Cyprus a Egypt v staroveku

Špeciálne vydanie o dávnej civilizácii z povodia Nílu

Staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov

MIMORIA

DNE

AŽ 144

STRÁN!

cena|72 Sk, Kč

ročn

ík X

IX

2–3|2008

pre predplatiteľov cena 45 Sk

Vedeckopopulárny časopis o dejináchwww.historickarevue.com

Svojou úrodnosťou predstavoval ideálne

miesto pre život. Strategická poloha

ostrova napovedá, že oň prejavila

záujem na vrchole svojich síl ne-

jedna mocná ríša v Stredomorí.

V dobe bronzovej, období keď

dominovali mocné civilizácie Egypta

či z oblasti Mezopotámie, sa dostal ostrov

do ohniska ich obchodného záujmu. Vyskyto-

vali sa na ňom totiž bohaté ložiská medi, suro-

viny tak potrebnej na výrobu bronzu. Postup-

ne sa dominantnou zložkou obyvateľstva os-

trova stali Gréci achájskeho pôvodu. Kontakty

medzi Cyprom a Egyptom boli vtedy hlavne

obchodného charakteru.

PREČO SA O OSTROV ZAUJÍMALI MOCNÍ?

Za vlády Thutmoseho III. sa však značne

zmenili mocenské pomery v celom vtedajšom

starovekom svete a výrazne zasiahli aj do

dejín ostrova. Veľký faraón, po tom čo sa

konečne dostal k moci, vytiahol s mocnou

armádou na severovýchod do Ázie. Jeho cie-

ľom bolo obnoviť stratené pozície krajiny

na Níle v oblasti Sýropalestíny. Vynaliezavý

vojvodca dobyl Joppu, vyhral obrovskú bitku

pri Meggide a prekročil dokonca Eufrat. Po-

mocou fenického loďstva sa podarilo generá-

lom Thutmoseho III. ovládnuť južné pobrežie

ostrova. Cyprus predstavoval skvelý zdroj nie-

len medi, ale aj dreva, ktoré bolo v Egypte

veľmi vzácnou komoditou.

Cyprus a Egypt v staroveku

Ostrov zostal v akomsi „vazalskom“ postavení vo-či Egyptu aj v neskoršom období, čo môžme usúdiť aj z diplomatickej ko-rešpondencie z Tell el Amarny medzi Achnatonom (1352 – 1336 pred n. l.) a „kráľom z Alašije“ (staroveký názov pre Cyprus). Tento dokument nám vypovedá, že Cyprus bol v dobe 18. dynastie v akejsi podriadenej pozícii voči Egyptu.

V podobných medziach môžeme hovoriť aj o čulých, ale skôr obchodných sty-koch medzi Cyprom a Levantou. Veď spomínané známe mestské obchodné centrum Ugarit, ktorého zvyšky sa nachádzajú na území dnešnej Sýrie, bolo v neustálom kontakte s Cyprom. Je pravdepodobné, že Egypt udržiaval obchodné kontakty s Egejskou oblasťou najmä v čase Novej ríše aj prostredníctvom veľkých stredísk na Cypre a v Levante. Blížila sa však katastrofa pre celé východné Stredomorie. Aj Cyprus, podobne ako iné ostrovy a krajiny východného Stredomoria, zasiahol v 12. storočí pred n. l. vpád morských národov, ktoré rozvrátili aj Enkomi, vtedy dominujúce mesto na ostrove, aby sa ich konečným cieľom stal bohatý Egypt. Ramesse III. (1184 – 1153 pred n. l.) z 20. dynastie (1186 – 1069 pred n. l.) ich útoky, ako aj útoky Líbyjcov, odrazil. Najvýznamnejšou dobovou informáciou o vpáde morských národov sú znázornenia na reliéfnej výzdobe vonkajších stien chrámu z egyptského Medínet Habu, ktorý dal postaviť Ramesse III. a informácie na tzv. Harissovom papyruse. Ťaženia viedli príslušníci doteraz nie celkom, res-pektíve nie vždy jednoznačne identifikovaných a svojím pôvodom trošku záhad-ných etník (uvádzaní sú napríklad Šardanovia, Turšovia, Pelesetovia – Filištínci,

autor | PAVOL MINARČÁK, DRAHOSLAV HULÍNEK

90 | HISTORICKÁ REVUE

Kontakt Egypťanov s ostrovom Cyprus bol pomerne čulý a rozvinutý. Už jeho blízka geografická poloha - v Stredozemnom mori na sever od nílskej delty - naznačuje bohaté väzby medzi oboma starovekými krajinami. Vplyv Cypru na dejinný vývoj Egypta bol preto nezanedbateľný.

