David Sulík Duch sveta Úvahy k súčasnej politike a histórii z pohľadu antropozofie

Vydal: © PhDr. Vladislav Stanko Jána Smreka 10 841 08 Bratislava tel.: 0908 745 269 e-mail: vladislav.stanko@gmail.com Návrh obálky: Miroslav Nemec, mirone@zoznam.sk Grafická úprava: Dáša Tobolová Jazyková úprava: PhDr. Xénia Činčurová, PhD. Prvé vydanie, Bratislava 2009 Tlač: Formát Tomášikova 26 821 01 Bratislava 2 e-mail: fischer@typoset.sk ISBN 978-80-970125-2-6 Web autora: www.duchovna-veda.webnode.sk

Akékoľvek reprodukovanie tohto diela alebo jeho častí je možné len so súhlasom majiteľa autorských práv. Všetky prá-va vyhradené.

2

DDaavviidd SSuullííkk

DDuucchh ssvveettaa ÚÚvvaahhyy kk ssúúččaassnneejj ppoolliittiikkee aa hhiissttóórriiii

zz ppoohhľľaadduu aannttrrooppoozzooffiiee

3

OBSAH

I. ÚVAHA SPOLOČNOSŤ A DUCHOVNO.........................4 II. ÚVAHA SÚVISLOSTI NAŠEJ DOBY S DOBOU EGYPTSKOU.................................................................15 III. ÚVAHA ANALÝZA USA Z POHĽADU DUCHOVNEJ FUTUROLÓGIE.............................................................33 MINULOSŤ - VÝVOJ DO ROKU 1989...............................35 1701-1773- Rafael / Merkúr..........................................39 1773-1845- Anael / Venuša...........................................40 1845-1917 Michael / Slnko............................................41 1917-1989- Samael / Mars.................................... .......44 SÚČASNOSŤ, ZACHARIEL / JUPITÉR 1989-2061..............46 Politika...........................................................................47 Ekonomika.....................................................................49 Spoločnosť a veda..........................................................51 Náboženstvo a kultúra...................................................55 BUDÚCNOSŤ..................................................................60 IV. ÚVAHA ANALÝZA RUSKA Z POHĽADU DUCHOVNEJ FUTUROLÓGIE........................................65 VÝVOJ DO ROKU1989....................................................65 SÚČASNOSŤ A MOŽNÉ TRENDY DO BUDÚCNOSTI........74 V. ÚVAHA DUCHOVNÉ POZADIE PROCESU ZJEDNOCOVANIA EURÓPY.........................................86 DUCH EURÓPY..............................................................86 Kresťanská ezotérna línia procesu zjednocovania..........88 Katolícka línia procesu zjednocovania...........................91 IDEA ZJEDNOTENEJ EURÓPY..........................................95 Európa musí byť vládkyňou svojho osudu......................95 Európa, kolíska demokracie sa musí stať aj jej strážkyňou.....................................................................98 Európa sa musí znovu stať vodkyňou humanizmu.........99 Zjednotená Európa je predzvesťou všeobecnej solidarity v budúcnosti..............................100 Použitá literatúra.........................................................104

4

I. Úvaha Spoločnosť a duchovno

Pre duchovne hľadajúcich ľudí sa vynárajú mnohé otázky spojené s predstavou, ako by mala vyzerať spoločnosť zalo-žená na princípoch pravdy, slobody a spravodlivosti, ktorá by bola prosperujúca a zároveň ekologická a harmonická. Takéto otázky sú často analyzované a vykladané rôznymi možnými spôsobmi: na základe histórie, filozofie, zo sociologického, z právneho a psychologického hľadiska. Zásadným problé-mom tradičných klasických politologických výkladov a analýz zaoberajúcich sa politikou a správou veci verejných je, že vy-chádzajú z materialistického svetonázoru, popierajúceho ob-jektívnu existenciu duchovných skutočností.

Podľa idealistického svetonázoru ideály lásky, dobra a spravodlivosti existujú v duchovných svetoch ako reálne du-chovné bytosti, ako duchovné pravzory. Práve podstatou zá-konov a pravidiel upravujúcich fungovanie spoločnosti, by mal byť ich čo najväčší súlad s duchovnými zákonmi. Ak určitý myslitelia, politici, politológovia vychádzajú z predstavy, že neexistujú žiadne objektívne axiómy, žiadne absolútne prav-dy, že všetko je len náhoda a súhra neosobných mechanic-kých síl, potom je možné si vybudovať ľubovoľný myšlienkový

5

svet, ktorý nám osobne vyhovuje a aký sa nám páči bez ohľa-du na pravdu. Extrémnym príkladom takéhoto uvažovania je marxizmus-leninizmus a fašizmus. Ideológie, ktoré sa oháňali zdanlivo vedecky odôvodnenou pravdou, opierajúc sa o množstvo pseudo-vedeckých prác. Výsledky takejto vymysle-nej pravdy v praxi všetci poznáme.

V tejto súvislosti môžeme hovoriť o dvoch odlišných ná-zoroch na svet: idealistickom a materialistickom. Pre materia-listu - pragmatika sú zákony len prostriedkom na regulovanie spoločnosti a dosahovanie svojich osobných cieľov. Kto má moc, ten má aj pravdu a právo z pozície sily určovať obsah týchto zákonov. Na druhej strane sú ľudia, ktorí vedia, alebo cítia, že pojmy, ako sú láska, pravda a sloboda sú objektívnou realitou, a podľa nich sa majú tvoriť aj svetské zákony. V tom je aj zmysel Starého a Nového zákona.

V Starom zákone Mojžiš priniesol ľudom desatoro a to sa stalo základom ďalšieho vývoja ľudstva. V Novom zákone je ústrednou postavou Kristus, ktorý priniesol lásku a prostred-níctvom nej naplnil Starý zákon zmyslom, naplnil ho duchom. Nový zákon tak reprezentuje víťazstvo ducha zákona (lásky) nad formou. Vyšší princíp nahradil nižší, aby evolúcia ľudské-ho vedomia zase pokročila ďalej. Boli to práve zákonníci - fa-rizeji, ktorí sa najviac postavili voči Kristovi, ktorého láska sa stala novým impulzom vývoja sveta. Podstatou náboženstva naďalej lipnúceho na Starom zákone - judaizme zostalo uc-tievanie formy zákona (podľa duchovnej vedy je Jehova duch formy) a Talmud sa stal výkladom Starého zákona, veľkou diskusiou o správnosti, či nesprávnosti tej, ktorej myšlienky. Zatiaľ čo, podstatou kresťanstva sa stala láska, kde hlas srdca je viac ako litera zákona. Osobné svedomie a láska majú v prípade stretu záujmov prednosť pred tradíciou a formálnou morálkou alebo aktuálne platným zákonom. Prostý človek s dobrým srdcom je viac ako povýšený znalec všetkých záko-nov a pravidiel.

6

Z pohľadu ľudí, ktorí sa zaoberajú hľadaním duchovných súvislostí vystáva otázka, či a do akej mieri sa má duchovne hľadajúci človek angažovať a zasahovať do spoločenských dejov alebo sa má venovať len oslobodzovaniu seba s myšlienkou, že svet je len ilúzia a nemá ho zmysel meniť. Pokusom o riešenie týchto problémov z hľadiska duchovnej vedy bolo koncipovanie myšlienky sociálnej trojčlennosti Ru-dolfom Steinerom po 1. svetovej vojne.

Spoločnosť rozdelil na tri články analogicky k deleniu člo-veka na telo, dušu a ducha. Prvým článkom v širšom zmysle sa stala kultúra (do toho patrí aj náboženstvo, veda, školstvo), druhým právo a riadenie štátu, tretím ekonomika. Tomuto sociálnemu usporiadaniu priradil R. Steiner ideál slobody, rovnosti a bratstva. Slobodu charakterizuje kultúrny život spoločnosti, ideálom je sloboda slova, sloboda prejavu, kultú-ry, sloboda náboženstva, školstva a vedy. Zákony, politika a štátna správa by mala zodpovedať ideálu rovnosti, t.j. rovnosť pred zákonom, spravodlivosť, možnosť každého zúčastniť sa na riadení alebo kontrole štátnej správy.

Oblasti ekonomiky má zodpovedať ideál bratstva. Znamená to, že oblasť hospodárstva má fungovať na princípe spolu-práce a nie konkurencie. Celosvetový hospodársky systém v súčasnosti asi najmenej zodpovedá svojmu ideálu, ideálu bratstva. Ekonomika nezdravo prekračuje svoju oblasť pôso-benia a všeobecným prevládajúcim princípom sa stáva abso-lutizácia princípu voľného trhu a presadzovanie silnejších ekonomických subjektov (nie najlepších), čoho výsledkom je globalizácia a centralizácia peňazí, a tým aj zároveň moci. Demokratickým spôsobom zvolené vlády, u ktorých je moc obmedzená dobou mandátu, nie sú nositeľkami skutočnej moci. Nositeľmi skutočnej moci sú vlastníci práva tvorby pe-ňazí. Prostredníctvom peňazí vykonávajú finančné skupiny skutočnú moc na neobmedzenú dobu a ešte ju aj dedia, tak ako kedysi feudálne rody. Bolo by dobré, aby práve nositelia hospodárskeho života, ako sú bankári a podnikatelia, zvlášť

7

pochopili a prijali princíp bratstva, ako protiváhu k súčasnému egoistickému systému finančnej moci a aby svoje schopnosti zapriahli do služieb ľudstva. Vyžaduje si to však značný vnú-torný stupeň morálneho sebauvedomenia, opierajúci sa o vlastné silné Ja.

Žiadny článok spoločnosti: hospodársky, právny a kultúrny by nemal príliš dominovať, všetky by mali byť v harmonickej rovnováhe, vo vzájomnom súlade, čo sa vo svete žiaľ nedeje. Príkladom dominovania politicko-právneho článku sú bývalé komunistické krajiny, v ktorých diktatúra štátu, čiže princíp dominovania politickej ideológie, určovala charakter zákonov, fungovanie ekonomiky a úplne ovládla kultúru a duchovný život. Pozostatkom tohto usporiadania po páde komunistic-kého bloku je už len málo štátov, ako sú napr. Kuba a Severná Kórea.

Nadvláda kultúrno-duchovného článku nad ostatnými sa v podobe náboženskej ideológie vyskytuje v niektorých is-lamských štátoch usporiadaných ako teokratické spoločnosti, napr. Irán, Saudská Arábia atď. Zaujímavým príkladom je tiež Tibet, ktorý mal teokratické usporiadanie, v ktorom domino-vala a určovala celý život krajiny skupina mníchov a kňazov. Hospodársky článok spoločnosti svojou primitívne – feudál-nou podstatou mal zanedbateľný vplyv na celkové fungovanie systému.

V súčasnosti vo svete najviac dominuje jednoznačne prin-cíp hospodársky, ktorý určuje charakter všetkého diania. Pe-niaze sú absolútnou hybnou silou sveta. Podľa karmických zákonov môžeme ľahko predpovedať, že aj táto nerovnováha sa musí raz vyrovnať. Cieľom sociálneho vývoja teda nemôže byť vytvorenie nejakej spoločnosti s vládou klerikov určujú-cich bežný život spoločnosti, ani bezduchá diktatúra štátu a zákonov a ani rozvinutý kapitalizmus s vládou finančnej oli-garchie, ale rovnováha všetkých troch princípov vo svojích vymedzených sférach pôsobenia.

8

Prvým pokusom presadiť ideu slobody, rovnosti a bratstva do života bola Francúzska revolúcia. Aj keď neuspela, stala sa predlohou ďalších socialistických revolúcií, ktoré sa však zvrhli do krvavých režimov. Je to dôkazom, že tieto ideály slobody, rovnosti a bratstva, nemôžu uspieť len na materialistickom základe. Môžu uspieť jedine na základe poznania duchovných zákonitostí a osvojenia si tohto poznania širšími masami oby-vateľstva. Dôsledné poznanie duchovných zákonov a ich apli-kácia do jednotlivých oborov ľudskej činnosti by malo byť úlohou výskumných ústavov, škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcií. Poznanie, ktoré v sebe zahrňuje syntézu nábožen-stva, vedy, umenia by malo byť tak logicky jasné a pravdivé, aby sa stalo vnútorným presvedčením všetkých ľudí. Stali by sa tak nepodplatiteľní a neochvejní v pravde, nie kvôli nejakej abstraktnej morálke alebo z dôvodov hrozby trestu pri poru-šení zákonov, ale preto, že sú dobre oboznámení a hlboko vnútorne presvedčení o fungovaní karmických zákonov.

Čo má teda človek, ktorého veci verejné zaujímajú robiť v každodennom spoločenskom živote? Človek, ktorý je pre-svedčením idealista a uznáva objektívnu existenciu duchov-ného sveta, je povinný v rámci práce na oslobodzovaní hmotného sveta prispievať k zlepšovaniu stavu spoločnosti v zmysle praktickej aplikácie duchovných poznatkov do jed-notlivých oborov ľudskej činnosti. Čiastočne sa to už deje v oblasti vedy, kde padajú staré predstavy sveta a sú nahra-dzované čoraz nelineárnejšími a komplexnejšími modelmi (teória torzných polí, holografický vesmír, morfogenetické polia atď). V medicíne sa vynorili staro-nové prístupy, ako sú homeopatia, fytoterapia, etikoterapia, pránaterapia atď. No najdôležitejšou oblasťou pre človeka, ktorá potrebuje oka-mžitú zmenu je pedagogika, kde systém výchovy je vyslovene materialistický a vedie človeka k jednostrannému zameraniu na výkon a pamäť. Duševná, citová zložka sa úplne vynecháva. Vhodnou alternatívou k tomuto stavu je systém Waldorfských škôl, ktorý dbá o celostný vývoj dieťaťa ako bytosti duchov-

9

no-duševnej podstaty alebo nová ruská pedagogika (Ščetini-nova) v podobe systému rodovej školy.

Čo sa týka politicko-právneho článku, snaha občanov by mala smerovať prostredníctvom zakladania občianskych združení, nadácií a petičných výborov na zmeny zákonov a hlavne na reformu celého volebného systému. Ideálom by bolo úplne zrušiť partokratický zastupiteľský systém. Je to ilúzia, že strana môže efektívne zastupovať záujmy občana. Strana zastupuje v prvom rade samu seba. Vláda jednej strany sa v minulosti považovala za diktatúru, ale aký je to rozdiel oproti diktatúre dvoch alebo viacerých strán, ktoré sa medzi sebou môžu tajne dohodnúť a prerozdeliť si moc. Do parla-mentu by mali ísť zástupcovia nie strán, ale jednotlivci, tzv. nezávislí poslanci zastupujúci svoj konkrétny volebný obvod a záujmy ľudí v ňom. Volení kandidáti by v prvom rade museli dokázať prostredníctvom testov EQ a IQ svoju morálnu a odbornú spôsobilosť.

Zmeniť by sa mohol aj samotný systém hlasovania. Hlaso-vanie o pravde, či 1+1=2 alebo 3 nie je hodné slobodného ducha človeka. Je predsa exaktne možné a žiaduce (a to aj v ekonomike) určiť optimálne znenie zákona, a na tom sa v dobrej viere dohodnúť. Princíp hlasovania je potrebné na-hradiť princípom konsenzu, spoločného dohovoru. Je to de-mokratickejšie a primeranejšie našej dobe, dobe vývoja duše vedomej. Ak nie som viazaný straníckym princípom (alebo lobingom záujmových skupín), budem sa vždy snažiť o čo naj-efektívnejšie znenie schvaľovaného zákona. Pokračovať by mal trend presunu kompetencií na čo najnižšie články samo-správy. Na úrovni štátu by mali zostať právomoci len pre za-hraničnú politiku, bezpečnosť a obranu. Všetko, vrátane roz-deľovania financií, by malo zostať na samosprávach. Ľudí by to viedlo k väčšej aktivite, samostatnosti a pozornosti pri vý-bere svojich zástupcov.

Silnú právnu účinnosť by mal mať inštitút referenda, ako na komunálnej úrovni, tak aj na národnej. Poslanec parlamentnej

10

aj komunálnej úrovne, by mal byť odvolateľný občanmi v každom momente doby svojho mandátu. Dôležitý by bol tiež absolútny prístup k informáciám, všetky úrady a inštitúcie by boli povinné každému, kto prejaví záujem poskyt-núť informácie o svojom hospodárení a činnosti a u verejne pôsobiacich osôb aj ich osobné príjmy a majetky. V oblasti daní by sa mal uplatniť princíp dobrovoľnosti, kde platiteľ dane by si mohol sám, okrem nevyhnutnej dohodnutej časti pre správu štátu, určiť na aké účely by dane mohol použiť, s tým, že prostriedky by prednostne mali smerovať do oblasti kultúry, vedy a školstva.

V oblasti ekonomiky by štát (obec, kraj) mal regulovať a podporovať kreatívne, ekologické podnikanie zamerané na kvalitu výrobkov a poľnohospodárov hospodáriacich ekolo-gickým spôsobom, celkovo činnosti, ktoré by nemuseli byť zamerané ma okamžitý zisk, ale tvorili by zmysluplné hodno-ty. Nechávať ekonomiku na voľnú ruku trhu je podobné, ako nechať hladných tigrov pobehovať medzi ľuďmi, je to ekono-mická utópia. Mali by sa tiež prijať účinné zákony pôsobiace proti monopolom a veľkým obchodným reťazcom. Bankový systém v súčasnej podobe by nahradila sieť drobných druž-stevných sporiteľní, ktoré by poskytovali nízko úročené úvery svojim vkladateľom a členom na konkrétne projekty vytvára-júce naozajstné materiálne alebo kultúrne hodnoty. Dôrazne by sa mal prehodnotiť spôsob a účelnosť obchodovania s cennými papiermi a rôznymi finančnými derivátmi tak, aby sa predišlo manipuláciám a samoúčelnému hromadeniu pe-ňazí na jednej strane a ochudobňovaniu veľkého množstva ľudí na strane druhej. Prednosť by mali mať rôzne formy al-ternatívneho bankovníctva a finančníctva. Sú známe rôzne modely bezúročnej ekonomiky, no verejnosť s nimi zámerne nie je oboznamovaná v dostatočnej miere. Veľmi zaujímavé a podnetné sú tiež diskusie, ktoré sa teraz vedú v Nemecku ohľadom témy nepodmieneného príjmu pre každého a úplného zrušenia daní z príjmu a nahradenia ich len spot-

11

rebnými daňami. Dôležitým nástrojom by mohli byť asociácie, čiže združenia výrobcov, sprostredkovateľov a spotrebiteľov, ktoré by medzi sebou kooperovali a spoluvytvárali spravodli-vú cenu (fair trade).

Časť ziskov podnikov by mala plynúť do neziskového sekto-ra. Podľa R. Steinera peniaze musia totiž neustále cirkulovať, nemôžu sa hromadiť v bankách, alebo byť v podobe umelo nadhodnotených hypoték zmrazené v nehnuteľnostiach. To považoval za nerozumné (už v roku 1920). Zisky, ktoré pro-dukujú spoločnosti v sfére hospodárskej (bratskej) by mali úplne a bezprostredne prúdiť prostredníctvom nadácií a občianskych združení do sféry kultúry, školstva a náboženstva, čiže do sféry slobody. Peniaze prirovnával Steiner ku krvi prostredníctvom, ktorej je obehovo-rytmická sústava človeka spojená zvlášť so sprostredkovateľskou funk-ciou medzi horným mysliacim a dolným tráviacim pólom člo-veka. Ak krv správne necirkuluje, hromadí sa v srdci alebo mozgu a prichádza k infarktu alebo porážke. Podobne penia-ze, ak správne necirkulujú rýchlo starnú, dochádza k nevyrovnanému hromadeniu u jednej skupinky ľudí, na úkor chudoby druhej.

Postupne by mal nastať presun vlastníckych vzťahov sme-rom k múdrejšiemu spôsobu organizácie vzťahov medzi vlast-níctvom výrobných prostriedkov a spotrebou. Zamestnanci by sa vo väčšej miere mohli stať spoluvlastníkmi podnikov, a tým by prestali predávať svoju pracovnú silu, čo je nehodné slo-bodného človeka, alebo by firmy celý svoj zisk darovali verej-nej sfére (alebo kombinácie oboch prístupov), čoho výsled-kom by bol rozkvet celej spoločnosti. Ponúkaná cesta nie je ani cesta trhového kapitalizmu, ani socialistická cesta zospo-ločenštenia výroby, ale naozajstná tretia cesta, o ktorú sa niektoré politické strany snažia, ale nenachádzajú k nej správny kľúč. Dobrým príkladom z minulosti, a to aj v rámci sveta, bol práve československý podnikateľ Tomáš Baťa, o ktorom je známe, že si uvedomoval existenciu duchovnej

12

podstaty sveta. Vedel, že práve praktickým životom môže duchovné ideály realizovať v praxi, a preto svoj talent dal v určitej miere do služieb ľudí. Pracovný proces v jeho ponímaní bol zároveň aj procesom sebavýchovy a sebazdokonaľovania zamestnancov, ktorým vo veľkej miere zabezpečil pocit sa-mostatnosti a spoluúčasti na chode firmy. Pracovníkom tiež vybudoval celú sociálnu infraštruktúru a zázemie, tým sa stal určitým vzorom kapitalizmu s ľudskou tvárou alebo lepšie povedané blížil sa v rámci svojej doby asi najviac k zárodku ideálu bratstva.

V súčasnej dobe určité nesmelé kroky v aplikovaní niekto-rých aspektov ideálu sociálnej trojčlennosti podniká hlavne Nemecko. V Nemecku pôsobí už väčšie množstvo spoločností v spoluvlastníctve zamestnancov. Spoluúčasť na rozhodovaní firiem je tiež zo zákona zabezpečená prostredníctvom tzv. zamestnaneckých rád. Iným kladným príkladom fungovania správneho cirkulovania peňazí je prístup majiteľa známeho nábytkárskeho švédskeho koncernu Ikea - Ingvara Kamprada, považovaného za najbohatšieho muža Európy a asi piateho v rámci sveta. Celý svoj podiel v spoločnosti Ikea previedol na ním vytvorenú holandskú nadáciu, do ktorej plynie celý čistý ročný zisk koncernu, a z ktorého sú financované aktivity v sfére kultúry, školstva, vedy a pod., v celom svete. Na glo-bálnej úrovni sa Ikea zúčastnila významného projektu v 200 vidieckych komunitách na severe Indie, ktorých obyvatelia boli zapájaní do stratégií, ktoré mali zamedziť detskej práci. Pričom sám Kamprada je známy svojou skromnosťou, jeho životný štandard je rovnaký ako štandard jeho zamestnancov. Je vzorom podnikateľa s pravým sociálnym cítením.

Škandinávskym krajinám sa podarilo vybudovať skutočne silnú sociálnu spoločnosť s nízkym indexom korupcie, vysokou životnou úrovňou, silným ekologickým cítením, a to práve použitím cesty čo najväčšieho prerozdelenia zisku z produktívnej sféry do sféry verejnej, najmä prostredníc-tvom daní alebo nadácií. Dane sú síce v severských krajinách

13

vysoké, čo je často kritizované práve pravicovými stranami, ale štát uzatvoril s ľuďmi dohodu, že im tieto veľké dane vráti v podobe fungujúcej spoločnosti. Táto dohoda bola možná nielen za predpokladu, že štát svoju dohodu dodrží, ale opie-rala sa hlavne o vysoký stupeň uvedomelosti ľudí. Vnútorná uvedomelosť ľudí zo škandinávskych krajín súvisí s prejavom kladnej stránky duše vedomej, čiže vôľového aspektu tak silne rozvinutého práve u anglo-germanských národov.

Naproti tomu u Angličanov a Američanov sa prejavuje skôr negatívna stránka duše vedomej, pri ktorej vidno ako svoju obrovskú vôľovú prevahu dávajú do služieb vlastného egoiz-mu. Paradoxné je, že práve v USA podstata celého občian-skeho a náboženského života spočívala na nezávislosti od štátu a dobrovoľnom darcovstve, k čomu tu slúžilo (a slúži) veľké množstvo dobre zorganizovaných nadácií. Je otázne nakoľko sú ciele najmä amerických nadácií, skutočne zame-rané na dobročinnosť alebo sú skôr nástrojom na presadzo-vanie politických cieľov a záujmov USA. Vo svete sú najvidi-teľnejšie práve veľké americké nadácie disponujúce stovkami miliónov dolárov, založené americkými podnikateľmi, ako sú napr. Soros, Marshall, Rockeffeler atď, ktoré sledujú svoje mocenské a politické ciele. Na príklade miliardára Sorosa, ktorý svoje peniaze zarobil na základe špekulácií a vedomom ovplyvňovaní kurzov mien, je ťažké povedať, či ide z jeho strany o skutočnú dobročinnosť alebo o chladnú vypočítavosť smerujúcu prostredníctvom svojich peňazí k naplňovaniu jeho abstraktnej idey otvorenej občianskej spoločnosti. Pričom idea otvorenej spoločnosti v jeho (a celkovo americkom) po-nímaní skôr korešponduje s procesom globalizácie a centralizácie, ktorú chápe ako globalizáciu kapitálu a výroby.

Všetko sú to samozrejme iba námety a podnety smerom k úsiliu riešenia spoločenských problémov a lepšieho spravo-vania spoločnosti. Už dnes sa dá mnoho dosiahnuť sústrede-ným tlakom občianskych združení, nadácií, vydávaním nezá-vislých publikácií, písaním článkov a blogov, organizovaním

14

petícií a protestnými akciami. Všetky spôsoby nenásilných protestov sú v zmysle vývoja človeka k slobode ducha legi-tímne. Ľudia čo sa považujú za idealistov a duchovne hľadajú-cich, by mali vždy stáť na čele týchto snáh.

15

II. Úvaha Súvislosti našej doby s dobou egyptskou

Ľudstvo sa od doby zničenia Atlantídy, podľa duchovnej vedy, nachádza v tzv. Árijskej veľkej epoche. Táto epocha sa skladá z menších, siedmich kultúrnych epoch, z ktorých každá trvá okolo 2160 rokov:

1. Praindická - od r. 7227 pr.n.l

2. Praperzská - od r. 5067 pr.n.l.

3. Egyptsko-chaldejsko-babylonská - od r. 2907 pr.n.l.

4. Grécko-rímska - od 747 pr.n.l. / narodenie Krista /- stred vývoja

5. Stredoeurópska: Germansko-anglosaská - od r. 1413 n.l.

6. Východoeurópska: Slovanská – Ruská - od r. 3573 n.l.

7. Záverečná: Filadelfská - asi od r. 5733n.l.

Prvé tri kultúry majú z hľadiska ľudského vývoja zostupný charakter. Ľudský duch (nevedomý) sa vzďaľuje svojmu du-chovnému domovu a prechádzajúc rôznymi kultúrami sa čo-raz hlbšie ponára do fyzického sveta, postupne strácajúc svo-je, od bohov darované duchovné schopnosti. Vo štvrtej gréc-ko-rímskej kultúre je duch človeka najhlbšie ponorený do hmoty. Je to bod obratu, od ktorého nastáva zase vzostup a postupné rozvíjanie ľudského ducha na vedomej úrovni.

