1

Arteterapia a jej využitie pri individuálnej

a skupinovej psychoterapii :

(Teoretická práca je mojou záverečnou prácou v rámci dvojročného akreditovaného kurzu v arteterapii a artefiletike)

Mgr. Marta Špaleková

December 2011

Niečo na úvod...

Od roku 1998 pracujem s klientmi, najprv som pracovala ako street workerka

s užívateľmi drog a ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise. Po čase som mala pocit, že len samotná

vysoká škola mi nestačí pre prácu s klientmi, preto som sa v roku 2002 prihlásila na dlhodobý

psychoterapeutický výcvik „Prístup zameraný na človeka“. Počas ďalších rokov som začala

pracovať ako terapeutka s klientmi v terapeutickej komunite a to formou skupinovej a

individuálnej psychoterapie.

2

Psychoterapeutický výcvik mi dal veľa zručností, poznatkov a osobných posunov. Výcvik

ma naučil rozpoznať svoje pocity od klientových, naučil ma pracovať s osobnými limitmi,

pomohol mi byť viac kongruentnou k sebe a zároveň aj k druhým. Naučila som sa trpezlivosti,

začala som vnímať procesy zmeny u klientov, naučila som sa pomenovávať a rozpoznávať

emócie a emočné stavy.

Cítila som zmenu, ale aj napriek tomu som vnímala, že mi stále niečo chýba pri práci s

klientmi. Mala som pocit, že klienti akoby určité emócie a osobné témy nevedeli dostatočne

verbalizovať a uchopiť. Vnímala som, že pre niektorých klientov bolo dokonca ohrozujúce

pomenovávať osobné témy a emočné prežívanie spojené s danými témami. Začala som

intuitívne skúšať niektoré techniky počas sedení s klientmi. Spomínam si ako som v komunite

s drogovo závislými zadala tému : „Koláž môjho feťáckeho života“. Jeden klient až na základe

tejto techniky si uvedomil ako žil, stále bol v jednom kolobehu, ktorý ho vyčerpával – ulica,

krádeže, strach z neistoty a pod. V komunite bol 5 mesiacov a nedarilo sa mu ukotviť

presvedčenie, prečo už neužívať drogy, stále si spomínal len na „dobré časy s drogou“ a mal

potlačené negatívne zážitky, ktoré sú spojené s týmto spôsobom života. Po vytvorení svojej

koláže nastala emočná katarzia, uvoľnenie, príval novej motivácie a nakopnutie riešiť svoju

závislosť. Uvedomila som si, že vďaka tejto aktivite sa klient odblokoval – jeho nevedomie

pracovalo a vyšlo na povrch, nemohol to on sám korigovať - to čo doteraz nechcel počuť, sa

zrazu stalo vypočuté a to čo nechcel cítiť sa zrazu sprítomnilo. Vďaka takýmto zisteniam som sa

rozhodla prihlásiť na arteterapeutický výcvik, aby som nadobudla ďalšie zručnosti a vedomosti,

ktoré by mi vedeli pomôcť explorovať ťažkosti, prežívanie a emócie klientov.

Z čoho vychádzam pri práci s klientmi ...

Vo svojej praxi sa stretávam primárne s dospelými klientmi s drogovou závislosťou – látkovou

ale aj nelátkovou, taktiež mám klientov, ktorí trpia depresívnymi stavmi, posttraumatickou

stresovou poruchou a majú skony k sebapoškodzovaniu. Väčšina klientov v mojej praxi nevie

byť vo vzťahu sami so sebou a teda ani s druhými osobami, nevedia počúvať seba a ani iných.

Prístup zameraný na človeka - psychoterapeutický prístup, ktorý mám ukončený, ma naučil

vnímať podmienky potrebné pre osobnostnú zmenu. Tieto podmienky sú pre mňa základom,

ktorý aplikujem aj pri práci s klientmi počas arteterapeutických sedení:

• Potreba vzťahu - Rogers sám presadzoval, že vzťah medzi klientom a terapeutom je to, čo

prináša predpoklady na zmenu. Vytváranie vzťahu medzi klientom a terapeutom je ich prvé

spoločné dielo. Ak sa podarí toto dielo, je predpoklad, že klient bude schopný ďalej

nadväzovať vzťahy vo svojom sociálnom okolí.

