VřCfiodi mimo pandelkuapia-t«i každý deň, rpredvečerdá-tamu o 6. hod.

n Redakcia a administrácia:

8<idapeáť,VIII, Mália ulica 15,

fr«!ni Una II—H,

Predplatní i na rok . K Z0--na polroka K ä." r-a mesiac K l-ft Do Nersecfefi % Srbska/roce: 24 korún, D* •<3teitiéhí> te dsonemskí i & Ameriky réCse 32 korún. =

V. Číslo 30, BUDAPEŠŤ, vK sobotu, 14, februára 1914. jednotlivé čísla po 6 Iwlieřocú

m m

Nemeckí spojenci. Odvrat Rumunska od politiky trojspolku

Spôsobil a pôsobí Nemecku a Nemcom v Austrii trápne chvíle, Jedon zo stĺpov, na ktorý sa pri protislováhskej svoje| politike opie­ra li, sa im takto razom zakolísal, práye vtedy.keď druhý, turecký, rozrumil sa v balkánskjch udalostiach na kusy. Už teda zostávajú iba Maďaři a Albánia, a k tomu najviac eSte ak spory vyvolávané medzi Jednotlivými ná-rodami. . . Preto všetka tá horlivosť, s akou tlačia na uhorskú vládu, aby hľadela uspo­kojiť sedmohradských Rumunov, a odtiaľ odrazu tá všetka starosť o „národnostnú otázku" v Uhorsku.

Vo viedenskej revui „Oest. Rundschau", blízkej veľkorakúskym a skôr nemeckora-kúskym politickým plánom, zaoberá sa teraz týmito nemeckými starosťami dr. K. F. Wolf, a horlivo prihovára sa skutočným i údajným „prirodzeným spojencom Nemecka", aby si uvedomili svoje postavenie v Európe a za­ujali voči „slovanskému nebezpečenstvu také stanovisko, aké im náleží*.

Traja sú — hovorí Woli — mocní čini­telia, ktorých Nemcom v budúcnosti treba získať: Maďari, Rumuni a Taliani. Pravda Je síce že Uhorsko Je s Austriou (ktorú Wolf predstavuje ako nemeckú) nerozlučne spo­jené, ale predsa len všetko záleží na Maďa­roch, bo ti vládnu celým Uhorskom. Preto priatefstvo märfarsko-nemecké Je pravou podmienkou bezpečnosti. Ale nech Maďari 1 Nemci pamätajú, že Rumuni sú záverečný kameň hrádze, ktorá oddeľuje a musí odde­ľovať severných Slovanov od Južných, že Ru­muni majú s Maďarmi spoločné nebezpečen­stvo, bo sú sovrenf s oboch strán slovanskou záplavou. Zato teda vraj musia Maďari uve­domiť si skutočnosť, že v Uhorsku vedľa 10 miliónov svojich príslušníkov majú 2 miliony Nemcov a 3 miliony Rumunov a týmto dať úplnú rovnoprávnosť a tak uspokojiť ich sú­kmeňovcov na západe i na východe. (O Slo­vákoch, un. Rusoch a SrboHórvätoch čuší.) Dohoda s Rumunmi a Nemcami musí teda byť pre Maďarov samých najdôležitejšou otázkou politickou, bo ták zabezpečia svoju pozíciu.

Pre Rumunov v kráľovstve má iné vá-bidlo. Srážka sveta nemeckého so slovan­ským Je nevyhnutná; ku tejto dôjde, a nie ku německo-francúzskej, bo Francúzsko upáda a prestalo byť Nemcom tým nebezpečným náporom. Za to Rusko je čim ďalej tým obáva­nějším nepriateľom. Rumunsko po boku Nemcov vymohlo by Si nä Rusoch Besarabiu, kde má svojich rodákov, a stalo by sa mocným proti slovanským pokoreným susedom. Je síce pravda, -že v spojenstve so Slovanmi mohli by Rumuni získať Šedmohradsko, kde tiež je rumunské obyvateľstvo, ale tým by oslabili „prirodzených spojencov" Maďarov, a nie nepriateľov slovanských medzi ktorými ináč zmiznú.

A ešte po treťom Spojencovi sa obzerá: po Taliansku, Tu už mu priateľské city ro­bia väčšie rozpaky, preto, že ide tu i o ne­mecké privilegia. Taliani sú vraj voči Austrii trochu bezohladni: chceli by Terst, chceli by južné Tyrolsko. Je ich v Austrii 770.000, domáhajú sa univerzity a ponosujú sa, že Sú ukrivdení, ačpráve majú svojské úrady, svojské školy, všetko svoje. Hnevať sa pre „Itáliu irredentu" nemá smyslu. Načo Je Talianom treba tisnúť 3d kamsi do severného kúta Adde alebo kamsi do Alp? Ich budúcnosť

(e na Stredozemnom mori: Korsika, Nizza, Tunis, Alžír — tam nech obracajú sa talian­ske záujmy. To možno získať v spojenstve s Nemeckom, pri podporovaní nemeckého Rakúska a maďarského Uhorska.

Také obrazy rozvíja nemecký politik pred očima tých, ktorých by rád pre nemecké plány získať. Nič ho nemýli, či sú uskutoč-, niteľné dnes, či o celé desaťročia, ani to, že sľubuje kožu z vlka, ktorého kdovie, či zabije. Ale jedno Je hodné pozornosti: ako Nemci počítajú len s tým, čo by mohlo byť oporou fch imperialistických zámerov, a jako by všetko vynaložili na to, sošliapať a roz-mlaidiť každý slovanský národ bez rozdielu, lebo Slovania sú v ceste ich túžbe po ovládnutí Európy, a slovanský cit solidarity, čo a) často slabý, je pre nich prízrakom, ktorý plaší ich veľkonemecké sny. Za týchto okol­nosti je patrné, že Rumuni sú v Uhorsku jediní, ktorí môžu rátať na pokonanie 8 Ma­ďarmi; a pri tom ešte vidíme, že ani toto vyjednávanie diktovené zahraničnými ohľadmi, sa niako nedarí.

Politický prehľad. Budapešť, 13. februára.

