Všeobecné požiadavky na elektronické meradlá

Realizované s finan�nou podporou Európskej únie v rámci programu Prechodný fond

Všeobecné požiadavky na elektronické

meradlá

OIM

L D

11

vy

dani

e20

04 (E

)

ORGANISATION INTERNATIONALE DE MÉTROLOGIE LÉGALE INTERNATIONAL ORGANIZATION OF LEGAL METROLOGY

MEDZINÁRODNÝ DOKUMENT

OIML D 11 vydanie 2004


Obsah Predslov ..................................................................................................................................................... 4 1 Úvod………...................................................................................................................................................5 2 Možnosti a oblasti využitia…...................................................................................................................5 3 Terminológia.............................................................................................................................................5 4 Návod na použitie tohto dokumentu v rámci OIML odporú�aní……………........................................8 5 Požiadavky na elektronické meradlá.........................................…………………....................................9 5.1 Všeobecné požiadavky............................................................................................................................9 5.2 Využitie….......................................................................................................................................................9 5.3 Elektronické meradlá vybavené kontrolnými prostriedkami.....................................................................9 5.4 Elektronické meradlá vybavené ochrannými prostriedkami na trvanlivos�..............................................9 5.5 Požiadavky pre prístroje napájané batériou………................................................................................10 6 Schválenie typu.........................................................................................................................................................10 6.1 Dokumentácia.............................................................................................................................................10 6.2 Všeobecné požiadavky ........................................................................................................................10 6.3 Prevádzkové skúšky.............................................................................................................................11 6.4 Skúšky trvanlivosti.................................................................................................................................11 6.5 Program skúšania.................................................................................................................................11 6.6 Skúšobné postupy.................................................................................................................................11 6.7 Po�et vzoriek podrobených skúškam….................................................................................................11 6.8 Skúšané zariadenie…............................................................................................................................11 7 Prvotné overenie........................................................................................................................................................12 8 Ur�enie stup�a závažnosti skúšok...........................................................................................................................12 8.1 Úvod……….............................................................................................................................................................12 8.2 Úrovne závažnosti pre klimatické skúšky...............................................................................................................12 8.3 Úrovne závažnosti pre mechanické skúšky.............................................................................................................14 8.4 Úrovne závažnosti pre mechanické skúšky elektrické.............................................................................................14 8.5 Prístroje napájané batériami…….............................................................................................................................16 9 Prevádzkové skúšky (všeobecné).............................................................................................................................17 9.1 Predbežné poznámky…........................................................................................................................17 9.2 Zhrnutie skúšok…..................................................................................................................................17 10 Prevádzkové skúšky (klimatické)..........................................................................................................................20 10.1 Stále teploty………...............................................................................................................................................20 10.2 Vlhké teplo.............................................................................................................................................................21 10.3 Voda............................................................................................................................................................23 10.4 Atmosférický tlak…..............................................................................................................................23 10.5 Piesok a prach.....................................................................................................................................24 10.6 So�ná hmla..........................................................................................................................................24 11 Prevádzkové skúšky (mechanické)......................................................................................................................25


11.1 Vibrácie…..................................................................................................................................................25 11.2 Mechanický otras...............................................................................................................................26 12 Prevádzkové skúšky (elektrické, všeobecné).......................................................................................................27 12.1 Vysokofrekven�ná odolnos�...............................................................................................................27 12.2 Elektrostatický výboj...........................................................................................................................29 12.3 Magnetické pole silnoprúdu................................................................................................................30 12.4 Impulzy (prechodové) na signálnych, dátových a kontrolných vedeniach..........................................31 12.5 Nárazové zmeny na signálnych, dátových a kontrolných vedeniach..................................................32 13 Prevádzkové skúšky (elektrické, sie�ového prívodu)..........................................................................................33 13.1 Kolísanie DC napätia sie�ového prívodu.............................................................................................33 13.2 Kolísanie AC napätia sie�ového prívodu.............................................................................................33 13.3 Kolísanie AC striedavého napätia.......................................................................................................33 13.4 Poklesy sie�ového AC napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia……........................................34 13.5 Impulzy (prechodové) na sie�ovom prívode AC a DC.........................................................................35 13.6 Poklesy napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia na sie�ovom prívode DC…….......................36 13.7 Drobné kolísanie na sie�ovom prívode DC..........................................................................................37 13.8 Nárazové zmeny na vedeniach sie�ového prívodu AC…....................................................................38 14 Prevádzkové skúšky (elektrické, napájané batériou)..........................................................................................39 14.1 Nízke napätie vnútornej batérie (nepripojenej k sie�ovému prívodu)..................................................39 14.2 Napájanie z externých 12 V a 24 V autobatérií ..................................................................................40 Príloha A – Posudzovanie trvanlivosti.......................................................................................................................43 A.1 Úvod………...........................................................................................................................................43 A.2 Charakteristika ochrany trvanlivosti.......................................................................................................43 Príloha B – Prostriedky na skúšanie barometrického tlaku....................................................................................45 B.1 Úvod………...........................................................................................................................................45 B.2 Prostriedky na skúšanie barometrického tlaku......................................................................................45 Príloha C –Použitá literatúra a poznámky................................................................................................................47


Predslov

Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu (OIML) je celosvetová medzivládna organizácia, ktorej hlavným cie�om je harmonizácia predpisov a metrologickej kontroly, ktorú vykonávajú národné metrologické služby alebo príbuzné organizácie jednotlivých �lenských štátov.

Dve hlavné kategórie publikácií vydaných OIML:

•Medzinárodné odporú�ania (OIML R), �o sú modelové predpisy, ktoré sú základom pre metrologické charakteristiky požadované od ur�itých meradiel a ktoré špecifikujú metódy a zariadenia pre kontrolu ich zhody, �lenské štáty OIML implementujú tieto Odporú�ania v najvyššej možnej miere.

•Medzinárodné dokumenty (OIML D), ktoré majú informatívny charakter a sú ur�ené na zlepšenie práce metrologických služieb.

Návrhy OIML Odporú�aní a Dokumentov pripravujú technické výbory a podvýbory, ktoré založili �lenské štáty. Taktiež niektoré medzinárodné a regionálne inštitúcie sa formou konzultácií podie�ajú na príprave týchto dokumentov.

Medzi OIML a ur�itými organizáciami ako napr. ISO a IEC vznikla dohoda o spolupráci s cie�om vyhnú� sa protichodným požiadavkám. Z tohto dôvodu výrobcovia a používatelia meradiel, skúšobné laboratória at�. môžu využi� sú�asne publikácie od OIML aj od �alších inštitúcií.

Medzinárodné odporú�ania a Medzinárodné dokumenty sú publikované vo francúzštine (F) a angli�tine (E) a sú predmetom pravidelnej revízie.

Táto publikácia bola pripravená technickým podvýborom OIML TC 5/SC 1 Elektronické prístroje. Pred vydaním bola schválená Medzinárodným výborom legálnej metrológie v roku2004.

Publikácie OIML sú prístupné na web stránke OIML vo formáte PDF. �alšie informácie o publikáciách OIML môžete získa� na riadite�stve organizácie, ktoré sídli na adrese:

Bureau International de Métrologie Légale 11, rue Turgot - 75009 Paris - France

Telefón: 33 (0)1 48 78 12 82 Fax: 33 (0)1 42 82 17 27 E-mail: [email protected] Internet: www.oiml.org


Všeobecné požiadavky na elektronické meradlá 1 Úvod

1.1 Hlavnou úlohou tohto medzinárodného dokumentu je poskytnú� technickým výborom a podvýborom OIML pokyny pri zavádzaní príslušných požiadaviek na metrologické skúšky funk�nosti pre ovplyv�ujúce veli�iny, ktoré môžu vplýva� na meradlá uvedené v Medzinárodných odporú�aniach.

Okrem toho tento dokument môže poskytova� poradenstvo �lenským štátom OIML pri implementácii Odporú�aní OIML do ich národnej legislatívy obzvláš� pri výbere stup�ov náro�nosti, ktoré doposia� nie sú popísané v príslušných Odporú�aniach ale sú ponechané v kompetencii �lenského štátu.

1.2 Na základe informácií obsiahnutých v IEC a ISO normách a na základe skúseností expertov, ktorí spolupracovali na ich podrobnom vypracovaní, tento dokument poskytuje radu technickým výborom a podvýborom pri výbere vhodných skúšok pre meradlá pri�om berie do úvahy prevádzkové faktory a faktory prostredia pri ich používaní.

1.3 Skúšobný rozsah ovplyv�ujúcej veli�iny a stupe� náro�nosti by mal by�, pokia� je to možné vybraný zo stup�ov navrhovaných v tomto dokumente, pri�om sa berú do úvahy podmienky použitia príslušných meradiel a najnovších IEC a ISO noriem týkajúcich sa danej oblasti.

1.4 Technické výbory a podvýbory zodpovedné za príslušné Medzinárodné odporú�ania môžu:

• stanovi� skúšobné postupy a špeciálne stupne náro�nosti (vyššie alebo nižšie) v Odporú�aniach odlišné od tých, ktoré sú špecifikované v tomto Dokumente, ktoré budú vhodnejšie pre špecifické meradlá alebo prostredia.

• využi� odbornosti a znalosti technických výborov a podvýborov OIML alebo iných organizácií za ú�elom vývoja špeciálnych skúšobných postupov a podmienok neuvedených v OIML D 11.

2 Možnosti a oblasti využitia

2.1 Tento Medzinárodný dokument ur�uje všeobecné metrologické požiadavky aplikovate�né na meradlá a opisuje skúšky pre overenie zhody meradiel s týmito požiadavkami.

2.2 Tento dokument musí by� braný do úvahy technickými výbormi a podvýbormi OIML ako základ pre ustanovenie �iastkových požiadaviek, na ovplyv�ujúce veli�iny a skúšok ktoré budú ur�ené v Medzinárodných odporú�aniach aplikovate�ných na príslušné kategórie meradiel (�alej len „príslušné Odporú�ania“).

2.3 Príslušné Odporú�ania smú upres�ova� požiadavky špecifikované v tomto Dokumente pre elektronické zariadenia alebo také, ktoré nie sú striktne elektronické.

Poznámky:

(1) Tento Dokument nepokrýva technické požiadavky na meradlá, tieto požiadavky sú dané v príslušnom Odporú�aní. Napr. požiadavky na nulovacie alebo sú�tové zariadenia ap. nie sú obsiahnuté v tomto Dokumente.


(2) Tento Dokument neur�uje aspekty také ako elektrická bezpe�nos� alebo emisie elektromagnetických javov vyžarovaných prístrojom. Pokyny pojednávajúce o tomto aspekte by mali by� v súlade s použite�nými medzinárodnými, regionálnymi a národnými predpismi, �asto podrobne opísanými v normách.

(3) Tento Dokument neur�uje aspekty týkajúce sa softvéru. V �ase prípravy tejto verzie OIML D11, technický výbor a podvýbor OIML TC 5/SC 2 pripravuje samostatný dokument pojednávajúci o tomto predmete.

3 Terminológia

Niektoré definície použité v tomto Medzinárodnom dokumente sú v súlade s Medzinárodným slovníkom základných a všeobecných termínov v metrológii (VIM) [1].

Pre ú�ely tohto Medzinárodného dokumentu sú uvedené nasledovné definície a skratky.

3.1 Elektronické meradlo

Meradlo ur�ené na meranie elektrických alebo neelektrických veli�ín používajúce elektronické prostriedky a/alebo vybavené elektronickými zariadeniami.

Poznámka: Pre potreby tohto Dokumentu, prídavné zariadenie, ktoré je tiež predmetom metrologickej kontroly, je považované za �as� meradla.

3.2 Elektronické zariadenie

Zariadenie, ktoré využíva elektronické �iastkové zostavy a vykonáva špecifickú funkciu.