3

• Terapeut je kongruentný - čím viac je sám sebou a na nič sa nehrá, tým viac je vo vzťahu

s druhými autentický. Tým, že poskytuje svoju reálnosť, dáva šancu tomu druhému, aby sa aj

on sám našiel a stal sa reálnym.

• Terapeut akceptuje, bezpodmienečne pozitívne prijíma klienta. - akceptácia klienta umožňuje

terapeutovi vážiť a ceniť si ho ako ľudskú bytosť. Ak klient cíti akceptáciu, tak to zmenšuje

jeho tenziu, dovolí si byť viac sám sebou, cíti sa prijato a tým sa otvára priestor na

osobnostný rozvoj a následnú zmenu.

• Terapeut je empatický ku klientovi - Rogers o empatii sám hovoril, že je to jeden

z najsilnejších aspektov terapie, uvoľňuje klienta, pomáha mu cítiť sa pochopený a vytvára

pocit, že niekam patrí, niekto mu rozumie, nie je sám.

Arte proces ...

Na nasledujúcich stranách sa budem venovať svojim empirickým poznatkom z praxe.

Ako som už vyššie spomenula arteterapiu využívam pri individuálnej a skupinovej psychoterapii.

Vnímam rozdiel medzi týmito formami práce, vnímam, že je iné tvoriť s jedným klientom

a s viacerými naraz. Všetko má svoje výhody a nevýhody. Preto som túto kapitolu rozdelila na

dve časti – individuálna a skupinová práca s klientom.

1. Individuálna práca s klientom

A) Ponuka arte a spoznanie arte pre klientov.

Arteterapiu klientom ponúkam ako jednu z foriem explorácie ich ťažkostí, emočného prežívania

alebo ako formu uvoľnenia, relaxu. V individuálnej psychoterapii som vnímala klientov ako

menej odvážnych púšťať sa do výtvarných prejavov. Cítila som z nich strach z hodnotenia,

neistoty z toho, že nevedia dostatočne dobre kresliť podľa svojich predstáv. Taktiež som

vnímala ich obavu z toho, že je to pre nich neznáme, nemôžu to mať pod kontrolou a nevedia

čo z toho celého vznikne. Osvedčilo sa mi s nimi ísť do tvorenia až po niekoľkých sedeniach,

kedy náš vzťah už nebol pre nich ohrozujúci, vzájomne sme boli na seba naladení a klient mi

dôveroval. Ak som mala pocit, že by sa nejaká arteterapeutická technika hodila, tak som ju

ponúkla a nechala rozhodnutie na klienta. Väčšinou klienti reflektovali danú ponuku na ďalšom

sedení a vypýtali si ju. Vnímala som to ako dôležitú vec, že klient sa sám rozhodol, na začiatku

som mu ponúkla viac alternatív čo by sme mohli robiť a klient si sám vybral.

B) Výber témy a materiálu.

V praxi sa mi osvedčilo najprv nechať klientov len tak spontánne tvoriť, preniesť na papier to čo

momentálne cítia a potrebujú. Cieľom bolo, aby mali prvý zážitok s arteterapiou, t.j. spoznali

4

veľkosti a kvalitu papiera, rôzne farby, spôsoby tvorenia a aby si zažili sami na sebe proces

tvorby. Neskôr sme prešli do konkrétnych tém, ktoré vychádzali z predchádzajúcich sedení (viac

bude v ďalšom bode - prínos pre klienta) alebo si sám klient priniesol tému, ktorej sa chcel

venovať.

Materiál taktiež nechávam na výbere klientom, väčšinou si vyberajú farbičky alebo fixky, vodové

a temperové farby veľmi neobľubujú, lebo ako sami hovoria: „S nimi nevieme maľovať.“. Často

si pýtajú obyčajnú ceruzku a gumu. Veľkosť papiera tiež nechávam na nich, ponúkam tri

možnosti:

• A2 – si väčšinou vyberajú klienti, ktorí ku mne už dlhšie chodia na terapeutické sedenia,

dôverujú terapii ako takej a neboja sa experimentovať. Klienti, ktorí boli na začiatku terapie

sa veľkosťou tohto papiera cítili ohrozene a vyhýbali sa mu,

• A3 – si klienti najčastejšie vyberajú, sami si volia to, aké veľké bude ich dielo na papieri

a to, kde ho umiestnia,

• A4 – si vyberajú klienti, ktorí sú veľmi neistí, boja sa prejaviť predo mnou a zároveň aj pred

sebou, cítia sa ohrozene a vnímala som, že väčšina týchto klientov nemala dostatočné

vnútorné zdroje na svoju vlastnú regeneráciu.

