Vychodí mime pandelkuapia-ísa každý deň, vpřed večer di-t tmu o 6. hod.

•i Redakcia i adminirtrádai

Budapešť, VIII, ••iéfia ulica 15.

fókai Jínti n—ir.

Ročník V. Číslo 107.

Fredplatxét m rok . K S5--n»polrokiiKK-n*8trrfrok«KP~ u metlu K 1-N

Do Nemeckí a Srbska roCre 24 korún, To ostatného cu-daosemskaifo Ameriky rsSse 32 korún. =

BUDAPEŠŤ, v nedeľu, 7. júna 1914. Jednotlivé čísla po 6 halieroch.

Slováci a vysoká politika. — Prof. dr. Ludo Hartmann, Novoje Vremja

a Madarl. — III.

Že sa nachodí naša monarchia vo veľmi ťažkom postavení a íe na všetkých stranách, ešte i v armáde, zavládla istá nervoznosí a Strach, vidíme a čujeme denne. Dostavili sa už a] sociológovia, ktorí s minucióznou pun-ktovnošfou a vedeckou presnosťou dokazujú, že monarchia Je vlastne dieťa života neschop­né. A nevrav! tak slovanský učenec, ale profe-sor na viedenskej univerzite dr. Ludo M. Hart­mann, známy vo vedeckom svete svojimi dô­kladnými a duchaplnými dejepisnými prácami o Gótoch a Langobardoch. Úsudky Hartman-nove sa nám zdajú byť troška pričierné. Mon­archia neni tak životaneschopná, ako nemeckí liberáli a Všenemci tvrdia, ale pritom vše­tkom sú vývody učeného profosora pozoru­hodné.

Ludo Hartmann uverejňuje v nedeľnom čísle „Frankfurter Zeitung" štúdiu pod zá­hlavím „Soclologische Betrachtungen liber Gsterreich*, ktoré vyznievajú vo vete: Tento štát sa vyznamenává tým, že jeho existen­cia neni určená žiadnou vnútornou nutno­sťou. 03tmarku založili v stredoveku a po-aiiHovaii ncmcckt putentantr, aby mali silnfl pohraničnú stráž oproti divokým národom východným a na toto Jadro nalepilo sa behom storočí mnoho rôznorodých orovincíl. Lenže často vychvaľovaná politika Habsbur­gov, symbolizovaná známym latinským ver­šom: „Bella gerant alií, tu felíx Autrlá nube". (Vojny nech vedú inf, ty šťastlivé Rakúsko Žeň sa),* sa velice neosvedčila. Tie sňatky, ktoré-priniesly do vena habsburgským prin­com toľko cudzoreřových a rôznorodých ná­rodov a krajin, ntboiy vždy z lásky uza­vřené, ale z politiky, z rozumu. Z pô­vodne Jednotnej Ostmarky vytvoril sa neorganický, mozaikový útvar, ktorému ani dynastia, byrokracia, vojsko a cir­kev vnútornej Jednotnosti dat nemokly. V starých časoch, keď dynastie boly hlav­ným štátotvorným elementom, ako sú napr. ešte dnes na východe, keď národnostné cí­tenie bolo zatienené cirkevnostou a nábo­ženstvom, vtedy mohly podobné útvary štátne ako Je Rakúsko-Uhorsko mohutnú silu na vonok vyvinúť. Dnes ale žijeme v dobe docela iných hospodárskych, náboženských a politických pomerov. Aristokracia a ho­spodárska uzatvorenosť štátu musela ustú­piť demokracii a hospodárstvu svetovému. Národy boly ako aktívne faktory ešte v 16— 18. století politicky i hospodársky odstave­né. Zemani, cirkev, dynastia a úradnictvo rozhodovalo. Jednotlivé štáty boly docela na Seba odkázané. Ako rimský statkár uPetro-niúsa mohol štát o sebe povedať: Všetko rastie v mojom dome. Keď niektorá provin­cia nemala svoju industriu, nuž založil ju štát docela umelým spôsobom, len aby vla­stná produkcia zaokrývala konzum krajiny, aby žiadne peniaze nevyvázaly sa za hra­nicu. Štátnici pretekali sa v práci slátania a spojovania najrôznejších prvkov, lebo čim pestrejšia bola krajina, tým viac zodpove­dala merkantilistickým cieľom vtedajšej do­by. Štáty sa bránily svetovému obchodu

* Habsburská dynastia získala veľmi mnoho krajín, skoro yselky, ženbami svojich královských princov a princezien so susednými panovníckymi rodinami.

a trhu. Každá ríša chcela byť uzatvorená a samostatná (hospodársky autark). Ešte dnes možno nájsť spisovateľov, ktorí chvália autarkiu Rakúsko-Uhorska a že kul­túrna línia medzi západom a východom Eu­rópy tiahne naprieč monarchie, to považo­vali za akúsi výhodu pre štát, ačpráve je očividomé, že práve nejednotnosť kultúrna, národnostná a hospodárska hati vývin riie najviac a oslabuje Ju.

Najlepšie to videť v nejednotnosti národ­nostnej. Národné cítenie upevňuje moderné štáty tým viac, čim demokracia v správe štátnej a uvedomovanie širokých máss po­stupuje. Dynastické cítenie ustupuje pred plemenným citom a národnostný idealizmus sa stáva najsilnejším elementom štáto-tvornosti a udržovania štátu. Ale nefalšované národné citenie je možné len v demokracii. Aristokratizmus a moderný nacionalizmus sú dva pojmy, ktoré sa navzájom vylučujú. De­mokratizmus dviha široké massy, osamo­statňuje každého jednotlivca a dáva mu možnosť samostatného sebaurčenia, neodvi-slého od dynastických alebo iných tradicio-nálnych citov. Faktum Je, že demokratizmus pôsobí v štátoch národnostne jednotných pozitivně. Je to moment posilňujúci. Ale a] naopak. V Rakúsko-Uhorsku, kde je mnoho joícii stlačených, políciou a Inými násilníckym prostriedkami spoludržanýčh, účinkuje demo­kracia rozkladné. To je fakt neodškriepiteľný. V Rakúsku sa nazdávali, že uvedením vše­obecného volebného práva do parlamentu prestanú národnostné třenice a že sa všetky národy slfdu pri otázkach sociálnych, hospo­dárskych. Tomu tak neni. Demokracia a ná­rodnosť patria dovedna a nedajú sa proti sebe namieriť.

A Rakúsko-Uhorsko stoji teraz nanovo pred ťažkým krokom: má sa navrátiť ku centra­lizmu (ktorý je de fakto nemožný), alebo fe-deralizmu, ktorý má tiež svoje slabé stránky ?

Najtvrdším orieškom je Uhorsko. Tu pa­nuje feudalizmus v plnej sile a až na bláz­novstvo hraničiacou surovosťou utláča ne­maďarské národnosti, ktoré prirodzene sa stávajú nespoľahlivými a iredentistickými. Feudalizmus má v Uhorsku takú silu, že národy sa ani nepokúšajú radikálnejšími prostriedkami premeniť Uhorsko v moderný, demokratický štát. Rumuni a Srbi sa stá­vajú takto kameňom úrazu v zahraničnej i vnútorne] politike monarchie.

Spomenuli sme už, že sami Maďari počí­najú dostávať strach z chaosu, aký zavlád­nul v monarchii. Oni ovšem vedia, kde sú hlavné prfčlny slabosti našej, ale z príčin sobeckých nevolajú po náprave v politike hospodárskej a národnostnej, ale hľadajú novú orientáciu v zahraničnej politike, aby boli zaistení v každom prípade. Kurizovanie gr. Michala Károlyiho v Petrohrade má síce svoju hlavnú príčinu v nepriateľstve voči Tiszovi, ale ono je zaiste i vecnými dôvo-dami podložené. V Rusku Je v posledných 2 rokov taká nálada, že sa tam politici chá­pu každého i najnemožnejšieho prostriedku, aby poškodili našu monarchiu. Nabídnutu ruku maďarských opozicionalistov chytili s veľkým jasotom a od týždňov a mesiacov sa v iste] ruskej žurnalistike o inšom ne­píše, ako o „rusofilských" Maďaroch, o gró­fovi Károlyim, o návšteve maďarských po­litikov v Petrohrade atď.

Slovenská a česká žurnalistika sa ohra­dila proti spojovaniu sa ruských politikov 8

| maďarskými hlavne preto, že na úprimnosť - Kärolyovcov a Košutovcov vôbec neveríme.

Na naše nápady odpovedá „Novoje Vrejma" dňa 1. júna. Uverejňuje pod záhlavím „Na-sledie Košuta" úvodník, v ktorom polemi­zuje s Denníkom a Týždenníkom. S Koiu-tom vraj vyhynuli už politikovia starého rázu, Kirolyi že si vraj želá priateľské spolužitie s Nemaďarmi a každé sbllženie Maďarov s Rusmi bude mať za následok polepšenie stavu Slovákova iných slaviansky ch národov v Uhorsku. Keby predpoklady ruského vedúceho listu boly pravdivé, zaiste, žeby „každé zblí­ženie" Rusov a Maďarov malo pre Slavia-nov uhorských dobré následky. Lenže s Kossuthom nevymreli slovanožrútski šovi-nisti v Uňortku a obzvlášť nie v Kossuthov-skej strane, ďalej sám Károlyi Je človek ne-bars seriózny a najmenej úprimný. Behom krátkej doby sa dokáže, že Károlyi robí nsjšovinistickejšiu politiku v takzvanom „Nemzeti szôvetségu", ktorý on založil na­proti klerikálnemu „Népszô/etségu", na vo­nok sa ale ukazuje v rusofllskom svetle. Ká­rolyi je takého rázu politik ako Andrássy alebo Apponyi, lenže Je menej nadaný a uče­ný ako títo.

My sa vzdor tomu zapodievame s prácou Károlyiho dôkladnejšie, lebo kus rozumu v tom predsa nachodíme. Iste, že Károlyi chce upotrebiť Rusov, za barana proti Tiszovi a že kedykoľvek presedia, keď uvidí, že to vyne­sie niečo jemu a jeho stránke. Vzdor tomu vidíme v politike Károlyiho niečo vecného podkladu. Maďari vedia, že dnes-zajtrá by to mohlo zle vypáliť pre nich, keby sa cel-kovite a meravo pridŕžali iba trojspolku t . | . Nemcov. Preto chcú 'dokázať svetu aspoň v teorii, že oni sú schopní aj s Rusmi robiť politiku. Prečo nie? Nemci im nie sú pří­buznější ako Rusi a dnes-zajtra by mohli práve Maďari nepriateľom Nemcov dobré služby konať. Z tohoto stanoviska chápu veci i ruskí politikovia.

Ako videť, tak ďaleko dospeli naši ne-mecko-maďarski oficielní politikovia, že Ru­sko môže (ovšem predbežne len čisto teore­ticky) disponovať už a] čiastkou maďarskej opozície, a svoju podkopnú prácu môže odô­vodniť i vedeckými vývodami nemeckého profesora viedenskej univerzity.

Politický prehľad. Budapešť, 6. júna.

