KOMPARATíVNA Pedagogi K a

KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD

Vznik a vývin porovnávacej pedagogikyPedagogika má svoje korene už

v starovekom Grécku. Xenofón a Herodot cestovali a poznávali vzdelávanie v Perzii, Egypte, a obohacovali tak aj Grécke.

J.A. Komenský, sa živo zaujímal o školstvo vo všetkých európskych krajinách. Vo svojej Didaktike venuje nemalú pozornosť nielen škole ale aj ich usporiadaniu škôl a načrtnutiu školského systému, už vo svojej dobe.

Za otca porovnávacej pedagogiky považujeme francúszky spisovateľ Marc-Antoine Jullien de Paris. Analyzuje európske vzdelávacie systémy, smery, význam a s nadhľadom poukazuje na nedostatky.

KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA 2

Victor Cousin 1792-1867 osobne

analyzuje vtedajšie školstvo a obohacuje o skúsenosti toho zahraničného a prispieva k formovaniu organizácie školstva.

Komparatívna pedagogika však existuje len niekoľko desaťročí. Zrod sa pripisuje Isaacovi Leonovi Kandelovi 1933 a jeho dielu Porovnávacia pedagogika.

K rozvoju disciplíny prispel aj Medzinárodný úrad pre výchovu 1925.

Pri OSN vzniká aj Ústav vzdelávania pri UNESCO 1951 sa stáva centrom stykov pedagógov rôznych krajín a napomáha výmene skúsenosti, aj zvyšovaniu kvality vzdelávania.KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA 3

Pojem komparatívna pedagogika Pojmom porovnávacia pedagogika

rozumieme popis štruktúry zahraničných školských sústav a tento popis sa kladie ako paralela k štruktúre našej školskej sústavy. Predmetom je identifikácia rozdielov medzi školskými sústavami.

Význam :- transfer skúseností a inovácií medzi

krajinami- vyhľadávanie progresívnych inovácií- integrácia, globalizácia, zjednocovanie v

plánovaní a vývine školských sústavKOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA 4

Výskumné metódy porovnávacej pedagogiky

Pri porovnávaní sa kladie veľký dôraz na objektívnosť, presnosť, autenticitu, správnosť porovnávania aj zovšeobecňovanie záverov.

Najčastejšie používané metódy sú: Štatistická - porovnáva kvantitatívne

údaje, spresňuje porovnávanie, napomáha vyhodnocovaniu ukazovateľov.

Historická – pomocou nej poznávane, vznik a vývin jednotlivých sústav, tradície, charakteristické črty .


Komparatívna – tj. porovnávacia , rozumne porovnáva predmety a javy, ktorej výsledkom je stanovenie zhôd a odlišností medzi nimi. Práve touto metódou sa odhaľujú podstatné črty jednotlivých skúmaných predmetov. Preto je táto metóda najdôležitejšia.

Experimentálna – je vzhľadom na množstvo javov a variability pomocná metóda porovnávacej.


Vývoj školstva na Slovensku v období Rakúsko-uhorskej monarchie

- Otázku školstva podporoval aj cisársky dvor M. Terézie a Jozefa II. , ktorí chápali školstvo ako vec politickú, štátnu. Po prípravných prácach na školských zákonoch, ktoré viedla dvorná študijná komisia na čele s Jánom Ignácom Felbigerom /elementárne školstvo/.

- Vydanie prvého školského zákona Ratio educationis v roku 1777. Tento zákon rozdeľuje ľudové a latinské školy. Ľudovú školu delí do 4 skupín. Latinské školy delí do 3 stupňov.


V roku 1788 bola nariadená Jozefom II školopovinnosť pre deti od 6 – 12 rokov

Otázkami univerzitného štúdia sa zákon Ratio educationis nezaoberal. Ten bol upravený osobitnou reformou v druhej polovici 18. Storočia.

V 1868 bol v Uhorsku vydaný školský zákon, ktorý platil aj pre Slovensko, ktorý už formuje sústavu školstva.