C) Prínos pre klienta z arte procesu.

V tomto bode uvediem tri krátke kazuistiky. Vo všetkých prípadoch ide o klientky, ktoré sú vo

veku 30 - 40 rokov, prišli ku mne dobrovoľne a v minulosti už navštevovali psychoterapeutické

sedenia. Okrem jednej klientky (s ňou som raz za dva týždne) sa s nimi stretávam raz týždenne

a jedno sedenie trvá 50 minút.

1. Klientka:

Do terapie začala chodiť kvôli tomu, že v minulosti trpela obsedantno – kompulzívnymi

predstavami, neverila si, bola skôr samotárska, pochybovala o sebe a svojich schopnostiach,

nekontaktovala sa s rovesníkmi, mala problémy sa uvoľniť, byť spontánna, potrebovala mať

všetko pod kontrolou a keď tak nebolo, nevedela sa vôbec sústrediť, rozlaďovalo ju to a

zneisťovalo. V čase, keď prišla ku mne, tak už bola podchytená po psychiatrickej stránke

a taktiež už mala nejakú skúsenosť so psychoterapiou. Na sedeniach sme sa snažili uchopiť jej

aktuálne prežívanie, bolo to veľmi ťažké aj napriek tomu, že klientka bola veľmi komunikatívna

a racionálne rozumela tomu, čo sa jej v živote deje a čo s čím súvisí. Veľmi ťažko sa zachytávali

u nej akékoľvek emócie, lebo zanikali pri jej rýchlom verbálnom prejave, skúšala som všeličo,

ako sa k emóciám dostať a sprítomniť ich a hlavne ako klientke umožniť ich precítiť. Asi po 12

sedeniach som jej ponúkla možnosť arteterapie, najprv sa tomu bránila a ponuku odložila na

neurčito. Reagovala na moju druhú výzvu, kedy som jej dala možnosť kresliť len to čo

5

momentálne cíti (príloha č.1.), veľmi sa jej to páčilo, uvoľnila sa, dostala sa do kontaktu sama so

sebou. Veľmi ju to oslovilo, sama verbalizovala, že už dlho sa tak na seba nesústredila,

nepovažovala to až za také dôležité. Neskôr som ju nechala kresliť na tému „čmáranice“, kde sa

pokúšala nájsť konkrétne tvary a tie zvýrazniť (príloha č. 2.). Pri tejto technike bolo cítiť, ako je

klientka nespokojná s tým, že to nemôže mať úplne pod kontrolou, že si to nemôže spraviť

úplne tak ako chce, že vo výsledných „čmáraniciach“ nevidí to čo by chcela, že aj keď niečo

obtiahne, tak to nie je podľa jej predstáv. Bolo cítiť jej skľúčenosť, prehnanú sebakritičnosť,

obavu, zneistenie. Stále verbalizovala svoju nespokojnosť s danou témou a s výsledkom,

napriek tomu stále v kreslení pokračovala, aj keď dostala informáciu, že ak je to nepríjemné, tak

môže prestať. Klientka sa to rozhodla ustáť a vďaka tomu, získala emočne uchopiteľnejší

materiál na psychoterapiu a spoločne sme mohli viac explorovať klientkine pocity – neúspechu,

strachu, nepokoja, potreby sebakontroly, obavy zo sebarealizácie.

2. Klientka:

Na sedenia klientka začala chodiť kvôli tomu, že v minulosti zažila viacero traumatizujúcich

zážitkov (situácia v rodine, opakovaná hospitalizácia na psychiatrii, kontakt s rovesníkmi).

V čase, keď ma klientka vyhľadala bola stabilizovaná, navštevovala psychiatra a taktiež

v minulosti chodila na terapie a tak bola zvyknutá o sebe hovoriť. V terapii predtým si postupne

prechádzala svoje traumy a prvýkrát to komplexne mala možnosť s niekym si celé prerozprávať

a pomaly sa k tomu priblížiť aj po emočnej stránke, „odsmútiť“ si všetko. Keď začala

navštevovať terapeutické sedenia u mňa, tak sme začali hľadať spoločné podporné zdroje jej

nového fungovania. Okrem toho sa začali objavovať nové témy,napr. ja a moje hranice vo

vzťahoch s druhými ľuďmi, čo si môžem dovoliť sama k sebe a čo nie, prechod z emócií od

smútenia, k hnevu, prijatiu až zmierneniu sa. Napriek tomu, že klientka na sebe usilovne

pracovala a pracuje niekedy sa jej stávalo, že nevedela pomenovať, ako sa momentálne cíti, čo

potrebuje. Ak sa dostavili takéto stavy, tak v nej začali postupne vyvolávať obavy, aby sa opäť

nerozsypala, aby dokázala byť sama v kontakte so sebou. Pri jednom sedení som jej ponúkla

možnosť maľovať len to čo momentálne cíti, nechať voľne plynúť ruku po papieri (príloha č. 3.).

