NÁRODNÝ HLÁSNIK SřOVrJSřY F»IřB> SLOVENSKY rjTXD.

Vychodí k a ž d ý p i a t o k . Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: »Národný Hlásnik* v Turčianskom Sv. Martine

(TmróciBZMitmárton). Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.

Zodpovedný redaktor: Jozef Gregor. Hlavní spolupracovníci:

Dr. Milan Ivanka, Marka Pletrová. Vydavateľ: Jozef Gregor.

Predplatné: Do .Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok

Jednotlivé čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajú sa nzPapánek, Kováč 6 Co., kníhkupectvo, 886 Milwaukee ave, Chicago, III.,

za 1 doll. 45 centov ročne. Ročník 47. V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 25. septembra 1914. Číslo 39.

Nové veci. »Pester Lloyd«, úradný časopis vlády, vo

svojom 231. čísle z 20. septembra priniesol vážny, nadmieru zaujímavý článok o národ­nostnej otázke v budúcnosti našej monarchie. Článok tento, i preto, že vyšiel vo vládnom časopise, i preto, že bol úradne cenzurovaný, zasluhuje nielen aby sme si ho povšimli, ale aby sme si ho odložili pre budúcnosť ako historický dokument.

Článok zneje takto: »Vzhľadom na terajšiu svetovú vojnu a

na zvláštne postavenie Rakúsko-Uhorska v nej, chceli by sme dnes poukázať na tri momenty.

1. Rakúsko-Uhorsko, o ktorom jeho ne­priatelia s posmechom hovorili, že je to kra­jina nepravdepodobností, vzbudilo v Europe veľké prekvapenie svojím dosavádnym vál­čením. Aspoň tú čiastku európskej verejnosti prekvapilo, ktorá považovala monarchiu za neschopnú válčenia pre mnohoraké, vzájomne sa potierajúce národnosti, a teraz musí videí, že v skutočnosti všetky národnosti Rakúsko-Uhorska na prvý pozyv sa dvíhaly a že dfa jednohlasných svědectví na bojištiach rovnakú smelosť a vernosť dokázaly. Istý dánsky ča­sopis sa celkom úprimne priznal k tomuto prekvapeniu a povedal, že o národnostných rozoprách v Rakúsko-Uhorsku mal patrne falošnú mienku, a že len teraz vidí, že to boly len boje strán, ktoré, keď ide o vážne veci, prestanú a zaniknú v úplnej solidarite. Na území monarchie bývajúci neutrálni cu­dzozemci môžu sa teraz ináče i na vlastné oči presvedčiť, že táto solidarita skutočne jestvuje a že je naskrze nie shora rozkázaná. Ináče by nebola mohla mať, ako sa to vo Viedni, Pešťbudíne, Prahe a inde dokázalo, prejavy tak nenapodobiteľné spontánneho charakteru.«

2. V tomto punkte »Pester Lloyd« pouka­zuje na to, že všetky národnosti veria vo ví­ťazstvo našej armády, lebo vidia súvis v stra­tegickom pláne oboch spojených cisárství (nášho a nemeckého), vidia, že Nemecko má najprv premôcť Francúzsko a potom spolu s nami Rusko. Naše víťazstvá pri Krasniku, Zamosčiu, Grodku atd'., dokazujú, že my svoju úlohu s prospechom konáme.

3. V tomto punkte je reč o pomere Ta­lianska k našej monarchii. Itália nemôže byť našim nepriateľom, lebo je to jej záujem, aby ona mala suseda z viac nároiností složeného a preto pre ňu pohodlnejšieho, než jedno-národového.

Potom ale takto pokračuje »Pester Lloyd« o zjave solidarity národností v Rakúsko-Uhorsku:

»Tento zjav v pozoruhodnej miere blaho­prajné a pomáhateľne pôsobil na štátne po­vedomie rakúsko-uhorského obyvateľstva. To­to, obyvateľstvo má predtuchu, ba prechováva pevnú nádeju, že po vojne národnostné boje v Rakúsko-Uhorsku budú mať inakšiu tvár­nosť, ako prv. Národnostné vyrovnania dajú sa nepoměrné ľahšie docieliť a štát, ako ne-predpojatý sudca v národnostných rozdieloch, bude mať o moc väčšiu a dobrovoľne uznatú auktoritu, než dosiaľ. Žiadosti jednotlivých národností, ktoré nemohly byť splnené vzdor ich nepochybnej oprávnenosti následkom usta­vičných a sám štát obťažujúcich svárov ná­rodnostných, hlavne ale následkom nedôvery národností: budú na základe solidarity spo­ločne vycedenou krvou posvätenej po vojne polahky a rýchle vybavené. Nemôže byť a nebude zabudnuté, že sa nemeckí, maďarskí, slovanskí a talianski vojaci jednakou obeti-vosťou bili za spoločnú vec, a títo vojaci sami donesú z vojny domov nový, zdravší štátny cit (Staatsgeftihl), spojený so vzájomnou úctou a s ohľadmi. Parlamentom tak často v práci překázaná dobroprajnosť rakúskej vlády k ta­lianskemu elementu bude sa po zkúsenostiach tejto vojny k dobru Talianov v Rakúsku a po­merov rakúsko-talianskych účinlivejšie, než dosiaľ, prejavovať a v praktické činy pre­mieňať.«

Tento článok v tak vážnych časoch, aké dnes žijeme, má význam väčší, nez akýkoľ­vek plod žurnalistického pera. On je sľubom, kontraktuálne záväznou nábydkou verejnej mienky, a snáď i vlády v tom smysle, že do­nesené ohromné obete krvi i majetku, plač vdov a sirôt, všetko toto vzbudilo lepšie i spravodlivejšie city a myšlienky o národno­stiach v celej krajine.

