SPRAVODAJUNIVERZITYKOMENSKÉHO

Ročník XLIX Február 2003

Číslo 6

NASAk / ÁM

Prezident republiky vymenoval nového rektora Univerzity Komenského

S p o lu s o š ie s t im i n o v ý m i re k to rm i s lo v e n s k ý c h v y s o k ý c h š k ô l prevzal od prezi­denta SR R. Schustera dňa 27. januára 2003 v Prezidentskom paláci menovací dekrét aj nový rektor Univerzity Komenského v Bratislave

doc. PhDr. František Gahér, CSc.Z a k a n d id á ta n a re k to ra U K z v o lil d o c . F. G a h é ra v ta jn ý c h v o lb á c h d ň a 2 0 . n o v e m ­

b ra 2 0 0 2 A k a d e m ic k ý s e n á t U K . P rvým fe b ru á ro m 2 0 0 3 z a č ín a ta k n o v é m u re k to ro v i n a še j A lm a m a te r n á ro č n é š tv o r ro č n é fu n k č n é o b d o b ie , d o k to ré h o m u ž e lá m e ve ľa e lá n u a o p t im iz m u .

Doc. PhDr. František Gahér, CSc., sa naro ­dil 20. januára 1957 v Trnave. V ro koch 1976 - 1981 absolvoval FiF UK, o d b o r filozofia-fyzika. V r. 1980 v y k o n a l š tá tn e s k ú š k y z fy z ik y na M FF UK, v r. 1981 štátne skúšky z filozo fie na FiF UK.

V rokoch 1981 - 1 9 8 3 abso lvoval š tud ijný p o ­by t na Katedre filozo fie FiF UK, kde v r. 1981 vykona l r igo róznu skúšku z filo zo fie (PhDr.) A ko as is ten t p rednáša l v r. 1983 - 1986 filozo ­fiu na MFF UK a o d r. 1986 sa stal odb o rn ým a s is te n to m na K a tedre lo g ik y a m e to d o ló g ie v ied FiF UK.

V roku 1988 získal hodnosť CSc. vo vednom o d b o re filozo fia .

O d r. 1998 bol vedúc im Katedry log iky a m e­to do lóg ie v ied FiF UK. V ro ku 2000 sa úspeš­ne hab ilitova l.

V ro ko ch 1992 - 1994 bo l p redsedom A ka­d e m ické h o sená tu FiF UK a v ro koch 1995 - 2 000 p o d p re d se d o m A ka d em ické ho senátu UK. O d r. 2000 vykonáva l fu n kc iu p redsedu A ka d e m ické h o senátu UK.

Vo vedecke j p rác i sa venu je skúm an iu v o b ­las ti e x te n z io n á ln e j a in te n z io n á ln e j lo g iky , log icke j sém antiky , log icke j ana lýzy p riro d ze ­ného jazyka a dejín log iky .

A bso lvova l zahran ičné vedecké š tud ijné p o ­by ty na U niverzite v R egensbu rgu v rám ci p rog ram u Phare (1995), na Univerzite vo V ied­ni - Inš titú t pre v ých o d n ú a strednú E urópu (1996, 1998).

Je au to rom troch m onografií, v iac ako dvoch des ia tok ve de ckých š tú d ií a m n oh ých o d b o r­ných prác, č lenom redakčnej rady časop isu O rganon F.

R iešil ve d e c k é ú lo h y VE G A 1991 - 1992. g ra n t O p e n S o c ie ty F und - H esp (1994). (1998), VEGA 1999 - 2002. Zaznam ena l 43 c i­tác ií a ohlasov. Vo vedecke j výchove m á troch dokto randov, v iedol šesf d ip lom antov. Aktívne o v lá d a a n g lic k ý a ru ský jazyk , pas ívne nem ­č inu a poľštinu .

K je h o záľubám a zá u jm o m pa trí hoke j, te ­nis, tu r is tik a , lite ra tú ra , a ko i zá h ra d ka , v in o ­h rad a vinárstvo.

Z obsahu• Prol. F. D ev ín sky sa roz lú č il

so sv o jim i sp o lu p rac o vn íkm i• Prezident M ed zináro dn éh o o ly m pijského výboru

ho sfom UK• Prvýkrát sa z iš li č len o v ia S práv ne j rady UK• P red s tavu je m e no vo zvo lených dekanov

a ich rozvo jo vé pro gram y• A bsolven ti m atfyzu zo rg an izo v a li na fakulte

vedeckú ko nferenc iu• P syc h o lo g ick á po rad ň a rad í vyso koško láko m

už 3 5 rokov

Prof. F. Devínsky ukončil svoje pôsobenie na poste rektora UK

Vzhľadom na blížiace sa ukončenie funkcie rektora UK, pozval dňa 20. Januára 2003 rektor UK prof. F. Devínsky do Auly UK pracovníkov Rektorátu a súčastí UK, aby im vyjadril uznanie za príkladné plnenie pracovných úloh. Vyzdvihol činnosť Rektorátu UK ako nervového centra celého organizmu univerzity, ktoré sa stará nielen o rozhodujúce ekono­mické záležitosti školy, o jej financie a majetok, o organizáciu vedy a pro­cesu vzdelávania, ale tiež zásadným spôsobom participuje na plnení jej rozvojových cieľov. Podákoval všetkým za korektné pracovné vzťahy, za porozumenie a spoluprácu, ktoré vnímal počas oboch svojich funkčných období. Na záver rektor UK pozval všetkých pracovníkov na čašu sektu do Rektorskej siene UK.

• • •

V súvislosti s ukončením svojho funkčného obdobia zvolal rektor UK prof. F. Devínsky dňa 27. januára 2003 v Rektorskej sieni UK slávnostné zasadnutie Kolégia rektora UK. Po prerokovaní aktuálnych informácií rektor UK pozitívne zhodnotil činnosť Kolégia v uplynulom funk­čnom období a vyzdvihol jeho rozhodujúci vplyv pri plnení rozvojových programov UK. Podákoval členom Kolégia za podporu a spoluprácu a odo­vzdal im univerzitné vyznamenania.

• • •

V Rektorskej sieni UK sa dňa 29. januára 2003 konalo Slávnostné zasadnutie Akademického senátu UK, na ktorom rektor UK prof. F De­vínsky predložil odpočet plnenia úloh svojho Programového vyhláse­nia z roku 1999. Na záver poďakoval senátorom za spoluprácu a do dai ších rokov poprial veľa úspechov

Rektora UK navštívili dňa 31. januára 2003 aj minister školstva SR M. Fronc a riaditeľ sekcie vysokých škôl MŠ SR P. Mederly, aby prof F. Devínskemu na záver funkčného obdobia poďakovali za jeho prínos nielen k rozvoju UK, ale celého slovenského vysokého školstva.

Noví profesori U n iverz i ty KomenskéhoPrezident SR R. Schuster vymenoval dňa 20. januára 2003

v Prezidentskom paláci v Bratislave dvadsaťdva nových univerzitnýchprofesorov. V príhovore vyzdvihol úroveň vysokého školstva v SR a vy­zval novovymenovaných profesorov, aby motivovali talentovaných študentov zostaf pracovať na Slovensku, lebo len s ich pomocou môže Slovensko postupne dosiahnuť úroveň vyspelých európskych krajín Medzí novovymenovanými profesormi boli aj šiesti profesori Univerzity Komenského:

Prof. RNDr. Ivan GLESK, DrSc., na odbor fyzika, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK

Prof. JUDr. Jaroslav CHOVANEC, CSc , na odbor ústavné právo, Právnická fakulta UK

Prof. MUDr. Vladimír JAVORKA, CSc na odbor stomatológia, Le kárska fakulta UK

Prof. JUDr. Jozef KRÁLIK, CSc., na odbor obchodné a finančné právo, Právnická fakulta UK

Prof. RNDr. Viktor MARTIŠOVITŠ, DrSc , na odbor fyzika, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK

Prof. RNDr. Peter RUŽIČKA, CSc., na odbor informatika, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK

Srdečne blahoželáme!

2

Univerzita Komenského privítala prezidenta Medzinárodného olympijského výboruPri príležitosti 10. výročia založenia Slovenského

olympijského výboru navštívil Slovenskú republiku prezident M edzinárodného o lym p ijského výbo­ru g ró f Dr. Jacques Rogge. Na p odne t veden í Lekárske j fa ku lty UK a FTVŠ UK zavíta l v rám ­c i s v o jh o p ob y tu v B ra tis la ve dňa 25. ja n u á ­ra 2003 i na U niverzitu K om enského, kde sa v R ektorske j s ien i UK kona lo na počesť vzác­neho hosťa s lá vn o s tn é s tre tn u tie . Pána prezi­denta a jeho manželku sprevádzali ďalší členovia MOV, ako i predstavitelia Slovenského o lym pij­ského výboru. Na stretnutí bol tiež prítomný m i­nister školstva SR M. Fronc.

V slávnostnom prejave rektor UK prof. F. Devín­sky vyzdvihol skutočnosť, že je to už druhá náv­števa najvyšších reprezentantov MOV na našej akademickej pôde, kedže nadväzuje na naše stret­nutie spred desiatich rokov s vtedajším prezi­dentom MOV Juanom Antoniom Sam aranchom „To dokladuje nielen pozitívny vzťah prezidentov Medzinárodného olympijského výboru k Univerzi­

te a Slovensku, ale aj vzťah Univerzity k olympijské­mu športu", dodal rektor UK,

Rektor UK tiež zdôraznil, že pán prezident Rog­ge je nielen vynikajúcim športovcom, účastníkom troch olympijských hier a dlhoročným funkcioná­rom olym pijského hnutia, ale je aj vedec, špecia­lista na telovýchovné lekárstvo, chirurgiu a orto­pedickú chirurg iu , autor n ieko lkých vedeckých publikácií. Zároveň ubezpečil pána prezidenta o podpore, ktorú Univerzita Komenského venuje rozvoju športu, keď povedal: „N ielenže UK má vo svojom zväzku Fakultu telesnej výchovy a športu s dlhoročnou tradíciou, ktorá je jediná svojho dru­hu na Slovensku, ale sme radi, že sa môžeme pochvá liť a j viacerým i o lym pijským i medailami, ktoré získali naši študenti, naposledy na letných olympijských hrách v roku 2000 v Sydney. Pierre de Coubertine už v roku 1929 vyslovil nádej, že „v budúcnosti možno nejaká Sorbonna zaradí do svojho programu aj kurz olympizmu. “ Jeho sen sa spln il a Univerzita Komenského má dnes, tak ako

iné európske univerzity, do svojho programu výuč­by zaradené aj otázky olympijského a svetového športového hnutia. Naviac, na Univerzite pôsobí aj antidopingové pracovisko, ktoré sa zaoberá vý­vojom analytických m etód p ri sledovaní v športe zakázaných zlúčenín. "

Na záver rektor UK odovzdal prezidentovi MOV J. Roggemu Velkú zlatú medailu UK na znak úcty a ocenenia jeho úsilia pri presadzovaní m ierové­ho ideálu športu a porozum enia medzi národmi.

V odpovedi J. Rogge poďakoval za udelené vy­znamenanie a dodal, že túto poctu prijíma od Uni­verzity Komenského v mene celého olympijského hnutia. Zároveň vyslovil presvedčenie že aj absol­venti te jto univerzity budú význam ne prispievať k celosvetovém u rozvoju športu

Prezidentovi MOV sa prihovoril aj m inister ško l­stva M. Fronc, ktorý mu poďakoval za podporu olympijského hnutia na Slovensku

S lávnostné stretnutie zavŕšila vofná diskusia hostí s členm i našej akademickej obce (jó)

Prvýkrát zasadala Správna rada UKV R ek to rske j s ien i U n iv e rz ity K om en ské h o

sa dňa 28. januára 2003 u sku to čn ilo prvé za­sadnutie Správnej rady U niverzity Kom enské­ho. Členovia Správnej rady UK schválili Rokova­cí poriadok Správnej rady UK a pripom ienkovali návrh Štatútu Správnej rady UK pred jeho pred­ložením na schválenie Akademickému senátu UK a ministrovi školstva SR.

Podľa nového vysokoškolského zákona je správ­na rada verejnej vysokej školy orgán, ktorý podpo­ruje väzbu verejnej vysokej školy a spoločnosti a v činnosti školy presadzuje verejný záujem, naj­mä v súvislosti s využívaním jej majetku a finan­čných prostriedkov poskytnutých štátom. Správna

rada má 13 členov, ktorých menuje minister školstva. Členmi by mali byť najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnika­teľskej oblasti a územnej samosprávy a ústred­ných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Šesť členov správnej rady navrhuje na vym eno­vanie rektor so súhlasom akademického senátu a dalších šesť členov navrhuje minister po vyjad­rení rektora. Jedného člena správnej rady navr­huje na vymenovanie akademický senát verejnej školy. Č lenmi správnej rady, okrem člena navrh­nutého akademickým senátom, nesmú byť zamest­nanci príslušnej vysokej školy. Členovia správnej

rady, okrem člena navrhnutého akademickým se­nátom, sú vym enovaní na šesť rokov. Aby bola zabezpečená kontinuita práce správnej rady, tak po prvom vymenovaní členov správnej rady žreb určí jednu tretinu členov, ktorým funkčné obdobie skončí po dvoch rokoch a jednu tretinu členov ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyrcch rokoch. Funkčné obdobie člena navrhnutého aka­demickým senátom vysokej školy je štvorročné Správna rada zasada najmenej dvakrát ročne a je.; rokovania sú verejné.