Klientka najprv bola zaskočená, nevedela len tak maľovať, stále mala potrebu rozprávať.

Poprosila som ju, aby skúsila ostať pri sebe v tichu, dovoliť si nechať pôsobiť na seba svoje

aktuálne prežívanie a ak to bude naďalej nepríjemné, tak môže aktivitu prerušiť. Klientka od

postupného šomrania sama pre seba prešla do melodického hmkania a po celú dobu maľovala.

Sama bola prekvapená, že čo všetko znázornila na papier – potrebu istoty (to sú jednotlivé

ostrovčeky), seba ako plače (slzy znamenajú bolesť ale aj silu), červení ježkovia alebo vír

(všetko čo ju v živote pichá, točí ju do jedného kolotoča), slnko (potreba tepla, zmiernenia),

6

kvety alebo motýle (ľahkosť bytia, sloboda). Počas procesu bolo zaujímavé vidieť ako klientka

najprv používala hlavne modrú farbu, sem – tam pridala červenú, ku koncu začala dopĺňať aj

žltú a hnedú farbu. Ako sama povedala, že aj keď na začiatku mala predstavu, že to bude len

modro – červené po čase mala potrebu pridať tam aj iné farby, sama verbalizovala, že potrebu

iných farieb začala dopĺňať až po tom, čo ju postupne začal opúšťať jej chaos, neistota, keď

začala cítiť potrebu ukotvenia, postarania sa o seba.

3. Klientka:

Klientka ma vyhľadala z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich ťažkostí s poruchami príjmu potravy

(chorobné prejedanie sa a následné zvracanie). Klientka má tieto problémy už niekoľko rokov,

v minulosti skúšala individuálnu psychoterapiu a 12- krokový program zameraný na poruchy

príjmu potravy. Po absolvovaní daného programu klientka abstinovala niekoľko mesiacov.

V súčasnosti je veľmi motivovaná uzdravovať sa, je čerstvo vydatá a čaká dieťa. Počas

spoločných sedení sa nám podarilo po racionálnej stránke rozumieť tomu prečo toto ochorenie

„navštívilo“ klientku, ale ťažšie sme sa dostávali k emóciám, primárne prevládali emócie

strachu, smútku a bolesti. Neskôr sa začal dostavovať hnev na ľudí okolo seba, na seba samú,

na svoju chorobu. V tomto momente som využila techniku dvoch stoličiek z Gestalt terapie,

kedy som nechala klientku rozprávať sa so svojou chorobou, nevedela si ju prestaviť, tak som

jej ponúkla možnosť ju nakresliť (príloha č. 4.). Klientka si svoje dielo nazvala: Moja choroba

(mentálna bulímia). Dlho nevedela, ako má začať kresliť. Stále sa vypytovala, čo tam má dať,

ako to má vyzerať. Opäť sa ukázalo, ako je zameraná na názor druhých, ako iným vyhovieť,

ako im urobiť radosť. Klientka začala neisto kresliť obyčajnou ceruzkou, spravila postavu

s veľkým bruchom, postava si brucho podopiera, akoby bolo ťažké. Jediné časti, ktoré vyfarbila

na tele postavy sú brucho a prsia. Po dokreslení sme sa spoločne rozprávali o tom čo vzniklo

a ako sa klientka pri tom cítila. Uvedomila si, že najviac zvýrazňovala tie časti tela, ktoré súvisia

s jej ťažkosťami, témou ženskosti a tehotenstva. Klientka si to vysvetlila tak, že téma ženskosti

je pre ňu cudzia, nevie seba vnímať ako ženu, nevie vnímať svoje telo objektívne a zároveň si

kognitívne uvedomuje, že je žena, rastie v nej dieťa a rada by sa zbavila svojich ťažkostí, rada

by bola, aby sa príchod dieťaťa stal aj príchodom konca jej choroby.