Daj, Bože, aby tak bolo! A nám nebude žiadna obeť veľká, ak ňou vykúpime solidaritu všetkých národov v monarchii, solidaritu tak

v dobrom ako vo zlom, tak v právach ako i v povinnostiach.

Vyučovanie slovenskej reči v štátnych ludových školách. Národnie Noviny dňa 3. sept. t. r. (č. 103.)

uveřejnily nariadenie ministerstva kultu a vý­učby, dľa ktorého materinská reč v štátnych ľudových školách v I., II. triede má byť ako výpomocná reč upotrebená a v III, IV. a V. triede, keď si to 7a rodičov žiada, ako riadny predmet má byť vyučovaná. V tom istom čísle Národných Novín a v Nár. Hlásniku dva razy bolo obecenstvo vyzvané, aby sa chytilo do práce a žiadalo na celej čiare a v každej škole vyučovanie slovenskej reči. No v terajšie vojenské časy chceme vyhnúť každému ne­vyhnutne potrebnému boju za našu sloven­činu a preto podal som s viacerými podpismi prosbu na administratívny výbor Turčianskej stolice, v ktorej poukážuc na to, že nariadenie vlastne len preto pripomína žiadosť rodičov, aby sa dokázalo, či je v škole 7a rodičov dietok, ktorí si žiadajú vyučovanie slovenskej reči; že v Turčianskej stolici nie 7a> a l e najmenej 2/a rodičov zapísaných dietok žiadajú si vy­učovanie slovenskej reči, a to tým väčšmi si to žiadajú, keďže ich dietky do štátnej školy chodiace v materinskej reči svojej ani správne čítať, ani správne písať nevedia. Preto prosili sme, aby v terajšie časy v záujme pokoja odhliadol od žiadosti rodičov, ktorá je vše­obecná a samo sebou sa rozumie, a nariadil, že by sa na území Turčianskej stolice, Slo­vákmi obývanom, vo všetkých štátnych ľu­dových školách v III., IV. a V. triede sloven­čina ako riadny predmet vyučovala.

Administratívny výbor túto prosbu pojed­návať bude v svojom októbrovom zasadnutí a dúfame, že rieši ju prajné, ku všeobecnému pokoju, aby sa vyhlo zbytočnému boju. V tejto nádeji prosím všetkých, ktorí v Turci by už započali alebo započať by chceli po jednotli­vých obciach sbierať podpisy za vyučovanie slovenskej reči, aby to do riešenia podatej prosby — zastavili.

Čo urobilo sa v Turci, mohlo, ba i malo by sa urobiť všade 1 Otto Škrovina,

ev. farár.

BESEDNICA. Dva razy ? Modranskej Harmonii.

(Dokončenie.) Po druhý raz vybral som sa do Harmonie

sám, dňa 3. augusta t. r. V našom byte sa mala maľovať jedna izba, lebo už bola na potupu sveta začadená. Nechcel som tedy doma zavádzať. Nakarhaný prvou, peši ta a sem konanou cestou do Harmonie, zaviezol som sa teraz železnicou do Šenkvíc a ztadiaľ úžasne zaprášeno, zdĺhavou cestou dostav-níkom do Modry S voza som zbadal v jarku u cesty jednu, v Bošáckej Doline po všetkých vlhkých lúkách a sadoch zhusta sa nacho-diacu, peknokvetú, na anglický muškát upo­mínajúcu rastlinu, ktorú však okolo Pezinku ani za dukát nedostať. Hneď som si pomyslel: •Počkaj, neutečieš mil« Z Modry som kráčal wovna do Harmonie a navštívil Bethaniu, Vybral som sa hneď do hory, a keď som si

tpu naplnil rastlinami, pbobedoval som v sla-navštívenej ale dobrej reštorácii, a okolo

4. hodiny prišiel som k našim na Kráľovu. Chcel som ísť na noc do Bethanie, ale ma prehovorili, že však i z Kráľovej môžem ísť do blízkych hôr. A tak som aj urobil. Na druhý deň som zase chodil iným smerom po horách a obdivoval som žaluďom bohato za-rodené duby. Pochodil som i blízke kopce, po ktorých pre veľkú suchotu bolo zle chodiť, lebo sa mi nohy na vysychajúcej tráve šmí-kaly. Prihodilo sa mi to, čo humoristické ča­sopisy so zvláštnou záľubou rozprávajú a zob­razujú. Pri vkladaní rastlín do mapy, položil som dáždnik na trávu, a tam som ho zabudol; až hodne pozde som chybu spozoroval. Vrátil som sa do reštorácie, a keď mi tam povedali, že však som dáždnik so sebou niesol, vrátil som sa z reštorácie, a dáždnik som šťastlivé našiel, hoci som ho za tie tri dni môjho po­bytu na Kráľovej a v Harmonii ani nepotre­boval. Na obed som zase šiel do reštorácii, ktorá je tohoto roku len slabo navštevovaná. Tu som po prvý raz spozoroval, že sa drobné peniaze stávajú zriedkavosťou, lebo jeden Vie­denčan, aby si premenil piatku, chcel si kúpiť

pár pohľadníc, ale mu predavač nemohol predať, lebo nechcel z piatky vydať. Na noc som zase zašiel na Kráľovu, a ráno, hoci bola obioha čiernymi mrakmi zatiahnutá a silný severák dul: odišiel som peší domov cez Modru a Šenkvice. Mraky sa honily úžasnou rýchlos­ťou; ale nepršalo, len som zapadol celý pra­chom, že som vyzeral ako mlynársky stárek. Asi v pol cesty medzi Modrou a Šenkviciami stretol ma jeden známý Modran, a divil sa, že som nešiel z Modry rovnou, najkratšou ces­tou cez Trling a Kučišdorf, a veľmi úslužne a dobroprajné mi ukazoval chodník, ktorým by som sa na kratšiu cestu dostal. »Viem ja to« — reku — »že je tadiaľ o mnoho blíž do Pezinku; ale ja mám tu pri ceste jednu rast­linu, ako v zálohu, ktorej k vôli musím ta­diaľto kráčať.* Pokrútil hlavou, lebo sa mu to akosi nepozdávalo, aby si kto jednej mi­zernej zeline k vôli o veľký kus cesty pri­dával. 1 našiel som ju v najlepšom kvete, a potom pozdejšie ešte v pěknějších kusoch na vlhkých lúkách modranského Veľkého Súru. vyše šenkvického železničného mostu. Neznám i

Strana 2

Viktor Dankl, Morlc rytier % Auffenbergov, generál kavallerie. generál infanterie.