M in is te r ško ls tva SR vym enova l dňa 18. de­cem bra 2002 tých to č lenov S právne j rady UK

Meno Dĺžka volebného obdobia

Ing. Ján Badžgoň. PhD. 2 rokyIng. Andrej Ďurkovský 6 rokovdoc. PhDr. František Gahér. CSc. do 31. 1Ing. Eugen Jurzyca 2 rokydoc. Ing. Marián Jusko. CSc. 6 rokovIng Miroslava Knitl 4 rokyIng. Pavol Lančanč, PhD. 6 rokovdoc Milan Lasica 2 rokyRNDr. Peter Mach 4 rokydoc. Ing. Peter Mihók, CSc. 2 rokyIng. Ivan Mikloš 4 rokyIng. Vojtech Puha. CSc. 6 rokovMgr art Lubo Roman 4 roky

JUDr EvaTakacsova

3

Predstavujeme nových dekanov UKRektor UK prof. F. Devínsky dňa 8. januára 2003 v Rektorskej sieni UK slávnostne vymenoval nových dekanov fakúlt Univerzity

Komenského. M edzi nimi i šest nových dekanov, ktorí boli na tento post zvolení po prvýkrát. Dnes vám ich predstavujeme.

Doc. PhDr. Anton ELIÁŠ, CSc., dekan F ilozo fickej fa k u lty UK

Dátum a miesto narodenia: 4 mája 1950, Šo- porňa

Vzdelanie:1965 - 1968 Stredná všeobecnovzdelávacia ško­

la v T rnave1968 - 1973 Filozofická fakulta Univerzity Komen­

ského v Bratislave, študijný odbor: učiteľ­stvo všeobecnovzdelávacích predmetov, špecializácia: anglický jazyk a literatúra - ruský jazyk a literatúra

1983 Rigorózna skúška v študijnom odbore rus­ký jazyk a literatúra

1987 Obhajoba dizertačnej práce v odbore ve­dy o umení

1998 Habilitácia vo vednom odbore slovanská filológia

Priebeh zamestnania:1974 - 1977 Asistent Katedry ruského jazyka a li­

teratúry FiF UK 1977 - 1997 O dborný asistent Katedry ruského

jazyka a literatúry FiF UK 1998 - doteraz Docent katedry ruského jazyka a li­

teratúry FiF UK 1990 - 1993 Vedúci Katedry ruského jazyka a li­

teratúry FiF UK 1998 - 2002 prodekan FiF UK pre vzdelávaciu

činnosť

Pedagogická a vedecká činnosť:Prednášky a semináre (kurzy) z ruskej literatúry

19. storočia, z ruskej literárnej vedy 20. storočia, zo svetovej literatúry, výberové prednášky a se­mináre, d iplomové semináre, prednášky Slovak Literature in Central European Context (v anglič­tine pre zahraničných študentov).

Školiteľ doktorandského štúdia vo vednom od­bore slovanská filo lógia - slovanské literatúry.

Člen odborovej komisie pre obhajobu dizertač­ných prác vo vednom odbore slovanská filológia - slovanské literatúry.

Autor 1 monografickej práce a vyše 90 vedec­kých štúdií, odborných článkov a recenzií publi­kovaných v domácich i zahraničných zborníkoch a odborných periodikách, účasť na domácich i za­hraničných konferenciách, štud ijných pobytoch a pozvaných prednáškach (Moskva, Ľubľana, Pitts­burgh, Graz, Praha, Hradec Králové, O lomouc), člen riešiteľského kolektívu viacerých fakultných grantových úloh a 2 úloh grantovej komisie VEGA.

Prekladateľ spoločenskovednej a umeleckej li­teratúry z ruštiny a angličtiny, v iacnásobný člen poroty SLF pre udeľovanie Ceny J. H ollého za umelecký preklad.

Doc. PaedDr. Dušan KUTLIK, PhD. dekan Fakulty telesnej výchovy a športu UK

Dátum a m iesto narodenia : 26 6 1952, Trenčín

V rokoch 1970 - 1975 absolvoval FTVŠ UK - kom bináciu Telesná výchova - geografia Po absolvovaní vojenskej služby v Armádnom stre­disku vrcholového športu v Trenčíne nastúpil ako vysokoškolský učiteľ na Katedru turistiky, lyžova­nia a športov v prírode FTVŠ UK. kde pôsobí dote­raz. Po absolvovaní rigorózneho konania získal v roku 1988 titul PaedDr Kandidátsku dizertačnú prácu .V ýber ta lentov v rých lostne j kanoistike z hľadiska telesného rozvoja a pohybovej výkon­nosti“ obhájil v roku 1992 a získal vedeckú hod­nosť kandidáta vied. Po úspešnom habilitačnom konaní vo vednom odbore .Športová kinantropo- lóg ia “ získal vedecko-pedagogicky titul docent.

V rámci pedagogickej práce sa podieľal na všet­kých formách výučby predmetov, ktoré zabezpe­čuje katedra. Vedie prednášky a semináre z teórie a d idaktiky športovej špecia lizácie kanoistika, z teórie a didaktiky turistiky, pobytu v prírode a ly­žovania. Je školiteľom doktorandského štúdia. Viedol a oponoval viac ako 40 diplomových prác a viedol študentov v rámci ŠVOČ. Podieľal sa na školeniach trénerov 2. a 1. triedy.

Je autorom monografie Problematika svalovej nerovnováhy m ladých rých lostných kanoistov. Publikoval vedecké a odborné práce v domácich a zahraničných časopisoch. Vo svojich prácach sa venoval najmä výberu talentov v rýchlostnej kanoistike. Zisťoval tie ukazovatele telesného a po­hybového rozvoja, ktoré majú najtesnejší vzťah k športovém u výkonu. Stanovil výberové kritériá, zostavil normové tabulky a formuloval rozhodovací proces pre výber talentov v rýchlostnej kanoisti­ke. V ďalších prácach sa zaoberal problematikou funkčných zmien pohybového systému mladých rýchlostných kanoistov z hľadiska výskytu svalo­vej nerovnováhy, funkčných porúch chrbtice, pe­riférnych kĺbov a chybného držania tela. Podieľal sa na zostavení zásobníka cvičení z cieľom zabrá­niť poškodeniu kostrovosvalového systému a tak prispieť k zvýšeniu športovej výkonnosti.

Ako bývalý aktívny športovec pôsobil ako tré­ner a funkcionár v športovom hnutí. Bol 25 rokov trénerom mládeže rýchlostných kanoistov. Pra­coval ako funkcionár vo federálnych a celosloven­ských telovýchovných orgánoch.

Sedem rokov bol vedúcim Katedry turistiky, ly­žovania a športov v prírode, v rokoch roku 2000 - 2003 pôsobil ako prodekan FTVŠ UK pre výchovno- vzdelávaciu činnosť. Po roku 1989 bol predsedom odborov na FTVŠ UK a podpredsedom univerzit­nej odborovej rady. Od roku 1989 až po nastúpe­nie funkcie prodekana bol členom AS FTVŠ UK a jedno volebné obdobie jeho podpredsedom.

Doc. RNOr. Jan B0DA, CSc. dekan Faku lty m atem atiky , fyziky

a in fo rm atiky UK

Dátum a m iesto narodenia 20 novembra 1956Martin

1975 - 1980 štúdium na Prirodovedeckei fakulte UK v Bratislave, odbor fyzika

1980 - 1981 vojenská prezenčná služba1981 - 1984 interná vedecká ašpirantúra na Ka

tedre astronómie geofyziky a meteoro­lógie MFF UK

1985 CSc v odbore aplikovaná fyzika1984 - 1988 vedecky pracovník Katedry AGM

MFF UK, výskum orientovaný na magne- tohydrodynamiku zemského jadra úpravu podzemných vôd (v rám a VHC)

1 9 8 8 -1 9 9 2 odborný asistent Katedry geofyziky MFF UK

1992 habilitácia v odbore geofyzika1 9 9 2 -1 9 9 7 docent na Katedre geofyziky MFF.

Niektoré prednášky: Geodynamika. Reo- lóg ia Zeme, Fyzika Zeme pre geológov, Geotermika, Numerické metódy v geofy­zike.Výskum v oblasti: magnetohydrodynami- ka zemského jadra, konvekcia v zemskom plášti, tuhnutie binárnych zmesi vo vzťahu k tuhnutiu vnútorného jadierka Zeme

1996 podpredseda AS MFF UK1997 prodekan MFF UK1 9 9 7 -1 9 9 9 postgraduálne štúdium ekonóm ie

na University o f Pittsburgh, USA1999 - 2002 vedúci novozaloženej Katedry eko­

nomických a finančných m odelov FMFI UK, prednášky: Makroekonómia. Základy ekonóm ie pre š tudentov špecializácie ekonom ická a finančná m atem atika, po ­kračovanie v prednáškach Geodynamika, Fraktály a chaos v geológii a geofyzike pre študentov špecializácie geofyzika Vedenie dip lomových prác (začínajúci vý ­skum ) v ob lastiach : M akroekonom ická teória, ekonofyzika.

N iektoré zaujím avé výs ledky:- vytvorenie modelu nehom ogénnej stratifikácie

zemského jadra (nadviazalo naň viacero auto­rov na dom áce j Katedre geofyziky aj v zahra­ničí),

- vytvorenie modelu odmangánovama a odžele- zovama podzem nej vody in situ (spolupráca s vtedajšími Vodnými zdrojmi),

- príspevok k chápaniu vlyvu rotácie na konvek- ciu v hraničnej oblasti medzi tuhou a kvapalnou fázou pri tuhnutí b inárnej zmesi (v spolupráci s Petrom Gubom. vtedajším doktorandom doc Bodu).

4

Š ko lite l:Do roku 2002 vyško lil 54 d ip lom antov, 3 aš­

pirantov, od r, 2000 viedol dvoch doktorandov (PriF UK, ÚEFE SAV), 9 rigorozantov na Katedre bio logie a patobiológie PdF UK.

Záu jm ovo spo ločenské aktiv ity :Člen vedeckých spoločností a člen redakčných

rád viacerých odborných časopisov, zakladajúci člen Koleopterologických kolokvií, vr. 1995 člen ko­misie pre obhajobu doktorských prác, v r. 1991 - 1993 vedúci grantu VEGA, v r . 1996-1999 vedúci grantu GAT, v r. 1998 - 2000 zástupca v 4 granto­vých projektoch, v r. 2001 vedúci grantových úloh Biodiverzita fauny Slovenska. Člen dvoch expert­ných skupín pri MŽP SR.

Prof. RNDr. Oto M AJZLAN, CSc., dekan Pedagog icke j fa k u lty UK

Dátum a m ies to n a ro d e n ia : 15. augusta 1950, Martin

P riebeh vzdelan ia :1 9 6 5 - 1968 Stredná všeobecno-vzdelávacia ško­

la v Nitre1 9 6 8 - 1973 Prírodovedecká fakulta UK, študijný

odbor biológia-chémia, špecializácia ento­mológia

1975 obhajoba rigoróznej práce (RNDr.)1976 Letná ško la b ioenerge tiky vo Waršave

a Krakove1975 - 1979 vedecká interná ašpirantúra na Ka­

tedre všeobecnej a živočíšnej fyzio lóg ie PriF UK v Bratislave

1979 obhajoba vedeckej hodnosti CSc. (školiteľ prof. RNDr. L. Korbel)

198 2 -1 98 3 študijný pobyt na Univerzite v Ulme u prof. W. Funkeho

1987 vymenovaný za docenta entomológie pred Vedeckou radou PriF UK

1999 habilitácia na TU Zvolen za docenta ekoló­gie, špecial. ochrana prírody

2000 vymenovanie za profesora ekológie na TU Zvolen

Priebeh praxe:1973 interný ašpirant na Katedre všeobecnej

a živočíšnej fyzio lógie PriF UK 1 9 7 5 -1 9 8 7 odborný asistent na Katedre vše­

obecnej a živočíšnej fyzio lógie PriF UK1 9 8 7 - 1991 docent entomológie na Katedre zoo­

lógie PriF UK1 9 9 2 -1 9 9 9 docent na Katedre biológie a pato­

biológie Pedagogickej fakulty UK 2000 čiastočný úväzok a od 1. 10. 2000 plný

úväzok na Ústave experimentálnej fyto- patológie a entom ológie SAV v Ivanke pri Dunaji

2000 profesor ekológie na Pedagogickej fakul­te UKOdborný garant štúdia Sociálna práca na PdF UK a člen Vedeckej rady PdF UK.

Pub likác ie :150 pôvodných odborných prác z ekológie hmy­

zu, 4 učebnice, 2 príručky, dva interné učebné texty, viac ako 90 správ z rôznych typov výskum ­ných úloh, 111 citácií, z nich 15 v SCI.