Panamy. Aféra herne, projektovanej na Margitinom ostrove Dopravnou akciovou spoločnosťou, rastie a bahno panám sa Šíri. Opozícia obvinila hlavňomestkú radu verej­ných prác, že jej predseda Ludvik Tolnay a podpredseda Grancay len preto boli v rade za herňu, lebo Tolnayho zsfovi Mor-vaymu spoločnosť sľúbila viac než 100.000 korún provízie a Tolnayho syn stál tiež v službách spoločnosti, Garancsyho švagor, lekárnik Daniel Radánovics, mal slúbeno 150 000 koiún, Jestli sa herňa uskutočni a na tento obnos už a] vyzdvihol 75000 ko­rún preddavku a krém toho cestou prote­kcie predal mestu kus zeme za 210 000 ko­rún. Krém toho upodozrievali aj viacerých vládnych poslancov, že prijali od spoloč­nosti za protežovanie herni u vlády väčšie-menšie obnosy. Tisza, rozumie sa na oko len, zaviedol vyšetrovanie, ktoré „previedol" štátny sekretár Vadász. I posbierali „dáta". Tu Tisza dal sa na sneme v stredu inter­pelovať a na interpeláciu Tisza hneď aj od­povedal v domnenl, že zamočl — opozíciu. Rozpovedal, že je reč o istých 775 000 ko­rún, ktorý obnos rozdala spoločnosť, že spoločnosť zaplatila účastníkom obchodu 365.000 K, časopisom za reklamu 505 000, z čoho peštianske časopisy dóštaly 280 000 jako paušál. Viedenské časopisy dostaly 176.000 K, Z 280.000 korún 190.000 vzťahuje sa na herňa na Margitinom ostrove, ostatné na kasíno v Opatiji. V sozname časopisov fi­guruje na prvom mieste Pesti Hirlap s 21.000 kor. Isté obnosy, spolu 39 000 ko­rún, vyplatené boly žurnalistom. Z viackrát spomínaných 775 000 korún dostal Kristóffy 350.000 jako províziu, po 50.000 kor. do­stali gc. Karol Korniss a Ludvik Horánszky. Štefan Morvay, zať Tolnayho, zo sľúbených 100 000 korún dostal len 15.000 a Daniel Radánovics, švagor Garancsyho, zo sľúbených mu 150 000 korún dostal 75 000 korún. Syn Tolnayho mal Jako tajomník h), správcu Spoločnosti smiuvu na 6 rokov s 25.000 korunovým ročným platom. Posl. dr. Dezi­der Polónyi je fiškálom spoločnosti s roč­ným platom 6000 korunovým. Spoločnosť sa vraj osvedčila, že krém vonkajších členov strany práce gr. Kornissa a Horánszkeho

žiaden cien munkapártu nezúčastnil sa <\t\ gšeftov. Pod dojmom „upodozrievania" pre­zident rady verejných prác Ludvik Tolnay st. prosil, aby bol úradu oslobodený. Tisza vyhlásil, že sa ESU stane po vôli. Garancsy pôjde do penzie, lebo Je znechutený, veď on za svojho švagra vraj nemôže. Tisza veľmi umýval i Tolnayho i Garancsyho, de-nikve ale oba musia opustiť svoj úrad. Tisza napokon oznámil, že celú vec oddá suda, nech ten vyšetruje a tieši. Časopisy opo­zičné robia \t\k, aby Tisza uverejnil všetky dáta, ktoré časopisy a ktorí novinári prijali peniaze. Kristóffy sa osvedčuje, že tých 350.000 korún, čo dostal, určenó bolo na 2a-oktytte výdavkov politického rázu, na ťle sa aj vydaly. To nebola žiadna provízia. Najkrajšie je, že Tisza s veľkou emfázou vyhlásil, že vláda a vládna strana sú čisté (I!) a preto aby vraj opozícia už raz prestala s bezzákladným (!!) upodozrievaním. Aféra však skončená neni. Dostane sa pred súd a po­lícia už vyšetruje. Bude z toho ešte hodne špiny a kriku.

•

Nový župan stolice šarišskej. Kráľ vyme­noval župana oravskej stolice Štefana Szlny-nyel-Merseho, ponechajúc ho i v terajšom úrade, za dočasného župana stolice šarišskej.

Marmarošský proces. Od nášho zprávcdajcu.

Výsluch svedkov. Marm. Sihof, 12 febr.

Proces začína byť nudný. Veľké senzácie už mprichodia. Páni farári, notári, učitelia, poštári sú Jedinými obťažujúcimi (i to nie všetci) svedkami. Najdú sa i grécko-kat. farári, ktorí majú toľko rozumu, že pomenujú celý hec pravým menom a ktorí sa nedajú zneužiť na mizernú politickú štvanfcu proti vlastnému ľudu, ktorý nabudúcne nebude možno viac získať pre grécko katolícku cir­kev iba láskou a náležitou reformou verej­ných a cirkevných poriadkov v ruských krajoch. Ako počúvame, dostáva aj svätá cirkev strach a zúrivý farár ezanský Azary, ktorý vštepoval kresťanstvo svojmu ľudu žan-dárskymi palicami a volovými Žilami, je v Eze viac nemožný. V najkratšej dobe ho odvolajú odtiaľ. Praví, poctiví svedkovia sú vlastne len sedliaci, !ebo oni vedia naj­lepšie posúdiť, čo sa u nich dialo. Neni síce vylúčené, žé Jéden-druhý niečo přibarvi, niečo zamlčí, ale stopujeme-H vnú­torný obsah výpovedi, nenájdeme jedinej protimluvy, Jedinej inkonzekvencie a prisni sudcovia nemôžu z nich dostať práve krimi­nálne zaujímavé veci. Predseda Tóth i vc-tant Jenô i fiškus dr. Més vypočúvajú veľmi prísne, ale všetko je marné. Výpovede sú všetko dbľähčujúce pre obžalovaných a pro­tokoly vyšetrujúceho sudcu nanič.

