Click here to load reader

Politicke systemy

  • View
    224

  • Download
    4

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Briefly o politickych systemoch

Text of Politicke systemy

  • Mgr. Martin Mozola

    STAVA A POLITICK SYSTM

    SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    POLITICK SYSTMY VYSPELCH

    DEMOKRATICKCH TTOV

    (Pomocn uebn texty z nuky o spolonosti pre tvrt ronk

    osemronho gymnzia)

    vodom

    Mil tudenti,

    toto s pomocn uebn texty z nuky o spolonosti. S venovan tematike

    politickho usporiadania u ns, v Slovenskej republike, vo vybranch vyspelch

    demokratickch ttoch zpadnej Eurpy a v USA. Za kadou kapitolou mte slovnek

    termnov, ktor sa v texte pouili a otzky a lohy, ktormi sa mete preska.

    Z mdi, ako s najm televzia a rozhlas, sa k vm kad de dostvaj informcie o

    tom, o sa v tchto krajinch odohrva. Vea z toho, o sa dozvedte, sa tka prve politiky.

    A tak tieto pomocn uebn texty vm mu by uitonou pomckou pri orientcii

    v mnostve sprv, ktor k vm z tejto oblasti spoloenskho ivota prichdzaj.

  • Texty nie s uren na komern ely!

    OBSAH

    vodom

    1. stava a parlamentn systm Slovenskej republiky..................1 1.1. stava Slovenskej republiky.......................................................1

    1.2. Parlamentn systm Slovenskej republiky..................................3

    2. Prezidentsk a parlamentn vldny systm...............................11 3. Prezidentsk vldny systm.........................................................11 3.1. Prezidentsk forma vldy v USA...............................................12

    4. Parlamentn vldny systm.........................................................16 4.1. Parlamentn systm Vekej Britnie..........................................18

    4.2. Neoprezidentsk parlamentn systm Franczska....................21

    4.3. Kancelrsky princp parlamentarizmu v SRN............................25

  • 1

    1. stava a parlamentn systm Slovenskej republiky

    1.1. stava Slovenskej republiky

    Zkladn informcie

    stavu Slovenskej republiky prijala Nrodn rada Slovenskej republiky (parlament

    SR) 1. septembra 1992.

    Po formlnej strnke sa stava SR sklad:

    1. z Preambuly (slvnostnho vodu) a 2. deviatich hlv (kapitol), ktor obsahuj 156 lnkov

    1. Preambula stavy SR znie:

    My, nrod slovensk,

    pamtajc na politick a kultrne dedistvo svojich predkov a

    na stron sksenosti zo zpasov o nrodn bytie a vlastn ttnos,

    v zmysle cyrilo-metodskho duchovnho dedistva a historickho

    odkazu Vekej Moravy

    vychdzajc z prirodzenho prva nrodov na sebaurenie,

    spolone s prslunkmi nrodnostnch menn a etnickch skupn

    ijcich na zem Slovenskej republiky,

    v zujme trvalej mierovej spoluprce s ostatnmi demokratickmi

    ttmi,

    usilujc sa o uplatovanie demokratickej formy vldy,

    zruk slobodnho ivota, rozvoja duchovnej kultry a hospodrskej

    prosperity,

    teda my, obania Slovenskej republiky,

    uzname sa

    prostrednctvom svojich zstupcov

    na tejto stave

  • 2

    2. Dev hlv (kapitol) stavy SR

    Prv hlava obsahuje zkladn ustanovenia. Okrem inho sa tu hovor, e

    medzinrodn zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch maj prednos pred

    zkonmi ttu. alej s tu uveden ttne symboly ttny znak, ttna vlajka, ttna

    pea a ttna hymna a ustanovuje hlavn mesto SR.

    Druh hlava hovor o zkladnch prvach a slobodch. Postupne za sebou s tu

    uveden zkladn udsk prva a slobody, politick prva, prva nrodnostnch menn a

    etnickch skupn, hospodrske, socilne a kultrne prva, prvo na ochranu ivotnho

    prostredia a kultrneho dedistva, alej prvo na sdnu a in prvnu ochranu.

    Tretia hlava pojednva o hospodrstve SR. To sa zaklad na princpoch socilne a

    ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

    V tvrtej hlave sa hovor o zemnej samosprve.

    Piata a siedma hlava pojednva o najvych orgnoch ttnej moci SR a sdoch

    SR. Najvyie orgny SR budeme bliie charakterizova v nasledujcej kapitole.

    V smej hlave je charakterizovan prokuratra SR a funkcia tzv. verejnho

    ochrancu prv.

    Deviata posledn hlava obsahuje zveren ustanovenia k stave SR.

    Do slovnka - stava najvy zkon ttu, vetky ostatn zkony v tte musia by

    v slade s stavou

    - parlament najvy zkonodarn orgn ttu, jeho hlavnou lohou je

    schvaova zkony, stavn zkony a stavu

    - politika umenie spravova a riadi tt

    - politick prva prva umoujce obanom podiea sa na sprve a riaden ttu (napr. volebn

    prvo, sloboda prejavu, prvo slobodne sa zdruova a. i.)

    - etnick nrodn, nrodnostn

    - socilny spoloensk, tkajci sa spolonosti

    - socilne prva prva svisiace s uspokojovanm spoloenskch potrieb obanov (napr. prvo na

    prcu, odmenu za prcu, prvo na ochranu zdravia a. i.)