Svetová vojna. Vojna so Srbskom.

Viedeň, 16. sept. Z Osieku »Sttdl. Corresp.« oznamujú: O novom pokuse Srbov preniesť napádanie na naSe územie, přišly nasledujúce podrobnosti: Krátko po vtrhnuti silnej timot-skej divízie u Mitrovice, ktorá na priestran­stve Ruma—Jarak našimi vojskami bola po­razená, vnikly srbské pravidelné vojská a veľké bandy komitačov na viacero miestach do Sriemu a Banátu. Srbi prekročili záhadne u Obrenovca, Progara, Pravá, Novosele, Ku-pinova a Orešak-Grabaca Sávu, aby vpadli do Sriemu.

Tu vniklo viac tisíc srbského vojska, ktoré dosiaľ stálo u Belehradu, u Ostrušnice cez rieku. Počet do Sriemu vtrhlých Srbov udáva sa úradne na 15.000 mužov, spolu i s ne­pravidelnými bojovníkmi.

Naše vojská, ktoré sa o vpáde skoro do­zvěděly, pustily Srbov ticho cez Sávu, práve tak, ako u Mitrovice. Srbi vmaširovali po dvoch mostoch a taktiež, poneváč rieka bola dosť plytká, po pltiach a člnkoch na našu stranu Sávy. Srbské vojská malý so sebou ľahké kanóny a strojové pušky a tiež hudobnú bandu, chceli Ísť na Indiu. (India, velká že­lezničná stanica v Srieme.) Tu boli zastavení podobne, ako u Mitrovice. Vyvinul sa na lí­nii veľký, urputne tuhý boj. Keď naše vojská dostaly posily z Petrovaradlna, boj rozhodol

sa Srbom v neprospech. Srbi mali veľké ztráty, zapríčinené našou artilleriou, časť ich sme odrezali šťastným fortielom. Všetky pokusy, Srbov našu líniu prelomiť, ztroskotaly sa na obdivuhodnom držaní sa našich vojakov, ktorí šli proti Srbom s veľkým elánom. Do Sriemu vpadnuté srbské vojsko utržilo si veľkú po­rážku. Číslo padnutých na srbskej strane bude asi 3000. Mnoho tisíc Srbov sme zajali.

»Neues Wiener Tagblatt« konštatuje, že srbský vpád stal sa na rozkaz ruského ge­nerálneho štábu, a vyzradzuje i to, ako sú Rusi neorientovaní vzhľadom na rozdelenie našich vojenských síl. Teraz už po srbskej porážke nemusíme sa báť druhého nábehu srbskej armády do nášho territoria.

Vojna francnzsko-nemecká. Berlín, 17 sept. Bitevný front na rieke

Mame sa šíri. Borba medzi Nemci a spojenými Francúzmi a Angličanmi rastie a stáva sa ne­konečne urputnou. Všeobecné položenie je ne­premenené. Jednotlivé nábehy Francúzov 15. a 16. septembra boly odklonené. Nočný ná­beh Francúzov stál ich veľkých obetí bez úspechu. Konečný rezultát obrovskej borby možno len po dvoch dňoch očakávať.

Berlín, 18. sept. V noci na 16. sept. pokú­sili sa Francúzi vo veľkom daždi robiť drobné nápady na nemecké sily ale bez úspechu. Proti tomu nemeckej konnici podarilo sa na krajnom pravom krýdle prepadnúť Francúzov a Angličanov a odrezať ich od vozotajstva a municiálnej kolonny. Boj kolíše sa sem i tam.

Pred Verdunom niektoré forty sú už dostrie-ľané. Zlé počasie hati nemecké pohyby, ale nemecké vojsko netratí dobrú náladu.

Viedeň, 19. septembra. Dľa »Neue Freie Presse« víťazstvo Nemcov pozdĺž rieky Mamy nebude len vojenskou udalosťou, ale i poli­tický čin veľkého významu. Francúzky národ neodpustí Poincarému, präzidentovi francúz­skej republiky, ponižujúce porazenie.

•Pester Lloydu« telegrafujú z Berlína 19. sept. Nemecká armáda dostala v posledných dňoch veľké posily na pravom krýdle a v cen-trume, preto napreduje. Naše vojsko opanúva kraje medzi Maas a Oise. Francúzske centrum sa uťahuje. Nemecké pravé krýdlo tlačí fran­cúzsku presilu vždy ďalej k juhu. Verdun je úspešne obstrefovaný. Mažiare docielily veľké rezultáty. Nemeckí letúni pozorovali neporia­dok v ustupujúcej francúzskej armáde. Plán nemeckého generálneho štábu sa podaril. Vý­pady vo Vogezach Nemci zatisli. Vpády alp­ských strelcov sa nevydařily.

Berlín, 18. sept. Veľký štáb oznamuje: V bitke medzi Moise a Maas ešte vždy ne­prišlo rozhodnutie.