Stáže, pobyty a expedíc ie v zahran ič í:1975 Letná škola bioenergetiky v Poľsku 1 9 8 2 -1 9 8 3 študijný pobyt na Univerzite v Ulme

(Nemecko)1 9 8 4 - 1999 každoročné krátkodobé stáže na

Univerzite v Ulme u prof. Funkeho 1987,1988 expedície v M ongolsku1 9 8 8 -1 9 8 9 stážový pobyt na Akadém ii v Pe­

kingu1996, 1997 vedecká expedícia v Maroku1998 vedecká expedícia v Grécku1999 expedícia do Ekvádoru

Doc. JUDr. M ariá n VRABKO, CSc. dekan P rávnickej faku lty UK

Dátum a m iesto narodenia : 5. novembra 1955, Ružomberok

Vzdelanie:Gymnázium, Ružomberok Sociálno-právna nadstavba, Dolný Kubín Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bra­tislave

Priebeh zam estnania:1981 -1 9 9 3 Právnická fakulta UK Bratislava 1993 - 1995 Slovenská poisťovňa 1995 - doteraz Právnická fakulta UK Bratislava

Vedecké a vedecko - pedagog ické hodnosti:1988 - kandidát právnych vied 1999 - docent

Funkcie :Predseda Akademického senátu Právnickej fakul­ty UKVedúci odboru správne právo procesné Člen odborovej komisie pre obhajoby dizertač­ných prácČlen redakčných rád odborných časopisov Člen osobitnej kom isie ústredného orgánu štát­nej správy

Vedecká práca:Skúm anie prob lem atiky efektívnosti verejnej

správy s osobitným zreteľom na správu dani, skú­manie problematiky rozhodovacích procesov vo verejnej správe. Výstupy zhrnuté do monografií a odborných článkov. Jeden z výstupov akcepto­valo M inisterstvo financií SR ako odbornú príruč­ku pre vyplnenie dane z príjmov.

Pedagogická činnosť:Všetky form y pedagogického procesu apliko­

vané na Právnickej fakulte UK.

Jazykové zna losti:anglicky, rusky

• • •

Doc. RNDr. Anton GÁPLOVSKÝ, DrSc., dekan Prírodovedeckej fa k u lty UK

Dátum a m iesto naroden ia 19 januára 1950 Rajec nad Rajčankou

Strednú školu absolvoval v Rajci nad Rajčankou v roku 1973 ukončil štúdium chémie na Prírodo­vedeckej fakulte Univerzity Komenského v Brati­slave Po skončení vysokoškolského štúdia ab­solvoval na Katedre organickej chém ie PnF UK ročný študijný pobyt. Titul PhD získal v roku 1981 na Katedre organickej chém ie PriF UK. Popri ve­deckej práci zameranej na štúdium vzťahu štruk­túry, b io log icke j aktivity a reaktivity n iektorých typov organických zlúčenín začal učiť na PriF UK.V roku 1998 habilitova l za docenta. Doktorskú dizertačnú prácu „Štúdium vybraných homogén­nych fotochemických reakcií a vpfyv kavitácíe na ich p riebeh ' v odbore organická chémia úspešne obhájil v roku 2002.

Od roku 1991 ako vedúci projektu úspešne nešil niekolko grantových úloh v rámci grantovej agen­túry VEGA, Tieto vedecké projekty boli zamerané na štúdium fo tochem icke j reaktivity vybraných organických zlúčenín a na vplyv ich degradačných produktov na fotosyntézu zelených rastlín. V ro­koch 1995 až 1999 organizačne zabezpečoval riešenie štátnej úlohy „Hodnotenie ekotoxikolgíc- kých faktorov v SR, ich minimalizácia a modelo­vanie v environmentálnom geoinformačnom systé­m e“ . Po odbornej stránke v rámci riešenia tejto úlohy študoval fotochem ickú degradáciu vybra­ných polutantov, dynam iku ich degradačných produktov a ich vp lyv na životné prostredie.V obdob í rokov 1999 až 2001 riešil problematiku zavádzania informačných systém ov na VŠ v rám­ci projektu TEMPUS JEP 13-401/98. V súčasnos­ti v rámci dvojstrannej spolupráce spolupracuje s pracoviskom v Japonsku - Shiga University of Medical Science a s Université de Savoie-ESIGEC vo Francúzsku. Okrem toho sa podieľa na riešení úloh komerčného zamerania, ktoré súvisia s ana­lýzami polutantov resp. kontaminantov, ich po­zitívnej identifikácie vo vzorkách vôd a pôd. Vý­s ledky svoje j práce prezentuje v zahraničných a domácich odborných časopisoch a na konferen­ciách.

V rokoch 1989 až 1997 bol riaditeľom Chem ic­kého ústavu Prírodovedeckej fakulty UK. Potom tri roky zastával funkciu zástupcu naditeľa CHÚ PriF UK a od roku 2000 doteraz bol opát nadi- telom CHÚ PRIF UK

• • •

Pánom dekanom prajeme veľa úspechov

v práci!

5

Všetkým novozvoleným dekanom sm e po lož ili otázku, s akým i zám erm i a predsavzatiam i prevzali p o s t dekana. Dnes prináša­me odpovede doc. RNDr. Antona Gáplovského, DrSc., dekana Prif UK, doc. PhDr. Antona Eliáša, CSc., dekana FiF UK a doc. RNDr. Jána Bodu , C S c . , dekana FMFI UK.

Rozvojové plány doc.Vo funkcii dekana budem predovšetkým dbať o to, aby si Prírodove­

decká fakulta UK aj naďalej zachovala interdisciplinárny charakter a aby čo najefektívnejšie zúročila svoj intelektuálny potenciál pri svojom ďalšom rozvoji. Interdisciplinárny charakter a súčasný intelektuálny potenciál fakulty je výsledkom jej historického vývoja. Ďalší dynamický rozvoj fakulty chápem teda ako kontinuitu tohoto procesu.

Za prvý základný pilier, na ktorom budem stavať ako dekan PriF UK, je napĺňanie tézy, že fakultu je možné úspešne riadiť len tak, že dekan a pro­dekani sa budú počas funkčného obdobia výhradne venovať iba riadiacej činnosti. Druhý, ale rovnako dôležitý pilier, na ktorý budem klásť dôraz pri riadení fakulty, je profesionalizácia riadenia. Budem presadzovať presun váhy v rozhodovaní a riadení z ce lo fakultnej úrovne na katedry, resp. ústavy. Zabezpečím pre tieto pracoviská čo najúplnejšie servisné služby, za ktoré budem požadovať ich vyššiu efektívnosť v oblasti vedy a vzde­lávania. Považujem preto za kľúčové venovať sa problému zabezpečenia kvality vo všetkých oblastiach činnosti fakulty. Pre fakultu bude vždy rozho­dujúce, aby na vytváranie finančných zdrojov nad rámec zdrojov štátneho rozpočtu využívala možnosti, ktoré jej dáva zákon o vysokých školách. Toto je tretí základný pilier, na ktorom chcem budovať rozvoj fakulty. Vzhľa­dom na poslanie a snahu fakulty etablovat sa medzi univerzitnou kom u­nitou ako vedecká inštitúcia, rozhodujúce príjmy pre fakultu musia plynúť z grantových projektov. Dynamický rozvoj fakulty a nie iba jej prežívanie, je možné zabezpečiť len pom ocou zdrojov plynúcich predovšetkým zo zahraničných projektov. V existujúcej konkurencii sa fakulta dokáže pre­sadiť len tak. že optimálne využije svoj intelektuálny potenciál pri riešení medziodborových, medzisekciových, fakultu integrujúcich projektov. Aby som bol správne pochopený, nejde mi o násilné potláčanie úzko špeciali­zovaných projektov. Práve naopak. Existencia kvalitných úzko špecializova­ných projektov |e nutnou podm ienkou pre vznik integrovaných projektov.

Potreba zvyšovania úspešnosti fakulty v grantových súťažiach je teda pre fakultu základná požiadavka, a to aj pre zlepšenie finančnej bilancie v oblasti vzdelávania. S novým spôsobom riadenia a získavania zdrojov sú­

DrSc., dekana PriF UKvisí aj problém finančného manažmentu fakulty. Zvládnutie tejto proble­matiky prinesie hlavne pre študentov a pracoviská nové priame, no pre­dovšetkým nepriame finančné zdroje.

V oblasti vzdelávania musí vedenie fakulty venovať zvýšenú pozornosť optimalizácii organizácie štúdia na fakulte. V čo najkratšom čase musíme zavŕšiť započaté organizačné zmeny a dokončiť úplnú organizačnú štruk­túru trojstupňového modelu tak. aby všetci novoprijatí uchádzači na ne­učitelské odbory boli prijím aní na prvý stupeň, aby existoval korektný mechanizmus prijímania na druhý a tretí stupeň vzdelávania, ktorý bude atraktívny aj pre absolventov iných vysokých škôl

Úplne rozhodujúcou je však prestavba obsahu štúdia podfa tohto mo­delu. Len ak dokážeme korektne zorganizovať a atraktívne naplnit študijné programy, môžeme úspešne súťažiť o získavanie, a to chcem zvlášť zdô­razniť, nadaných a šikovných študentov

Ako výskumné orientovaná fakulta musíme rozvíjať predovšetkým dva najvyššie stupne vysokoškolského vzdelávania - magisterský a doktorand­ský Zvlášť v doktorandskom štúdiu vidím rozhodujúci m oment pre dalšiu existenciu fakulty.

Existuje však dalšia oblasť, ktorá bola doteraz marginálna, hoci pre po­zíciu fakulty na trhu vzdelávania a trhu práce je veľmi významná Ide o roz­voj ďalšieho vzdelávania školenia, doškoľovania, kurzy, príprava expertov a td . to sú všetko aktivity v rámci dalšieho vzdelávania, ktoré nám chýba­jú. Chýbajú ako doplnok k upevňovaniu a zvyšovaniu atraktivity fakulty pre občanov, firmy, štátnu správu i samosprávu, chýbajú i ako zdroi príjmov

Okrem týchto zámerov pocitujem však ešte jednu potrebu ktorá je pre dalšie napredovanie fakulty v mojich očiach rozhodujúca Potrebujeme zmeniť vzťah pedagoga a študenta Bude treba vyvinúť maximálne úsilie aby sa tento vzťah konečne vykryštalizoval ako vzťah partnersky P o­trebujeme študentov, ktorí sa učia. nie takých ktorí su učení potrebuje­me študentov ako partnerov Pokiaľ sa nám podan doviesť tento vývoj do stadia, že učiaci sa študenti budu dominovat, nemusíme mat o dalši osud fakulty obavy.

Tézy rozvojového projektu doc. PhDr. Antona Eliáša, CSc., dekana FiF UKFilozofická fakulta UK vďaka vyše 80-ročnej tradícii vysokoškolskej prí­

pravy študentov hum anitných odborov i vďaka vysokokvalifikovaném u zboru vedecko-pedagogických pracovníkov a širokej ponuke študijných odborov a špecia lizácií patrila a patrí k najvýznam nejším univerzitným vzdelávacím ustanovizniam s ce loslovenskou pôsobnosťou. Ašpiráciou predložených téz je n ielen zachovať, ale aj zvýrazniť to to je j postavenie aj v nových podm ienkach, stanovených legislatívnym rám com zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách

Naplniť tento cieľ možno podľa môjho presvedčenia iba v úzkej spolu­práci vedenia fakulty s katedrami, vedeckou radou a akademickým sená­tom realizáciou nasledovných zámerov:

A. O b lasť vzdelávaniaa) transformovať doterajšie študijné odbory a špecializácie na študijné

odbory a študijné program y v súlade s novým vysokoškolským zákonom a vyhláškou MŠ SR o sústave študijných odborov;

b) dokončiť prechod na kredítový systém štúdia v trojstupňovej štruktú­re študijných programov (Bc., Mgr., PhD.);

c) zabezpečiť čo najúspešnejšiu reakreditáciu študijných odborov a štu­dijných programov fakulty v súlade s novým vysokoškolským zákonom a kritériami akreditačnej komisie;

d) vytvoriť podm ienky na lineárny rast počtu študentov fakulty, t.j. na zvyšovanie dostupnosti vysokoškolského vzdelania v rámci priestorových a personálnych možností fakulty;

e) posilniť pozíciu študenta v skvalitňovaní vzdelávacej činnosti zavede­ním každoročného anonymného hodnotenia pedagogického procesu pod­ľa ustanovení nového vysokoškolského zákona;

f) zabezpečiť vysokú úroveň poskytovaného vysokoškolského vzdela­nia permanentnou im plem entáciou najnovších vedeckých, metodologic­kých a metodických poznatkov do pedagogického procesu a úzkym skĺbe­ním vedeckej a pedagogickej činnosti katedier;

g) skvalitňovať materiálne podm ienky realizácie pedagogického proce­su na fakulte.