Ugrorosia. Z Užhorodu (Ungváru) prichodia kuriózne

zprávy. V tamojšom cirkevnom časopise ma­ďarskom „Gô.Ogkat. Egyházi Szemle" uve­rejnil Jedon vynikajúci grécko-katolicky kňaz obširný článok, v ktorom otvorene uznáva, že čistomaďarská výučba v školách ruských nevedie k cieľu, lebo deti, čo by sa ako­koľvek dobre naučily maďarsky čitaf a písať a počtovať, zabudnú v krátke] dobe všetko keď vstúpia do života. Smelý kňaz to tým potvrdil, čo Je u nás na Slovensku už tak dávno a všeobecne známo. Lenže tento článok v biskupskom časopise uverejnený zobudi ohromnú senzáciu a ostrú polemiku nielen v novinách, ale v samom stoličnom shromážděni užhorodskom. Známy šovinista Stefan Csuha napadnul biskupa užhorodské-ho preto, že dovolil nápad na spoločnú „uhorskú kultúru". Sám Tisza citoval bi­skupa do Pešti, ale na podiv biskup nepri­šiel, postavil sa proti ministrovi.

Strana 2 S L O V E N S K Ý D S K H U CSsío 107

V nepriamom súvise ku týmto udalostiam odohrala sa minulý Štvrtok v zasedacej sie­ni maďarské} akademie zvláštna prí­hoda. Grécko-katollcky farár a škôldozorca Seeman mal prednášku o Rusinoch a otvo­rene napadnul maďarizačnú výučbu v rusín­skych ikolách. A obecenstvo neprotestovalo, ba naopak medzi prítomnými aplaudovalo asi 10 ruských grécko-katolickych kňazov najviac. Po prednáške sa vyslovili tito páni, že so starým výučným spôsobom sa lud len ubíja a že medzi kňažstvom sa chystá po­hyb za ruské vyučovanie v elementárnych Školách.

Ako tretí incident uvádzame malý článo­ček dnešného „Pester Lloydu", kde redakcia polemizuje proti zprávě .Moskovských Vie-domosll" so dňa 31. mája. Ruský časopis fantazíruje o tom, ako vraj marmarošský proces popudil Rusov a primal ku rezkejšej činnosti. Nové čaiopisy a organizácie po­vstaly. V Užhorode vychodí už „Nauka" a v Pešti „Nediía". Ruskí fudia získali spolu­prácu slovenských bánk a na budúce budú Slováci a Rusfni na hospodárskom poli ruka v ruke pracovať. (To by nebolo zlé! Po­známka redakcie.) Najkrajším následkom marmarošského procesu je kultúrne a poli­tické sjednotenie Rusov a Slovákov. Pone-váč Rusi nema|ú v peštianskom parlamente žiadneho zastúpenia, prevezmú záštitu ru­ských veci slovenskí poslanci. Ku týmto vý­kladom „Moskevských Vjedomostl" (ktoré ovšem v originále nemáme) poznamenáva „Pester Lloyd": „Siatina giófa Bobrinského už kliči", ako keby šmokovia od „Pester Lloydu" nevedeli, že informácie ruského ča­sopisu sú Hafbohu nesprávné alebo najme­nej predčasné. Tak ďaleko sme ešte nie, alebudú-li páni tak nesmyselne pokračovat v politike jako dosiaľ, nuž snáď dnes zajtra dospejeme tak ďaleko.

Scotus Viator v Pešti a v Tarč. Sv. Martine. Maďarské noviny, na čele Pešti Hirlap, sa vztekajú, že Scotus Viator zavítal zase medzi nás. Minulý pondelok prišiel do Pešti, kde sa radil s poprednými spisova­teľmi maďarskými i s našou redakciou a s dr. Emilom Stodolom o rôznych aktuálnych ve­ciach. Z Pešti odcestoval do Turč. Sv. Martina, kde ho naši ľudia pohostili a nále­žité uctili. Scotus navštívil slovenské mu­zeum, spolok „Lipu" a cintorín, v ktorom sú naši výtečnici pochovaní. Z Martina od­cestoval Scotus do Krakova a Lvova.

Nové predlohy zákona. Na včerajšom zasadnutí snemu predostrela vláda celú bfbu nových predlôh, z ktorých najvýznamnejšie sú: O ochrane česti, o trestnoprávnej obrane úradných osôb a predloha o penzii nie štát­nych profesorov. Prvé dve predlohy o ochrane česti a o obrane úradných osôb slúžia zas len k tomu, aby verejná mienka nemohla prevádzať kritiku. Obsahujú sprísnenie trest­ného zákona a nariaďujú ťažšie tresty na oso­čovanie a na urážku na cti. Dľa vládnej osno­vy spácha osočovanie už a] ten, kdo poníži, zahanbi, alebo čo len zosmiešni niekoho. Dôkaz pravdy sa obťažuje a obmedzuje. Urážka na cti v istých pádoch trestať sa môže šesťmesačným väzením a pokutou do 6000 korún. Zaujímavé je, že obe nové pred­lohy menia a zrušujú aj niektoré paragrafy nového tlačového zákona. Jako vide t, vládna fabrika na zákony pracuje rýchlo a zle.

Cesko-nemecké smierovačky. Poprední politikovia a poslanci českí a nemecki sišli sa pred niekoľkými dňami ku spoločným poradám cieľom ustálenia dvoch veci: pre­dne, či je možné, aby ministerstvo Stfirgkhove mohlo povolať parlament rakúsky behom leta na pojednávanie rozpočtu budúcoročného a či možno vo vyjednávaniach česko-nemeckých pokračovať, aby konečne v Čechách nastal pokoj. Konferencia sa musela rozísť a ne­vykonala nič. Českí poslanci oznámili, že do tých čias nemôže a nebude parlament práceschopný, dokým neprestanú Nemci na Českom sneme obštruovať.

n tSi 7 - p ^ i — — • odporúča ^ ^ — — —

hornoslezské uhlie a koks « Žiadajte 8i ofíerly. Odpoveď obratom pošty. •

Zo zahraničia. Revolúcia v Albánii.

V Dračí vyhlásili stav obleženia. V Albánii ie dnes už taká situácia, že v

sídelnom meste albánskeho panovníka mu­seli vyhlásiť stav obleženia. Povstalci ohro­zujú mesto, nechcú už ani vyjednávať a

knieža Wied chystá sa presťahovať do Skadru — vraj na „letný pobyt". O tom, či Wled vzdá sa trónu či nie, dochodia síce rôzne zprávy, avšak isté je, že tam už dlho nevydrží. Veľmoci váhajú a vyjed­návajú ešte vždy. Dosial v žiadnom smere nezakročily. Panovníka albánskeho drží už len viedenská diplomacia, nezaujíma sa ho už ani len Nemecko. Cisár Vilhelm svojho času vraj varoval princa Wieda, aby sa ne­pustil do „albánskeho dobrodružstva", lebo jestli sa veci obrátia v jeho neprospech, ne­bude môcť rátať, že mu Nemecko bude po­máhať. Jako vidno, Nemecko nemá ani pe­ňazí ani vojska na to, aby Wieda podporo­valo, takí veľkí páni sme len my, Rakúsko-Ohorsko, lebo tú celú balkánsku históriu vyhútal náš zahraničný minister gr. Berchtold. Teraz už to máme.

Položenie v Dráči. Z Drače prichádzajú povážlivé zvesti.

Okolie je obsadené povstalcami a v meste dnu nikdo nevie, koľko má knieža priateľov. Kniežací palác a všetky vyslanstvá strážia matrózí, ktorí vo dne zástavkami, v noci svetelnými signálmi dávajú znaky v prístave kotviacim válečným lodiam. O brehu sú pri­pravené dva motorové člny, aby v každom okamihu mohly odviezť panovníka a jeho rodinu na válečnú loď. Mesto opevřlujú a privážajú ta zásoby potravin a streliva, ak by ho povstalci začali obliehať. Bieda je, že knieža nemá dosť vojska, všeho viudy má do 1000 ozbrojencov a to nepostačí, Jestli by chcel nie len obrániť Dráč, ale i poraziť povstal­cov, potreboval by najmenej 10.000 mužov. Malisori sú nespoľahliví a nechcú sa pod­riadiť rozkazom hoiiandských žandárskych ofi­cierov a odopreli ísť proti povstalcom, oni sú iba na to, aby bránili panovníka a nie na to, aby napádali Albáncov. P.i tom majú po­vstalci mnoho prívržencov aj v samej Dráči, Tito sa síce. skrývajú, ticho chovajú, avšak Isté je, že jatcnätiie oy povstalci napadli me­sto, hned vstúpia do akcie aj oni.

Stav obleženia v Dráči. Dráč, 5. júna. Podplukovník Thomson,

ktorého panovník vymenoval za miestneho veliteľa, dal vyhlásit v Dratí stav obleže­nia.

Povstalci. Rimsky časopis „Corriera.ď Italiä" píše,

že medzinárodná kontrolná komisia nechce ďalej vyjednávať s povstalcami, lebo niet

BESEDNICA. Zrušenie nevoľníctva v Rusku.

— Kapitola z dlhšej práce. — Napísal. Fr. V.

Medzi ruským vonkovským obyvateľstvom vyvinuj sa priebehom doby taký stav, ktorý podobal sa stredovekému nevolnictvu. Vše­tka pôda Ruska, okrem najďalšich území na severe a na juhu, patrila veľkostatkom. Časť týchto veľkých majetkov patrila cárovi, osta­tok šľachte (spolu asi 1OO.00O rodinám).

Orná pôda na každom panstve bola po­delená na dvoje: časť, na ktorej bolo pan­ské šidlo, dal obrábať sám majiteľ svojim služobnlctvom, druhú časť obrábali sedliaci, ktorí bývali v dedine a nemali práva opu- j stit tú zem, na ktorej boli usadli. Svojmu pánovi museli dávať veľké poplatky, a boli povinni panštinou a poslušenstvom.

Majetkom nevoľníckej rodiny bol iba dre­vený domec. Všetky pozemky patřily vše­tkým spoločne, a to sa volalo mtr. Pasienky zostaly vo vedne, ale polia a lúky sa roz­dělovaly, a každá rodina dostala určitú časť, ktorú obrábala, a čo sa na nej urodilo, to patrilo jej. Za nejaký čas (dakde už za dva

roky, inde za viac, niekde až za 15 rokov dľa kraja a obyčaja) každý pôdu musel vrá­tiť, a tá rozdeľovala sa medzi nich znova.

Nevoľníci boli z počiatku napospol roľ­níkmi, ktorí boli viazaní k pôde. Ale stávalo sa pozdejšie, že ich páni odvolávali od pô­vodného zamestnania a uživali ich k ľubo­voľným službám. Brali ich do svojich do­mov za sluhov, kuchárov, za ševkyne, cbyžné, a nakladali s nimi tak ako kedysi Rimania so svojimi otrokmi.* Boli k nim často krutí a nemilosrdní, k poslušnosti nútili ich bitím metlami a jiným mučením, ba z rozmaru nie raz pripravili úbožiakov o život; boli pánmi nad ich životmi. Vý­razne vyslovil o ich osude chýrny básnik ruský Puškin:

* Páni posielali nevoľníkov aj do mesta do ro­boty, za remeselníkov a za kupcov; ale i tu boli odvislí od svojich pánov, museli pánovi dávaf za to poplatok („obrok*), a keď sa mu zachcelo, mo­hol ich Jednoducho zavolat domov a upotřebit k akejkoľvek inej robote. Ľubovoľne mohol odtr­hnut syna od otca, ženu od muža, rodiča od deti. Na pr. 1 znamenitého básnika Ševčenka museli jeho priatelia vykúpit od jeho pána Nemca, aby sa mo­hol ďalej vzdělat a bol slobodným človekom. — Chýrni spisovatelia ruskí, menovite Grigorovič a Turgenev (.Zápisky ochotníka") vylíčili tento život, upozornili na strašný osud ľudu, a tak spolupôso-bill k náprave.