Elektronické zariadenia sú zvy�ajne vyrábané ako samostatné jednotky a sú schopné by� nezávisle skúšané.

Poznámky:

(1) Elektronické zariadenie môže by� meradlo (napr. s�ítavacie váhy, elektromer) alebo �as� meradla (napr. tla�iare� alebo indikátor)

(2) Elektronické zariadenie môže by� modul v tom zmysle v akom sa používa v OIML publikácii B 3 „OIML Certifika�ný systém pre meradlá” [2].

3.3 Elektronická �iastková zostava

�as� elektronického zariadenia, ktorá využíva elektronické komponenty a má rozoznate�nú vlastnú funkciu. Napr. zosil�ova�e, komparátory, konvertory.

Poznámka: OIML B 3 [2] obsahuje nasledovnú definíciu „modulu“: Rozpoznate�ná �as� meradla alebo skupiny meradiel, ktoré vykonávajú špecifickú funkciu alebo funkcie, a ktoré môžu by� samostatne hodnotené vzh�adom na predpísané metrologické a technické požiadavky v príslušnom Odporú�aní.

3.4 Elektronický komponent

Najmenšia fyzická jednotka, ktorá používa elektrónovú alebo dierovú vodivos� v polovodi�och, plynoch alebo vákuu. Príklady: elektrónky, tranzistory, integrované obvody.

3.5 Chyba (údaja) [VIM 5.20]

Údaj meradla mínus skuto�ná hodnota zodpovedajúcej vstupnej veli�iny.


3.6 Najvä�šia dovolená chyba (meradla) [VIM 5.21]

Najvyššia hodnota chyby dovolená špecifikáciami, predpismi at�. pre dané meradlo.

3.7 Základná chyba [VIM 5.24]

Chyba meradla zistená za referen�ných podmienok.

3.8 Po�iato�ná základná chyba

Základná chyba meradla zistená pred funk�nými skúškami a hodnoteniami trvanlivosti.

3.9 Porucha

Rozdiel medzi chybou údaja a základnou chybou meradla.

Poznámky:

(1) Porucha je principiálne výsledok nežiaducej zmeny údajov obsiahnutých v elektronickom meradle alebo prechádzajúcich cez elektronické meradlo.

(2) Z definície vyplýva, že v tomto Dokumente „porucha“ je �íselná hodnota vyjadrená meracou jednotkou alebo ako relatívna hodnota, napr. v percentách.

3.10 Významná porucha

Porucha vä�šia ako hodnota špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní (pozri 2.2)

Poznámka: Príslušné Odporú�anie môže upres�ova�, že nasledujúce poruchy nie sú významné, aj ke� prekra�ujú hodnotu definovanú v 3.10:

(a) Poruchy vzniknuté zo sú�asne prebiehajúcich vzájomne nezávislých prípadov (napr. EM polia a výboje) vzniknutých v meradle alebo jeho kontrolných zariadeniach;

(b) Poruchy znamenajúce nemožnos� výkonu merania;

(c) Prechodné poruchy, ktoré sú do�asné odchýlky v údajoch, ktoré sa nedajú interpretova�, zapamäta� a ani prenies� ako výsledok merania.;

(d) Poruchy podnecujúce vznik odchýlok vo výsledkoch merania, ktorých ve�kos� zaznamenajú všetci zainteresovaní na výsledku merania; príslušné Odporú�anie smie upres�ova� podstatu týchto odchýlok.

3.11 Chyba trvanlivosti

Rozdiel medzi základnou chybou po ur�itej dobe používania a po�iato�nou základnou chybou meracieho prístroja.

3.12 Významná chyba trvanlivosti Chyba trvanlivosti vä�šia ako hodnoty špecifikované v príslušnom Odporú�aní.

Poznámka: Príslušné Odporú�anie môže upres�ova�, že chyby trvanlivosti nie sú významné aj ke� prekra�ujú hodnotu definovanú v 3.12, v nasledovných prípadoch: (a) Údaje nemôžu by� interpretované, zapamätate�né alebo prenesené ako výsledok merania; (b) Údaje znamenajúce, že meranie nemôže by� vykonané; (c) Údaje sú zrete�ne tak nesprávne, že je nevyhnutné aby si ich všimli všetci zainteresovaní na výsledkoch merania; alebo (d) Vplyvom zlyhania príslušného ochranného zaradenia trvanlivosti nemôže by� zistená chyba trvanlivosti a nedá sa na �u reagova�

3.13 Ovplyv�ujúca veli�ina [VIM 2.7]

Veli�ina, ktorá nie je meranou veli�inou ale ovplyv�uje výsledok merania.

3.13.1 Ovplyv�ujúci faktor

Ovplyv�ujúca veli�ina, ktorá má hodnotu v medziach limitov predpísaných pracovných podmienok meradla, špecifikovaných v príslušnom Odporú�aní.


3.13.2 Rušenie

Ovplyv�ujúca veli�ina, ktorá má hodnotu v medziach limitov špecifikovaných v príslušnom Odporú�aní ale mimo predpísaných pracovných podmienok meradla.

Poznámka: Ovplyv�ujúca veli�ina je rušenie v prípade ak predpísané pracovné podmienky pre túto ovplyv�ujúcu veli�inu nie sú špecifikované.

3.14 Predpísané pracovné podmienky [prevzaté z VIM 5.5]

Podmienky používania, ktoré udávajú rozmedzie hodnôt ovplyv�ujúcich veli�ín pre ktoré špecifikované metrologické charakteristiky meradla majú leža� vo vnútri daných limitov.

3.15 Referen�né podmienky [VIM 5.7]

Podmienky použitia predpísané pre skúšanie funk�nosti meradla alebo na porovnanie výsledkov meraní.

Poznámka:

Referen�né podmienky merania všeobecne zahr�ujú referen�né hodnoty alebo referen�né rozsahy pre ovplyv�ujúce veli�iny, ktoré ovplyv�ujú meradlo

3.16 Funk�nos�

Schopnos� meradla vykona� jeho zamýš�anú funkciu.

3.17 Trvanlivos�

Schopnos� meradla udržiava� svoje metrologické charakteristiky po�as doby jeho používania.

3.18 Kontrolné zariadenie

Zariadenie, ktoré je zakomponované v meradle a je schopné rozozna� a reagova� na významné poruchy.

Poznámka: „Reagova�“ znamená každú primeranú reakciu meradla (svetelný signál, akustický signál, prevencia meracieho procesu, at�.).

3.18.1 Automatické kontrolné zariadenia

Kontrolné zariadenia, ktoré fungujú bez zásahu operátora.

3.18.1.1 Permanentné automatické kontrolné zariadenia (typ P)

Automatické kontrolné zariadenia, ktoré fungujú v každom cykle merania.

3.18.1.2 Do�asné automatické kontrolné zariadenia (typ I)

Automatické kontrolné zariadenia, ktoré fungujú v ur�itých �asových intervaloch alebo po�as meracích cyklov

3.18.2 Neautomatické kontrolné zariadenia (typ N)

Kontrolné zariadenie, ktoré vyžaduje zásah operátora.

3.19 Ochranné zariadenie trvanlivosti

Zariadenie, ktoré je sú�as�ou meradla, a ktoré je schopné rozpozna� a reagova� na významné chyby trvanlivosti.

3.20 Skúšanie

Séria operácií ur�ených na overenie zhody zariadenia podliehajúcemu skúšaniu (EUT) so špecifickými požiadavkami.

3.20.1 Postup skúšania

Detailný popis operácií skúšania


3.20.2 Program skúšania

Opis sérií skúšok pre ur�ité typy zariadení.

3.20.3 Skúška funk�nosti

Skúška zameraná na overenie �i je EUT schopné splni� jeho zamýš�anú funkciu.

3.20.4 Skúška trvanlivosti

Skúška zameraná na overenie �i je EUT schopné udrža� svoje funk�né charakteristiky po�as svojej životnosti

3.21 Sie�ový zdroj

Primárny externý zdroj elektrickej energie pre meradlo spolu so všetkými �iastkovými zostavami (príklady: elektrická striedavá alebo jednosmerná sie�, generátor, externá batéria alebo iný systém jednosmerného zdroja).

3.22 Napájací konvertor (napájacie zdrojové zariadenie)

�iastková zostava, ktorá premie�a napätie zo sie�ového zdroja na napätie vhodné pre ostatné �iastkové zostavy.

3.23 Pomocná batéria

Batéria ktorá je:

• Namontovaná v meradle alebo pripojená na meradlo, ktoré môže by� napájané tiež zo sie�ového zdroja a

• Schopná úplne napája� meradlo na primeraný �as.

3.24 Rezervná batéria

Batéria ktorá je zameraná na napájanie špecifických funkcií zariadenia pri absencii napájania zo sie�ového prívodu. Príklad: na uchovanie uložených dát.

3.25 Skratky AC Striedavý prúd (Alternating Current)

AM Amplitúdová modulácia (Amplitude Modulation)

ASD Zrýchlenie spektrálnej hustoty (Acceleration Spectral Density)

DC Jednosmerný prúd (Direct Current)

DIS Návrh medzinárodnej normy (Draft International Standard)

EM Elektromagnetický (Electromagnetic)

EMC Elektromagnetická kompatibilita (Electromagnetic Compatibility)

e.m.f. elektromotorická sila (electromotive force)

ESD Elektostatický výboj (Electrostatic Discharge)

EUT skúšané zariadenie (Equipment Under Test)

GSM Globálny systém mobilnej komunikácie (Global System for Mobile communication)

IEC Medzinárodný elektrotechnický výbor (International Electrotechnical Committee)

I/O Vstup/výstup (vzh�adom na porty) (Input / Output (refers to ports))

ISO Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (International Organization for Standardization)

MPE Najvä�šia dovolená chyba (Maximum Permissible Error)

N.A. neaplikovate�né (Not Applicable)

OIML Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu (International Organization of Legal Metrology)

RH Relatívna vlhkos� (Relative Humidity)

RMS Kvadratický priemer (Root Mean Square)


4 Návod na použitie tohto Dokumentu v rámci návrhov OIML Odporú�aní 4.1 Pre každú kategóriu alebo podkategóriu meradiel musí príslušné Odporú�anie bližšie ur�ova�:

(a) Ovplyv�ujúce faktory spolu s predpísanými pracovnými a referen�nými podmienkami,

(b) Rušenia spolu s ich limitmi,

(c) Najvä�šie dovolené chyby pri hodnotení typu, pri prvotnom overovaní, v prevádzke a pri následných overovaniach, ako aj významné poruchy a významné chyby trvanlivosti (pokia� sú aplikovate�né).

4.2 Príslušné Odporú�anie smie špecifikova� dodato�né požiadavky alebo prispôsobi� požiadavky z tohto Dokumentu s oh�adom na zamedzenie výskytu významných porúch definovaných v 3.10.

Poznámka: Tieto požiadavky môžu závisie� od podstaty merania (opakovate�né, neopakovate�né, neprerušite�né at�.) alebo od ú�elu využitia (obchod, priamy predaj pre verejnos�, zdravie, právna vymožite�nos� at�.).

4.3 Príslušné Odporú�anie smie špecifikova� požiadavky zamerané na výskyt chýb trvanlivosti definovaných v 3.11 (pozri poznámku pod 4.2).

4.4 Niektoré zo skúšok opísaných v tomto Dokumente smú by� relevantné iba pre špecifické druhy meradiel. Preto by mali by� zahrnuté skúšky pre osobité druhy meradiel, iba ak bude dané meradlo pravdepodobne výrazne ovplyvnenéskúškami za špecifických pracovných podmienok meradla.