B. O b lasť vedeckovýskum ne j č inn o s tia) stimulovať záujem vedeckých a vedecko-pedagogických pracovníkov

fakulty o získavanie grantov slovenských i m edzinárodných grantových agentúr a nadačných fondov;

b) v spolupráci s katedram i spracovať výhľadový plán kvalifikačných postupov vedeckých a vedecko-pedagogických pracovníkov s časovým horizontom do nasledujúcej akreditácie fakulty a vytvárať podm ienky na jeho plnenie;

c) udržať, príp. rozšíriť doterajšie zastúpenie fakulty vo vedeckých, rezort­ných, resp. odborných orgánoch a inštitúciách s regionálnou i celosloven­skou pôsobnosťou;

d) vytvárať podm ienky na pravidelné publikovanie výsledkov vedeckej práce pracovníkov fakulty;

e) rozvíjať vedeckú spoluprácu s hum anitným i ústavm i SAV, sloven­skými i zahraničnými fakultami humanitného zamerania, resp s organizá­ciami tretieho sektora s príbuznou sférou činnosti, odborným i rezortnými pracoviskami a m etodickým i centrami v záujme skvalitnenia spätnej vaz­by fakulty s „odberateľm i” absolventov a aktualizácie tém aplikovaného výskumu;

f) v súvislosti s prechodom na kredítový systém doktorandského štúdia vyčleniť prostriedky na fond fakultných grantov, o ktoré by sa mohli pre- ferenčne uchádzať študenti doktorandského štúdia;

g) venovať sústavnú pozornosť skvalitňovaniu šVOK na katedrách ako formy zapojenia študentov do vedeckej práce katedier;

h) v spolupráci s ostatnými humanitným i fakultami UK iniciovat vo Vedeckej rade UK diskusiu o možnostiach zohľadnenia špecifík hum anit­ných odborov v univerzitných kritériách habilitačných a inauguračných konaní.

6

C. Oblasť legislatívy a vzťahov s verejnosťoua) v priebehu roka 2003 zabezpečiť v spolupráci s Akademickým se­

nátom a Vedeckou radou fakulty prípravu a schválenie nových interných legislatívnych noriem fakulty podľa ustanovení vysokoškolského zákona a Štatútu UK (nový Štatút FiF UK, nový študijný a skúšobný poriadok, d iscip linárny poriadok, zosúladen ie sm erníc a vykonávacích predpisov dekana FiF UK s novým štatútom a študijným a skúšobným poriadkom, a tď );

b) spracovať Informačný balík kreditového systému v slovenskom a an­glickom jazyku podľa ustanovení vysokoškolského zákona a zverejniť ho na internetovej stránke fakulty;

c) zabezpečiť realizáciu výberových konaní na funkčné m iesta pro­fesorov a docentov v súlade so štruktúrou system izovaných miest fakulty;

d) pravidelne inovovat' internetovú stránku fakulty ako jeden z najúčin­nejších prostriedkov priameho kontaktu fakulty s verejnosťou.

D. Oblasť m edzinárodných vzťahova) rozvíjať mobilitu študentov a pedagógov dôsledným využívaním mož­

ností medzinárodných programov SOCRATES/ERAZMUS a CEEPUS, ako aj konkurzov na pobyty na zahraničných univerzitách v rámci štipendií poskytovaných rozličnými nadáciami;

b) rozvíjať m obilitu pedagógov na základe m edzinárodných progra­mov, m edzivládnych dohôd MŠ SR a bila terá lnych m edziuniverzitných zmlúv.

E. Oblasť hospodáreniaa) po vydaní vyhlášky MŠ SR o podnikateľskej činnosti vysokých škôl

a vykonávacieho predpisu UK preskúmať v spolupráci s vedením fakulty a katedrami možnosti zintenzívnenia činnosti fakulty v tejto oblasti;

b) preskúm ať zákonné m ožnosti získavania dop lnkových finančných zdrojov na činnosť fakulty prostredníctvom donácií a sponzoringu;

c) naďalej zabezpečovat transparentnost hospodárenia fakulty so štát­nymi dotáciami a ich využívanie v súlade so zákonom o vysokých ško­lách a ostatnými relevantnými právnymi normami;

d) využívať všetky vysokoško lským zákonom a Štatútm i UK a FiF UK poskytované možnosti na posilňovanie úlohy a kompetencie vedúcich ka­tedier v procese rozhodovania o odmeňovaní vedeckých a vedecko-peda- gogických pracovníkov ich katedry.

F. Oblasť rozvoja ľudských zdrojov a riadenia fakultya) venovať permanentnú pozornosť kvalifikačnému rastu vedeckých a ve-

decko-pedagogických pracovníkov fakulty;b) kombinovaním lineárneho rastu počtu prijímaných študentov a zod­

povednej personálnej politiky dosiahnuť optim á lnější stav prideľovania štátnych dotácií fakulte;

c) pružným reagovaním na aktuálne i výhľadové potreby fakulty zabez­pečiť adekvátne prerozdeľovanie pracovných činností v záujme optim ál­neho využitia pracovných kapacít vedecko-pedagogického aj administra­tívneho aparátu fakulty a katedier.

Rozvojové zám ery dekana FMFI UK doc. RNDr. Ján Bodu, CSc.Keď som sa rozhodol uchádzať sa o post dekana Fakulty matema­

tiky, fyziky a informatiky UK, analyzoval som situáciu na fakulte a určil problémy, ktoré, podľa môjho názoru, je potrebné prioritne riešiť:

1. Nedostatok finančných prostriedkov, a to tak na osobné ohodno­tenia, ako aj na vedu a výskum.

2. Nepriaznivé vekové zloženie učiteľského zboru, ktoré charakte­rizuje vysoký vekový priem er profesorov a docentov, málo m ladých, per­spektívnych učiteľov.

3. Nesymetrickosť záujmu študentov, čo znamená, že záujem o „atrak­tívne“ odbory niekoľkonásobne prevyšuje kapacity fakulty, a naopak, na „ neatraktívnych“ odboroch nie sú kapacity fakulty plne využité.

4. Diverzifikácia kapacít - fakulta má vysoký počet študijných zame­raní s malým počtom študentov a vysoký počet sm erov výskumu s ná­sledne nízkou riešiteľskou kapacitou.

5. Vysoký počet „neúspešných“ doktorandov na fakulte - vysoký počet doktorandov opúšťa štúdium a o doktorandské štúdium majú najlepší ab­solventi magisterského štúdia nízky záujem.

Uvedené problém y sú navzájom previazané a možno ich riešiť len po­stupne ako jeden celok. Základným problém om , s ktorým sú viac-menej zviazané všetky ostatné, je nedostatok finančných prostriedkov na udr­žanie súčasného stavu fakulty. Naše snaženie potom musí byť zamerané v dvoch smeroch: na získavanie finančných prostriedkov a na zmenu stavu fakulty v zmysle efektívnejšieho využívania jej kapacít.

Efektívnejšie využívanie kapacít fakulty je možné v nlekolkých sme­roch:

1. Racionalizácia servisných (vo vzťahu k štúdiu a výskum u) čin­ností - mám na mysli č innost dekanátu a administratívy všeobecne, vý­vojových laboratórií a rem eselných činností všeobecne, edičného centra a fakultnej knižnice.

Racionalizáciu práce dekanátu, administratívy a fakultnej knižnice by sme mali dosiahnuť predovšetkým pokračujúcim využívaním inform ač­ných technológií, na čo máme ako FMFI tie najlepšie predpoklady. Pre vývojové laboratóriá a edičné centrum je potrebné hľadať ďalšie možnosti na ich komerčné využitie.

2. Racionalizácia štúdia, s čím súvisí zníženie počtu študijných zame­raní, presúvanie kapacít k „atraktívnym“ odborom štúdia, využitie nielen doktorandov, ale aj študentov m agisterského štúdia ako lektorov.

Zníženie počtu študijných zameraní povedie aj k všeobecnejšiemu vzde­laniu našich absolventov a tým k zvýšeniu ich adaptabilnosti na trhu prá­ce. Presúvanie kapacít by nám m alo um ožn it zvýšiť počet študentov fakulty bez zvyšovania nákladov. Využitie študentov ako lektorov nám nie­len umožní zvýšiť počet študentov bakalárskeho stupňa štúdia (vedenie cvičení, bakalárskych záverečných prác), ale aj znížiť pedagogickú zaťa­ženosť m ladých odborných asistentov, ktorí tým získajú viac priestoru na vedeckú prácu. Úpravami by sme dosiahli dva efekty: zvýšenie kapacít pre výskum a lepšie m ožnosti pre habilitovanie sa m ladých učiteľov.

3. R acionalizácia výskum u - určenie nosných smerov výskumu a sú­stredenie kapacít do týchto smerov.

Výskum na FMFI UK je tradične na vysokej úrovni - vo viacerých prfpa- doch európskej až svetovej. Jeho prilišná diverzifikácia však vo viacerých prípadoch neumožňuje využiť „výnosy z rozsahu“ - riešiteľské kolektívy sú príliš malé. aby sa mohli uchádzať o velké (európske) projekty. Záro­veň musíme tiež vytvoriť mechanizmy na rozlíšenie a následnú podporu tých, zatiaľ „malých" smerov, ktoré majú dobrú perspektívu stať sa v do ­hľadnej dobe nosnými.

Ako zlepšiť situáciu fakulty v ob las ti financovan ia? Nazdávam sa. že máme niekolko možností a ciest;

1. Zvyšovanie počtu študentov tak na „atraktívnych“ , ako aj na „neatrak­tívnych“ odboroch.

Záujem o niektoré odbory (inform atika, ekonom ická a finančná m ate­matika, matematika-management) vysoko prevyšuje naše súčasné kapa­city. Cesty k ďalšiemu zvyšovaniu počtu študentov vidím v racionalizácii štúdia, ako som vyššie naznačil. Zvýšenie záujmu o „neatraktívne“ odbo­ry (najmä o fyziku) by sme mohli dosiahnuť ich prestavbou predovšetkým smerom k širšiemu záberu tak, aby sa zvýšila adaptabilnosť absolventov. Rezervy vidím tiež v propagácii týchto odborov. Ukazuje sa, že maturanti majú dosť skreslenú predstavu o možnostiach uplatnenia sa absolventov fyziky a matematiky u nás a osobitne v zahraničí.

2. Účasť na ve lkých (európskych) výskum ných p ro je k to ch ako som už vyššie vysvetlil v pasáži o racionalizácii vedeckej práce.

3. Účasť na p ro jek toch ap likovaného výskum u - nazdávam sa. že tu musíme predovšetkým zmeniť náš vlastný doterajší postoj. Získavať pro­striedky prostredníctvom aplikovaného výskum u (riešením praktických problém ov) m ožno len vtedy, ak sa do projektov zaangažujú konkrétni ľudia. Príliš úzke stanovenie kritérií na habilitácie docentov a menovanie profesorov (úzke v tom zmysle, že kritériá sú odvodzované predovšetkým od výsledkov v „čistej" vede) pôsobí kontraproduktivně.

4. K om erčné využívan ie ex is tu jú c ich kapacít - mám na mysli vývo­jových laboratórií a edičného centra, poskytovanie vzdelávania na kom er­čnej báze a komerčné využívanie a prenájom priestorov a zariadení. Je potrebné vytipovať oblasti, v ktorých m ôžeme poskytovať atraktívne vzde­lávanie vo forme kurzov, dištančného vzdelávania, externého štúdia s vy­užitím ľudských a fyzických kapacít fakulty Musíme hľadať možnosti plné­ho využitia priestorov a zariadení nielen pn komerčných aktivitách v ram o fakulty, ale aj form ou krátko alebo dlhodobého prenájmu.

V oblasti s ta ro s tlivo s ti o m ladých uč ite ľov a dok to ran d ov považujem za prioritné rozšíriť kritériá pre habilitovanie docentov a menovanie pro­fesorov a zlepšiť podm ienky pre vedeckú prácu mladých učiteľov. Mali by sme dosiahnuť, aby m ladí učitelia, úspešní absolventi doktorandského štúdia, mali reálnu perspektivu habilitovat sa vo veku 30 - 35 rokov a vo veku 40 - 45 rokov byť menovaní za profesorov m inimálne pri zachovaní súčasnej kvality Pochopiteľne, že je potrebne nešit aj ich hmotne zabez­pečenie, čo úzko súvisí s vytváraním finančných zdrojov na fakulte

7

Týždeň absolventov matfyzu - TAM 2002

Malý záujem mladých ľudí o ďalšie štúdium po skončení vysokej školy a o vedeckú prácu sa stali v posledných rokoch neoddelite ľnou súčasťou akadem ického prostredia na Slovensku. Najvidi­teľnejšími dôsledkami tohoto javu, prinajmenšom v prípade Fakulty matematiky, fyziky a informa­tiky UK, sú extrémne nízky počet absolventov doktorandského štúdia a ešte nižší počet mladých vedeckých pracovníkov. Táto s ituácia ohrozuje nielen budúcnosť Univerzity Komenského, ale aj kontinuitu celej s lovenskej vedy. Neatraktívnosť vedeckých a výskumných povolaní medzi nastu­pujúcou generáciou je spôsobená pravdepodob­ne najmä neprimeraným finančným ohodnotením, ale aj zlými pracovnými podm ienkam i (napríklad nedostatkom odbornej literatúry a nedostatočným financovaním vedeckého grantového programu, neum ožňujúcim organizáciu a účasť na vedec­kých konferenciách) a neprimeraným spoločen­ským postavením akademického stavu. Navyše rytmus a hodnoty súčasnej doby priam odrádza­jú mladých ľudí nielen na Slovensku od ďalšieho únavného štúdia a výskumu. Z týchto dôvodov si aj tí absolventi vysokých škôl, ktori o ďalšiu ve­deckú prácu majú záujem, hľadajú zamestnanie v iných oblastiach, pripadne odchádzajú študovať do zahraničia.