Tu šľachta bez citu a bez zákonov na zkazu ľudu vyvolená osudom nedbajúc sĺz, n i ťažkých stonov, si prisvojila práyom dedičným čas, majetok í prácu sedliakovu. Šij skláňa pod bičom nad pluhom nesvojim a rosí potom pôdu zemanovu. A ťažké jarmo vláči po brázdach pre zahálčivú háveď nenásytnú. Bez stopy po radosti, nádejach devušky mladušké tu kvitnú pre rozkoš vilnj'ch zločincov. Synovia mladí, bratia v práci milí, opora starkých rodičov, z chát rodných idú, aby rozmnožili zástupy biednych panských otrokov ! Nech hlas môj vzbúri srdcia v svätej vášnil Však prečo hruď ml horí žiarou neplodnou a dar nač' nemám výmluvnosti strašný ? Či uvidím ja, bratia, slobodný voj ľud, pád rabstva z vôle cára bez odporu, či uvidím raz predsa zablysnzt sa nad otčinou krásnu zoru? Puškin nedočkal sa pravda zmeny, ale tá

prišla, ač nie naraz. Reku 1856. Alexander II. slávnostne prehovoril k náčelníkom šľachty, shromážděným v Moskve: „Viete dobre, Že terajší spôsob poddanstva nemôže tak zostal; je lepšie zrušiť nevoľníctvo odhora, ako ča­kať, až sa začne rúcať samo zdola;" a žia-dial ich, aby uvažovali o tom, ako by bolo možno opravu uskutočniť. Šľachta nemala vôle vzdať sa svojej moci nad nevoľníkmi,

Chcete mar pekná školu? M. M. KílRffllNG Najlepšie vystaví vám ju aj na splá­tky staviteľ: :o: BUDAPEST,vn.,veresPáiné-u.i9

GIslo 107 S L O V E N S K ? D E N N Í K Strana 3

nádeje na žiadon výsledok. Vodcovia po­vstalcov vyslovili sa všetci proti WiedoyJ a povedali, že Wíeda na žiaden pád néztrpla na tróne, sú náklonni v najhoršom páde prljat ajkrestanského panovníka, ale Wteda za žiadnu cena. Členovia komisie toto zo šetrnosii panovníkovi zamlčali.

Požiadavky povstalcov. Londýn, 6. júna. Povstalci žiadajô: 1. Aby miesto kn. Vilhelma obsadený bol

na trón panovník mohamedánsky. 2. Aby turecká reč ešte za devflf rokov

zostala v platnosti. 3. Na albánske) zástave má byť a] pol­

mesiac. 4. Pomer mohamedánov ku carihradskému

kalifátu má by f taký, jaký je pomer katolí­kov ku rímskemu pápežovi a pravoslávnych ku patriarchátu, a majú požívať tie isté predpráva.

Elbassan povstalci obsadili. Terst, 6. júna. Sem došla zpráva, že El­

bassan povstalci obsadili. Elbassanský gu­vernér Aklf beg ušiel d» Dráče.

Dráč, 6 júna. Po Eibassanu padlo aj mesto Peklnje do rúk povstalcov. Knieža Vilhelm porobil všetky prípravy, aby mo­hol odist do Skadru, kde bude bývaf v Qrand-Hoteli.

Strieľali na rakúsku loď. Triest, 6. júna. Kapitáfl sem došlej ob­

chodnej lodi „Kaiser Franz Jrseph" (priná­leží spol. Austro-Americana) oznámil, že ne­ďaleko Ktmary s albánskych brehov strieľali na jeho loď. Počuť bolo viac sto výstrelov, ale ranený nebol nikdo.

P r e d n á v š t e v o u r u s k é h o c á p a v R u m u n s k u budú veľmi vážné porady v Bukarešti. Ta má prijsť ruský veľvyslanec z Paríža Izvolský, taktiež vraj aj ruský mi­nisterský predseda Goremykln a gróf Wltte. Dňa 9. júna dôjde do Bukareštu ruský za­hraničný minister Sasonov, ktorý zostane tam za dva dni a vyjednávať bude s ru­munskou vládou. V rumunských kruhoch veľkú pozornosť vzbudilo, že náš vyslanec bukareštský gr. Czernin odcestoval do Vie­dne, kde ho náš kráľ 4. mája prijal na dl­hom výsluchu a po ňom hneď aj gr. Berch-tolda. Isté je, že na týchto výsluchoch bola reč o vzťahoch našej monarchie ku Rumun­sku a k Rusku.

R e a k t i v o v a n i e P a š i č o v e j v l á d y ? Ministerská kríza v Srbsku ešte neni riešená.

Kráľ Peter vypočul o položení aj viacerých opozičných politikov a vyžiadal si ich mien­ku. Člmdiaľ |e pravdepodobnejším, le Pašl-čova vláda bade reaktlvovaná, lebo protivy, ktoré sú aj medzi opozičnými stranami, ťažko je vyrovnať, čo znemožňuje, aby sa utvorila vláda z opozície. V Pašičovej vláde, tak sa hovorí, zamenili by sa len niektorí ministri novými osobami. Spomína sa i to, že so so3tavenlm kabinetu poverený bude pred­seda skupštiny staroradikál Andrej Nlkollč.

O d c h o d n e m e c k é h o v e l v y s l a n c a v i e d e n s k é h o . Viedenské časopisy píšu, že nemecký veľvyslanec Tschirski-Bôgendorff onedlho opusti svoj úrad vo Viedni, lebo gr. Berchtold mu zazlieva, že neschvaľuje jeho politiku albánsku a že pre túto príčinu na­staly medzi Viedňou a Berlínom isté protivy. Poloúradne sa zpráva o demisii Tschirského nepotvrdzuje, avšak že medzi Berlínom a Viedňou je skutočne neshoda ohľadom Albá­nie, už aj z toho vysvitá, že Nemecko ne-ponáhla sa pristať na to, aby trojspolok spo­ločne zakročil v Albánii na ochranu panov­níka Vilhelma proti povstalcom.

Perzekúcia pre prosbu o slovenské školy.

Slovenská národná strana jako je známé zaviedla akciu, aby snemu a vláde podaná bola prosba o slovenské školy. Podplsné hárky Slováci hromadne podpisujú po ce­lom Slovensku, mnohé obecné predstaven­stvá a výbory v čele s rýchtárom podplsaly hárky, na ktorých sosbieralo sa takto už mnoho tisíc podpisov. Cieľ Je, aby z každej obce, z každého mesta žiadali o slovenské školy, o zavedenie vyučovania slovenčiny a o výučbu v reči materinskej slovenskej, čo už z čiastky miniäter výučby Béla Jankovich v svojich sněmových rečiach prisľúbil, ba vydal už aj dve nariadenia v tejto veci, uznajúc oprávnenosť tejto našej požiadavky. Avšak na niektorých stranách, hlavne v Turci administratívne vrchnosti zľakly sa akcie za

ODPORÚČAME

j PUMPY, VODOVODY. J : Samočinné napájadlá vlastný patent Ústredné . | kúrenie, krosna odborne a so zán kou dorába | j V. STRNAD, Libice n/Cidl., Čechy j CENNÍKY ZDARMA. 4062 CENNlKY ZDARMA, j

slovenské školy a poslali žandárov na ľudí, ktorí podpísali bárky a žandári vypočúvajú, kucú, vyšetrujú a hrozia sa ľudu prísnymi trestami.

Tu podávame dopis, ktorý sme dostali od nášho dopisovateľa z Kláštora o tejto naj­novšej neprávnosti:

Kláštor pod Zniovom, 4. júna. U nás žandári vyšetrujú- pre podpisovanie

tých hárkov, čo sa majú predložiť vláde a snemu za slovenské školy. Naše hárky boly už popodpisované a aj odoslané, tak ich zhabať nemohli. V troch obciach: u nás v Kláštore, v Lazanoch aj v Slovanoch, na­značili si žandári hromadu ľudf, kdo chodil dať podpisovať aj kdo podpisoval. Pri vy­šetrovaní som nebol všade prítomný, len

j ako mi to ľudia rozprávajú, žandári ich vraj [ strašili. Ti vraj, čo chodili z dom do domu

daf petície podpisovať, dostanú po dva ro­ky a tf, čo podpisovali, dostanú vraj po 2 mesiace áreštu.

— Aby vám takto chuť odpadla od slo­venských škôl — hovorili žandári.

Vyšetrovanie sa dialo 29. a 30. mája. Najlepšie, ako viem, ich odpravil laziansky rychtář.

— Kde sú hárky, pán rychtář — pýtali sa ho.

— My sme bárky podpísali a preč po­slali. Potom sa dozvedali kam ich poslal a kdo ich podpísal. Rychtář rázne odpovedal:

— Hárky podpísala celá obec. Zatvoriť môžte celú obec a kam sú poslané, do toho vás ničí

Ešte potom žandárom vysvetľoval, že sú nám Slovákom školy potrebné. Turčianska administratívna vrchnosť boji sa slovenských škôl, keďže rozkázala žandárom, kde možno zbabať tie podpisy. A jako viem, sečovské­mu rychtářovi žandári už podpísané hárky a] sobrali. Hľa, koľko Slováci ma|ú v Uhor­sku slobody, keďže si ani prosbu nemôžme snemu a vláde podat o školy, aj preto pošlú na nás svojich žandárov.

Ba aj slovenských kalendárov sa boja. Tunajšiemu obecnému sluhovi poslal syn kalendár a tento tiež zhabali, lebo že sú v ňom obrázky balkánske) vojny a keď ľud vraj vidí obrázky balkánske] vojny, mohol by sa vzbúriť. Ján Zvrškovec,

kováčsky majster. Toto je zrovna škandál. Administrácia ani

žandári nemajú žiadneho práva ťahať nie­koho na zodpovednosť pre podpisovanie prosby o slovenské školstvo, tým menej raa-

ale Alexander naliehal a robil tak, ako čo by myslel, že Iľachta na Litve chce sama ne-volnikov oslobodiť. Uložil jej teda sriadiť prí­pravný výbor, a odkázal; do všetkých gu­bernii, že veru rád prijme podobné návrhy aj iných krajov. Šľachta netrúfala si odpo­rovať a zariaďovala výbory. Cár potom ustano­vil osobitnú komisiu, ktorá mala od všetkých sobrať mienky; v skutočnosti však pripra­vila tieto návrhy sama.

Carským úkazom z roku 1859. vyslovená bola predbežne zásada, že všetci nevoľníci majú sa stať slobodnými, a tá bola najprv do života uvedená na carských (korunných) majetkoch. Nevoľníci boli vyhlásení za slo­bodných a stali sa majiteľmi zeme. Ale z nc-volnlkmi šľachtickými trvalo to o mnoho dlhšie.

Nový poriadok uvedený bol do života čá­rovým manifestom (vo februári r. 1861.) Ne­voľníci, ktorí žili (ako sluhovia v panskom dome, mal! sa stať slobodnými po dvoch ro­koch; nevoľníkov starých a chorých mal do smrti živiť ich pán. Ale upraviť postavenie roľníckych nevoľníkov bolo obtlžnejšie, a to z dvoch príčin.

1. Nebolo Jasné, či pôda doteraz sedliak­mi (mužíkmi) obrábaná má pripadnúť im, alebo šľachte. Sedliaci považovali sa za ma­jiteľov pôdy, ktorú cez veky syn po otcovi obrábali. Keď jedon zemský pán núkal svo-|im mužikosB, že ich oslobodí, ale odobere im pôdu, nechceli o tom ani počuť: „Sme tvoji, hovorili, ale zem je naša".