2–3|2008

Tekkerovia, Šeklešovia, Vašešovia, Dana-unovia – možno grécki Achájci; medzi nich zaraďujú súčasní odborníci aj gréc-kych Dórov). Morské národy na svojej „ceste” Stredomorím rozbili Chetitskú ríšu a priviedli na pokraj úpadku či úplne zničili aj iné štáty. Aj napriek tomu, že ich posledný veľký panovník egyptskej Novej ríše Ramesse III. porazil, Egypt utrpel veľké škody a nakoniec sa Nová ríša zrútila.

NASTÁVAJÚ NEPOKOJNÉ ČASYKrajina na Níle sa odmlčala a v na-

sledujúcich storočiach len výnimočne mocensky zasahovala do záležitosti Blíz-keho východu. V rýchlom slede sa vystrie-dalo niekoľko cudzích dynastií (líbyjská,

núbijská) a nakoniec sa na severovýchodných hraniciach hrozivo vynorilo veľké nebez-pečenstvo v podobe mocných asýrskych vojsk.

Na Cypre, v rámci osídlenia, kontinuálne aj naďalej prežívalo achájske etnikum, a to i napriek tomu, že Cyprus, podobne ako iné oblasti vo východnom Stredomorí, čiastočne zasiahla nová vlna osídlenia – či už ďalších gréckych skupín alebo osadníkov z Malej Ázie.

V kultúrnom vývoji Cypru môžeme už minimálne od priebehu druhého tisícročia pred n. l. vnímať istú zaujímavosť. Ostrov, napriek svojej neveľkej rozlohe oproti pevninským kra-jinám, bol často charakteristický väčšou regionálnou rozdielnosťou kultúrneho vývoja. Juhovýchod a východ ostrova aj naďalej viac inklinoval k Egyptu, čo sa prejavovalo v miest-nych kultúrnych tradíciách. Na západe a severozápade bol zasa na základe geografických daností badateľnejší vplyv z Egejskej oblasti a Malej Ázie. Onedlho, najmä v prvej polovici prvého tisícročia pred n. l., bolo miestne grécke obyvateľstvo výrazne kultúrne a spoločensky

ovplyvnené neďalekými Feničanmi z ázijskej pevniny. Títo slávni moreplavci a ob-chodníci prenikali na ostrov a zakladali tu svoje usadlosti a kolónie. V prie-

behu rokov 950 – 850 pred n. l. tu založili kolóniu Kition (dnešná Lar-naka). Významné cyperské mesto Amathous už od prvej po-

lovice prvého tisícročia pred n. l. nesie výraznú pečať fe-nického vplyvu okorenenú prvkami z neďalekého Egypta. V 8. až 7. storočí pred n. l., počas archaic-kého obdobia, sa ostrov dostal na nejaký čas

pod nadvládu Novoasýrskej ríše. Stalo sa tak v roku 715 pred n. l., keď Asýrii vládol mocný panovník Sargon II. (722 – 705 pred n. l.). Sargonovým nástupcom sa na krátky čas podarilo ovládnuť aj

Egypt (670 – 663 pred n. l.), a tak bola krajina na Níle spolu v jednej ríši s týmto ostrovom, aj keď boli obaja pod Asýrskou

mocou. Asýrska nadvláda na Cypre sa skončila medzi rokmi 626/612 pred n. l.