Medzníkom bol aj vznik slovenských gymnázií a to v Revúcej 1862, Martine 1867 a Kláštore pod Znievom 1869KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA 8

Vývoj školstva na Slovensku v rokoch 1918 – 1939

Tento nadväzoval na Rakúsko-Uhorský

školský zákon, ktorý zjednotil školstvo v Čechách aj na Slovensku v nasledovnej sústave školstva:

detské opatrovne, ľudové školy, meštiacke školy, gymnáziá, učiteľské ústavy a odborné školy

V oblasti VŠ vzniká Univerzita Komenského 1919 v Bratislave namiesto Alžbetínskej univerzity. Univerzita disponovala právnickou, lekárskou a filozofickou fakultou


Školstvo v období Slovenského štátu Je charakterizované vznikom samostatného

školstva Boli zavedené:

Didaktické predpisy, osnovy, školský, klasifikačný, rokovací poriadok, a skúšky pri zavŕšení štúdia.

UčebniceReforma samo - vzdelávania žiactvaVýchova profesorského dorastuStyk s rodičmi - rodičovské združenia

Vzniká prvá Vysoká škola technická 1938 v Košiciach. Neskôr bola premiestnená do Prešova, Martina a nakoniec do Bratislavy.


Školstvo na Slovensku po roku 1945 až do súčasnosti

Po r. 1945 vplyv centralizovanej moci a útlm alternatívneho školstva.

Zriadenie pedagogických fakúlt pre prípravu pedagógov na všetky typy škôl.

1953 skrátenie povinnej školskej dochádzky z 9 na 8 rokov

1960 školský zákon „ Zákon o sústave výchovy a vzdelávania“, 2 univerzity: UK, UPJŠ

1984 Ďalší rozvoj Československej výchovno-vzdelávacej sústavy ,1O ročná PŠD


Súčasťou sústavy boli aj ľudové školy

umenia, jazykové školy, sústava výchovného poradenstva a i.

Po r. 1989 dochádza k demokratizačným tendenciám, čím sa zmenili úlohy a poslanie škôl. Vznikajú cirkevné a súkromné školy, kde sa zrovnoprávnila výuka so systémom štátnych škôl. Povinná školská dochádzka sa stanovila na 9 rokov.

Štruktúra školstva sa nezmenila, niektoré subjekty sa premenovali, ale funkčne zostali nezmenené .

Zákony z roku 1990 zabezpečili slobodu vzdelávania i autonómne postavenie VŠ s ich akademickými právami a slobodami.


ŠKOLSKÝ SYSTÉM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE


Školstvo na Slovensku po roku 1989 prekonáva rad pokusov o reformu. Aktivity a projekty (Sokrates, Genesis, Milénium...) sa snažili prispieť k skvalitneniu edukácie v našich podmienkach

Posledné zámery sú implementované v zákone 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov „Školský zákon“, ktorý sa snaží zjednotiť európsky legislatívny rámec týkajúci sa školstva. Už štruktúrou vzdelávania sa výrazne líšime od viacerých európskych štátov.

Prvým znakom je vymedzenie materských škôl. V západnej Európe nie sú školami, sú viac-menej zariadeniami podobajúce sa našim jasliam. Jasle pre deti nespadajú do kompetencie ministerstva školstva a nevzťahuje sa na nich ani „Školský zákon“.

ISCED O –Materské školysú zaradené do štruktúry škôl, majú

vzdelávací program (štátny, školský). Podliehajú kontrole štátnej školskej inšpekcie a dotvárajú komplexnú štruktúru vzdelávania. Materské školy – pre 3. - 6. ročné deti, je možné prihlásiť aj 2.ročné deti, ktoré sú psychicky spôsobilé navštevovať materskú školu. Dôležitým je najmä „prípravný ročník“ – 5. - 6. ročné deti, ktorý zabezpečuje adaptáciu pre vstup do základnej školy. Vytvára žiacke kompetencie ohľadom disciplíny, koncentrácie – pozornosti, ale plní aj funkciu odhaľovania špecifických porúch, ktoré sú prekážkou v ďalšej edukáciiKOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA 14

ISCED 1 – Základné školy, základné umelecké školy

ide o 1. stupeň základnej školy definovaný ročníkmi 1. – 5... zámerom je všeobecná príprava. Štruktúra poznatkov je formátovaná v prospech teoretických znalostí overiteľných v praktickom živote. Sleduje telesný, psychický, mentálny rozvoj jedinca. Posledným ročníkom je ukončené základné vzdelanie. Základné umelecké školy neposkytujú základné vzdelanie, ide o doplnok pre talentované deti.