Vojna s Ruskom. Úradne z ministerpräzidiälneho tlačového

oddelenia. Peštbudín, 18. sept. o 4. hod. 6 min. popoludní. Pruská proklamácia k Poliakom. Berlín, 18. sept. Generál Morgen dáva na zná­mosť obyvateľstvu gubernii Lomzskej a Var­šavskej, že ruská narevská armáda je zni­čená, vlastne jej časť s tejto strany Visly od Haliča nahor pokračuje k nemeckej armáde. Ona príde s jedným armádnym sborom Hin-denburga a podá priateľskú ruku Poliakom. Generál napomína Poliakov, aby povstali a vybojovali si politickú a náboženskú svobodu. Mohutný a milostivý cisár toto oznamuje ako svoju vôľu a očakáva od rytierskeho smýš-ľania Poliakov, že nás prijmú, ako spojencov, po priateľský.

Východná armáda pokračuje v gubernii Suvalki. Časti vojska dostaly sa po Osvievice.

Pešťbudín, 19. sept. Námestník šéfa ge­nerálneho štábu Hôfer, konstatuje voči jedno­tlivým prekrúteniam a nemožným tvrdeniam cudzích orgánov vzhľadom na naše národnost­né vojsko, že práve tak na rusko haličských bojištiach, ako i na balkánskych, Nemci a Maďari, severní a južní Slaviani, Taliani a Rumuni v prítulnosti k najvyššiemu vojen­skému veliteľovi ako i v povedomí, aké po­svätné dobrá bránia, všetci do jedného bojujú s obdivuhodným hrdinstvom, tak, že si vy­dobyli uznanie i od nášho najnebezpečnej­šieho, číselne vo veľkej presile súceho ne­priateľa. Tak na severe peší pluk 97, pozo­stávajúci zo Slovincov, Horvátov a Talianov, proti Ilvovu bojoval s bravúrou (hrdinsky) a oddanosťou a veľké ztráty zniesol neotrasene, na juhu zase otočanský 79. peší pluk, v ťaž­kých bojoch na Nižnej Drine vydržal hrdinsky. Nepravdivé sú veľmi prepiate zprávy, ktoré Srbi rozširujú o ztrátách týchto oddelení. Srbi rozširujú, že z toho 97. pluku 3000 mužov padlo, kdežto dľa úradného konštatovania (usta-

udat príčiny, prečo táto ozdoba vlhkých lúk a sadov v najbližšom okolí Pezinka sa ne-nachodí, aspoň mnou od 5 rokov nikde spo-zorovaná dosiaľ nebola, ačkoľvek pre ňu prí­hodných miestností je tu nadostač. Aj iné rastliny majú podobné vrtochy, ako je to každému, kto sa zaoberá so sbieraním rastlín, dobre známe. No poludnia bol som už doma a prinesené poklady rastlinné som si ešte pred obedom pekne-rúče do preša uložil.

Spomenul som, že sa už teraz v Harmonii ukazoval nedostatok strieborných a niklových peňazí, ktorý i v okolí Pezinku o pár dní pozdejšie počal byt povážlivým. Kupci, mä­siari, pekári a kadejakí predavači sa žalovali, že ľud šmahom mení papierové peniaze a striebro a nikel u seba zadŕža. Keby ten ne­dostatok »drobných« bol za dlhší čas potr­val, bolo by sa snáď muselo tomu nedostatku tak odpomáhat, ako sa to dialo v roku 1850. alebo 1851-om v Prešporku. Vtedy som bý­val v Prešporku u pekára Jakuba GlQcka, ktorý mal veľmi ctihodnú rodinu. Keď nebolo drobných peňazí, ushovorili sa mnohí pekári,

mäsiari a kupci, že si nastrihajú z kartového papieru na 1 štvorpalec malých kúskov, ktoré svojou pečaťou uhodnovernené a nápisom hod­noty opatrené, dajú do obehu a navzájom ich budú miesto krajciarov prijímať. 1 my sme u Glúckov celé večery také kartové krajciare fabrikovali. Jedni kartový papier strihali, iní na bielu stranu písali černidlom »1 Kreucer«, a zase iní na rub týchto značikrajciarov pri­tláčali — že štambilie vtedy nebolo vídať — pečate na červený vosk. V sobotu si potom zamieňali tie kartičky, a každý svoje bral nazpät, a cudzie zase tomu vracal, kto ich dal do obehu. Papierové zlatky sa strihali na štvrtky, a videl som na vlastné oči, na prešporskom »zelenom rynku«, za štvrtku zlätky kupovať štvrtku upečenej husy. Ako dlho to trvalo, na to sa už nerozpomlnam; ale že to bolo tak, to viem so spoľahlivou istotou.

Ale ten nedostatok drobných peňazí toho roku dlho netrval, lebo ľudia vidiac, že pa­pierové peniaze netratia nič na hodnote, po-rozväzovali staré punčochy a čepce, v kto­

rých strieborné a niklové peniaze ukrité mali, a vyrukovali nimi von, lebo nahliadli, že sú na to razené, aby medzi ľudom obiehaly, a nie aby v kúte plesnivěly. V čas 30 ročnej vojny bolo menovite Švtdsko tak finančné zbiedené, že nebolo ani zlata, ani striebra, ani medi (na drobné peniaze), ale odtrhávali medené strechy a tento pľach stryhali na menšie a väčšie kusy, a na menšom kuse bol vyrezaný zemský znak s vytisknutým nápisom, že ten kus platí 1 toliar, a väčší kus platil 2 toliare; groše ale razili na kúsky brezovej kôry, a ľudia boli prinútený brať to za hotový peniaz. Kto má príležitosť, nazrieť sa do Šimkovske. sbierky peňazí, v Hceu evanj. prešporsko opatrovanej: nech si dá tie švédske toliare * groše ukázať. Ja som ich u nebohého dr. Šimku ešte v r. 1860. vo Viedni videl. Ajhľa, čas vy­liečil i tú tehdajšiu kalamitu. Strach má veľké oči, a vidí i tam nebezpečenstvo, kde ho neni; ale rozvaha a trpělivost i strach premáhajú.