Dnes boli vypočutí 20 svedkovia z By­strej a ani feden nevedel povedať, že obža­lovaný Tegze búril proti krajine, proti ná­boženstvu, proti kráľovi. On aj jeho 4 spo­luobžalovaní len sa ohradili, že by sa v ko­stole a v cirkvi neuvádzaly novoty, že by farár neagltoval za kaplnku Panny Marie v Póč», že by učiteľ-kantor nenosil v kostole a pri slávnostných službách božích akúsi čapicu (šapku), žé by sa nemenil kalendár, lebo oni a celá obec si toho nežiadajú, lebo chcú tak Bohu slúžlt ako Ich JtaTd" (otcovia a

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N I S Cist: 30

dedovia) slúžili. B>sírsnskf svedkovia a ob­žalovaní vôbec nevedia, že Ich cirkev nenl vlastne pravoslávna, lež untaísko-grécko­katolícka. Rozdielov neznajú a nechápu, prečo icb prenasledujú, že chcú zostať verní „ruskej viere", kedže dosial tiež mali ru­skú. V tomto smysle kladú .ruskú cirkev" do protivy voči „maďarskej viere" t. J. ka­tolíckej, papistickej cirkvi. Oni veria, že sú pravoslávni, a poneváč jemným dogmati­ckým definíciám nerozumejú, alebo nepri-kladajú im zvláštneho dôrazu, vidia v cere­móniách, v kalendári, v odeve cirkevnom, v pôstoch a podobných maličkostiach jadro pravoslávia, ktorým sa delia od „papistov" a „kalaputov". A keď im predseda súdu vy­týka,ie pred vyšetrujúcim sudcom ináč vy­povedali, nuž stisnú pleciami.

— Tam boli žandári a ti nás bili, museli sme podpísať, čo páni chceli

Starú pesničku o žandároch opakujú všetci, niektorí vefmi drasticky. Dnešné pojednáva­nie vôbec bolo len nstofšco zaujímavé, že všetci svedkovia bez výnimky odvolali alebo in melius modifikovali svoje, pred vyšetri júclm sudcom vypovedané svedectvá. A pred­seda monotónne a bez chuti sa vyzvedá, via­cej aby vyhovel predpisom trestného zákon­níka než aby sa dozvedel pravdu. Veď na to nezasadnul slávny tribunál, aby očistil Ru­sov zpod viny ale — naopak.

Včerajší svedkovia boli zaujímavejší, na­koľko sme počuli farára Latinského a no­tára Popovlia, ktori po vraveli všeliaké ob­ťažujúce veci na obžalovaných. Menovite Po-oovlč urobil, čo mohol, aby chudákov se­dliakov hodne zamočil. Jeho výpovede budú mat za následok, že obránci dajú předvolat nových svedkov.

Najväčšou senzáciou včerajšieho dna bolo ovšem ďalšie odhalenie agenta provokatéra Dullškovlča, ktorý pred 2. rokmi bol aspoň Jednoduchým privátnym detektívom vládnej strany maďarskej, ktorého si Khuen-Héder-váry respektívne Lukács pomocou štátneho sekretára jeszenszkého na vlastné trovy ob­jednal, aby rozbil prvé začiatky národného uvedomenia ruského a aby sa zalichotil vo Viedni, kde v posledných rokoch zúri nemoc rusofobie. Duliškovič nebol teda úradníkom ale jednoduchým špiclom vládnej strany a ako taký šiel do Ruska, vystrojený grošmi — munkapártu.

Včera vyšly na javo aj iné veci. Notár Popovtč bez hanby a studu, ba i bez bázna pred prípadným trestom, soznal, že otvoril jedon z Ameriky došlý list, lebo mu bol podozrivý. List nepatril jemu, sle mu napadnul tým, že bol troška natrhlý. Po­vedal to a odovzdal list poštárovi a spolu ho otvorili. Vôbec v Marmarošskej a Jak-iste vo všetkých krajoch, kde Rusniaci bý­vajú, dovoľujú si úrady všeličo. Alebo i to soznal, že okresný slúžny konfiskoval knihy ruské, vydržiaval prekutávanla bytov bez úpravy vyšetrujúceho sudcu. Súkromný ma­jetok a zákonné predpisy sa cynicky naru­šia, keď ide o „vlast" a „vlastizradu".

Vôbec celý proces je plný juridických ne­smyslev a advokáti tuna j ši sa stroja na vetký protest. Už to Je nesmysel, že súdy prenasledujú fudi pre čítanie a rozširovanie „Ruskej Pravdy" a „Viery a Cerkve", ktoré súdobne neboly nikdy zakázané, ani všetky čisla nemohly mať podnecujúce články proti Maďarom a grécko katolícke] cirkvi. V zá­kone sto[I však express! s verbis, že len ten môže byt súdený, kdo rozširuje súdom za podnecujúce uznané tlačivá.

Juristi sú zvedaví na výrok súdny a Jeho odôvodnenie. Pravdepodobne zruši najvyšši súd väčšiu čiastku výroku. Ale to bude trvať i rok i dlhšie a zatiaľ môžu obžalovaní, čo sú uväznení, sedět v žalári.

Na dnešnom zasedaní hovoril Alexis Senda, sedliak z Bystrej, že sa zúčastnil s mnohými inými na Jednej „besede" (maďar­ský sudca z ioho spravil népg>iilés = shro-maždenie) u Michala Vasila Rosochu, na ktorej sa hovorila mnoho o tom, že farár ide cirkev pravoslávnu sjednotit s rimsko-

í, SULZER-DIESEL-motory,§ p a r n é s t r o j e , p e r n é k o t l a , e l e k t r i c k é z a r i a d e n i a • prvotriednom vyvedení pri vý-

hodných podmienkach odporúča —

KAROL A. KUZMÄNY, BUDAPEŠŤ, V., L lpót-kSrút IB.

katolickou, s papistiekcu, že ide zrušiť ka­lendár ruský a nahradit ho katolickým (gre­goriánskym), týmže sa poprehadzujú všetky pô'ty, sviatky a svati. Na otázku předsedo­vu, kdo viedol pohyb proti katolicizmu a agitoval za vystupovanie, odpovedá:

— My všetci chceme, aby zostalo všetko pri starom, tak, ako naši „ňani" (dedovia) Bohu slúžili — nä besede všetci sme tak hovorili.

— Či ste hovorili, že obec bola vždy ru­ská a patrí ruskému cárovi?

— Nie, ani pretf náboženstvu sa neho­vorilo.

Predseda ho upozorňuje na prísahu a na to, Ie pred vyšetrujúcim sudcom hovoril o ruskom cárovi — —

— Hm, tam boli žandári a hrozili temni­cou v Debrecíne. Človek musel všetko pod­písať a povedať, čo pán vlžgalov (vyáetru-júci sudca) chcel.