16

Tento bod obratu súvisí s príchodom Krista v štvrtej (gréc-ko-rímskej) poatlantskej epoche. To tvorí stred, je osou celej árijskej epochy. Dnešné piate poatlantské kultúrne obdobie (anglosasko-germánske) je niečo ako symetrickým zrkadle-ním, odrazom egyptsko-babylonského obdobia na vedomej úrovni. Ľudstvo prekračuje opäť prah duchovného sveta smerom nahor a tie sily, ktoré boli činné dvetisíc rokov pred Kristom sa stávajú teraz, dvetisíc rokov po Kristovi, opäť ak-tívne.

Ak si to znázorníme ako graf, týchto sedem kultúr vytvára krivku, v ktorej najhlbším bodom je približne rok 0 v gréc-ko-rímskej dobe. Nasledujúce epochy majú svoj zrkadlový obraz v minulých, už uplynulých epochách. Dnešná germán-sko-anglosaská epocha má tak svoj protipól, svoj zrkadlový obraz práve v egyptskej dobe. Nasledujúca slovanská kultúra bude obrazom a opakovaním praperzskej kultúry na vyššom stupni vedomia. Posledná, filadelfská epocha bude zrkadlom praindickej epochy. Zrkadlenie kultúrnych epoch má svoj veľ-ký duchovný význam a preto v dnešnej germán-sko-anglosaskej dobe ľudstvo rieši mnoho zo spoločenských a kultúrnych dôsledkov rozhodnutí pochádzajúcich zo starej egyptsko-babylonskej epochy .

S tým, že dnešná epocha je obrazom egyptskej, súvisia dve zásadné skutočnosti. Po prvé je to aktivizácia starých egypt-ských božstiev. Duchovné bytosti zo starého Egypta a Baby-lonu, ktoré medzitým zaostali, pôsobia opäť dnes. Časť anje-lov vtedy "padla" vlastne len preto, že zaostala. Pôsobia sta-rým spôsobom cez astrálne a éterické telo, obchádzajúc ľud-ské vedomé individuálne Ja, v dôsledku čoho sa vo vývoji stali retardačným činiteľom, brzdou, odporcami Krista. Títo zaosta-lí, luciferskí duchovia inšpirujú dnes jednu celú ezoterickú subkultúru plnú exotiky zašlých čias. Prostredníctvom channe-lingu, automatického písania a pod. diktujú celé knihy, ktoré vychádzajú v miliónových nákladoch. Dokonca sa aj sami radi predstavujú menami zo staroegyptského obdobia: Set, Ptaah,

17

Aštar (Ištar). Táto aktivizácia starých egyptských božstiev v súčasnosti hrá v kolektívnej ľudskej psychike úlohu znepo-kojivých a zavádzajúcich archetypov vedomia.

Druhou významnou skutočnosťou je egyptskými kňazmi vytvorený kauzálny základ pre neskorší vznik materializmu prostredníctvom kultu balzamovania. Egypt bol známy svojou posadnutosťou balzamovaním, čo je všeobecne známe. Ma-sovo sa balzamovali nielen panovníci, hodnostári, ľudia ma-jetnejší, ale aj tisíce zvierat. Toto je historickou vedou vysvet-ľované ako fascinácia záhrobným životom, kultom smerujú-cim k čo najlepšiemu zachovaniu fyzického tela, k tomu aby duchovný dvojník Ka si mohol stále plne užívať darov fyzické-ho života. Preto boli spolu s človekom do hrobiek u tých ma-jetnejších dávané aj rôzne veci. Najvyšší hodnostári egyptskej ríše boli vo svojich hrobkách, často sa skladajúcich z niekoľkých miestností, obklopení obrovským množstvom rôznych predmetov, šperkov, nábytkom, sochami, telami otrokov a zvierat. Všetko malo človeku po smrti slúžiť. Tieto fakty svedčili o zvláštnom ryse egyptského náboženstva, ktoré začalo akoby cieľavedome budovať kult duchovného materia-lizmu, presne opačnému k indickému vnímaniu hmoty, ako niečoho iluzórneho a po smrti nepotrebného. Postupné zavá-

dzanie duchovného materializmu kňazmi malo svoj presný význam, ktorého podstatu poznali iba oni. Kňazi si uvedomovali symetrickosť zrkadlenia rôznych epoch, ako aj pôsobenie duchov času, čo chceli využiť k tomu, aby vytvorili také spoločenské príčiny, ktorých ná-sledky sa mohli prejaviť v presne vymedzenej budúcnosti. V dôsledku toho sa mohol od 16. storočia n.l. objaviť materialistický svetonázor, ktorý vyvrcholil v 19. a

18

20. storočí. Základy materializmu boli položené práve v egyptskej dobe a to využitím okultných skutočností.

Balzamovanie malo dva skryté významy. V prvom rade sa prostredníctvom magického spôsobu balzamovania vytváral spôsob na kumuláciu a kondenzáciu veľkého množstva éte-rickej energie. Tomu slúžilo hlavne až horúčkovité balzamo-vanie miliónov zvierat, ktoré každé predstavovalo určitý as-pekt síl jednotlivých božstiev. Prostredníctvom týchto balza-movaných zvierat, ktoré slúžili ako akési transformátory, boli určité planetárne sily prislúchajúce tomu ktorému zvieraťu, zachytávané a koncentrované na jednom mieste, čím vznikali akési silové polia, ktoré boli potrebné k vykonávaniu určitých magických rituálov. V druhom rade išlo o to, že duša mŕtveho, ktorý bol zabalzamovaný, mala dlho viazané éterické telo na svoju fyzickú schránku nepodliehajúcu rozkladu, a tým bola na dlhšiu dobu pripútavaná na svoje telo a na fyzickú realitu okolo jej tela, namiesto toho, aby rýchlo putovala do svetla a jasu duševných svetov nad sebou. Takýmto spôsobom pre-žívané záhrobie malo na dušu taký následok, že duša namies-to obrazov vyšších duchovných skutočností fixovala v sebe hlavne obraz hmoty a matérie. Silný obraz vlastného neroz-kladajúceho sa mŕtveho tela, si duša v určitom vnútornom rozpoložení vtlačila do svojej podstaty, do svojho kauzálneho tela a odnášala ho so sebou do ďalšej inkarnácie. Vo vhodnej gabrielskej dobe, ktorá trvala od roku 1525 do 1879 a jej hlavným rysom bol vznik vedeckého materializmu a racionalizmu (bližšie k tomu viď Angelológiu dejín od E. Pá-leša), keď sa duše znova vtelili, sa im táto, do kauzálneho tela vtlačená esencia silného emočného zážitku, vyplavila na po-vrch a objavila vo vedomí ako určitý osobnostný sklon chápať všetky skutočnosti sveta mechanickým, materialistickým spôsobom. Mnohí bývalí egyptskí kňazi sa začali rodiť ako významní materialistickí filozofi a vedci, prinášajúc si v sebe túžbu po poznaní, ktoré však už nehľadali vo svojom vnútri a duševných svetoch, ale v mechanických zákonoch fyzického

19

sveta. Takýmito osobnosťami boli napr. Bacon, Newton, Kep-ler, Bruno, Kopernik, Darwin. Každý z nich sa prejavoval roz-dielnym spôsobom, ale jedno mali spoločné: fascináciu empi-rickým poznávaním hmotného sveta.

Bacon položil filozofické základy racionalistickej vedy, Newton objavil zákony mechaniky a Kepler, ktorý v minulom živote egyptského kňaza skúmal tajomstvá jemnohmotného pôsobenia hviezd prostredníctvom astrológie, skúmal ich te-raz zvonka, hrubohmotne a opisoval mechanizmus ich pohy-bov (astronómia). Darwin, tvorca evolučnej teórie vzniku člo-veka, nosil v sebe silnú spomienku na znalosti a magické uc-tievanie hierarchií egyptských božstiev spodobovaných v zvieracích podobách. Keď sa znova vtelil do gabrielskej do-by, tak si túto magickú úctu k zvieracím podobám transfor-moval do podoby fascinácie fyzickými zvieratami, ktoré po-važoval za predchodcov človeka. Takto by sme medzi výz-namnými filozofmi a vedcami gabrielskej doby našli celý rad osobností, ktorí za svoju horlivosť v budovaní materialistic-kého svetonázoru vďačia stupňu poznania a vedomia, do-siahnutého v starej egyptskej ríši a okolnostiam svojho poh-rebu formou balzamovania.

Nie je tiež náhodou, že aj Lenin bol zabalzamovaný a množstvo vedcov sa celé desaťročia zaoberalo udržiavaním

20

jeho tela, čo bolo jedným z najprísnejšie strážených tajom-stiev sovietskeho Ruska. Prostredníctvom veľkého prúdu náv-števníkov mauzólea, bolo neustále živené jeho marsickými démonmi presiaknuté éterické telo, ktoré z tohto bodu Čer-veného námestia vytváralo silové pole pre posmrtnú možnosť ovládania a zasahovania do diania v Rusku, minimálne pre dobu vládnutia malého ducha času Samaela v rokoch 1917 až 1989. Celý tento dej je opakovaním egyptského kultu uctieva-nia krvavého boha Marsu, Sutecha.

Egyptská epocha bola obdobím vývoja duše pocitovej. Pra-covalo sa magickým spôsobom práve s obrazotvornosťou ľudí, ktorí ešte žili úplne ponorení v obrazoch a symboloch. Sym-boly boli živými obraznými skutočnosťami. V tom čase v Egypte, časť špičky vládnucej kňazskej kasty vytvorila dlho-dobý program svetovlády na najbližšie tisícročia a zdokonalila metódu manipulácie spoločnosti prostredníctvom spôsobu, ktorý môžeme nazvať "umením obraznosti“. Umenie obraz-nosti je umením vôľového vkladania ideou nabitých mentál-nych vzorcov do pocitovej (astrálnej) sféry za účelom jej ná-slednej realizácie najprv v éterickej, a potom na fyzickej úrov-ni. Toto umenie je vlastne základným pilierom, hlavným rea-lizačným prvkom praktickej mágie vo všeobecnom zmysle. Do tých dôb týmto umením, nevedomým, prirodzeným spôso-bom disponovali vo väčšej alebo menšej miere všetci ľudia. To súviselo s konfiguráciou duševných síl ľudí a sveta v dobe pred dobou egyptskou. V dobe egyptskej boli tieto prirodzené du-ševné schopnosti ešte väčšine ľudstva dostupné, ale výlučné právo disponovať s nimi si postupne nárokovala vrstva kňa-zov, ktorí začali vystupovať ako jediní možní sprostredkovate-lia medzi božstvami a ľudstvom. Elita egyptských kňazov si uvedomila obrovskú možnosť využitia umenia vytvárania ob-razov v ich mocenských cieľoch a preto si na ne vytvorila mo-nopol. Z podstaty tohto umenia obraznosti vytvorila "tajnú vedu“ prístupnú len pre nimi určených adeptov. Zhrnutím tajnej vedy v obraznej podobe sú vlastne aj tarotové karty

21

ako dedičstvo starého Egypta. Egyptská tajná veda v podobe hermetických náuk sa neskôr stala, hlavne prostredníctvom židovskej kabaly, základom všetkých neskorších západných magických systémov.

Od doby starého Egyptu nastáva boj o úplne ovládnutie mysle ľudí a následnej kontroly spoločenského, hospodár-skeho a kultúrneho života celého ľudstva skupinkou bývalej egyptskej kňazskej špičky. Manipulácia ľudstva prebiehala rôznym spôsobom cez politiku, náboženstvá, kultúru a filozofiu. Sprevádzalo ju neustále zahmlievanie pravej pod-staty človeka a jeho predurčenosti, ako aj vytváranie atmo-sféry strachu. Pre západnú civilizáciu bola významná zlomová doba 9. a 10. storočia n.l., keď sa formovala rímsko-katolícka náuka. Najprv sériou koncilov dosiahla úzka skupina kňazov tesným, väčšinovým hlasovaním zrušenie učenia o reinkarnácii duchovného Ja človeka, následne v roku 869 n.l., aj zrušenie tézy o existencii individuálneho ducha človeka vôbec. Od tých čias, chápanie človeka ako trojčlennej bytosti (duch/duša/telo) sa zmenilo, zostalo len vedomie o človeku, ako bytosti dvojčlennej, skladajúcej sa z duše a tela. Filozofic-kým dôsledkom zrušenia duchovného článku človeka bol od 16. storočia vznik materialistického svetonázoru. Všetky tieto zásahy do kresťanskej náuky boli robené vedome určitými osobami z úzadia, s úmyslom dosiahnutia absolútnej podria-denosti a závislosti ľudí na cirkevnej hierarchii. Najvyšších pozícií v cirkvi sa chopili kňazi, ktorí používali vyslovene prak-tiky čiernej mágie. Všetky zásadné zmeny v modernej histórii boli dosahované umením manipulácie práve prostredníctvom umenia obraznosti, t.j. vytváraním silne pôsobiacich obrazov – ideí.

Umenie vytvárania obrazov a jeho zneužívanie pokračuje a v súčasnosti dosahuje svoj vrchol. Čím ľudia v modernej spo-ločnosti, v mestách zapriahnutí do bežného života, najviac žijú, čím sa zaoberajú, čo riešia? Sú to peniaze, ekonomika, podnikanie alebo show biznis, celebrity, televízia, Internet,

22

zábava, Superstar, filmy, PC hry. To je reálnou myšlienkovou, pocitovou, atmosférou dneška, o tom sa ľudia najčastejšie rozprávajú, tým sa mentálne a emocionálne zaoberajú. Tomu všetkému kraľujú média, už len ten názov presne hovorí, o čom to je. O hypnotizovaní ľudí farebnými obrazmi, zvukmi, a podsúvaní falošných hrdinov a modiel. Nejde o ľudské Ja, o vlastné myslenie, o pravdu a krásu. Žiadneho vlastníka mé-dií to nezaujíma. Ide o pocity, vášne, sny, zabúdanie, skrátka len o astrálne telo. Média sú prejavom vrcholného umenia vytvárania obrazov, umenia manipulácie s informáciami. A celou oblasťou médií, zábavy, show biznisu sa vinie a dominuje ako mágia mágie, ako najväčšie čierne umenie, reklama. Reklama, ktorá ako most spája oblasť médií s oblasťou ekonomiky, a tak vytvára plynulý prechod z jednej oblasti pôsobenia egyptských kňazov (médií) do druhej oblas-ti, ekonomickej.

Sféra hospodár-sko-politická je dnes veľmi aktuálnym reali-začným polom pôsob-nosti umenia obraz-nosti. Ako pôsobia dnes obrazy egypt-ských kňazov v politike

a hospodárstve? Kto sú tí, čo dokážu jediným svojím výrokom, jediným svojím príkazom dať do pohybu veľké udalosti vo svete, akými sú napr. vyvolanie vojny, pád vlády, zmena poli-tického režimu, zmena hraníc štátov, ekonomický krach štátu a pod? Sú prezidenti a členovia vlád a parlamentov najvý-znamnejších krajín sveta, predstavitelia nadnárodných poli-tických organizácií ako sú NATO, EÚ, OECD, OSN a náboženskí vodcovia najväčších cirkví, tí skutoční vodcovia ľudstva? Aké sú ich mimoriadne vlastnosti a schopnosti predurčujúce ich k vládnutiu? Pri dôkladnejšom pozorovaní by sme zistili, že väčšinou títo známi politici a vodcovia nevynikajú nad bežný-

23

mi priemernými ľuďmi nejakou veľkou inteligenciou alebo mimoriadnymi schopnosťami a vlastnosťami, skôr naopak. Vo väčšine prípadoch ide o bežných šedivých až nudných ľudí, ktorých jedinými vlastnosťami určujúcimi ich vhodnosť k do-siahnutiu mocenskej pozície sa javí skôr veľká ctižiadosť spo-jená s absenciou vlastného hlbšieho uvedomelého myslenia. Najvhodnejšími kandidátmi na vysoké politické miesta sú väč-šinou ľahko manipulovateľné osoby bez kritickej sebareflexie a morálky, u ktorých je zaručené bezmyšlienkovité vykonáva-nie podsunutých schém a príkazov s úzadia, s ktorými sa sto-tožňujú ako s vlastnými.

Pre väčšinu rozmýšľajúcich ľudí je už dnes jasné, že vyko-návateľmi skutočnej moci sú záujmové podnikateľ-sko-politické skupiny v pozadí, ktoré viac alebo menej vytvá-rajú a dosadzujú politikov na nimi určené pozície tak, aby im oni slúžili a plnili ich egoistické mocenské a ekonomické ciele. Malá časť ľudí tuší, že aj tieto záujmové skupinky sú samé len predĺženými rukami určitých skrytých zoskupení sledujúcich

ešte hlbšie ciele. Tajné spolky v úzadí sú stotož-ňované s rôznymi sprisa-haneckými kruhmi, slobo-domurárskymi lóžami, ilu-minátmi a tajnými rádmi, ktorých hlavným cieľom sa javí získavať neobmedzenú moc nad svetom. Tak je to

prezentované na verejnosti, čím je vytváraný a množstvom publikácií aj podporovaný obraz teórie svetového sprisahania, ktorý priamo alebo náznakovo všetku vinu účelovo smeruje k týmto tajomstvom zahaleným tajným spolkom a združeniam. Podľa mňa tieto spolky sú samé tiež len ná-strojom a určitým spôsobom zavádzajúcou fasádou, slúžiacou hlavne na odlákanie pozornosti od naozajstných vládcoch a manipulátoroch sveta. Skutoční tvorcovia a vládcovia ume-

24

lého pola "matrixu“, v ktorom je ponorená naša civilizácia, existujú paralelne popri týchto tajných spolkov a len čiastočne sa s nimi kryjú, poprípade ich len účelne využívajú. Ich línia riadenia je pritom otvorená a veľmi jednoduchá, bez zbytoč-ných exotických nánosov nejakej magickej tajuplnosti a práve tým, že je viditeľná pre verejnosť je geniálne účinná.

Pozrime sa bližšie na túto líniu riadenia sveta. Zamerajme sa hlavne na jednu takú dôležitú pozíciu človeka stojaceho na vrchu samotnej pyramídy reálnej moci a na príklade jeho po-zície si vysvetlíme fungovanie mechanizmu ovládania sveta. Najprv si ju definujme. Človek na tejto pozícii nie je politikom, a predsa svojimi výrokmi ovláda politiku celého sveta. Nie je spolumajiteľom ani manažérom nejakej nadnárodnej spoloč-nosti alebo súkromnej banky, a predsa na základe jeho výro-kov sa vytvárajú a upravujú stratégie riadenia nadnárodných holdingov. Nepracuje v súkromnom sektore, a predsa je súk-romný sektor od neho závislý. Nie je demokraticky zvolený voličmi, ale menuje ho priamo prezident na návrh finančného výboru senátu (kto vyberá ľudí do finančného výboru?). Podľa neho sa riadi pohyb štátnych financií najsilnejšej veľmoci sve-ta. Tak ako sa v stredovekej Európe čakalo na výroky pápeža ako sväté, neomylné a záväzné normy konania, tak aj dnes tisícky manažérov a finančných analytikov z celého sveta ča-kajú na jeho výroky, aby mohli uviesť do pohybu nikdy nekon-čiaci tok miliárd virtuálnych elektronických peňazí. Je to pozí-cia riaditeľa Amerického federálneho rezervného systému (FED).

FED plní funkciu centrálnej banky USA, má právo vydávania amerických dolárov, kontroly ich pohybu a množstva v eko-nomike. Ovládanie sveta medzinárodných financií spočíva vo výrokoch riaditeľa FEDu, ktorý na základe študovania rôznych štatistík určuje trendy vývoja finančných trhov. Na základe jeho výrokov okamžite reagujú finančné trhy zmenou úroko-vých sadzieb a kurzov. V závislosti od pohybu kurzu a úrokovej miery dolára sa začnú v okamihu hýbať aj kurzy a úrokové

25

miery ostatných mien celého sveta a následne aj kurzy cen-ných papierov a derivátov. Jediným svojím výrokom spúšťa lavínovitú reakciu na finančných trhoch sveta, čím prakticky ovláda pohyb a umiestňovanie miliárd dolárov na celom sve-te. Banky sledujúc pohyby mien začnú medzi sebou na zákla-de rôznych finančných obchodov presúvať miliardy virtuál-nych peňazí. Pohyby na finančných trhoch majú vždy dopad aj na ostatné ekonomické ukazovatele krajín, nastávajú zmeny v obchodnej bilancii, HDP, zamestnanosti, sociálnej politike atď.

Rýchlemu pohybu finančných tokov výdatne napomáhajú Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF), ktoré vytvárajú záväzné pravidlá svetového finančníctva (v záujme USA) a zároveň plnia funkciu administrátora globálnej finanč-nej siete, do ktorej pod rúškom výhodnosti nútia vstúpiť čo najviac štátov sveta. Rozvíjajúcim sa krajinám ponúkajú úvery, ktoré sú však podmienené mnohými politickými a ekonomickými podmienkami. Vytvárajú tým čoraz širší sys-tém ekonomickej závislosti národných ekonomík na jednom centre. Americký federálny rezervný systém je v skutočnosti dôležitejší ako medzinárodné finančné organizácie.

Pohyby v svetovej ekonomike sa priamo odrážajú v medzinárodnej a lokálnej politike. Politici z krajín zapoje-ných do medzinárodných hospodársko-politických organizácií, čo sú dnes hádam okrem Kuby a Severnej Kórey všetky, sú chytení v sieti závislosti. Sú len vykonávacími orgánmi poky-nov nadnárodných ekonomických elít slúžiacich jednému centru a zaujímaví sú pre nich len dovtedy, pokiaľ ich posluš-ne plnia. Ak sa vzpierajú, sú odstraňovaní a na ich miesto do-sadzovaní lojálnejší. Sú tak manipulovanými bytosťami, pres-ne ako v čase starého Egypta. Stačí jeden správne načasovaný pokyn spôsobený zmenou úrokových sadzieb vo svete a krajiny sa otriasajú v základoch. FED, ktorý je len tak mimo-chodom inštitúciou riadenou kartelom súkromných bánk, je aj správcom zlatých rezerv vlády USA, ktoré sú v podobe zlatých

26

tehál uschované v pevnosti Knoxville. Zlato z magického po-hľadu je kondenzátorom luciferských síl.

Výroky riaditeľa FEDu, ktorými riadi svet financií, vychá-dzajú z jeho vypracovaných prognóz. Tajomstvo váhy týchto

prognóz a nasledujúcich výrokov nevyplývajú však len z objektívnych výpočtov, ale hlavne z titulu jeho funkcie. Je-ho výrok nielen niečo konštatu-je, ale vytvára trend, ktorý ban-ky a štáty sveta musia nasledo-vať, ak chcú byť zapojené

v systéme medzinárodných finančných tokov. Skutočnosť, že jeho výroky sú vnímané ako záväzné normy nikto z ekonómov vedome neprizná, každý to berie ako hotovú vec, nad ktorou sa netreba zamýšľať. Tu vidno obrovskú silu obrazu, ktorú predstaviteľ FEDu vytvára tak, že je nemožné pre bankový a menový systém sveta ignorovať jeho výroky. On vlastne vytvára pôsobivý obraz - ideu, ktorá sa opiera o obraz sily dolára, pričom sila dolára je vymyslená, lebo jeho skutočná hodnota podložená reálnymi aktívami je ďaleko nižšia. Pre zaujímavosť, symbol dolára $ znamená Hermesovú palicu, čiže symbol Merkúra. Merkúr, ako je známe je bohom nielen obchodu, ale aj mágie. Známy obraz pyramídy s okom navr-chu na 1 dolárovej bankovke bol už veľakrát analyzovaný, pričom to oko skôr, ako božským, je Sauronovým okom strá-žiacim a dohliadajúcim na celý menový systém sveta.

Treba si do hĺbky uvedomiť, aký je to obludný systém, keď ekonomikou sveta hýbu virtuálne peniaze produkujúce zisky, za ktorými nie sú konkrétne hmotné alebo spoločenské hod-noty, len čistá špekulácia. Neexistujúce elektronické peniaze fungujú ako nosič negatívnej informácie, ako nosič moci rea-gujúci na pokyn najvyššieho kňaza. Je to naozaj geniálny sys-tém manipulácie bez toho, že by riaditeľ FEDu niečo sám vy-konal alebo zobral na seba nejakú karmickú zodpovednosť.

27

On predsa len študuje štatistiky a na základe nich naznačuje ekonomické tendencie. Nie je to vrcholná mágia, ak jeden úradník dokáže svojimi výrokmi opierajúcimi sa o mŕtve čísla štatistík rozhodovať a cenách ropy, zlata, mien, kurzov a úro-kov vo svete a následne tým aj o vojne a mieri? Je to funkcia, z ktorej vyplýva disponovanie reálnej moci vo svete, väčšej akou disponuje hocikto iný. Na jeho príklade som chcel ukázať ako tento systém funguje a osvetliť princíp, akým spôsobom vlastne egyptskí kňazi v dnešnej dobe pôsobia.

Z hľadiska súvislosti našej doby s dobou egyptskou je tiež zaujímavé dianie v svetovej politike, ktoré nasledovalo po udalostiach 11. septembra 2001. Ak berieme do úvahy ofi-ciálnu verziu, že nejaká skupina fanatikov pod rúškom mos-limskej ideológie vedená šikovnými a inteligentnými organi-zátormi rafinovaných teroristických útokov, odrazu vyhlásila vojnu západnému svetu, musíme sa zároveň spýtať, odkiaľ sa odrazu takýto záhadní vodcovia objavili, aká sila stojí za nimi a poháňa ich k tak rafinovaným a agresívnym činom a prečo sa to deje práve teraz? Keď sa skúsime na tieto významné postavy ideologických vodcov moslimského extrémizmu ne-dávnej minulosti aj súčasnosti napojiť a pozrieť sa na nich

určitým nezaujatým, hlb-ším pohľadom, môžeme cítiť, že za nimi stoja a pôsobia starobylé posta-vy egyptských kňazov, ktoré prostredníctvom žehnajúcich gest odob-rujúcich teroristické akcie manifestujú svoj vlastný rituálny obrad obetova-

nia. Títo moslimskí vodcovia naozaj pôsobia ako nejaké mé-dia, ako nástroje potrebné k vykonávaniu pokynov tých naj-vyšších žrecov sídliacich na opačnej strane zdanlivého nepria-teľa. Pri takých postavách, ako napríklad už zosnulý ajatolláh

28

Chomejni alebo duchovný vodca Hamasu šejk Jassin, ale aj stále skrývajúci sa Usama bin Ladin, môžeme pri bližšom a podrobnejšom skúmaní ich typológie, prejavu, hlasu a celko-vej charizmy pozorovať určité pre nich špecifické rysy odlišu-júce ich od bežných fanatikov. Hlavne u šejka Jassina a bin Ladina je vidieť zvláštnu charizmu, jemný úsmev, lahodné a vláčne pohyby, sebaistota a pre ľudí západnej civilizácie ne-pochopiteľné opovrhovanie životom. Sila z nich idúca má v sebe niečo veľmi dávne, pripomínajúce skôr starozákonných prorokov alebo egyptských kňazov. Prostredníctvom starého Egypta, akoby v nich boli manifestované mohutné sily dávnej atlantskej doby. Taký slepý a na vozíku nemohúci starec, du-chovný vodca Hamasu šejk Jasin, ktorý šepotavým hlasom a jemným zdvihnutím prsta bol schopný poslať desiatky Pales-tínčanov na samovražedné útoky mi zvlášť pripomínal posta-vu bieleho čarodejníka Sarumana z trilógie "Pán prsteňov“, ktorý spojený s ohnivým okom Sauronovým zo svojej veži dokázal štvať čierne vojská k útoku.