J. Ľ. Holuby-

Obetujte na Červený KrltH

slo39 NÁRODNÝ HLÁSNIK n . Strana 3

novenia) ztratených, mŕtvych a ranených celé flslo dohromady činí 1424 hláv. Z ruských prameňov zase rozširujú, že v fvovskej bitke Rusi zajali 70.000 rakúsko-uhorských vojakov. "aké zprávy po úradných našich zprávách je ie ani hodno dementovat (utajit).

Pešíbudín, 18. sept. Z hlavného štábu o-namujú: Viktor Dankl, generál konnice dňa 4. sept. vydal armádny rozkaz, v ktorom ho­wl: »Statočná prvá armáda neobyčajne ťažkú vojenskú úlohu blýskavé vykonala. U Kras-nika a pod Lublinom ubili sme Rusov roz­hodne, potom boli ste dva týždne deň i noc Í boji s nepriateľom, umiestneným v opev-ených pozíciách, odrazili ste úspešne jeho ezpoíetné nápady a keď Rusi denne nové •sily dostávali, a konečne asi dva razy takí llril boli, ako my, naše nápady sme samo-olne pretrhli, aby sme spojení s druhými íastiami armády plece o plece ďalej bojovali. Pri prechode cez močariny Tanieva a hory, mali ste tiež pred sebou tažkú úlohu. Vďaka vašej výdržke a tvrdosti, podarilo sa vám i tito úlohu vykonať, tak že Rusi sa neopo­vážili vás napádať. Nenabitá armáda dnes stojí na pozíciách jej určených. Vďaku vzdá­vam všetkým členom hrdinskej prvej armáde u všetky tieto činy, ktoré dosial v každom smere vykonali. Vojna posiaľ od nás poža­dovala veľké úlohy, tieto úlohy ani budúcne nebudú menšie, ale vy, vojaci prvej armády, •odpoviete i ďalej úlohám na spásu vlasti, na slávu pomazaného Veličenstva, nášho ci­sára a kráľa.«

Viedeň, 19. sept. »Zeit« považuje vojenský ozkaz Dankla (viď vyššie) za dokument (pre-vedčenia) nezlomnosti našej vojenskej sily. ožeme byt naplnení najúprimnejšou dôve­

rou k sile severného, v hustých radoch po-aveného vojska, a očakávať ďalšiu hrdinskú nnosf za príkladom Dankla a Auffenberga. Úradne z mimsterprázidiálneho tlačového

udelenia. Pešť, 20. sept. o 9. hodine pred-foludním. Gruppovanie, cele nové našej ar­mády na severnom bojišti je v behu. Osiho-tený nápad ruskej pechoty dňa 17. sept. sme irvavo odrazili. Pri Sienave na severnom bo-I5ti opevnený most bol obsadený len slabým našim oddielom. Malý oddiel sa hrdinsky brá-" takže Rusi boli prinútení vytiahnuť s dvo­ma armádnymi sborami a ťažkou artilleriou proti nám. Poneváč opevnený most cieľu zod­povedal, sme ho dobrovoľne vyprázdnili. Hofer.

Ako vtiahli Rusi do Ľvova. O tom píše spisovateľ »Az Estu« dľa krakovských a po -'Janských zpráv: Vo štvrtok dňa 3. septembra Poobede o 3. hodine vtiahli Rusi do Ľvova. |» kommandanta mesta vymenovali generála ľudského, ktorý ihneď navštívil kňazov rož­ných vierovyznaní. V meste našiel z pred­staviteľov Rutovského, dr. Stáhla a Scheichera. Generál sprisahal dr. Stáhla a urobil ho zod­povedným za riadny beh administrácie a za fkoj v meste.

Generál sa osvedči!, že sa meštianstvo Jfľiá íoho báť, keď sa bude lojálne chovať. < meste ostal len jeden bataillon, aby udržal hriadok. Rusi všetko platili hotovými pe-"iazmi a bdeli, aby sa nestaly nejaké vý-inosti. Ruskí vojaci prekazili, aby mohla

"«» kradnúť a drancovať. Najdôležitejšie staviská v meste dostaly

*äže. Mestu nehrozí nijaké nebezpečenstvo. ?°ja sa iba, že by Ľvov mohol veľa snášať, 'st'i by sa strhla oň bitka medzi našimi a P»nii. Z ľvovských novín vychádza »Slovo °lskie«, »Gazetta vieczorna« a »Kurier Ľvov-*}«• Z 81 haličských okresných kapitanátov ; augusta bolo 24 kapitanátov pod ruskou 'iOCou.

m,

Drobné zprávy. V Hamburgu je ukryto 1200 nemeckých

obchodných lodí v istote, ale obchody konať nemôžu.

V Bulharsku stoja na neutralite. Jestli by ju zlomili, tedy iste nie proti trojčlennému spolku. No proti Radoslavovu rastie tuhá oppozfcia (protivná strana).

K pešttanskej meštianskej garde prihlásilo sa vyše 3000 mešťanov. Verbovanie ide ďalej, pokým ich nebude 8000.

Najmladší syn nemeckého cisára, princ Jo­achim pruský, bol ranený pod generálom Hin-denburgom šrapnellom na obe nohy. Leží v zámku Bellevue, kde čaká uzdravenie. Je pri dobrom žarte. Poranenie je ľahké.

V Belgii zaviedli všade nemeckú admini­stráciu s úradnou rečou nemeckou.

Präzident Wilson mal 18. aug. reč, v kto­rej napomínal k striktnej (punktovnej) ne­utralite. Musí panovať priamota, priateľstvo k všetkým. Amerikáni pochádzajú z mnohých národov. Nesvobodno za nikoho vysloviť sym­patie (city rodinné). Amerika nesmie upadnúť do náruživosti. My sa nesmieme deliť na ne­priateľské tábory, ale ostať veľkým národom mieru, hotovým k nestrannému sprostriedko-vaniu a pre návrhy mieru.

