Mgr. Martin Mozola
STAVA A POLITICK SYSTM
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
POLITICK SYSTMY VYSPELCH
DEMOKRATICKCH TTOV
(Pomocn uebn texty z nuky o spolonosti pre tvrt ronk
osemronho gymnzia)
vodom
Mil tudenti,
toto s pomocn uebn texty z nuky o spolonosti. S venovan tematike
politickho usporiadania u ns, v Slovenskej republike, vo vybranch vyspelch
demokratickch ttoch zpadnej Eurpy a v USA. Za kadou kapitolou mte slovnek
termnov, ktor sa v texte pouili a otzky a lohy, ktormi sa mete preska.
Z mdi, ako s najm televzia a rozhlas, sa k vm kad de dostvaj informcie o
tom, o sa v tchto krajinch odohrva. Vea z toho, o sa dozvedte, sa tka prve politiky.
A tak tieto pomocn uebn texty vm mu by uitonou pomckou pri orientcii
v mnostve sprv, ktor k vm z tejto oblasti spoloenskho ivota prichdzaj.
Texty nie s uren na komern ely!
OBSAH
vodom
1. stava a parlamentn systm Slovenskej republiky..................1 1.1. stava Slovenskej republiky.......................................................1
1.2. Parlamentn systm Slovenskej republiky..................................3
2. Prezidentsk a parlamentn vldny systm...............................11 3. Prezidentsk vldny systm.........................................................11 3.1. Prezidentsk forma vldy v USA...............................................12
4. Parlamentn vldny systm.........................................................16 4.1. Parlamentn systm Vekej Britnie..........................................18
4.2. Neoprezidentsk parlamentn systm Franczska....................21
4.3. Kancelrsky princp parlamentarizmu v SRN............................25
1
1. stava a parlamentn systm Slovenskej republiky
1.1. stava Slovenskej republiky
Zkladn informcie
stavu Slovenskej republiky prijala Nrodn rada Slovenskej republiky (parlament
SR) 1. septembra 1992.
Po formlnej strnke sa stava SR sklad:
1. z Preambuly (slvnostnho vodu) a 2. deviatich hlv (kapitol), ktor obsahuj 156 lnkov
1. Preambula stavy SR znie:
My, nrod slovensk,
pamtajc na politick a kultrne dedistvo svojich predkov a
na stron sksenosti zo zpasov o nrodn bytie a vlastn ttnos,
v zmysle cyrilo-metodskho duchovnho dedistva a historickho
odkazu Vekej Moravy
vychdzajc z prirodzenho prva nrodov na sebaurenie,
spolone s prslunkmi nrodnostnch menn a etnickch skupn
ijcich na zem Slovenskej republiky,
v zujme trvalej mierovej spoluprce s ostatnmi demokratickmi
ttmi,
usilujc sa o uplatovanie demokratickej formy vldy,
zruk slobodnho ivota, rozvoja duchovnej kultry a hospodrskej
prosperity,
teda my, obania Slovenskej republiky,
uzname sa
prostrednctvom svojich zstupcov
na tejto stave
2
2. Dev hlv (kapitol) stavy SR
Prv hlava obsahuje zkladn ustanovenia. Okrem inho sa tu hovor, e
medzinrodn zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch maj prednos pred
zkonmi ttu. alej s tu uveden ttne symboly ttny znak, ttna vlajka, ttna
pea a ttna hymna a ustanovuje hlavn mesto SR.
Druh hlava hovor o zkladnch prvach a slobodch. Postupne za sebou s tu
uveden zkladn udsk prva a slobody, politick prva, prva nrodnostnch menn a
etnickch skupn, hospodrske, socilne a kultrne prva, prvo na ochranu ivotnho
prostredia a kultrneho dedistva, alej prvo na sdnu a in prvnu ochranu.
Tretia hlava pojednva o hospodrstve SR. To sa zaklad na princpoch socilne a
ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
V tvrtej hlave sa hovor o zemnej samosprve.
Piata a siedma hlava pojednva o najvych orgnoch ttnej moci SR a sdoch
SR. Najvyie orgny SR budeme bliie charakterizova v nasledujcej kapitole.
V smej hlave je charakterizovan prokuratra SR a funkcia tzv. verejnho
ochrancu prv.
Deviata posledn hlava obsahuje zveren ustanovenia k stave SR.
Do slovnka - stava najvy zkon ttu, vetky ostatn zkony v tte musia by
v slade s stavou
- parlament najvy zkonodarn orgn ttu, jeho hlavnou lohou je
schvaova zkony, stavn zkony a stavu
- politika umenie spravova a riadi tt
- politick prva prva umoujce obanom podiea sa na sprve a riaden ttu (napr. volebn
prvo, sloboda prejavu, prvo slobodne sa zdruova a. i.)
- etnick nrodn, nrodnostn
- socilny spoloensk, tkajci sa spolonosti
- socilne prva prva svisiace s uspokojovanm spoloenskch potrieb obanov (napr. prvo na
prcu, odmenu za prcu, prvo na ochranu zdravia a. i.)