ISCED 2 – Nižšie stredné vzdelanie (základné školy, základné umelecké školy)

ide najmä o 2. stupeň 6. – 9. ročník. Toto vzdelávanie zabezpečuje rad všeobecných i odborných poznatkov, smerujúcich jedinca k ďalšiemu vzdelávaniu. Vytvára východiskovú pozíciu pre uplatnenie jedinca v živote.


ISCED 3 – Stredná škola (Základná umelecká škola 2. stupeň)

Patria tu gymnázia, stredné odborné školy a konzervatóriá. Účinnosťou zákona boli zrušené 6. ročné gymnáziá a stredné odborné učilištia. Poskytovateľom učebných i štúdijných odborov sú stredné odborné školy. Zachované zostali 8. ročné a 4. ročné gymnázia a biligválne 5. ročné gymnázia. Konzervatóriá a školy úžitkového výtvarníctva vzdelávajú dvojúrovňovo 1. – 4. ročník – ISCED 3 (po maturitu) a 5. – 6. ročník – ISCED 5B, kde priznávajú titul „DIS“ resp. „DIS. art“ (diplomovaný špecialista, resp. diplomovaný špecialista umenia).KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA 17

ISCED 4 – nadstavbové, pomaturitné, klasifikačné štúdiá

spravidla sa realizuje na strednej škole. Ide o doplnenie odborných spôsobilostí a končí sa maturitnou skúškou (odbornou časťou), alebo komplexnou pomaturitnou skúškou.

ISCED 5 – Vysoká školaje to každé dosiahnuté vzdelanie na pôde

vysokej školy. Ide o tituly Bc., Ing., Mgr., ale aj PaedDr., PhDr., RNDr., MUDr., MVDr., JUDr., ThDr., PharmDr. Výnimku tvoria konzervatóriá, ŠUV a špecifické stredné školy, ktoré priznávajú titul Dis. resp. Dis. art. Patrí tu aj prvá a druhá atestácia (1. a 2. kvalifikačná skúška).


ISCED 6 – Vysoká škola (univerzita)Uvedený stupeň realizuje iba vysoká

škola, ktorá má priznanú komplexnú akreditáciu ide o tituly PhD., CSc., Art.D., doc., prof., Dr.Sc. Predstavujú vedeckú spôsobilosť.

Vzdelávací systém na Slovensku pozná – 10 ročnú povinnú školskú dochádzku. Je zabezpečená trestno-právnou zodpovednosťou. Pre deti, ktoré dosiahli fyzický vek 6 rokov, ale nedosahujú pedagogicko-psychologickú spôsobilosť je zriadený nultý ročník vzdelávania.KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

19

Legislatíva umožňuje aj individuálne vzdelávanie v domácom prostredí. Jeho výstupom je absolvovanie – vykonanie komisionálnej skúšky v podmienkach príslušnej základnej školy.

Školský systém dotvárajú „školské

zariadenia“:Školský klub detíŠkolské stredisko záujmovej činnostiCentrum voľného časuŠkolský internátStredisko odbornej praxeKOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA 20

„špeciálne výchovné zariadenia“

Diagnostické centrumReedukačné centrumLiečebno-výchovné sanatórium „zariadenia výchovného poradenstva

a prevencie“Pedagogicko-psychologické poradenstvoPsychologické poradenstvo „školské účelové

zariadenia“Škola v prírodeZariadenia školského stravovaniaStredisko služieb školeKOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA 21

Školský vzdelávací systém zabezpečuje aj ďalšie vzdelávanie učiteľov. Stalo sa tak účinnosťou zákona „o pedagogických a odborných zamestnancov“ 317/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Ide o kontinuálne vzdelávanie, ktoré vykonávajú vysoké školy, metodicko-pedagogické centrum a inštitúcie, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie.


Kontinuálne vzdelávanie učiteľov sa realizuje danými formami:

Adaptačné vzdelávanie Aktualizačné vzdelávanie Inovačné vzdelávanieŠpecializačné vzdelávanieFunkčné vzdelávanieKvalifikačné vzdelávanieSlovenský vzdelávací systém prešiel

výraznou evolúciou, ktorá síce nepriniesla zjednodušenie, ale umožnila flexibilne realizovať vzdelávanie v intenciách európskych štandardov


Prehľad vybraných školských systémovVeľká Británia

Vo Veľkej Británii neexistuje jediný jednotný školský systém. Vyvinuli sa 3 nezávislé výchovnovzdelávacie sústavy: Anglicko + Wales, Škótsko, Írsko. Charakteristickým rysom školstva vo Veľkej Británii je „duálny systém“. Jeho princíp spočíva v tom, že vedľa seba existujú štátne školy a školy cirkevné. Rokom 1918 sa uzákonila povinná školská dochádzka od 5 do 14 rokov. Výuka na základných školách je od roku 1918 bezplatná.