2. Skupinová práca s klientmi

A) Ponuka arte a spoznanie arte pre klientov.

Arteterapiu v skupine som primárne využívala v komunite s drogovo závislými klientmi. Okrem

toho som mala arteterapeutickú skupinu s kolegyňou v organizácii Dom na pol ceste pre

odchovancov detských domovov a pre abstinujúcich drogovo závislých. Napriek tomu sa však

budem venovať skúsenosti využitia arteterapie v komunite. Väčšina drogovo závislých klientov

7

už mala nejakú skúsenosť s arteterapiou alebo artefiletikou. Niektorí pozitívne reagovali na

ponuku arteterapie a niektorí mali zlé skúsenosti z minulosti, obávali sa interpretácií, tvorby ako

takej a hodnotenia zo strany komunity a terapeuta. Vnímala som, že je veľmi dôležité, aby sa

klienti cítili bezpečne pri tvorbe, preto sme sa najprv spoločne rozprávali o rizikách

a ohrozeniach, ktoré klienti pociťovali a taktiež sme verbalizovali to, čo im arteterapia môže

priniesť, čo im môže dať a poskytnúť. V začiatkoch sa klienti nevedeli na obrázky pozerať,

nevedeli o nich hovoriť, nevedeli si všímať detaily, nevedeli ich čítať. Zaujímavé bolo vidieť ako

sa postupne otvárali, ako postupne pracovali so svojou kreativitou, fantáziou a ako vedeli

prepojiť konkrétny artefakt s daným jedincom, ktorý ho tvoril.

B) Výber témy a materiálu.

Ako som už vyššie spomenula, klienti sa najprv obávali arteterapie, preto som na začiatku volila

„bezpečnejšie! všeobecné témy. Neskôr som témy začala prispôsobovať momentálnemu

prežívaniu klientov a aktuálnej situácii v komunite. Niekedy si aj samotní klienti povedali, čo

chcú robiť.

Klientom som dávala rôzny materiál, rôzne veľkosti papiera, rôzne pomôcky na maľovanie, ale

najviac však siahali po fixkách. Vodovým a temperovým farbám sa najviac vyhýbali, aj keď radi

spoznávali nové formy práce a materiálov.

C) Prínos pre klienta / komunitu z arte procesu.

Na skupinovej práci v komunite sa mi vždy veľmi páči jej dynamika, vzájomné sociálne učenie,

vzájomná interakcia a spolupatričnosť. Vnímam ako výhodu tohto skupinového procesu

možnosť sa osobnostne vyvíjať, aj keď momentálne nerozprávam k sebe už iba tým, že

počúvam druhých a som s nimi v interakcii. V komunite je fajn aj to, že málokedy sa niekto

môže skryť, ak aj na jednej skupine nič nehovoril, tak dostal priestor na ďalšej. Keď s klientmi

v komunite robím arteterapiu, tak sa snažím dať všetkým rovnaký priestor na rozoberanie ich

artefaktu a vyjadrenie ich emočného prežívania.

V tomto bode práce budem uvádzať krátke ukážky z praxe, kedy som vnímala význam

arteterapie pre jednotlivca v komunite a zároveň aj význam pre skupinu ako takú.

1, symbol závislosti a ja ako závislá osoba

Na začiatku arteterapeutickej práce v komunite som volila všeobecné témy, kedy sme sa

spoločne rozprávali najprv všeobecne o téme závislosti ako takej. Túto tému sme otvorili spolu

aj s rodinnými príslušníkmi na rodinnej terapii, kedy dostali všetci za úlohu nakresliť symbol

závislosti, následne sme sa spoločne o tom rozprávali, čo kto mal rovnaké, aký je rozdiel

vnímania závislosti u samotných užívateľov, u rodičov a u súrodencov. Veľmi často sa tu

8

objavovali symboly smrti, začarovaných kruhov, volania o pomoc, bezmocnosť a samota. Táto

aktivita sa stala veľmi dobrou úvodnou technikou do otvorenia vzájomnej konfrontácie klienta

verzus rodiny. V mnohých prípadoch išlo o prvú otvorenú komunikáciu na danú tému.