4.5 Návody pre ur�enie stup�a závažnosti skúšok použitých v príslušnom Odporú�aní, budú uvedené �lánku 8.

4.6 Všetky normatívne dokumenty sú predmetom revízie a užívatelia tohto Dokumentu môžu skúma� možnosti použitia najnovších vydaní.

Poznámka:

Príslušné Odporú�anie musí špecifikova� predpísané prevádzkové a referen�né podmienky a limity rušenia pre príslušnú kategóriu meradiel. Avšak príslušné Odporú�anie smie nazna�ova�, že individuálne podkategórie meradiel môžu ma� rozli�né prevádzkové a referen�né podmienky a limity rušenia

Predpísané pracovné podmienky sú všeobecne špecifikované ako rozsah (napr. od -10°C do + 40°C); referen�né podmienky sú všeobecne špecifikované ako samostatná hodnota s rozsahom odchýlok (napr. 23 °C ± 2 °C)

Referen�né podmienky sú prednostne špecifikované v súvislosti s IEC 60068-1 (1988-6), príloha B (vrátane zmeny 1, 1992-4), Skúšky prostredia. �as� 1: Všeobecne a návod [3]

5 Požiadavky na meradlá vzh�adom na aplikáciu elektroniky

Meradlá musia by� v zhode s nasledovnými požiadavkami, napriek všetkým �alším technickým a metrologickým požiadavkám príslušných Odporú�aní, ke� budú nainštalované a používané v súlade s požiadavkami výrobcov.

5.1 Všeobecné požiadavky

5.1.1 Meradlá musia by� navrhnuté a vyrobené tak, aby ich chyby neprekro�ili najvä�šie dovolené chyby za predpísaných pracovných podmienok.

5.1.2 Meradlá musia by� navrhnuté a vyrobené tak, aby sa aj v prípade vystavenia rušeniu:

(a) neobjavili významné chyby, alebo

(b) významné chyby zistili a reagovali na ne prostredníctvom kontrolných zariadení

Poznámka: Porucha, ktorá sa rovná alebo je menšia ako hodnota stanovená v príslušnom Odporú�aní ako je definované v 3.10 sa nebude bra� do úvahy ako hodnota chyby údaja.

5.1.3 Opatrenia uvedené v 5.1.1 a 5.1.2 musia by� plnené trvalé. Meradlá musia by� navrhnuté a vyrobené tak aby sa:

(a) neobjavili významné chyby trvanlivosti, alebo

(b) významné chyby trvanlivosti zistili a reagovali na ne prostriedkami ochranných zariadení trvanlivosti.


5.1.4 V prípade, že typ meradla prejde skúškami uvedenými v 6.2, považuje sa za vyhovujúci požiadavkám uvedeným v 5.1.1, 5.1.2 a 5.1.3.

5.2 Aplikácia

5.2.1 Ustanovenia v 5.1.2 (a) a 5.1.2 (b) môžu by� použité oddelene v:

(a) každom individuálnom prípade významnej poruchy; a/alebo

(b) každej �asti meradla.

5.2.2 Možnos� výberu �i bude využité 5.1.2 (a) alebo 5.1.2 (b) je ponechaná na výrobcovi, pokia� to nie je špecifikované v príslušnom Odporú�aní, inak treba bra� oh�ad na ú�el použitia alebo na jeho povahu (pozri poznámku 4.2).

5.2.3 Ustanovenia v 5.1.3 (a) a 5.1.3 (b) môžu by� využité oddelene pre každú �as� meradla (napr. analógovú a digitálnu).

5.2.4 Výber, �i bude využité 5.1.3 (a) alebo 5.1.3 (b) je ponechaný na výrobcu, pokia� to príslušné Odporú�anie nešpecifikuje inak.

5.3 Elektronické meradlá vybavené kontrolnými prostriedkami

5.3.1 Pre každú funkciu elektronického meracieho prístroja príslušné Odporú�anie upres�uje

5.3.2 Príslušné Odporú�anie smie upres�ova� možnosti ur�enia prítomnosti a správnosti fungovania týchto zariadení.

5.3.3 Požiadavky v 5.3.1 a 5.3.2 sa nevz�ahujú na meradlá alebo ich �asti, u ktorých výrobca potvrdzuje zhodu so zisteniami v 5.1.2 (a), a ktoré sú napriek tomu vybavené kontrolnými zariadeniami.

5.4 Elektronické meracie prístroje vybavené ochrannými prostriedkami na trvanlivos�

5.4.1 Príslušné Odporú�anie môže upres�ova�:

(a) Detaily týkajúce sa �innosti ochranných prostriedkov na trvanlivos� a/alebo

(b) metódu reakcie na zistenie významnej chyby trvanlivosti.

5.4.2 Príslušné Odporú�anie smie upresni�, že bude musie� by� možné ur�i� prítomnos� a správnu prevádzku týchto zariadení.

5.4.3 Požiadavky v 5.4.1 a 5.4.2 sa nevyužívajú pre meradlá alebo ich �asti pri ktorých výrobca potvrdzuje zhodu so zisteniami v 5.1.3 (a) a ktoré sú napriek tomu vybavené ochrannými prostriedkami.

5.5 Požiadavky pre prístroje napájané batériou

5.5.1 Nenabíjate�né batérie

Prístroje napájané nenabíjate�nými alebo nabíjate�nými batériami, ktoré nemôžu by� nabíjané po�as prevádzky meradla, musia vyhovova� nasledovným požiadavkám:

(a) Prístroj vybavený novou alebo plne nabitou batériou špecifického typu, musí sp��a� metrologické požiadavky;

(a) Typ kontrolného zariadenia (P, I alebo N) definovaný v 3.18;

(b) ak je to použite�né tak frekvenciu kontrol;

(c) metódu reakcie na významné poruchy.


(b) Len �o napätie v batérii klesne na hodnotu ozna�enú výrobcom ako minimálna hodnota napätia, pri ktorej prístroj sp��a metrologické požiadavky, toto musí by� zistené a meradlo bude na to musie� reagova�. Odporú�anie môže predpisova� prostriedky akcie.

Pre tieto prístroje nebudú vykonané žiadne špeciálne skúšky na rušenie týkajúce sa sie�ového napájania.

V kritériách pre meradlá (v kategóriách meradiel) je uvedená minimálna �asová perióda po�as ktorej meradlo musí fungova� správne bez obnovenia alebo nabitia batérií (obzvláš� pre meracie vybavenie kontinuálnych sú�tových meradiel), ustanovenia môžu by� predpísané tak, aby sa zabránilo strate uložených dát.

5.5.2 Nabíjate�né pomocné batérie

Meradlá napájané nabíjate�nými pomocnými batériami, ktoré majú by� nabíjané po�as prevádzky meradla musia obe:

(a) vyhovova� požiadavkám v 5.5.1 s vypnutým sie�ovým napájaním, a

(b) vyhovova� požiadavkám pre meradlá napájané sie�ovým striedavým napájaním so zapnutým sie�ovým napájaním.

5.5.3 Rezervné batérie

Prístroje napájané sie�ovým napájaním a opatrené rezervnou batériou len pre uchovanie dát, musia vyhovova� požiadavkám pre prístroje napájané zapnutým sie�ovým striedavým napájaním.

V kritériách pre meradlá (v kategóriách meradiel) je uvedená minimálna �asová perióda, po�as ktorej prístroj funguje správne bez obnovenia alebo nabitia batérií.

Ustanovenia 5.5.1(b) a 5.5.2 neplatia pre rezervné batérie.

6 Schválenie typu

6.1 Dokumentácia

6.1.1 Príslušné Odporú�anie upres�uje, že dokumentácia predložená so žiados�ou o schválenie typu musí obsahova�:

6.1.2 Okrem toho, žiados� o schválenie typu musí by� doložená dokumentom alebo dôkazom, ktorý podporuje predpoklad, že návrh a charakteristiky meradla vyhovujú požiadavkám príslušného Odporú�ania, v ktorom sú zapracované všeobecné požiadavky tohto Dokumentu.

6.2 Všeobecné požiadavky

Príslušné Odporú�anie musí zah�a� nasledujúce preskúmania a skúšky, ktorých predmetom budú elektronické

(a) Zoznam elektronických �iastkových zostáv s ich základnými charakteristikami;

(b)

Opis elektronických zariadení s obrázkami, diagramami a základnými informáciami o softvéri, ktorý vysvet�uje ich charakteristiky a prevádzku;

(c) Mechanické ná�rty;

(d) Schému umiestnenia montážnych a overovacích zna�iek (plomb);

(e) Dispozi�ný plán;

(f) Návod na použitie; a

(g) Výstupy skúšok, ich použitie a ich vz�ah k meraným parametrom.


meradlá:

(a) Skúšanie za ú�elom overenia �i meradlo vyhovuje požiadavkám v 5.1;

(b) Skúšky funk�nosti na overenie súladu s ustanoveniami 5.1.1 a 5.1.2, súvisiace s ovplyv�ujúcimi veli�inami. Po�as týchto skúšok EUT musia by� v prevádzke (t.j. napájanie musí by� zapnuté), s výnimkou ak skúšobný postup v tomto Dokumente špecifikuje iné.

(c) Hodnotenie trvanlivosti (t.z. skúšky a/alebo iné prostriedky) za ú�elom overenia zhody s ustanoveniami v 5.1.3. Poznámka: Zhoda s požiadavkami trvanlivosti môže by� preukázaná:

• Vykonaním skúšok trvanlivosti; • Za�lenením ochranných prostriedkov trvanlivosti; • Za�lenením samo kalibra�ných zariadení; • Udelením do�asného schválenia typu, a ak dostato�ný po�et meradiel bol funk�ný dostato�ne dlhú dobu

udelením závere�ného schválenia typu; • Žiadnymi dodato�nými požiadavkami ak je dôkaz o dostato�nej trvanlivosti získaný inými

prostriedkami. (Príslušné Odporú�anie môže upres�ova� detaily vzh�adom na predpokladaný ú�el použitia prístroja.)

(d) Ak je to vhodné tak skúškami na overenie zhody elektronického meradla s požiadavkami v 5.3, 5.4, a 5.

Všetky meradlá tej istej kategórie, bez oh�adu na to �i sú alebo nie sú vybavené kontrolnými zariadeniami a �i sú alebo nie sú vybavené ochrannými prostriedkami trvanlivosti, sú predmetom toho istého skúšobného programu pokia� to príslušné Odporú�anie nešpecifikuje inak. Skúšobný program musí by� špecifikovaný príslušným Odporú�aním pod�a pracovných podmienok príslušnej kategórie meradiel.

6.3 Skúšky funk�nosti

Meradlo musí by� po�as týchto skúšok v zhode s:

(a) Ustanoveniami v 5.1.1, najvä�šia dovolená chyba je najvä�šou dovolenou chybou pri hodnotení typu, a

(b) Ustanoveniami v 5.1.2.

V prípade skúšok trvanlivosti tieto skúšky musia by� vykonané, skúšky funk�nosti musia by� vykonané pred skúškou trvanlivosti.

6.4 Skúšky trvanlivosti

Meradlo musí po�as prevádzkových skúšok vykonaných po každej skúške trvanlivosti vyhovova� ustanoveniam v 5.1.3.

Poznámka: Po každej skúške trvanlivosti by mali by� vykonané iba tie prevádzkové skúšky, ktoré sú relevantné so skúškou trvanlivosti.

6.5 Program skúšania

Príslušné Odporú�anie môže špecifikova� detaily týkajúce sa programu skúšania, ktoré zah�ajú:

(a) Ktoré skúšky majú by� vykonané;

(b) Poradie v akom majú by� vykonané (ak je to potrebné, tak vrátane technológie);

(c) Ur�enie charakteristík funk�nosti (po�iato�ná základná chyba), pred všetkými ostatnými skúškami funk�nosti a skúškami trvanlivosti;

(d) Ur�enie základnej chyby pred tými skúškami funk�nosti, pre ktoré musí EUT musí sp��a� požiadavky 5.1.2; a

(e) Hodnotenie výsledkov skúšok

6.6 Skúšobné postupy

6.6.1 Skúšobné postupy najvšeobecnejších skúšok funk�nosti sú špecifikované v �lánkoch 9 - 14


Príloha A poskytuje všeobecný prístup ku konceptu trvanlivosti.