    - ekolgia nuka zaoberajca sa skmanm vzahov medzi ivmi organizmami a

    prostredm, v ktorom ij

    - verejn ochranca prv (tzv. ombudsman) nezvisl orgn, ktor sa podiea

    na ochrane zkladnch prv a slobd obanov, ak tak nekonaj ttne orgny

  • 3

    Otzky a lohy

    1. Povedz, o je to stava? Kto a kedy prijal stavu SR?

    2. Z oho sa sklad stava SR po formlnej strnke?

    3. Strune zhr obsah preambuly.

    4. Porozprvaj, o obsahuj jednotliv hlavy stavy SR.

    v

    1.2. Parlamentn systm Slovenskej republiky

    Slovensk republika m parlamentn stavn systm. To znamen, e

    najvznamnejie postavenie medzi najvymi orgnmi ttnej moci m parlament, ie

    Nrodn rada SR.

    Najvyie orgny ttnej moci u ns s:

    1. Nrodn rada SR 2. Vlda 3. Prezident 4. stavn sd SR

    Teraz si nieo povieme o kadom z nich.

    1. Nrodn rada SR

    Zkladn informcie

    NR SR je jednokomorov, najvy stavodarn a zkonodarn orgn SR. M 150

    poslancov, ktor s volen na 4 roky vo veobecnch, rovnch, priamych vobch

    s tajnm hlasovanm.

    Vetci uchdzai na miesta poslancov musia by zapsan na kandidtke jednej

    z politickch strn. Kad politick strana sa usiluje v predvolebnej kampani zska o

    najviac voliov, ktor by jej potom vo vobch odovzdali svoje hlasy. Cieom kadej

    politickej strany je teda obsadi o najviac kresiel v parlamente a tak zska monos

    vytvori vldu.

  • 4

    Zasadania NR SR

    NR SR zasad stle. Ustanovujcu schdzu NR zvolva prezident tak, aby sa

    uskutonila do 30 dn od vyhlsenia vsledkov volieb. NR me uznesenm prerui svoje

    zasadanie. aie schdze NR zvolva jej predseda. Zvolva ich aj vtedy, ke o to

    poiada 1/5 poslancov.

    NR je schopn uzna sa, ak je prtomn nadpolovin vina vetkch jej

    poslancov. Na platn uznesenie NR SR je potrebn shlas nadpolovinej viny

    prtomnch poslancov. Len v prpade prijmania stavy, zmeny stavy, stavnho

    zkona, na vyslovenie shlasu s uritmi medzinrodnmi zmluvami a na vypovedanie

    vojny inmu ttu je potrebn shlas aspo 3/5 viny vetkch poslancov.

    Hlavn funkcie NR SR s:

    - uzna sa na stave, stavnch zkonoch, ostatnch zkonoch a kontrolova, ako sa

    dodriavaj

    - kontrolova innos vldy SR, rokova o vysloven dvery vlde alebo jej lenom

    - rokova o zkladnch problmoch vntornej a medzinrodnej politiky

    - rokova o zkladnch problmoch hospodrskej a socilnej politiky

    - voli predsedu NR a podpredsedov NR

    - rozhodova o nvrhu na vypsanie referenda (referendum je udov hlasovanie o nejakom

    dleitom problme v tte, kedy vetci obania volii maj monos na zklade svojich

    hlasov rozhodn namiesto poslancov)

    - uzna sa na vypovedan vojny a po skonen vojny o uzavret mieru

    Prva a povinnosti poslancov NR SR

    Za poslanca NR mono zvoli obana, ktor m volebn prvo, dosiahol vek 21

    rokov a m trval pobyt na zem SR.

    Funkcia poslanca je nezluiten s vkonom funkcie sudcu, prokurtora, verejnho

    ochrancu prv, prslunka ozbrojench sl a prslunka ozbrojenho zboru. Ak bol poslanec

    vymenovan za lena vldy SR, jeho mandt poslanca poas vkonu funkcie nezanik, iba sa

    neuplatuje.

    Poslanec m poslaneck imunitu. To znamen, e ho nemono trestne stha, ani ho

    vzia do vzby bez shlasu NR SR. Ak NR shlas odoprie, trestn sthanie alebo vzatie do

    vzby je poas trvania jeho poslaneckho mandtu vylen.

    Poslanec sa me funkcie poslanca dobrovone vzda.

  • 5

    lohy predsedu NR a podpredsedov NR

    Prededa NR zvolva a riadi schdze NR SR, podpisuje stavu, stavn zkony a

    ostatn zkony. Prijma sub poslancov a sudcov. Jeho lohou je tie vyhlasova voby do

    NR SR.

    Podpredsedovia NR pomhaj predsedovi NR riadi a organizova innos NR.

    Do slovnka - jednokomorov parlament ako najvy zkonodarn orgn ttu bva bu jednokomorov -

    to znamen, e m len jednu snemovu, alebo dvojkomorov to znamen, e m snemovne

    dve a to horn, ktor sa zvyajne vol sent (zasadaj v om sentori) a doln, kde zasadaj

    poslanci

    - mandt funkcia alebo poverenie volench zstupcov udu (napr. poslancov)

    - imunita z prvneho hadiska to znamen vyatie z trestnej prvomoci ttu,

    z moci zkona, prvna nepostihnutenos

    Otzky a lohy

    1. Charakterizuj parlamentn stavn systm. Vymenuj najvyie orgny ttnej moci SR.

    2. Uve zkladn informcie o najvyom zkonodarnom orgne SR.

    3. o je hlavnm cieom kadej politickej strany?

    4. Vymenuj hlavn funkcie NR SR.

    5. Ak s prva a povinnosti poslancov NR SR?

    6. Pop lohy predsedu a podpredsedov NR SR.

    v

    2. Vlda SR

    Zkladn informcie

    Vlda SR je najvy orgn vkonnej moci. Sklad sa z predsedu, podpredsedov a

    ministrov.

    Po parlamentnch vobch najsilnejia politick strana, alebo najsilnejia koalcia

    strn m prvo vytvori nov vldu.

  • 6

    Tto vlda je povinn do 30 dn p

Search related