Následne som už iba so samotnými klientmi pracovala na umocňovaní vnímania seba ako

závislej osoby a toho, akí môžu byť v budúcnosti. Každý klient dostal predlohu na A4, na ktorej

bola predkreslená postava. Na tento papier mali napísať, nakresliť a znázorniť seba ako závislú

osobu. Spoločne sme to v skupine preberali a rozprávali sa o tom. Viacerí mali problém písať

do postavy, boli to prevažne tí klienti, ktorí externalizovali svoju závislosť a po nejakej dobe

niektorí z nich boli z komunity vylúčení alebo sami odišli (príloha č. 5).

Pri tejto aktivite si jedna klientka uvedomila tému svojej ženskosti. Keď užívala drogy a to

hlavne posledný rok kedy prostituovala, počas tejto aktivity pocítila hanbu, hnev na seba,

strach, ľútosť, tieto pocity sprevádzal plač a striedanie intenzity hlasu (príloha č.6.). Iný klient si

uvedomil, že nikdy sa nevenoval téme- on a minulosť, on a závislosť ako taká a to aj napriek

tomu, že bol už opakovane na liečeniach. Vždy sa snažil zabudnúť na minulosť, vygumovať ju

(príloha č. 7.). Spoločne sme sa rozprávali o význame prijatia závislosti, nevytesňovania

a o odpustení si. Rozoberali sme dôležitosť uvedomenia si seba ako závislého a následne

vedieť rozpoznať svoje závislé JA, keď sa opäť vracia a objavuje. Po tejto aktivite som

s klientmi vytvárala ich osobný príbeh, prečo ich závislosť navštívila v rodine a prečo si vybrala

práve ich. Príbeh si každý písal sám a potom sme sa spoločne o ňom rozprávali, každý sám za

seba sa snažil nájsť ten dôvod prečo, potom sme spoločne s ostatnými riešili rizikové faktory

u jednotlivcoch, ktoré vnímame, na základe ktorých by mohli zrecidivovať. Klienti si veľmi

pochvaľovali túto techniku, lebo dostali jasne verbalizované a „polopatisticky“ dané pre nich

rizikové situácie a faktory, ktoré ich v minulosti ohrozili alebo ohrozujú v prítomnosti alebo by ich

mohli v budúcnosti stiahnuť späť k drogám.

2, práca s emóciami

Závislí klienti majú problémy s prežívaním svojich vlastných emócií, nevedia o nich hovoriť,

nevedia rozpoznať svoje pocity od druhých, poznajú iba strach, hnev a radosť, nepoznajú ďalšie

emócie a emočné stavy. Túto schopnosť stratili počas užívania drog a veľakrát ju nemali už ani

pred samotným užívaním. Využila som techniku maľovania pocitov – slasť, hnev – zlosť, láska,

šťastie, nenávisť a šiesty emočný stav si samotní klienti vybrali podľa seba a svojich aktuálnych

potrieb (príloha č.8.). Emócie som vyberala podľa toho, čo sa aktuálne najviac v komunite

preberalo.

3, moja začarovaná rodina

9

Pri tejto technike bolo zaujímavé vnímať, aké vzťahy majú klienti so svojou rodinou. Jeden klient

bol neistý tým, ako to má znázorniť, nevedel, ako má vyjadriť to čo sa medzi nimi deje. Veľmi

z toho zneistil, cítil sa nepríjemne a chvíľu trvalo, kým sa do aktivity pustil (príloha č. 9.). Iný

klient začal viac hovoriť o ich vzťahoch v rodine, ako sa k sebe správajú rodičia medzi sebou,

aký vzťah má so sestrou a vďaka tejto technike si klient otvoril svoj vzťah s mamou, začal

verbalizovať svoj hnev na ňu, pocit podceňovania, nepochopenia, samoty (príloha č. 10.). Jedna

klientka si uvedomila, že téma závislosti a vzťahov v ich rodine bola vždy tabu, nehovorilo sa

o problémoch. Napriek tomu si však uvedomovala, že aj ona k tomu sama prispela, preto seba

namaľovala ako čarodejnicu, ktorá všetkých zakliala a len ona ich môže zachrániť (príloha č.

11.).