Konflikt medzi západným a moslimským svetom je len jed-ným z prejavov boja medzi silami temna a svetla tiahnuceho sa tisícročiami a využívajúceho určité kvality času a historické momenty k vytváraniu rôznych konfliktných situácií. Pre našu civilizačnú epochu je z hľadiska pôsobenia svetovej karmy zvlášť významná súvislosť s tromi konkrétnymi historickými časovými úsekmi, a to s dobou pádu historickej Atlantídy nie-kedy okolo roku 10 000 pr.n.l, ďalej dobou pôsobenia zakla-dateľa egyptskej kultúry mýtického Hermesa a s dobou kultu boha Sutecha v rokoch 1309 až 955 pr.n.l., ktoré sa aj prekrý-va s obdobím vládnutia 354-ročného ducha času Samaela (Mars). Z hľadiska posledné menovaného obdobia, ktoré sa-mé je už len určitým vyvrcholením predchádzajúcich tisícroč-ných bojov medzi skupinami kňazov slúžiacich "temnému pá-novi“ a kňazov slúžiacich silám svetla, by sme mohli povedať, že sa jedná o vyvrcholenie mytologického zápasu kňazov boha Sutecha (Marsu) so silami Isis a Osiris a určitý zásadný zlomo-

29

vý bod, ktorý určil smerovanie histórie ďalších tisícročí pod úplnou kontrolou egyptských kňazov.

Je zaujímavé, že práve toto Samaelské obdobie sa začalo v Egypte udalosťou sprisahania kňazov voči faraónovi Achna-tonovi (1353-1335 pr.n.l.), ktorý sa vymkol spod ich kontroly a chcel zrušiť mnohobožstvo a nastoliť kult jediného boha, slnečného boha Atona. Achnaton bol zabitý a následne na-stalo obdobie pozdvihnutia božstva Sutecha a definitívne upevnenie moci žrecov. V 20. storočí sa v dobe 72-ročnej vlá-dy Marsa/Samaela (1917-1989) zopakovala táto udalosť v inej forme, ktorá akoby bola paralelou a spojená nejakým osudo-vým vláknom s dávnym egyptským sprisahaním. Bolo to za-vraždenie obľúbeného amerického prezidenta Kennedyho, tiež opradené mnohými nejasnosťami a dohadmi.

V egyptskom Samaelskom ob-dobí sa uskutočnila aj iná výz-namná historicko-mytologická udalosť, kedy žrecom Mojžišom bol pomocou genetickej mágie sformovaný židovský národ a vyvedený z Egypta. Na začiatku tejto mágie krvi bol veľký žrec Mojžiš, sám nejasného pôvodu. Povesť o jeho nájdení v kolíske na vode je pravdepodobne symbolická. Podobné povesti sa často objavujú aj v mytológiách

iných národov. Pod jeho vedením sa uskutočnil exodus, ktorý neznamenal iba odchod z Egypta, ale hlavne vznik jedného hypernároda, vyvoleného národa, elity medzi ostatnými ná-rodmi, ktorý sa mal stať kňazským národom pre celý svet. Samotný exodus, a to čo mu predchádzalo, tak ako je to opí-sané v Mojžišových knihách Starého zákona, je veľmi protire-čivou udalosťou s mnoho nejasnosťami, ktoré pri čítaní Sta-rého zákona udrú do očí. Vyvstanú otázky, či je možné, že

30

židia od doby, kedy sa Jozef a jeho najbližší stali správcami celého Egypta, čiže elitou, padli tak nízko, až sa stali otrokmi. Alebo veľké neadekvátne množstvo židov, ktoré sa spomína pri exoduse. Len dospelých mužov bolo 600 000 (kniha Exo-dus, kapitola 12), plus s manželkami a deťmi to bolo niekoľko miliónov ľudí, plus citujem, "mnoho iného ľudu šlo s nimi, ob-rovské stádo drobného dobytka a rožného statku“. Kto bol ten iný ľud, ťažko povedať, ale to, že ako otroci mali aj veľké stáda dobytka je prinajmenšom čudné. Okrem toho, že počet židov udávaný v knihe Exodus sa zdá veľmi vysoký, je tu aj obrovský nepomer k odhadovanému množstvu vtedy žijúcich všetkých Egypťanov (25 % až 50 % populácie). Aj vlastníctvo zlata, z ktorého neskôr urobili modlu, putovanie na púšti 40 rokov, a iné udalosti svedčia o tom, že kniha Exodus sa zďaleka nedá dešifrovať z historického pohľadu, ale je to tak, ako aj ostatné Mojžišove knihy, hlavne neobyčajne silným okultným doku-mentom. Keď si uvedomíme, že židovská Kabala vychádza hlavne z magického rozboru kníh Mojžišových a plynulo nad-väzuje na tradíciu egyptskej mágie, tak každý dej a situácia, ako aj čísla uvádzané v knihách Mojžiša, sú presným kódom a symbolom a nemusia byť doslovným opisom historických udalosti ale znázornením duchovných dejov.

Duchovnou elitou v starom židovstve a kňazmi boli kohé-ni, ako nositelia a strážcovia zákona. Kohenstvo ako kňazský úrad bol dedičný a dedil sa po otcovi, čiže nie po matke, ako je všeobecne dedená príslušnosť k židovskému národu podľa židovského zákona Halachy. Ešte zaujímavejšia bola kasta levitov, ktorí slúžili kohénom ako ich pomocníci, povedané moderným jazykom vytvárali im ekonomicko-politické poza-die. O levitoch sú určité poznatky, ktoré hovoria o tom, že leviti (a asi aj koheni) boli vlastne egyptskí kňazi, ktorí využili židovský národ, ako akúsi fyzickú schránku, ako nosič vedomia určený pre uskutočnenie prenosu egyptských vzorcov pro-stredníctvom krvi. V židovstve totiž stále funguje mágia krvi, na tom vlastne celé židovstvo spočíva. Veď aj starozákonný

31

a židmi doteraz uznávaný boh Jehova je mesačným bohom, bohom pokrvnosti a dedičnosti. Práve mágia krvi, mágia ro-dovej spojitosti je tým, čo vytvára súvislosť súčasnej politickej situácie s dobou dávneho Egypta. To znamená, ako keby sa v levitoch a v ich krvi, prepašoval určitý kód, ktorý tým, že v židovskom národe je striktne dodržiavaná čistota krvi, sa zabránilo jeho porušeniu a zároveň mohol byť kedykoľvek aktivizovaný egyptskými silami z úzadia a použitý. Len tak na okraj spomeniem, že v knihe Leviticus kap. 27. je spomenutá povinnosť platiť levitom desiatok z majetku. Tak už v knihe Leviticus sú položené základy mágie finančníctva ako princípu ovládania. V starej angličtine sa daň, odvod alebo povinná dávka povie levy.

Mágia krvi, alebo inak povedané genetická mágia, bola v Egypte veľmi prepracovaná, pričom súčasná fascinácia mo-dernej vedy klonovaním nie je nič iné ako opakovanie tejto mágie. Genetická mágia spočíva práve v práci s prenosom vedomia a informácií na báze nosiča krvi. Prostredníctvom genetickej mágie sa vytvárali národy, kmene s určitými pres-nými vlastnosťami a schopnosťami. Bolo to vlastne akési klo-novanie éterického a astrálneho tela a jeho naočkovanie ur-čitými konkrétnymi planetárnymi silami. Pokrvná rodovosť je práca s luciferskými silami. Luciferskí bratia a sestry sú bratmi na základe krvi. Kristovi bratia a sestry na základe duchovnej spriaznenosti. Židovský národ mal prepracovať fyzické, éte-rické a astrálne telo do takej podoby, aby sa stalo vhodným nosičom vedomia jednak pre Krista, ale zároveň aj čo je pa-radoxné pre princíp stelesňujúci jeho opak, reprezentovaný práve silami Lucifera. S mágiou krvi tiež súvisí aj pojem modrá krv, ktorou sa až do dnešných dní označovali príslušníci šľach-ty. V starých predhistorických dobách len súrodenci navzájom mohli mať deti. Potom sa táto schopnosť u väčšiny ľudstva premenila na svoj opak a len nepokrvní príbuzní mohli mať deti. Ale u vládnucej elity táto schopnosť plodenia detí medzi súrodencami zostala dlhšie. Ešte v egyptských časoch si pa-

32

novníci dosť bežne brali za manželky svoje sestry a spolu plo-dili potomkov, nasledovníkov. Takýto ľudia mali aj zvláštne modravé zafarbenie krvi, čo sa stalo všeobecným pojmom pre šľachtu. Potom, ak krv je nositeľkou JA a vedomia vôbec, ľudia s modrou krvou museli mať zvláštny druh vedomia. Preto nielen v židovstve, ale medzi šľachtou celkovo, sa veľmi dbalo o svoj rodokmeň. Príslušnosť k rodu bola aj zároveň presným ukazovateľom kvality povahy a duševných vlastností daného človeka.

Príchodom Krista sa rodová väzba na krv preťala. Kresťan-stvo sa stáva univerzálnym náboženstvom neviazaným na národnosť alebo kastu. V súčasnosti sa sila väzieb krvi defini-tívne stráca a končí sa aj posledná možnosť túto väzbu krvi magicky ovplyvňovať. Kľúče do vstupu informačného poľa prostredníctvom genetickej mágie sú nepoužiteľné starým spôsobom. Sila egyptských žrecov je vážne narušená, svoj boj o čas prehrávajú. To súvisí jednak s príchodom Krista do éterickej sféry Zeme. Príchod Krista v éterickej podobe má zásadný a premieňajúci vplyv na všetky ríše elementárnych bytostí, zvierat, rastlín, ale aj ľudí, u ktorých dochádza k zásadným premenám ich duševnej konfigurácie. Prekročil sa bod obratu, keď mágia ducha definitívne prevážila mágiu krvi, a tým nastáva koniec starej moci. Moc Egypta končí a začína moc novej Perzie.

33

III. Úvaha Analýza USA z pohľadu duchovnej futurológie

Čitatelia sú určite už oboznámení s angelológiou a v rámci

nej učením o cyklickom striedaní duchov času. Angelológiu pre svet znovu objavil duchovný bádateľ E. Páleš (www.sophia.sk), ktorý vo svojom originálnom diele “Angelo-lógia dejín“ toto staré učenie rozvinul do modernej podoby a doložil množstvom vedeckých dôkazov. V stručnosti ide o to, že čas prebieha v určitých presných rytmoch riadených duchmi času (archanjelmi), ktoré sú duchovnými inteligen-ciami jednotlivých planét, tak ako ich poznáme z astrológie. Čas má svoju kvalitatívnu štruktúru, každý úsek času je tak výslednicou pôsobení rôznych rytmov. Chápanie týchto ryt-mov dáva veľký kľúč k chápaniu minulosti a predvídaniu bu-dúcnosti v zmysle kvality času.

Na analýzu dejín USA a na predvídanie možných trendov do budúcnosti som si vybral dva časové rytmy, a to 354-ročný a 72-ročný cyklus času, na ktorých sa dá práve najlepšie sle-dovať priebeh spoločenských a kultúrnych zmien.

34

Tabuľka 354-ročných duchov času Rafael/Merkúr

817-1171

Samael/Mars 1171-525 Gabriel/Mesiac 1525-1879 Michael/Slnko 1879-2234 Orifiel/Saturn 2234-2587 Anael/Venuša 2587-2941 Zachariel/Jupiter 2941-3294

Tabuľka 72-ročných duchov času

Samael

Mars Zachariel

Jupiter Orifiel Saturn

Gabriel Mesiac

Rafael Merkúr

Anael Venuša

Michael Slnko

1413-1485 1485-1557 1557-1629 1629-1701 1701-1773 1773-1845 1845-1917

1917-1989 1989-2061 2061-2133 2133-2205 2205-2277 2277-2349 2349-2421

2421-2493 2493-2565 2565-2637 2637-2709 2709-2781 2781-2853 2853-2925

2925-2997 2997-3069 3069-3141 3141-3213 3213-3285 3285-3357 3357-3429

Na základe pôsobenia periodicky sa striedajúcich duchov

času a syntézy politológie a duchovnej vedy sa pokúsim o analýzu histórie USA z duchovného hľadiska a načrtnem možné trendy do budúcnosti. Keďže dejiny USA sa v modernom zmysle začali formovať až od 18. storočia, bu-dem sa najprv venovať regiónu Severnej Ameriky viac menej všeobecne a až neskôr pristúpim k podrobnejšiemu rozboru kľúčových období dejín USA z hľadiska striedania 72 -ročných duchov času.

V súčasnosti je USA jednoznačne politicky a hospodársky najmocnejšou veľmocou, určujúcou chod ekonomiky a politi-ky celého sveta. Koncentráciou bohatstva a moci je postave-nie USA porovnateľné so situáciou Rímskej ríše v čase jej naj-väčšieho rozkvetu, ba ho v istom zmysle presahuje. No táto moc je spojená aj s obrovskou zodpovednosťou voči svetu, čo

35

sa stáva pre USA veľkou historicko-duchovnou výzvou. Z hľadiska budúcnosti je preto dôležité pozorne sledovať dia-nie v tejto krajine, v kontexte ďalšieho ovplyvňovania osudu celého sveta.

Minulosť - vývoj do roku 1989

Približne od 14. storočia začína nástup piatej poatlantskej, germánsko-anglosaskej kultúry, ktorá predstavovala nový civilizačný impulz. Hlavným zmyslom tejto kultúrnej epochy v dejinách ľudstva, ktorá by mala trvať približne do roku 3 500 n.l., je rozvinúť nový článok ľudskej duševnej podstaty, dušu vedomú. Germánska kultúra v širšom zmysle dala svetu vyná-lez tlače, ktorý umožnil masové rozšírenie poznatkov a celú modernú filozofiu, ktorá vytvorila novú kvalitu mentálnej at-mosféry Európy. Z germánskeho prostredia vyšiel aj dôležitý protestantský impulz, ten viedol k vytvoreniu osobného vzťahu k Bohu. V germánskom a anglosaskom svete boli po-ložené základy racionálnej empirickej vedy, smerujúcej najprv k priemyselnej a potom neskôr aj k vedecko-technickej revo-lúcii. Racionalizmus a individualizmus prevedený do dokona-losti sú plodmi našej, stále trvajúcej 5. poatlantskej kultúry. Svoje maximálne vyjadrenie a vyvrcholenie dosiahla táto kul-túra práve vo svojej americkej podobe.

Čím USA vlastne sú z hľadiska sveta? USA sú typickou kra-jinou duše vedomej. Ako krajina prisťahovalcov bola vnímaná ako krajina realizácie vlastných prianí a snov, ako krajina bu-dúcnosti. Jadro Ameriky bolo založené práve ľuďmi hľadajú-cimi náboženskú a ekonomickú slobodu. Pre nich bola Európa zatuchnutým kotlom náboženskej neznášanlivosti a neslo-bodných ekonomických vzťahov. Minulosť, ideológia a po-krvné zväzky strácali v novej vlasti svoje opodstatnenie. Úsilie sa zameriavalo na budúcnosť. Cieľom sa stalo prostredníc-tvom tvrdej práce dosiahnuť materiálny úspech tu a teraz. Za úspešných sa považovali tí najlepší, čo sa dokázali sami vy-

36

pracovať, zbohatnúť a poraziť svojich konkurentov. Dôležitým sa stal materiálny úspech a zisk. Ideály a myšlienky sú dobré, pokiaľ môžu priniesť nejaký viditeľný profit. Pre Ameriku je charakteristický výrok Johna Locka: “Sloboda bez vlastníctva neexistuje“. Tento filozoficky základ myslenia vychádzajúci z protestantskej anglosaskej kultúry, že čím som úspešnejším vo vytváraní hmotného bohatstva, tým som slobodnejší a tým je slobodnejšia celá spoločnosť, je základnou životnou filozo-fiou USA.

Známym výrokom "čas sú peniaze“ sa kvalita času akoby premenila na nástroj získavania peňazí. Najviac cenenou a preferovanou hodnotou sa stala súťaživosť a schopnosť vy-hrávať. Individualizmus je v USA vyzdvihovaný na svoje ma-ximum a plne zapriahnutý do služieb Mamonu - Ahrimana. Zmyslom Ahrimana ako jednej krajnosti a sily opozičnej k Luciferovi, je vťahovanie éterických síl Zeme, čo najhlbšie do hmoty a do čo najužších foriem. Zafarbenie duševnej konšte-lácie amerického národa sa astrologicky javí ako kombinácia hlavne síl Marsu, Merkúru a Saturnu. Saturn sa v spoločenskej rovine prejavuje ako aspekt silnej konzervatívnosti veľkej časti spoločnosti. Marsický charakter sa prejavuje ako sila, dyna-mika, mocenská agresívnosť, zbrojenie, celková tvrdosť ame-rického biznisu. Merkurický charakter národa sa prejavuje v mimoriadne flexibilnej obchodnej a finančnej aktivite, mobi-lite pracovnej sily a čulému medzinárodnému obchodu. Nie náhodou boli dva najväčšie symboly USA, Pentagón a WTC cieľmi teroristických útokov z 11. Septembra 2001. Budova Pentagónu je symbolom Marsu a WTC - dvojičky symbolizova-li Blížencov -Merkúr. Tento útok bol tak vedený na samú pod-statu amerického národa. Duševné sily islamu symbolizované silami Mesiaca sa dostali do sporu so silami Marsu a Merkúru.

V dejinách USA musíme vidieť niekoľko dôležitých míľnikov. Prvým je objavenie Ameriky v roku 1492, v dobe malého du-cha času Zachariela, čo ukazuje na to, že objaviteľmi a hlavnými kolonizátormi sa stali práve Európania. Samozrej-

37

me dnes už vieme, že styky s americkým kontinentom už fungovali asi aj v antických časoch a s istotou vieme o cestách Vikingov v 10. a 11. storočí, ktorí Ameriku poznali a dokonca

tam založili aj pár kolónií (okolo roku 1000 n.l. Leif Eriksson). Tieto skutoč-nosti boli neskôr cirkev-nými kruhmi zámerne utajované a až do konca 15. storočia boli akékoľ-vek pokusy o znovuobja-venie Ameriky brzdené.

Malo to svoje presné ezoterické dôvody, ktoré si niektoré cirkevné kruhy zrejme uvedomovali. Súvisí to s vývojom duše vedomej, ktorá sa začala vyvíjať v ľudstve od 15. storočia. Len národ s dušou vedomou je schopný správne spracovať a vyu-žiť bohatstvo v zmysle prospechu pre vyššie evolučné ciele ľudstva. Až na konci 15. storočia cirkev znovu dovolila zaobe-rať sa otázkou objavenia Ameriky. Skutočným dátum objave-nia sa v historicko-duchovnom zmysle stal naozaj až rok 1492. Slávnym objaviteľom bol Kryštof Kolumbus (Christofor-nositeľ Kristovho svetla), plávajúcim na lodiach pod symbolom rov-noramenného maltského kríža. Je zaujímavé, že Maltsky rád, ktorý bol dedičom zrušeného rádu templárov, výpravu pod-poroval finančne a tiež poskytol Kolumbovi potrebné mapy a dokumenty.

Stret dvoch svetov bol naozaj osudový pre obe strany. Pre ľudí s dušou pocitovou bolo naozaj ťažké odolávať zvodom zlata a moci, ktoré ich čakalo v novom svete. Španieli a Portugalci, prví veľkí dobyvatelia amerického kontinentu sa dostali k obrovskému bohatstvu a moci. Krutým spôsobom veľmi rýchlo rozvrátili a úplne zničili všetky staré pôvodné kultúry a zmasakrovali milióny Indiánov. Udialo sa to v dobe končiaceho veľkého ducha času 354-ročného Samaela. Nič iné, ako zlato ich nezaujímalo. Napriek tonám zlata a draho-

38

kamov prinesených z Nového sveta, Španieli a Portugalci ne-vedeli zužitkovať toto rozprávkové bohatstvo v zmysle po-zdvihnutia vlastnej krajiny. Od nástupu veľkého 354-ročného ducha času Gabriela v 16. Storočí, nastal v týchto krajinách prudký hospodársky úpadok a Španielsko a Portugalsko pre-stávalo postupne hrať významnú rolu v svetových dejinách. Ich hlavným významom bolo, že mečom a ohňom prekliesnili cestu duševne vyvinutejším protestantským národom. Pre Angličanov a Holanďanov, národy s najviac rozvinutou dušou vedomou, ktorým sa ušli hlavne severnejšie oblasti americ-kého kontinentu, sa Amerika stala požehnaním a zdrojom obrovskej prosperity. Nie bezhlavé lúpenie zlata, ale systema-tická kolonizácia území, zavádzanie nových plodín, vytvorenie čulej obchodnej siete, to sa stalo zárodkom bohatstva a vzo-stupu Holandska a Britského impéria. Pre pôvodné obyvateľ-stvo sa kolonizácia stala katastrofou.

Sever kontinentu, územie dnešného USA, bolo kolonizova-né neskôr ako južná alebo stredná Amerika, až od 16.-17. storočia. Prvými a najdôležitejšími kolonistami sa stali pro-testantskí emigranti z Európy, ktorí hľadali v Amerike zem, kde môžu slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Spojenie protestantskej morálky so silnou pracovitosťou, pragmatic-kosťou, skromnosťou a možnosťou individuálneho rozhodo-vania vo všetkých osobných a ekonomických záležitostiach, boli charakteristickým rysom spoločnosti. Kolónie a obce boli od začiatku formované ako samosprávne fungujúce spolo-čenstvá slobodných individualít, nepodliehajúcich žiadnemu feudálovi. Kolonisti boli pevne presvedčení, že krajina im bola daná Bohom ako zem zasľúbená, ktorú majú zveľadiť na svoj obraz. Pôda bola Indiánom ukradnutá v mene princípu vyššej civilizácie. Kolonisti nemali z toho žiadnu morálnu dilemu, morálka bola chápaná ako súbor etických predpisov správania sa, týkajúca sa len slobodných ľudí žijúcich podľa božích pred-pisov vykladaných v protestantskom duchu.

39

Protestantská, anglosaská morálka sa tak stala podstatou právnického systému USA založeného na precedense. V mene vyššieho princípu (rozumej protestantskej morálky), neboli černosi a ani Indiáni považovaní za rovnocenných ľudí. Všetky zmluvy uzavreté s Indiánmi boli vládou USA porušené. Na tomto príklade je vidieť klasický prejav egoizmu plne rozvinu-tej duše vedomej, ktorá spočíva v určitej vôľovej prevahe jej nositeľa a schopnosti individuálne sa rozhodovať. Človek s rozvinutou dušou vedomou má tendenciu považovať ľudí s dušou pocitovou alebo rozumovou za nerovnocenných a tak sa k nim aj správať. V 17. a 18. storočí dušou vedomou naozaj oplývali iba anglosaské národy, čo sa jasne prejavilo v ich hospodárskej a vojenskej prevahe aj proti mnohopočetnejším protivníkom a v ich schopnosti vybudovať obrovskú koloniál-nu ríšu. Nikoho to samozrejme neoprávňovalo dopúšťať sa neprávosti, nikoho to nezbavilo osobnej zodpovednosti. V zmysle karmy ľudstva, úlohou kolonializmu všeobecne bolo priniesť impulz duše vedomej aj ostatným národom sveta, Amerike, Afrike a Ázii, čo bolo v súlade s duchom vývoja ľud-stva. V nesúlade s ním už boli zločiny jednotlivcov, to už išlo na účet ich individuálnej karmy.

1701-1773- Rafael / Merkúr

V plnom zmysle dejiny USA začínajú samostatne zhruba od 18. storočia, v čase nástupu vlády 72-ročného Rafaela. Do-vtedy ich dejiny môžeme duchovne vnímať hlavne ako súčasť dejín Britskej ríše. Merkurický charakter obdobia (obchod, cesty, pohyb) sa prejavoval hlavne vo výraznom príleve no-vých osadníkov, neustálom systematickom zaberaní a osídľo-vaní nových území, nárastu počtu remeselných dielní a ma-nufaktúr, a hlavne výrazným rozmachom obchodu. Rástol domáci obchod medzi Indiánmi a kolonistami, ako aj zahra-ničný, medzi americkými kolóniami a Britským impériom. V tomto období sa definitívne vykryštalizovali nové kolónie do podoby samostatných, právne politických celkov. V období

40

medzi 1750-1760 prebiehali na území dnešného USA vojny medzi Francúzskom a Anglickom. Boli to vyslovene obchodné vojny, ktorých hlavným motívom bol boj o rozdelenie sfér obchodného vplyvu v nových kolóniách. Británia z nich vyšla víťazne, čoho výsledkom bolo získanie nových území. V kolonistoch postupne rástol pocit, že sú ekonomicky obme-dzovaní a využívaní Britániou. Kolonisti nechceli byť druho-triedni obyvatelia Britského impéria, dobrí len na platenie vysokých daní a ciel. U nových obyvateľov Ameriky bol vidieť ich silný prejav duše vedomej, prejavujúcej sa tak pre nich charakteristickým silným individualizmom a snahou o uplat-nenie svojich individuálnych, hlavne politických a ekonomic-kých práv. Práve možnosť slobodného a ničím neobmedzo-

vaného obchodu bola v období vlády Merkú-ru tým dôvodom, ktorý odštartoval postupnú revoltu Američanov voči Britskému impé-riu. Rok 1773 sa stal pamätným dňom, keď v Bostone vypukla z dôvodov obmedzo-vania amerického vý-vozu otvorená vzbura

proti Britom, známa ako Bostonské pitie čaju, čím sa začala vojna o nezávislosť.