Viedeň, 18. sept. »Fremdenblatt« oznamuje, že Anglia, Francia a Rusko prostredníctvom Spojených Štátov pýta od Rakúsko Uhorska listu zajatých, aby si ich vzájomne vyměnily.

Francúzski letúni používajú ako zbraň ostré strely. Jeden pluk bol obsypaný asi 50 strelami, 15 striel trafilo. Strela do hlavy zapríčinila smrť, ostatnie len ľahko ranily.

Rotterdan, 19. sept. Hollandské noviny jednohlasne tvrdia, že pravá časť vojsk ka­nadských prišla do Londýna. Vojsko pozo­stáva z niekoľko bataillonov pechoty, troch batterií delostreleckých. Vojská přišly na lodi »Megantic« z Montrealu.

Kardinál-arcibiskup primas dr. Ján Černoch daroval a k rukám ministerpräzidenta grófa Štefana Tiszu složil 50.000 korún pre rodiny narukovaných rezervistov.

mrazu a nepohode vzdorujúce, garanto­vané v rozličnom vyvedení majú vždy

na sklade

SCHIJLlovskv paiotehliarne S S S ř v Sitčanoch (SsuCány) Turč, sto'.

GHfRNIK.

sadzač martinskej Knlhtlačiarne na odpočinku, zomrel dňa 19. septembra v 65. roku života. Vyhnis bol český rodák. Prišiel k nám roku 1881 a temer za 30 rokov sádzal nášho Hlás­nika; preto všetci, zvlášť starí čitatelia, ve­nujte mu vďačnú vzpomienku Verný v práci, verný v presvedčení, keď bolo treba, čo z neho vystalo, vďačne poslúžil i v práci spo­ločenskej a na javisku, i v sbore hasičskom. Bol vtioný, milý druh a spoločník. I tu, i v Čechách smúti za ním široká pokrevná ro­dina a sbor spolupracovníkov. Národný Hlás nik vďačí sa mu za 30-ročuú prácu touto nehynúcou vzpomienkou.

Professor dr. Pr. SI. Markovič umrel. V Záhrebe umrel po krátkej nemoci vynika­júci spisovateľ, slávny chorvatský básnik a člen zahraničných literárnych i vedeckých sdružení dr. František ši. Markovič v 70-om roku svoho života.

Jeho Veličenstvo navštívil vo Viedni ranených vojakov. Najprv navštívil špitál v Augusten- paláci, kde istý kapitán, ktorému amputovali (operovali) pravé rameno, prosil, aby smel ďalej slúžiť v armáde i bez jedného ramena. Z officírskej villy prešiel kráľ do izieb mužstva, kde sa shováral s 102 rane­nými vojakmi, hovoril s každým v jeho ma­terinskej reči. Tak^ prišlo, že kráľ hovoril po maďarsky, po česky, po poľský a po horvat-sky, čo vojakov potešilo. Ťažko ranených kázal zapísať.

Ranení, padli: Letúň Nestorov, ako ozna­mujú z Petrohradu, vyletel nad rakúsko-uhor­ské vojsko, aby rekognoskoval (špehoval). Strelili do benzínového magazínu, benzín vy­buchol a stroj spadol na zem, pochovajúc pod rumami i letúňa. — Generál Conrad ztratil syna. Zo Štýrského Hradcu dostal telegramm •Pester Lloyd«: Barón Herbert Conrád Hôt-zendorfský, mladý poručík, syn náčelníka ge­nerálneho štábu, padol v boji pri Rave Rus­kej v Haliči. Bol v dragonskom 15. pluku. — Najstarší syn bavorského kultúrneho ministra, poručík pri artillerii, Knilling bol ťažko ranený. — Kommandant 47. pešieho pluku, plukovník Richard Mayer, padol, ako zvestujú zo Štýr­ského Hradca. Trafil ho šrapnell do hlavy. — Padol na severnom bojišti syn predsedu najvyššieho vojenského súdu Georgia, nadpo­ručík Fridrich Georgia. — Princ Fridrich Hes-senský, švagor cisára Vilhelma, je ťažko ra­nený do nohy. Leží v lazarete v Lavale v Chä-lonsu spolu so synom Fridrichom Vilhelmom, ktorý je ranený do hrudi. Cisár mu daroval železný kríž I. triedy. — Poľný maršal-lieute­nant Ems Froreich, kommandant honv. kon-nej divízie, našiel hrdinskú smrť na poli bitky.

Náš statočný pracovník slovenský vo Viedni, p. Kornel Stodola, vstúpil d > rakúskej spoločnosti Červeného Kríža, a tak sa výborne osvedčil, že bol vymenovaný za administra­tívneho šéfa rezervnej nemocnice č. 6 vo Vied­ni. Teší e sa veľmi tejto práci i vyznačeniu nášho obetavého priateľa a pracovníka.

Ohne. Dňa 8-ho t. m. mali sme v Chtel-nici až dva ohne, oba zapříčinily deti. Asi o pol 11-tej pred obedom zhorela Jozefovi Blanárikovi stodola i 3 stohy krmu a slamy i nevymlátené zbožie. Padol tomuto ohňu ale i jeden ^atský život v obeť. Deti, kto sa pri stodole bavily, zapríčiniac oheň, sa roz­běhaly, iba jeden 4-ročný chlapček ukryl sa do jedného stohu a tam i zhorel. Hneď za tým o pol 12-tej vypukol oheň v dolnej ulici u istého Švarca. Tento sa ale zavčasu poda­rilo uhasiť. I tu zapálily hrajúce sa deti. Ro­dičia, pozor na deti, nenechávajte ich bez do­zoru I Karol Bilik.

Nobelové ceny budú i tento rok vzdor vojny udelené a vyplatené, iba »cena mieru* nebude z pochopiteľných príčin udelená. Medzi vtipkármi sú síce všelijaké návrhy, komu by ju mohli dať. Cena mieru bude vraj udelená až 1 júna 1915, lebo konsorcium (spoločnosť) Nobelovej ceny dúfa, že do tých čias budí vojna skončená.