Málokto však vidí. že na Slovensku (aj v súkrom­nej sfére) a v zahraničí rastie veľmi silná generá­cia m ladých vedcov a výskumníkov. Len spom e­dzi absolventov bývalej Matematicko-fyzikálnej fakulty, dnes Fakulty matematiky, fyziky a informa­tiky UK (FMFI UK) z posledných desiatich rokov možno nájsť na vedeckovýskum ných pozíciách najmä v zahraničí takm er stovku ľudí. Vzhľadom na ich vek väčšina z nich ešte len študuje na dok- torandskom štúdiu, avšak m nohí sú už na tzv. post-dococh a niekolkí majú aj trvalé miesta. Ich mená môžete nájsť na zoznamoch pracovníkov a študentov popredných svetových inštitúcií a firiem: Princeton University, Cornell University, Califor­nia Institute of Technology, Fermilab, Microsoft, na mnohých ďalších kvalitných vysokých školách v celej Severnej Amerike, prípadne v CERNe v Že­neve, v DESY v Hamburgu a na špičkových uni­verzitách v skoro každej západoeurópskej krajine. Mnohí z nich aj na týchto pôsobiskách patria me­dzi najlepších. Absolventov len nedávno vzniknu­tého študijného odboru Ekonom ická a finančná matematika zase možno nájsť ako výskumníkov - finančných analytikov snáď vo všetkých sloven­ských bankách. Viacerf absolventi odboru infor­matika sa venujú ďalšiemu výskumu vo svojom odbore v rámci svojej práce v súkromných infor­matických firmách na Slovensku, v Čechách, v zá­padnej Európe a v USA.

Napriek tomu, že vzťahy medzi študentm i a ve­deckými pracovníkmi FMFI UK sú zväčša na veľmi dobre j úrovni, kontakty m edzi nim i a fakultou s plynúcim časom po skončení štúdia slabnú. Čerstvých absolventov nie je ťažké počas letných či zimných akademických prázdnin stretnúť na chodbách školy, m nohí naďalej pokračujú v ak­tiv itách na fakulte (napr. prednášajú, či sa zú­častňujú na odborných sem inároch, pom áhajú organizovať korešpondenčné semináre pre stre­doškolákov, atd). Starší však majú oveľa viac po­vinností a vídať ich preto menej.

V tejto situácii sa skupina bývalých študentov FMFI UK podujala zorganizovať na materskej fa­kulte vedeckú minikonferenciu, na ktorej by svoju

prácu predstavili absolventi fakulty, ktorí po ukon­čení štúdia zostali pracovať vo svojom odbore. Mala splniť niekolko cieľov súčasne:• udržiavanie kontaktov medzi školou a jej absol­

ventmi,

• vedecká kom unikácia a utváranie možností na vedeckú spoluprácu medzi zamestnancami fa­kulty a absolventmi po skončení štúdia,

• cenná možnosť prezentácie svojich výsledkov pre m ladých vedeckých pracovníkov,

• motivácia do dälšieho štúdia, príp. výskumu pre súčasných študentov fakulty, ktori majú možnosť prednášky svojich len o niečo starších kolegov navštevovať,

• oživenie vedeckého života na fakulte.Štvorica organizátorov - Richard Kollár, Martin

Niepel, Boris Tomášik a Tomáš Vinaŕ, absolventov odborov matematika, fyzika a informatika - oslo­vila na jeseň 2002 mekolkých profesorov a do ­centov FMFI UK so žiadosťou o spoluprácu a po­moc pri uskutočnení tejto myšlienky Reakcia bola veľm i rýchla a ústretová. Prof. Pavol Brunovský. prof. Ján P išút a prof. Branislav Rovan radi po ­núkli svoju pom oc a predniesli návrh vedeniu fa­kulty.

Kedže a| vedenie fakulty túto iniciatívu privítalo, v dňoch 16. až 19. decembra 2002, počas zá­počtového týždňa, sa na FMFI UK uskutočnil prvý ročník vedeckej minikonferencie jej absol­ventov - Týždeň absolventov matfyzu (TAM 2002). Podujatie sa konalo v novej reprezentač­ne vybavenej seminárnej miestností FMFI UK vo fyzikálnom pavilóne Napriek vážnym finančným problém om fakulty na sklonku roku 2002 sa na podnet proť. Pavla Brunovskeho podarilo zabez­pečiť aj pomerne bohaté občerstvenie z fondu na propagáciu fakulty. Vdäka termínu krátko pred Vianocami sa podarilo garantom jednotlivých od­borov pritiahnuť na podujatie m nohých veľmi kvalitných prednášateľov (mnohí z nich patrili v mi­nulosti medzi najúspešnejších v Študentskej ve­deckej konferencii - predtým ŠVOČ, či ukončili fakultu s pochvalou rektora, prip. dekana). O kva­lite výberu prednášateľov svedčili aj dlhé a zaují­mavé diskusie, ktoré nasledovali po takmer každej z prednášok.

Podujatie otvorili svojimi príhovormi dekan FMFI UK doc. RNDr. Ľudovít Fischer, CSc., a garanti jednotlivých sekcií. Počas štyroch dní svoje pred­nášky prednieslo spolu 21 prednášajúcich v sek­ciách: Matematika I, II, III, Fyzika I, II, III a Infor­matika I a II. Vzhľadom na ciele podujatia boli prezentácie určené najmä širokému publiku, vrá­tane súčasných študentov magisterského štúdia. S potešením možno konštatovať, že tento zámer sa piodarilo do velkej miery naplniť a väčšina pred­nášok bola prísťupná aj pre študentov.

Najväčší nápor študentskej obce bol na pred­náškach sekcie Matematika I, ktorá bola venova­ná ekonom ickej a finančnej matematike. V tejto sekcii prezentovali svoju prácu absolventi fakul­ty, ktorí dnes pôsobia vo finančných a ekonomic­kých inštitúciách na Slovensku (Miroslav Morháč, Dušan Svítek a Lubom ír Hladík zo Slovenskej sporiteľne, a.s,, a Ján Bábeľa z Accenture Sloven­sko), ako aj študent doktorandského štúdia na CERGE v Prahe Eugen Kováč. Okrem týchto prednášok bola na všetkých ostatných účasť štu­dentov a zamestnancov fakulty prevažne vyrov­naná. Zvyšné matematické sekcie boli venované najmä matematickej analýze a matematickej fyzi­

ke, o ktorých rozprávali prednášatelia pôsobiaci prevažne v USA (Martin Niepel z Princetonu, Mar­tin Dindoš z Cornellu, Andrej Zlatoš z Caltechu, Richard Kollár z University of M aryland a Marcel Polakovič z EF STU v Bratislave).

Z informatického programu spom eňm e jednu zo sekcií, v ktorej Andrej Lúčny zo slovenskej fir­my Microstep-MIS prezentoval svoj výskum v ob­lasti architektúry počítačových systémov pracujú­cich v reálnom čase a Miroslav Dudík z Princeton University opísal výsledky svo jho tímu v oblasti bioinformatiky (analýza aktivity neurónových kultur pomocou multielektródových poli). Druhá informa­tická sekcia bola venovaná teoretickej informatike, odzneli v ne| prednášky Martina Pála z Cornellu a Karola O strovského z C halm ers University of Technology v Goteborgu.

Ťažiskom fyzikálnych sekcii boli prednášatelia z Výskum ného centra pre kvantové inform ácie SAV (Martin Plesch. Mário Ziman a Peter Hakel) ktori rozprávali o svojom výskume kvantových ko­relácií a plazmy. Prezentovali sa však aj expen mentálni fyzici (Peter Rosmský zCERNu, Milan Rosina z EÚ SAV a Ivan M istrik z Univerzity vo Freiburgu) a „tuho-látkan" (Tomáš Roch z TU Wien a Pavol Vagner z Forschungszentrum JútehJ Po­drobný program konferencie s abstraktmi všet­kých prednášok možno nájst na www stránke konferencie: www des.fmph uniba sklám

Súčasťou konferencie bola ai diskusia o m ož­nostiach ďalšieho štúdia a vedeckej práce na Slo­vensku a v zahraničí Sedmička absolventov po ­čas nej porovnávala system a podm ienky štúdia na S lovensku, v západnej Europe a v Severnej Amerike. Diskutujúci (Miroslav Dudik, Peter Hakel, Richard Kollár, Andrej Lúčny, Martin Niepel, Karol Ostrovský a Martin Pál) sa zhodli na tom, že pod­mienky na doktorandské štúdium na Slovensku sú veľmi biedne, až nevyhovujúce. Z diskusie tiež vyplynulo, že PhD. štúdium v Európe sa význam­ne líši od štúd ia v USA, či Kanade, n ielen svo­jou priemernou dĺžkou (štúdium v krajinách EÚ trvá približne tri až štyri roky, kým štúd ium v Se­vernej Am erike prib ližne päť rokov), ale aj spô­sobom štúdia - v západnej Európe sa venujú štu­denti najmä vedeckému výskumu, kým v Severnej Amerike v prvých rokoch ešte dälšiemu štúdiu Jeden z diskutujúcich spomenul, že aj niektoré slovenské súkromné firmy podporujú svojich za­mestnancov vo vedeckom výskume, a to najmä vtedy, ak predmet výskumu súvisí s prácou pod­niku. Takýchto pracovníkov potom posielajú na vedecké konferencie, kde reprezentujú a pro­pagujú svoju firmu. M ožno tiež konštatovať, že predpoklady súčasných absolventov na ich ďalšiu vedeckú a výskumnú činnosť sú veľmi dobré, čo svedčí o kvalite magisterského štúdia na fakulte

Prvý ročník minikonferencie prebehol nadmieru úspiešne Stretol sa s pomerne velkým záu|mom ako pracovníkov a študentov fakulty, tak aj bý­valých absolventov školy (okrem prednášateľov sa mnohí prišli na prednášky pozriet) Zostáva verif, že sa z tohto podujatia stane tradícia, a že sa v budúcnosti podarí naplniť jeho ciele ešte lep ­šie ako v jeho prvom ročníku. Dúfame tiež, že sa zároveň zlepšia podm ienky na doktorandské štúd ium na FMFI UK tak, aby sa konferencia m ohla stať vedeckou konfrontáciou fakulty so svetom.

Richard Kollár

8

Z pestrej činnosti Ústavu medzinárodných vzťahov a aproximácie práva

Koncom kalendárneho roka 2002 finišoval Ústav m edz iná rodných vzťahov a aprox im ácie práva PraF UK na príprave troch významných, obsahovo i organizačne náročných aktivít, ktoré plánoval zabezpečiť a realizovať do konca roka. Dnes už môžeme s úľavou konštatovať že všetky sa vydarili a že ich máme úspešne za sebou.

Začali sme okrúh lym s to lom dňa 22. novem bra 2002, za ktorý r ia d i­te ľka ús tavu JU Dr. V lasta K unová , CSc., a p rodekan PraF UK doc. JUDr. Anton Dulak, CSc., pozvali všetkých, ktorí mali záujem diskutovať o ju d ik a tú re E u róp ske h o s ú dn e h o dvora . S podnetom na realizáciu okrúhleho stola a s finančným zabezpečením jeho realizácie prišla Nadá­cia pre s lovenskú a európsku spo lup rácu . Odborníci, ktorí vystúpili na podujatí, sa zamerali na otázky kom petencií Európskeho súdneho dvora, prejudiciálne konanie, dalej na voľný pohyb tovarov, súťažné právo a na otázku uznávania kvalifikácií. V auditóriu Jurid ica, zasadacej m iestnosti PraF UK, diskutovali o týchto témach advokáti, sudcovia a študenti. Atm o­sféra a odborná úroveň podujatia ukázali, že takýchto akcií nie je n ikdy dosť a vedenie ústavu verí, že i v novom kalendárnom roku bude priestor na podobné diskusie a že sa ich zúčastní publikum, pre ktoré budú naozaj prínosom.

Kým sa zim a prechýlila do decem bra, mal už Ústav v spolupráci s Ná­rodnou radou SR, s je j Parlam entným inštitútom a s Nadáciou Konrada Adenauera pripravenú m e dz in á rod n ú vedeckú ko n fe re n c iu na tém u Ústavnoprávne aspekty vstupu S lovenskej repub liky do Európskej únie, k to rá sa kona la v d ňo ch 25. a 26. novem bra 2002 v Č aste j P ap ie r­n ické. Konferenciu otvorili prof. JUDr. M. Mamojka, CSc, dekan PraF UK, a predsedníčka Výboru pre európsku integráciu NR SR pani Monika Be- ňová. Rokovanie preb iehalo v s lovenskom a ang lickom jazyku a bolo simultánne tlmočené. Pracovné kontakty Ústavu s univerzitnými a vedec­kými pracoviskami v zahraničí vytvorili predpoklady pre vystúpenia viace­rých m edzinárodne uznávaných odborn íkov z oblasti ústavného práva. Prof. Dr. Jaap W. de Zwaan, dekan Právnickej fakulty Univerzity v Rotterda­me, prednášal o problematike Identity Európskych spoločenstiev a Európskej únie, prof. Dr. A. E. Kellermann z Asserovho inštitútu v Haagu sa venoval otázkam Priameho účinku európskych dohôd v predvstupovom období a vplyvu doktríny m onizmu a dualizmu. Ďalším zahraničným hosťom bola Dr. Irmgard Marboe z Ústavu m edzinárodného práva Univerzity vo Viedni, ktorá informovala o Skúsenostiach Rakúska s implementáciou európskeho komunitárneho práva do národného právneho poriadku. Dr. Jenó Czuczai z Eótves Lorand Univerzity v Budapešti, hosťujúci profesor práva na College of Europe Brugg v Belgicku, sa venoval Skúsenostiam s ústavnoprávnou prípravou Madärska na vstup do ES/EÚ. Najbližšie k našim ústavnoprávnym problém om m al h os í z Češke) repub liky JUDr. Ing. J iří Zemánek, CSc., Jean Monnet profesor európskeho práva, z Právnickej fakulty Karlovej Uni­verzity v Prahe, ktorý sa zameral na Euronovelu ústavy Českej republiky a účinky transferu právom ocí na ES/EÚ pre národnú legislatívu. Na konfe­rencii vystúpil i rad renomovaných dom ácich odborníkov a mladých ve­deckých pracovníkov, ktorí sa rozhodli venovať sa vo svojej profesii ústav­

nému právu. Jednotlivé príspevky vyvolávali bohatú diskusiu a dvojdňové rokovanie bolo naozaj plodné.