Žiadne hrozby predsedu neosožily, zostal pri svojom.

Druhý svedok, žena Mltrovka Tegze, tiež nič nevie povedať. Sudca Jej vravf, aby si sadla, ale ona:

— O, nie! Musim ešte protestovať na tomto mieste, že ma žandári zbili a trýznili — kričí silným hlasom a predseda krtí ple­ciami.

Fedor Voštuk je starý človek, nedočúva a nevie, čo sa hovorilo. Pred vyšetrujúcim sudcom povedal inšie, lebo naňho kričali a mu hrozili.

Michal Voščuk Selemer hovoril ako sa ľudia hnevali a vyšli z kostola, keď farár počal sbierku na kaplnku v Maria Pôct, keď kantor na veľký sviatok posviacky vody „nekresťanskú" čiapku na hlave v kostole nosil, keď chcel farár kalendár sjednotit s katolíckym. Lud vravel, že je viera poka­zená.

Svedok sa diví, keď mu predseda vraví, že katolícka viera je tiež ruská:

— Nie, u nás je starodávna ruská cirkev a inú nechceme.

Fedor Barna tiež hovorí, že oni chcú si zachovať starú ruskú vieru a podobne vy-povedúvajú všetci ostatní svedkovia. Roz­hodne popierajú, žeby obžalovaní Bystrania búrili proti cirkvi.

Vasllj Volčuk Ptustanuk sa žaluje na žan­dárov. O vyšetrujúceho sudcu stáli dvaja žandári a dvaja vojaci, a pred nimi musel vypovedsí, ako páni chceli.

Taktiež jura Mlkullšln Rosocha vypove­dal vo vyšetrovaní ináč.

Mnohí svedkovia zase vôbec popierajú, čo Je v protokole vyšetrovacom a hovoria, že oni tak nevraveli.

Dňa 11. februára zaujímavo vypovedal farár z Lučky Michal Bačlnský, ujec Duiiš-kovičov. Vodcom pohybu pravoslávneho, ktorý už vyše 10 rokov trvá, bol zosnulý Rublš. Lud vraj veril, že ruský cár podeli chudobným občanom pofnosti. Vôbec celý pohyb náboženský považuje za čisto hospo­dársky.

Lud je veľmi chudobný. 5000 obyvateľov má len 2000 jutár zeme. Keď pred krátkym časom prišlo grófske panstvo v chotári lu-čanskom na predaj, pýtal majiteľ také obrov­ské sumy za zem, že ľud nemohol nič kúpiť a tým sa hnev proti pánom, ktori sú ovšem Maďari, len zväčšil, tud sa počína národ­nostne budlf a kde-tu sa nepekne vyslovi c|Maďaroch, ale inzultov a hrubých agitácii národnostných nebolo. Nespokojnosť sa javí v náboženskom rúchu. Z Ameriky prišiel je­den list od Demetera Gebe, ktorý bol driev grécko-katollckym katechetom v Ungvári, a sľuboval ľudu, že cár mu dopomôže ku poľnostiam a majetku. Treba vraj

prestúpil na pravoslávie. Lud vystu­poval skutočne z cirkvi a nadobudol si aj modlitebnicu, v ktorej sa schádzali. Ne­počul, žeby sa pri pravoslávnych bohosluž­bách, ktoré odbavoval za istý čas a] Ka-baljuk, bolo niečo iného robilo, ako mo­dlilo. Rozpráva podrobne, ako slúžny so žandármi zakročil a modlitebnicu zavrel, a ako Kabaljuka žandári odviedli. Potvrdzuje, že ľudia chodili do Peštl za srbským bisku­pom, aby Ich prijal do svojej církve.

Otázky, akým spôsobom boli ľudia pri­nútení navrátit sa do gréckokatolíckej cír­kve (totiž brachiálnou mocou žandárskou) predseda nepripúšťa, ale advokáti pred­sa len vybrali zo svedka, že oznámenie o vystúpenie z cirkvi neskôr vtedajší mi­nister kultu g óf Apponyl nevzal v známosť s odôvodnením, že v Unorsku sú len ru­munské a srbské pravoslávne biskupstvá, ale nie ruské, preto vraj nemožno prestú-penie dovoliť.

Demeter Cifra a Ján Fedák nevedia nič zaujímavého povedať, iba že „Ruskaja Prav­da" a „Viera i Cerkov" boly v niekoľko exemplároch rozšírené.

Notár Popovtč veľmi obříme vraví o po­hybe, o tom, jako Ján Házl a Ján Rublš agitovali proti cirkvi, proti Maďarom, že všetko vždy slúžnemu oznámil, ako potom žandármi zatvorili modlitebnicu a ako chcel odstrániť trojramenný kíl S s nej. Ale ľud sa vzbúril; a nedovolil. On vraj nechcel krvavý výstup/ preto napísal len zápisnicu a poslal slúžnemu.

Ján Hazl a Pirčák potupili vraj maďarskú zástavu, ohradili sa proti spievaniu maďar­skej národne] hymny. Kabaljuka žandármi vyhnal z obce. Pravoslávny pohyb bol vraj čisto protištátny, lebo Rublš mu raz po­vedal:

— My čakáme všetko dobré len z Vý­chodu, t. j . od ruského cára. Udáva vodcov dľa mena a vôbec opisuje každú pletku zo Stanoviska čisto politickošovinistického.

Fedor Kanár bol na jednej pravoslávnej bohoslužbe, ale žandári každého bili, preto vypovedal pred vyšetrujúcim sudcom, čo od neho žiadal.

Bystranský farár Béla Demjanovlč vyhla­suje, že v jeho obci sa nič zvláštneho ne­stalo. Mal len menšie konfliky pre népszô-vetség (klerikalna katol. organizácia maďar­ská) pre isté rituálne veci, pre sjednotenie kalendára. Lud nechce žiadne novoty a ža­luje sa tiež na maďarizáciu školy. Knih ru­ských a noviniek nevidel v obci.

Michal Deák nevypovedal nič zvláštneho ale Andrej Tegze už sa ponosoval, že ho žandári pre jedon list, ktorý mal u seba, strašne dobili. Všetci ostatní svedkovia od­volávajú, čo povedali pred vyšetrujúcim sud­com, lebo Ich žandári bili, o žandársfcych brutalitách svedčili menovite Fedor Kanár a traja bratia Rosochovcl.