Dvoutřídní obchodní škola v Uh. Hradiši bude jako jiná léta otevřena. Hoši a dívky pri­jímajú se pokud místo stačí do obou ročníků. Rodičové nedopouštějte, aby Vaši synové a dcery ztráceli rok a pospěšte s přihláškami k zápisu, který se koná denně.

ZEMSKÁ PRŮMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, P r i j í m a VKLADY založená živnostenskou bankou v Pfahe.

R U D A P E S T , V., F<rencz Józseí-tér 6. Zmenáreň: V., F e r e n c z J d z s e í - t ó r 6. Filiálka v M U N K Á O I .

pri najvyššom zúročení. (palác „GRESHAM").

TologmflcM sdreisa: „INDUSTRIAI.E"

{181—es 181—86 111—70

Ž6M u nhorpkoj poaloroj iporiurny 6. S012O. S*t u t»k«>kcl poMcveJ iporiterny i. 106586. Set u bos. heru. poitovej ipoiitehijr 6. 8166.

Účastinný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J B A N K Y v P R A H E je K 80.O0O.O0O«— a rezervy vyše . . . . K SO.OOO.OOO1—

Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcií na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dollárov, mariek a rubľov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky

so zahraničím a s Amerikou.

. .. . Strana 4 NÁRODNÝ HLÁSNIK

Najnovšie mappy v barvách dostat u kníh­kupectva P. Kompiš v TurC. sv. Martine (Tu-róczszentmártom). Mappa Európy K 245, mappa ruského bojišCa K 185, mappa nemecko-fran-cúzskeho bojišťa K — 8 5 , mappa srbského bo­jišta, velká K 125, malá K — 3 5 , i s poštou.

Tialoi ohvalia všeobecne známy a obľúbený „Jano krém" toast na tvár, lebo kdo ja upotretraje, i s t o t n e opeknie. Pehy, pupence a iné tvár Spatiace flaky za krátky éas skapú a patričný dostane hladkú a svieža tvár, Téglik „Juno krému" stoji K1-SO a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednat tak, ked vo­pred zašlete E 2-30, sa ktorý obnos dostane „Jano krém" k tomu patriace mydlo a návod k opotrebeniu bez vše­tkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce uaslat n i e vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostat D

ugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beazterczebánya), Píšte teda ešte dnes na tato adresu.

Dávajme si pozor na adravie, lebo je to náá naj­drahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnat, keď sa"začneme hned liečiť. Kto trpí na Žalúdkové bo-Zasti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hned UŽÍVF „Kalvarské aromatické kvapky". SO kvapák dostačí, abj přestaly hneď všetky bolesti a napravily žalúdok. Cení flašky 50 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 fľašky z: vopred poslaný obnos E 2-80 franko alebo na dobierke. Pri každej zásielke je priložený návod k opotrebeniu, Dostat u dr. E u g e n a F l i t t n e r a v Banskej Bystrici Bessterczebánya).

Vezmite teda dopianica a p í š t e na túto adresa íšte dnes.

Nedôverčiví krúti l i hlavou, keď pred niekolko rokmi české kupectvo zakladalo Kolínsku továreň na cigóriu. „Načo to? Ked obecenstvo uvyklo na dosaradne výrobky, tá továreň musí zaniknut." A hľa, továreň neza­nikla, ale dala obecenstvu výtečný výrobok, získala mu statisíce odberateľov, zachránila milliony česko-sloven-äkého kapitálu, v posledné časy pripojila k sebe dve naj­väčšie firmy: Jozef Berger v Horce a M. Buvy syn vo Vysokom veselí a rozvetvila sa po všetkých temer zemiach ríše. Továrne má v Čechách, na Morave, v Haliči, v Kra­jine a stala sa najväčším priemyselným podnikom slo­vanským.

U Vás v kuchyni 1

m á t e kolínsku cikorku

Nezabudnite, že najlepšie zbytky kanafasu zefíru, oxfordu, sifónu", tlače, äanelu, barchetu, uterákov atd. má

stále na sklade

ALOIS DOUBRAVA, tkalcovna, NÁCHOD č. 351. (Čechy), ktoré zasiela:

I. najlepšie 40 metrov za 20 kor. U. veľmi dobré 40 „ „ 1 6 kor.

Ostatatuý tovar u ľa cenníka a vzoriek, ktoré zasiela zdarma- N e i a b u d n l t e i

• a — • imin i i m i i i i i — — M — t a n

D I i Q I I I D

Nevestíčka, nevesta, čože ideš do mesta? Idem ta ku ŠVEHLOVI zariadiť si byt nový!

D 1 D

Ján Švehla, i sklad náradia, stolárska a čalúnnícka dielňa :-:

Y Tnré. 8v. Veľký výber massívneho náradia. Vyhotovuje všetky stolárske a čalún-nícke (tapacírske) práce a reparácie.

K=3

I Martine. |

D I D

V, y z ý v a m e v c t . o b e c e n ­s t v o a b y s i z v y š n é p e ­

n i a z e , k t o r é n e p o t r e b u j e n a d e n n é v ý d a v k y , u l o ž i l o n a z ú r o k o v a n i e d o p e ň a ž n ý c h ú s t a v o v . T i e t o v k l a d y — u l o ­ž e n é oú 1. a u g u s t a 6914. — n e p o d l i e h a j ú t a k z v a n é m u m o r a t o r l u m u * a p r e t o n a ž i a d o s ť p p . v k l a d a t e ľ o v , v y p l a t i a s a n e o b m e d z e n e v r á m c i v ý p o v e d n ý c h d n í .

V c t . o b e c e n s t v o z í s k a t ý m n a ú r o k o c h a m á g r o š e n a b e z p e č n o m m i e s t e .