Auditórium konferencie tvorili poslanci NR SR, učitelia z právnických fakúlt, advokáti, sudcovia i študenti. Je na škodu veci, že napriek velkému záuj­mu muselo byt podujatie limitované, pretože finančné prostriedky, ktoré poskytla Nadácia Konráda Adenauera, nepokryli zatiaľ vydanie zborníka Organizátori preto hľadajú donátora, ktorý by dodatočne sponzoroval vy­danie príspevkov z konferencie v podobe zborníka.

Ústav medzinárodných vzťahov a aproximácie práva PraF UK pripravil už v roku 2000 grant MŠ SR, Vega, č. 1/8085, s názvom S lovensko v p roce­se európske j in teg rác ie - právne, h is to rické a filo zo fické aspekty in­tegračného procesu. Na základe výsledkov grantovej úlohy jej nešrtelia pod vedením doc. PhDr. Jarmily Chovancovej, CSc.. JUDr. Vlasty Kunovej CSc. a PhDr. Petra Zelenáka. CSc . a v spolupráci s Centrom pre európsku p o li­tiku pripravili vedeckú konferenciu s rovnomenným názvom. Konferencia sa konala 11 . a 12. d ecem bra 2002, tesne pred kodanským sum m itom v bratislavskom hoteli Fórum, opäť za podpory nadácie Konrada Adenauera Podujatie otvorili prodekan PraF UK doc. JUDr Anton Dulak, PhD a ge­nerálna riaditelka Sekcie pre európske záležitosti Úradu vlády SR PhDr Silvia Matúšová, CSc. I keď konferencia mala už vianočnú atmosféru, jej pracovný program bol doslova nabitý. Vystúpenia odborn íkov z oblasti práva, histórie, po lito lóg ie a ďalších príbuzných vedných discip lín, ktoré prezentovali vedeckí pracovníci a vysokoško lskí učitelia z PraF UK. FiF UK, Historického ústavu SAV, MZV SR a ďalších inštitúcií, sa zameriavali na aktuálne stránky predvstupového procesu Slovenskej republiky a na jej integračné snahy. Jednotlivé príspevky vyvolávali rozsiahlu diskusiu a na­stoľovali nové, zatiaľ nezodpovedané otázky. V závere konferencie pozva! riaditeľ Centra pre európsku politiku Mgr Kamil Sladek všetkých zúčastne­ných na pokodanské stretnutie s premiérom SR M Dzunndom a hlavným vyjednávačom MZV SR pre vstup SR do EÚ Jánom Figelom Organizátori konferencie plánujú vydanie zborn íka ktorý by mal vyjsť v prvom polroku roku 2003

Zároveň vedenie Ústavu aj touto cestou ďakuje všetkým spoluorgamzá- torom. kolegyniam a kolegom, ktorí sa na podujatiach zúčastnili a prispeli tak k ich úspešnému zavŕšeniu.

Na začiatku nového roka 2003 vyjadrujeme poďakovanie za dlhoročnú spoluprácu i redakčnej rade a tvorcom Našej univerzity a prajeme im všet­ko dobré, veľa tvorivej invencie a úspechov.

PhDr. Želm íra Zclenáková.ÚMVaAP PraF UK

Kurz slovenského jazyka pre diplomatov

Ústav jazykove j a odbo rne j p ríp ravy zahran ičných študen tov UK v B ra tis lave v spo lup rác i s M in is te rs tvom zahran ičných vecí SR zo rgan izova l od 16. septem bra do 19. decem bra 2002 v porad í už tre tí kurz s lovenského jazyka pre p racovn íkov cudzích zastup ite ľských úradov a m edziná rodných o rgan izác ií ak red itovaných v S lovenske j repub like .

Kurzu sa zúčastn ilo 35 frekventantov, m edzi nim i pracovníci zastupiteľských úradov Bulharska. Dánska, Francúzska, Indonézie, Juhoslávie, Madärska. Nemecka. Poľska. Rakúska, Rumunska, Ruskej federácie, Španielska. Švajčiarska. Talianska. Turecka ako aj Rozvojového programu OSN a Twinnig projektu MH SR (predvstupový poradca). Kurz prebiehal v šiestich skupinách, z ktorých

štyri boli pre začiatočníkov, jedna pre m ierne pokročilých a jedna pre pokročilých.

Hoci 56 hodín v štrnásťtýždňovom kurze po štyroch hodinách týždenne nie je veľa. všetci účast­níci vyjadrili spokojnosť s jeho úrovňou, s prácou vyučujúcich a potvrdili, že splnil ich očakávania. Tí, ktorým ešte nekončí misia v SR, prejavili záujem v ňom pokračovať a jeho absolvovanie odpo­rúčajú aj iným záujemcom.

Samozrejme, že v takom krátkom čase, len so štvorhodinovou týždennou dotáciou vo večerných hodinách a pri plnom pracovnom zaťažení frekventantov nie je možné zvládnuť všetky úskalia slo­venčiny tak, aby sa naplnili lexikálne, gramatické a hlavne komunikačné náležitosti, napríklad jazy­kové zručnosti začiatočníkov. Dôležité však je, a v tom sa zhodli všetci frekventanti, že pochopili systém log ických vzťahov vyjadrovaných zm enou gram atických tvarov v konjugácii, deklinácii, komparácii či pri tvorení slov. Veď práve táto zručnosť neskôr umožňuje samostatne poznávať jazyk a zdokonaľovať sa v jeho používaní.

Výučba slovenčiny poskytuje našim frekventantom nielen možnosť komunikovať v našom jazyku, lež otvára im aj dvere k poznávaniu ľudí, histórie a kultúry slovenského naroda. ktorý bude raz v in­tegrovanej Európe tvoriť jednu z vetvičiek v korune národov, ich jazykov, histórie a tradícií ako súčasť jej m ultikultúrneho spoločenstva.

Mgr. M ilan G účik. UJOP UK

Ocenenie zásluh o rozvoj francúzštiny

Akadem ické palmy, vyznamenanie za zásluhy o rozvoj francúzskeho jazyka a kultúry, udelila vláda Francúzskej repub­liky PhDr. Anne Butašovej, CSc., vedúcej Katedry románskych jazykov a literatur Pe­dagogickej fakulty UK.

Táto informácia, spolu s osobným ocene­ním. je obsahom listu, ktorý obdržaia PhDr. A Butašová od J. E Georgesa Vaugiera. veľvyslanca Francúzska v Slovenskej repub­like.

PhDr. A. Butašová bola národnou koor­dinátorkou projektu PHARE: Obnova vzdelá­vacieho systému, podprogram u Vyučovanie cudzích jaz)'kov. V súčasnosti sa podieľa na realizácii vzdelávacích projektov (Sokrates. Erazmus. a tď ). najm ä v spolupráci s fran­cúzskym i univerzitam i v C lerm ont-Ferrand a v Štrasburgu Iniciovala a v súčasnosti ve­die specializačně študium prekladateľstva v spolupráci s Univerzitou M Blocha v Štras­burgu. ktoré už štvrtý rok pretxeha na Kated­re románskych jazykov a literatúr Pedago­gickej fakulty UK

PhDr. Jan P avlovic

9

.ssrrsw ssrsJMUniverzite Kom enského sa sta l Ú stav roku 1971 jedným z odde lem P sycho log ického ustavu FIF UK (PU FiF UK).

35 rokov Psychologické} poradne pre vysokoškolákov Univerzity KomenskéhoP oslaním poradne b o lo p osky tovať vysoko ­

ško lákom psychologické poradenstvo, spoč ia t­ku prevažne v oblasti štud ijno -pro fes ioná lneho vývinu. Poradňa súčasne slúžila ako výcv ikové stážové p raco v isko pre p o s lu ch á čo v Katedry p sycho ló g ie FiF UK; v je j rám ci sa overova li aj m etod iky a program y, kto ré adaptova li a tvo ­rili ve de cko výsku m ní p racovn íc i odde len ia .

P sycho log ické po ra d e ns tvo pre v y s o k o š k o ­láko v zača li p ra k tic k y re a lizo va t o d b o rn íc i, k to rých p rim á rnou ú lo h o u b o lo vytvárať te ó riu poradenskej psycho lóg ie resp. psycho lo g ické ­ho poradenstva, výskum né ju overovať a svoje pozna tky sp ros tredkovať š tu d e n to m p s y c h o ­lóg ie . O d p ra c o v n ík o v PÚ FiF UK, k to ré h o súčasťou bo la po radňa , sa vyžadova lo^vypra ­covanie a obhájen ie výskum ne j ú lohy; č innosť v poradni závisela v značnej m iere od ich o so b ­nej angažovanosti a záu jm u o p ra k tickú p o ra ­denskú p rácu . I napriek to m u sa na č inn o s ti po radne pod ie ľa li p os tu pn e vše tc i p racovn íc i o d d e le n ia b io d ro m á ln e j a p o ra d e n s k e j p s y ­c h o ló g ie a v iacerí aj z iných o d d e le n í ústavu.

O d vzn iku po ra d n e sa o je j p ro filo va n ie , b u ­dovanie a p rofes ionálnu úroveň z a s lú ž ila p re ­dovšetkým PhDr. Marta Hargašová, CSc., ktorá ju d lhé roky viedla. N eskôr sa v nej angažovali na jm ä PhDr. D ušan Fabián, C S c., d oc . PhDr. V lad im ír H lavenka. C Sc.. PhDr. Ivan Rapoš. PhDr. Dušan O ndrušek, CSc.. a postupne ďal­

ší m ladší ko legov ia .Z PÚ FiF UK sa P sych o lo g ická p o ra d ň a pre

vyso ko ško lá ko v vyč len ila 1. s e p te m bra 1990 a odvtedy je p racoviskom R ektorátu Univerzity K om enského. S íd lom po ra d n e je ŠD L Š tú ra v M lynskej do line (Staré grun ty 36, 842 25 Bra­

tislava).V súčasnosti p racovn íc i po ra d n e p racu jú so

študentm i na riešení o sobnostných , š tud ijných, partnerských, in te rpe rsoná lnych a iných p rob ­lém ov, k to ré súvis ia s to u to e ta p o u ž ivo tne j ces ty všeobecne, i ta kých , k to ré sú špec ifické pre ž ivotnú s ituáciu vysokoško lákov. Význam ­ná je s p o lu p ráca s iným i o d b o rn íkm i, na jm ä psych ia tram i, napr. v súv is los ti s to x ik o m á n ia ­mi, p ríznakm i vážne jš ích p s y c h ic k ý c h o c h o ­

rení a pod.Tím poradne tvo rí psycho lóg a dve psycho lo ­

gičky: PhDr. Ivan Rapoš, k to rý ju v súčasnos ti vedie. PhDr. M ária K rýs lová a PhDr. D anka B ab incová. Všetci p racovn íc i sú p ln e kva lifi­kovan í a m ajú 20 - 3 0 ro kov o d b o rn e j praxe (v oblasti p ed agog icko -psycho log ického pora ­denstva, ško lske j p sycho ló g ie , p red m a n že l­ského, m anže lského a rod inného poradenstva, psychoterapie, vzdelávania dospe lých a pod.). Č lenovia odbo rného tím u abso lvovali sociá lno- p s y c h o lo g ic k é , p o ra d e n s k é , resp . p s y c h o te ­rapeutické výcviky, stáže, supervíziu a prešli šp ec ia lizovaným i ku rzam i (napr. e fektívna ko­m unikácia a riešenie konflik tov, m ediácia , faci- litácia, vy jed n á van ie , m a na žé rske z ru č n o s ti, a u to gé n n y tré n in g a hypnóza , lo g o te ra p ia , te ­rapia vn ú to rné h o sys tém u o s o b n o s ti, ana lýza snov a m ý tov a pod .)

Klientela psycho log icke j po radne zam eranej na v yso ko ško lá ko v sa vyznaču je u rč ito u ho- m ogénnosťou pokia ľ ide o vek, ž ivotnú ne/skú- senosf, o so b n o s tn ú ne/zre los f; z b io d ro m á l- neho h ľad iska zasa vä čšou perspektívnosťou .