V roku 1964 došlo k prijatiu zákona o reforme školy, ktorej dôsledkom je uzákonenie predĺženej 11-ročnej školskej dochádzky. Anglická škola pracuje na základe celodenného systému.

Predškolská výchovav materských školách od 2 do 5 rokovv triedach predškolskej výchovy pre deti od 3 do 5 rkov.Základná školana nižší stupeň 5 – 8 rokovvyšší stupeň 8 – 11 rokovStredná školaUmožňuje dokončiť povinnú školskú dochádzku;strednej školy klasického gymnaziálneho typu(/grammar school)strednej technickej školystrednej modernej školy so všeobecným profilom vzdelania


V súčasnej dobe má však v rámci stredného školstva dominantné postavenie tzv. jednotná stredná škola všeobecnovzdelávacieho charakteru, kam sú prijímaní žiaci bez výberu podľa schopností.

Paralelne so štátnymi strednými školami existujú menej početné nezávislé stredné školy. Najvýznamnejšie z nich sú elitné internátne školy. Prijímajú 12-13 ročné deti na základe náročných prijímacích skúšok.

Vysoké školy- univerzityMedzi najstaršie a najvýznamnejšie patria Oxford a Cambridge.- polytechniky.


RakúskoJe najstarším štátom, v ktorom bola zavedená povinná školská dochádzka /1869/.Predškolská výchova sa uskutočňuje v materských školách buď celodenného alebo poldenného charakteru.Základná školaľudová škola 6 – 10 rokov.Keď dieťa dosiahne 10 rokov, rozhodne sa, či pôjdedo hlavnej školy – 4. ročný proces vzdelávaniana nižší stupeň gymnázia.Po ukončení Hauptschule sa 14 ročné dieťa môže rozhodnúť pre polytechnickú triedu /9. ročník/.Stredné školygymnázia so základným a 3 vyššími stupňamireálne gymnázia so základným a 2 vyššími stupňamihospodárske reálne gymnázia reálne gymnáziá vyššieho stupňarozličné mimoriadne formy napr. pre telesne postihnutých


Odborné školynadväzujú na 8. ročník hlavnej školyodborné učňovské školy. Vyučovanie zahŕňa 1 školský deň týždenne.stredné odborné školy – vzdelávacie ústavy pre učiteľky materských škôl, vychovávateľky, priemyselné, technické a umelecko-priemyselné školyvyššie odborné školy – technické a priemyselné učilištia, obchodné akadémie a pedagogické inštitúty. Výučba v nich trvá 2 – 6 semestrov.Vysoké školyuniverzity – zodpovedajú za rozvoj viedkoordinujú vedecký výskumvysoké umelecké školy – ich príprava sa skladá z predbežno-odbornej, umelecko-pedagogickej a umelecko-vedeckej prípravy.


NemeckoŠkolská sústava je decentralizovaná. Hlavné právomoci sú v rukách spolkových republík.Predškolská výchova – realizuje sa v jasliach a v materských školách.Základná škola – ňou sa začína povinná školská dochádzka pre všetky deti od 6 do 9 rokov.dokončiť školskú dochádzku na 5-ročnej hlavnej škole.Hlavná školaReálky – táto škola pripravuje svojich žiakov k štúdiu na odborných školách.Gymnázia sú elitnou školou /7 – 9 ročné/.Integrovaná stredná škola – zlúčením všetkých 3 typov – hlavnej školy, reálky a gymnázia v rámci jednej škola.


Učňovské školy sú hlavnou formou odborného školstva.Odborné učilištia a stredné odborné učilištia – obsahová koordinácia medzi výukou uskutočňovanou na škole a odbornou pracovnou prípravou.