1773-1845- Anael / Venuša

Konflikt začatý z hospodárskych dôvodov v rafaelskom ob-dobí prerástol v novom anaelskom období do vojny o slobodu a nezávislosť. Na tomto príklade je pekne vidieť vplyv jednot-livých duchov času na kvalitu určitej historickej periódy. Vojna o nezávislosť začatá v období Rafaela sa zrazu v jednej chvíli zmenila na vojnu o ideály slobody. Vplyv nového ducha času

41

Anaela sa prejavoval v celom svete ako nástup obdobia ro-mantizmu, boja o ideály krásy a slobody. V Európe to prinieslo otrasenie celého feudálneho systému a definitívny nástup vlády buržoázie. V podmienkach USA by len ekonomické dô-vody nestačili na to, aby sa v takej veľkej sile mohli rozhorieť a zvíťaziť duševné sily Američanov v boji o slobodu. Muselo to byť niečo, čo ich presahuje. Spojenie ľudí duše vedomej a oprávnených ideálov slobody boli tou silou, ktorá umožnila Američanom zvíťaziť v boji s Britmi.

Všetko úsilie vyvrcholilo Deklaráciou nezávislosti 4. júla 1776, ktorá sa stala základným politicko-právnym dokumen-tom a pilierom štátnosti novovznikajúcich Spojených štátov amerických. Do tejto deklarácii sa podarilo vložiť veľa zo slo-bodomurárskych ideí, ktoré v tomto anaelskom období preží-vali svoj rozkvet. V celej Európe slobodomurárske kruhy ini-ciovali vzbury proti tradičným monarchiám a prinášali myš-lienky osvietenstva a občianskych práv. V roku 1783 bol v Paríži podpísaný mier medzi americkými kolonistami a Britániou, a tak definitívne vznikli USA ako federácia slo-bodných štátov. V duchu slobody a rovnosti sa vypracovala ústava USA, zaručujúca slobodu prejavu a vierovyznania slo-bodným občanom. Otázka černochov a Indiánov bola hlavne s ohľadom na južné štáty odsunutá na neskôr. V tomto obdo-bí sa USA podarilo od Francúzka kúpou získať obrovské nové územia známe ako Louisiana. V roku 1814 bol uzatvorený s Britániou definitívny mier a uznané USA ako nezávislý štát. Začala sa ďalšia rozsiahla vlna osídľovania nových území.

1845-1917 Michael / Slnko

Veľmi silné a dôležité obdobie v dejinách USA. Prvá časť tohto obdobia sa prelína s obdobím vládnutia 354-ročného ducha času Gabriela/Mesiac (1525-1879). Pre toto obdobie je charakteristické vznik vedeckého materializmu, vyzdvihovanie analytického skúmania hmoty. Prejavenie malého ducha času Michaela sa v gabrielskom období odzrkadlilo objavením sl-

42

nečného kovu zlata roku 1848 v Kalifornii. Duchovné zlato kozmu sa prejavilo vo svojej materiálnej podobe. Najprv tomu však predchádzala vojna medzi USA a Mexikom, kedy USA pripojilo k svojej federácii nove územia (Kalifornia, Texas a i.). Krátko potom vypukla na území Kalifornie zlatá horúčka, ktorá zachvátila celú krajinu a mala ďalekosiahle dôsledky.

Po prvé, zmenila sa demografická štruktúra celého západ-ného pobrežia a urýchli-lo sa osídľovanie krajiny. Za pár rokov sa prisťa-hovalo niekoľko miliónov nových obyvateľov nie-len z východu USA, ale aj z celého sveta. Kali-fornia, tento vo všetkých ohľadoch slnečný štát, sa stala zo dňa na deň bo-

hatým štátom s veľkými rozvíjajúcimi sa veľkomestami. Po druhé, vznikla nutnosť prepojiť západ s východom, čoho dô-sledkom bolo vybudovanie železnice spájajúcej východné po-brežie so západným. Pri budovaní železníc našlo zamestnanie desiatky tisíc ľudí a vytvorila sa možnosť dopravovať suroviny zo západu na východ. Nastal obrovský nárast priemyselnej výroby. Zväčšil sa rozdiel medzi priemyselným severom, ktorý potreboval slobodných občanov a poľnohospodárskym juhom ťažiacim z otrockej práce černochov. Zmeny v priemysle sa odrazili v potrebe spoločenských zmien, čo malo za následok občiansku vojnu medzi severnými štátmi združenými v Únii a južnými združenými v Konfederácii. Občianska vojna v rokoch 1861-1865 skončila víťazstvom severu. Armáda severu priná-šajúca slobodu, reprezentovala sily slobody (Michaela) a armáda juhu (Gabriela). Je to pekne vidieť aj na farbách uniforiem. Armáda juhu mala sivé uniformy (striebro), kým severná modré so zlatým lemovaním (farba Michaela).

43

Zrušením otroctva sa vytvoril priestor pre ďalší ekonomic-ký rozmach USA. Čoraz viac prosperujúcejšie USA sa po roku

1880 stávajú znovu cieľom novej veľkej prisťahovalec-kej vlny, teraz hlavne zo strednej a východnej Euró-py, ktorá trvala do vypuknu-tia 1. svetovej vojny. Nová vlna prisťahovalcov priniesla masu pracovnej sily ochot-

nej pracovať v tvrdých podmienkach novo vznikajúcich veľ-kých priemyselných aglomeráciách.

Dôležitým, najmä v myšlienkovej oblasti, sa javil rok 1879, kedy sa 354-ročným duchom času stal Michael. Z napätia a boja medzi odstupujúcim mesačným archanjelom Gabrielom a nastupujúcim Michaelom vznikol celý rad bizarných apoka-lyptických náboženstiev, tak charakteristických pre USA. Z inšpirácie mesačných bohov vznikli hnutia ako Jehovisti, Mormóni, Adventisti a celá rada ďalších menších združení a siekt. Príznačné pre ne je, že neuznávajú duševno-duchovnú podstatu človeka, veria vo fyzické zničenie Zeme a vzniku raja na novej fyzickej Zemi, v obnovených fyzických telách. Ako protiklad k tomuto jednostrannému Ahrimanskému pohľadu, vzniká v roku 1875 v New Yorku pod vedením Heleny Blavat-skej, Teozofická spoločnosť. Táto významná duchovná spo-ločnosť čerpajúca hlavne z východnej múdrosti, práve tu, v USA, ako krajine realizácie ideí v hmote, mohla dať pod ve-dením plukovníka Olcotta organizačný rámec, tak potrebný pre účinné šírenie jej posolstva. Teozofická spoločnosť sa stala veľkou iniciátorkou duchovných zmien a vzniku moderného spôsobu duchovného bádania v 20. storočí. Z jej impulzov vzniklo niekoľko ezoterických škôl a zoskupení rôznej úrovne a kvality.

44

Na tejto michaelskej pe-rióde je vidieť, ako sa sl-nečný impulz najprv v podobe hmotnom (zlata) stáva v rovine fyzickej zdrojom hospodárskeho rozmachu a postupnej ekonomickej a politickej slobody. V rovine mentál-

nej sa slnečný impulz stáva zdrojom nových duchovných hnutí a smerov. V tomto období bola v New Yorku, ako dar fran-cúzskych slobodomurárskych kruhov vztýčená Socha slobody, ako spomienka na dobu vládnutia ducha času Anaela/Venuše, kedy si USA vydobyli slobodu a nezávislosť. Socha znázorňuje Venušu – Zorničku, ktorá hrdo s fakľou svetla v ruke víta náv-števníkov USA, a tak stelesňuje určitý ideál slobody, ktoré pre mnohých prisťahovalcov USA v tej dobe reprezentovali. Mi-chaelská 72-ročná perióda sa končí rokom 1917 a vstupom USA do 1. svetovej vojny.

1917-1989- Samael / Mars

Prvá svetová vojna sa stala dôležitým míľnikom v dejinách USA. USA sa definitívne stávajú veľmocou a uzurpujú si právo rozhodovania o politických a ekonomických záležitostiach sveta. Pod vládou Marsu sa prostredníctvom 1. svetovej vojny presadil dominantný vplyv USA v Európe. USA po 1. svetovej vojne významne zasiahli do vytvorenia a formovania nových európskych štátov vzniknutých na troskách bývalých feudál-nych impérií. Bez politickej podpory USA by nevzniklo ČSR a ostatné štáty Strednej Európy, čo zo strany USA bola pragma-tická kalkulácia v zmysle zvýšenia svojho vplyvu v Európe. Od roku 1917 je vidieť, ako sa Mars zrkadlí aj v stupňujúcej sa dravosti a energickosti expanzie amerického hospodárstva, ktorá najmä vďaka prvej a neskôr aj druhej svetovej vojne, získala obrovský impulz k svojmu rozvoju.

45

Rýchly rozvoj nových zbraní a vojenských technológií prispe-li k vzniku výskumných centier, rozvoju priemyslu, zníženiu nezamestnanosti a zvýšeniu životnej úrovne. Za realizáciu väčšiny technologických noviniek, vrátane rakiet, satelitov, počítačov, internetu, nepriamo vďačíme bohu vojny Marsu. Druhá svetová vojna znamenala na jednej strane ďalšie upevnenie vplyvu USA, ale aj oslobodenie Európy a vytvorenie štítu proti boľševickému Rusku. Po druhej svetovej vojne USA

už definitívne partici-pujú na prerozdelení celého sveta a vytvá-rajú mocenský protipól Rusku. Konfrontácia dvoch veľmocí pokra-čovala studenou voj-nou a vznikom NATO ako politic-ko-vojenského zosku-penia. Prostredníctvom

zbrojenia, hrozby atómovej vojny a neustálej série konfliktov vo svete sa USA nakoniec podarilo oslabiť komunistický blok natoľko, že sa v roku 1989 fakticky rozpadol. Duch času Sa-mael priniesol v týchto rokoch svojho vládnutia svetu mož-nosť úplného zničenia, jadrovými aj chemickými zbraňami. Michael ako vyššia hierarchická bytosť dokázala obrátiť jeho ničivú silu v prospech slobody Východnej Európy. Duchovné mocnosti vždy prinášajú ničivé aj pozitívne sily súčasne. USA pomohli Európe pred fašizmom a komunizmom, aby ho vzá-pätí vystavili inému pokušeniu v podobe ideológie spotreby a masového konzumu. Európania sú konfrontovaní s týmito pokušeniami a sú nútení ako spoločnosť, aj ako jednotlivci zaujať k tomu vnútorné stanovisko. Dôležité však je, aby Eu-rópania boli schopní naplno vyvinúť svoju dušu vedomú a naplniť ju takým zmysluplným obsahom, ktorý úspešne odolá aj zvodom temnej strany a ponúkne iné videnia a reálne rie-

46

šenia problémov sveta. Dovtedy, pokiaľ si to Európania ne-uvedomia, bude vplyv zasahovania USA v Európe stále silný.

Súčasnosť, Zachariel / Jupiter 1989-2061

O období do roku 1989 sa dá naozaj hovoriť o tom, že USA slúžilo ako akýsi štít, zakrývajúci a ochraňujúci Európu. Pod ochranou a za finančnej pomoci USA vznikol zázrak prosperu-júcej Západnej Európy, kde atmosféra konzumu a sladkého blahobytu dosiahla svoj vrchol v 70-ich a 80-ich rokoch. Situá-cia sa mení v roku 1989. Koniec vlády Samaela/Marsu a ná-stup Jupitera, ako nového ducha času, je spojený s pádom

svetového komunistic-kého bloku a vzostupom procesu zjednocovania Európy. Zo strany Eu-rópskych krajín postup-ne rastú tlaky na znižo-vanie vplyvu USA v Európe a snaha o nájdenie vlastnej cesty

vývoja. Následkom sú určité politické nezhody a konfrontácia, hlavne v zahranične politickej a ekonomickej oblasti. EÚ má iné predstavy a metódy riešenia konfliktov vo svete, ako aj iné sféry hospodárskych záujmov. USA sa obáva konkurencie spoločného európskeho trhu, čo sa prejavuje nezhodami, napr. v oblasti ciel. Zmeny sú tiež na finančných trhoch, kde nová spoločná mena euro zamiešala karty a začína podkopá-vať dominantné postavenia dolára, ktorého sila neustále kle-sá.

Pre USA je táto jupiterská doba, obdobím hľadania si vlast-nej tváre. Úlohou USA je správne uchopiť jupiterský impulz, impulz archetypu múdreho panovania, ktorý akoby nebol USA vlastný. Ako garanti určitého technologického rozvoja a vy-

47

kalkulovanej stability mieru vo svete, sú na druhej strane sami zdrojom napätia a vytvárania konfliktov. Dvojtvárnosť spôso-bu realizácie zahraničnej politiky je podporovaná najmä veľ-kými zbrojárskymi, energetickými korporáciami a finančnými kruhmi, ktoré sledujú svoje záujmy maximalizovania ziskov. Proces horúčkovitého zbrojenia počas uplynulej samaelskej doby, priniesol paradoxne aj obrovský rozmach informačných technológií, ktoré sa stali v súčasnom jupiterskom období technickým základom na vytvorenie globalizácie informácií. Problémom USA je, že uchopuje michaelsko-jupiterský impulz k slobode a globalizácii svojím materialistickým spôsobom, ktorý je pre nich tak charakteristický. Miesto globalizácie du-cha ponúka unifikáciu ducha a kultúry, a miesto vytvorenia globálnej sietí navzájom spolupracujúcich a vzájomne si po-máhajúcich ekonomických subjektov (výrobcov, sprostredko-vateľov, spotrebiteľov), centralizáciu moci niekoľkých korpo-rácií.

Politika

Z pohľadu geopolitiky sa pre obdobie rokov 1989-2061 stal veľmi dôležitým míľnikom rok 2001. Tesný výsledok

konzervatívcov G.W.Busha a 11. sep-tember, sa stal katalyzá-torom zmien a urýchlil

posun USA smerom k dôležitému rázcestiu voľby svojej bu-dúcej orientácie. Do konca jupiterského obdobia v roku 2061 budeme v politike USA pozorovať rozširovanie priepasti medzi michaelskými (čiastočne reprezentovanými Demokratickou stranou) a saturnskými (reprezentovanými Konzervatívnou stranou) impulzmi v politike. Doteraz v dejinách politiky USA sa viac menej rytmicky stále striedali obidva politické vplyvy.

48

Ale práve v súčasnosti, keď sa blíži doba vládnutia malého ducha času Orifiela v roku 2061, sa táto tendencia smerom k zatvrdnutiu v určitej konzervatívnej až fundamentalistickej politickej atmosfére stáva pre Američanov veľmi silnou, až nezvratnou. Akoby sa udalosti z 11. septembra stali vstupom do veku dospelosti. Nastal čas zaplatiť cenu za to, že sú jedi-nou superveľmocou na svete.

S tým sa objavila otázka, ako má americká politika reago-vať na výzvu občianskym slobodám v súvislosti s novou filozo-fiou americkej zahraničnej politiky, ktorá vznikla v mene vojny proti terorizmu. Sme svedkami ústupu od rozvíjajúcej sa vše-obecnej sympatie proti menšej liberálnej forme vlády a zmeny k obnoveniu mocnej, vtieravejšej vlády, charakterizovanej silným štátom a nepriepustnými hranicami. V procese hľada-nia spojencov USA znovu legitimizovali a posilnili celú škálu autoritárskych režimov a štýlov vládnutia, pričom tieto krajiny privítali boj proti terorizmu, ako zámienku na ospravedlnenie vnútorných zákrokov. Bushova administratíva a jej neokon-zervatívni ideológovia zmenili tradičnú geopolitiku na celom svete. Washington sa odklonil od medzinárodnej konzultácie a spolupráce. Bushova vláda sa vnútorne nezastaví ani pred koncepciou amerického impéria, formy ríše, ktorá historicky môže vyvolať veľkú nespokojnosť vo vnútri štátu. Vzniká ten-dencia k silnému centralizovanému štátu snažiacom sa vytvo-riť múr medzi sebou a ostatným svetom. Američania si vôbec nie sú istí, čo to pre nich bude znamenať. Ešte však nie sú pripravení spochybniť závratné tempo vývoja politiky rodiacej sa v Bielom dome.

Najdramatickejšie je, že s pádom ikony dvojičiek utrpela globalizácia vážny úder. Globalizácia je teraz v americkom zmýšľaní oveľa labilnejšou koncepciou pri poznaní, že tero-rizmus je jej súčasťou. Odkedy je hlavným cieľom zahraničnej politiky USA absolútna bezpečnosť americkej domoviny, glo-balizácia sa ocitla v úzadí: badáme veľkú prekážku vo voľnom pohybe tovaru, ľudí, dokonca myšlienok cez hranice USA, a aj

49

medzinárodne. V špecificky politickom kontexte sa preskupilo mnoho bodov na geopolitickej mape. Defenzívna moslimská reakcia na útoky Usamu bin Ládina a na vojnu proti terorizmu prispieva k nebezpečnej domácej diskusii v rámci USA s po-tenciálne ďalekosiahlymi následkami pre americkú zahraničnú politiku. Po týchto udalostiach sú USA hlboko spojené s naj-tvrdšou líniou izraelskej vlády v celej histórii. Vzťahy USA s moslimským svetom logicky dosiahli historický bod mrazu a stále sa zhoršujú. Aj dlho nedotknuteľný vzťah USA so Saud-skou Arábiou sa ocitol v priamej paľbe. Preventívna vojna sa nezadržateľne stáva preferovaným politickým nástrojom.

Ako povedal Henry Kissinger, "Dejinnou skúškou pre Spo-jené štáty bude, či dokážu zmeniť svoju súčasnú prevahu moci na medzinárodný konsenzus a svoje vlastné princípy na me-dzinárodné normy. V tom spočívala veľkosť, akú dosiahli za svojich čias Rím a Veľká Británia“. V slovách H. Kissingera je cítiť duševnú spriaznenosť s mocenským postavením Ríma a Veľkej Británie v minulosti a jasne sa črtajúcu tendenciu USA, smerovať od globalizácie ekonomiky ku globalizácii moci na základe centralizovaného princípu. Tendencia centralizácie svetovej moci je už jasným otvoreným cieľom USA, ktorá sa bude prejavovať čoraz silnejšie. V období do roku 2061 sa zrejme vyhrania dva proti sebe stojace trendy. Michaelská globalizácia slobody a myšlienok proti globalizácii ekonomiky a moci. Globalizácia ekonomiky sa môže zakonzervovať a premeniť v nasledujúcom Orifielskom období na nejakú formu Saturnskej centralizovanej moci. Americké impérium sa môže stať akoby inkarnáciou Rímskej ríše z doby cisárstva na vyššej kvalitatívnej úrovni, s pevnou centralizovanou mocou a auto-ritatívnym vedením disponujúcim veľkou technologickou prevahou.

Ekonomika

Po roku 1989 sa napriek deklarovanej slobode podnikania, priestor na slobodnú ekonomickú iniciatívu jednotlivca veľmi

50

zužuje. Príčinou je obrovská vlna fúzií firiem a bánk do čoraz väčších hospodárskych gigantov. Ekonomická moc sa naozaj centralizuje do rúk veľmi úzkej skupiny ľudí, ktorých politický vplyv rastie do obrovských rozmerov. Problémom je, že táto skupina ľudí opúšťa už aj od tradičných hodnôt ekonomickej protestantskej morálky, o čom svedčia aj posledné korupčné škandály veľkých amerických firiem, pilierov amerického hospodárstva. Centralizácia hospodárskej moci sa tým stáva skutočným ohrozením americkej demokracie, jej pozitívnej stránky reprezentovanej slobodnou individuálnou ekonomic-kou iniciatívou dodržujúcou určité etické normy.

Hospodárstvo USA sa po 11. septembri dostáva na križo-vatku. S novými pravidlami hry globálneho kapitalizmu prišli nové hodnoty. Vznikla nová elita manažérov, ktorá samu seba pokladá za pánov sveta. Rozdiel medzi platom topmanažéra a obyčajného zamestnanca sa počas dvoch desaťročí zmenil z 80 na 531 - násobný, to bol rozdiel, ktorý sme tu mali napo-sledy v roku 1900. Naozaj sa tak vytvára vrstva mocichtivej oligarchie, určujúcej už neskrývane aj politiku USA. Prepojenie s politikou je zvlášť viditeľné u konzervatívnej strany, ktorá skoro úplne a nezakrývane stotožňuje geopolitické ciele USA s hospodárskymi záujmami veľkých zbrojárskych a energetic-kých nadnárodných spoločností. Tieto spoločnosti sú už skoro úplnými vládcami krajiny, a aj sveta, a akýkoľvek odpor voči ním je označovaný za ohrozovanie bezpečnostných záujmov USA, čo začína silno pripomínať 50. roky v komunistických krajinách. Chamtivosť sa legitimizovala a odhodila pláštik protestantskej morálky. Ekonomické otrasy v roku 2001 a 2002 sa využili v prospech ešte užšieho prepojenia s vládou. V USA dochádza k vzniku štátneho centralizovaného kapita-lizmu.

Sila amerického hospodárstva v minulosti čerpala z individuálnej schopnosti tvrdo a poctivo pracovať, opierajúc sa o nepísané etické pravidlá protestantskej morálky. Ak sa dnes začali tieto pravidlá práve tými najsilnejšími porušovať,

51

znamená to podlomenie dôvery v individuálnu zodpovednosť, čo znamená podlomenie samotných koreňov existencie USA, ako krajiny sebarealizácie a vznik úplne nového fenoménu, nástupu moci elity, túžiacej hlavne po svetovej moci, schopnej obetovať všetko. Keďže veľké koncerny sú silno prepojené s médiami a politikou, poslednou oporou slobody a možnosti účinne zasahovať zostáva ešte relatívne nezávisle súdnictvo. No aj táto možnosť je limitovaná spletitým systémom práva založeného na precedensoch a finančnou silou klientov. Pri obrovskej finančnej sile koncernov nie je problémom platiť milióny dolárov rétoricky zdatným advokátom za obhajobu čohokoľvek a novinárom za vytváranie verejnej mienky vo svoj prospech.

Spoločnosť a veda

Prečo sú procesy cen-tralizácie politiky a eko-nomiky v USA nebezpečné a asi aj nezvratné? Pretože Američania nemajú histo-rickú skúsenosť, nemajú mystickú vnútornú zom-knutosť okolo nejakého duchovného základu, ná-

boženstva, nemôžu sa ani oprieť o pokrvnú alebo rodovú spo-jitosť. Všetky náboženstvá alebo etniká, ak sa nerozplynuli v anonymnom americkom národe, si zachovávajú svoj uzav-retý úzky charakter bez vnútorného duševného a kultúrneho prepojenia s krajinou, v ktorej žijú. Američania ako národ ne-prešli katarziou, vyhýbajú sa konfrontácii s utrpením a zlom. Utrpenie vnímajú ako slabosť a prežitok. Američania na du-ševnej a kultúrnej úrovni, na rozdiel od Rusov, nemajú otvo-rený priestor vnímať utrpenie ako príležitosť postúpiť na no-vý, vyšší stupeň múdrosti. Američania potláčajú utrpenie do

52

podvedomia, čím sa vystavujú obrovskému psychickému tla-ku. Bez múdrosti prijatej z utrpenia nie je možný ani kultúrny rozvoj. Preto Američania nemajú kultúru v hlbšom zmysle, majú skôr zábavu. To, čo je prezentované ako umenie, zväčša čerpá z európskych koreňov a väčšinou je to len akási men-tálna hra malej skupiny intelektuálov, bez hlbšieho dosahu a vplyvu na spoločenskú a duchovnú atmosféru v krajine.

Vďaka spôsobu vzdelávania idúcemu len k povrchnej inte-lektuálnosti, sú Američania pripravovaní na jednostrannú vý-konnosť v úzkom odbore bez chápania širších súvislostí. Tieto širšie súvislostí ich nezaujímajú, sú nepraktické. Proces vzde-lávania nesmeruje k múdrosti, ale k chytrosti, k rozvinutiu čo najostrejšieho analytického myslenia. Pričom sú veľké prie-pastné rozdiely medzi úrovňou elitných súkromných univerzít a ostatných, najmä štátnych škôl. O úbohej úrovni všeobec-ného vzdelávania svedčia aj výskumy Americkej národnej ve-deckej nadácie, ktorá vydáva každý druhý rok správu o zna-lostiach Američanov. V roku 2000 polovica občanov USA ne-vedela, že Zem obieha okolo Slnka. Tretina absolventov vyso-kých škôl netušila, že naša planéta obehne okolo Slnka za rok. Väčšina Američanov nevie vymenovať jedinú európsku kraji-nu, viac ako polovica obyvateľov vrátane mnohých kongres-manov nemá pas, lebo nikdy nebola a ani neplánuje navštíviť inú krajinu.

Samozrejme, že USA majú veľmi silnú bázu vedy, ale tá je hlavne zameraná na aplikačný výskum. Pričom vedecká inte-lektuálna špička sa grupuje už 100 rokov prevažne z emigrantských kruhov. Je faktom, že všetky významnejšie objavy a myšlienky pochádzajú z Európy alebo Ruska. V USA sa len realizovali alebo zdokonaľovali, a to vďaka manažérskej zručnosti Američanov schopných vďaka peniazom a dobrým podmienkam, pritiahnuť čo najviac mozgov z celého sveta. Problémom americkej vedy je jej jednostranná empirická analytická povaha, vylučujúca intuitívne poznávanie. Americkí vedci nemajú a ani nehľadajú vnútorné pochopenie súvislostí

53

medzi úrovňou morálky a úrovňou intelektu. Nechápu, že ľudia z Európy a Ruska, ktorí k niečomu dospeli, zvádzali v sebe veľké morálne boje a opierali sa často o inšpirácie im darované duchovným svetom. Vedci v USA sú čoraz viac vy-zdvihovaní, stávajú sa v sebe uzavretou elitnou kastou odde-lenou od ľudí, podobní egyptským kňazom, ktorých výroky sa stávajú záväznými pravdami.

Novou modlou vedy a nástrojom na manipuláciu ľudí, sa v USA stáva genetika. V genetike novodobí vedci dostali do rúk kľúč k ovládaniu človeka, možnosti jeho zdokonaľovania v zmysle fyzického tela. Šťastný budúci svet vidia americkí vedci, ako svet umelých bytostí s upravenými génmi, ktorí sa budú v zdraví dožívať stovky rokov, a kde vedecká elita bude riadiť a usmerňovať životy všetkých. Za týmto dokonalým ve-deckým materializmom cítiť uškŕňať sa pána temnôt Ahrima-na. Vývoj v USA bude v oblasti skúmania genetiky veľmi rýchlo napredovať po tú hranicu, kde sa viditeľné stretáva s neviditeľným. V tomto bode sa v čase niekedy po roku 2050 môže americká veda zásadne zideologizovať a premeniť na politicko-mocenský nástroj ovládania más.