Sporiteľňa úč. spolok v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

a jej filiálky:

v Lipt. Sv. Mikuláši, na Vrútkach a v Št. Tepliciach.

fabrickí iklri Mú ibje Vo vlastnom dom,

Prvý český kmtzavoo (Existuje už 86 rokn

Dodáva Sicie stroje najlep­šej akosti, veľmi urônlty K 6-ročnon sárukou, ako tovené zo zaručene spoUh livého materiálu, vytkóte

né. Zásielky vyplateno 126 dobre balené.

•troje Singerovky v cene od K 60. Stroje kruhoví) V N i e od K 110. Tiež na mesačné splátky po 8 -10 kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vypla traý, tam je všetko podrobne uvedené. -Bid iiíoj j-•M užitočná, usporí aa ním mnoho ôasn i peňazí do roh.

'•••" tmMtWĚĚĚmmmmmammmieaBaammaam

34. Čo je moratorium, bolo vysvetlené č. Hlásnika.

"Vzdor "v-o>j:n.y

: K Á V A : o S O p e r c e n t o v l a c n e j š i a l Amerikánska úsporná káva, Jvelmi voňavá a výdatná. 5-kilové vrece na próbu K 101— franko na dobierku. Pol kila prvotr. najjemn. čaju za 2 kor. zasiela A . S a p e r , vývoz kávy a čaju, T l s z a b o g d á n y

6. 412.

Založeno rolu 1869. •

P l a n á , o r g a n y •§ a h a r m o n i a I I

ľre kostol, školu i dom aeno za výhodných pod­

mienok dodáva

Ján Tucet, Kntná Hora (Čechy.)

Illustr. prospekty organov, cen­níky harmonii a pián zdarma a franko. — Postaveno 260 organov,

6600 harmonii.

Malý Oznamovatel. I p A a z dobrej rodiny hradám do svojho

U O í I Q obchodu s m i e š a n ý m tovarom. Nastúpiť možno hneď. M. U R S I N Y v Tur­

čianskom Sv. Martine.

Rátací strojček za i kor, (vopred v znám­kach). Zašle F. H O D i K ,

architekt, H r a b o v á -V i t k o v i c e (Morava). 6 kusov dobierkou 5 kor Strojček tento okamžite

násobí a de!í najdlhšie čí­sla až do millionov.

iazeriLjte T „NÁRODNOM HLÁSNIKU"!

T r e S k O n O V e ženfíre, mláVckyVajtiK, sečkovlce, struhadla, šrotovníky, stroje na rezania kapusty, triery, pluhy, brány, sejačky, maneli najprádlo, stroje na miesenie hliny, decimálne viny atd., tešia sa už od 30 rokov najlepšej povesti na ce­lom Slovensku. Kupujte priamo od vyrábateľa, lebo

tak kÚDite najlepšie a najlacnejšie. HJ cČénníky~niŕžiadosť franko. f j | " '

strojník a majiteľ továrne na hospodárske stroje v Bytči (Nagyblcscse).

NASSKE FIRMY. V rubrike tejto uverejnené sú výlučne len adrenij slovenských a českých obchodníkov, továrnikov a re­meselníkov atd., u ktorých nakupovaťaobjednávatje mravnou povinnosťou každého uvedomelého Slováka.

a n e k d o t y , k u p l e t y a výstupy Joz. Šváb, nakL, Praha, m., Mostní 4, Sozn. danu

B o m b o n y a c u k r o v i n k y Alois Gillar, Mor. Ostrava. Maršnerove šumivé b»

bony, orient, cukrovinky pečivá a čokolády.

B r y n d s a . Peter Makovický v Ružomberku, (Boaaber/

liptovská bryndza.

D i v a d e l n é j a v i s k á dodáva Fr. Fert, odborný divad. maliar, Brno-Hn»ii»

D r e v e n ý t o v a r . M. Ondrášlk, Lubina (via Vágujhelv), vare&y, ni*

lopatky atd. vo veľkom. Žiadajte cenník K a c h l o v é p e c e a sporáky.

Brxa a Thurzo, kachliarska dielňa v T. Sv. Marní'

M i e š a n ý t o v a r . Obuch a C venček, S. Mesto n/V. (Vágujhelv) pi*

umelých hnojív v malom i vo veľkom.

N á r a d i e . Ján Árvay, stolár, Žilina (Rýnok 6. 9.), sklad nan*

P e ô i v í n , D e j m i n a Kyaeto dodajú výbornú chuť, kyprost a vzhľad všetkému pefin

Vyrába továreň A. F. Stecher, České Budéjon»> pošle kupcom vzorky zdarma.

S t a r é i n o v é výš ivky kupnjo JL1PA' ľud. priem, úč. spol v Turí. S. Mar*"

Š a t s t v o p r e mužských A. Žiačik, krajčír, Turc. S. Martin, sklad lítoi

hcete mat pekná škola? Naj lepš ie vystaví Vám j u i n a splá­

t k y stavitel : M. M.1ÁRME

«•

BUDAPEST, VIL, Veres P^ •

SPOŘITELNA UCASTINARSKY SPOLOK V TURČIANSKOM SV. MARTINI Akciový kapitál K 1,100.000-. Založená roku 1868. Vklady K 9,400.000.—

Centrálka T Tarfcianskom Sf. Martine. Filiálky: Y LiptOTSkom ST. Mikoláši, na Vrútkach a Stali. Tv0&\ Expozitúry: ySaoanocu, ? MoSofciacii a ¥ SíoYenskom PraYne. :-: Pridružený ústav: Mdociá sporitelia Y Hrádku.

Zaoberá sa bankovým obchodom každého drahú a assekuruje proti ohňa, krupobitia, nehode a na život — Vklady zúrokuju sa éo nejsie. — Splatné lístky poštovej sporiteľne k bezplatnému poukazovaniu vkladov zdarma.

najv fboi

TlaCil KníhtlaCiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martin*.