Ríša z mezopotámskej oblasti ponechala ostro-vu relatívnu samostatnosť, pričom hospodársky a do

určitej miery ani kultúrny vývoj Cypru vôbec nenarušila. V tomto časovom úseku okrem fenického a asýr-

skeho vplyvu môžeme hovoriť aj o tzv. egypto-mánii, ktorá výrazne ovplyvnila najmä miest-

ne umenie.

ročník XIX

staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov

| 91HISTORICKÁ REVUE

MAPA OSTROVA CYPRUS S NAJVÝZNAMNEJŠÍMI LOKALITAMI STAROVEKU

JEDINÉ MOŽNÉ SPOJENIE MEDZI EGYPTOM A CYPROM

BOLO PO MORI. LOĎ ZO STAROVEKÉHO

EGYPTA.

Po oslabení Asýrskej ríše a následnom znovuosamostatnení sa Egypta nastal v krajine ďalší veľký rozkvet. Nástup 26., tzv. sajskej dynastie (podľa sídelného mesta Saje), znamenal pre faraónsku ríšu mocenský vzostup. Dochádza k rozvinutiu kontaktov s gréckou kultúrou. Tá ovplyvnila všetky stránky života Egypťanov. V delte Nílu bola založená grécka obchodná kolónia Naukratis. Do egyptskej armády sa dostávajú grécki žoldnieri s novou výzbrojou, novou technikou boja a tvrdšou disciplínou. Grécki vojaci tvorili nosnú časť armády nielen Egypta. Sila krajiny narástla a stala sa výrazným mocenským činiteľom vo východnom Stredomorí. Pozornosť tejto sajskej dynastie sa zameriavala hlavne na obchod a menej na vý-boje, avšak nevyhýbali sa ani tým. Strategicky umne organizo-vané ťaženia viedol z dôvodu posilnenia egyptskej moci v rokoch 574 – 570 pred n. l. faraón Haibre (589 – 570 pred n. l.) nielen proti Fenícii, Palestíne, ale aj proti Cypru, ktorý možno aj dobyl. Nakoniec bol zbavený vlády a podľa jednej verzie ušiel do Baby-lonu. Počas babylonského ťaženia proti Egyptu, svojej bývalej vlasti, ako bojovník v radoch útočníka zahynul. Podľa druhej verzie ho jeho nástupca Ahmose II. po zbavení moci vydal Egypťanom a tí sa mu pomstili za zahanbujúcu porážku vo vojne s Kyrené zabitím. Mysleli si, že uprednostňuje svojich gréckych žoldnierov a do vojny poslal iba egyptské zbory, aby sa ich zbavil.

Asi najznámejší panovník sajskej dynastie Ahmose II. (Amasis, 570 – 526 pred n. l.) si získal povesť skvelého vládcu, ktorý zabez-



TÁTO FAJANSOVÁ NÁDOBA MÁ EGYPTSKÚ FORMU, AVŠAK NIEKTORÉ ANOMÁLIE NAZNAČUJÚ, ŽE BOLA VYROBENÁ NA CYPRE

KRÁĽ Z ALAŠIJE ACHNATONOVIKu kráľovi egyptskému, svojmu bratovi, prehovoril kráľ

z Alašije, tvoj brat, takto:Darí sa mi dobre. Mojím domom, mojej žene, mojím

deťom, mojím šľachticom, mojím koňom a vozom a všet-kému v mojich krajinách sa naozaj darí výborne.

Tiež môjmu bratovi nech sa darí dobre! Tvojím domom, tvojím ženám, tvojím deťom, tvojím šľachticom, tvojím ko-ňom, tvojím vozom, a všetkému v tvojich krajinách nech sa darí čo najlepšie!

Vedz, môj brat, že som do Egypta vyslal s tvojím poslom svojho posla. Keď som ti zaslal 500 talentov medi, poslal som ich ako dar svojmu bratovi. Môj brat! Nebuď zarmú-tený preto, že je medi tak málo! V mojej krajine usmrtila totiž ruka Nergala [boh mora, more v tomto období muselo na ostrove spôsobiť živelnú katastrofu, pozn. autora], môjho pána, všetkých ľudí, a preto tu nie je nikto, kto by meď pripravil. Nesmúť preto, môj brat! Rýchlo pošli svojho posla s mojím poslom! A všetku meď, o ktorú si ma žiadal, ti potom pošlem. [Cyprus spolu so Sinajským polostrovom boli miesta, kde sa v tomto období nachádzali najväčšie ložiská medi v starovekom svete]

Si môj brat. Pošli mi, môj brat, veľké množstvo striebra. Daj mi striebro božstva! Potom tiež pošlem svojmu bratovi všetko, o čo ma žiadal, o čo si žiadal ty, môj brat.