ča sovým p rie s to ro m na zm eny, a le prevažne aj v ä č š o u fle x ib iln o s ťo u k lie n to v , o d va h o u i o ch o to u pokúšať sa zm eniť seba sam ého, p rehodnocovať svoje vzťahy, reflektovať ž ivot­

ný štýl.Relatívne h o m o g é n n a je ú roveň in te le k to ­

vých kapacít k lien te ly v nad p riem e rn om a vy ­so ko n ad p riem e rn om pásm e, čo p s y c h o ló ­gov i u m ožň u je využívať v p o radenske j p ráci aj rac ioná lne prvky, a rgum en tác iu , abs trakc iu a gene ra lizác iu , up la tňovať aj teo re tické poz­natky psycho lo g ických a príbuzných disciplín.

S ystem aticky a prehľadne kategorizovať p rob ­lém y, s k to rým i š tuden ti navštevujú po radňu , n ie je je d n o d u c h é . Id e n tifik á c ia ťa ž isko vé h o p ro b lé m u je čas to nám e tom n ie ko lkých stre t­nutí psycho ló ga s k lientom . N iekedy sa ukáže, že p ô vo d n e uvádzaný p rob lém nie je n a jp o d ­statne jší. M nohé p rob lé m y zasahu jú viacere ob las ti š tu d e n tovh o života. K lienti čas to neve­d ia nájsť p ríč inu svo jich p sych ických či s o ­m a tic k ý c h ťažkostí, z lyhan í, n e d o ro zum e n í, ko n flik to v , a p ráve p re to navštív ia po radňu .

Z d lh o ro čn e j p raxe P sych o lo g icke j po radne pre vyso koško lákov UK vyp lynu la nasledujúca ka te g o rizá c ia p rob lé m ov jej k lien te ly:

I. Š tud ijné prob lém y1 . Zlyhávanie - predskúškové stavy (strach,

úzkost), neúspechy na skúškach (následné reakcie, strata sebadôvery). nespoko|nosf s dosiahnutými výsledkami(úvahy o zanechaní štúdia) a pod.

2. A d ap tačné p rob lé m y - súv is iace s vy tvo ­rením p rim e rane j te c h n ik y a sys tém u v yso ko ­ško lské h o š tú d ia (p ráca so š tu d ijn ým m ate ­riá lom , o rga n izác ia š túd ia , š tud ijné návyky), obavy z p rech o d u d o praxe.

3. O rie n tá c ia a reo rien tác ia - po sko nče n í strednej ško ly, vo lba špecia lizácie, zm ena š tu ­d ijného odbo ru , katedry, faku lty, vysokej školy, zanechan ie š túd ia .

II. P artnerské prob lém y1. K on flik ty a krízy - p och yb n o s ti o zm ysle

a perspektíve vzťahu, nedo rozum en ia , hádky, o dcu d ze n ie , h od n o to vý nesú lad, nevy jasne ­né partne rské (m anže lské) ro ly, žiarlivosť, ne ­vera, z lyhávan ie v rod ičovske j ro le a pod.

2. R ozchod (rozvod) - p red a porozchodové (ro zvod o vé ) s tavy a reakc ie .

3. S exuá lne p ro b lé m y - n e in fo rm o van o s t' o sexe, s tra ch zo sexu, z lyhá va n ie , p ro b lé ­m y se xuá ln e j identity, deviácie, hom osexualita

a pod.

III. In terpersonálne prob lém y1. K on flik ty - nezhody, hádky a n ed o ro zu ­

m enia - s ro d ič m i, p e d a g ó g m i, p ria te ľm i, sp o lu b ýva jú c im i, sú rod e n cam i, v š iršej rod ine

a pod.2. O sam e losť - so c iá lna a lebo partnerská.

3. A d a p tác ia - o d lú če no sť o d dom ova , ro d i­ny, partnera , ku ltú rn e o d lišností (na jm ä u za­h ran ičn ých š tudentov) a pod.

IV. E xistenciá lne prob lém yP rognózovan ie ind iv iduá lne j ž ivo tne j cesty,

ž ivo tné h od n o ty , filozo fia a zm yse l ž ivota (po ohyb n o s ti a krízy) a pod.

V. S e b a p o zn a n ie , o p tim a liz á c ia , p reve n c ia

O bjektívne posúden ie osobnostných kapacít, zlepšenie psych ických funkcií, výkonnosti, fu n ­g ov a n ia vo vzťahoch , p s y c h o h y g ie n a . re la ­

xácia a pod .

V I. D u š e v n é p o ru c h y (h ra n ič n é p o ru c h y

a s ta vy )1. P o ruchy - e nd o g én n e p sych ické póru

chy (in ic iá lne p sycho tické pre javy), p sych ické p o ru ch y p sycho g é nn e j e tio lóg ie (neurózy, psycho p a tie ) su íc idá lne m yš lienky a pod

2. N ávyky - fa|čem e. a lko h o lizm u s , to x ik o ­

m ánie a p od3. P sych o som a tické ťažkosti

VII. InéInform ácie, odpo rúčan ia na iných odb o rn í­

kov; rodič ia, príbuzní, priatelia, partneri k lientov a potencíoná lnych klientov, konzu ltácie o m ož nostiach p o m o c i č loveku , k to rý sa nem ôže a lebo n echce s ta f k lie n to m a pod

Popri ind iv iduá lne i poradenske i p ráci s klient mi, k to rá tvo rí taž isko p ráce poradne , sa v nej rea lizova li aj P sych o lo g ické pora d e nské s k u ­p in y T ie sa zo s ta v u jú v in d ik o v a n ý c h p rip a d o c h z klien tov po ra d n e k to rí su v indnn duá lne i psycho log icke i starostlivosti Využitie skupinové) dynam iky a ap likác ia vhodne zvo ­lených s k u p in o vých te ch n ik u m ožňu ie často ovp lyvn iť aj také typy p rob lé m ov , p ri k to rých by b o li p o s tu p y ind iv id u á ln e h o poradenstva

m á lo úč inné.S m im o ria d n ym o h la so m sa stre táva Kurz

efektívne j ko m un iká c ie a riešen ia konflik tov , k to rí p racovn íc i po ra d n e p rav ide lne o rg a n izu ­jú p re záu je m co v zo vše tkých fa kú lt U n ive rz i­ty K om enského .

V yso ko ško lské š tú d iu m sprevádza jú aj ťaž­kosti. pochybnosti, p rob lém y, konflik ty a krízy. V äčšina š tu d e n tov si s n im i p o ra d í v las tným i s ilam i, a le b o s p ris p e n ím n a jb liž š ie h o o k o ­lia. M n o h í však vyh ľad á va jú aj p ro fe s io n á ln u p o m o c v P s y c h o lo g ic k e j p o ra d n i p re vyso ­ko ško lá ko v UK. k to rá síce fu n g u je na pôde ško ly , no je to nezávislá služba pre študentov, kto rí ju navštevu jú d o b ro vo ln é a z v las tného s lo b o d n é h o rozhodnutia . Dôležité je. aby bol poradenský vztah vybudovaný na báze dôvery a o tvorenosti, aby sa k lient presvedčil, že s ním pracuje osobnostne i profesionálne kom pe ten t­ný č lovek so zá ruko u d isk ré tnos ti. N evyhnut­ným p redpok ladom úspešnosti psycho log icke j poradenske j p ráce je aktívna spolup ráca klien­ta. O ptim á lne je. k e d študent aktívne rieši svo| p rob lém s prispením a p o d p o rou psychológa. S p o lo čn e h ľadajú p ríč iny a súv is losti, uvažujú o m o žných s tra tég iách a a lte rna tívach riešení. P sych o ló g m á v ta kých to p ríp a do ch ro lu p o ­ra d cu , a s is te n ta a s p r ie v o d c u pri zd o lá va n í ú ska lí te jto e ta p y ž ivo tne j ces ty . T a ký to p rí­s tu p m á n ie ko lko perspek tívnych pozitívnych d ô s le d k o v : P o s ilň u je sa d ô v e ra k lie n ta vo v las tné sily a s c h o p n o s t p o ra d it si s p o d o b ­ným i p rob lé m am i v b ud ú cn os ti. Š tuden t má m o ž n o s f ro zpo zn a ť ú č in n é s trá n ky svo jich s tra tég ií riešen ia p ro b lé m o v a ko rigovať tie, k to ré sú neefektívne. U čí sa n ies t zo d p o v e d ­nosť za v lastný ž ivo t a rozhodnu tia .

P h D r. Iva n R ap o š

10

Scientitic English - Latin of the presentKonferencia s týmto mottom sa konala na pôde Prírodovedeckej

fakulty UK v dňoch 16. a 17. januára 2003. V spolupráci s Britskou radou a Asociáciou jazykových centier vysokých škôl (CASAJC/CERCLES) ju zorganizovala Katedra jazykov PriF UK. Účastníkm i konferencie boli hlavne učitelia angličtiny na prírodovedeckých fakultách z Českej repub­liky, Maďarska, Poľska, Rakúska a S lovenska. Garantom podu jatia bol dekan fakulty doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc., ktorý tiež konferenciu ofi­ciálne otvoril. Vo svojom príhovore prednesenom so šarmom a vo veľmi peknej angličtine vyzdvihol význam angličtiny pre vedeckých pracovníkov. Zvlášť zdôraznil, aká je dôležitá pre odborníkov v oblasti všetkých prírod­ných vied. Vyjadril tiež nádej, že konferencia s takým to zameraním nie je jediná a že sa na PriF UK m ožno začína tradícia podobných stretnutí.

Pracovnú časf konferencie otvoril David Hill, anglický lingvista, botanik a básnik, pôsobiaci v súčasnosti v Maďarsku, ktorý vo svoje j prednáške okorenenej anglickým humorom hovoril o rýchlych a neodvratných zme­nách v modernej angličtine. S veľmi dôležitým i príspevkami vystúpili Dr. A. Moravčíková a Dr. S. Blašková z Jazykového centra UK a Dr. L. Rovano- vá z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Dr, A. Moravčíková hovorila o spolupráci univerzitných jazykových centier a katedier v strednej Európe v intenciách odporúčaní Bolonskej deklarácie, ktorú spolu s 29 európsky­mi krajinam i podpísa lo aj S lovensko. O novom postavení tých to centier v súvislosti s rozširovaním Európskej únie a o nových požiadavkách na absolventov vysokých škôl v rámci európske j integrácie inform ovala Dr.S. Blašková. Dr. L Rovanová vo svojom príspevku upozornila na to, aké sú v rámci EÚ dôležité všetky jazyky, ktoré by pre Európana už nem ali byť „cudzie“ .

V ďalšej časti konferencie si účastníci vypočuli hlavne príspevky zame­rané na praktické otázky vyučovania angličtiny a každé zúčastnené jazy­kové centrum oboznám ilo prítomných so svojím postavením na univerzite alebo fakulte (rozsah a obsah výučby, podpora zo strany vedenia a pod ).

Súčasťou konferencie bola výstava a predaj anglickej odbornej a m eto­dickej literatúry, recepcia a formálne i neformálne diskusie.

PhDr. Toska Mistríková

Spoplatnenie štúdia možno už ad septembraMinisterstvo školstva v týchto chvíľach pracuje na novele zákona o vy­

sokých škoiách. Navrhuje do zákona včleniť stať o zavedení školného vo výške 1 0 - 2 0 % nákladov školy na študenta, a stať, že časť vybraných pe­ňazí sa má uložiť do štipendijného fondu. Návrh by mal byť hotový ku kon­cu marca, a ak sa ho podarí vo vláde i v parlamente rýchlo schváliť, študenti by mohli začať platiť školné už od septembra.

Minister školstva Martin Fronc povedal, že je to krok k harmonizácii európ­skeho priestoru. „Trinásť krajin Európskej únie má zavedené poplatky, všet­ky zhruba vo výške to - 20 % študijných nákladov. Keby sme nezaviedli poplatky na vysokých školách, nemohli by sme ich vyberať od iných členov únie. “

Štipendií bude viac a budú vyššieAby školné neohrozilo skupinu finančne slabších rodín, ministerstvo zá­

roveň pracuje aj na vyhláške o sociálnych štipendiách. Navrhuje zvýšenie hranice sociálnych štipendií. Hoci presnú výšku tejto hranice dnes ešte mi­nister nevie povedať, mieri vysoko: „Chcel by som, aby sa vytiahla kdesi na hranicu životného minima na člena rodiny. " Zároveň však opatrne priznáva: „Problém je, aby sme to dokázali finančne pokryť. “

Ministerstvo chce stanoviť kritériá na sociálne štipendium tak, aby bolo je ­ho poberateľov oveľa viac ako dnes. Táto hranica sa ostatne posúva tak­mer každý rok - kým ešte pred dvoma rokmi stačilo na štipendiá 10 mil. ko­rún, vlani to už bolo 40 mii. a tohto roku už vyše 100 mil. korún.

Výšku školného možno určia školyHoci sociálne štipendium pokryje školné, ostatné náklady - stravu, uby­

tovanie, učebné pomôcky či dopravu si bude musieť vysokoškolák aj naďalej platiť zo svojho: „M usi s i uvedomovať, že p ia ti," vysvetľuje M. Fronc.

Pôžičky na vysokoškolské štúdium nebude poskytovať na to určený štátny fond, ale priamo jednotlivé banky. O podmienkach pôžičiek a ich výške sa s nimi rokuje.

Ministerstvo uvažuje aj nad tým, že by nechalo na školách, aby si samy stanovili výšku školného v príslušnom rozmedzí. „Ak bude m ať škola málo študentov, môže ich prilákať tým, že Stanovi školné na minimum. Naopak, škola s vysokými nákladmi si môže stanoviť hornú sumu, “ hovorí M. Fronc.