- ekolgia nuka zaoberajca sa skmanm vzahov medzi ivmi organizmami a
prostredm, v ktorom ij
- verejn ochranca prv (tzv. ombudsman) nezvisl orgn, ktor sa podiea
na ochrane zkladnch prv a slobd obanov, ak tak nekonaj ttne orgny
3
Otzky a lohy
1. Povedz, o je to stava? Kto a kedy prijal stavu SR?
2. Z oho sa sklad stava SR po formlnej strnke?
3. Strune zhr obsah preambuly.
4. Porozprvaj, o obsahuj jednotliv hlavy stavy SR.
v
1.2. Parlamentn systm Slovenskej republiky
Slovensk republika m parlamentn stavn systm. To znamen, e
najvznamnejie postavenie medzi najvymi orgnmi ttnej moci m parlament, ie
Nrodn rada SR.
Najvyie orgny ttnej moci u ns s:
1. Nrodn rada SR 2. Vlda 3. Prezident 4. stavn sd SR
Teraz si nieo povieme o kadom z nich.
1. Nrodn rada SR
Zkladn informcie
NR SR je jednokomorov, najvy stavodarn a zkonodarn orgn SR. M 150
poslancov, ktor s volen na 4 roky vo veobecnch, rovnch, priamych vobch
s tajnm hlasovanm.
Vetci uchdzai na miesta poslancov musia by zapsan na kandidtke jednej
z politickch strn. Kad politick strana sa usiluje v predvolebnej kampani zska o
najviac voliov, ktor by jej potom vo vobch odovzdali svoje hlasy. Cieom kadej
politickej strany je teda obsadi o najviac kresiel v parlamente a tak zska monos
vytvori vldu.
4
Zasadania NR SR
NR SR zasad stle. Ustanovujcu schdzu NR zvolva prezident tak, aby sa
uskutonila do 30 dn od vyhlsenia vsledkov volieb. NR me uznesenm prerui svoje
zasadanie. aie schdze NR zvolva jej predseda. Zvolva ich aj vtedy, ke o to
poiada 1/5 poslancov.
NR je schopn uzna sa, ak je prtomn nadpolovin vina vetkch jej
poslancov. Na platn uznesenie NR SR je potrebn shlas nadpolovinej viny
prtomnch poslancov. Len v prpade prijmania stavy, zmeny stavy, stavnho
zkona, na vyslovenie shlasu s uritmi medzinrodnmi zmluvami a na vypovedanie
vojny inmu ttu je potrebn shlas aspo 3/5 viny vetkch poslancov.
Hlavn funkcie NR SR s:
- uzna sa na stave, stavnch zkonoch, ostatnch zkonoch a kontrolova, ako sa
dodriavaj
- kontrolova innos vldy SR, rokova o vysloven dvery vlde alebo jej lenom
- rokova o zkladnch problmoch vntornej a medzinrodnej politiky
- rokova o zkladnch problmoch hospodrskej a socilnej politiky
- voli predsedu NR a podpredsedov NR
- rozhodova o nvrhu na vypsanie referenda (referendum je udov hlasovanie o nejakom
dleitom problme v tte, kedy vetci obania volii maj monos na zklade svojich
hlasov rozhodn namiesto poslancov)
- uzna sa na vypovedan vojny a po skonen vojny o uzavret mieru
Prva a povinnosti poslancov NR SR
Za poslanca NR mono zvoli obana, ktor m volebn prvo, dosiahol vek 21
rokov a m trval pobyt na zem SR.
Funkcia poslanca je nezluiten s vkonom funkcie sudcu, prokurtora, verejnho
ochrancu prv, prslunka ozbrojench sl a prslunka ozbrojenho zboru. Ak bol poslanec
vymenovan za lena vldy SR, jeho mandt poslanca poas vkonu funkcie nezanik, iba sa
neuplatuje.
Poslanec m poslaneck imunitu. To znamen, e ho nemono trestne stha, ani ho
vzia do vzby bez shlasu NR SR. Ak NR shlas odoprie, trestn sthanie alebo vzatie do
vzby je poas trvania jeho poslaneckho mandtu vylen.
Poslanec sa me funkcie poslanca dobrovone vzda.
5
lohy predsedu NR a podpredsedov NR
Prededa NR zvolva a riadi schdze NR SR, podpisuje stavu, stavn zkony a
ostatn zkony. Prijma sub poslancov a sudcov. Jeho lohou je tie vyhlasova voby do
NR SR.
Podpredsedovia NR pomhaj predsedovi NR riadi a organizova innos NR.
Do slovnka - jednokomorov parlament ako najvy zkonodarn orgn ttu bva bu jednokomorov -
to znamen, e m len jednu snemovu, alebo dvojkomorov to znamen, e m snemovne
dve a to horn, ktor sa zvyajne vol sent (zasadaj v om sentori) a doln, kde zasadaj
poslanci
- mandt funkcia alebo poverenie volench zstupcov udu (napr. poslancov)
- imunita z prvneho hadiska to znamen vyatie z trestnej prvomoci ttu,
z moci zkona, prvna nepostihnutenos
Otzky a lohy
1. Charakterizuj parlamentn stavn systm. Vymenuj najvyie orgny ttnej moci SR.
2. Uve zkladn informcie o najvyom zkonodarnom orgne SR.
3. o je hlavnm cieom kadej politickej strany?
4. Vymenuj hlavn funkcie NR SR.
5. Ak s prva a povinnosti poslancov NR SR?
6. Pop lohy predsedu a podpredsedov NR SR.
v
2. Vlda SR
Zkladn informcie
Vlda SR je najvy orgn vkonnej moci. Sklad sa z predsedu, podpredsedov a
ministrov.
Po parlamentnch vobch najsilnejia politick strana, alebo najsilnejia koalcia
strn m prvo vytvori nov vldu.
6
Tto vlda je povinn do 30 dn p