Chýrnik. Budapest, 13. februára.

f Vladimír Hurban. Cez Nový Sad došla nam smutná zprava,

že v Starej Pazove (v Srieme) zomrel 11. februára evanj. farár Viadlmir Hurban v 64. roku svojho činného života. Zosnulý bol dru­hým synom slávnej pamäti dra Jozefa Milo­slava Hurbana, buditefa národa slovenského, a bratom spisovateľa a básnika Svetozára Hurbana Vajanskeho. študoval bohoslovie a najväčšia slovenská osada v S'ieme, Stará Pazova, počítajúca dnes už viac než 6000 Slovákov, pozvala si ho za farára. Hurban začal organizovať sriemskych Slovákov, stal sa ich vodcom a jeho pričinením je Stará Pa­zova strediskom 25.000 sriemskych Slovákov. Lud organizoval politicky i hospodársky, za­ložil pomocnicu, ktorá dnes prekvitá už jako „Staropazovská banka", sriadil cirkev i ško­ly. Vždy verne podporoval strany národné, avšak neraz musel znáSaf i fažké boje nie-

gfitto 30 S L O V E N S K Y D E N N I S Strana 3

len na politickom, lei i v cirkevnom a v *poločenskom živote. Jeho vytrvalá práca zí­skala mu mnoho priateľova ctitetov. Slovenský národ ztratil v ňom verného syna a Slováci sriemski svojho vodcu. Zosnulého oplakáva vdova Aľgusta rod. Štúrova (neter Lude-vlta Štúra), dcéra Ludmila a syn Vladimír, kaplán staropazovský, mladý spisovatel slo­venský. Pohrab bude dnes v Stare] Pazove. Buď mu fahká zem slovanská!

— Zmena v ruskej vláde. Z Petrohradu oznamujú: Cár prijal demisiu ministerského predsedu Kokovceva a na Jeho miesto vy­menoval člena hosudarstvenného sovjetu a bývalého ministerpreseduGoremykina. Ostatní ministri — dfa úradne] zprávy — zostanú vo svojich úradoch. Cár udelil Kokovcevovi grófsku hodnost a prepustil ho reskriptom veľmi láskavým. Z Paríža oznamujú, že Sa sonov tiež odstúpi a že na jeho miesto vy­menuje cár Hirívígs, známeho belehradské­ho ruského vyslanca.

— Jako sa má Pavel Nludroň. Už sninuly štyri týždne, odkedy |e náš znamenitý vod­ca, predseda slovenskej národnej strany, Pavel Mudroň, v tešlnskej nemocnici. Ako známo, zlomil a vytknul si nohu v členku. Takáto rana by aj u mladSieho človeka vy­žadovala dlhú opateru, tým skôr u našeho 78ročnébo pacienta. Vzdor tomu, že pokra­čuje hojenie velmi pomaly a prevažovanie že býva vefmi boľastné, prenáša Mudrofl svoju boľasť hrdinsky a s obdivuhodnou tr-pelivosfou. Koncom minulého a začiatkom tohoto týždňa sa zjavila horúčka, ale na treti deň prešla a pacient sa zase cíti dos( dobre. Ž: by se stále zdržoval niekdo u neho v Těšíne, toho Mudrc n nedopusti, ale ho rodina i známi navštevujú často. Iste si nepripomenie Mudroňa žiaden Slovák bez -toho, že by mu v duchu z úprimnej duše nezaželal čim skoršieho vyzdravenia a zota­venia I

— Ve prospěch slovenské mládeže na če-kých školách složil dále dr. Miloš Krno, ad­vokát v Novém Sadě K 200 a stal se tak zakládajícím členem, mezi Slováky novosad skytni sebral K 50*—. Občanstvo na My­javě složilo k témuž čili K 70—, ve Velkých Levárech 436 kor. Všem dárcům srdečný dik vzdává ČíSknslovanská Jednota.

— Br. Gejza Fejérváry, bývalý honvédsky minister a pozdejíie ministerský predseda, teraz veliteľ telesne] stráže králové] vo Vie­dni, nebezpečne onemocněl. Kráľ dopytuje sa denne a] viackrát na stav svojho verného.

— Pozvanie. Slovenský Spolok a stol. spol. „Kriváň" v Budapešti srdečne pozý­vajú Vás i V.šu ct. rodinu na svoju spo­ločnú fašiangovú zábava, ktorá bude dňa 15. februára (v nedeľu) 1914. vo veľkej dvo­rane budovy Organizácie stavebných robot­níkov (VI., Aréna-út 68,, vchod z Dambin-ského ulice). Na zábave predstavia ochotnici „Kriváni" Ft. Urbánkovu veselohru „í/i sú všetci v jednom vreci" alebo „Prevrátený svet" a ochotníci Slovenského spolku jedno-aktovú frašku gr. Alex Fredra „jediná dcéra". Medzi divadelnými predstaveniami budú veselé výstupy. Po programe tanec pri hudbe cis. a kráľ, peš. pluku č. 23. — Vstupné: na I. miesto K 3—, II. miesto K 2 — a na III. miesto K 1 —. Vstupenky možno dostať v predodpredaji u pána Viktora Sekeya, pokladníka Slovenského Spolku (VIII. Mária-u. 15., I. 8., číslo tefefonu: József 12-97.) u pána hostinského Jána Janíka (VIII, Szúz-u. 11), u členov riaditeľstva a večer pri pokladnici. Začiatok o 8. hodine. Ctené obecenstvo úctivé prosíme, aby sa na Čas dostavif ráčilo. Podrobný poriadok rozdá sa na zábave.