Pre ľudí z USA je typické potláčať svoje podvedomie, čo plodí vnútornú agresiu prejavujúcu sa rôznymi úchylkami, bezdôvodnými streľbami a zhoršovaním celkového psychic-kého aj fyzického stavu obyvateľstva. Podľa rôznych oficiál-

nych amerických štatistík sa vypočí-tavá, že z 300 miliónov obyvateľov USA je okolo 50 % populácie postih-nuté nejakou duševnou poruchou. Zaujímavý fakt je, že priemerní Ame-ričania, takí istí a sebavedomí v bežných praktických záležitostiach a v biznise, prejavujú až zarážajúcu slepú oddanosť a vieru lekárom a vedcom. Je to asi zapríčinené kom-bináciou veľkej ahrimanizácie spo-

54

ločnosti, stratou reálnej živej duchovnosti a absenciou sku-točnej vzdelanosti. Mocenským elitám, ako aj farmaceutic-kému priemyslu to samozrejme vyhovuje. Veda v službách biznisu je generátorom neustáleho zisku. Okrem zlého du-ševného stavu obyvateľstva USA je v porovnaní s krajinami západnej Európy nedobrý aj celkový fyzický stav obyvateľstva. Enormný nárast rakoviny, srdcovo cievnych ochorení, ako aj obezita asi polovice obyvateľstva svedčí o presnom opaku obrazu, ktorý nám ponúkajú americké seriály. Príjemné a krásne ženy z filmov a seriálov, silní a svalnatí muži, sú len nepodarenými karikatúrami kultu tela, tak starostlivo pesto-vaného v najrozvinutejšom fitness priemysle zdravého život-ného štýlu na svete. Napriek obrovskému množstvu športo-vých zariadení a napriek genetickej rôznorodosti, ktorá by mala podľa materialistickej vedy byť zdrojom krásnych, zdra-vých a invenčných ľudí, patria Američania medzi fyzicky naj-nezdravších ľudí minimálne v rámci vyspelých krajín.

Zaujímavou skutočnosťou je aj neuveriteľne ľahká mani-pulovateľnosť ľudí. Väčšina Američanov naozaj verí tomu, čo im povedia v TV. Nemajú oproti nám Európanom odchova-ných rôznymi totalitnými režimami, vnútornú schopnosť skeptického rozlišovania a triedenia médiami podávaných

informácií. Pre bežných obyvateľov USA, vycho-vávaných v duchu po-vrchného vlastenectva a protestantskej etiky, by bolo nepredstaviteľné, že by im politici mohli klamať. Ich lineárne čierno-biele uvažovanie, inak tak efektívne v

otázkach rozhodovania v praktickom živote, spojené s naiv-ným idealizmom ich robí ľahkou korisťou v rukách šikovných manipulátorov. Preto reklama fungujúca prostredníctvom

55

stoviek existujúcich rozhlasových a televíznych staníc, je v tejto krajine mimoriadne účinná.

Zvláštny je aj postoj Američanov k ich formálnej morálke. Televízie a filmy sú na jednej strane plné násilia a krvi, na druhej strane ponúkajú obrovský výber rôznych nábožen-ských programov. Na jednej strane rôzne kostoly a nábožen-ské zhromaždenia praskajú vo švíkoch, ľudia tam tancujú, vzývajú Boha, držia sa za ruky a upadajú do extázy, na strane druhej sú USA miestom častých násilných excesov, ako streľ-by v školách alebo prudkých rasových nepokojov zachvacujú-cich celé mestá. Absolútna dostupnosť zbraní je pritom v súlade s deklarovanou slobodou rozhodovania. USA sa tak pomaly v priebehu 20. storočia premenila z krajiny reálnej slobody na krajinu ilúzie slobody. Ľudia môžu vyznávať rôzne bizarné náboženstvá, vyberať si zo stoviek TV programov, hlásať svoje myšlienky, ale len do takej miery, ktorá neohro-zuje záujmy tzv. bezpečnosti štátu. Vtedy štát dokáže veľmi tvrdo a dôrazne mocensky zasiahnuť, odôvodniac to národ-no-bezpečnostným záujmom. Táto miera je presne a ostro definovaná a prísne sledovaná. V USA, čo potvrdzuje aj Am-nesty International, existuje veľa politických väzňov, ktorí sú oficiálne väznení za fingované trestné činy, pričom ich sku-točnou vinou sú len iné politické názory. Mimochodom USA celkovo patrí medzi krajiny s vysokým podielom väzňov v po-mere k počtu obyvateľstvu. Viete, že v amerických väzniciach sedí viac než dva milióny vlastných občanov? To predstavuje cca 0,7 percent celej americkej populácie (300 miliónov). Pre porovnanie Čína, ktorá je často kritizovaná z porušovania ľudských práv, drží vo svojich väzniciach okolo 1,4 miliónov ľudí, čo je približne 0,1 percenta zo svojej populácie (1,3 mi-liardy).

Náboženstvo a kultúra

USA sú rajom pre všetky možné sekty a bizarné nábožen-stvá, uzavreté do vlastného sveta. V USA je dokonalá odluka

56

cirkvi a štátu. Je tu roztrieštenosť na nespočetné množstvo drobných cirkví. Neexistuje tu nejaká národná cirkev. Väčšina cirkví sa etablovala importom spolu s novými prisťahovalcami. Cirkev je financovaná len na základe dobrovoľnosti a silnému zmyslu Američanov pre komunitu. Pričom komunitou je tu v duchu občianskej spoločnosti myslená neosobná pospolitosť individualít, spojených vonkajším putom spoločných záujmov a cieľov. Presný opak ruskej pospolitosti, spojenej spoločnou krvou, trápením a mystickou clivotou duše. V Amerike sú ľu-dia spojení na základe vonkajšej príslušnosti k spoločenskému stavu, no za múrmi domu je každý sám sebou a o svoje trápe-nia sa s nikým nedelí. Pred ostatnými musí ukazovať svoj ús-pech a žiarivý úsmev.

Najdôležitejšou skupinou cirkví sú rôzne modifikované ver-zie protestantských cirkví, ako sú napr. metodisti, baptisti, anabaptisti, kvakeri, presbyteriani. Existujú aj špecifické ame-rické cirkvi s apokalyptickým a silne materialistickým zafarbe-ním, ako sú adventisti, jehovisti, mormóni a scientológovia. Takí mormóni napríklad úplne prepadli kultu genealógie, po celom svete zbierajú všetky dostupné rodokmene niekedy žijúcich ľudí a dáta zhromažďujú vo svojej ústredni v Salt Lake City. Mormóni veria, že ak vyslovia meno a dátum narodenia a smrti nejakej, kedysi žijúcej osoby, tak ju spasia. Toto je už skutočným materialistickým náboženstvom, spájajúcim v sebe najnovšie technológie a detinskú poverčivosť. Spojením bez-hraničnej viery k vede a technike s mentálnymi cvičeniami

vyniká zvlášť scientoló-gia, ktorá je niečím zvlášť charakteristickým pre súčasný náboženský život Američanov. Po-zrime sa na ňu trochu bližšie.

Scientológia (SC) vznikla z dianetiky, de-

57

finovanej ako akási technológia duševnej liečby, ktorá chce vylepšovať jedinca i spoločnosť. Neskôr sa dianetika pretran-sformovala na scientológiu, ktorá sa stala náboženstvom. Cieľom SC je prostredníctvom peňazí dostať sa k moci. Ako základ na dosiahnutie tohto cieľa scientológom slúži vymýva-nie mozgov. Chcú totiž vytvoriť nového človeka, ktorý by bol čistý a preto aj svoj produkt nazývajú clear. Na to slúži špe-ciálny postup, audit. Pri audite sa neraz používa tzv. e-meter, čo je v podstate detektor lží, a tak sa audítor - vyšetrovateľ dozvie, či budúci clear hovorí pravdu. Audítor býva svedkom prudkých emócií, nesmie však byť súcitný, lebo práve jeho tvrdosť robí človeka šťastným. Školiaci systém SC sa nazýva most k úplnej slobode a skladá sa z množstva stupňov zasvä-tenia. Po počiatočných auditoch sa adept prepracuje k stupňu Release. Oslobodený človek je zbehlý v oblasti komunikácie. Keď je šikovný, môže dosiahnuť stav čistoty - clear. Clear už môže ovládať ľudí a sám vykonávať auditing. Jedným z cieľov SC je, aby clearov bola celá planéta. Najvyšším bohom je moc. Celý tento systém akoby pripomínal pretransformovaný spô-sob jezuitského zasvätenia, spočívajúci tiež v určitých ne-správne uchopených mentálnych technikách vedúcich k úplnej podriadenosti autorite. Samotné jezuitstvo, ako krajný prúd katolicizmu, je inšpirovaný Saturnom, princípom pre ktorý je charakteristický konzervativizmus, poslušná viera v autoritu a prísna centralizovaná hierarchia. Scientológia je tak inkarnovaným jezuitstvom v novej podobe na vyššom stupni a smerom k blížiacej sa dobe vlády Orifiela môže výz-namne získavať na sile.

Zaujímavé trendy tiež prebiehajú medzi farebným obyva-teľstvom. Nebieli Američania, čiže černosi, hispánci a Ázijci majú veľký demografický nárast a už dnes tvoria asi tretinu obyvateľstva USA, čo u bielych obyvateľov podporuje rast pravicových tendencií. Veľmi nebezpečným môže byť spojenie rasizmu, protestantského fundamentalizmu a akejsi neo-eugeniky, kultu tela a genetického vylepšovania človeka.

58

U černochov a hispáncov rastie pocit sebavedomia a obľubu si získava islam. Dnes je v USA vyše šesť miliónov mohamedá-nov a je to najrýchlejšie rastúce náboženstvo. Veľa černochov sa zoznamuje s islamom vo väzeniach. Odhaduje sa, že až 70 percent černochov prestúpi vo väzeniach na islam, čo mnohí považujú za dedičstvo rasizmu, či nedostatok príležitostí eko-nomicky preniknúť na úroveň druhých etnických skupín. Mos-limovia sa začínajú organizovať, napríklad existuje silná orga-nizácia "Islam Nation“, ktorá zlučuje milióny radikálnych čier-nych moslimov. Táto organizácia má dobré finančné zázemie a politické ambície, čím sa stáva pre vládu veľkou výzvou. Nebezpečné bude, keď sa americkí čierni moslimovia dokážu ozbrojiť, zorganizovať a viesť kampaň proti vlastnej krajine.

Ďalším prekvapením je aj silný postup katolicizmu v USA, ktorý bol donedávna iba akousi minoritnou a hlavne na fun-damentalisticky protestantskom juhu, veľmi nenávidenou cirkvou. Lenže USA je pod tlakom emigrácie z Mexika, a to znamená neustály prílev mexických katolíkov. A tiež to zna-

mená, že katolícka cirkev sa dostá-va do pasce etnickej identifikácie s Mexičanmi, ako to bolo predtým s Írmi či Poliakmi. Okrem týchto ná-boženstiev treba ešte spomenúť vplyv východných náboženstiev, ako budhizmus, ktorý je dnes v Amerike považovaný za akademic-ké náboženstvo intelektuálov a rôzne modifikované verzie hindu-izmu rozšírené hlavne v New Yorku a Kalifornii. Samozvaní guruovia

ako Osho a pod. našli v naivných Američanoch vďačných ob-divovateľoch a hlavne štedrých finančných prispievateľov ich nákladného života. Silné je aj hnutie New Age v rôznych po-dobách, ktoré sa opiera hlavne o joginské techniky rozplynu-tia v nirváne, neošamanizmus alebo kontaktérstvo mediál-

59

nych osôb. Takéto duchovno sa stáva len akousi virtuálnou Ahrimanskou karikatúrou skutočnej reálnej spirituality a nevedie k žiadnemu oplodňovaniu kultúry a spoločnosti. New Age plynie vedľa toku reálneho života a stáva sa tak len istým druhom zábavy a úteku do ríše snov. V najnovšom vy-daní Encyklopédie amerických náboženstiev od J. Gordon Meltona možno nájsť podrobný zoznam 2630 hesiel, zarade-ných do viac než dvoch desiatok neformálnych náboženských "rodín". Množstvo všetkých náboženstiev, siekt a duchovných smerov, ktoré sa ponúkajú ako produkty v supermarkete, vytvára zdanie, že kvantita a možnosť výberu je zárukou du-chovnej kvality spoločnosti.

Amerika je zrkadlovým obrazom Ruska. V Rusku sa všetko negatívne a patologické v ľudskom vedomí okamžite mani-festovalo smerom von, čoho výsledkom bol v minulosti buď despotický teror, alebo vláda anarchie a kriminality. Na pod-vedomej duševnej rovine je duša Ruska čistá, akoby sa rôz-nymi bolesťami neustále očisťovala. V USA je to presne na-opak. Zdanlivý blahobyt a poriadok spoločnosti je v protiklade s narastajúcou patológiou v dušiach Američanov. Preto je často budúcnosť Ameriky od rôznych jasnovidcov a vizionárov (napr. Cayce alebo známe proroctvá o roku 2012) vykresľovaná v temných a katastrofických podobách. Aj keď tieto ich videnia sú podľa mňa sporné, lebo neznázorňujú

fyzickú realitu, ale as-trálnu pocitovú sféru, z čoho vyplývajú aj ne-presnosti v časových údajoch, predsa len tieto videnia dobre poukazujú na kvalitu duševného stavu spo-

ločnosti v blízkej budúcnosti. To, že majú tieto obrazy kata-strofický nádych, len potvrdzuje trendy v psychike Američa-nov, čo dobre vidno aj v ich dnešnej kultúre.

60

Prečo Američanov tak fascinujú a majú taký komerčný ús-pech rôzne horory, akčné, katastrofické a sci-fi filmy? Pretože im tieto filmy nastavujú zrkadlo a ukazujú na ich vnútorný duševný svet. To, čo je dnes vo sfére myšlienok a pocitov ľudí, to sa raz v budúcnosti zhmotní do fyzickej reality. Okrem nási-lia a katastrof sa v hollywoodských filmoch akoby systematic-

ky až magicky pracuje s archetypami vedomia. Na-príklad fascinácia archetypom draka znázornená v mega úspešnom filme S. Spilberga Jurský park, v jeho agresívnej, ohrozujúcej forme môžeme vnímať aj ako imagináciu pre-javujúceho sa Samaela vyná-

rajúceho sa z podvedomia. Iným spôsobom, staticky je vnú-torný stav Američanov vynikajúco stvárnený európskym po-hľadom aj vo filme Larsa von Triera - Dogville, ktorý ukazuje, ako všetky psychické tiene v ľuďoch sú násilne potlačované do podvedomia a snaha udržovať zdanie falošnej morálky vedie až k popretiu vlastnej duše, ktorá je v podobe krásnej Nicole Kidman zhanobená do tej miery, že aj morbídne vyvraždenie všetkých obyvateľov dediny rukou mafiána (Satana) vyznieva ako kuriózny, paradoxný, ale zákonitý Happy End.

Budúcnosť

Na základe zhrnutia všetkých predošlých skutočností sa môžeme pokúsiť vyvodiť nasledujúce trendy vývoja americkej spoločnosti do budúcnosti. Od roku 2001 sa presadzuje čoraz dôraznejší neo-konzervatívny štýl politiky. Pod zámienkou prísnejších protiteroristických zákonov sa tvoria základy tvrdej centralizácie moci a kontroly ľudí. Po roku 2061 s nástupom Saturna/Orifiela môže dôjsť k postupnému rozkolu s ostatným

61

svetom, veľkými nezhodami s EÚ a Ruskom, čo sa časť vlád-nucej elity bude snažiť riešiť mocensky.

Sily USA budú viazané bojom s medzinárodným teroriz-mom, ktorého forma sa bude rokmi kvantitatívne a kvalitatívne meniť a naberať rôzne podoby. Aktuálnou sa stane otázka prežitia Izraela, ktorého podpora už nebude po-liticky únosná. USA stratia kontrolu nad vývojom v Európe a Rusku, čo bude mať za následok znefunkčnenie OSN a roz-padu NATO. Všetko sa vyhrotí v nasledujúcom období vládnu-tia malého ducha času Gabriela/Mesiaca (2133-2205), keď spor USA so svetom dostane výrazný, ideologický charakter. Predpokladám, že k moci sa dostane nová elita scientistov, ktorá dokáže organicky spojiť ultra-kozervatívnu pravicovú politiku s protestantským fundamentalizmom a eugenikou.

Na základe obrovskej technologickej prevahy, najmä v oblasti nanotechnológií a biotechnológií, ktorá bude v tomto období kulminovať, budú sa USA neskrývane uchá-dzať o vládu nad svetom vo všetkých rovinách. Ak Rusko a Európa dosiahne do tejto doby určitý stupeň duchovného vývoja, môžu oproti vyspelej technológii USA postaviť svoju morálnu technológiu. Úroveň kvality morálnej sily Európy

a Ruska, premenenej na poznávaciu schopnosť postavenej

v strete voči mohutnej technologicko-vojenskej sile USA, bude tým dôležitým momentom, ktorý rozhodne o ďalšom osude sveta. Tento stret nemusí mať vojenský charakter, skôr bude prebiehať v politickej, kultúrnej, ekonomickej, infor-mačnej a duchovnej podobe.

Dôležitým faktorom bude aj nárast aktivít černošského obyvateľstva v dobe malého Gabriela v podobe vzostupu islamského hnutia, ktoré môže dosiahnuť značný rozsah a ponúkne v islamskej ideológii aj vyriešenie problému s rasizmom. Tento vnútorný nepriateľ štátu sa môže spojiť s moslimami zvonku a stane sa tak veľkým nebezpečím. Kon-frontácia bude pokračovať aj s pozostatkami liberálnej politi-ky, snažiacej sa uchovať zvyšky z bývalých amerických hodnôt

62

slobody. V USA prebehne akoby na vyššom stupni obdobný zápas, aký prebehol Európou v 17. storočí v čase 30-ročnej vojny, v ktorej sa stretli sily nového reformného protestan-tizmu s katolicizmom a súčasne aj kulminoval boj kresťan-skej Európy s Osmanskou ríšou.

Následkom tejto ideologickej vojny, ktorá môže mať aj psy-chologicko-informačný charakter, bude ďalekosiahla vnútorná spoločensko-politická premena USA. Nastane stiahnutie sa zo zahraničnej politiky, skončí sa angažovanie v oblasti Blízkeho východu a podpora Izraela, čo bude súvisieť aj s celosvetovou zmenou energetickej koncepcie. Jediným dlhodobejším za-hraničným partnerom sa paradoxne stane Čína. Cenou za udržanie vnútornej stability sa môže stať rozpad USA na viacej samostatných celkov. Zostane konzervatívny severo-východ, pod vládnutím kliky fanatických vedcov-eugenikov s podporou armády a bezpečnosti. Ostatné štáty budú viac menej samostatné s vlastnými spoločensko-politickými sys-témami, od černošsko-hispánskych južanských štátov, riadia-cich sa zvláštnym druhom modifikovaného islamu, až po štáty západného pobrežia, ktoré budú mať podobu únie samostat-ných a slobodných komunít.

Keďže USA nebude schopná reflektovať nový vývoj vo svete, začne od roku 2100 strácať aj svoju obrovskú ekonomickú a intelektuálnu silu. Bude to súvisieť aj so zmenami ľudského vedomia, so zmenou celej aury Zeme, tak ako sa to podľa du-chovnej vedy predpokladá v najbližšej budúcnosti. Morálna sila sa začne zlučovať s poznávacou schopnosťou, čo v realite bude znamenať, že len tá spoločnosť, ktorej intelektuálna elita si toho bude vedomá a začne na sebe morálne pracovať, bude schopná predkladať nové tvorivé vízie efektívneho a hlavne múdreho riadenia spoločnosti. Spoločnosť, ktorá sa tomu bude vzpierať, dospeje aj k intelektuálnemu úpadku.

O čo viac vývoj vo svete pôjde smerom k intuitívnemu po-znávaniu, o to viac sa americkí vedci budú držať dogmy, čo bude mať za následok postupný vedecký a následne aj eko-

63

nomický úpadok USA, ktorý sa prejaví hlavne od roku 2200. Po konfliktoch v mesačnom období, v dobe vládnutia Rafae-la/Merkúra (2205-2277), dôjde k dočasnej stabilizácii a konsolidácii pomerov. V tomto čase sa môže prejaviť aj v nejakej novej forme vzostup cestovania a objavovania, v tomto prípade asi aktivita smerom do vesmíru, čiže prudký nárast vesmírnych letov, vytváranie kozmických staníc a možno aj pokusy o osídlenie iných planét. Vtedy môže dôjsť aj k znovu obnoveniu kontaktov a spolupráce s inými krajina-mi sveta. Následne začne v rokoch 2234-2588 vládnuť veľký duch času Orifiel/Saturn, ktorý potvrdí a zakonzervuje novú podobu USA.

Môžeme si načrtnúť jeden obraz, jednu možnú podobu budúcich USA. Nové Spojené štáty americké, pozostávajúce len zo štátov približne ležiacich východne od Mississippi a severne od Tennessee, budú mať charakter technologickej spoločnosti, riadenej elitou vedcov žijúcou v uzavretých spo-ločenstvách. Systém spoločnosti bude tuho centralizovaný a rozdelený na kasty. Najvyššou kastou s právomocami roz-hodovania budú vedci - genetici, ďalej to bude stredná kasta bežných občanov relatívne slobodných, ale bez právomocí rozhodovania a treťou najpočetnejšou vrstvou bude skupina výkonnej sily, ktorú budú tvoriť klonovaní typizovaní ľudia - bioroboti. Celé to bude postavené na akejsi dogmatickej ide-ológii spájajúcej v sebe prvky darwinizmu, technokratizmu a mesianizmu. Všetko bude riadiť Ústredný výbor, zložený z najlepších vykladačov dogmy a disponujúci absolútnou mo-cou, ktorí budú prostredníctvom informačnej štátnej polície kontrolovať a určovať život každého jednotlivca a dokonca aj jeho myslenie.

Podobne ako v 50-tych rokoch 20. storočia v komunistických režimoch, ľudia budú súdení len za to, čo si myslia, prípadne, čo by mohli teoreticky urobiť. Výborne je táto skutočnosť zobrazená vo filme Stevena Spielberga "Mi-nority Report“, kde zločinca zatknú ešte skôr, než spácha zlo-

64

čin. Celková ahrimanská atmosféra budúcnosti v Orwelovskom duchu je dobre zobrazená aj v sci-fi filme "Piaty element“. V oficiálnej upútavke k filmu sa vyslovene hovorí: "V roku 2214 prichádza Temnota. Iba Piaty element (Milla Jovovich) môže zachrániť ľudstvo od jeho konca tak, ako to robí každých 5000 rokov“. Pričom temnota je znázornená ako koncentrované neosobné (bezštruktúrne) zlo v podobe živej obrovskej olovenej gule. Je zaujímavé, ako hollywoodskí tvorcovia prišli k tomuto dátumu, ktorý nápadne korešpon-duje s končiacim časom vlády Michaela a so začínajúcim veľ-kým duchom času Orifielom. Ak odčítame od roku fiktívneho filmového roku 2214 päťtisíc rokov dostaneme dátum 2786 pr. nl., ktorý znovu korešponduje s končiacim michaelským časom a začínajúcim veľkým obdobím Orifiela v minulosti. Orifielský charakter sa prejaví aj v architektúre, keď zhruba od roku 2061 začnú prevládať guľovité tvary, ktoré môžu mať tvar kupol nad mestami tak, ako sa to zobrazuje aj v rôznych sci-fi zobrazeniach budúcnosti.

Ak USA tvorivo nezachytia a pozitívne nezareagujú na radi-kálnu zmenu duševného vedomia ľudí, ktorá nastane po roku 2012, tak v čase nástupu veľkého ducha času Orifiela/Saturna hrozí, že všetku svoju silu skôr obrátia na izoláciu a absolútne duševné odtrhnutie sa od diania v zvyšnom svete. USA sa tak stanú skanzenom minulej epochy ľudstva, pričom vývoj sveta pôjde míľovými krokmi úplne inou cestou, ktorá sa bude dia-metrálne líšiť od dnešnej. V tom by mali byť práve Európa a hlavne Rusko hnacím motorom zmien a tvorcami nového druhu kultúry. V rozdielnom vývoji jednotlivých častí sveta sa položia základy naozajstnej Apokalypsy, čiže rozdelenia ľud-stva na dve rasy. Jednej zostupnej prezentovanej práve USA, a druhej vzostupnej prezentovanej slovanskou kultúrou, ktorá by mala prebrať žezlo svetového vývoja niekedy po roku 3000 a viesť svet k novému duchovnému vzostupu. K úplnému fy-zicko-duševnému rozdeleniu ľudstva potom dôjde až v ďalekej budúcnosti.

65

V. Úvaha Analýza Ruska z pohľadu duchovnej futurológie

V tejto úvahe sa pokúsim o analýzu minulosti a prítom-nosti histórie Ruska, ako aj o prognózu možných trendov vý-voja v tejto krajine z hľadiska duchovnej futurológie. Duchov-ná futurológia ako veda o prognózovaní budúcnosti má snahu byť syntézou politológie, histórie, kulturológie, náboženstva a duchovného nazerania, spojením vedeckého empirického skúmania zozbieraných faktov a ich interpretácie prostred-níctvom imaginácie, inšpirácie a intuície. Účelom tejto úvahy je tak naznačiť smer uvažovania, ako by takáto syntéza mohla vyzerať. Opisované skutočnosti sa v širšom zmysle dotýkajú aj Ukrajiny a Bieloruska, prípadne ďalších krajín bývalého ZSSR.

Vývoj do roku 1989

Duševná atmosféra Ruska je silne iracionálna, vizionárska, plná veľkých vášni a citov. Rusko je viac Áziou ako Európou, čoho vonkajším prejavom bola aj pohnutá história Ruska. Vpád Mongolov a následné vytvorenie mongolských chanátov na skoro 400 rokov, prerušilo kontinuitu vývoja s ostatnou Európou a uvrhlo tak Rusko do dlhotrvajúcich mocenských bojov a následného úpadku hospodárstva a kultúry. Konfron-tácia s mongolskými kmeňmi sa zvláštne odrazila aj v ďalšom duševnom vývoji Ruska. Rusko vynechaním niekoľ-

66

kých storočí kontinuity vývoja, vynechaním ducha doby goti-ky a renesancie, preskočilo vývoj duše rozumovej a rovno skočilo do doby vývoja duše vedomej. Pričom pôsobenie duše vedomej nebolo ruskému ľudu vnútorne vlastné, bolo to vní-mané ako cudzí element, ako duševná konštelácia pôsobiaca z vonku.

Pôsobenie ľudí s konfiguráciou duše vedomej v duševnom organizme Ruska začalo hlavne v dobe vlády slávneho refor-

mátora, cára Petra Veľkého. Peter Veľký, ktorý chcel vybudovať mo-derný európsky štát, si uvedomoval zaostalosť Ruska a videl, že vnú-torné duševné zdroje nestačia na daný modernizačný skok. Preto do krajiny povolal cudzincov, Nemcov, Holanďanov, Angličanov, a tým zabezpečil do Ruska prísun ľudí z krajín, kde mali prevahu sily duše rozumovej a vedomej potrebnej na uskutočnenie reformných zmien

v celom hospodárstve a armáde. Rusom bola duša vedomá cudzia, nerozumeli jej. Bolo to zapríčinené aj tým, že kým u jednotlivých západoeurópskych národov je ich národný ar-chanjel (národná duša) už vtelená a realizuje sa vo vedomom konaní jednotlivcov, archanjel ruského národa nie je ešte plne inkarnovaný a pôsobí zvonku. Jeho úloha by mala byť aktu-álna až v budúcnosti. Teraz má len charakter podobný skupi-novej duši, čo sa aj odráža v pasivite Rusov, akejsi kolektívnej zádumčivosti, v ktorej individuálna snaha jednotlivca bola veľmi negatívne vnímaná a potlačovaná. Podľa R. Steinera má Rus silu srdca akoby v hlave. Hlava sa teda stala nositeľkou síl srdca. Odrazené slnečné svetlo prijaté do hlavy ju naplňuje tým, čo by inak pôsobilo len v srdci.