šľachta by bola rada podržať pôdu, ako sa stalo roku 1807. v poľskom velkoknie-žatstve varšavkom, a tým by sa oslobodení sedliaci stali Iba nádenníkmi bez majetku, úplne odkázaní na ľubovôľu statkářovu. Ale komisia rozhodla, že sa má zem rozdeliť; časť mala pripadnúť pánom a časť mali po­držať sedliaci, ale boli povinní zaplatiť za ňu pánovi odškodné a podobne i za služby a za panštinu, ktorú už pán nesmel na nich požadovať. Odškodné malo sa rátať v pro­centech dľa zkapitalizovaných poplatkov, ktoré doteraz sedliak pánovi platil, btát mal */8 potrebnej sumy poskytnúť jako zálohu, ktorú oni boli povinní do 49 rokov za­platiť.

2. Zem bola spoločným majetkom celej dediny („miru"). Išlo o to, či má byť roz­delená tak, aby každý sedliak bol navždy jej ma|lteľom, ako to bolo všade inde v zá­padnej Europe. Komisia vtedy rozhodla, aby starý spôsob zostal, totiž aby zem náležala cdej obci. Sedliakovým majetkom dľa toho bol iba jeho domec s ohradou. Ale shromaž-denie sedliakov má právo rozdeľovať zem k užívaniu pomedzi svojich členov a rozhoduje dvoma tretinami hlasov. Zemskí páni nemajú odtedy už žiadne právo nad sedliakmi; o poriadok v dedinách dbá shroroaždenie ro­dinných stareŠin, ktoré má právo svojich členov trestať, ba ich i zpomedzi seba vy­lúčiť. Tento stav zostal v Rusku až do na- f šej doby, a len v poslednom desaťročí pre­

vádza vláda v ohromných rozmeroch agrárne reformy a dáva hospodárom do vlastníctva zem a robí z nich roľníkov po spôsobe zá­padoeurópskom.

Zrušenie nevoľníctva, ktoré previedlo od­razu i to, čo u nás pre sedliacky stav uro­bila Maria Terézia s Jozefom II. a r. 1848/9, má pre Rusko ohromný význam. Premenilo v základoch celú ruskú spoločnosť. Ĺud ru­ský, predtým púhi otroci, stal sa slobodným a ujal sa správy svojho hospodárstva; stal sa moderným národom. Ale ľud na mnohých miestach nebol spokojný, lebo sedliaci oča­kávali, že dostanú veľkú zem a dostali len čiastku. Keď bol v kostoloch čítaný manifest, spytovali 8a mnohí: .Čo je to sloboda?" — V niektorých guberniách vzni­kly i nepokoje. Vykupovanie zeme trvalo dlho; ešte roku 1882. bolo v Rusku l1/, milióna sedliakov, ktori dosiaľ neboli vykú­pení. V stredných guberniách, hustejšie oby­dlených bol priemerný podiel, pripadajúci sedliakovi, často primalý: mnohé z nich ne-boly väčšie ako tri hektary, a poneváč spô­sob hospodárenia bol nepokročilý, nestačil vždy k obžive rodiny. V gubernii moskev­ské] r. 1882. desiata čiastka rodín nemala zeme. A títo ľudia, ktorí nemali z čoho žiť, odchádzali do miest ako fabrickí robotnici, a tak pribúdalo i mestského obyvateľstva.

Poslal som už predpiatok?

Strana 4 ~VÝ D E N N Í K

S L O V E N S . ^ • **TSrW!X*W~Z±.**<x**±i*ri~. Cislo 107

Jú právo habaf podpisné bárky. Upozorň ujeme, aby sa nikdo zastrašit nedal, lebo sa pre podpis nikomu nič stat nemôže. Jestli by žandári alebo slúžnovci kohokoľvek preháňali pre podpis, nech to každý oznámi najbliž­šiemu slovenskému advokátovi. Ten potom porobi kroky, aby slúžnovcom a žandárom odpadla chuť takto zneužívat svo|u moc.

Darmo sa pächoria všetci, ktorí chcú, aby Slovák zostal hlúpym baranom: pravda Je silnejšia než všetko násilie, všetky bodáky sveta. Márne sa napínajú zbrklé rozumčeky služnovské, aby zahatily príchod pravde a překazily splnenie sa našej spravodlivej po­žiadavky.

Na bezočivosť úradskú však musíme dař dôstojnú odpoveď: treba ešte hromadnejšie podpisovať petíciu o slovenské školy. Kde jaký Slovák len je, nech ju podpíše bez meškania. Statisíce podpisov musia hlásať, volať, kričať:

Žiadame sloyenské školy!

Knihy a časopisy. Slovenské Pohľady. Časopis zábavno-po-

učný. Redaktor a vydavatel: Jozef Škultéty. Ročník XXXIV. — Sošit 4. Turčiansky Sv. Martin. Tlačou knlhtlačiarsky účastinársky spolok. Obsah: Richard Wagner (1813— 1883.) Napísal Fedor Ruppeldt. — *Sen Ja­roslavov. Dramatická povesť v 4 dejstvách s úvodom. Napísal Ondrej Kalina! (Pokra­čovanie.) — Qemer pred tisíc rokmi. Úryvky miesto- aj dejepisné. Podáva Julius Botto. — Ako vraj veršujem ? Redakcii slovenských Pohľadov. Maria Javorinská. — Zo Španiel­ska. Zápisky cestovateľa. Podáva Kornel Stodola (Pokrač.) — Beseda. Vo Viedni z jari 1914. Kornel Stodola. — Historické drcbnosti. 4. Plavecký zámok. J. S. — Li­teratúra a umenie. Lermontov u Slovákov. — Les annales des nationalités. J. Š.

Domácnosť a Škola, časopis rodinný a učiteľský. Vychodí mesačne raz. Predplatné ročne 4 K. Redaktor Jozef Maliak v Iloku (Hojvatsko). Ročnik IV., číslo 5. Z obsahu uvádzame: Zpráva dekana myjavského dě­kanáta Júliusa Bodnára. — Maďarsko-národ-ná seniorálna škola v Necpaloch. — Jur Am-brozy: Úspechy Maďarov za vlády Leopolda II. v prospech ich školstva atď.

Nové Časy. časopis pre vzdelanie slo­venského ľudu. Ročnik II. Máj 1914. Čislo 5. Redaktori: Andrej Děvečka, ev. farár v Jaseňovej, dr. Vavro Šrobár, lekár v Ružom­berku. Obsah: Šimon Honeiser: Pomery slovenského robotníctva v Amerike a v sta­rej vlasti. — Panamský prieplav. (Dokon­čenie.) M. H. (S 2 obrázkami). — Obrázok z činnosti Femkinej. — Zo sveta. Nové Časy vyckodia mesačne raz. Predplatné na rok K 2 . - .

Sborník menšinový. Časopis menšinového musea. Ročnik I. Šešit 1. Řídi univ. prcf. Dr.JanKapras s redakčním kruhem. Články: Sbornik menšinový. Doc. Dr. M. Rostohar: Národnost a jej! mravni význam. Prof. Dr. Fr. Weyr: O právu národnostním. Adolf Černý: Menšinová otázka v Slovanstve. Aug. Seifert: Několik poznámek k národní práci. Fr. Bělehrádek: Měíťanské školy v Mo­ravském Krumlově. K. Harmach: Samo­správná otázka menšinová. Ant. Břeský: Po­slední doba národního obrozeni ve Slezsku. Dr. Ján Auerhan: České osady v tauridské gubernii. — Rozhledy: Z oblasti N. J. S. — Z oblasti N J. P. — Z oblast! N. J. pro

Jihozáp. Moravu, -ŕ Z oblasti N. J. pro vý­chod. Moravu. —, Ze Slezska. — Z Dol. Rakous. — Ze Slovenska. — Němci. -*• Slované a jiní. — Drobné články a zprávy. — Literatura a bibliografie: Dr. A. Boháč: Národnostní otázka v literatuře. — Posudky a soupis knih a článků. — Vychází čtyři­krát ročně. Nákladem Menšinového musea. Redakce a administrace v Praze-II, Vladi­slavova ul. č. 13. Předplatné 8 K ročně.

Slavtsche Monatshefte (Revue Slave). Po-litische und wirtschafíliche illustrierte Zeit-schrifí. Herausgegeben und redřgiert von Č. Slepánek, (Wien, Acilergasse 12) I. Jahrgang. 1. Heft. Inhalt: Votwort. — Kosta Stojano-vič, Handelsminister, a. D„ Belgrad: Der Bal­kan und Európa vor und nach dem Balkan-kriege. — J. Jovanovič, kOnfgl. setbischer Gesandter am Wiener Hofe: OSterreich-Un-garn und Serbien. — Dr. Felix Koneczny, Krakau: Šlavische Konfession eines Polen. — Ernst Denis, professeur a la Sorbonně: Jean Huss et la nationalíté t&chéque. — Dr. jur. et phil. Bohumil Baxa, Privatdozéňt M der bOhmischen Universitäl in Prag: Die Su­spension der Landesverfassung des KOnig-reiches BOhmen. — Dr. Josef Horák, Prag: Die bôhmische KredJtorganisation. — Dr. Jan Gallas: Zum čechischen Parteienproblem. — Korrespondez: Bulgarien nach dem Frieden. — Politisch-Wirtschaftliche Glossen aus Bosnien. VolkswlrtschtafcVoJinM. Das Bud­get Russlands fur das Recbnungslahr 1914. — Aus dem Jahresbericbte der BOmischen Textil-industriellen. — Dle Finanz- und Wlrt-schaftlage Bulgariens. — Nfchrichten. — Polititsche Chronik. Aus der Slsvischen De­legation. — Zur Lsge: Das Spiel urns Gieich-gewicht. Nationalitätenpolitik. K. M. Cbod. Das Bômische Problem atď. HauptniederJsge: Buchdruck- und Verlagsanstalt dr. Ed. Qrégr & Sobn in Prag. Jahresabonnemont K 24.— Einzelnheft K 2.50.

Budapest, 6. júna. — Z Čiernej Hory, V Četinji založili spo­

lok „Družstvo sv. Vladimíra", ktorý má sa starať o siroty po padlých Junákoch vo vcjne a sriadl pre ne dom, kde ich bude vycho­vávať. Vo vyzvaní spolku stojí, že Čierna Hora poslala do oboch vojen viac než 40.000 bojovníkov, z ktorých na bojišti padlo alebo raněno bolo viac než 10.000. Jednotlivé de­diny úplne spustly, smiť skosila na 80 pro-centov mladých a zdravých síl.

— Prenasledovanie dra Pavla Blahu. Ozná­mili sme už, že proti dr. Blahovi zaviedli kriminál pre Jeho reči, ktoré povedal na svojej ceste po Amerike. Blaho, poslanec okresu svatojanského, Jako známo, minulého roku následkom pozvania cestoval po ame­rických slovenských kolóniách a prednáš­kami s jednej strany utužoval tamejšie or­ganizácie, s druhej strany ale agitoval v záujme zakladania slovenského školstva nie­len tam v Amerike, ale i tu doma v Uhor­sku. O tých prednáškach, lepšie řečeno o ich obsahu, bárs by to bolo žiaducno bývalo, z pričin ľahko pochopiteľných domáce čascpi-sectvo naše mlčalo, americké časopisy ich ale podávaly v obšírných výťahoch, ak nie doslovne. Na základe týchto amerických novi­nárskych zpráv ýlškus pozdvihol proti dr. Pavlovi Blahovi pravotu pre poburovanie a po­žiadal už snem o vyzdvihnutie Jeho imunity.

Pán K ^ ' d a a 8 p G h ' t o v a n ^ n « pluhy,,

TeCtJC " Brna, to>»va. KiSpil som v jaseni roku 1913 od Vás pluh í

chrinlCora dosky, oral som s nim 24 meric rol(

dobre som ho vyproboval, je to najlepší pluh, čo dnes existuje Mám kone slabé, ale oral som s nim hlboko ako s dvoma páry, až sa okolo idúci nad týní pozastavovali. Je pekne sostavený a ľahko ide, preto vám vzdávam srdečnú vďaku a každémc Vašu továrSu odporúčam.