— Z Petrovca dostali sme tieto riadky: Náš petrovský priemyselný spolok, vlastne Jeho správa a výbornfci, chceli sa zabaviť a potom ešte z toho a] osoh maf. Nuž zaria­dili dňa 1. februára tanečnú zábavu a dali do pozvánok, že čistý zisk dajú na dobro­činný cieľ. Tak to dali oznámiť a] y našom Denníku. Obecenstva, práve vzhľadom na

1 1 «

5 * a. 3

• B

1 J 1

i PUMPY jjaf jedine osvedčenej sústa-j[]f|5» vy, bezvadnej konštru-íyPn kcie pre väetky ručné, gSft žen tú rove, parné, ele-

Sj (1 ktrické pohony kaidej verkosti. Pre najvačilu

KJjfl 1 hĺbku a vzdlalenosf vy-tm I raba = = =

f \ VODOVODY ^*,_j> obecné, mestské, pre ho­

spodárstva a súkromné domy zariaďuje na zákla­de mnohoročných zkuše­nosti s neobyčajne vý­hodnou zárukou jedine

Frvol pfErovská toTima n [fL " pompy s vodovod} ::

ä b JÁN ÍIIEZ Y PŘEROVE (Morava). 3302

dobročinný cieľ, sišio sa mnoho. Ale čo sa tu nestane ? Páni riaditelia zábavy si zvyšok 103 korún Jednoducho medzi sebou podelili. Keď podajedni nechceli pristaf, aby ten zvy­šok bol rozdelený, lež ta oddaný, kam patri, na dobročinné ciele, okřikli ich, že „zvyšok patri nám, ktorí sme zábavu riadili." Nuž či je to nie pekný príklad od pánov remesel­níkov ? Pýtame sa, ako mohol správca Prie­myselného a t;, k a] Čítacieho kruhu s pod-správcom Priemyselného spolku, ktorý Je súčasne a] správcom Petrovského pohřeb­ního spolku, dopustit, aby sa zvyšok zo zábavy upotrebil nie na to, na čo bol ve­rejne určený? Jako si ho mohli podeliť medzi sebou? Tu už prestáva všetko. Kdože odu­ševni a povzbudí pospolitý ľud, aby dal na dobročinný cieľ korunku-dve, keď oni sami príkladom nepredchádzajú, ba takým pokra­čovaním ešte a] druhých znechuťujú ku pod­pore. Lud bude ukazovať na našich správ­cov a tak aj na nás všetkých, že sme vše­tci jednakf. A celkom správne: akých si vo­líme prednlakov, taki sme aj sami. Proti nepeknému výčinu riaditeľstva zábavy mu­síme sa čo najrozhodnejšie ohradiť, lebo také pokračovanie vrhá-»„sepekné svetlo na celý náš spolok a na všetkých remeselníkov petrovských. — Priemyselník.

— Pašič a Venizeloi cestovali cez Buda­pešť do Belehradu. V Pešti grécky minister­ský predseda navštívil gr. Tíszu a u grófa Júliusa Andrássyho nechal navštívenku. Po dvojhodinovom pobyte oba ministerskí pred­sedovia spolu odcestovali na riadnom rý­chliku do srbského hlavného mesta, kam došli včera večer.

— Chytili dvojnásobného vraha. V Prahe chytila policia 24ročnéno Leopolda Sochora rodom z Viedne, o ktorom vysvitlo, že on zavraždil a vyraboval 29. Júna 1913. vo Viedni prostitútku Micu Schmidtovu a pred niekoľsými dňami v Prahe Leopoldlnu Muhrovu. Sochor sa k obom zločinom pri­znal. Krém toho lúpežil aj v Čáslavě a na Kutne] Hore. Vraha odviezli do Viedne.

— V náboženskom šialenstve 27ročný vinár Tausele vo virtembergskom mestečku Desingheine zabil svoju matku motykou. Na jej smrteľný výkrik přiběhnul otec, ktorého však syn na smrť srazil. Mladý Tansele zú­častnil sa v posledných časoch shromážděni náboženské! sekty, Čo mu na konec rozum pomútilo. Odviezli ho do blázinca.

— Nový škandál v Nemecku. Z Kä'na n. R. oznamujú: Do neďalekého Donisburgu prišlo asi sto pánov oblečených za dámy a v uzavrenej sáli zariadili si kostýmny ples, na ktorom páchali hnusné orgie. Policia vnikla do miestnosti a zatkla všetkých účastníkov, ktori prináležajú všetkým spoločenským vr­stvám a pochádzajú z Hamburgu, z Berlina a z iných veľkých miest. Pri príchode po­licie mnchi chceli vyskočiť oknom, ale po­licia ich v tom prekazila a všetkých zajala.

— Oberammergauerpassionsfestspielalpen kräuterklosterdelicatesfriihstiickskäse. Toto Je najnovšie „krásne" slovo „ľubozvučné]" nemčiny. Je to meno syra, ktorý teraz uvie­dla do obchodu s veľkou reklamou istá po rýnská firma. Hlavnou zvláštnosťou syra je jeho strašne dlhé meno, ktoré má nie mene] než 73 hlások. Po slovensky musíme syr siete úverových družstiev

pomenovať celou vetou asi nasledovne „Kláštorský syr slávnostných pašiových hie v Oberammergau, vyrobený z alpských ra­stlín, raňa]ková lahôdka." Výroba tohoto syru neni ani taká tajemná. Vyrába sa z čerstvého sadlého mlieka, ku ktoré HU pridá sa vôňa sušených rastlín a potom sa po­krop! rýnským vlnom, v ktorom bola mo­čená voňavá marinka.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Sporiteľne v Rakúsku. Dfa referátu dr