Do roku 1917 bolo 80 % Rusov roľníkmi a celé Rusko ako také, bolo silne centralizovanou roľníckou feudálnou krajinou,

67

kde sa kapitalizmus len začal rozvíjať. Do doby nástupu boľše-vikov k moci bolo nositeľkou síl duchovnosti roľníctvo. Táto duchovnosť mala rovinatý, pasívny charakter plný detskej nezrelej pokory pred vrchnosťou a silne čerpala z pôvodných predkresťanských kultov. Pôvodná spiritualita Slovanov vy-chádzala ešte z praperzských koreňov a mala dualistický cha-rakter (súperenie Čiernoboga s Belobogom). Spojením tejto pôvodnej spirituality s byzantskou formou kresťanstva vznikol zvláštny charakter ruskej duchovnosti a kultúry. Pôda bola vnímaná ako niečo posvätné, ctená ako Matka Zem, ktorá je prameňom duchovnej sily. Obrábanie pôdy bolo nábožen-ským aktom. Je to zachytené aj v ruskom jazyku, veď slovo roľník sa prekladá ako "kresťjan“. Vo vedomí ruskej spirituali-ty sa duchovnosť zjavovala v podobe vzťahu Kristus-Sofia. Zodpovedal tomu aj národný charakter pravoslávia, kde predmetom uctievania je zjavenie (obraz, imaginácia), teda to čo prichádza z vonka, z výšin nebies. Preto je uctievaná ikona, ako symbol čistých astrálnych síl zjavujúcich večnú pravdu.

Celé Rusko bolo chápané ako sväté. V tomto sa odrážala akási detská nábožnosť. Preto veľ-kým otrasom pre ruskú dušu boli náboženské reformy patriarchu Nikona v roku 1666, kedy sa začal potláčať kult prehnane zbožného uctievania ikon. Tí, čo nesúhlasili s reformami, tzv. Staroverci, odišli na Sibír, kde založili mnohé nezá-vislé komúny, ktoré zostali verné pôvodným tradíciám a určitým spôsobom sa im podarilo zachovať a preniesť túto pôvodnú spiritua-

litu až do dneška. Pre Rusko bolo charakteristické uctievanie svätých bláznov tzv. jurodivých. Rusko je ako dospievajúce dieťa idúce z extrému do extrému. Rubom svätej Rusi je totiž Rus zverská. To je večné kolísanie Ruska medzi zverskosťou

68

a svätosťou, pričom ten pravý stred im chýba. To je zapríči-nené chýbajúcou dušou vedomou.

Do toho tu v 19. storočí vstúpil silný vplyv mesianistického povedomia pestovaného slavjanofilmi, prudký rozvoj ranného nehumánneho kapitalizmu a pôda pre nástup boľševizmu bola pripravená. Podľa Berďajeva, už oddávna tu bola pred-tucha, že Rusko je predurčené k niečomu veľkému. Ruské národné vedomie sa kojilo pocitom vyvoleného národa a božského poslania Ruska. Podporovali to aj myšlienky pesto-vané slavjanofilmi o Rusku ako o treťom Ríme. Tento pred-časný mesianizmus svedčil o rozpornom stave ruskej národnej duše, ktorá si pre svoje inšpirovanie našla bohémskeho mní-cha Rasputina, ktorý opakovane varoval cára pred vstupom do 1. sv. vojny, lebo videl, že to môže zapríčiniť rozvrat a pád ríše, čo sa aj naozaj stalo.

Dôležitou kapitolou, ktorá si zaslúži zvlášť pozornosť v histórii duchovnej atmosféry Ruska, bolo obdobie rozkvitnu-tia ruskej náboženskej filozofie a hlavne sofiológie na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia. Obdobie rokov 1879-1917

bolo pod dvojnásobným vplyvom du-cha času Michaela, ktorý začal vládnuť ako veľký duch času (1879-2234) a súčasne ako malý duch času (1845-1917). To, čo pre západný svet znamenala antropozofia, ako výsledok duše vedomej a plod celej európskej filozofie a mystiky, to bola pre slovan-ský svet sofiológia, ako prvý prísľub niečoho nového, čo naplno rozkvitne až v budúcej slovanskej epoche.

V sofiológii vidíme podstatné črty budúcej slovanskej du-chovnej vedy v zárodku. Je to smer, ktorým sa uberá slovan-ské myslenie. Najväčšími predstaviteľmi sofiológie boli Vladi-mír Soloviev, Sergej Bulgakov a Pavol Florenskij. V sofiológii ide o hľadanie živej a konkrétnej pravdy, ktorá nie je mŕtvou

69

abstrakciou, ale zapaľuje dušu a premieňa životy. Sofiológia je konkrétnym idealizmom. Sofiológia sa definuje ako syntéza kozmológie, antropológie a teológie. Cieľom sofiológie je in-tuícia všejednoty. Chce prekonať rozdelenie medzi rôznymi formami poznania. Sofiológovia bezprostredne spájajú vý-sledky vied s teologickými úvahami. Slovanský východ ne-predpokladá oddelenie jedného od druhého, ale pokresťan-čenie jedného druhým.

Zvláštny duševný stav krajiny na prelome 19. a 20. storočia mal dopad na celú ďalšiu históriu Ruska. Prudký hospodársky rozvoj Ruska, ako aj sľubne sa rozvíjajúca nová ruská nábo-ženská filozofia, boli zastavené vstupom Ruska do prvej sve-

tovej vojny a následným víťazstvom boľševizmu. Ruská duša pocitová plná ázijskej vášnivosti, poverčivosti ale zároveň aj hlbokej nábožnosti sa až mysticky podriadila komunizmu, ktorý jej bol importovaný nemeckou tajnou službou s cieľom oslabenia krajiny, prostredníctvom Lenina. Z marxizmu, ktorý na západe bol chápaný ako jeden z mnohých politicko-ekonomických

teórií, sa v Rusku vytvorilo náboženstvo v démonickej podobe leninizmu a stalinizmu. Moci sa tak na vyše 70 rokov chopili boľševici, služobníci démona Marsu. Bol to najväčší mysliteľný protiklad k bytostnej podstate a úlohám ruskej národnej duše.

Ničivých 72 rokov vládnutia boľševikov (1917-1989) ešte aj presne zapadá do doby vládnutia malého 72-ročného ducha času Samaela (Marsu). Militarizácia spoločnosti, uniformita, dôraz na kolektívnosť, ako aj symboly používané v komunistickom režime, červená farba, päť cípe hviezdy, to všetko je charakteristické pre dobu Samaela. Je dobre pouká-zať aj na okultné pozadie boľševizmu. Podľa určitých pozoro-vaní boli Lenin a Stalin duchovne podporovaní určitými tibet-sko-indickými magickými kruhmi. Cieľom týchto kruhov bolo a

70

v podstate stále je, aby vývoj ľudstva a Zeme nešiel k postupnej individualizácii ducha, ale späť k rozplynutiu v neosobnom duchovne. O tomto svedčí, napr. aj to, že v knihách zakladateľa učenia agni-jógy N.Roericha je Lenin označovaný za veľkého duchovného človeka, mahátmu.

Výsledky vládnutia boľševikov v Rusku sú dnes dostatočne zná-me. Fyzicky aj spoločensky bola úplne zničená najinteligentnejšia časť národa, celé spoločenské vrstvy ako aristokracia, cirkev, meštiactvo, inteligencia. Azda najväčším zločinom, ktorý bol s prefíkanou presnosťou vedený

k samotným základom podstaty ruského národa, bola násilná kolektivizácia, ktorej výsledkom bolo totálne zničenie roľníc-tva, zničenie posvätného vzťahu k pôde. Roľníctvo ako nosný stav Ruska bolo rozvrátené a vedomie o svätej Matke Zemi sa stiahlo do podvedomia. Vonkajším dôsledkom bol hladomor a masové sťahovanie do miest, kde sa títo vykorenení ľudia stali ľahko manipulovateľným a ideológiou ohlupovaným proleta-riátom. Obrovská masa miliónov väzňov umiestnených v množstve pracovných táborov sa stala lacným zdrojom pra-covnej sily pri ďalšej megalomanskej industrializácii Ruska, ktorá nemala v dejinách obdobu. Za dobu 70 rokov bolo po-pravených alebo zahynulo v gulagoch, prípadne v dôsledku umelo vyvolaných hladomorov, okolo 70 až 100 mil. ľudí. Ná-rodný imperializmus cárskeho Ruska spojený s neuvedome-lým mesianizmom sa premenil na proletársky internaciona-lizmus a vlastenectvo. Keď k tomu pridáme 2. svetovú vojnu, tak toľko utrpenia, ako zažilo Rusko v 20. storočí nezažila v tak krátkom čase žiadna krajina sveta.

Vládnutie boľševikov a 2. svetová vojna boli pre Rusko ka-tarziou, absolútnou skúškou sily. Rusko sa preliatím toľkej krvi a prežitím nesmierneho utrpenia, akoby dopredu chcelo

71

očistiť, a tak čiastočne vykúpené sa mohlo dobre pripraviť na svoju možnú budúcu úlohu v dejinách Zeme. Táto úloha spočíva v tom, že keď vládnuce krajiny sveta vyčerpajú všetky svoje ekonomické, spoločenské a kultúrne možnosti riadenia spoločnosti, práve Rusko preberie štafetu vývoja ľudstva ďa-lej. Doba od roku 1917 bola tak pre Rusko naozaj skutočnou Golgotou. Svojím ukrižovaním prešlo Rusko mystickou smrťou a najhlbším bodom svojho vývoja, no vstalo z mŕtvych. Dejiny sa doslova duchovne opakujú, veď aj prvá najhoršia tragédia národa v dejinách Ruska, vpád a vláda marsického národa Mongolov, sa odohrávala v dobe vlády ducha času Samae-la/Marsu (1171-1525). Rusko tak bolo konfrontované s ničivými marsickými silami najprv na pudovo-astrálnej rovi-ne, Mongoli ničili pre potešenie a pre pocit moci, nemali žiadnu ideológiu, a druhýkrát v podobe boľševizmu útočil démon Marsu na vyššej mentálno-ideologickej úrovni.

Aké boli celkové dôsledky 70-ročného vládnutia komunis-tickej vlády? V dôsledku industrializácie a kolektivizácie došlo k obrovským demografickým zmenám v štruktúre ruskej spo-ločnosti. Viac ako 80 % Rusov žije v mestách, čo znamená, že Rusko prestalo byť krajinou roľníckej kultúry. Starý posvätný vzťah k pôde sa prerušil, začala sa pomaly vyvíjať duša rozu-mová a v malej miere aj vedomá. Vidiek zostal zdecimovaný a veľmi zaostalý. Priemyselný vývoj bol jednostranne oriento-vaný na ťažký priemysel, hutníctvo, baníctvo, energetiku. Spotrebný priemysel a služby boli minimálne rozvíjané, ná-sledkom bol chronicky absolútny nedostatok spotrebného tovaru a tiež potravín. Rusko a Ukrajina, bývalé obilnice sveta, neboli schopné nasýtiť obyvateľstvo a obilie museli dovážať. Armáda a polícia spotrebovali obrovskú časť štátneho roz-počtu. V dôsledku absolútneho nedostatku hlavne spotreb-ného tovaru vznikla šedá ekonomika, ktorá objemom svojho obratu a organizovanosťou bola porovnateľná s oficiálnou ekonomikou. Malo to za následok vznik jednej z najsilnejších a najkrutejších mafií na svete. Mafia fungovala na princípe

72

prepojenia a obojstrannej spolupráce so straníckymi štruktú-rami. ZSSR bola krajinou paradoxov, kde všetko hospodárske dianie fungovalo na základe neoficiálnych pravidiel. Vznikla vrstva neuveriteľne bohatej kasty mocných, ktorá sa stala neskôr iniciátorkou ekonomických zmien a základom vzniku novej budúcej kapitalistickej oligarchie.

Zaujímavý bol aj vývoj vedy počas komunistického vládnu-tia. Počas 70 rokov vzniklo veľa nových vedeckých ústavov a akadémií. Celková úroveň vedy si dokázala aj napriek častým čistkám hlavne v období najtuhšieho stalinizmu, zachovať svoju vysokú úroveň. Vždy bolo možné doplniť chýbajúce in-telektuálne kapacity z vnútorných zdrojov. Na vedu a výskum boli vynakladané obrovské čiastky financií. Vznikali celé ve-decké mestečká pod kontrolou KGB, kde boli vedcom posky-tované dobré platy, byty a lepšie zásobené obchody ako inde. Samozrejme tento výskum a veda boli podporované hlavne z dôvodov vývoja nových konvenčných, jadrových, ale aj che-mických a biologických zbraní, ako aj z celkovej snahy o pre-stíž, hlavne v kozmonautike. Popri hlavnom výskume zame-ranom na jadrový a zbrojársky priemysel, vznikal celý rad vedľajších užitočných objavov. Je menej známou skutočnos-ťou, že popri oficiálnej vede existoval rozsiahly výskum v oblasti psychických fenoménov, ktorý často fungoval v rámci alebo v koexistencii s oficiálnymi akadémiami a výskumnými ústavmi. Treba tu poukázať na istú súvislosť s výskumom v bývalej ČSSR. Od 50. rokov sa vedecky skúmali, napr. aj v rámci psychotronického laboratória PEL, rôzne nadzmyslo-vé fenomény ako telepatia, telekinéza, dematerializácia atď. Výsledky výskumov boli posielané do Ruska. Na základe hlav-ne týchto československých výskumov sa v Rusku odštartoval ďalší nasledujúci psychotronický výskum, ktorý bol podporo-vaný najmä z čisto pragmatických, mocenských dôvodov možného použitia v armáde a tajných službách. Nakoľko boli v praxi tieto poznatky naozaj využívané aj vo vojenskej oblas-ti, to sa môžeme len dohadovať. Ale hlavným dôsledkom

73

tohto výskumu bolo, že zostala až do súčasnosti zachovaná celá rada vedeckých ústavov a množstvo vedeckých projek-tov, ktoré sa stali základom súčasného výskumu a hlavne zá-kladom smerovania možnej budúcnosti celej ruskej vedy.

V Rusku vzniká úplne nový prístup k vede, ktorý okrem em-pirického prístupu rovnocenne uplatňuje aj intuíciu a zahŕňa poznatky z náboženstva a mystiky. V roku 1996 sa v Moskve konala konferencia nazývaná "Nové vedecké postupy na pra-hu 21. storočia“, kde sa stretli členovia Ruskej akadémie vied – Kolesnikov, Moisejev, Frolov a prezident asociácie technic-kých univerzít Ruska Fjodorov, spolu s ďalšími vedcami z Ruska a zahraničia a dospeli k spoločnému rozhodnutiu: "Ďalší rozvoj vedy nie je možný bez toho, aby sme nebrali do úvahy fenomén, ktorý voláme biopole alebo ener-go-informačné pole človeka“. Ruskí vedci dospeli k názoru, že

teoretická fyzika a psychofyzika existen-ciu duše uznáva. Tento fakt potvrdzuje aj obrovské množstvo experimentál-nych výskumov nielen v Rusku, ale aj v zahraničí. Publikácie člena Ruskej akadémie lekárskych vied Koznačejeva, akademika Ruskej akadémie biologic-kých a technických vied Garjajeva, dok-tora poľnohospodárskych vied Volkova,

prof. Korotkova a iných potvrdzujú nové pohľady ruskej vedy. Najprielomovejšie, vytvárajúce vo vede novú paradigmu sú práce akademika Šipova, ako sú napr. "Moderná fyzika a kozmická evolúcia človeka", práce Juzvišina o informaciológii čiže zákonitost informačných procesov a technológií v mikro a makrosvetoch vesmíru, práce Vernandského o noosfére.

Najdôležitejšie sú však objavy akademika Akimova a Šipova o podstate a účinkoch torzných polí. Na základe princípu torzných polí vznikajú nové prístroje používané v medicínskom výskume, informatike, energetike a zbrojár-skom priemysle. Významné sú slová, ktoré vyšli z úst jedného

74

z najväčších ruských vedcov, akademika Akimova: "Rusko bu-de mať dlho monopol na torzné technológie, ktoré odštartujú nevyhnutnú zmenu fungovania priemyslu. Vo svojej podstate sa premietnu v nadstavbe a zmenia svetový systém sociál-no-ekonomických a geopolitických vzťahov. Na ich základe dôjde k radikálnemu obratu pri hľadaní riešení medzinárodnej bezpečnosti. Všetky tieto zmeny budú vychádzať práve z Rus-ka, nech to znie s ohľadom na naše súčasné životné podmien-ky akokoľvek paradoxne. Rusku je súdene kráčať v čele a viesť celý svet do nového tisícročia. Úlohou tejto zeme je zaistiť prechod k novej ľudskej rase vo veku Vodnára. Presne tak ako to predpovedali ezoterici v priebehu mnohých storočí.“

Súčasnosť a možné trendy do budúcnosti

Veľká zmena v politike ZSSR nastala nástupom Gorbačova k moci, ktorý bol po zrelej úvahe vybraný bývalým šéfom KGB Andropovom k nástupníctvu na najvyšší post. Úlohou Gorbačova bolo zrealizovať zmeny dohodnuté najvy-ššími kruhmi oboch superveľmocí USA a ZSSR. Staré dohody o rozdelení sveta dohodnuté na Jalte stratili svoju plat-

nosť, dohodlo sa nové prerozdelenie sveta. Svoju historickú úlohu Gorbačov splnil. ZSSR sa mocensky stiahlo z Východnej Európy, zanikla Varšavská zmluva a RVHP. Nastal rozpad sa-motného ZSSR na viacej samostatných štátov a celkové vo-jensko-politické oslabenie. ZSSR prestal existovať a nástup-nícka Ruská federácia stratila štatút superveľmoci. Jedným z dôvodov na stiahnutie sa ZSSR z Východnej Európy bol urči-tými ekonomicko-politickými kruhmi Západu dlho pripravo-vaný plán vytvorenia zjednotenej Európy. Odzrkadľuje to du-chovný fakt, že malým 72-ročným duchom času sa stal v roku 1989 Zachariel (Jupiter), ktorý je patrónom Európy. Veľmoci –

75

USA a Rusko, akoby sa podriadili nastupujúcemu duchu času. Ústup z Východnej Európy bol kompenzovaný sľubom pokra-čovania a prehlbovania ekonomickej spolupráce hlavne v oblasti energetiky.

Rozpadom ZSSR sa Rusko ocitlo v bode nula. Oficiálne sa zrušila vedúca úloha komunistickej strany. Bolo dovolené podnikať. Nastal obrovský krach hospodárstva a anarchia. Mafia spolu s bývalými funkcionármi sa dravo vrhli na štátny majetok. Proces privatizácie sa zvrhol na rozkrádanie majetku.

Vznikla nová kapitalistická oligar-chia nesmierne bohatých jedin-cov, tzv. Nových Rusov. Nastala Jeľcinovska éra budovania ranné-ho kapitalizmu na ruský spôsob. Treba si uvedomiť, že proces akumulácie kapitálu, čo trval na Západe stovky rokov, tu musel

prebehnúť za 10 rokov. Celá Jeľcinovska éra bola v znamení chaosu v zákonoch, korupcie, nevyplácania miezd a škandá-lov. Vďaka dlhodobej skúsenosti v spôsobe prispôsobovania sa a improvizácie dokázali Rusi aj toto obdobie prežiť. Táto etapa Ruska v bode nula je dobré opísaná v knihe A. Solženi-cina "Rusko v hmlách“. Je v nej zachytený úpadok hospodár-stva, bieda ruského vidieka, zločinnosť, narkománia. Mafia sa stala hlavnou hnacou silou kapitalizmu.

Napriek všetkému, je toto obdobie príkladom obrovskej ži-votaschopnosti ruského národa, ktorý bol schopný chopiť sa nového kapitalistického impulzu, aj keď väčšinou pretaveného do koristníckej živelnej podoby. Rok 1998 bol prelomový. Na-stala umelo vyvolaná finančná kríza a bankrot väčšiny ruských bánk. Prakticky to znamenalo, že peniaze požičané vo svete zostali natrvalo v Rusku a časť z nich sa stala zdrojom nových investícií doma aj vo svete. Je zaujímavé, že z pohľadu analýz mnohých západných, materialisticky uvažujúcich analytikov a prognostikov z rokov 1990-1995, sa predpovedal úplný krach

76

Ruska, rozvrat, nástup buď extrémnej pravice v podobe napr. Žirinovského alebo ľavice v podobe Ziuganova. Tu je vidieť zase krátkozrakosť materialistickej prognostiky, ktorá neberie do úvahy duševné sily. Ruský karmický diagnostik Lazarev vo svojich knihách niekedy už v roku 1994 hovoril, že to vidí inak. Tvrdil, že vedomie Ruska, reálny svet Ruska je v chaose, no podvedomie Ruska je čisté, čo z hľadiska budúcnosti je dôle-žitejšie. Tvrdil, že žiadny extrém nenastane a Rusko sa bude postupne stabilizovať a hospodársky rozvíjať. Tak sa aj naozaj stalo.

Nástup V. Putina znamenal príchod novej éry, éry konsolidácie hospodár-stva. Podporovaný mocenským apará-tom začal s najhlbšími reformami v dejinách Ruska od čias Petra Veľkého. Jeho prvým krokom bolo zníženie ob-rovského vplyvu finančnej oligarchie na politické dianie v krajine a vymedzenie hraníc ich vplyvu. Štát znovu dostal pod

kontrolu energetické zdroje a podniky, čo bolo strategicky múdre rozhodnutie pre Rusko. Vytvoril nové organizačné usporiadanie Ruska. Konsolidoval bezpečnostnú situáciu a začal uplatňovať šikovnú zahraničnú politiku. Začal s hlbokými ekonomickými reformami. Od 1. januára 2001 má Rusko naj-nižšie dane z príjmov fyzických osôb v celej Európe. Parla-ment znížil aj dane právnických osôb. V roku 2004 sa zrušila aj daň z obratu. Do krajiny začali prúdiť miliardové investície. Nastali obrovské zmeny v poľnohospodárstve, keď sa do súk-romných rúk prevádza štátna a kolchozná pôda, a súkromní vlastníci platia iba jednu, pomerne nízku daň. Naftárske a metalurgické spoločnosti začali vytvárať vlastné agrohol-dingy. Veľké spoločnosti do poľnohospodárstva smelo inves-tujú, pretože už niekoľko schválených zákonov hovorí jasne, že pôda je súkromným vlastníctvom. Zisky z predaja nafty a plynu neustále rastú a už nekončia v rukách niekoľkých oli-

77

garchov, ale dostávajú sa do štátnej kasy. Rusko má obrovské devízové rezervy. Tie sa snaží znovu investovať v rámci Ruska aj zahraničia. Rusko splatilo všetky svoje pôžičky Parížskemu klubu, čo bolo významným krokom k získaniu vlastného ná-rodného sebavedomia. Štát zvýšil výrazne sociálne dávky a platy, čím životná úroveň vzrástla aj u bežných Rusov. Gaz-prom sa stáva jedným z najväčších ruských plynárenských aj svetových podnikov. Ruské podniky začínajú vo veľkom sku-povať zahraničné podniky. Na ekonomickom fóre v Davose v roku 2008, svetoví politici a ekonómovia konštatovali, že zoslabovanie dolára a strácanie jeho pozície, ako svetovej rezervnej meny sa stáva trvalým trendom, čo svedčí o možnej hlbokej kríze ekonomiky USA, ktorá sťahuje so sebou celý svet. Krajiny s veľkými devízovými rezervami, ako napr. Rusko, Čína, arabské krajiny prechádzajú postupne na inú rezervnú menu, hlavne na euro. Na fóre tiež zaznelo, že v súčasnosti jediným ostrovom pokoja a stability sa javí byť Rusko. Je veľký predpoklad, že okrem eura sa najdôležitejšou rezervnou me-nou sveta v horizonte 5 až 10 rokov stane práve rubeľ.

Rozvoj hospodárstva však podľa mňa pôjde iným smerom ako na Západe. Rusku je určená naozaj svojská cesta vývoja. Rusko prejde v rýchlosti fázou klasického kapitalizmu, no ne-zostane pri ňom. Nastane stret dvoch protichodných tenden-cií, novej silnej kapitalistickej oligarchie a časti menších pod-nikateľov podnikajúcich novým, dá sa povedať alternatívnym spôsobom. Pod vplyvom nových duchovných hnutí sa začala formovať stredná, tvorivá a aktívna vrstva (podnikatelia, ma-nažéri) oslovená novým pohľadom na svet. Tento trend je špecificky ruským. Nikde v USA, ani na Západe, nepočítajúc antropozofiou ovplyvnené hospodárstva, prípadne komúny typu Damanhur, nevzniká takýto nový spoločen-sko-hospodársky fenomén. Je to síce len trend, ale práve v Rusku sa tento trend môže stať určujúcou silou. Od tohto stretu dvoch hospodárskych tendencií, egoisticky zameraného veľkokapitálu rozširujúceho svoj vplyv prostredníctvom poli-

78

tiky a moci zhora smerom dole a stredného podnikateľského stavu fungujúceho už na princípe sociálneho bratstva budo-vaného smerom nahor bude závisieť, či a ako rýchlo vznikne v Rusku zárodok nového typu civilizácie, akéhosi duchovného komunizmu. Som presvedčený, že v USA by tento stret ani nemohol nastať, keďže akékoľvek skutočné alternatívne sna-hy sú potláčané veľkokapitálom už v zárodku. No práve v Rusku, v dôsledku zvláštnosti ruskej duše konajúcej zdanlivo nelogicky a iracionálne, môže prísť k zvláštnej symbióze veľ-kokapitálu a alternatívneho spôsobu života.

