r n e a na

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAÔIAREŇ. Akékoľvek knihtlačiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atd. vyhotov! vkusne

a za mierne ceny.

JE**?© A . m . © r i l a : i a . „Národnle Noviny"

možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n e k , K o v á č & C o . , knihkupectvo

1219 Cornell St., Chicago, 111. za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

Pšenica

Baž Jačmeň

Ovos Kukurica

Bepica Proso

slovenská tisská

banátska báčska

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

75—79 78-82 78-80 78-80

2270 22 35 2235 17-30 13.40

14.60 1270

23 05 2295 2295 1740 14.40

16-20 12-90

Z a o b s a h i n z e r á t o v r e d a k o l a n i e j © a o d p o v e d n á i — W W — B

u,

Pestianska obilná burza. 20 jan.

Zbožie Druh

Jako

vost

na

1 h

l.

y ki

logr

.

Oena za 100 kilogr.

od do

Meštianska burza. 20. jan.

š tá tne pôžičky: (Suny na každých 100 korún.)

Uh. zlatá renta „ korunná renta

Polička Železnej brány „ uh. prem. 100 zl.

50 zl. Regál, úpisy horvatské. . . . . . . . . Poz. výváz. úpisy uhorské

„ horvatské.... , tissko-seged. polička

Rakúska konvertovaná renta . . . , zlatá renta „ korunná renta

Žreby: z roku 1860 po 500 zl. „ 1860 „ 100 . „ 1864 „ 100 „

3os--hercegov. kraj. želez. pôž...

v,

47. 4* 87.

4V,7. 47. 4*/. 4*/.

4V,V, 47, 47 47. 47.

47.7.

Peňaž. kurs

100-40 82 — 68 50

237— 237—

96 25 83-50 82 60

148— 86-50

104 — 8 3 —

160— 227— 350 — 90 —

fplat. aodn.

240 200 300 200 400 400

1200 1000 600 600

2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a spor i teľní : (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peätiansky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Bakdsko-nhorská banka Peštianaka komerciálna Spojená hlavnomestská spořitelna Oh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna lejže tretina účastiny

Účastiny rozlič. podnikov „Adria", nh. morská paroplav... Éoiiicko-bohumfnska železnica... Rakúíko-uhorská Štátna železnica 8evero-uh. spoj. uhl. a ind. spol. Horno-uh. banská a hutná úč. sp. Uh. asfalt, spol

Peňaž. kurs

340—

3 2 9 -287 75 5'J6 — 617—

2070— 3795— 2340— 1680 —

17680—

569 — 310— 710— 3 7 8 -8 3 0 -

2/—

Men. hod n

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Šalgo-tarjánske uholné bane I. uh. fabrika hosp. strojov . . . .

Bimavsko-m.-š.-t. želez, závody.. BraSovská dielňa na cellulosu . .

I. uh. spolok na kŕmenie sv iň. .

Privátne žreby:

Žreby sanatoria kr. Alžbety. „

Taliansky spolok Červ. Kríža „ Tal. Óerv. kríža (s rak. kolk.) „

Peňaž. kurs

736— 430—

2995— 636 m 205—

5950—

415— 542—

26— 4 8 0 -

11-30 15— 29 — 4 3 — 46 — 6 3 —

486—

Viedenská burza. 20. jan.

(V korunách.)

Uh. všeob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka... Rakúska Lánderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť.. Uč. Ferdinand, sev. železnice...

Peňažné d r u h y : Dukáty, vrub 20-frankovníky 20-markovníký Nem. ríšske banknoty 100 Francúzske banknoty „ Ang. banknoty, 10 funt. Sterl. . . Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový Bubel „

Peňaž. kurs.

839 50 517 529 274—

1257-4940

11-88 19-04 23-49

11760 95-35 24-10 94-97

492-_

Zodpovedný redaktor: Svetosár Hurban. Majitel a vydavatel: Consortium Pave l Madroň a Spol. Tlačou a nákladom Knfhtlačiarskeho účastinárakeno spolku v Turčianskom Sv. Martine.