Matej Novák, roľník, č. 41, Tikovlce, 6. januára 19«.4. 4 0 7 *

Započala sa zase taká politická pravota ako» bola pred šiestimi rokmi pre jeden článok, pôvodne vyšlý v Týždenníku, ktorý fiskus ale nežaloval. Medzi časom si segedlnsky flškus — nevedno na čí pokyn -•— vec roz­myslel, a, poneváč ho už v Týždeniľ*k» í*-' lovať nemohol, lebo už minulo 6 mesiac V tak žaloval ho na základe podania Istého" amerického, aj do Uhorska chodiaceho ča­sopisu, ktorý ho bol bez privolenia redakcie Týždenníka a aj pôvodcu jednoducho vy-strihol a odtlačil a ktorý odltsk vtedy ešte zastaraný nebol. Proces sa tedy zaíal- a fi-skus chcel ešte viacej „zamočit" domnelého1

pôvodcu článku, Jako onohočasu zamočenýt už bol. Išlo o Hlinku, ktorý vtedy ešte pisaval do Týždenníka. Konečne ale' predsa zvíťazil ten správny a na tre­stnom zákone založený názor obraty, že poneváč je článok žalovaný na základe ame­rického podania, tedy ten udajný prečin po*' sudzovaf sa má dľa amerických zákonov. Zákony tieto avšak nepoznajú žiadneho po­burovania proti národnostiam, Co sa a| do­kázalo hodnoverným prekladom trestného zákonníka amerického i úradným osvedče­ním štátneho sekretára pravosúdia v Spoj. Štátoch a tak vlastne ani niet žiadneho trestuhodného skutku a to tým viac, bo ako řečeno, keď článok pôvodne v Týždenníku bol vyšiel, „flškus žiadnej viny na 8om ne­našiel" a nežaloval ho. — Bolo ui aj usta­novené pojednávanie v Segedine, poneváč sa ale v tom čase tam pojednávaný Ha-verdovský proces trocha pretiahnul, muselo sa ono odročiť na dakoľko dni. Ku po­jednávaniu to ale nedošlo, lebo minister pra­vosúdia uznajúc dôvody obrany za cel­kom správné, v tejto veci ďalšie pokraco* vanie zastavil. Otázka je, na jaké stanovisko sa postavia súdy a minister pravosúdia vočť dr. Blahovi, ktorého tiež len na základe článkov amerických časopisov Žalujú. Jasnfr Je, že ku nejakému kriminálnemu zakročeniu? voči Blahovi niet žiadneho podkladu, niet ani toľko, koľko bolo v onom čase; proti Hlinkoví, lebo veď otázne články Blaho *B*' nepísal a za rečí, ktoré v Amerike povedal, tu v Uhorsku ho dľa zákona stibat nemožno. Zo všetkého vidno, že ide len o to, aby na­robili Blahovi trôv a nepríjemnosti na väčšiu slávu tej .naše] vlády".

— Výsledok voličských zkúšok v Báčke. Časopis „Bácsmegye" toto píše o výsledku voličských zkúšoir. v Báčke: „ZkúŠky člteť a písať znafúcich v novosadskom okrese boly minulý týždeň zakľúčené. Prihlásilo sa 585 občanov, z ktorých prepadli 11. Najviac prihlásilo sa zpomedzi nich Slovákov. Tak-

m-m

Sporiteľňa účasíinásky spolok v TUPÉ. SV. Martine. Akciový kapitá l K 1,100.000.-. Založená r o k u 1868. Vklady K 9,400.000.—.

Centrálka v.Turč. Sv. Martine. Wt Filiálky v Lipf. Sv. Mikuláši, na Vrútkach a v Stub. Tepliciach. Expozitúry: v Sučanoch, v Mošovciach a v Slov. Právne. Pridružený ústav: Hrádocká sporiteľňa v Hrádku. Z a o b e r á s a b a n k o v ý m o b c h o d í m k a ž d é h o d r u h u a a s s e k u r u j e p r o t i o h ň u , k r u p o b i t i u , n e h o d e n a ž i v v o t - — V k a ; y xúro-k u j ú s a c o n a j v ý h o d n e j š i e . — S p l a t n é l í s t k y p o é t o v e j s p o r i t e ľ n e k b e z p l a t n é m u p o u k a z o v a n i u v k l a d o v z d a r m a . 3872

Oslo 107 S L O V E N S K Y D E N N Í K M ^ i ' í » ? a i l «j?.»^u.'=t.TrtSsa ---*"G**«Ľ*

Strana 5

tiež Slováci obstáli najlepšie na zkúške. Bezvadné Čítati a plynné písal Jeden každý. Zaiste chvalitebné pre Báčanov, keď to pile o nich maďarský časopis a medzi Maďarmi, Nemcami, Scbmi, atď. Žijáeich Slovákov vy­zdvihne ako najvzdelanejších. — meč—

— Veľké požiare zničily 2. \ůnz o 4, hod. odpoludnia dve pekné slovenské obce v Ni­trianskej: Pattu a Šoporňu (pií Seredi). Oheň vypuknul v Patte, kde zhorelo 40; dvo­rov a zahynul i jedon človek. Zo susetínef Šoporne pribehli ludia na pomoc, ale len čo dobehli, už začalo hore f i v samej Šoporni. Tu zhorelo 16 demov. Príčina ohňov |e ne­známa. Ohňom utrpeli mnohí chudobní lu­dia.

— Tlačová pravota Slovenského Týždeň nika. Eite 18. apríla mal stáí pred súdom Milan Hodža pre tri články, v nichž fiškus nachodí podnecovanie proti Maďarom, ale sa vtedy Hodia pre chorobu nemohol do­stavil a tak sa pojednávanie odročilo. Vo dvoch z týcbto článkov bola vraj i uräíks kráľa: pre tento prečin dostal už redaktor Hodia od riadneho súdu mesiac väzenia a] 400-korunovú pokutu a] vyzdvihnutie občan­ských práv. Teraz bude pre tie isté dva články eite jeden súd, lebo „podnecovanie" patri pred porotu. Nový termín tohoto po-rotno-súdneho pojednávania Je už určený, a Síce na 16. Jura.

— Desné riadenie šialeného v Grosshof-leine. V švábske] obci Grosshôflein v stolici soprcnskej (tesne pri hranici dolno- rakúskej) udal sa hrozný prípad. 27ročný roľnícky mládenec August Tomiič zamiloval sa do 17ročneJ dcéry zámožného gazdu Ludvika Kraus'chera, ale dievča nechcelo za neho isf, lebo rodičia boli proti tomuto sňatku hlavne z tej príčiny, že Tomiič je chudobný. Tak sa stalo, že mládenec dostal košik, čo ho náramne rozzúrilo a prisahal, že sa pomsti, drel do 3 prona, odkial sa vrátil s veľkým balikom. V štvrtok ráno vyšiel s puškou na pole, kde Krauscber so ženou a dcérou oko­pával zemiaky. Tomšlč tu zastrelil Krau­schera i |efao ženu a nebezpečne ranil i dcéru a istého Františka Timhofa, ktorý šiel Krauscherovcom na pomoc. Ľud sa na poli sběhnul a začal prenasledovať vraha, tento bežal domov, vzal k sebe prinesený balík a a vyběhnul s puškou na vežu kostola. V balíku mal náboje a revolvery. S veže po­tom divoko strieľal na každého, kdo sa pri­blížil. Tak ranil zas štyroch ľudi a zastrelil aj viac kusov dobytka na susedných dvoroch. V obci nastal veľký poplach, prišli žandári, ale neopovážili sa za Tomšičom, lebo vý­chod na vežu je úzky a tam vrah z bez­pečného úkrytu každého môže zastrelil. Vrah Je patrne šialený, lebo občas divoko reve a vykrikuje, že je on Essad baša. šialenca, ktorý do večera strelil s veže asi 160 ráz, celú noc i deň obliehalo 28 žandárov, ktorí kedy-tedy strelia na vežu, ale bez výsledku, lebo Tomiič dáva si veľký pozor, aby sa v okne neukázal. Keď žandári strelia na ne­ho, vždy zazvoní, Jsko by im chcel daf na vedomie, že ho netrafili. Celá dedina Je na nohách, ale nikdo sa neopováží na ulicu od strachu, že ho 8 veže raôže Tomiič zastre­lil. Žandári chcú vyčkaf, až si šialenec vy­strieľa všetky náboje a potom ho chcú vo veži prepadnúť

Najnovšie oznamujú z Grosst ôfleinu: Tom-šiča ešte nemajú. Celú noc bdel a kedy-tedy strelil. Dosiaľ zastrelil tri osoby (zo­mrel aj Timhof) a 19 tvdi rantt, medzi

nimi aj piatich žandárov. Do obce došiel z Kismartona slúžny Wolff a vyšetrujúci sudca Viktor Stelcer so žandármi, takže je ich tam už 55. Vynvitlo, že si Torašič nakúpil ps-trónov v Saprone a v Kismartone. Môže ich raaí asi 5—600. Má dva brcwningy a dve jágerské pušky. Zistilo sa i to, že sa dlho a pečiivc pripravil na svoj zločin. Do veže nasnášal si šunky, salámy, syra, chleba, ba s| asi hektoliter vody. Dnes ráno vystrčil na vežu červeno-bielo-zelenú zásta­vu, ktorú tam našiel skrútenú. Včera ho chceli vlastný brat a kostolník prehovoril, aby sišíel, ale šialenec čosi zavolal a hneď a| strieľal. Kostolníka ranil nebezpečne, brata ľahšie. Potom zavolal, že má jesf a pif dosí, i nábojov že má mnoho a keď ich vy­strieľa, posledným vraj zastreli seba. Úrady Sa radia, čo robil. Poniektorí radia, aby sa veža delom rozstrieľala. Ranených odviezli do nemocnice vo Viedenskom Novom Me­ste. Do obce došiel dnes aj podžupan.

— Alarm so vzducholodi. V noci so štvitku na piatok previedlo francúzske ministerstvo vojny veľmi zaujímavý pokus. Vyslalo, vojen­ský bs/ón „Vlncenot", aby alarmoval všetky vojefls.ké posádky, patriace do sboru v Nancy; Balón večer o 9. hodine vydal sa na cestu, letel ponad mestá, kde leží vojsko a viade trubači, ktorí boli v jeho koši, trúbiti alarm. Výsledok bol, že ráno o 3. hodine boly už všetky regiaienty, úplne válečné vystrojené, pospolu pod velením veliteľa vojenského sbc-ru z Nancy. Skutočne moderná mobilizácia podarila sa výtečné.

— Prečo nevidef zlatých peňazí? Gióf Michal Károlyi, predseda neodvislej strany, stroji ta s viacerými opozičnými poslancami navštívil ParfiF, aby tu menovite s finančnými kruhy nadviazal styky, lebo za úspešné po­važuje, aby sa francúzsky kapitál dostal do Uhorska, kde pre nedostatek peňazí je ho­spodárska kríza. Peštiansky zprávodajca „Nového Vremena* shováral sa s Károlyim o tejto návšteve a keď prešli v rozhovore na medzinárodné položenie, ktoré je príči­nou dnešného hospodárskeho úpadku, gróf Károlyi povedal: .Jaká hrozivá Je medziná­rodná situácia, najlepšie dokazuje tá okol­nosť, že uhorská vláda v tajnosti upozornila veľké banky, aby nevyplácaly zlatom, lež aby si zlato uschovaly." A skutočne, banky nepúšťajú zlato do obehu a nikde nevidef zlaté desaf- a dvadsafkerunniky.