Ďalším dôležitým prvkom v mozaike súčasného Ruska je obrovský rozmach pravo-slávnej cirkvi a rast jej vply-vu ako v duchovnej oblasti, tak v hospodárskej. V súčasnosti je pravoslávna cirkev úzko zviazaná s vládou Ruska. Začala účinne zapĺňať vákuum po komunistickej ideológii. Stáva sa doslova štátnou

cirkvou, tak ako bola počas cárskej minulosti. Pravoslávna cirkev si v Rusku vydobyla výnimočné postavenie v politike aj biznise. Cirkev je centralizovanou a skutočne živou silou v štáte. Ako zaujímavý príklad prepojenia pravoslávnej cirkvi s biznisom a štátom je spojenie s obrovským naftárskym pod-nikom Lukoil, ktorý je jeden z najdôležitejších zdrojov valút pre ruské hospodárstvo. Za 10 rokov existencie sa Lukoil pre-pracoval medzi najvplyvnejšie ropné spoločnosti na svete. Ako prvá ruská firma prevzala americkú konkurenčnú spoloč-nosť Getty Petroleum, vlastníka viacerých benzínových čerpa-diel v USA. Lukoil je jedným z hlavných sponzorov pravosláv-nej cirkvi, okrem nej však financuje aj projekty na podporu múzeí, orchestrov, športových klubov, ale aj mnohé rozvojové projekty po celom Rusku. Aj keď štát vlastní vo firme len malý

79

podiel, prezident Lukoilu si vždy udržiaval dobré vzťahy s pre-zidentskou administratívou, minulou B. Jeľcina, aj súčasnou V. Putina.

Po niekoľkých desaťročiach perzekúcie v ZSSR, aj keď nie úplného zákazu, zaznamenáva dnes pravoslávna cirkev v Rusku renesanciu. V 80. rokoch vlastnila iba 18 kláštorov, dnes ich má okolo 500. Okrem majetku rastie aj jej vplyv, hlavne patriarchu Alexija na šéfov politických strán, ktorí zasa cirkvi poskytujú veľké právomoci, zahŕňajúce aj mnohé reš-trikcie pre iné vyznania. Cirkev si vydobyla výnimočné posta-venie aj v biznise. V 90. rokoch patrila k najväčším dovozcom spotrebného tovaru v Rusku a v roku 2001 podpísala s Lukoi-lom dohodu o vytvorení spoločných podnikov, ku ktorým pat-ria aj remeselnícke dielne a benzínové čerpadlá. Toto je zau-jímavé prepojenie cirkvi, vlády a podnikateľov. Pravoslávna cirkev je silne patriarchálna, no vnútorne veľmi živá. Má hos-podársku silu, ktorá sa stále stupňuje a aj reálnu morálnu silu. Na rozdiel od katolíckej cirkvi, je pravoslávna cirkev menej zaťažená krvavou minulosťou a nikdy úplne nepreťala svoje mystické korene. V mnohých súčasných ruských kláštoroch sa pestuje silné ezoterické vedenie. Je veľký predpoklad, že táto cirkev je naozaj schopná sa premeniť, vnútorne sa oplodniť ezoterickými znalosťami. A čo je najdôležitejšie, hlboká du-chovnosť nie je pestovaná odtrhnutá od reality, ale existujú tu reálne prepojenia na súčasnú ruskú vedu a spoločnosť. Veľa pravoslávnych kňazov neoficiálne prijíma mnohé ezoterické

pravdy.

Od roku 1989 nastal v Rusku ob-rovský rozmach ezoteriky v rôznych podobách. Okrem všetkých možných prúdov a foriem často zafarbených šamanizmom a ázijskou spiritualitou, je tu jedna nová, pre budúcnosť výz-namná skutočnosť. Vznikli dve po-merne silné ľudové náboženské hnu-

80

tia, podobné gnostickým kresťanom alebo katarom v stredoveku. V dôsledku svojich koreňov čerpajúcich z ruských tradícií starovercov a svätých mníchov, majú pod-poru aj u časti pravoslávnej cirkvi, v ruskej vede, u štátnych úradov a aj medzi podnikateľmi. Prvé z nich je hnutie založené prorokom Vissarionom. Ako inšpirovaný napísal niekoľko kníh a dal impulz k založeniu duchovného hnutia. Ide o hnutie, ktoré má v čistej jednoduchej podobe vypracované vlastné učenie, používa vlastnú symboliku a obrady, spája ekológiu duše s ekológiou krajiny. Príslušníci hnutia založili v Krasnojarskom kraji na Sibíri so súhlasom a podporou miestnych štátnych orgánov vlastné mestečko Nový Jeruza-lem, s vlastným ekologickým poľnohospodárstvom, podnika-teľskými aktivitami, remeselnými dielňami, školami a chrá-mami. K tomuto hnutiu sa pripájajú tisíce nových ľudí, väčši-nou z miest a zakladajú nové duchovno-ekologické usadlosti. Už teraz obýva sieť niekoľkých desiatok takýchto komunít asi 8 tisíc ľudí a ďalšie tisíce s nimi sympatizujú.

Ešte väčší ohlas a dopad na život celého Ruska majú posolstvá sibírskej pustovníčky Anastázie. Prostredníc-tvom kníh V. Mergeho sa stala inšpi-rátorkou vedcov, umelcov, vytvorila nový možný obraz života Ruska. Stala sa inšpirátorkou vzniku nového typu civilizácie. Jej vízie sa začínajú uplat-ňovať aj v realite, v priebehu pár ro-kov sa vytvárajú výrobno-obchodné družstvá, založené na princípoch so-

lidarity. Tieto podniky pri zachovaní vlastného národ-no-kultúrneho charakteru v sebe spájajú princípy etického podnikania, solidaritu silnejších so slabšími, spoluprácu mies-to konkurencie, ekologický prístup k svetu, výrobu alebo po-skytovanie zmysluplných, užitočných výrobkov a služieb. Nové obchodno-výrobné spoločnosti sa spájajú do reťazcov, zakla-

81

dajú sa agrárno-ekologické duchovné usadlosti tzv. Ekoselky. S tým tiež súvisí iniciatíva, projekt "Rodná zem“, ktorý hovorí o tom, že každý občan Ruska ma právo bezplatne na aspoň 1 hektár pôdy do doživotného prenájmu s právom dedenia, na ktorom by mohol spolu s rodinou hospodáriť ekologic-ko-duchovným spôsobom podľa vlastných predstáv v súlade s rytmami Matky Zeme a Univerza. Viacej takýchto rodových usadlostí tvorí rodovú osadu. Rodová osada, okrem toho, aby zabezpečovala obživu a realizáciu vlastného tvorivého poten-

ciálu každého jej obyvateľa, by bola otvorenou komunitou a vzorom ekologického a duchovného spôsobu živo-ta. Už v súčasnosti (2008) existuje v Rusku (a Bielorusku a na Ukrajine) viac ako dvesto rodových osád v rôznom

stupni realizácie.

Anastázia predkladá aj víziu výchovy človeka, premenu celého doterajšieho vzdelávacieho systému od rozumovej jednostrannej výchovy k výchove, ktorá dokáže v človeku prebudiť všetky driemajúce sily a vytvoriť komplexne citovo, intelektuálne, umelecky a osobnostne rozvinutého človeka s neobyčajnými schopnosťami. Podľa tejto vízie začínajú vzni-kať v Rusku školy snažiace sa o nový prístup k výchove detí. Vzorovou a zároveň najúspešnejšou a najznámejšou školou v Rusku, sa stáva škola akademika Štetina.

Spontánne hnutie inšpiro-vané Anastáziou, ktoré ja na-zývam akousi formou ruskej ľudovej antropozofie má veľkú dynamiku a dopad na reálny život krajiny, čo svedčí o úspešnom reagovaní ruskej duše na impulz ruského ná-

82

rodného archanjela. Je zaujímavé, že najväčšiu iniciatívu pre-berajú v oboch hnutiach hlavne bývalí dôstojníci a podnikate-lia, všetko ľudia prakticky a reálne stojaci pevne na zemi. Vyu-žívajúc know-how modernej civilizácie, zakladaním nadácií, finančných fondov, nových podnikateľských zväzov používa-ním informačnej technológie sa čerstvé sily novoutvárajúcej duše vedomej vznikajúce v ruskom národe, začínajú dávať do služieb nie Mamonu (Ahrimana) ale celej spoločnosti, čo je potešiteľnou skutočnosťou. V týchto hnutiach sa duchovno vidí nielen abstraktne, ale konkrétne v celej prírode, kultúre, sociálnom a už aj hospodárskom živote. Je aplikované do re-álneho praktického života. Ideály antropozofie o oplodnení spoločenského diania duševno-duchovnými silami, sa tak v Rusku akousi okľukou skutočne realizujú.

Ruskí vedci a duchovenstvo oficiálne deklarovali, že veda a viera sú dve strany jednej mince a že majú spoločnú snahu o spoločnú obrodu spoločnosti. Za kulminačný bod rozvoja ruskej vedy môžeme považovať prehlásenie prezidenta Ruskej akadémie vied J. Osipova na svetovom ruskom národnom kongrese na jar 1998 usporiadanom v kláštore sv. Daniela v Trojicko-Sergejevskom kláštornom komplexe, na ktorom sa zúčastnili najvýznamnejší vedci, filozofi a teológovia Ruska: "Vedci dospeli k názoru, že Stvoriteľ existuje“. Na tomto vše-obecnom Ruskom národnom kongrese, vedci a teológovia proklamovali stratégiu duchovného a kultúrneho rozvoja Ruska na najbližšie storočie.

Ezoterické pravdy pestované v pravoslávnej cirkvi a v nových ľudových náboženských hnutiach sú potvrdzované aj oficiálnou ruskou vedou, ktorá prostredníctvom akadémií a vedeckých ústavov zdedených po komunistoch, vytvára sku-točne nový druh, dalo by sa povedať už duchovnej vedy, zá-rodku skutočnej sofiológie. Zvláštnym rysom ruskej duše je, že duchovné poznatky sú prijímané vnútorne, citom. Na roz-diel od západného myslenia, kde vedec mysliaci rozumom nič necíti, musí sa spoľahnúť len na vonkajšie pokusy a analy-

83

tické zhodnotenie, ruský vedec dokáže svojím citom umies-tneným akoby v hlave, intuitívne poznať skutočnú pravdu a potvrdiť ju.

Vládnuca elita toto spojenie vedy a cirkvi, ako aj deklarovanú stratégiu rozvoja Ruska posvätila a podporila. Vznikla agenda národných projektov zameraných na obrodu spoločnosti, ktorú dostal na starosť vtedajší pod-predseda (neskôr prezident a predseda) vlády Medvedev. Projekty ako "Rodná zem“, projekty nového typu vzdelávania

a iné, ktoré vznikli spontánne na základe duchovných inšpirá-cií sa stali tiež súčasťou týchto národných projektov. Je preto potešujúcou správou, že "zhodou okolností“ sa práve Med-vedev, tento inteligentný a charizmatický muž, stáva kandi-dátom na prezidenta Ruska, čo svedčí o tom, že V. Putin si uvedomuje dôležitosť zapojenia duchovného rozmeru do spravovania spoločnosti. V. Putin mu bude mocensky kryť chrbát, čím Medvedev môže realizovať svoj program. Tak ako je to aj predpovedané v knihách Anastázie. Je vidno, že všetci západní politickí analytici úplne mylne chápu V. Putina, že vôbec netušia akú stratégiu sleduje. Vrcholom neporozumenia je budovanie obrazu diktátora Putina, téza donekonečna opakovaná vo svetových médiách (vlastnených anglosaskou elitou). Ohromujúca je spŕška výčitiek na adresu národa, ktorý celkom očividne podporuje politiku Putina (za osem rokov šesťkrát zvýšil kúpyschopnosť obyvateľstva). Putinovi nejde o moc v prvom rade. Putin je presvedčeným vlastencom a pragmatickým idealistom. On dobre vie, čo robí a robí to skutočne v prospech Ruska. Rozmýšľa v intenciách 3. tisícročia a spôsobom šachového hráča, systémom pomalých krokov pripravuje vzostup Ruska ako ekonomickej, kultúrnej, vedec-kej a duchovnej veľmoci.

84

Ak si zhrnieme všetky vyššie uvedené skutočnosti, môžeme z nich vydedukovať pravdepodobné možné trendy vývoja Ruska. Racionálne, individualistické usporiadanie spoločnosti ako na Západe nemá pre Rusko cenu. Vnútorne cenený je sociálny duchovný kolektivizmus. Ak sa duchovná veda zo Západu v podobe antropozofie premenenej prostredníctvom Strednej Európy na sofiológiu dokáže organicky spojiť a tvori-vo oplodniť ruskú vedu, kultúru a celý duchovný život, môže naozaj vzniknúť nová spoločnosť na báze akéhosi duchovného komunizmu, ktorý by bol tým, čo by sa v roku 3200-3500 malo stať slovanskou kultúrou. Rusko nemôže definovať seba samé ako Východ a stavať sa tak proti Západu. Rusko si musí seba samé uvedomiť ako Západ. Pod vplyvom Strednej Európy sa však Rusko musí zbaviť svojej pasivity a prejsť k sebareflexii a duchovnej odvahe. Rusko asi nikdy nedosiahne ten typ uhla-deného blahobytu, aký ma Západ. Rusko musí byť veľké a silné, iba tak môže prekonať pokušenia tohto sveta. Ruský národ je svojím duchom a poslaním národom nadnárodným, spejúcim k vyššej duchovnej pospolitosti, ktorú by Rusko malo dosiahnuť v 6. poatlantskej kultúrnej epoche. Kľúč k tomu, aby ruský národ bol ovplyvnený aj dušou vedomou, je v Strednej Európe. Zduchovnená duša vedomá v podobe du-chovnej vedy môže byť prijatá Ruskom. Rusko by nemalo pri-jať od Európy to, čo je vonkajšie a čo v svojej podstate nie je ani stredoeurópske ale západoeurópske, alebo skôr americké. Stredoeurópska kultúra ducha sa musí spojiť s Východnou Európou.

Proces oslobodzovania sa Ruska od vonkajších aj vnútor-ných následkov komunizmu spolu so stabilizáciou hospodár-stva by mal trvať zhruba 50 rokov. Duchovné zjednocovanie s ostatnou Európou by malo trvať ďalších 100 rokov. Súčasne v politickej rovine bude prebiehať postupné zjednocovanie a vytváranie akejsi východoslovanskej únie zloženej z Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Srbska a so silnými hospodár-sko-spoločenskými vzťahmi ku krajinám Strednej Európy. Ok-

85

rem hospodárskeho a zahranično-politického vzostupu Ruska vidím v budúcej Východoeurópskej únii región celkovej pro-sperity a obrody kultúry, vied a umenia. Celý tento vývoj do roku 2300 súvisí s vládnutím ducha času Michaela. Počas Mi-chaelskej doby, čaká Rusko ešte dvoje pokušenie, ktoré vlastne už prebieha. Zo Západu v podobe ahrimanského ma-terializmu a z Východu v podobe atavistickej tibetsko-indickej spirituality (prípadne rôznych foriem neošamanizmu), ktorá bude chcieť Rusko odlákať od vývoja duše vedomej. Dôležité je aby v Rusku prebehla správnym spôsobom syntéza obro-deného a duchovne prehĺbeného pravoslávia a starých védic-kych, starovereckých a pohanských ruských systémov viery. Okolo roku 2300 by mohlo Rusko vstúpiť do novej etapy svojho duchovno-historického vývoja. Nový duch času Orifiel (Saturn) prinesie asi na dobu ďalších niekoľko sto rokov za-konzervovanie daného stavu a možnú celkovú stagnáciu du-chovného rozvoja, respektíve stiahnutie sa do podvedomia Ruska. No práve veľmi dôležité je to, v akej kvalite a kvantite bude Ruskom uchopený a realizovaný michaelský impulz v čase do roku 2300. Od toho, čo bude v tomto čase zasiate, bude závisieť aké plody sa vynoria v budúcnosti okolo roku 3200, ako plody novej slovanskej kultúry. Na Západe človek niečím je, v Strednej Európe sa niečím stáva a na Východe niečím bude.

86

V. Úvaha Duchovné pozadie procesu zjednocovania Európy.

Duch Európy

Veľké dejinné udalosti sa konajú na pozadí určitej atmosfé-ry, ktorá je daná konkrétnou kvalitou konfigurácie duchov-ných síl. Pod týmito silami myslíme duchov času, ktorí sa pra-videlne striedajú a sú pôvodcami impulzov a inšpirácií, vyvo-lávajúcich zmeny vo vývoji dejín sveta. Aj za procesom vytvá-rania zjednotenej Európy môžeme presne identifikovať pô-sobenie duchov času. Súčasný proces zjednocovania Európy súvisí s rokom 1989, keď nastupuje malý 72-ročný duch času Zachariel (Jupiter), ktorý vládne v období 1989-2061. Archan-jel Zachariel je v zmysle duchovného pôsobenia okrem iných funkcií, aj ochranným duchom Európy a inšpirátorom procesu jej zjednocovania.

Rok 1989 bol rokom pádu komunistického bloku, čo bol nutný prvý krok k vybudovaniu zjednotenej Európy. Motorom tohto procesu sa stali hlavne Francúzsko a Nemecko. Tieto krajiny tvorili v rannom stredoveku jadro Franskej ríše, ktorá prekvitala práve v rokoch 463-817, keď tiež vládol Zachariel ako veľký 354-ročný duch času. V Európe vtedy prebiehal na troskách rímskej civilizácie zrod západnej kresťanskej kultúry a vznik nových štátnych útvarov. Práve Franská ríša a hlavne Karol Veľký hrali v tomto procese dôležitú úlohu. Franská ríša bola vtedy iniciátorkou zjednocovania Európy na princípoch

87

kresťanstva a garantom vzniku a rozvoja stredovekej vzdela-nosti a kultúry. Ďalším menším obdobím vládnutia Zachariela boli roky 909-981, kedy tiež prebiehal proces zjednocovania Európy uskutočňovaný rímskym cisárom Otom I. a opäť v rokoch 1485-1557 pokus Karola V. o zjednotenie Európy na katolíckych princípoch.

Súčasné obdobie vlády Zachariela je novodobou snahou o zjednotenie Európy spôsobom primeraným aktuálnemu vládnucemu vyššiemu duchovi času Michaelovi, t.j. demokra-tickou cestou. Zacharielske obdobie vytvára podmienky na využitie potenciálu Európy v tom najlepšom smere v zmysle vývoja sveta. Každé nové zacharielske obdobie prebieha za rôznych podmienok, na rôznych úrovniach vedomia a v rámci svojej periódy prináša niečo nové. Zachariel je tvorcom civili-zácií vo vyššom zmysle s nadnárodným charakterom. Európ-ska integrácia je procesom vytvárania významného civilizač-ného centra ako dôležitej protiváhy k severoamerickému a východoázijskému ekonomicko-mocenskému centru. Oproti vojnám vedeným v samaelskom (marsickom) období, ktoré mali charakter ničivého pustošenia a národno-oslobodzovacím vojnám vedeným v anaelskom (venušanskom) období, mali a majú vojny vedené v jupiterskom období charakter boja civilizácií. O tom svedčí aj súčasná konfrontácia euro-americkej civilizácie s islamským svetom, ktorá sa javí ako bojom o základné svetonázorové a morálne hodnoty. Preto proces zjednocovania Európy je procesom civilizačným so zásadným vplyvom na celý chod dejín sveta.

V určitej konkrétnej dobe sa rodia významné osobnosti, predstavitelia ducha doby, ktorí lepšie ako ostatní vyciťujú duchovnú atmosféru. Ich hlavnou životnou - karmickou úlo-hou je realizovať požiadavky ducha doby primeraným spôso-bom v danom čase. Najznámejšími predstaviteľmi myšlienky vytvorenia zjednotenej Európy v 20. storočí, inšpirovaní na-stupujúcim duchom doby, ak nerátame pokus francúzskeho

88

ministra zahraničných vecí Aristida Brianda a jeho nemeckého kolegu Gustava Stresemanna po prvej svetovej vojne o vy-tvorenie federácie "Spojených štátov európskych“, boli vše-obecne známe osobnosti ako Jean Monnet alebo "otec Euró-py“ francúzsky minister Robert Schuman. No ešte pred nimi prvú reálnu politickú víziu (v rámci 20. storočia) o zjednotenej Európe predložil britský premiér Winston Churchill. W. Chur-chill najskôr armádny dôstojník, potom vojnový reportér a

napokon britský ministerský predseda (1940-1945 a 1951-1955), bol jeden z prvých, ktorý už v roku 1946 vyzvali k utvoreniu "Spojených štátov európ-skych“. Skúsenosti z druhej svetovej vojny ho priviedli k presvedčeniu, že zaručiť mier môže len zjednotená Eu-rópa. Jeho cieľom bolo vylúčiť také európske zlá, ako sú nacionalizmus a

vojna, a to raz a navždy. Svoje závery opierajúce sa o pouče-nia z histórie formuloval vo svojom slávnom prejave k štu-dentom na univerzite v Zürichu v roku 1946: "Existuje liek, ktorý by za niekoľko málo rokov mohol urobiť Európu slo-bodnou a šťastnou. Je ním opätovné založenie európskej ro-diny alebo jej pretvorenie do takej miery, ako to budeme ve-dieť, a poskytnutie štruktúry, pomocou ktorej budeme môcť žiť v mieri, v bezpečnosti a slobode. Musíme vybudovať akési Spojené štáty európske“.

Kresťanská ezotérna línia procesu zjednocovania.

Málokto však vie, že Churchill bol predstavou zjednotenej Európy inšpirovaný hlavne víziou Waltera Johannesa Steina. Stein bol počas II. svetovej vojny jeho poradcom v otázkach záležitostí okolo okultného pozadia ideológie nemeckého fašizmu, čím zohral dôležitú úlohu pri porážke Nemeckej ríše. Je zaujímavé, že Churchill Steina a ani iné okultné súvislostí slovkom nespomenul vo svojom skutočne obsiahlom životo-

89

pise (skladajúcom sa z niekoľkých zväzkov tisíc stranových kníh), čím dodržal klasickú líniu anglických politikov absolút-nej mlčanlivosti vo veciach okultných. V skutočnosti je celá história anglosaskej geopolitiky vo väčšej či menšej miere priamo ovplyvňovaná tajnými spoločnosťami. Kto vlastne bola táto tajomná osobnosť schopná radiť a ovplyvniť Churchilla, aby sa vážne zaoberal myšlienkou zjednotenia Európy?

Walter Johannes Stein (1891-1957) bol nemecký filozof a autor veľmi zau-jímavých duchovno-vedeckých kníh, tiež historik a učiteľ na prvej waldorf-skej škole, antropozof a osobný žiak Rudolfa Steinera. Stein študoval ma-tematiku, fyziku a filozofiu vo Viedni. Po I. sv. vojne Stein pomohol Steinero-vi v agitovaní pre myšlienku sociálnej trojčlennosti. Učil dejiny a nemeckú

literatúru na prvej waldorfskej škole v Stuttgarte. Od roku 1920 viedol rozsiahle prednáškové cykly hlavne z antropozo-fie a napísal mnoho článkov do rôznych časopisov a niekoľ-ko kníh, ako: Zlato v dejinách a v modernej dobe, Zá-pad-Východ, Štúdium v národných vzťahoch, Práca v dejinách a v modernej dobe a iné. Popritom prechádzal celým mystic-kým vývojom a zasväcovacím procesom v duchu rozekrucian-ského kresťanstva. Na základe svojho zasvätenia si uvedomo-val niektoré skryté súvislosti hlavne v období ranného stre-dovekého kresťanstva, vo vzťahu k budovaniu Európy a vzhľadom k tajomstvu grálu, o čom napísal v roku 1928 výz-namnú knihu "Deviate storočie a svätý grál". V knihe je cen-trom rozprávania postava Parzifala od Wolframa von Eschen-bacha, ktorú skúma z dvoch strán. Z jednej strany hľadá histo-rické záznamy vzťahujúce sa práve k obdobiu Franskej ríše, s cieľom zistiť role jednotlivých postáv a udalostí ukrytých práve v rozprávaní o Parzifalovi. Z druhej strany rozlúštil Es-chenbachovo ukryté duchovné posolstvo skryté v diele Parzi-

90

fal, ktoré sa javí byť zasväcovacím dokumentom obsahujúcim mocné obrázky ľudského vnútorného vývoja.

Stein emigroval pred nacistickým režimom do Anglicka, kde pokračoval vo svojej práci a okrem toho sa stal aj po-radcom W. Churchilla. Spojnica medzi Churchillom a Steinom je veľmi dôležitá, lebo priamo vedie k ezoterickému pozadiu impulzu k zjednoteniu Európy. Práve vzťah a poznanie súvis-lostí mystéria grálu k vytvoreniu kresťanskej stredovekej Eu-rópy, ako aj karmických väzieb medzi jednotlivými protago-nistami budovania Franskej ríše a súčasnej doby, sa stalo hlavným dôvodom toho, že Stein na pozadí pôsobenia ducha času chápal súvislostí našej doby s dobou Franskej ríše. Na základe hlbokého uvedomovania si poslania Európy, ako aj oboznámenia sa s ideou sociálnej trojčlennosti, sa stal nosi-teľom impulzu smerom k politickej realizácii európskych plá-nov.

V histórii európskej integrácie vidno prenikať dve silné kresťanské línie: kato-lícku viditeľnú oficiálnu líniu a líniu ezo-terného kresťanstva. Stein bol pokračo-vateľom skrytej ezotérnej línie kresťan-stva. Toto ezotérne kresťanstvo priamo nadväzuje na grálske ezotérne kresťan-stvo, ktoré práve v časoch rannej Fran-skej ríše malo ešte rovnocenné postave-nie s rímskym kresťanstvom. Grálske

kresťanstvo môžeme chápať ako pokračovanie skutočného ezotérneho kresťanstva odvodzujúcej svoj pôvod od apoštola Jána. Grálskym kresťanstvom v širšom zmysle bolo aj keltské kresťanstvo, ktoré sa rozvíjalo od 4. storočia viac menej nezá-visle od rímskeho katolíckeho kresťanstva. Územne pôsobilo hlavne z priestoru Írska a Škótska. Keltské kresťanstvo nad-väzovalo na pôvodné keltské náboženstvo a plynulo začlenilo pôvodnú keltskú mytológiu, postavy a náboženské predstavy do kresťanstva, bez prerušenia vzťahu k Matke Zemi a celej

91

ríši elementárnych bytostí. Posvätné miesta druidov, háje, stromy a kamene zostali naďalej uctievané. Z keltského pro-stredia prišla do európskej kultúry celá mytológia okolo kráľa Artuša a hľadania grálu. Írski mnísi robili misie do celej Európy ešte dávno pred franskými misiami a všade na území Európy zakladali svoje duchovné centrá, ktoré buď neskôr zanikli, alebo ich prebrali rímski katolíci. Silný vplyv zanechalo grálske kresťanstvo aj v Čechách, kde hlavne kráľ Václav II. a Karol IV. sa zaujímali a podporovali tieto ezotérne aspekty kresťanstva, o čom svedčí fascinácia posvätnou geometriou a budovaním hradu Karlštejn ako hradu grálu. Vplyvy grálskeho kresťanstva v Čechách bolo vidno aj v husitstve (nie náhodou symbol ka-lich) a Jednote bratskej (Komenský).