6.6.2 Príslušné Odporú�anie musí špecifikova�:

(a) Potrebné detaily týkajúce sa skúšok, vrátane tých ktoré sú už dané v �lánkoch 9 – 14.

Poznámka: Býva pravidlom, že po�as skúšky sa môže meni� iba jedna ovplyv�ujúca veli�ina, zatia� �o všetky ostatné musia by� udržované na ich referen�ných hodnotách;

(b) Kde je to aplikovate�né tak aj stupne závažnosti skúšok v súlade s klasifikáciou danou v �lánku 8, a

(c) Ak je to potrebné tak aj odchýlky od opísaných (napr. rozsah limitných teplôt pre meradlo môže vies� k obmenám stálej teploty skúšky funk�nosti).

6.7 Po�et vzoriek podrobených skúškam

Skúška bude vykonaná na po�te vzoriek uvedenom v príslušnom Odporú�aní.

6.8 Skúšané zariadenie (EUT) Býva pravidlom, že skúšky musia by� vykonané na kompletnom meradle. Ak ve�kos� alebo konfigurácia meradla nevyhovuje skúške ako celok, alebo ak sa to týka iba �iastkového zariadenia (modulu) meradla, príslušné Odporú�anie môže ur�i�, že skúšky, alebo ur�ité skúšky musia by� vykonané jednotlivo na elektronických zariadeniach, za predpokladu, že v prípade skúšok zariadení v prevádzke tieto zariadenia sú za�lenené v simulovanom nastavení, dostato�ne reprezentujúcom ich normálnu prevádzku. Poznámka: Rozmontovanie meradiel alebo zariadení pre ú�ely skúšok sa nepredpisuje.

7 Prvotné overenie Výroba meradiel musí by� v zhode so schváleným typom.

Prvotné overenie meradla smie zah��a� aj postup na preverenie, že individuálne meradlo je v zhode so schváleným typom. 8 Ur�enie stup�ov závažnosti skúšok 8.1 Úvod

8.1.1 Táto kapitola je zameraná na pokyny pre stanovenie stup�ov závažnosti všeobecne aplikovaných na skúšky elektronických meradiel.

Nie je zameraná na klasifikáciu so striktnými hranicami, ktoré vedú k špeciálnym požiadavkám ako je to v prípade klasifikácie presnosti.

Navyše, tieto pokyny nezasahujú do slobody technických výborov a podvýborov stanovi� stupne závažnosti, ktoré sa líšia od tých, ktoré sú v tomto Dokumente. Odlišné stupne závažnost môžu by� použité v súlade so špeciálnymi limitmi, ktoré sú predpísané v príslušných Odporú�aniach.

8.1.2 Najvšeobecnejšie podmienky elektronických meradiel môžeme rozdeli� do troch skupín, ktoré sú na sebe nezávislé:

(a) Klimatické podmienky;

(b) Mechanické podmienky; a

(c) Elektrické a elektromagnetické podmienky

Dané meradlo sa bude používa� v súlade s klimatickými, mechanickými, elektrickými a elektromagnetickými podmienkami.

Pokia� sú klimatické a mechanické podmienky na sebe nezávislé, nie je možné ich spoji� do jediného rozsahu tried s narastajúcou závažnos�ou.

Klasifikácia podmienok daná v tomto pod�lánku bude slúži� ako pokyn na výber stup�a závažnosti pre


skúšky. Poznámky:

(1) Príslušné Odporú�anie vyžaduje, aby klasifikácia bola vyzna�ená na prístroji

(2) Táto klasifikácia a následné skúšky sa môžu taktiež použi� pre neelektronické meradla.

8.1.3 Pri výbere stup�ov závažnosti, pre príslušnú kategóriu meradiel, musia by� vzaté do úvahy nasledujúce aspekty:

(a) Klimatické, mechanické a elektrické prostredie (typické);

(b) Následky a sociálny a spolo�enský dopad chýb;

(c) Hodnota meraných tovarov;

(d) Praktické možnosti priemyslu vyhovie� predpísanému stup�u, a

(e) Možnos� opakova� meranie.

8.2 Stupne závažnosti pre klimatické skúšky [22], [23]

Nižšie opísané rozli�né skupiny zah�ajú klimatické podmienky. Extrémne podmienky nie sú zahrnuté, avšak existuje nízka pravdepodobnos�, že tieto hodnoty závažnosti budú prekro�ené.

8.2.1 Teplota

Teplotné podmienky, v ktorých sa meradlá používajú, sa medzi sebou ve�mi odlišujú. Nezávisia iba od polohy na Zemi, s rozsahom od arktických až po tropické oblasti, ale sú taktiež zodpovedajúce vnútornému a vonkajšiemu prostrediu. Meradlá štandardne používané vo vnútri v jednej krajine môžu by� v inej krajine štandardne používané vonku (napr. plynomery a elektromery pre domácnosti). Preto v tomto Dokumente nie sú opísané žiadne skupiny, ktoré zlu�ujú nízke a vysoké teplotné limity.

Vo všeobecnosti, výber nižších a vyšších teplotných limitov mal by by� prednostne ponechaný na národnú (regionálnu) legislatívu, berúc do úvahy stupne závažnosti v 10.1.1 a 10.1.2.

8.2.2 Vlhkos� a voda

Nasledujúca tabu�ka poskytuje klasifikáciu pre stupne závažnosti skúšok vlhkosti a vody:


Tabu�ka 8.2.2 / 1

Stupe� závažnosti

Vlhké teplo

Trieda Ustálený stav (skúška 10.2.1)

Cyklické (skúška 10.2.2)

Voda (skúška 10.3)

Opis

H1 - - -

Táto skupina sa vz�ahuje na také prístroje alebo ich �astí, ktoré sa používajú v uzavretých miestach. Vlhkos� sa nereguluje. Vlhnutie sa využíva na zabezpe�enie požadovaných podmienok tam kde je to potrebné. Meradlá nie sú vystavené kondenzovanej vode, usadeninám alebo �adovým útvarom. Podmienky tejto skupiny môžeme nájs� v obytných priestoroch, stále obsadených kanceláriách, ur�itých diel�ach a �alších miestnostiach na špeciálne využitie.

H2 1 1 -

Táto skupina sa vz�ahuje na také prístroje alebo ich �astí, ktoré sa používajú v uzavretých miestach kde sa nereguluje vlhkos�. Meradlá môžu by� vystavené kondenzovanej vode, vode z iných zdrojov ako daž�a alebo �adových útvarov. Podmienky tejto skupiny sa nachádzajú v niektorých vstupných priestoroch alebo schodištiach budov, garážach, pivniciach, ur�itých diel�ach, továrenských budovách a priemyselných výrobných závodoch, v skladoch pre nezamzajúce výrobky, farmárskych budovách at�. .

H3 1 2 2 Táto skupina sa vz�ahuje na prístroje a ich �asti používané v otvorených priestoroch s priemernými klimatickými podmienkami ale vylu�ujú sa polárne a púštne prostredia.

Pre porovnanie skúšok ustáleného a cyklického stavu odkazujeme na odsek 6 IEC 60068-3-4 [15].

Skúška 10.3 (“voda”) sa hlavne vz�ahuje na meradlá alebo ich �asti, ktoré sa typicky používajú v otvorenom priestore a to tak, že pri ich normálnom použití môžu by� vystavené vode, napr. plošiny mostových váh alebo radarové meradlá na meranie rýchlosti.

A preto je vhodné aplikova� skúšku 10.3 v príslušnom Odporú�aní iba pre tie meradlá, ktoré sa typicky používajú v podmienkach, kde môžu by� priamo vystavené vode (odkaz na 4.4).

8.2.3 Atmosférický tlak (skúška 10.4)

V rámci normálnych zmien v atmosférickom tlaku na Zemi len nieko�ko kategórií (fyzikálnych princípov) meradiel bude ovplyvnených zmenami atmosférického tlaku. V závislosti od fyzikálnych princípov meradla tento vplyv môže by� bu� na nulovej hodnote a/alebo v rozpätí meradla. Preto je vhodné aplikova� skúšku atmosférického tlaku v príslušnom Odporú�aní len pre tie meradlá, u ktorých môžeme vzh�adom na ich fyzikálne meracie zákony o�akáva� citlivos� na zmeny atmosférického tlaku (odkaz na 4.4).

8.2.4 Piesok a prach (skúška 10.5)

Táto skúška sa hlavne týka tých prístrojov alebo ich �astí, ktoré sú typický používané v prašných skladoch a v stavebnom priemysle (napr. pri výrobe betónu), alebo niektorých klimatických oblastiach v otvorenom priestore. A preto je vhodné predpísa� skúšku 10.5 v príslušnom Odporú�aní len pre tie meradlá, u ktorých môžeme o�akáva�, že sa budú typicky používa� v pieskových/prašných podmienkach (odkaz na 4.4).

8.2.5 So�ná hmla (skúška 10.6)

Táto skúška sa hlavne vz�ahuje na také prístroje a ich �asti, ktoré sa typicky používajú v slanom prostredí, napr. na palube námorných lodí alebo pri výrobe syra. A preto je vhodné predpísa� skúšku 10.6


v príslušnom Odporú�aní len pre tie meradlá, u ktorých je predpoklad, že sa budú typicky používa� vo vlhkom a slanom prostredí (odkaz na 4.4).

8.3 Stupne závažnosti pre mechanické skúšky (skúšky 11.1 a 11.2)

Nasledujúca tabu�ka uvádza klasifikáciu stup�ov závažnosti pre mechanické skúšky: Tabu�ka 8.3 / 1

Stupe� závažnosti Trieda Vibrácie

(skúška 11.1) Otrasy (skúška 11.2)

Opis

M1 - -

Táto trieda platí pre meradlá používané v prostredí s vibráciami a otrasmi malej intenzity, napr. pre meradlá pripevnené na �ahké nosné konštrukcie, kde je zanedbate�ný vplyv vibrácií a otrasov z miestnych trhacích prác alebo prác so zbíja�kou, zo zabuchnutia dverí, a pod.

M2 1 1

Do tejto triedy patria priestory s významnou alebo vysokou úrov�ou vibrácií a otrasov, prenášaných od strojov a okoloidúcich vozidiel alebo od �ažkých strojov umiestnených v blízkosti, dopravníkových pásov a pod.

M3 2 2 Táto trieda platí pre meradlá používané v prostredí s vysokou a ve�mi vysokou hladinou vibrácií a otrasov, napr. pre meradlá umiestnené priamo na strojoch, dopravníkových pásoch a pod.

V 11.1, sú opísané dve vibra�né skúšky (náhodné a sínusové). Vo všeobecnosti by sa v OIML Odporú�aniach malo vyhnú� predpisovaniu oboch.

Pokia� sú podmienky vibrácií v bežnom živote ovládané náhodnými vibráciami, najviac používanou metódou bude náhodné skúšanie. A preto je v OIML Odporú�aniach uprednost�ované využívanie náhodných skúšok vibrácií.

Sínusová skúška sa musí použi� hlavne v tých prípadoch, ke� sa o�akáva, že meradlo bude ovplyvnené sínusovými vibráciami.

Pre výber vhodnej skúšky (náhodnej alebo sínusovej) taktiež odkazujeme na IEC 60068-3-8 [16]; obzvláš� pri odsekoch 4.2, 7, 8.3, a 8.4 danej normy.