— Zahradní zábava a veřejné cvičení pešf-ského Sokola. Tělocvičná Jednota „Sokol" v Budapešti peřádá v neděli dne 14. června o 3. hodině odpo). v rozsáhlých, nově upra­vených místnostech staiého pivovaru „Régi-íôrbáz* X (Kôbánya), Jászberényi-ut veřejré cvičeni se zahradní zábavou. — Pcřad: 1. Ná­stup členstva a proslov. 2. Členstvo: Nářadí. 3. Prostná žen. 4. Cvičftelský sbor: Bradla s pražným můstkem. 5. Skupiny žen na koni. 6. Prostná mužfi (lublaňská). 7. Skupina. — Svatojanská pout: Panoptikum a zvěřinec. Kolotoč. Rychlý fotograf. Bramborové diva­dlo. Světová pošta. Kuželník. Tombola. Li­dové závody. Večer skvělý ohňostroj. Tanec. Hudba c. a k. bosenského pluku č. 3. Cvi­čeni se koná za každého počasí. Vstupné za osobu v předprodeji 1 K, u pokladny 1.20 K, rodinný lístek (3 osoby) v předprod. 2.50 K, u pokladny 3 K. Fřipadré reklamace a do­tazy vyřidi braiřl Mtlaberský a Šmidt. — Na misto lze dojeti vozy elektrické dráhy číslo 35 a 71. Předprodej vstupenek u bratří: Ma-lásk?. II, Margit frô'Ut 3, PWniřky, BaroÍM-

| kávéház, Šmldta, V . Farencz József-tér 6 j Milaberského, VI., Szerecsen-utca 7. Kromě:

toho v tělocvičně, VIII., Szentkirályi-utca 26 a ve spnlkov. místnostech, V., Alkotmány-u; 23. — Pří této příležitosti dovolujeme si všem svým P. T. příznivcům oznámiti, že Č. O. S. pořádá zájezd ku sletu Sokolítva v Brně ve dnech 28.-29. června t. r., jehož se i naše jednota súčastní. Spoluúčastnici srdečrě ví­táni. Přihlášky přijímá br. náčelník v tělo­cvičně, Szentkirályi-utca 26, před cvičením.

— Na podporu Slov. Denníka poslal pán Michal Růžek „pri odchode ku kanonierom." 2 koruny. Vďaka 1

Idea vzájemnost] československej stáva sa v poslednej dobe plným právom dôležitým bodom našeho národného a politického života. Kdo chce v pravej podstate poznať všetky slo­žky, z ktorých vznikla a trvá, musi rozhodne siahnuť po knihe znamenitého Skota Setona Watsona, ktorý pod pseudonimom Scotus Via-ior vydal po dlhom Štúdiu knihu „Národno­stní otázka v Uhrách" v českom dokona­lom preklade Úlehlovom. Vydal A. Píša, Brno, Morava. Cena K 850. 3341

Jakost vždy rozhoduje Chválne známe Maggi-ho polievkové kocky s ochrannou značkou, krizovou hviezdou dokázaly sa ako výtečná pomôcka v kuchyni našich gazdi­niek. Pomedzi rôznymi kockami, ktoré do obchodu prichcdäa, najprvšie miesto svojou jakosfou zaujíma Maggi-ho hotová polievka -v kocke. Hodí sa dobre ku zhotoveniu tak­zvaných falošných polievok, oreáčiek, prí­varkov atď. K do8taniu v každom obchode potravinami. Zkúste a neobanujete.

Osvědčeným, dobrým domácim prostřed­kem, který obstál zkoušku doby a který po 50 let skorém vždy u věířl míře se upoiře-buje a stále nejlepší pověsti se těšf, jest „Pražská domácí mast" z lékárny B. Frag-nera, c. k. dvorního dodavatele v Praze. Výtečný, antiseptický, chladivý a bolesti zmirňující účinek Její jest příčinou, že stala se nenahraditelným a nepostradatelným pro­středkem ku kryti různých poraněni. Masl ta chová se proto v lékárnách domácích skoro všech strojíren, cukrovafů, llhovatů, železných huti, skláren atd., a neměla by scházeti v žádné domácnosti. K dostáni I ve zdejších lékárnách.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Hnojivé pokusy na Slovensku. Boli sme sa

už raz zmienili o akcii Ústredného dru: štva pre hospodárstvo a obchod za zavedenie hnojivých pokusov s umelými hnojivami na Slovensku. V najnovšom čísle svojho úrad­ného časopisu* uverejňuje Ústredné druž­stvo obšírne vyzvanie k hospodárom slovenským, aby sa ku týmto pokusom prihlasovali. Uznávajúc dôležitosl tejto ak­cie, uverejňujeme vyzvanie toto v plnom zneni:

„Ústredné družstvo pre hospodárstvo a obchod usporiada v jaseň tohoto roku celý rad pokusov s umelými hnojivami na vše­tkých stranách Slovenska. Zveme týmto vše­tkých rozumných hospodárov slovenských, aby sa čimskôr hlásili k týmto pokusom, k nimž potrebné hnojivá dodá Ústredné Druž­stvo zdarma, žiada len toľko od dotyčného po^usnlka, aby pokus previedol dľa pred-

* Hospodársky Obzor číslo 9. (28. mája 1914.) !, Hospodársky Obzor vychodí 14-denae a predpláca : se naň 4 K-ami; administrácia v Budapešti. VIII

József-kOrut 22.

Chytro ]E hotová s varením t. domáca pani, m ipirnuS - — H A B B r k Q C k y k u s 5 h a L

lebo len obliatim vriacou vodou a dá nám každá kocka hneď tanier (V4 litra) výtečnej mäsovej polievky.

(hotová mäsová polievka). Dbajte aby na balíčku stálo meno MAGGI a ochranná známka krížová hviezda. Iná kocka je nie cd MAGGI-bo. 4060

Strana 6 SLOVENSKY DENNÍK Uslo 107

pisu, tojest pohnojil pokusné pole dodanými mu hnojivami tak, ako to pokusný plán pred­pisuje a úrodu potom z každého dielca oso­bitne a svedomité odvážil.

V našom .Hospodárskom Obzore" úvere)- \ nili sme už viac rôznych článkov o umelom hnojeni a v tých poukazovali sme vždy na to, že rastliny potrebujú rôzne látky ku svo­lej výžive, t. zv. „živiny". Nestačí len Jedna, ale treba pôde dodávať všetky potrebné ži­viny: kyselinu fosforečnú, draslo, dusík a vápno, a dodávať ich vo správnom množ­stve.

Ako ale máme svoje pole hnojil, to naj­istejšie zvieme z účelne prevedeného pokusu. Prirodzené Je, že budeme ma( vždy pred očami zkušenosti, ktoré inf už získali pri upotrebení umelých hnojiv. Tieto ale dávajú nám po väčšine len pokyny všeobecné, lebo isté Je, že každá pôda a každá rastlina vy­žaduje iné hnojenie.

Čo chceme docieliť pokusným hnojením ?

Nie sú to jednoduché otázky, ktoré roľník pri pokuse dáva svoje] zemi. Chce, aby mu povedala, ktorých hlavných živin sa jej ne­dostáva, či vápna, či kyseliny fosforečnej, či dusíku, či drasla, alebo snáď všetkých týchto živín, pýta sa jej, kofko ktorej živiny si žiada, aby mohla vyživil vefkú úrodu, ktorý druh hnojiva Jej lepšie zodpovedá, jako sa vyplácajú umelé hnojivá atď. atď. A pri svedomitom prevedení pokusu aj do­stane odpoveď na svoje otázky. Otázkou je len,

ako prevtest hnojivý pokus? Hnojivé pokusy prevádzajú sa tak, že pole

k pokusu určené rozdelíme na 3—4 čia­stky, dielce. Jeden dielec necháme nepohno-jený, ostatné pohnojíme umelými hnojivami a to každý inak. Úrodu potom z každého dielca osobitne odvážime. Jeden diel nechávame nehnojený preto, aby sme mohli porovna­ním zistil, o koľko väčšiu úrodu dostaneme pri používaní hnojiv umelých. Rôzne hnoje­nie ostatných dielcov slúži ku tomu, aby sme mohli zistif, ktorého hnojiva Je pôde viac treba, vyplatili sa nám na pr. silnej­šie hnojenie jednou či druhou živinou atd. Na pr. hnojíme druhý dielec dusíkom a dra-slom, tretí dusíkom a kyselinou fosforečnou. Porovnáme-li úrody z týchto dielcov s úro­dou dielca nehnojeného, vidíme, akého zvý­šenia sme na tom-ktorom dielci docielil!. Porovnanie týchto zvyškov medzi sebou po­dá nám zase vývod o tom, ktoré hnojivo ako pôsobilo na zvýšenie úrody. Z ďalšieho porovnávania hodnoty docielených zvyškov a ceny upotrebených hnojiv vidíme tiež, ako sa to či ono hnojivo vypláca. Iný príklad by bol: prvú čiastku pokusného póla ne-hnojlme, druhú hnojíme .plno", tojest všet­kými tromi hlavnými živinami, kdežto tretiu hnojíme tiež .plno", ale niektorú živinu dáme pri tom vo zvýšenej dávke. Po pri-páde máme i štvrtý dielec, ten zase hnojí­me plno, ale zvýšime dávku zase inej živi­ny. Ked si zase vypočítame zvyšky úrody a je|ich hodnotu (po odpočítaní ceny hnojív); nuž nám takýto pokus ukáže, u ktorého hnojiva by sa nám vyplatilo silnejšie hnoje­nie a nakoľko by sa nám vyplácalo. (Ta­kýto pokus opísaný je na pr. v č. 7. Ho­spodárskeho Obzoru, v článku „Umelé hno­jenie v záhradníctve").

Pokusy hnojivé dajú sa ešte všelijakým iným spôsobom usporiadať, po prípade i na viac rokov. Pre naše nevyspeli pomery ovšem přijdu do povahy predovšetkým po­kusy Jednoduché, ktoré ukážu našim roľní- J

kom, že sa upotrebenle umelých hnojív vy­pláca á] že vypláca sa menovite hnojenie „plné", s použitým všetkých živin, a nie hnojenie jednostranné.

Ako sme už podotkli, dostane pokusnlk potrebné hnojivá zdarma. Je teda len na na­šich pokročilých rolnikocb, aby využili túto príležitosť a prihlásili sa k pokusom. Osožia tým v prvom rade len sebe, bo veď získajú pri tom cenné zkušenosti. A tel trochu práce s pokusom — ako sme ju vyššie opísali — ani nezaváži, lebo je hojne zaplatená tým, že hnojivá sú zdarma. Ale vykonajú tým aj kus všeobecne užitočnej, kultúrnej práce, bo napomôžu šírenie správnych názorov o ume­lom hnojení, prispejú k poučeniu aj iných roľníkov na Slovensku.

Zariadenie pokusu (vypracovanie pokus­ného plánu, zaslanie hnojív atď) vyžaduje predsa len istého času, preto nenačim odkla­dať, ale treba sa prihlásiť už teraz. Ústredné Družstvo pre hospodárstvo a obchod v Bu­dapeští, VIII, József-kôrut 22., ochotne za­šle prihlasovací list každému, kdo o to na obyčajnom 5 halierovom lístku požiada".