Vysoké školyVzdelávanie učiteľov – učitelia základných a hlavných škôl sa vzdelávajú v 6-semestrovom štúdiu na vysokých školách pedagogických. Učitelia gymnázií na 8-semestrovom univerzitnom štúdiu. Úplnú kvalifikáciu získavajú štátnou skúškou z pedagogiky a psychológie po 2-ročnej praxi.


Dánsko

Základnou charakteristickou črtou dánskeho vzdelávania je princíp ľudovej osvety zahrnutý v liberálne chápanom vyučovaní. Školstvo je všeobecné, jednotné a povinné. Školy sú zdarma.Predškolská výchova pozostáva z denných jasieľ, materskej školy, integrovaných zariadení a predškolských tried. Inštitúcie patria do kompetencie ministerstva sociálnych vecí.Základná škola – v Dánsku je 9-ročná úplná povinná dochádzka /od 7 do 16 rokov/. Do základnej školy tiež patrí aj dobrovoľný 10. ročník a dobrovoľná predškolská trieda.


Stredná školagymnázium /3 ročné/tzv. HF kurzy /2-4 ročné/.Gymnázium je orientované výrazne na prípravu študentov pre vysoké školy. HF kurzy sú zvláštnym typom vzdelávania na úrovni vyššej strednej školy. Po jej vykonaní sa každý občan starší ako 18 rokov môže hlásiť na väčšinu odborov vysokoškolského štúdia.HH kurzy – zamerané na obchodné a ekonomické predmetyHTX kurzy – zamerané na technické odbory.Odborné školy - Základné odborné vzdelávanie a učňovský výcvikDĺžka tohto výcviku trvá 2-4 roky a absolventi musia zložiť tzv. tovarišskú skúšku.základná odborná príprava – širšia profesijná kompetencia /napr. obchod, ekonomika, strojárenstvo, stavebníctvo/Vysoké školy – na ne sú žiaci prijímaní po ukončení gymnázia, HF kurzov a HH kurzov.


ŠvédskoSúčasné švédske školstvo je štátne a bezplatné. Existuje v ňom niekoľko súkromných škôl, ktoré nazývame nezávislé školy.Predškolská výchova sa postupne stáva povinnou pre každé dieťa.detské jaslematerské školyrodinné jasle s opatrovateľkami.Základná škola – dochádzka je pre všetky deti jednotná, povinná a trvá 9 rokov. Od roku 1980 sa na základných školách známkuje v 8. a 9. ročníku.


Stredná škola – je voliteľným pokračovaním základnej školy. Existuje mnoho študijných odborov, ktoré môžu byť 2-3 až 4 ročné. Vyššia stredná školahumanitný a spoločenskovednýekonomický a obchodnýpriemyselno-technickýpoľnohospodársko-lesnícky.Vysoké školy zahrňujú univerzity a vysoké školy. V súčasnosti je vo Švédsku 6 stálych univerzít. Z hľadiska obsahového zamerania sa švédske vysoké školy a univerzity členia do 5 hlavných študijných odborov:technickéekonomické a sociálnezdravotnícke a lekárskeučiteľské a pedagogickéinformačné, komunikačné a kultúrne.Štúdium vo všetkých formách je v prvých dvoch ročníkoch spoločné.


Príprava učiteľov- z hľadiska kvality prípravy patrí Švédsko medzi najpoprednejšie štáty sveta.mladší odborní učitelia 1. Stupňa, tzv. adjunkti /4-ročné štúdium/- starší odborní učitelia, tzv. lektori absolvujú 8- ročné štúdium. Majú právo vyučovať vo vyšších ročníkoch základných škôl a vo všetkých ročníkoch stredných škôl.- po obhájení a uverejnení vedeckej dizertácie získavajú absolventi učiteľstva vedeckú hodnosť doktorát, ktorý poskytuje učiteľovi značné výhody.


FrancúzskoFrancúzske školstvo sa vyznačuje prísnou centralizáciou.Predškolská výchova nie je povinná a je určená pre deti od 2 do 6 rokov.Základná škola je 5 ročná a povinná pre všetky deti od 6 do 11 rokov.prípravný kurzzákladný kurzstredný kurzStredná školakolégiá – sú nižšie stredné školylýceá – pripravujú žiakov z kolégií v 3. ročníkoch, buď k maturite, k technickej maturite alebo k technickému osvedčeniu.odborné lýceá – prijímajú žiakov po ukončení 3. ročníka kolégií na 2-ročnú prípravu.