Sínusové alebo náhodné vibrácie sú odlišné vo fyzikálnych procesoch a majú rôzne ú�inky na vzorku. Pri tvorbe špecifikácií by sa mal bra� oh�ad na to, že vzh�adom na odlišné fyzikálne procesy neexistuje presná rovnocennos� medzi sínusovou a náhodnou vibra�nou skúškou. Neodporú�a sa prenáša� hodnoty zo sínusových na náhodné alebo naopak. 8.4 Stupne závažnosti pre elektrické skúšky

Výber stup�ov závažnosti pre elektrické skúšky bude závisie� od o�akávaných podmienok prostredia a využitia (pozri 8.1.3) tých prístrojov, ktorých modely sú skúšané pre schválenie typu. Podmienky prostredia týkajúce sa elektrických veli�ín budú podmienené o�akávanými vplyvmi prostredia vrátane:

(a) Vplyvov pochádzajúcich z napájacích a dátových vedení

(b) Radia�nými vplyvmi spôsobenými elektrickými a elektromagnetickými javmi okolitého prostredia;

(c) Vplyvov �loveka. Každý z vyššie uvedených vplyvom môže ma� rôzne úrovne intenzity. Odporú�a sa �o najviac obmedzi� po�et úrovní.


Nasledujúca tabu�ka uvádza klasifikáciu elektrických skúšok:

Tabu�ka 8.4 / 1

Skupina Opis

E1 Táto trieda sa vz�ahuje na meradlá umiestnené na miestach s elektromagnetickými rušeniami zodpovedajúcimi takým, ktoré pravdepodobne nájdeme v obytných, obchodných alebo budovách �ahkého priemyslu.

E2 Táto trieda sa vz�ahuje na meradlá umiestnené na miestach s elektromagnetickými rušeniami zodpovedajúcimi takým, ktoré pravdepodobne nájdeme v priemyselných budovách.


Vz�ah medzi triedami a aplikovate�nými stup�ami závažnosti je v tabu�ke 8.4/2.

Tabu�ka 8.4 / 2

Stupe� závažnosti pre triedu Skúška

E1 E2 podkapitola Opis

2 3 12.1.1 Vyžarované, vysokofrekven�né, elektromagnetické polia (všeobecné)

3 alebo 4 (*) 3 alebo 4 (*) 12.1.1 Vyžarované, vysokofrekven�né, elektromagnetické polia (digitálne rádio telefóny)

2 3 12.1.2 Vysokofrekven�né polia šírené vedením 3 3 12.2 Elektrostatický výboj 4 5 12.3 Magnetické pole na sie�ovej frekvencii

2 3 12.4 Impulzy (prechodové) na signálnych, dátových a riadiacich vedeniach

3 (**) 3 (**) 12.5 Nárazové zmeny na signálnych, dátových a riadiacich vedeniach 1 2 13.4 Pokles sie�ového prívodu AC, krátke prerušenia a kolísanie napätia 2 3 13.5 Impulzy (prechodové) na prívode AC a DC

- 1 13.6 Pokles napätia, krátke prerušenia a kolísanie napätia na sie�ovom prívode DC

- 1 13.7 Drobné kolísanie na sie�ovom prívode DC 3 (**) 3 (**) 13.8 Nárazové zmeny na vedeniach hlavného prívodu AC a DC

(*) pozri 8.4.1 (**) IEC 61000-4-5 [31] “Inštala�ná skupina” Podmienky vychádzajú z normy IEC 61000-2-5 (1995-9) [26] Návod pre výber stup�a závažnosti pre niektoré špecifické elektrické skúšky sú dané v odsekoch 8.4.1 - 8.5.2.

8.4.1 Radia�né a vodivé, vysokofrekven�né, elektromagnetické polia (skúšky 12.1.1 a 12.1.2) Frekven�né rozpätia v tabu�ke 2 bodu 12.1.1, sú typické pre polia spôsobené rádio digitálnymi telefónmi. 2 W GSM telefóny typicky vyvoláva pole o sile 10 V/m na vzdialenos� 0.6 m. Pre 8 W GSM je táto vzdialenos� 1.1 m. Pre viac detailov pozri tabu�ku F.1 v IEC 61000-4-3 [29]. Pre tieto skúšky sa výber stup�a závažnosti aplikovaného v príslušnom Odporú�aní nevz�ahuje na špecifické prostredie, ale len v prípade použitia mobilného telefónu v blízkom okolí prístroja, riziko podvodu spôsobené mobilným telefónom a dôsledkom chyby alebo rušenia.

8.4.2 Elektrostatický výboj (skúška 12.2)

Pretože �udské telo sa môže nabi� maximálne na hodnotu 15 kV v extrémnych podmienkach (ve�mi nízka vlhkos� kombinovaná so syntetickými látkami a použitie syntetickej obuvi), ESD skúšky stup�a závažnosti �. 4 budú potrebné iba pre prístroje používané za okolností, kde sa podobné podmienky vyskytujú. Prístroje, ktoré sa budú používa� v oblastiach, kde sa relatívna vlhkos� prekro�í o 50%, by mali by� podrobené skúške stup�a závažnosti �. 3

8.4.3 Magnetické polia silnoprúdu (skúška 12.3) Táto skúška je predpísaná v OIML Odporú�aniach iba vtedy, ke� môžeme o�akáva� významný vplyv magnetických polí ako výsledok fyzikálneho princípu meradiel (pozri 4.4).

8.4.4 Impulzy (prechodové) (skúšky 12.4 a 13.5) Výber zameraný na stupe� závažnosti by mal by� ur�ený príslušným Odporú�aním v závislosti od o�akávaného používania prístrojov. Stupe� závažnosti �. 1 sa týka prístrojov prevádzkovaných v dobre zabezpe�enom prostredí (napr. po�íta�ové miestnosti); stupe� závažnosti �. 2 sa vz�ahuje na prístroje prevádzkované v oblastiach s normálnou ochranou


(skupina E1); a stupe� závažnosti �. 3 sa týka prístrojov prevádzkovaných v oblastiach bez špeciálnej ochrany (napr. priemyselné výrobné oblasti skupina E2).


8.4.5 Nárazové zmeny (Skúšky 12.5 a 13.8)

Táto skúška sa vz�ahuje iba na tie prípady, kde o�akávame významný vplyv nárazových zmien vzh�adom na typické situácie inštalácie.

Toto je predovšetkým v prípadoch vonkajšej inštalácie a/alebo vnútornej inštalácie pripojenej k dlhým signálnym vedeniam (vedenia dlhšie ako 30 m alebo vedenia �iasto�ne alebo plne inštalované mimo budov bez oh�adu na ich d�žku).

A preto skúška vplyvu nárazových zmien by mala by� predpísaná v príslušnom Odporú�aní iba pre tie prístroje, ktoré sú pripojené na sie�.

Táto skúška sa týka prúdových vedení a komunika�ných vedení (internet, spojovací modem, at�.) a �alších vedení pre kontrolu, dáta alebo vyššie spomenutý signál (vedenia na teplotné senzory, senzory na prietok plynu alebo tekutiny).

Taktiež sa to týka prístrojov napájaných prúdom DC, ak napájací zdroj pochádza zo siete DC (pozri 4.4).

8.4.6 Kolísania frekvencií sie�ového prívodu (skúška 13.3)

Verejné napájacie siete AC sú vo všeobecnosti pospájané a ich výsledkom sú zanedbate�né kolísania vo frekvencii. Významné zmeny frekvencie môžu nasta� iba v od�ahlých oblastiach a v prípade miestnych generátorov.

Preto je vhodné predpísa� túto skúšku v OIML Odporú�aniach iba v tých prípadoch, kde výsledky fyzikálnych princípov meradiel a frekvencia napájacieho zdroja AC môžu ma� významný vplyv na výkon prístroja, napr. v prípade ak je vnútorná �asová základ�a prístroja odvodená od frekvencie sie�ového prívodu (pozri tiež 4.4).

8.4.7 Pokles napätia prívodu AC, krátke prerušenia a kolísania napätia (skúška 13.4)

Znakom hlavného prívodu AC sú d�žky prerušenia prívodu polovi�ného kmitu alebo aj menej. Vzh�adom na dosiahnutie zhody v ustanoveniach 5.1.1 prístroj musí ma� úrove� odolnosti minimálneho stup�a závažnosti �. 2.

Poklesy napätia krátke prerušenia dodávky nie sú predvídate�né a špeciálne v priemyselnom prostredí môžu ma� relatívne dlhé trvanie. Preto je rozumné skúša� prístroje, zamerané na používanie v priemyselnom prostredí pod�a stup�a závažnosti �. 3, aby sme sa vyhli �astým prerušeniam pri prevádzke prístroja.

Pre poklesy napätia sú definované 3 skúšky v rámci stup�a závažnosti �. 2 a 5 skúšok stup�a závažnosti �. 3. Všetky skúšky v rámci stup�a závažnosti sú aplikovate�né vtedy, ak je možné, že závažnejšia skúška spôsobí poruchu, ktorá nazna�uje jednu z chýb opísaných v 3.10 (b), (c), alebo (d), zatia� �o menej závažnejšia skúška spôsobí významnú poruchu. Inými slovami je možné, že EUT prejde závažnejšou skúškou a neprejde skúškou a) alebo obidvoma a) aj b).

8.4.8 Poklesy napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia na hlavnom prívode DC (skúška 13.6)

V praxi je hlavný prívod DC takmer výlu�ne využite�ný v priemyselných prostrediach, nebol navrhnutý žiaden stupe� závažnosti pre triedu E1 v tabu�ke 8.4/2.

8.4.9 Drobné kolísanie na hlavnom prívode DC (skúška 13.7)

V praxi je hlavný prívod DC takmer výlu�ne využite�ný v priemyselných prostrediach, nebola navrhnutá žiadna úrove� presnosti pre skupinu E1 v tabu�ke 8.4/2.

8.5 Prístroje napájané batériami

Je rozdiel medzi skúškami pre prístroje napájané:

(a) jednorazovými batériami;

(b) nabíjate�nými batériami; a

(c) autobatériami

8.5.1 V prípade jednorazových a nabíjate�ných batérií nie sú dostupné žiadne aplikovate�né normy. Tieto požiadavky sú v skratke opísané v 5.5 a v skúškach 14.1.

8.5.2 Pre prístroje napájané panelovou batériou alebo autobatériou existuje séria špeciálnych skúšok pre rušenia


spojené zo zdrojom nabíjania, ktoré sú opísané v podkapitole 14.2 tohto dokumentu. Tieto skúšky sú založené na sériách noriem ISO 7637 [41-43]. Pod�a �lánku 4 ISO 7637-1 [41], tejto série noriem „zabezpe�uje základy pre vzájomnú dohodu medzi výrobcami vozidiel a dodávate�mi sú�iastok myslené viac ako pomoc než obmedzenie“.

Meradlá, ktoré sú navrhnuté tak, aby boli namontované v cestnom vozidle môžu by� normálne namontované do každého typu vozidla. Preto v 14.2.2 a 14.2.3 tohto dokumentu je iba najvyšší stupe� závažnosti ozna�ený ako prioritný.

Výber stup�a závažnosti pre tieto skúšky týkajúce sa príslušného Odporú�ania nesúvisí so špecifickým prostredím ale len s ú�inkom rušenia a, ak je to aplikovate�né, s elektromagnetickými vlastnos�ami špecifického typu vozidla, v ktorom sa prístroj používa.

9 Skúšky funk�nosti (všeobecné)

9.1 Predbežné poznámky

Krátky opis skúšobných postupov v tomto Dokumente je len informa�ný. Príslušné IEC a ISO publikácie je potrebné konzultova� pred tým ako sa budú nejaké skúšky vykonáva�. V tomto Dokumente bola �o najviac použitá terminológia príslušných IEC a ISO publikácií.