Schó,líhala na valnom shromážděni ríšskeho sväzu nemeckých sporitelien bolo v Rakúsku koncom r. 1913. v celku 690 sporitelien, z toho nemeckých 430, českých 175, Slovin­sko-horvatských 21, poľských a rusínskych 56 a italských 8. Stav vkladov koncom r. 1913. nie Je ešte známy; koncom r. 1912. činil 6415 miliónov korún. Úhrnný obnos vkladov stúpa v normálnych časoch ročne o 200—300 mil. K, roku 1912. stúpnul iba o 46 mil. K a rok 1913. bude akiste vykazo­vať poklesnutie. — Rakúske „sporiteľne" — ako známo — nie sú ústavy súkromné, ale verejné, po väčšine obecné (mestské). Ob­chody ich sú zákonom presne vymedzené, aby ztráty boly čo možno vylúčené. Za závä iby spo­riteľne rúči okrem jej majetku i celý majetok a všetky dôchodkové zdroje dotyčnej verejne] korporácie (obce, mesta, okresu), ktorá spo­riteľňu udržuje. Preto vklady na sporiteľne knižky požl/ajú sirotčiu (pupilárnu) istotu, bo zirata vkladu Je dľa ľudského dohadu vôbec nemožná. Prirodzene, že sporiteľne pri úzkom oboru svojich obchodov a pri istote obchodov, ktorá vylučuje počítanie vysokých úrokov, ani samy nemôžu platit tak vysoké úroky vkladové, ako ústavy sú­kromné, ktoré púšťajú sa do obchodov ri­skantných, kde prirodzene aj viac zarábajú. Preto vkladový úrokomer u sporitelien (e vždy o niečo nižší, než u súkromných ústa­vov a rozdiel ten sa ešte značnejšie zväčši) menovite v časoch veľkej fi­nančnej tiesne, akú sme mali v minulých dvoch rokoch. Mnohí vkladatelia, ktorých lákal zisk úrokový väčšmi, než naprostá istota vkladov, vyberali svoje vklady zo sporitelien a ukladali do bánk. K tomu dru­žila sa časom až nestudná agitácia bánk za získanie vkladov. Mnohé banky vysielali svojich úradníkov na cesty, aby — ani da­jakí vigéci — chodiac po vkladateľoch sna­žili sa odlákať vklady z iných ústavov do svojho. Prirodzene najväčšmi utrpěly tým ústavy, ktoré nie sú založené na vytí kanie veľkých ziskov, teda sporiteľne a organizá­cie družstevné. Je známo, že istá banka, ktorá pred rokmi začala — so zvučnými heslami a menej zvučným výsledkom — „pracovať" i na Slovensku, vysielala svojich vyššich úradníkov „obrábať" kapitálové sil­nejšie úvěrné družstvá, aby svoje prebytky ukládaly si nie u svojej družstevnej centrály, lež u nej, sľubujúc im vyššie zúročenie. Po­kles sporiteľných vkladov spôsobila teda nielen všeobecná kriza hospodárska, ale z veľkej čiastky a] špinavá konkurencia poda­ktorých ústavov bankových.

U nás v Uhorsku sporiteľni v európskom siova smysle niet. Existujú sice asi 4 obec­né sporiteľne, ktoré možno považovať za akýsi nábeh k tomuto typu ústavov peňaž­ných, ale vzniku nových bráni vláda, Jejž ležia na srdci predovšetkým záujmy bánk. Je známo, že i mesto Budapešť chctlo by sriadit vlastnú sporiteľňu, no, pre projekt ten nemôže nijako získať súhlas vlády, i Nuž a veru ak voľakde, ftak v Uhrách slšlo by sa stvoriť druh peňažných ústavov, ktorý nebol by založený na principe partout-výdeíkár-stva a zlomil by tak úženlcky monopol bánk akciových. Do ohľadu přišly by v prvom rade „sporiteľne" dľa vzoru rakúskeho, poneváč ale jednak v dohľadnej dobe niet nádeje na zá­konitú úpravu takýchto ústavov, Jednak ale útvar tento hodí sa skôr ťre pomery mestské, nezbývá než druhá cesta vybudovanie hustej

hospodárskych.

Strana 4 SLOVENSKÝ DENNÍK CIslo 30

Tržné ceny dňa 12. februára. Na plodlnovej burze ostaly ceny v celku nezme­

nené, len pšeničné otruby stiiply o ďalších 5—10 halierov.

Úradne značené boly plodiny na pešťskej burze za 100 kg takto:

Pěonioa. Potisskd:

TI kg-ová 23 80-2410 Z8 „ r 2400--2430 79 , , 24-10-2440

i? : : r : = ; = Zadunajská:

77 kg-ová 2365-2385 78 , , 2375-2410 19 , , 2400-24-25 » . . _ • _ — • _ 81 . . -• ' -

Peštianska : 77 kg-ová 2375-2400

JT8 _ , 23S5-2415 79 , . 24 0 0 - 2 4 3C 80 . . - * ' -81 , . - . . -

Benátska: 77;ke-Ová 2380—2405 78 _ , 2385—2415 79 , , 2410-2440 80 • . -• •-81 , . - ' •-

EgtrarsEStsaKarsti '

1775 1405 1540

Báčska: TI kg-ová 2375-2400 78 , , 23-85-2115 79 . , 24-10-24-35 80 , , -• ' -81 , „ - • -

Raž L K 17-75-17-85. sfeedná K 1765 Jačme* Ia. 14-15—14-70, Stredný K 13*70-tívos ia. K 15*70—16*40, stredný K 15.10-SwksifSca uhorská, nová K 1360—1380 Pieničné otruby jemné K10 20—10-60

„ , hrubé ,1040-10.80 Zemiaky pre kuchyňské účele:

biele ružové zadunajské K 4*20-4-30 4-70—490 5*50-5-60 Slovenské , 420—4-30 4-70—490 5*75-595 peštské . 4-20—4*30 470-490 5*80-6*00

Zemiaky pre účele zemědělské a priemyslové: zadunajské, biele K 3*40—360 slovenské, » „ 350—3*70 pešfské, , , 3-40—3*60

Vajcia (za 10 veltuctov = 1440 kusov): potlské K 12300—12600 košíkové K 130*90 (11 kusov 1 K)

žlté

Ceny cukru v Prahe 12. februára. (Z Ústi n. L.)

Cukor surový, pohotový . . K 21-30 •— , , na okt—dec. . , 2175 •—

Tržné ceny vo Viedni 12. februára. Na viedenskej burze ceny ostsly nezmenené.

Úradne značené bolo obilie vo Viedni takto: ^ěgaíca; za 50 ks

— potisská . . . . K 12*70—1295 — banátská . . . , , „ —' •— — zadunajská . . « — slovenská , , , . , .

'ássž za 50 kg. — slovenská . . . Ó K — psštská - , . , , . , — iná uhorská .

fačnseä: za 50 kg — moravský . . . , . K —* -'— — slovenský , —• •—

Sakarlca: uhorská . . . » —* •— — nová . . . . . . . —* •—

Ovos: uhorský 1-a . . , , , —* '— — prostredný B 803— 8-35

Majitel a vydavatel: Slovenský Denník úá. spol, Zodpovedný redaktor: Anton Štefánek.

11-70-1250

9*20- 950 9*30- 9-50

Hotel METROPOL s o 150 i z b a m i

Budapest, VIII., Rákóczi-iít 58.