Vyzvanie toto odporúčame zvýšenej po­zornosti našich ľudí, jak roľníkov samých, tak aj inteligentov. Poslednější menovite mali by sa vynasnažiť, aby Ústrednému Družstvu získali čim viac pokusnlkov. Je to ozaj už najmenej, koľko môžeme právom požadovat od každého slovenského Inteligenta z druž­stevnej práce, tým väčšmi, že nie je to spo­jené so žiadnym výdavkom a so žiadnou zvláštnou námahou, a osoží sa tým i Druž­stvu — šírením záujmu oři medzi ľudom — a aj dotyčným pokusníkom.

Tržné ceny däa 5. júna. Na plodinové] burze raž klesla v cene o 20

halierov, kukurica o 10 h. hrubé olroby zdražely o 10 hal, ostatné plodiny ostaly nezmenené.

Úradne značené boly plodiny na pešfskej burze aa 100 kg takto:

Pottsskát TI kg-ová 28-10—2860 78 , , 28-20-2870 79 „ , 28-30-2890 80 . , - ' •-81 . . - • — . -

Zadunajská: TI kg-ová 2780-2835 78 . . 2795-2850 ífl . 30 » 81 ,

Banátska: 77 kg-ová 27-85—28-40 78 , , - ' 78 , . - • 80 , , - • 81 . . - '

2805-28-70

Báčika: TI kg-ová 2800-28-50 78 . , -• 79 . . - '

2? » - - ' 81 . „ Peštianska i

TI kg-ová 2790—2850 78 » , 28-10-2860 79 , „ 28.20-28-80 80 . , - ' ' -81 , . - . -

Rumunská: TI kg-ová —' •— 78 , . - ' •-79 , , - • •— 8 0 j , , - • ' -81 : : - - - ^ - - -

Kaž L K 20-90-2115 stredná K 20 40-2060 Jačmeň la. 15-80—16-20, stredný K 15-40-1570 Ovoa ia. K 16-20—16-80, stredný K 15.50—1610 Kukurica uhorská.nová K 15-20—1550 Pšeničné otruby jemné K 1100—1140

, „ hrubé , 11-20-1160 Vajcia (za 10 veftuctov = 1440 kusov):

potiské K 8600-87-00 slovenské K —* '— košíkové 15»/,—157i kusov K ľ—

Ceny cukru v Prahe 5. júna. (Z Ústí n. L.)

Cukor surový, pohotový na okt— dec.

K 21-65 — 21 85 •-

Tržné eeay vo Viedni 5. júna. Na viedenské! burze ceny ostaly nezmenené.

Úradne značené bolo obilie takto:

* i«a lca: za 50 kg — poťiSEká — banátska . — zadunajská . — slovenská .

3*1 aa 50 kg. — slovenská — peštská — iná uhorská

Kukurica za 50 kg.: — uhorská nová . — cinquantin

Ovos za 50 kg: — uhorský prvotriedny, nový — „ stredný . . . .

, 10-70-11-20 m 10-95-1115 , 10-55—10-95

8- 8-40

880— 9-40 8'25— 855

Majitel a vydavatel: Slovenský Denník uč. spol. Zodpovedný redaktor: Anton Štelánek.

Filip Benedikt, Prešporok, (Pozsony) predá] obuvníckych potrieb, najväčší fabrický sklad kaučukových pod • patkov v celom západnom Uhorsku Sklad svrškov na topánky vo veľkom a dfa miery.

NajlávnejŠi nákupný prameň vidieckych obuvníkov. 3980 C e n y T a v n é . Presná obsluha.

GČZfl MEDGYBSY, sklad potrieb pre mechanikov a elektrotechnikov

U S Z 0 L N 0 K U Baross u. (Mžcho? palác). Prevádza všetky práce elektrické -ho osvetlenia, zariaďuje elektrické vedenie ulíc, budov, továreň, víl atď. v najmiernejších cenách.

Na požiadanie pošlem aj rozpočty zdarma Cenník zdarma. m5 Cenník zdarma.

l f i c l r í T o e t u ó i t a b o b c h o d železom a V ä S K I I e S I V e r e N , b a n r a m l na O * B E (Békéscsaba) Andrássy ú t má na sklade 3 p o t r e ­by p r e domácnosť, p r e remeseln íkov, m o m d l í na vozy, s t r o j o v o o le je, v r e c i a , p lachty, olejo vé barvy, barvy obyčajné, laky atď, 404' NajfavneJSi nákupný p r a m e ň !

4047 Telefon č. 119.

Čiastky na bycikle, šijacie stroje, tiež na motory a automobily, aceti-lénové lampy predáva vo veľkom

Pavlova Osgyánová,« l Békéscsaba, Vasut utca J a

"CEM^ENTÁRNE odborne zariadené ako i všetky stroje, prístroje & potreby k nim, najiep lej jakosti pri miernych

ŕH> cenách dodáva odborná / Sírma FR, W A WE R K A,

Lipník n. B. 117.

-

3365 r &fltBaa -AiH um mvam

Koho fcy nezaujímalo v tieto kritické časy kniha

SLOVANSTVO Cfna brož. K 12-50, v skvostnej väzbe K 1450,

s pastou o 72 halierov viac. / Š to vyznaní A kniha dejín Slovanstva, ktorú .ual by si kaidý Slovák zaopatril Skvôstno toto aieiO nemalo by chybovat v žiadnom slovenskom dome. Objednávky adresujte:

Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15. Objednávky vybavujeme len za vopred zaslaný

obnos alebo na dobierku.

jUVERNA BANKA UCASTINNY SPOLOK II UCASTIMHA ISTINA K 3.000.000'--. REZERVNÉ FONDY K 1.600.000'--.

Centrála v Ružomberku. Fi l iálky: v P r e s p o r k u , Žil ine a T r s t e n e j . • — • Expozitúry: na Caci, w Senci, Rajci a v Púchove. • •

jl Zaoberá sa s bankovými obchodmi každého druhu. *Vd 4019 BnT" Vklady zúrokujú sa i o najvyftěie.

tmo 107 SLOVENSKY DENNÍK Strana 7

Frisch Békéscsaba, Andrássy út 29. V e l k o o b c h o d s p l á t n o m , p o t r e b a m i p r e k r a j ô í r o v , h o t o v ý c h d e t s k ý c h o b l e k o v .

: : l l a v n ý n á k u p n ý p r a m e ň , s:

esa

=4046=

SVOJ K svojmu t D o D o l n e j S á č k y h o s p o d á r o m

Najlepšie a najdokonalejšie sušiarne na chmel svojho patentu dodáva

J a r o s l a v V l t a v s k ý , majiteľ železnej fabriky a merník, bývalý hlavný merník firmy lán Linhart. Býva v Ra­kovníku (Rakovitz, Cechy.) 3813

Hlavný zástupca pre Uhorsko: J . KDBÁNY, PETROVEG.

predtým J. A. B ä u m l e r Seemann,

Í Prešporkn-Pozsoiiy, Frigyes Fouerczeg-u. 26-28 odporúča svoj obchod m s masťou a masami.

3979

Vozy hospodárske do hôr, mlynár­ske, mliekárske, špediterske, pivovarské, nábytkové, rekvi-zltné, valníky,, na uhlie atď. víetkých druhov a nosností v

— favných cenách dodávajú ::

Bratří Glancové, £Sr*£2 Brezovice u Bělé pod Bezdězem,

Čechy.

6 ¾ 5 3 Cenníky zdarma a franko. -8¾¾ ^ ^ 4051

Mnoho peňazí usporíte, keďkanafasy, slpkovlny, zeflry, oxfordy, plátna, grádle, krlzety, ručníky, uteráky, vreckové ručníky a Iné objednáte si ufirmy F r a n t i š e k Svet l ík , tkalcovna, D o b r u š k a 472, Čechy.

. Má tovar dobrý a lacný. POZOR I Ďalej má na sklade zbytky z neodpredanýsh látok 2— Vi metro/ dlhé. 40 metrov za K 21'—, na dobierku vypla­tené. Vzorky látok zdarma a Iranko. Objednajte na zkušku.

Nehodiace sa vymením alebo peniaze vrátim. 4018

S VENDELÍN ČILL IK, a n g l i c k ý p a n s k ý k r a j č í r

| Budapest, IX., Ullôi-út 6. Telefon 1113-21.

Má vefký výber v pravých anglických látkach, z ktorých vyhotovuje šatstvo dfa najnovšie­ho strihu pri veľmi miernych cenách. 3947

dostane každý veľ­mi p e k n ý riárok, kdo objedná 4076

V e ľ k ý DQuQXtlý a s t á l y z á r o b o k . Velká moravská firma hľadá ku odpredř ju roľníckych a šijacích strojov riadnych zástupcov a obchodní­kov na vysokú províziu, ktorá sa hneď vyplatí. Naše zastupiteľstvo hodí sa tiež výborne čo ved­ľajší zárobok pre obchodníkov, krčmárov, učiteľov, úradníkov, ako aj pre roľníkov a ich synov. Na-bidky ráčte hskšve udaf pod značkou „Veľká provízia M. 2 4 0 3 " na Haasenstein & Vogler akc. sp., Wien I, Neuer Markt 3. 3120

ZDARMB s • mim Hnuv

v r u č r . i k o v o m o b a l u z a K 3 2 0 , p o é t o u o 5 0 h a l . v i a c e j o d f i r m y

František Opatrný, Praha UII-Í01.

J A N S A D L O N V TRNAVE S a , „ obchod na kože. Odporúča všetky d r u h y kože od n a j j e m n e j š í c h po naj­h r u b š i e p r e obuvníkov a remeňa-r o v , ako a j hotové v r o h y na t o p á n ­ky z boksu a š e v r o , ďalej h o t o v é s t r o j o v é r e m e n e , v r e c i a na obi l ie a nepremokavé p lachty. 3967

^ É Ä ® ^ m iŠ&i

Hodiny na veže kostolov, kaply, školy, radnice dorába s lOrocnou zárukou c. k. štátnou cenou vyznačená prvá moravská

výrobňa hodín

Fr. Moravusa v Brne, Nová ul 25. (Morava). Dodavatel hodin na posv. Ho­stín. Velehrad a 1.850 hodín po­

stavených 4033 Rozpočty z d a r m a .

Vyznačený najvyššími cenami štátnou a zemědělskou.

Umelé bednárstvo František Súra, .Zdice, Čechy.

Dorába pre roľníkov

"flMcné máselniM

„ L e t o v k y " a modrinou, voznice. S'Iad všetkých druhov českých

sudovín.

Cenníky zdarma a vy­platené. 4075

Od p o t e n i a n ô h Istá p o m o c ! Pošlite vopred 1 kor. a obdr­žíte vyplatené vložky, ktoré do seba vtir. li­nu všetek pot a nohy zostanú suché. P a t e n ­tované v Uhorsku a Rakúsku. Jozef G e m -bický, Rimakokava.

"VYŠEIOO" KUSOV najtrvanlivejších

i VOZNÍC z jaseňového dreva má

stále na sklade FR. GROM,

bednárvjičíne, Čechy. Stale] suchá zíisoba na- tlslc kusov,

Karol deníschke Y TRNAVE (Nagyszombat, Kossuth Lajos-u. 3.

odporúča, k náku­pu jeho bcnVcfto zá­sobený sklad vo­skových, apolló, stearinových a ce-rezinových svie­čok, fakle, rfalej jemné mädovníky, mäd, syrup, záku­sky k ČajU. 3970

EDUARD 1H0LĹER a SYN v TRHA0E

(Nagjszomiati U Rákóczi Ferencz I ulica 22. S

Má stále na sk lade mramorové a pie-skovcové sochy na hroby, kríže na hro­by s tabulkami z lia­teho železa a pra­vou pozlátkou, h e b ­rejské mrarnorové-pleskovcové sochy na hroby s bársakým

nápisom.