Vysoké školyuniverzityuniverzitné technologické inštitútyvysoké odborné školyPríprava učiteľov - učiteľky materských škôl a učitelia základných škôl sa pripravujú v učiteľských ústavoch. - profesori pre nižší stupeň stredných škôl /kolégiá/ buď na univerzite alebo v zvláštnych regionálnych strediskách.


USA

Vzdelávanie sa vyznačuje spájaním praktickej a teoretickej zložky. Základné vzdelanie sa považuje za právo a nie privilégium. Toto školstvo sa vyznačuje tiež interakciou verejnej zodpovednosti a súkromnej iniciatívy.

Predškolská výchova sa realizuje v jasliach a v materských školách.

Základná škola je 6 alebo 8-triedna. Vyznačuje sa pestrosťou v učebných plánoch a osnovách..


Stredná škola je organizovaná ako jednotná škola a spolu so základnou školou predstavuje 12- ročnú školskú dochádzku.Rozdelenie strednej školy na 2 oddelenia:- nižšie stredné školy /junior high schools/- vyššie stredné školy /senior high schools/.Na týchto školách už žiaci nezostávajú v tom istom triednom kolektíve, ale striedajú tak triedne kolektívy ako aj vyučujúcich podľa svojho vlastného študijného plánu. Ide o 3 rozličné typy programov:- akademický- odborný- všeobecný, alebo doplňujúci.


Vysoká škola zahŕňa:2 – ročné Junior alebo Community Colleges – technická, odborná príprava a všeobecnovzdelávacie kurzy.4 – ročné kolégiá slobodných umení – udeľujú hodnosť bakalára umení alebo prírodných vied, niektoré i hodnosť magistra.Kompletné univerzity sa od seba líšia. Univerzity svetového mena sú Harvard University a University of California Berkeley.Každá univerzita má 4-ročné všeobecnovzdelávacie kolégiá. Univerzity zahŕňajú aj doktorské a profesionálne štúdium.Vzdelávanie učiteľov – za základnú kvalifikáciu k vykonávaniu učiteľského povolania na materských, základných a stredných školách sa považuje 4 – ročné štúdium v kolégiách s hodnosťou bakalár.


Alternatívne školstvoktorá je alternatívou k tradičnej škole. Tradičnou školou myslíme:pamäťovo-reprodukčnú školuautoritatívnym postavením učiteľaktorá používa donucovacie metódyktorá má relatívne stálu organizáciu vyučovacích hodín, vyučovania a školského rokuje to škola s pevnými osnovami a učebnými plánmi určenými „zvonka“- mimo školyje to škola s direktívnym spôsobom riadenia školy a edukatívnych procesov.Nie je alternatívnou školou cirkevná, či súkromná škola. Je alternatívou len z pohľadu zriaďovateľa, a to vo vzťahu k štátnym školám. Alternatívne školstvo predstavuje uplatnenie alternatívnych pedagogických koncepcií v školskej praxi.


Základné systémové znaky:CieleObsahPostupy, metódy, formyPostavenie žiakaPostavenie učiteľaOrganizáciu vyučovaniaRiadenie školyZriaďovateľa školyPostavenie rodičov vo vzťahu ku škole.Alternatívne školstvo:Waldorfská školaM. MontessoriováAlternatívna škola C. FreinetaJenská školaDaltonská školaRogersova P-C-E škola


LITERATÚRA

GOGA, M.: Kapitoly z porovnávacej pedagogiky dospelých. Košice: 1993KOSOVÁ, B.: Vybrané kapitoly z porovnávacej pedagogiky a alternatívne pedagogické koncepcie. Banská Bystrica: 1996MISTRÍK, E.: Kultúrna a multikultúrna výchova. Bratislava: 1999OBDRŽALEK, Z.: Škola, školský systém, ich organizácia a riadenie. Bratislava: 1996PRUCHA, J.: Proměny vzdělávaní v mezinárodním kontextu. Praha: 1992PRUCHA, J: Vzdělávaní a školství ve světe. Praha: 1999PRUCHA, J.: Multikultúrna výchova. Praha: 2001RÝDL, K. Cesta autonomní škole. Praha: 1996ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Bratislava: 1997ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava: 2000Pedagogické časopisy

Ďakujem za

pozornosť

PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD


Documents

KOMPARATíVNA Pedagogi K a