Ďalej, brat, daj mi vola, o ktorého ťa žiadal môj posol, môj brat! A pošli, môj brat, dobrý olej, ó môj brat, pošli mi dve nádoby a zaklínačov orlov mi pošli!

Ďalej, môj brat, ľudia mojej krajiny rozprávajú so mnou o dreve, ktoré odo mňa dostáva kráľ egyptský. Tak môj brat, daj mi zaň protihodnotu!

Ďalej: V Egypte zomrel nejaký muž z Alašije a jeho maje-tok je v tvojej krajine, jeho dieťa a žena sú však u mňa. Tak, môj brat, zhromaždi majetok muža z Alašije a daj ho, môj brat, do rúk môjho posla!

Môj brat, nech sa tvoje srdce nezarmucuje nad tým, že tvoj posol zostal v mojej krajine tri roky, lebo Nergalova ruka leží na mojej zemi a na mojom dome. Moja žena mala syna, ktorý je teraz mŕtvy, môj brat.

Čo najrýchlejšie vyšli svojho posla s mojím poslom. Po-tom ti pošlem dar pre svojho brata.

Ďalej nech môj brat pošle veľké množstvo striebra, o ktoré som ťa prosil, ó môj brat!

A ostatné o čo som ťa prosil, nech môj brat pošle a splní všetky priania. A akékoľvek prosby ku mne vyslovíš, všetky ich splním.

Vyvaruj sa spojenectva s kráľom z Chatti [Chetitská ríša] a s kráľom zo Šancharu! [pravdepodobne ho môžeme identifikovať ako biblické mesto Sinear, ale je to len hy-potéza] Ja: ak môj brat poslal akékoľvek dary, všetky som ti ich oplatil dvojnásobne.

Tvoj posol prišiel ku mne ako...,A môj posol prišiel k tebe ako...,(Preklad tabuľky z Tell el Amarny (Achetaton). Do slo-

venčiny preložené z publikácie: Werner, Ekschmitt: Paměť národů. Praha 1974.)

2–3|2008

pečil krajine a jej obyvateľom blahobyt. Vie-dol iba jednu vojnu, a to práve proti Cypru. Porazil vojsko tamojších vládcov a vymohol si od nich pravidelné poplatky. Ostrov sa tak opäť dostal pod vládu jedného panovníka. Ku koncu vlády Ahmoseho II. sa však za hrani-cami Egypta vznášal oblak hrôzy v podobe mocného protivníka Perzskej ríše. Egyptský fa-raón sa na neodvratnú zrážku začal koncen-trovať. Žiaľ, uprostred týchto príprav nečakane zomrel a následne sa Peržania po tvrdom od-pore zmocnili krajiny. Vládcovia z Persepolisu postupne ovládli celé východné Stredomorie.

Klasické obdobie, kedy dosiahla grécka an-tika jeden zo svojich vrcholov, začalo okolo roku 480/475 pred n. l. V prvom tisícročí pred n. l. pretrvávali na ostrove viaceré kráľovstvá s mestskými centrami. Tie boli atakované naj-mä Perzskou ríšou, ktorá ho v roku 562/560 pred n. l. prvýkrát ovládla. Cyperské kráľov-stvá boli vlastne v mnohom podobné gréc-kym mestským štátom. S perzskou hrozbou a nadvládou sa u obyvateľstva Cypru čoraz intenzívnejšie prejavovala spolupatričnosť s ostatnými Grékmi.