Založené r. 1868. 3968

Nagy a Mészáros, panský a dámsky obuvnici

B u d a p e s t , VIH.,F6h.Sándor-u.46. Telefon: József 13—20. Vyhotovujú dfa miery a prevádzajú opravy. — Podbitie prevedú za 30 min. Precizna obsluha.

Čisté druhy a naj­

väčšej klíčivosti ho -

spodárske a zahrad -

nícke semená kupuj­

te len u firmy

3án Berghoff er v P r e š p o r k u

(Pozsony, Vásártér 13.)

^ 3959

Je to jeden z naj­

starších obchodov so

semenami —Objed­

návky vybavuje fir­

ma obratom pošty.

Povrázkové proviesla 1000 kusov 15 kg ťažkých Kor. 1050.

Plachty a vrecia dostať za továrne ceny u firmy

ALBERT HANSCHILD, l

P t ľ » n a

3974 BUDAPEST, K á r o l y k o r u t 15. Založené r o k u 1838.

Ž i a d a j t e s i v z o r k u a c e n n í k .

m Patentné v lasové řemeny zo s r s t i favy

í 30ZEFHRYCHTA Ä K 1 , u HOLÍME, Cechy 4 4 BRYCHTOVÉ ŘEMENY

sa nevyfahujú a nelámu 4 4 BRYCHTOVÉ ŘEMENY

sú o 90 kg na 1 m2 pevnejšie ako kožené 4 4 BRYCHTO HE Ř E M E N Y

vyhovujú v suchu 1 vlhku 4 4 B R Y C H T O V É Ř E M E N Y

sú najlacnejšie. Vzorky a cenniky z d a r m a . 4063

S i

1

s

%

%

1

ŽIVNOSTENSKÁ BANKA, P n i i . A k c i o v ý k a p i t á l K 8 0 , 0 0 0 . 0 0 0 . A k c i o v ý k a p i t á l K 8 0 , 0 0 0 . 0 0 0 .

R e z e r v n é a p o i s t n é f o n d y v y f t e K 2 5 , 0 0 0 . 0 0 0 .

A d r e s a t e l e g r . a Ž i v n o s t e n s k á , P r a h a . T e l e f o n c i s . 2 2 5 , 3 8 3 7 a i n é .

F I L I Á L K Y g B r n o , Č e s . B u d ě j o v i c e , P r ý d e k - M í s t e k , G r a d a (v l e t n e j s e -s ó n e v H r a d e c K r á l o v é , J i h l a v a , K a r l o v e V a r y , K l a t o v y , K r a k o v , L v o v , M č l n f k , O l o m o u c , O p a t i a , M o r . O s t r a v a , P a r d u b i c e , P í s e k , P l z e ň , P r o ­

s t ě j o v , T á b o r , T r i e s t m V i e d e ň , I., H e r r e n g a s s e 12.

Vybavuje: všetky obchody bankové a transakcie priemyslové.

Zaopatřuje pre obdobie cestovné: akkreditívy (overovacie l is ty] , výplaty v cudzozemskú, cudzie valuty a mince jako ruble, marky, f ranky atd.

Prenaj íma: safes depot (bezpečnostné schránky].

• m

98

8 l S I I I

3987 as

H f l H f l (B^LflwoRTMflNN) Prešporok, Jednotné

l i i l l l & l ueľkoskludhoíoueiobuuu Pozsony, Mihály ulica 5. g K 15*50

ceny K 1250,

každého druhu.

Strana 8 Š L O V E S S S K T D E N N Í K t'teio 107

>řísh-qje všech známek 'od osjlevnéjSích do nejdražších

[Pohodlný úvěramorlisaÉnfl Žádejte cenník 1914 od fbhogr.společ.]

FbhoFbn P r a h a I I . N e k á z a n k a .

STANDARD protokolovaná spoločnosť m % i n i e bytov Budapest 19., Kossuth Lojos ul. í 14-16. Čistí byty od ploštíc novým patentovaným spôso­bom s jednoročnou zárukou. Prevádza napúšťanie ipodlah, tiež úplné čistenie bytov. — Lavné ceny, SHBSBS spoľahlivá presná solídna obsluha. = = Peniaze usporíte a nemusíte sa zlostif, ;o: keď čistenie bytov nám sveríte, :o:

Telefon Siafo 17—34. 4020

Z a p a m ä t a j t e s i našu a d r e s u !

Kolomai; Dobayy r i T v B é k é s c s ^ b e , (naproti hotela „Nádor"). Predáva lekárnické potreby, voňavky, potreby pre ošetrovateľov a ránhcjičov, potreby pre hospodár­stvo a domácnosť, desinfekčně potreby, mydia, kré­my a pod. Sklad liečivých vín, čaju, likérov, rumo­vých a likérových extraktov. 4049

PREKVAPÍ VÄS j3kosf aj cena, keď si vyžUdate cen­ník tkalcovských výrobkov u firmy

5

J J. ice Prvotriedna továrna na zvony vy hotova je dra m výtečného Pazdeohovskeho spôsobu BB

MARTIN JURISICS, lejáren na zvony a výroba vie-: ; tkýoh petrleD k zvonom ci

B u d a p e s t , VI , R ó z s a - u . č. 51-53. Založené r. 1868. Kresfanská firma. Teie'on 77-51. S X) c

O M

'Č7-4J

E c

^ sa

3 °

Z ta I * ST o .

•o B

I M

íf B 0.2 3 *"

o . ca —: "aragapM—^^ n

Z B Prijíma všetky práce do tohoto oboru patria­ce, a afee: dodá prvotriedne zvony, preleje staré zvony, prerábanie starých zvonov dľa Pozdacnovského systému s liatou železnou korunou na krútenie, alebo s korunou na krútenie s kuvaného železa, vymlenuje vy­draté láqre a<ď. i!> votovuje stojace alebo le­žiace železné podstavce na zvony za mierne ceny Rozpočet vďačne sdellm. 3949

HENBIK HOLZMANN, cis. a královský dvorný dodávateľ.

M a j i t e ľ p a r n e j p r á č o v n e

„ADRIA" B u d a p e s t • VIII., Hi nyadi-u. 8 12. Fil iálka s VIII., Rokk Szilárd-u 39.

v Specialita 1

Čistenie golierov. Ručí za parné pranie bez klóru.

SberateFom sleva! 3878

S. OSTREICHER BUDAPEST, VI I . , I s t v á n ú t 2 2 . Roh István a Hernád u l .

obchod s kozami, výroba a sklad svrékov na obuv.

Vidiecke objednávky vy­bavujem len na dobierku.

4020

CO m lODtinri

VOZNICE

keď sa človek cíti slabým, nemocným a nervózny a vidí ako mizná jeho schopnosti. Obzvlášť smutný pre tých, kdo v ťažkom boji musia si proti omnoho zdravším konkurentom obhajovať svoju existenciu a tvoje zásluhy.

Ztráta životnej energie, životnej sily záleží v tom, že následkom ne­správnej výživy, zvráteného spôsobu života, zje přestálých chorôb, starostí, a strádaní a iných duševných vplyvov ztratí znenáhla krv svoje správne složenie, a zvlašte svoj obsah výživných látok. Následkom takto vzniknuv­šej chudokrevnosti nastávajú poruchy obehu krve a ku všetkým možným nemociam — boleniu hlavy, nechuti k jedlu, zácpe, ťažkostiam žalůdečným a črevným, zvápnením žíl a mnoho i. Nemôžeme už toľko pracovať ako predtým a zúfale hladíme do budúcnosti.

Nemocné, sosjabené nervy oslabujú našu vôľu. Bezsennosf, mdlá nálada, rýchla duševná únava, roztržitosť, be*myšlien-

kovitosf zbavujú nás o schopnosť vyplniť svoje miesto vo spoločnosti. Ak má byt naše predčasné spotrebovanie našeho tela zadržané, ak má znovu zdravie a

veselosf nasej duši naplniť, môže sa to stať jediným prostriedkom, ktorý občerstvuje, omladzuje krv, zvyšuje výmenu látok a dodáva telu i duchu tú mieru sily, ktorú treba ku premoženlu chorobných poruch. Tomu cieľu poslúži Biodyn, ktorý už

tisícom pomohol k novému životu. Prosrednfctvom Biodynu obdrží krv, ktorá musí vyžívať všetky orgány,

modzog, špiky, nervy, najnepostrádateľnejšie stavivo pre telo a tvorí potom pokojné nervy, si lu k n a p n u t i u a ž ivotné š ť a s t i e .

Vezmite Biodyn a vaše nervy znovu sosilnia, po tele vám zaprúdj nová sila. • Zcela z d a r m a dávku n a z k ú s k u

pošlem každému, kdo si požiída. Budete sa môcť sami presvedčiť, iakó znamenite vám môj liek pomôže.

Dávam plnú záruku, že Biodyn neobsahuje žiadne škodlivé čiastky, a pošlem vám pri tom zcela zdarma svoje veľmi poučné cenné pojednanie, ktoré vám všetko dôkladne ľľ,« Nemeškajte a píšte mi s úplnou dôverou. Korešpondenčný listok stačí. — Adresujte ho-

(z Jaseňového dreva) dobre pracované, trvanlivé z niekofuo rokov suchého ja-

vo všetkých veľkostiach a má stíle hojne na sklade v naj­nižších cenách výroba vozov

Jozef Bucek, závod debnársky

v J i č í n e , Čechy. (U meäfanskýeh ikol).

Kupujte p r i a m o u v ý r o b o u i Najdokonalejšie

13 úrazové pásky gg s pružnou poduškou

pre úrazy slabínové i pnpcčné, sus-pensoria, dobre priliehajúce bruflaé pásy pre dámy, punčochy a oblnadlí pre kŕče, íily, vložky pre ploské nc-

..Jur IBSnW- -panciere a oríhopedické šnorovačky

pre zkřivené chrbtové kosti. *f i Cmsle šasi) till 1 Mtit Indian inli. «t

Žiadajte cenník I

B. PECKA, bandažista V P D A 7 F - I I iungmannowjiff,, rKf\.CE.-ll; (Široká al.| č. 30 n. 3E81 Pozor M Krmu'I

Najlepšie s t r o j e h o s p o d á r s k e kaž­dého d r u h u , a k o s p luhy, s e j a č k y , mláťačky, benzinové a p a r n é s lože-nia, m o t o r y p r e p r i e m y s e l atď. dodá Vám našská, k r e s f a n s k á f i r m a s u

F. Haša S S ľ v Trnave (Naovsz Cenník a vysvetlenie zdarma

KOLA

I-a horské plášte zvlášť silné „ I-a duše za . . zvlášť silné . . lampáše acetyl. . reťazy l " a 6 / 8 " pedále I-a . .

s torpédom a horskou pneumat. a 2-ra-cnou zárukou dodáva už od K 95"-?

W uenntK a vysvetlenie zdarma. ' U

g^^fflBBSi^eBBgjggwafflu^i^eg^^a^^a^^gwwW Gramofony, veľmi trvanlivé a elegantne prevedené dodávam už od K 24'— vyše. Dosky veľké obestranné už od K 2•- za kus. — Cenníky a soznamy posiela zdarma na požiadanie. — Za nevyhovujúce sa peniaze vrátia. Objednávky vybavuje len na dobierka alebo

za vopred zaslaný obnos. •_ w •sf Hlustrovaný cenník zdarma a franko.

FH. \TESELHfi, °-:^#° Ppaha-Smíchav.g Tlačou Budapešťského Wtadateľského .polta ÚCMtinirskej spoločnosti, Budapest, VuX, Mária ulica číslo i£ *1J^"V.,". —"S*