Vo všetkých miestnosfach zavedené kú­renie, elektrické osvetlenie, lift, moder­né hygienické zariadenie, čitárne a spo­ločenská sien, prvotriedna maďarská a francúzska kuchyňa, kaviareň, zimná záhrada, prvotriedna hudba, osobitné siene, separé na bankety a svadby pri miernych cenách. = = = = = = =

3711

Hotel „Slávia" v B r n e | s stredisko všetkých Slovanov.^

BEatľStSaEaršat23E3E3rS)fS3(23ESt23-*S)Ea3 * U m e l e c k ý h o d i n á ř a z l a t n í k

M. KATZ. « Hlavný obchod: Budapest, VI., Aradi-u. 39. * Filiálka: „ VI.,Szondy-u. 90. « » « « « Má veľký sklad. - Opravuje * * * * * * * « « * hodiny s 2-roänou zárukou. * * * * *

(ia .ibsth redakcia nie ie sodpOTedná).

Poďakovanie. Všetkým tým ci. peňažným ústavom, ako i jed­

notlivcom priateľom, ktorí z príležitosti odumretia nášho všeobecne obrúbeného správcu Jozefa Kraitu svoju sústrasť vyjadrili, úprimnú vďaku vzdávame.

Nové Mesto nad Váhom, 13. februára 1914. Filiálka Myjavskej banky

3882 účast. spol.

* * * * « * * *

ROBNE OZNAMY Za drobné oznamy piati sa vždy vopred, a sic* 4 haliere za slovo; začiatočné a každé hrubo tlačen; slovo 8 halierov. K nábidkatn k sňatku a ku vše­tkým takým ozňamc'm k'de dóš'.é příhlasy expedujf adíalbistrácJa, Treba priíciif '20 halierov na porto, Pri riotasoch trees přilezlí známku ha odocved.

Hľadá sa súca, inteligentná osoba z a gazdinú do domácnosti. Plat dla- dohovoru. Příhlasy na Já­na Stepitu v Turčianskom Sv. Martine (Turócz-szentmárton). 3884

fc

HOTEL DEAK FERENC Budapest, VIII., Aggteleki-u. 7. Neďaleko východného nádr.žia. Je prvotriedny mo­derne zariadený občiansky hotel. Slušné

—> ceny — otí 3 korún vyššie.

HLASY Z OBECENSTVA. Tisíci chvália všeobecne známy a obrúbený

„Juno krém" masť na tvár, lebo kdo ju upotrebuje. istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatisce fľaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik „juno krému* stojí K 1*20 a k tomu patriace mydio 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete ;K 2*30, za kt; rý obnos dostanete Juno krém" k tomu pa­triace mydlo a návod k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Do­stať u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya.

Pište teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší pokjad. Mnohým fažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpí na. žalúdkové bofasti a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď užíva „Kalvarské aroma­tické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby prestali hneď všetky bofasti a napravily žalúdok. Cena fľašky 50 hal. Pošton zasielajú sa najmenej 4 frašky za vo­pred poslaný obnos K 2*30 franko alebo na dobier­ku.-Pri každej zásielke je priložený návod k upo­trebeniu. Dostať u dr. Eugena Flittnera, Beszter­czebánya),

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu ešte dnes. 3699

označujú čo vý­borný liek proti

kašlu KHÍ5EK01ÍE

prsné taramelly

s t r o m a j e d l a m i .

Viac miliónov ľudí s prospechom lieči kašel, chrýpka.ka-tár,zahllenenle,bo- I lenle hrdla ako aj nachladnutia. 6100 not., lekárskych a súkrpmných vysve­dčení najlepšie do- I kazuje istý a rý- |

chly účinok.

H zväčšujúce, chutné bonbony

(cukríky). Balfk20až40hal., i plachovica 60 lial., k dogtanlu u La­dislav Erényi, le- \ kárňa,VII.,Dob-u. ako a] vo všetkých J

lekárňach. 3635

i Obchodníb-Sloväli •; môže dostať do prenájmu í od 16 rokov dobre idúci | obchod so strižným, mie-] Sáným a porcelánovým Í tovarom. Ročná tržba 80. i do 100.000 korún. Má stä-| lych odberateľov, dom sa j nachádza na najlepšom • mieste, má licenc na pre-\ daj liehových nápojov vo i vefkom ä v malom. Môže í prevziať aj tovar a dom do Í árendy. Zriedkavá prl-•'. le í i t í í sť p r e áikov-; n e h o Slováka - ob-S chodníka, ktorý má pri-I merný kapitál. Piatebné t podmienky veľmi výhod-j né a dľa dohovoru. Bližší j výved podá Emil Niko'lič, í obchodník v Pivnici (Pln-; czéd, Bácska). 3870

j Ř Vauro Paróczay S ' X P a n s k ý k r a j č í r *&

® B U D A P E S T , ® @ VIII., József ul 4. g V >*; Prijíma aj opra- X V2) vy, čistenie a že- (2/ (Ô) hlenie. 3S61 0

!®®®®®®@®

BARANY hostinec a jedálna Budapes t , Klauzál-U. G. 2. (Roh Rákócziho ulice). Dobrá kuohyňa. Pr ík ladná obsluha, i l i z k e ceny. 3s53 Majiteľ: PavelNémeth.

Ústredný ob­chod s

Budapešť, IX., Lónyayu. 5. Má na sklade obuv vlastnej výroby. — Podnik na rýchle podbitie obuve. ?B56

Inserujte v Slovenskom Denníku.

OK>OK<

TofiSFila y p o r e Rrólove cilĹabem o yCasf oloviciatb

Čechy.

Čo je Eonit? Eonit je výborná moderná

škrydla na pokrývanie, ktorá v konkurencii s cudzími vý­robkami vydobila si prvé mie­sto. Žiadajte prospekty! Ceií-trálna kancelária v Hradci Králové, Čechy. 2334

9i IHEBi m TRNAVSKÁ A VIDIECKA LUDOVÁ BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE agyszombat), Rákócziho ulica č. 19.

Založená P. 1897. (vo vlastnom dome]. Založená P. 1897.

Platí od všetkých vkladov polpiata percenta 2 o ,)» 4 koruny 50 halie­rov čisto, s daňou 5°|0-ový úrok Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulované úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, lacno a rýchle.

3571

Tlačou Budapeštianskeho nakladatefského spolku účastinárskej spoločnosti, Budapest, Vlil., Mária ulica číslo 15.