BOJ O OSTROVPanhelenistické cítenie tu v 5. a 4. storo-

čí pred n. l. dosiahlo svoj vrchol. V rokoch 410 – 374 pred n. l. zjednotil a ovládal celý ostrov Eugoras I., ktorého de facto akceptoval

aj perzský panovník. Toto obdobie býva považované za najskvelejšie v dejinách antického Cypru. Aj Egypt, keď v období rokov 404 – 343 pred n. l. nadobudol opätovnú nezávislosť, uzavrel s týmto cyperským vládcom spoje-nectvo. Podobnú alianciu uzatvoril Eugoras I. aj so Spar-tou a inými gréckymi štátmi a spolkami. V priebehu roku 386 pred n. l. vypuklo na ostrove otvorené povstanie proti Peržanom. Podporovali ho ajAtény. Avšak aj napriek tomu v roku 380 pred n. l. Cyprus definitívne dobyli Peržania, ktorým pomáhali Feničania. Perzskú nadvlá-du následne o niečo vyše polstoročie na-dobro ukončilo ťaženie Macedónčanov. Počas

vojenskej expanzie Alexandra Macedónskeho

v rokoch 332 – 323 pred n. l. sa stal ostrov

súčasťou jeho ríše. V tomto časovom úseku sa

Cyprus prehupol do obdobia helenizmu. Chronologicky

býva uvádzaný rok 325 pred

n. l., kedy ho Alexander III.

Veľký oslobodil od perzskej

nadvlády. Po smrti veľkého

dobyvateľa sa stal ostrov,

vďaka svojej výbornej stra-

tegickej polohe, centrom zá-

ujmu jeho bývalých generá-

lov, ktorí bojovali o čo naj-

väčší kus ríše.

Pri vznikaní helenistic-

kých monarchií zohral Cyprus

nezanedbateľnú úlohu.

ročník XIX



SOCHA Z TRETEJ ŠTVRTINY 6. STOROČIA PRED N. L. (550 – 525 PRED N. L.) S VÝRAZNE EGYPTIZUJÚCIMI PRVKAMI – NAJMÄ GESTO ZDVIHNUTEJ PRAVEJ RUKY K HRUDI A OBLEČENIE

POZOSTATKY CHRÁMU, KTORÝ BOL ZASVÄTENÝ AFRODITE V MESTE AMATHOUS. OBROVSKÁ NÁDOBA JE KÓPIA ORIGINÁLU, KTORÝ SA MOMENTÁLNE NACHÁDZA V METROPOLITNOM MÚZEU V NEW YORKU. PÔVOD NÁDOBY MÔŽEME DAŤ DO SÚVISLOSTI S FENICKÝM PROSTREDÍM. POCHÁDZA Z 1. POLOVICE PRVÉHO TISÍCROČIA PRED N. L. MESTO AMATHOUS NA JUHU OSTROVA BOLO Z HĽADISKA EGYPTSKÉHO VPLYVU JEDNO Z NAJDÔLEŽITEJŠÍCH.

V roku 306 pred n. l. sa v pobrežných vodách Cypru odohrala známa bitka pri meste Salamis, ktorá skončila absolútnou porážkou egyptského loďstva. Vojenský stret vyvolal Ptolemaiov pokus oslobodiť svojho brata Menelaa, ktorý bol oblieha-ný pozemným i námorným vojskom Démétria, Antigonovho syna. Antigonos Mo-nofthalmos (Jednooký) bol najmocnejší vojvodca – diadochos Alexandra Veľkého a správca Frýgie. So svojím synom Démétriom Poliorkétom prevzal v roku 306 kráľovský diadém s postulátom na vládu v celej Alexandrovej ríši. Démétrios po-užil nové taktické metódy pri vedení námorných bitiek a pri obliehaní miest.

Okolo roku 294 pred n. l. konečne anektoval ostrov Ptolemaios I. Sótér I., bývalý diadochos a priateľ Alexandra Veľkého, ktorý sa po jeho smrti stal správ-com Egypta. Bol zakladateľom ptolemaiovskej dynastie (305 – 30 pred n. l.) v Egyp-te a je známy ako jej prvý panovník Ptolemaios I. (305 – 285 pred n. l.). Cyprus sa tak stal provinciou helenistickej egyptskej ríše. Ostrov zohral v ptolemaiovskej histórii mimoriadne dôležitú úlohu. Kvôli vynikajúcej strategickej polohe pred-stavoval výnimočný činiteľ vo vojenskej politike egyptskej dynastie vo východnom Stredomorí. V nepokojných dobách vlády Ptolemaia VI. bol jadrom sporu medzi ním a jeho sadistickým bratom Ptolemaiom (VIII.). Dokonca sa o osude ostrova už vtedy pokúšal rozhodovať Rím.