Grálske kresťanstvo vo svojej vonkajšej pôsobnosti bolo po-stupne potlačené a označené za herézu. Prevážilo rímske exoterné poňatie kresťanstva, a grálske kresťanstvo sa stiahlo do úzadia a pôsobilo nepriamo ďalej v celej európskej kultúre a duchovnom živote. Nezávislá írska cirkev bola v priebehu 11. a 12. storočia začlenená do rímsko-katolíckeho systému. Niekedy sa hranice medzi týmito dvoma prúdmi prelínali. Do 15. storočia aj oficiálne katolícke kresťanstvo obsahovalo silné ezotérne aspekty, o čom svedčí aj história templárov, uplat-ňovanie posvätnej geometrie v gotike, angelológia Tomáša Akvinského. Napríklad aj veľká postava dominikánov, svätý Albertus Magnus, bol nielen filozof a učiteľ Tomáša Akvin-ského, ale aj alchymista a astrológ. Alebo ako paradoxne, v čase zúriacej inkvizície, taký Paracelsus a Agrippa z Nettesheimu (otec európskeho okultizmu) vydávali svoje knihy a praktikovali svoju činnosť, pričom ich duchovným uči-teľom bol ctihodný katolícky opát J.Trithemius, ktorý v rámci cirkvi uviedol svoju prácu o pôsobeniach duchov času.

Katolícka línia procesu zjednocovania.

Druhou líniou stojacou za procesom zjednocovania je kato-lícka línia. Vzhľadom k procesu zjednocovania Európy je tu

92

vedomá a cielená snaha katolíckej cirkvi o znovu obnovenie a zjednotenie Európy na základe katolíckeho kresťanstva, ktoré tiež stále čerpá a formuje svoje postoje na základe určitých

mystických skutočností. Zaují-mavý bol už samotný vznik vlajky EÚ. Autorom návrhu lo-ga bol jeden francúzsky poštár, ktorý sa modlil v dedinskom kostolíku a uvidel Máriu s dvanástimi hviezdami okolo hlavy. Okamžite ho napadla sú-vislosť s Európskou úniou a svoju víziu podal ako návrh loga. Ob-

dobu tohto zjavenia by sme našli v Biblii v Zjavení sv. Jána, kedy žena vystupuje na nebi a reprezentuje novú epochu. Stojí na Mesiaci, je odetá slnkom a má dvanásť hviezd okolo hlavy. Panna Mária je v ezoternom význame chápaná ako nebeská múdrosť Sofia. Zástava EÚ je tak vyjadrením božskej múdrosti Sofie a okolo nej, ako jej pomocníci, kruh dvanástich archanjelov. Pričom jeden z nich, predstaviteľ mužskej vla-dárskej múdrosti Zachariel/Jupiter má zvlášť významné pos-tavenie ako vodcovský duch Európy.

Samozrejme, že môžeme špekulovať do akej miery je úzke jadro vedenia katolíckej cirkvi oboznámené s náukou o du-choch času, ale pravdepodobne si uvedomujú pôsobenie du-chovných bytostí času v dejinách ľudstva a vedia, že teraz je znovu vhodná doba pre zjednotenie Európy. Na rozdiel od európskych socialistov a liberálov, hoci aj títo prostredníc-tvom slobodomurárskych lóži napĺňajú tento ideál, chce kato-lícka cirkev zjednotenú Európu vybudovať na kresťanských princípoch, ako tomu bolo už v minulosti. No medzitým sa kresťanstvo, ako aj duchovné členenie človeka zmenilo. Od 15. storočia sa začala vyvíjať duša vedomá, ktorá u človeka súvisí so schopnosťou dospieť individuálnym poznaním k vlastnému svetonázoru vo všetkých otázkach hospodárske-

93

ho, kultúrneho, ale aj duchovného života. Ľudia už nemôžu a ani nechcú byť slepo vedení za ručičku ako malé deti, mat-kou cirkvou. Preto Európa by mala síce byť zjednotená na kresťanských princípoch, ale nie už v zmysle katolicizmu, ale ezoterného kresťanstva, v takej podobe ako to predkladá An-tropozofia a duchovná veda, čiže ako vnútorne uvedomovanú živú silu poznania, správnym spôsobom aplikovanú do prak-tického života.

S katolíckou líniou je najviac spojená a verejnosti asi naj-viac známa, postava Róberta Schumana (1886-1963), politika

nazývaného aj otec Európy. Tak ako bol Karol Veľký dominantnou a Zacharielom inšpirovanou postavou 8. storočia, majúcou svoju historickú úlohu, tak jeho ideovou (a možno aj reálnou) inkarnáciou v 20. storočí bol Robert Schuman. Narodený v Alsasku, na pomedzí Francúzska a Nemecka sa cítil viac ako iný súčasne Francúzom aj

Nemcom, čo mu prinieslo určitý cit pre európske záležitosti. Robert Schuman bol humanista a pragmatický vizionár. Ako hlboko veriaci politik a právnik uznával, že nad pozitívnym právom stojí právo prirodzené, že dejiny majú svoj zmysel a že cieľom a kritériom nášho konania musí byť ochrana a dôs-tojnosť života každej osoby. Dimenzia osobnej, regionálnej, národnej a európskej identity u neho neboli v konflikte, ale dopĺňali sa univerzálnym chápaním človeka. Bývalý predseda francúzskej vlády o ňom povedal, že "v najväčšej miere mal dve základné vlastnosti, ktoré charakterizujú štátnika: videl veľký obraz a díval sa do ďaleka, bol tvorcom budúcnosti". Aj preto bol Schuman schopný byť mimoriadnym nástrojom rea-lizácie vyšších duchovných zámerov. Počas II. svetovej vojny bol prvým francúzskym poslancom, ktorého nacisti zatkli. Ne-skôr po úteku pokračoval v odboji, územie Francúzska neo-pustil. Po vojne v roku 1946 bol tento kresťanský demokrat

94

požiadaný, aby dal do poriadku rozvrátený finančný sektor štátu ako minister financií. Podarilo sa vytvoriť základ pre zdravý, bezprecedentný rast. V novembri 1947 sa stal pred-sedom vlády. V apríli 1948 Schuman podpisuje účasť Fran-cúzska v Marshallovom pláne. Organizácia pre jeho koordiná-ciu bola zriadená v Paríži (dnes OECD). Po demisii svojej vlády sa stal ministrom zahraničných vecí a zostal ním počas devia-tich vlád do r. 1953.

Schumanova tzv. Európska iniciatíva, zameraná na založe-nie Rady Európy, bola napriek opozícii úspešne zavŕšená 5. mája 1949. Vznikla organizácia, ktorá nemala precedens a položila základ pre najširšiu európsku spoluprácu. Podmien-kou členstva bola vláda zákona a úcta voči ľudským právam. Ministri zakladateľských štátov odsúhlasili prípravu Konvencie o ľudských právach. Schuman dbal aj o charakter celosveto-vých vzťahov. Ako minister zahraničných vecí jednej z ôsmich krajín, ktorej zástupcovia zasadali v návrhovej komisii pre prí-pravu Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, zaistil silný kresťansko-demokratický vplyv na charakter tohto významné-ho dokumentu, dôležitého pre ďalší vývoj a ochranu ľudských práv vo svete. Ako osoba bol Robert Schuman presvedčeným katolíkom, avšak veľmi vzdialeným od akéhokoľvek fanatizmu a dogmatizmu. Jeho súčasníci ho opisujú ako skromného, utiahnutého, nikdy nevyhľadávajúceho okázalosť. Nerád niečo prikazoval, uprednostňoval rozumný dohovor a predsa, keď bol pri zodpovednosti a pri moci, Francúzsko bolo skutočne na čele Európy a veľká myšlienka spoločnej Európy napredovala. V januári 1959 prorocký povedal trom mladým poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu, že pád komunistického systému a jeho mocenskej štruktúry určite nastane do konca storočia. "Ja sa už toho asi nedožijem, ale vy by ste sa mali", povedal im.

95

Idea zjednotenej Európy

Idea zjednotenej Európy, ktorá vzišla z myšlienok Roberta Schumana je pekne vyjadrená v jeho malej knižke "Pour l' Európe - Pre Európu“, tvoriacej jeho morálny a duchovný tes-tament. Hovorí o poslaní Európy vo svete. Je to poslanie ná-ročné, hodné tých najskvelejších stránok európskej minulosti. Odkaz sa dá rozdeliť do štyroch téz:

� Európa musí byť vládkyňou svojho osudu

� Európa, kolíska demokracie, sa musí stať aj jej strážky-ňou

� Európa sa musí znovu stať vodkyňou humanizmu

� Zjednotená Európa je predzvesťou všeobecnej solidari-ty v budúcnosti

Tieto 4 tézy, tak vizionársky sformulované Schumanom sú vôbec základom podstaty a zmyslu existencie a fungovania EÚ. Predstavujú hlavné hodnoty, na ktorých by mal proces zjednocovania spočívať. Inými slovami vlastne hovoria o ideáloch sociálnej trojčlennosti, ktorého praktickým príkla-dom by mala byť práve Európa.

Európa musí byť vládkyňou svojho osudu.

Európa je vznešená ženská bytosť, ktorú podľa gréckej my-tológie priniesol na chrbte býk z Ázie na ostrov Kréta. V dobe Egyptsko-chaldejsko-babylonskej kultúrnej epochy (2900 pr.n.l. až 800 pr.n.l.), počas vládnutia 2100-ročného ducha času v znamení býka, staré kultúry v Ázii odovzdali štafetu vývoja ľudstva novo vznikajúcemu duchovnému centru sveta. Úlohou európskych kultúr, t.j. grécko-rímskej a germánsko-anglosaskej epochy, bolo rozvinutie duše rozu-movej a duše vedomej, ktorá by sa mala stať odrazovým mos-tíkom a podkladom pre vývoj vyšších duchovných článkov človeka (manas, budhi) v budúcnosti. V dnešnej kritickej dobe

96

je zvlášť dôležité zachovať správne európske hodnoty, ktoré sú dnes veľmi silno ohrozované zo strany Ahrimana (materia-lizmus, egoistický finančný systém) a Lucifera (nacionalizmus, komunizmus, fanatizmus) viac ako inokedy. Zasvätenci riadia-ci chod dejín vedeli, že ani technokratická, egoistická a indi-vidualistická Amerika a ani v materiálnej chudobe, fanatizme a ilúziách sa utápajúci kolektivistický Východ, nemôžu po-núknuť svetu perspektívu ďalšieho vývoja. Môže ju ponúknuť Európa za predpokladu zachovania určitej rovnováhy medzi materializmom a kolektívnym náboženským alebo nacionál-nym extrémizmom.

Rozdrobená a nezjednotená Európa by mohla podľahnúť všetkým zvodom a zabudnúť na svoje poslanie. Preto hlavným motívom ideových tvorcov EÚ bolo v súlade s duchom času Michaelom a Zacharielom/Jupitérom vytvoriť duchovný a kultúrny ostrov slobody v tomto komplikovanom období. Duch človeka je viac ako inokedy skúšaný nielen Ahrimanom a Luciferom súčasne, ale aj tretím zlom, slnečným démonom Sorathom, ktorý je opisovaný aj v zjavení Jána, ako tretia beš-tia. Kým Lucifer útočí hlavne na ľudské pudy a vášne omam-nými obrazmi a pokušeniami a Ahriman na ľudský rozum v zmysle chápania sveta čisto materialistickým spôsobom, tak Sorath útočí priamo na ľudské duchovné Ja v zmysle vedo-mého konania zla. Podľahnutím Sorathovi si človek vymazáva vlastné duchovné Ja a vytvára v sebe priestor ničoty a duchovnej pustoty. Cieľom Soratha je vytvoriť z ľudí bioro-botov, tak ako to je zobrazované v rôznych sci-fi filmoch.

Správnosť ideového smerovania Európy je skúšaná rôzny-mi spôsobmi. V súčasnosti je to práve terorizmus, ako nová agenda, kedy Európa čelí pokusom o vtiahnutie do konfliktu civilizácií hlavne medzi USA a islamským svetom. Európa sa dostala do morálnej dilemy ako nakladať s hodnotami slobody a globalizácie. Tradičné katolícke mocenské záujmové skupiny spolu s francúzskymi a nemeckými slobodomurárskymi lóža-mi, vidia ako ohrozenie rozrastajúcu sa fundamentalizáciu

97

USA, čo by v spojení s ich mocenskou silou znamenalo veľké nebezpečenstvo pre európske hodnoty. Preto vyvíjajú inicia-tívy proti týmto vplyvom všetkými spôsobmi a prostriedkami. Protestantské radikálne (neokonzervatívne) kruhy USA to zase vidia presne opačne a pápežské kresťanstvo, ako aj islam a iné náboženstvá považujú za spojenca Satana. Práve stará Európa sa snažila tento konflikt, do ktorého je prostredníctvom USA vťahovaná Ahrimanom, riešiť múdrosťou (čo je atribútom Zachariela) a nie silovým spôsobom ako USA.

Ak by sa totiž podarilo vtiahnuť celú Európu do konfliktu, znamenalo by to diskreditáciu hodnôt, ktoré by mala repre-zentovať a dlhodobé problémy zo strany islamských teroris-tov, čo by veľmi skomplikovalo proces zjednocovania. Je smutné, že krajiny Strednej Európy, ktoré by mali byť práve najväčším duchovným prínosom pre zjednotenú Európu, sa dištancujú od starej Európy a úplne mylne sa skôr prikláňajú na stranu USA, ktorým sa darí názorovo rozdeľovať Európu. Irak bol len prvou skúškou sily jednoty Európy a už pri nej sa ukázali vážne rozpory. Pred každou krajinou EÚ a zvlášť no-vých krajín, stojí dilema, či uprednostňovať politickú orientá-ciu svojej krajiny viac na USA alebo EÚ. Staré spojenie a spolupráca týchto mocenských blokov musí smerovať od seba. Úzke politické prepojenie Európy a USA malo doteraz svoje určité opodstatnenie, no od nástupu Zachariela je otáz-ka naozaj z duchovného hľadiska postavená tak, že buď USA alebo Európa. Pritom aj NATO stráca svoje opodstatnenie, čo potvrdzujú aj niektorí americkí politici. Úsilie by malo byť za-merané na vytváranie vlastnej európskej armády. História nás učí, že ignorovanie potrieb ducha času a nepochopenie svojej národnej úlohy v svetovom dianí spúšťa sily osudu smerom k problémom a nešťastiam. Preto je lepšie pre nás, národy Strednej Európy, si tieto veci správne uvedomovať a podľa toho konať, aby sme neboli prekážkou, ale pomocníkmi vyššej vôle.

98

Európa, kolíska demokracie, sa musí stať aj jej strážkyňou.

Mužským ochrancom bytosti Európy sa stáva Zachariel, ako princíp múdreho panovníka. Osudom Európy sa tak stáva múdrosť a v rámci správy veci verejných zavedenie skutočnej priamej demokracie. Eu-rópa nesmie byť ovládaná ideológiami ako sú mar-

xizmus, fašizmus, nacionalizmus alebo nejakou inou totalitou. Jej podstata má do budúcna spočívať na slobode a múdrosti. Európska únia navonok, aj keď vo veľmi nedokonalej podobe, ale predsa, vytvára inštitucionálny rámec pre jednotu rozlič-ností, vytvára silnú protiváhu voči Ázii a Amerike. Ktorý silný štát alebo mocenský blok v súčasnosti je reálne strážcom princípov demokracie? USA v rámci Samaelskej doby, bola určitou demokratickou protiváhou komunistickému bloku a dopomohla počas druhej svetovej vojny k pádu fašizmu. Dnes sú demokratické prvky v spôsobe jej vládnutia v zmysle vplyvu občianskej spoločnosti silno okliešťované a potlačované. Spôsob politiky má silné ideologické zafarbe-nie, spája v sebe korporátny kapitalizmus s pravicovou pro-testantskou ideológiou. Celé USA spejú skôr ku koncentrácii moci. Rusko nemá žiadnu demokratickú parlamentnú tradíciu v anglosaskom zmysle. Je v pozícii žiaka a nový druh usporia-dania spoločnosti vytvorí až v budúcnosti. Čína je jasne cen-tralizovaná mocnosť s kolektivistickým typom spoločnosti riadenou prísnou autoritatívnou hierarchiou, ktorá nemá re-álne, čo nové ponúknuť, ani nemôže byť zárukou ničoho. EÚ sa môže za priaznivých okolností stať protiváhou USA, tým že zabráni americkej hegemónii vo svete a pomôže vytvoriť

99

bezpečnejší polycentrický svet, svet vyrovnaných partner-ských útvarov.

Princíp civilizačný (Zachariel/Jupiter) je nadradený princípu národnému (Anael/Venuša), preto aj rôznosť používaných oficiálnych jazykov v európskych inštitúciách svedčí o princípe správneho uchopenia globalizačného procesu. Unifikácia Eu-rópy je robená na zásade rôznosti jednoty. Zjednotená Európa vytvára priestor, kde sa rovnoprávne uplatňujú tri piliere eu-rópskej spoločnosti: a) zastupiteľská demokracia, b) libera-lizmus, c) sociálny princíp. Dnes už by štát, v ktorom by jeden z princípov bol značne potlačený, je pokladaný za extrémis-tický. Politické posuny dané voľbami rozhodujú o tom, ktorý pilier sa posilní, či oslabí, ale na európskej úrovni by si nikto netrúfal, napr. spojiť demokratický a sociálny aspekt a potlačiť liberálny (čiže vytvoriť despotický sociálny štát s nedostatoč-nou slobodou podnikania) alebo napríklad štát podľa predstáv pravicových konzervatívcov, v ktorom je takmer zrušený pilier sociálny. Súčasne by politika Európy mala smerovať k tomu, aby sa tieto tri piliere európskej spoločnosti premenili v duchu sociálnej trojčlennosti na nový stupeň kvality prime-raný duchu doby na: a) priamu demokraciu b) absolútnu slo-bodu kultúry, školstva, náboženstva a občianskych iniciatív c) solidaritu v hospodárskej sfére, zavedenie nepodmieneného príjmu, presun od zdaňovania príjmov a majetku k zdaňovaniu spotreby.

Európa sa musí znovu stať vodkyňou humanizmu.

Z minulosti treba znovu obnoviť tradíciu všetkého dobrého čo bolo v európskej kultúre. Musíme si definovať, čo je vlast-ne humanizmus v novej podobe, ako má vyzerať, ako nadvia-zať na Platóna, Aristotela, Sokrata, Komenského, obnoviť dia-lóg medzi vedou, umením a náboženstvom. Spojiť sily rozu-mu so srdcom a vôľou, vytvoriť nové formy vzdelávania. V plnej sile pestovať klasické európske vedecké, filozofické, umelecké a náboženské tradície a nadväzovať na ne. Prestať

100

podporovať a rozvíjať len jednostranné technokratické vzdelávanie. Je potrebné vypracovať modely a formy nového spoločenského zriadenia, myslenia a vôbec fungovania a odovzdať ich k naplneniu budúcej slovanskej epoche. EÚ už teraz na pomerne slušnej úrovni umožňuje a podporuje finančne neko-

merčné aktivity hlavne v oblasti školstva, vedy a kultúry. Eu-rópa sa má stať garantom dodržiavania ľudských práv všade vo svete. Podporovať pozitívnu kultúru života. V oblasti za-hraničnej politiky by mala Európa postupne opúšťať politiku vypočítavosti a egoizmu tak charakteristickú v minulosti.

Zjednotená Európa je predzvesťou všeobecnej solidarity v budúcnosti.

Hlavnou myšlienkou, ktorá stála na začiatku vzniku EÚ, bola myšlienka solidarity, t.j. vytvorenia takej hospodárskej spolupráce na bratskom základe, ktorá by už nikdy neumož-nila vzniku novej vojny. U Schumana táto idea solidarity, čiže bratstva vo sfére hospodárskej veľmi silno rezonovala. Preto aj cieľom Európskeho zoskupenia uhlia a ocele bolo, aby sa dosiahla idea hospodárskej spolupráce medzi týmto odvetvím národného hospodárstva v rámci krajín dlho stojacích oproti sebe: Nemecka, Francúzska, Talianska a krajín Beneluxu. To-uto spoluprácou chcel Schuman zaistiť v prvom rade zabráne-nie vzniku akejkoľvek budúcej vojny v Európe. Korene minu-lých vojen v Európe, vrátane prvej a druhej svetovej, boli práve aj v ostrej a nemilosrdnej hospodárskej rivalite európ-skych veľmocí, hlavne Nemecka, Francúzka a Anglicka medzi sebou. Vznik Európskeho zoskupenia uhlia a ocele bol len prvý krok v rozvíjaní idey solidarity. Ďalším krokom bol vznik EHS a neskôr EÚ. Veľkým skokom bol samozrejme v roku 1989 pád železnej opony a zapojenie krajín strednej a východnej Európy

101

do procesu zjednocovania, čím Európa nadobudla novú di-menziu a silu.

Príkladom solidarity v hospodárskej oblasti by mali byť eu-rópske fondy, ktoré umožňujú vyrovnávať rozdiely medzi úrovňami ekonomík starých vyspelých a nových bývalých so-cialistických krajín. Samozrejme je otázne nakoľko v realite k tomu tieto fondy aj reálne prispievajú, či naopak nerozširujú a nepodporujú korupciu, to je skôr otázka morálnej vyspelosti toho, ktorého štátu. V tom, čo je EÚ príkladom solidarity na úrovni národných ekonomík, je možné a žiaduce vziať si prí-klad a do budúcna rozvíjať solidaritu aj medzi jednotlivými podnikmi, združeniami a občanmi. K tomu okrem vyššieho stupňa celospoločenského vedomia patria také nástroje, ako vytváranie zamestnaneckých akciových spoločnosti, družstiev, podnikov vo vlastníctve regiónov, komunít atď. Nutná je aj zmena v spôsobe zdaňovania, od zdaňovania príjmov k zdaňovaniu spotreby a zaviesť právo na nepodmienený zá-kladný príjem. Prvé kroky sa z teoretickej roviny už dostali von a to, čo sa v 80-tych rokoch javilo ako akademická diskusia, sa už stalo v Nemecku a Rakúsku vážnou politickou témou. Ne-podmienený základný príjem a reforma daňového systému by sa mohli stať dvoma piliermi rozsiahleho spoločenského oži-venia. Lebo reforma dane z pridanej hodnoty by bola nielen kľúčom k financovaniu základného príjmu, ale aj k úplne no-vému usporiadaniu hospodárskych a sociálnych procesov.

Dobrým príkladom pokusu uplatnenia idey rovnosti (solida-rity) je aj poľnohospodárska politika EÚ, ktorá je tak často kritizovaná práve z pravicových pozícií a prezentovaná ako socialistický prežitok. Štedrá dotačná politika ide v podstate proti princípu voľnej trhovej súťaže, ale keby poľnohospodár-stvo podliehalo voľnej súťaži, tak by v Európe zanikli klasické poľnohospodárske oblasti a presadili sa len veľkofarmári pou-žívajúci chemické hnojenie a pestovanie geneticky modifiko-vaných potravín tak ako v USA. Zánikom klasických poľno-hospodárskych oblastí by zanikla celá jedna kultúra, ohrozená

102

by bola aj duchovno-kultúrna podstata oblastí a rôznorodosť Európy. Samozrejme, táto dotačná politika farmárom nie je dokonalá. Je ťažko zachovať spravodlivosť medzi 27 krajinami, ale aj to je už krokom vpred. Veľmi dôležitá je aj stále rastúca podpora EÚ ekologickému poľnohospodárstvu v jej rôznych podobách.

Opakom pozitívnej stránky sprevádzajúcej proces zjedno-covania EÚ, sú negatívne aspekty vládnuceho ducha Európy, čiže démona Jupitera v podobe byrokracie, korupcie, tech-nokratizmu, formalizmu a hrozby politickej centralizácie. Ob-raz labyrintu v Knosose ako symbolický obraz mozgu, sa znova objavuje vo forme byrokratického aparátu orgánov EÚ so svo-jím labyrintom predpisov a zákonov, čo je aj často kritizované hlavne zo strany tzv. pravicových konzervatívcov, ktorí v EÚ vidia socialistického molocha, topiaceho sa v množstve direk-tív a pravidiel. Je to obraz prehnaného dôrazu na formálnu a technicko-racionálnu stránku vládnutia. Iné kritické hlasy počuť zo strany nacionalistických a katolíckych kruhov, ktorí v EÚ vidia hrozbu obmedzovania suverenity národov a ohro-zenia mravnosti liberálnou politikou. Pokiaľ sa nato pozeráme z hľadiska len materialistického alebo z hľadiska toho, že de-jiny nemajú objektívny zmysel, tak vo všeličom sú mnohé obavy opodstatnené. Ak proces zjednocovania Európy uvidí-me z duchovnej perspektívy, tak mnohé argumenty proti sa budú javiť bezpredmetné a riešiteľné práve a len z pozície vyššieho nadhľadu. Vyžaduje si to však veľký stupeň sebau-

vedomenia hlavne u zodpoved-ných európskych politikov.

Proces zjednocovania EÚ je nutným rámcom, ktorý na fyzic-kej rovine vytvára materiálne podmienky pre realizáciu urči-tých mentálnych procesov, ktoré by mali viesť k ďalšiemu posunu vo vývoji duševných článkov

103

človeka. Zjednotená Európa je predzvesťou všeobecnej soli-darity v budúcnosti. Tak ako sa kedysi v lone Rímskej ríše formovali germánske kmene, tak sa v lone EÚ vyvíjajú západní Slovania, ktorí v budúcnosti svoje schopnosti predajú južným a východným Slovanom. Západná časť EÚ môže a má priniesť dušu vedomú strednej a východnej Európe, ako aj duchovnú vedu, ako jej najväčší kultúrny a duševný plod a tak pripraviť pôdu pre to, aby sa v strednej a východnej časti EÚ mohli ob-javiť podmienky pre vznik duchovného Ja. Neskôr v slovanskej epoche by sa malo toto duchovné Ja plne rozvinúť. Proces zjednocovania Európy je pre národy západnej Európy šan-cou, aby vôbec kultúrne prežili a pre slovanské národy je to proces, ktorý ich pripravuje na budúcnosť.

104

Použitá literatúra Páleš Emil: Angelológia dejín. Paralelné a periodické javy v dejinách. Bratislava: Sophia 2001. Steiner Rudolf: Národohospodársky kurz. Hranice: Fabula 2000. Rudolf Steiner : Egyptské mýty a mystéria.Olomouc: Michael 1999 Steiner Rudolf: Hlavní body sociální otázky. Olomouc: Michael 1999 N.A. Berďajev: Pramene a zmysel Ruského komunizmu. Bratislava: Kalligram 2004 V. Merge: Séria kníh „Zvoniace cédre Ruska“. Lymarenko Vitalij a Taťjana Tichoplavovci: Fyzika viery. Bratislava: Eugenika 2004 Róbert Schuman: Pre Európu. Prešov: Vydavateľstvo M.Vaška 2002 Trevor Ravenscroft: Kopí osudu. Praha: Eminent 1998 Hospodárske noviny