Tento návrh zatiaľ ostáva otvorený.

Priemerné mesačné výdavky študentov (december 2002)

Mimo domácnosti rodičov:u bytov cestovné strava Stud potreby osob potreby vol. tas prístr. vyb spolu

770 620 1 580 340 700 470 440 4 920

U rodičov:50 410 700 490 820 610 560 3 640

SME, 28. 1. 2003

Zahraničná partnerská návštevaPočas svojho pobytu na Slovensku v dňoch 14. - 17. januára 2003

navštívili Evanjelickú fakultu UK členovia predsedníctva Výboru pre cirkevnú spoluprácu a misiu Svetového luteránskeho zväzu (SLZ) v Nemecku. Reiner Kiefer - evanjelický kňaz v Stuttgarte a spiri­tuál teologického domova, Michael Hubner - evanjelický kňaz v Erlangen a Hannelene Jeske - vedúca zásielkovej služby organizácie Martin- Luther-Bund (MLB) sa osobne stretli s vedením a pracovníkmi EBF UK, s ktorými dlhoročne spolupracujú a udržiavajú vzájomné partnerské kon­takty. Keďže organizácia MLB pravidelne podporuje fakultu dodávaním nemeckých periodík a literatúry, diskutovali s pracovníkmi fakultnej kniž­nice o ďalších možných formách pomoci a zisťovali, o aký druh literatúry majú záujem a aké knižné zväzky im chýbajú

Martin-Luther-Bund je ekumenicky zameraná organizácia, ktorá pod­poruje luteránske cirkvi v diaspóre zasielaním literatúry, asistenciou pri vydávaní kníh, zásobovaním cirkví periodickou tlačou a knižnými pomôc­kami pre farárov. Organizuje tiež odborné vzdelávacie a jazykové se­mináre, finančne podporuje jazykové kurzy pracovníkov cirkvi, poskytuje ročné a postgraduálne štipendiá, ako aj pôžičky a finančné príspevky pre projekty. -emka-

P U B LI KÁ CIE VYDANÉ VO VYDAVATEĽSTVE UKv októbri 2002 - januári 2003

Ceny publikácii sú bez DPH

Študijná literatúra

Bada, V.: Základy klinickej elektrokardiograme Bandy. J.: Úvod do exegézy Starej zmluvy Benkovičová, J. a kol.: Praktické jazykové cvičenia

z ruského jazyka I Bizubová, M.: Základy geológie pre geografov Buchvald, J. - Buchvald, D.: Dermatoveneroióg;a Dobríková, M. - Vlčanová, M.: Základy bulharčiny

Teória a praxHrašna, M. a kol.: Úvod do štúdia environmentálnej geologie Hruškovič, I. - Kalesná, K. - Štefanovič, M.:

Svetové právne systémy Judák, V.: Učebné texty z cirkevných dejín

pre študentov dialkového štúdia KoJJárik, T.: Socialna psychológia prace Komárik, E.: Metódy vedeckého poznávania človeka Kromka, M. - Bedrna, Z.: Hygiena pôdy Letovancová, E.: Psychológia v manažmente Llntnerová, O.: Vplyv ťažby nerastných surovín

na životné prostredie Orgoňová, O.: Slovensko-francúzske jazykové vztahy Országhová, Z. - Puchala, P.: Biológia vrabca poľného.

Passer montanus (Linnaeus. 1758)Poliaková, E.: Výchova k manželstvu, rodičovstvu

a intímnym vzťahom Pospíšil, M. a kol.: Biológia človeka 2 Senderáková, D.: Vlnová optika. Vybrané kapitoly Sklenáriková, Z. - Čižmár, J.: Elementárna geometria

euklidovskej roviny Sopóci, J.: Sociológia politiky Šimonovičová, A. - Pavličková, K. a kol.:

Základy mikrobiológie pre environmentalistov Štraus, F.: Základy informačnej analýzy verša Zaviačič, M. a kol.: Kompendium patológie. 1. die

Všeobecná patológia a onkopatológia Zaviačič, M. a kol.: Kompendium patológie. 2. diel

špeciálna patológia Zelenský, I. a kol.: Seminár a cvičenie z analytickej chémie

Ostatná literatúra50 rokov Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave Acta Geologica UC 57/2002 Acta Mathematica UC LXXI/2002.1 Acta Zoologica UC, vol. 44 2002 AFRNUC Botanica41Bibliografia 2001. Publikačná činnosť pracovníkov

Jesseniovej lekárskej fakulty UK v roku 2001 Geographica 42Historica XLV. Pamätnica k 50. výročiu študijného odboru archívnictvo

a pomocné vedy historické FIF UK v Bratislave Index Seminum 2002Klinická pediatria I. zborník k 50. výročiu vzniku

1. detskej kliniky LF UK a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Paedagogica Specialis XXI Philosophica XXXIII Proceedings of 3rd SSSI Rossica Bratislavensia IZborník Pedagogika zrakovo postihnutých v teórii a praxi Študijný program Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK

Sk 100.- Sk 33.-

Sk 360.- Sk 112- Sk 228-

Sk 247.- Sk 106.-

Sk 116.-

Sk 164 - Sk 116,- Sk 170.- Sk 106.- Sk 99,-

Sk 192.-

Sk 90.-

Sk 28,- Sk 212,- Sk 120.-

Sk 264.- Sk 130.-

Sk 116.- Sk 65 -

Sk 298,-

Sk 298 - Sk 80 -

11

Je nesporné, že ce lo ž ivo tn é vzdelávanie, t.j. vzdelávanie seniorov, vô be c n ie je , ako n ie ke d y p oču je m e , len „m ó do u ", a le p reds tavu je význam ný a poz itívny s p o lo č e n sko -e ko n o m ický faktor. S p o lo če nsko -e ko no m ický preto , le b o ko n tinuá lne sa vzd e láva júc i s ta rš í o bča n ia v p o s tp rod u k tivno m veku n ie sú bezradne vystaven í p rú d u s tá le nových in form ácií, s p o je n ých s výs ledkam i eno rm n é ho vývoja vedy a te ch n iky za p o s le d n é ro ky („m ad race o f te ch n o lo g ie s ") a o d s u n u tí na o k ra j sp o lo čn os ti, č o n ep o ch ybn e p ô s o b í na ic h p s y c h ic k ú i fyz ickú ko n d íc iu a n ako n iec vyúsťuje d o p ro b ­lém u p re ce lú spoločnosť. A že stále viac sen io rov v c iv ilizovanom svete s i uvedom uje, že vo vlastnom záujm e je treba držať k rok s dobou, dokazuje úm erne narastajúci záujem o rôzne fo rm y štúd ia na univerzitách tretieho veku (UTV). Starší č lovek, a le najm ä ten, kto b o l ce lý ž ivot aktívny, nem á spravid la vôbec tendenciu b yť len pasívnym užívateľom dôchodku, a le naopak veľm i rád prim erane pokraču je v p rijím an í stá le nových, „up -to -d a te “ in fo rm á c ií a zapája sa d o d ian ia o ko lo seba.

V zde lávan ie seniorov nie je m ódouNašou UTV UK v Bratislave prešlo takto za po­

sledné roky v rôznych študijných odboroch nie- kolko tisíc poslucháčov a z vlastnej skúsenosti, ako súčasnej poslucháčky, ale aj absolventky dvoch študijných odborov môžem potvrdiť, že prá­ca nás „starších študentov“ je čulá a intenzívna.

Našu UTV reprezentuje tiež aktívna medzinárod­ná kooperácia. V prvom rade dôležité je členstvo a práca vo významných organizáciách ako sú:

- AIUTA - International Assotiation of Universities o f the Third Age so sídlom v Paríži, ktorá má konzultačný status s ekonom icko-sociálnou ra­dou OSN;

- EFOS - European Federation of Older Students at the Universities so sídlom v Namur (Belgic­ko) a vo Viedni (Rakúsko).Okrem členstva a práce v uvedených dvoch

vrcholových organizáciách spolupracujeme aktív­ne s celým radom zahraničných univerzít (Viedeň, Innsbruck, Groningen. Brno. Berlín...), ale najmä s Univerzitou v Ulme (SRN), ktorá predstavuje významné centrum pre „Všeobecné ďalšie ve­decké vzdelávanie“ , známe ako ZAWIW (Zentrum ftir Allgemeine Wissenschaftliche Weiterbildung), Práve cez toto centrum sa naša UTV podieľa ak­tívne na projektoch:- Európske kultúrne ded ičstvo - Kultúra chleba

(vedie Dr. S. Dillnbergerová),- Štúdium ako prevencia p re d izoláciou starších

ľudí (vedie PhDr. N. Hrapková, PhD.).Doterajšie výsledky štúdií k týmto projektom,

na ktorých spolupracovali naši seniori, boli pred­nesené na medzinárodnej konferencii ZAWIW, konanej v r. 2001 na Univerzite v Ulme, ako aj v rozšírenej a doplnenej form e na XXI. Kon­grese AIUTA v r. 2002 v Ženeve. Obe práce sa stretli so záujmom a pozitívnym ohlasom a v širo­kej diskusii boli hodnotené ako cenný konkrétny príspevok k daným témam z pohľadu a skúseností

našej krajiny Treba doplniť, že práve výsledky slovenského prieskumu vzdelávania seniorov boli zaujímavé pri kom parácii podobnei austrálskej práce, ktorú z pohľadu štúdia zdravotného vplyvu vzdelávania na seniorov prezentoval prof R. Swin­dell, Griffith University v Brisbane.

Významný dôraz pri dälšom vzdelávaní senio­rov, hlavne v programoch ZAWIW, sa kladie na prácu s novými médiami a oblasť informatiky (PC, internet, E-mail, Chating...), k čomu bol pod náz­vom „Learning together over Internet“ v r. 2001 venovaný celý odborný seminár, tiež za účasti a spolupráce našej UTV UK. Následne sa UTV UK stala partnerom pre riešenie trojročného pro­jektu Sokrates Gruntvig pod názvom EuCoNet.

XXI. Kongres AIUTA v oktobrl 2002 v Žene­ve na ktorom som sa ako poslucháčka UTV mala m ožnost zúčastnil sa niesol pod heslom .Skú­senosť s tariich v službách budúcnosti" Ageand Experience m th9 Service ot the Future) V prednáškach a diskusiách účastníkov z celého sveta sa veľmi často opakovala nutnost kooperá­cie mladej a staršej generácie, využitie a odovzdá­vanie ž ivotných skúseností dälej a obojstranné uvedomenie si nutností odstraňovania celosveto­vé narastajúcej bariéry medzi generáciami. Akési premostenie („bridge"), ktoré odovzdáva skúse­nosti smerom k mladým a poskytovanie nových, progresívnych In form ácií sm erom k seniorom .

Poslednou aktivitou našej UTV v r. 2002 bolo usporiadanie seminára „Vzdelávanie seniorov a nové trendy pre tretie tis ícročie“ v mesiaci novembri v Bratislave. Zúčastn ilo sa ho spolu 18 zahraničných hostí, zástupcovia EPOS (Vie­deň). univerzít z Berlína, Viedne, Groningenu, Br­na, samozrejme našich slovenských univerzít, ale aj my, poslucháči UTV.

Čo povedať na záver? Ak zhrnieme hlavné myš­lienky vyššie uvedených akcií, diskusné príspevky, aktivity a skúsenosti kolegov zo všetkých kútov sveta (a dovolím si povedať tiež vlastné), výsled­nicou je, že celoživotné vzdelávanie, ktoré nám umožňuje tiež naša UTV UK, dáva nám, seniorom, nielen pocit vnútornej spokojnosti, mobilizuje psy­chický potenciál a samozrejme pozitívne tak pô ­sobí aj na našu fyzickú kondíciu Ako seniori sa vôbec nemusíme cítiť odstavení, ba práve naopak s chuťou a „zvedavosťou" si rozširujeme register informácií na tiež „našej“ Alma Mater

Ing. Pavla Lutonská, UTV UK Bratislava

8

NAŠA UNIVERZITA spravodaj Univerzity Komenského v Bratislave • Vydáva Univerzita Komenského • Adresa Šafárikovo nám č 6. 818 06 Bratislava • Tel 59 24 41 11 • e-mail OVSV@rec.umbask • http://www umbask, položka Rektorát UK • Predseda redakčnej rady doc JUDr Peter Kresák. C S c, prorektor UK Členovia RNDr Marím BelluS, MFF UK. doc MUDr Marián Bemadič, CSc , LP UK. prof. ThDr Juraj Bándy, EBF UK. ThUc Marián Gavenda. RKCMBF UK. PhDr Anna Bujnová. CSc , FM UK. doc PhDr Michal Leéko, CSc . FTVŠ UK. doc. PhDr. Ing Peter Dórr, CSc., PDF UK. prof JUDr. Marian Posluch, CSc . PRAF UK. prof MUDr Štefan Straka. DrSc. JLF UK. doc RNDr Lubomír TomáSka CSc . PRIF UK. doc. RNDr. Marián Bukovský, CSc.. FAF UK. prof PhDr Pavol Žigo. C S c, FIF UK • Zodpovedná redaktorka: Mgr Jiřina Hinnerová • Grafická úprava Darina FoldeSová • Tlač Polygrafické stredisko UK • Uzávierka 1. každého mesiaca