4, tarot

Maľovanie na tému tarotu som využila v komunite, keď klienti mali problém verbalizovať svoje

aktuálne ťažkosti a taktiež bolo pre nich obtiažne hovoriť o sebe. Nevedeli sa otvoriť komunite

ako takej. Odzrkadlilo sa to aj pri výbere tém – častá bola téma veža, vysoká, s hrubými múrmi

alebo nedosiahnuteľná na kopci (príloha č. 12.). Iný klient si vybral koleso šťastia, naposledy

zrecidivoval práve ako gambler a taktiež v tom čase ho čakalo hlasovanie o tom, či mu

komunita dá šancu ostať alebo bude nútený odísť (príloha č. 13.). Ďalší klient žil momentálne

súdom, ktorý ho čakal, nevedel sa na nič iné sústrediť (príloha č. 14.). Zaujímavé bolo, keď sme

sa spoločne rozprávali o tom súde, tak si vôbec neuvedomoval svoj podiel viny, stále to

vytesňoval a odsudzoval druhých. V jeho zmýšľaní prevládal životný štýl počas ktorého užíval

drogy a opíjal sa. Klient by rád žil ako hippisák, ale opakovane pri tomto životnom štýle

zrecidivoval. Preto sme sa dostali k tomu, že ako si zachovať to čo je dobré na tomto štýle

a zároveň čo je riziko a taktiež sme sa venovali viac tomu, aby si uvedomil podiel zodpovednosti

za svoje správanie, aby viac v sebe preskúmal, čo vlastne obhajuje. Zaujímavé bolo, že keď

sme si spolu prechádzali jednotlivé témy z tarotu, tak slovo striedmosť ani nepoznali.

5, koláž – JA forma šťastíčka alebo mačka vo vreci

Téma JA sa mi osvedčila v dvoch prípadoch - dávam ju klientom vtedy, ked je veľa nových

klientov v komunite alebo ak sa v komunite stretli naraz viacerí klienti, ktorí nevedia verbalizovať

svoje potreby, predstavy, pocity a nepoznajú seba samého. Využívam rôzne formy

znázorňovania na tému JA, ale teraz som využila techniku koláže a šťastíčka, ktorú nás naučil

Mirek Huptych na výcviku. Ja som si túto techniku pomenovala ako mačku vo vreci. Pri téme JA

sa u klientov opakovali prvky (príloha č. 15.):

- nebezpečenstva, adrenalínu a vzrušenia z toho strachu,

10

- významu 13. komnaty – niečo, čo treba vytesniť, zabudnúť, schovať, poprieť,

zavrieť do šuplíka a pod.

- slasti,

- sústredenie sa na minulosť a budúcnosť, minimálne sústredenie sa na prítomnosť,

- minimálne využívanie živých, reálnych prvkov a ľudských tvári.

Niečo na záver alebo poznania z praxe ...

Arteterapia vytvára rýchlejší priestor na exploráciu a následne prežitie prítomných postojov

klienta, to čo sa v danej chvíli s ním deje, bez ohľadu na to, či je to negatívne alebo pozitívne,

môže to byť čokoľvek – strach, hnev, nenávisť, smiech, láska, odpor ...

Uvedomila som si, že arteterapia môže klientom poskytnúť priestor na :

- vnímanie svojich vlastných pocitov a nie túžob druhých,

- naučenie sa počúvať seba a svoje aktuálne prežívanie,

- vnímanie seba ako cenného človeka,

- objavovanie vlastnej hodnoty,

- pomenovanie svojich ťažkostí, na ich preskúmanie a nevyhýbanie sa im,

- vnímanie svojich schopností objektívnejšie a pokojnejšie,

- konfrontáciu s nepríjemnými pocitmi a životnými problémami,

- uvedomovanie si svojej integrity a akceptácie svojich limitov,

- naučenie sa byť uvoľnenejší, spontánnejší, dovoliť si spoznať sa viac a ísť bezpečne za

svoje hranice.

11

Prílohy:

Príloha č. 1. – téma: spontánne maľovanie

toho, čo momentálne cítim, potrebujem ... :

viac sme sa s klientkou venovali tomu, čo

opadáva zo stromu a kvôli čomu má ten strom

také silné konáre smerom von. Klientka sama

hovorila, že keď maľovala ten strom cítila ako

do nej preniká sila a energia, uvedomila si, že

sa potrebuje aj chrániť a zároveň nechať

k sebe plynúť aj pozitívne veci. (viac viď strana

4-5)

Príloha č. 2 – téma: čmáranice :

na fotke ich ani nie je vidieť, robila

ich veľmi jemne ceruzkou modrej

farby, na papier vôbec netlačila

a svoje čmáranice umiestňovala

hlavne v dolnej a strednej časti

papiera. Veľmi ju zneisťovalo to,

že na to nevidela a obávala sa,

aby mi nepoškodila stôl.