AHMOSE II.,ASI NAJVÝZNAMNEJŠÍ

PANOVNÍK 26. DYNASTIE, VIEDOL POČAS

SVOJEJ DLHEJ VLÁDY LEN JEDNU - VÍŤAZNÚ -

VOJNU, A TO PROTI CYPRU

SKARABEUS ZO 6. STOROČIA PRED N. L. VYOBRAZENÝ JE NA ŇOM GRIF SEDIACI

NA EGYPTSKOM HIEROGLYFE, KTORÝ JE ZNAKOM PRE ZLATO (NBW). GRIF MÁ HLAVU BOHA HÓRA.

2–3|2008

O dôležitosti Cypru pre helenistický Egypt tiež vypovedá fakt, že neraz ho

dostali do správy nasledovníci trónu. V dobe bojov neskorších Ptolemaiovcov

o moc sa stal objektom separatistických tendencií, keď jeho správcovia neraz

vystupovali úplne nezávisle od vôle alexandrijského dvora. V roku 58 pred

n. l., keď už v Stredomorí dominovala Rímska republika, bol v rímskom senáte

navrhnutý zákon, ktorým by sa z Cypru stala rímska provincia. Ten prešiel bez

väčších problémov. Vtedajší vládca Egypta Ptolemaios XII. proti tomuto činu

čoraz mocnejšieho Ríma nijako neprotestoval. Ostrov bol spojený do jedného

celku s provinciou Kylikia a začlenený do rímskeho správneho komplexu.

Jeho dovtedajší egyptský správca Ptolemaios (nazývaný aj Cyperský) spá-

chal samovraždu. Táto pasivita nakoniec narobila Ptolemaiovi XII. veľké

problémy, pretože alexandrijský ľud proti nemu povstal a vyhnal ho z mesta.

Ostrov sa ešte raz dostal pod vládu Egypta. Posledná ptolemaiovská

vládkyňa, mimoriadne ambiciózna kráľovná Kleopatra VII. (47 – 30 pred n. l.),

milenka Caesara (100 – 44 pred n. l.) a Antónia (82 – 31 pred n. l.) ho

„dostala“ do svojej moci.

Ani táto krátka anabáza však už neodvrátila fakt, že Rím – mesto na Tibere

postupne ovládol celé Stredomorie a Egypt s Cyprom boli podmanené ako

posledné. Cyprus bol definitívne a úplne integrovaný do Rímskej ríše v roku

30/28 pred n. l. ako samostatná provincia. Tzv. rímske obdobie sa tu da-

tuje až po rok 330 n. l. Množstvo pamiatok zachovaných na Cypre pochádza

z obdobia antiky, a to najmä rímskej. Bohaté dejiny ostrova, ako sme uká-

zali, sú v mnohom spojené, či už užšie alebo širšie, v závislosti od dejinného

obdobia, s krajinou na Níle.

ročník XIX



ZREKONŠTRUOVANÁ LOĎ Z HELENISTICKÉHO OBDOBIA, KTOREJ POZOSTATKY ODKRYLI PODMORSKÍ ARCHEOLÓGOVIA V POBREŽNÝCH VODÁCH NA SEVERE OSTROVA. VYSTAVENÁ JE V SÚKROMNOM MÚZEU V AGIA NAPE.

MRAMOROVÁ HLAVA ZNÁZORŇUJE EGYPTSKÚ PANOVNÍČKUKLEOPATRU VII.TÁTO ŽENA OVLÁDLA CYPRUS EŠTE NA KRÁTKY ČAS. RIMANIA SI VŠAK ONEDLHO DEFINITÍVNE PODMANILI OSTROV A NESKÔR AJ SAMOTNÝ HELENISTICKÝ EGYPT.

Documents

Cyprus a Egypt v staroveku