V IEC a ISO publikáciách sa vyskytujú obidva termíny „vzorka“ a „skúšané zariadenie“, posledný („EUT”) je použitý v �astiach 10 – 14 tohto Dokumentu.

Vo vä�šine noriem, na ktoré sa tento Dokument odvoláva, bolo udaných nieko�ko stup�ov závažnosti. Aby sme optimalizovali zhodu medzi OIML Odporú�aniami sa odporú�a aplikova� len obmedzený po�et stup�ov závažnosti týkajúcich sa OIML Odporú�aní. Uprednost�ované úrovne sú v tomto Dokumente vytla�ené tu�ným písmom.

Nasledovný text by mal by� obsiahnutý vo všetkých OIML Odporú�aniach vychádzajúcich z OIML D 11:

“Každá skúška podlieha neistote. Neistota merania je definovaná ako: „parameter spojený s výsledkom merania, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt, ktoré by mohli by� pripísané meranej veli�ine” [VIM 3.9].

„V prípade rozhodovania o použití skúšobnej metódy by sa mala vzia� do úvahy neistota skúšobnej metódy“

Maximálna neistota skúšobnej metódy musí by� špecifikovaná v Odporú�aniach.

V �ase návrhu tejto verzie OIML D 11, technický výbor TC 3/SC 5 „Posudzovanie zhody” pripravuje OIML dokument týkajúci sa tejto veci.

9.2 Zhrnutie skúšok

9.2.1 Všeobecné

Ak je to vhodné, tak všetky merania musia by� vykonané za inštala�ných podmienok, ktoré stanoví výrobca a korešpondujú s hodnotenými prevádzkovými podmienkami.

Všetky OIML Odporú�ania opisujú, ako sa musí prístroj skúša�, takisto opisujú povolené zmeny prevádzky prístroja.

Mali by ste sa vyhnú� napodobeniu akejko�vek �asti prístroja. Ak toto nie je možné, všetky �asti prístroja ovplyvnené skúškou musia hra� aktívnu úlohu pri meraniach.

Nasledujúca preh�adná tabu�ka 9.2.1/1 je všeobecným návodom ako zhodnoti� merania týkajúce sa skúšok, ktoré sú opísané v tomto Dokumente (príslušné Odporú�ania môže upres�ova� inak).


Tabu�ka 9.2.1 / 1

hodnotenie podkapitola vystavenie I MPE 10.1.1 suché teplo I MPE 10.1.2 chlad I MPE 10.2.1 vlhké teplo, konštantné (bez kondenzácie) D NSFa 10.2.2 vlhké teplo, cyklické (kondenzujúce) D NSFa 10.3 voda I MPE 10.4 atmosférický tlak D NSFa 10.5 piesok a prach D NSFa 10.6 so�ná hmla I MPE 11.1 vibrácie D NSFa 11.2 mechanické nárazy D NSFd 12.1.1 vyžarované, vysokofrekven�né, elektromagnetické polia D NSFd 12.1.2 vysokofrekven�né polia šírené vedením

D NSFa (1) NSFd (2) 12.2 elektrostatický výboj

D NSFd 12.3 magnetické pole na sie�ovej frekvencii

D NSFd 12.4 skupiny impulzov (rýchle elektrické prechodové javy) na signálnych, dátových a riadiacich vedeniach

D NSFa (1) NSFd (2) 12.5 rázové impulzy na signálnych, dátových a riadiacich vedeniach

I MPE 13.1 kolísanie jednosmerného sie�ového napätia I MPE 13.2 kolísanie striedavého sie�ového napätia I MPE 13.3 kolísanie striedavej sie�ovej frekvencie D NSFd 13.4 poklesy sie�ového striedavého napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia

D NSFd 13.5 impulzy (rýchle elektrické prechodové javy) na striedavých a jednosmerných sie�ach

D NSFa (1) NSFd (2) 13.6 poklesy sie�ového jednosmerného napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia

D NSFd 13.7 zvlnenie na vstupnom porte pre jednosmerné napájanie D NSFa 13.8 rázové impulzy na striedavých a jednosmerných sie�ových vedeniach I MPE 14.1 nízke napätie vnútornej batérie I MPE 14.2.1 kolísanie napätia autobatérie

D NSFd 14.2.2 elektrická prechodová vodivos� pozd�ž napájacích vedení vonkajších 12 V a 24 V batérií impulzov 2a, 3a, 3b a 4

D NSFa 14.2.2 elektrická prechodová vodivos� pozd�ž napájacích vedení vonkajších 12 V a 24 V batérií impulzu 2b

D NSFd 14.2.3 elektrická prechodová vodivos� cez vedenie iné ako napájacie vonkajších 12 V a 24 V batérií

I faktor vplyvu D rušenie MPE najvä�šia dovolená chyba pod�a 3.6 NSFa po rušení sa neobjaví žiadna významná porucha NSFd po�as rušenia sa neobjaví žiadna významná porucha (1) pre integra�né prístroje (2) pre neintegra�né prístroje


9.2.2 Integra�né prístroje

Ke� sú merania a hodnotenia opísané v OIML Odporú�aniach, vzh�adom na základné správanie integra�ného prístroja, musia sa zobra� do úvahy nasledujúce informácie. Integra�né prístroje sú napr. vodomery, plynomery, elektromery, mera�e tepla a pásové váhy. Toto sú prístroje, pri ktorých je potrebný �as na zistenie chyby.

9.2.2.1 Skúšky využívajúce NSF pre hodnotenie.

Odporú�a sa nasledujúce poradie merania a hodnotenia:

(a) ur�i� základnú chybu

(b)

zastavi� merania ale prístroje ponecha� zapnuté. Avšak pre cyklickú skúšku vlhkého tepla je stav „zapnutý“ alebo „vypnutý” špecifikovaný v Odporú�aní, stav „vypnutý“ u�ah�uje kondenzáciu

(c) od�íta� displej a registre ur�eného meradla

(d) aplikova� rušenie

(e)

od�íta� displej a registre ur�eného meradla. Zmeny na displeji a registri ur�eného meradla sa môžu upravi� iba jednou jednotkou alebo významnou poruchou. (Je to predpísané v príslušnom Odporú�aní)

(f) urobi� druhé meranie a zisti� chybu

(g)

vypo�íta� rozdiel medzi chybou druhého merania a základnou chybou. Rozdiel nesmie by� vä�ší ako významná porucha špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní.

Poznámky:

(1) pri kroku �. 2 je možné, že sa postup skúšky predpisuje aby boli EUT vypnuté (napr. vlhké teplo, cyklická skúška bola klasifikovaná ako rušenie).

(2) niekedy je možné, že pri kroku �. 5 prístroj zistí ten istý výsledok ako pred tým aj po nastavení rušenia (predovšetkým ke� je vypnutý a tiež napr. pri mechanických nárazoch lekárskych teplomerov, ktoré indikujú iba v úzkom rozsahu).

9.2.2.2 Skúšky využívajúce NSFd pre hodnotenie

Odporú�a sa nasledovné poradie merania:

(a) ur�i� základnú chybu (b) zastavi� rušenie a aj meranie. Ur�i� chybu. (c) vypo�íta� rozdiel medzi chybou druhého merania a základnou chybou. Rozdiel nesmie by� vä�ší ako významná

porucha špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní. Pre skúšky 10.2.2 (vlhké teplo, cyklické) sa odporú�a nasledovné poradie: (a) ur�i� základnú chybu (b) pokra�ova� v meraní (c) vykona� skúšku (d) uskuto�ni� merania po�as posledného cyklu, za�a� jednu hodinu po za�atí zvýšenia teploty z nižšej na vyššiu

teplotu a ur�i� chybu (e) zastavi� skúšku po poslednom cykle (f) po návrate na pôvodnú hodnotu uskuto�ni� meranie a zisti� chybu (g) vypo�íta� rozdiel medzi chybou druhého merania a základnou chybou. Rozdiel nesmie by� vä�ší ako významná

porucha špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní (h) vypo�íta� rozdiel medzi chybou tretieho merania a základnou chybou. Rozdiel nesmie by� vä�ší ako významná

porucha špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní


10 Skúšky funk�nosti (klimatické) 10.1 Stále teploty

10.1.1 Suché teplo Využite�né normy IEC 60068-2-2 [5], IEC 60068-3-1 [14] Metóda skúšky suché teplo (bez kondenzácie)

Predmet skúšky Overi� zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za vysokej teploty

Skúšobný postup v skratke

Skúška sa skladá z vystavenia špecifikovaným vysokým teplotám za podmienok otvoreného priestoru pre špecifikovaný �as (špecifikovaný �as je �as po tom �o EUT dosiahol teplotnú stabilitu). Zmena teploty nesmie presahova� 1 °C/min po�as otep�ovania a ochladzovania. Absolútna vlhkos� ovzdušia pri skúške nesmie presiahnu� 20 g/m3 . Ke� sa skúška robí pri teplotách nižších ako 35 °C, nesmie relatívna vlhkos� presahova� 50 %.

Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1(1) 2(1) 3(1) 4 5 jednotka Teplota 30 40 55 70 85 °C Trvanie 2 2 2 2 2 h Poznámka (1) uprednost�ované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania sú 1, 2 a 3.

Informácie dané v príslušných Odporú�aniach, ak sú aplikovate�né

a) príprava skúšania b) detaily montáže alebo podpôr c) stav EUT vrátane chladiaceho systému po�as skúšania d) závažnos�: teplota a trvanie vystavenia e) merania a/alebo za�aženie po�as skúšania f) návrat do pôvodného stavu (ak je neštandardný)

10.1.2 Chlad Využite�né normy IEC 60068-2-1 [4], IEC 60068-3-1 [14] Metóda skúšky chlad

Predmet skúšky Overi� zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za nízkych teplôt


Skúška sa skladá z vystavenia špecifikovaným nízkym teplotám za podmienok otvoreného priestoru pre špecifikovaný �as (špecifikovaný �as je �as po tom �o EUT dosiahol teplotnú stabilitu). Zmena teploty nesmie presahova� 1 °C/min po�as otep�ovania a ochladzovania IEC upres�uje, že napájanie EUT musí by� vypnuté predtým, ako sa zvýši teplota.

Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1(1) 2(1) 3(1) 4 jednotka Teplota + 5 – 10 – 25 – 40 °C Trvanie 2 2 2 2 h Poznámka (1) uprednost�ované úrovne presnosti pre OIML Odporú�ania sú 1, 2 a 3.


a) príprava skúšania b) detaily montáže alebo podpôr c) stav EUT vrátane chladiaceho systému po�as skúšania d) závažnos�: teplota a trvanie vystavenia e) merania a/alebo za�aženie po�as skúšania f) návrat do pôvodného stavu (ak je neštandardný)


10.2 Vlhké teplo 10.2.1 Vlhké teplo, konštantné (bez kondenzácie)

Využite�né normy IEC 60068-2-78 [13], IEC 60068-3-4 [15]

Metóda skúšky Vlhké teplo, konštantné

Predmet skúšky

preveri� zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok vysokej vlhkosti a konštantnej teploty. Skúška ustáleného stavu by mala by� použitá vždy, ke� hrajú hlavnú úlohu adsorpcia alebo absorpcia. Ke� je zahrnutá difúzia ale nie priedušnos� musí by� predpísaný bu� ustálený stav alebo cyklická skúška, ktorá závisí od typu EUT a jeho aplikácií


skúška sa skladá z vystavenia špecifikovaným vysokým teplotám a špecifikovanej stálej relatívnej vlhkosti na ur�itý fixný �as definovaný stup�om závažnosti. S EUT sa musí zaobchádza� tak, aby sa na �om nevyskytla žiadna kondenzácia vody

Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti:

Stupne závažnosti 1(1) 2 jednotka

Teplota 30 40 °C

Relatívna vlhkos� 85 93 % RH

Trvanie 2 4 dní

Poznámka (1) uprednost�ovaná stupe� závažnosti pre OIML Odporú�ania je 1


a) postup prípravy skúšania b) elektrické a mechanické merania urobi� pred skúškou c) stav EUT ako je zavedené do komory d) závažnos� a tolerancia: teplota, relatívna vlhkos� a trvanie e) za�aženie po�as skúšania f) elektrické a mechanické merania musia by� robené po�as skúšania a perióda(y) po

ktorej musia by� funk�né g) špeciálne predbežné opatrenia, ktoré sa týkajú odstránenia vlhkosti povrchu h) podmienky návratu do pôvodného stavu (ak sú iné ako štandardné) i) elektrické a mechanické merania urobené na záver skúšky, parametre odmerané ako

prvé a maximálna povolená perióda pre meranie týchto parametrov


10.2.2 Vlhké teplo, cyklické (kondenzujúce)

Využite�né normy IEC 60068-2-30 [9], IEC 60068-3-4 [15]

Metóda skúšky Vlhké teplo, cyklické

Predmet skúšky

overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok vysokej vlhkosti, ke� je kombinovaná s cyklickými zmenami teploty. Cyklické skúšky musia by� aplikované vo všetkých prípadoch kde je dôležitá kondenzácia alebo ke� sa prienik pary zvyšuje dýchaním


skúška pozostáva z vystavenia cyklickým teplotným obmenám medzi 25 °C a príslušnou hornou teplotou, za udržania relatívnej vlhkosti nad 95 % po�as zmeny teploty a nízkych teplotných fáz a do 93 % horných teplotných fáz.

Po�as zvýšenia teploty by sa mala vyskytnú� na EUT kondenzácia.

24 hodinový cyklus sa skladá z:

1) teploty zvyšujúcej sa po�as 3 h

2) teploty udržovanej na hornej hodnote až 12 h od za�iatku cyklu

3) teploty zníženej na nižšiu hodnotu v medziach od 3 h do 6 h, pomer poklesu po�as prvej hodiny a pol tak, že nižšia hodnota sa dá dosiahnu� do 3 h

4) teploty udržiavanej na nižšej hodnote až kým nie je 24 h cyklus ukon�ený

Stabiliza�ná perióda pred a obnovenie po cyklickom vystavení musia by� také, že všetky �asti EUT sú v medziach ± 3 °C ich závere�nej teploty.

Špeciálne elektrické podmienky a podmienky obnovenia môžu by� špecifikované.

Pre �as� skúšky v prípade, že EUT je integra�ný prístroj, odkazujeme na 9.2.2.2.


Úrovne sti 1 2 jednotka

Horné teploty 40 55 °C Trvanie 2 2 cykly


a) presnos�: teplota a po�et cyklov b) stav EUT po�as skúšania c) detaily montáže alebo podpôr d) medzi�ahlé merania e) podmienky obnovenia f) špeciálne predbežné opatrenia týkajúce sa odstránenia vlhkosti povrchu g) elektrické a mechanické merania urobené na záver skúšky, parametre odmerané ako

prvé a maximálna povolená perióda pre meranie týchto parametrov


10.3 Voda 10.3 Voda

Využite�né normy IEC 60068-2-18 [8], IEC 60512-14-7 [18], IEC 60529 [19] Metóda skúšky kvapkajúca a nárazová voda

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2, ke� je EUT závislé od rozprašujúcej a striekajúcej vody


EUT je namontované na vhodnú inštaláciu a je závislé od dopadajúcej vody pochádzajúcej bu� z oscila�ného potrubia alebo rozprašovacej trysky používanej na simuláciu rozprašujúcej alebo striekajúcej vody. Stabiliza�ná perióda pred a obnovenie po vystavení musia by� špecifikované v príslušnom Odporú�aní.

Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 2 (1) jednotka Rozsah prietoku (cez dýzu) 0.07 0.07 L/min

Trvanie 10 10 min Uhol sklonu ± 60 ± 180 ° Poznámka (1) uprednost�ovaný stupe� závažnosti pre OIML Odporú�ania je 2


a) presnos�: uhol sklonu b) stav EUT po�as skúšania c) detaily montáže alebo podpôr d) medzi�ahlé merania e) podmienky obnovenia f) špeciálne predbežné opatrenia týkajúce sa odstránenia vlhkosti povrchu g) elektrické a mechanické merania urobené na záver skúšky, parametre odmerané ako

prvé a maximálna povolená perióda pre meranie týchto parametrov 10.4 Atmosféricky tlak

V nasledujúcich dvoch podkapitolách sú opísané dve skúšky na zistenie vplyvu atmosférického tlaku na meradlá. Vo všeobecnosti by sa malo vyhnú� predpisovaniu oboch skúšok v OIML Odporú�aniach.

Obe tieto skúšky musia by� predpísané v OIML Odporú�aniach len v tých prípadoch, ke� sa ako výsledok fyzikálneho princípu meradla o�akáva významný vplyv zmien atmosférického tlaku (taktiež pozri 4.4).

Výber bu� skúšky 10.4.1 alebo 10.4.2 a stupne závažnosti predpísanej v príslušných Odporú�aniach je ponechaný na zodpovedný technický výbor alebo podvýbor OIML.

10.4.1 Statický atmosférický tlak Využite�né normy neexistujú žiadne aplikovate�né normy (odkaz na Prílohu B)

Metóda skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2, za podmienok stáleho atmosférického tlaku

Predmet skúšky skúška sa skladá z vystavenia rôznym atmosférickým tlakom Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 2 jednotka

dolný limit okolitý tlak – 2.5 kPa (± 0,15) 86 (± 1) Atmosférický tlak horný limit okolitý tlak + 2.5 kPa (± 0,15) 106 (± 1) Neur�itos� zaznamenávaného tlaku 0.15 0.15 kPa


a) stupe� závažnosti b) prijate�ný vplyv na EUT


10.4.2 Zmeny atmosférického tlaku Využite�né normy neexistujú žiadne aplikovate�né normy (odkaz na Prílohu B)

Metóda skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2, za podmienok meniaceho sa atmosférického tlaku

Predmet skúšky skúška sa skladá z vystavenia rôznym atmosférickým tlakom Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 2 jednotka Zmeny atmosférického tlaku, vo vz�ahu k okolitému tlaku 1 (± 0.1) 10 (± 1) kPa


a) stupe� závažnosti b) prijate�ný vplyv na EUT

10.5 Piesok a prach Využite�né normy IEC 60512-11-8 [17], IEC 60529 [19], IEC 60721-2-5 [21] Metóda skúšky piesok a prach

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 v prachom za�aženej atmosfére


skúška pozostáva z vystavenia cyklickým zmenám teploty medzi 30 °C a 65 °C, udržiavaním nasledujúcich podmienok: • relatívna vlhkos�: menej ako 25 % • rýchlos� vzduchu: 3 m/s • koncentrácia �astíc: 5 g/m3 • zloženie �astíc: špecifikované v 3.2.1 IEC 60512-11-8 [17]

Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 (1) 2 Po�et cyklov 1 2 Poznámka (1) uprednost�ovaný stupe� závažnosti pre OIML Odporú�ania je 1


a) závažnos�: po�et cyklov b) stav EUT po�as skúšania c) medzi�ahlé merania d) podmienky obnovenia e) elektrické a mechanické merania urobené na záver skúšky, parametre

odmerané ako prvé a maximálna povolená perióda pre meranie týchto parametrov

10.6 So�ná hmla Využite�né normy IEC 60068-2-11 [7], IEC 60721-2-5 [21] Metóda skúšky so�ná hmla Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 v atmosfére so�nej hmly Skúšobný postup v skratke skúška pozostáva z vystavenia atmosfére so�nej hmly pri 35 °C. Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 2 (1) 3 4 jednotka Trvanie 16 24 48 96 h Poznámka (1) uprednost�ovaný stupe� závažnosti pre OIML Odporú�ania je 2


a) stupe� závažnosti (trvanie) b) stav EUT po�as skúšania c) medzi�ahlé merania d) podmienky obnovenia e) elektrické a mechanické merania urobené na záver skúšky f) parametre odmerané ako prvé g) maximálna povolená perióda pre meranie týchto parametrov


11 Skúšky funk�nosti (mechanické) 11.1 Vibrácie

V nasledujúcich dvoch odstavcoch sú opísané dve vibra�né skúšky (náhodná a sínusová). Vo všeobecnosti nie je žiadúce predpisova� obidve skúšky v OIML Odporú�aniach.

V OIML Odporú�aniach je uprednost�ovaná aplikácia náhodnej skúšky.

Sínusová skúška musí by� aplikovaná iba v tých prípadoch, ke� o�akávame, že meradlo bude vystavené sínusovým vibráciám.

Návod pre výber medzi oboma skúškami je v IEC 60068-3-8 [16].

11.1.1 Vibrácie (náhodné) Využite�né normy IEC 60068-2-47 [11], IEC 60068-2-64 [12], IEC 60068-3-8 [16] Metóda skúšky náhodná vibrácia

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok náhodnej vibrácie


skúška pozostáva z vystavenia EUT úrovni vibrácie na �as potrebný pre skúšku jeho rôznych funkcií. EUT musí by� postupne skúšané v troch vzájomne kolmých osiach namontovaných na pevnom podklade. EUT bude štandardne namontované tak, aby gravita�ná sila pôsobila v tom istom smere ako pri zvy�ajnom použití. EUT môže by� namontované v akejko�vek pozícii tam, kde efekt gravita�nej sily nie je dôležitý.

Závažnosti skúšky môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti Stupne závažnosti 1(1) 2(1) 3 jednotka Frekven�ný rozsah 10 - 150 10 - 150 10 - 150 Hz Úrovne RMS 1.6 7 16 m·s-2 Úrove� ASD 10-20 Hz 0.05 1 5 m2·s-3 Úrove� ASD 20-150 Hz – 3 – 3 – 3 dB/oktáva

Trvanie (za os) 2 minúty v každom funk�nom režime tak ako je definované v príslušnom Odporú�aní alebo dlhšia perióda ak je potrebná na vykonanie merania.

Poznámka (1) uprednost�ované úrovne presnosti pre OIML Odporú�ania sú: 1 2


závažnos�: - frekven�ný rozsah - úrove� RMS - úrove� ASD (akcelerácia spektrálnej hustoty) - po�et osí - trvanie


11.1.2 Vibrácie (sínusové)

Využite�né normy IEC 60068-2-6 [6], IEC 60068-2-47 [11] , IEC 60068-3-8 [16]

Metóda skúšky sínusové vibrácie

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok sínusových vibrácií


EUT musí by� skúšané vychy�ovaním frekvencie v špecifickom frekven�nom rozsahu 1 oktáva/min, za špecifickej úrovne zrýchlenia, zo špecifickým po�tom vychy�ovacích cyklov za os. EUT musí by� postupne skúšané v troch hlavných vzájomne kolmých osiach namontovaných na pevnom podklade. EUT bude štandardne namontované tak, aby gravita�ná sila pôsobila v tom istom smere ako pri zvy�ajnom použití. EUT môže by� namontované v akejko�vek pozícii tam, kde efekt gravita�nej sily nie je dôležitý.