Z výsledkom celej techniky bola

nespokojná, čo sme si následne

spoločne v terapii preskúmali.

12

Príloha č.3 –

téma :

spontánne

maľovanie

toho, čo

momentálne

cítim,

potrebujem

... (viac viď

strana 5-6)

Príloha č. 4 – téma: namaľovanie

podoby svojej choroby : klientka si

svoje dielo nazvala: Moja choroba

(mentálna bulímia). Najprv sa cítila

veľmi neisto, pri kreslení netlačila na

papier, robila len hrubý náčrt, pôsobila

veľmi sústredene a zároveň jej

neverbalita pôsobila placho, ustráchane

až ťažko. Mierne uvoľnenie prišlo, keď

začala vyfarbovať, používala ceruzky

a pastelky, sústredila sa hlavne na

brucho, prsia a bola snaha vyfarbiť aj

genitálie, všetko s čím má problémy.

Ostatné časti tela nepovažovala za

dôležité vyfarbiť alebo viac domaľovať.

(viac viď strana 6)

13

Príloha č.6. – téma : Vnímanie seba

ako závislej osoby : tieto obrázky

vytvárali klienti, ktorí neskôr sami

odišli alebo boli vylúčení z komunity.

Klienti popierali svoju závislosť, mali

ju uvedomenú len po racionálnej

stránke. Vedeli o nej rozprávať, ale po

emočnej stránke boli odrezaní od

svojej minulosti a všetkého čo so

závislosťou súviselo.

14

Príloha č.7. – téma : Vnímanie seba ako

závislej osoby : u klientky sa na základe

tejto techniky začala spúšťať katarzia

prežívania jej minulosti (viac viď strana 8).

Príloha č.8. – téma : Vnímanie seba ako

závislej osoby : viac viď strana 8

15

Príloha č.9 – téma : maľovania pocitov : slasť, radosť, hnev – zlosť, láska, šťastie, nenávisť

a 6 emočný stav si samotní klienti vybrali podľa seba a svojich aktuálnych potrieb.

16

Príloha č.9 – téma : maľovania pocitov : slasť, radosť, hnev – zlosť, láska, šťastie, nenávisť

a 6 emočný stav si samotní klienti vybrali podľa seba a svojich aktuálnych potrieb.

17

Príloha č.10 – téma:

začarovaná rodina : klient je

v pozícií vtáka, mama je

labuť, sestry sú Pipi dlhá

pančuchy, baran, mačka, brat

je Robin Hood a otec je pes.

Klient má hlavne v rodine

konflikt so svojim otcom, ktorý

ho nepočúva a má svoju

predstavu o fungovaní svojho

syna. Klient v drogách našiel

formu vzdoru svojmu otcovi

a celej rodine.

Príloha č. 11 – téma:

začarovaná rodina : klient

nakreslil rodinu bez začarovania,

predstavoval si, že akoby sa ich

rodina fotila. On je ten v modrej

veste, vždy keď kreslil seba, tak

sa namaľoval s veľkými

ramenami, pýtala som sa ho či

tomu rozumie, nevedel, prečo to

tak robí. Neskôr vysvitlo, že musí

sám uniesť veľa vecí, rád by ich

síce hodil na niekoho iného, rád

by sa veciam vyhol, ale nejde to.

Taktiež tie ramena interpretoval ako niečo, čo vyjadruje aj jeho samotu, musí byť silný, keď je

sám (klient mal problémy so sociálnymi kontaktmi vo všeobecnosti, nevedel byť vo vzťahu

a nevedel ich nadväzovať). K vysvetleniu obrázku – z ľava do prava matka, sestra, klient a otec.

(viac vid strana 9)

18

Príloha č. 12 – téma:

začarovaná rodina : klientka

je čarodejnica, ktorá všetkých

začarovala a zároveň je

uväznená v bludisku,

z ktorého sa dostane von, len

ak ostaných odčaruje. Rodičia

sú kráľ a kráľovná zo Šipkovej

Ruženky, brat s rodinou sú

vtáčiky a zvyšok blízkej rodiny

(ujovia, tety, sesternice,

bratranci a pod.) sú stromy.

Príloha č. 13 – téma : tarot : veža

19

Príloha č. 14 – téma : tarot : koleso šťastia

Príloha č. 15 – téma : tarot : súd

20

21

Príloha č. 16 – téma: Koláž JA: podľa

šťastíčka alebo mačka vo vreci (viac viď

strana 9-10)