Závažnosti skúšky môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti Stupne závažnosti 1(1) 2(1) 3 jednotka

Frekven�ný rozsah 10 - 150 10 - 150 10 - 150 Hz

Max. úrove� zrýchlenia 2 10 20 ms-2

Po�et vychy�ovacích cyklov na os 20 20 20 -

Poznámka (1) uprednost�ované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania sú: stupe� 1 stupe� 2


a) závažnos� b) montáž EUT c) príprava skúšania

11.2 Mechanické nárazy Využite�né normy IEC 60068-2-31 [10] Metóda skúšky Pád na �elnú plochu

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok mechanických otrasov


EUT umiestnené v jeho normálnej pozícii na pevnom povrchu naklonené smerom k jednej hrane a potom môže vo�ne padnú� na skúšaný povrch. Výška pádu je vzdialenos� medzi náprotivnou hranou a skúšobným povrchom. Avšak uhol medzi spodkom a skúšaným povrchom nesmie presiahnu� 30°.

Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 2 jednotka Výška pádu 25 50 mm Po�et pádov (na každej spodnej hrane) 1 1 -


a) skúšobný postup b) montáž káblov, krytov, at�. c) hrany použité pri skúške kde sú viac ako štyri spodné hrany d) závažnos�: výška dopadu na povrch


12 Skúšky funk�nosti (elektrické, všeobecné)

12.1 Vysokofrekven�ná odolnos�

12.1.1 Vyžarované vysokofrekven�né elektromagnetické polia

Využite�né normy IEC 61000-4-3 [29] Metóda skúšky Vyžarované elektromagnetické polia

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok elektromagnetických polí


EUT budú vystavené pôsobeniu elektromagnetického po�a, ktoré je špecifikované stup�om závažnosti a rovnorodos�ou po�a, ktorá je definovaná príslušnou normou. EM pole môže by� vytvorené rôznymi zariadeniami, ktorých použitie je limitované rozsahmi EUT a frekven�ným rozsahom zariadenia. Posudzované frekven�né rozpätia, ktoré sa budú bra� do úvahy, narastajú s modulovaným signálom, prerušovaním na justáž úrovne vysokofrekven�ného signálu alebo na prepnutie oscilátorov a antén pod�a potreby. Ve�kos� kroku nesmie prevýši� 1 % predchádzajúcej hodnoty frekvencie. �as zotrvania amplitúdovo modulovaného nosi�a na každej frekvencii nesmie by� menší ako �as potrebný pre EUT na uplatnenie a odozvu, ale v žiadnom prípade nesmie by� menší ako 0,5 s. Citlivé frekvencie (napr. hodinové frekvencie) musia by� analyzované samostatne. (1)

Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti pod�a tabuliek 12.1.1/1 a 12.1.2/2

Poznámka (1) Zvy�ajne môžu by� o�akávané tieto citlivé frekvencie ako frekvencie emitované EUT.


a) stupne závažnosti b) klimatické podmienky c) elektrické vedenie do a z EUT d) trvanie skúšky e) …

Tabu�ka 12.1.1/1 Elektromagnetické polia všeobecného pôvodu Stupne závažnosti 1 2 (3) 3 (3) x(4) jednotka

80 - 800 MHz (1) 26 - 800 MHz (2), (5) 1 3 10 Frekven�ný

rozsah 960 - 1400 MHz 1 3 10 špeciálny V/m

Modulácia 80 % AM, 1 kHz, sínusová vlna Poznámky (1) IEC 61000-4-3 [29] špecifikuje len úrovne skúšky nad 80 MHz.

pre frekvencie nižšieho rozsahu sa odporú�ajú metódy pre rušenia vysokofrekven�nymi po�ami šírenými vedením (test 12.1.2).

(2) avšak pre EUT, ktoré nemajú žiadne prívody napájania ani iné vstupné porty, bude nižší limit skúšky vyžarovania 26 MHz, pri�om treba vzia� do úvahy, že skúška špecifikovaná v 12.1.2 sa neaplikuje (pozri prílohu H normy IEC 61000-4-3 [29]). Vo všetkých �alších prípadoch sa aplikuje 12.1.1. aj 12.1.2.

(3) uprednost�ované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania: stupe� 2 pre obytné, obchodné a prevádzky �ahkého priemyslu stupe� 3 pre priemyselné prevádzky viac pokynov pri výbere stup�ov závažnosti je daných v prílohe F normy IEC 61000-4-3 [29].

(4) “x” je otvorená stupe�. Amplitúda môže by� špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní. (5) pre frekven�ný rozsah od 26 do 80 MHz, môže skúšobné laboratórium vykonáva� skúšku

pod�a 12.1.1 alebo 12.1.2. Ale v prípade sporu rozhodujú výsledky pod�a 12.1.2


Tabu�ka 12.1.1/2 Elektromagnetické polia špecificky zaprí�inené digitálnymi rádiotelefónmi Úrovne závažnosti 1 2 3 (1) 4 (1) x(2) jednotka

800 - 960 MHz 1 3 10 30 Frekven�ný rozsah 1 400 – 2 000 MHz 1 3 10 30

špeciálny V/m

Modulácia 80 % AM, 1 kHz, sínusová vlna

Poznámky

(1) preferované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania: stupe� závažnosti by mal by� hlavne vybraný v dôsledku zlyhania, o�akávanej minimálnej vzdialenosti rádiotelefónu od prístroja a možnosti neoprávneného použitia mobilného telefónu. 2 W GSM telefón vytvára pole o sile 10 V/m na vzdialenos� 0.6 m. Pre 8 W GSM je táto vzdialenos� 1,1 m. Pre viac detailov pozri tabu�ku F.1 v IEC 61000-4-3, Am. 1 [29].

(2) “x” je otvorený stupe�. Amplitúda môže by� špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní

12.1.2 Vysokofrekven�né polia šírené vedením Využite�né normy IEC 61000-4-6 [32] Metóda skúšky Elektromagnetické polia šírené vedením

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok elektromagnetických polí


vysokofrekven�ný EM prúd, ktorý simuluje vplyv EM polí musí by� spojený s alebo vložený do napájacích a I/O portov EUT využívajúci spájanie a odpájanie zariadenia tak ako je definované v príslušnej norme. Funk�nos� skúšobného zariadenia, ktoré sa skladá z vysokofrekven�ného generátora, pripájacích alebo odpájacích zariadení, tlmi�ov, at�. musí by� preverená.


Stupne závažnosti 1 2 (1) 3 (1) x (2) jednotka

RF amplitúda (50 ) 1 3 10 špeciálne V (e.m.f.)

Frekven�ný rozsah (5) 0.15 - 80 MHz

Modulácia 80 % AM, 1 kHz sínusová vlna

Poznámky

(1) preferované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania: úrove� 2 pre obytné, obchodné a prevádzky �ahkého priemyslu úrove� 3 priemyselné prevádzky


(3) táto skúška sa neaplikuje ke� EUT nemá žiadne napájanie ani iný vstupný port (4) ak je EUT zložené z nieko�kých komponentov, skúšky musia by� vykonané na

každom konci kábla, ak sú obidva komponenty �as�ou EUT (5) pre frekven�ný rozsah od 26 - 80 MHz, môže skúšobné laboratórium vykonáva�

skúšku pod�a 12.1.1 alebo 12.1.2. Ale v prípade sporu rozhodujú výsledky pod�a 12.1.2


a) stupne závažnosti b) klimatické podmienky c) elektrické vedenie do a z EUT d) …


12.2 Elektrostatický výboj

Využite�né normy IEC 61000-4-2 [28]

Metóda skúšky Elektrostatický výboj (ESD)

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok priamych a nepriamych elektrostatických výbojov


Generátor ESD musí by� použitý pri výkone tak ako je opísané v príslušnej norme Pred za�iatkom skúšok musí by� funk�nos� generátora preverená Najmenej 10 výbojov musí by� aplikovaných. �asový interval medzi za sebou idúcimi výbojmi musí by� najmenej 10 sekúnd Pre EUT, ktoré nie je vybavené uzemnením musí by� EUT úplne vybité medzi výbojmi Ak je EUT integra�ný prístroj, skúšobné impulzy musia by� kontinuálne aplikované po�as merania Preferovanou skúšobnou metódou je kontaktný výboj. Tam kde sa nedá aplikova� kontaktný výboj, použije sa vzdušný výboj Priama aplikácia: Po�as režimu kontaktného výboja vykonávaného na vodivom povrchu musí by� elektróda v kontakte s EUT Po�as režimu vzdušného výboja na izolovanom povrchu elektróda je priblížená k EUT a výboj sa prejaví iskrením Nepriama aplikácia: V kontaktnom móde sú výboje aplikované na prepojenie plôch namontovaných v blízkosti EUT.

Skúšobné závažnosti môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 2 3 (2) 4 x(3) jednotka

kontaktný výboj 2 4 6 8 špeciálny kV Skúšobné napätie vzdušný výboj 2 4 8 15 špeciálny kV

Poznámky

(1) v tomto prípade „stupe�” znamená: do a vrátane špecifikovanej úrovne (t.j. skúška musí by� taktiež vykonaná za špecifikovaných nižších úrovní ako sú uvedené v norme)

(2) preferovaný stupe� závažnosti pre OIML Odporú�ania: úrove� 3 pre všetky prostredia


(4) kontaktné výboje musia by� aplikované na vodivých povrchoch vzdušné výboje musia by� aplikované na nevodivých povrchoch


a) stupe� závažnosti b) klimatické podmienky c) pre neuzemnené EUT, postup pre vybíjanie EUT medzi dvoma za sebou

idúcimi elektrostatickými výbojmi d) po�et výbojov v každom bode e) ak je EUT integra�ný prístroj: presný opis poradia skúšobných pulzov


12.3 Magnetické pole na sie�ovej frekvencii Táto skúška musí by� predpísaná v OIML Odporú�aniach iba v tých prípadoch, ak sa o�akáva ako výsledok fyzikálneho princípu meradiel významný vplyv magnetického po�a na sie�ovej frekvencii (taktiež pozri 4.4) Využite�né normy IEC 61000-4-8 [33] Metóda skúšky magnetické pole na sie�ovej frekvencii (50 Hz alebo 60 Hz)

Predmet skúšky overi� si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok silového magnetického po�a na sie�ovej frekvencii (50 Hz alebo 60 Hz)

Skúšobný postup v skratke skúška pozostáva z vystavenia magnetickému po�u na sie�ovej frekvencii (50 Hz alebo 60 Hz)


Stupne závažnosti 1 2 3 4 (1) 5 (1) x(2) jednotka Kontinuálne pole 1 3 10 30 100 špeciálne A/m

Magnetické po�a Krátke trvanie

(od 1 s do 3 s) N.A. N.A. N.A. 300 1000 špeciálne A/m

Poznámky

(1) preferované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania: stupe� 4 pre obytné objekty, obchodné a prevádzky �ahkého priemyslu stupe� 5 pre priemyselné prevádzky

(2) “x” je otvorený stupe�. Sila po�a môže by� špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní

(3) sila magnetického po�a je vyjadrená v A/m. 1 A/m zodpovedá indukcii otvoreného priestoru 1.26 µT.


a) stupe� závažnosti b) smer magnetického po�a závisí od pozície prístroja c) ak je to aplikovate�né, fáza magnetického po�a závisí od fázy zdroja

napájania prístroja d) trvanie krátkodobej skúšky e) ak je to aplikovate�né: hodnoty stup�a “x”


12.4 Skupiny impulzov (rýchle elektrické prechodové javy) na signálnych, dátových a riadiacich vedeniach Využite�né normy IEC 61000-4-1 [27], IEC 61000-4-4 [30] Metóda skúšky Skupiny impulzov

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok, kedy sú elektrické impulzy pridané na I/O a komunika�ných portoch


Generátor impulzov musí by� použitý s pracovnými charakteristikami, ako je špecifikované v príslušnej norme. Skúška pozostáva z vystavenia špi�kám impulzov napätia, pre ktoré výstupné napätia 50 a 1 000 sú definované v príslušnej norme. Charakteristiky generátora musia by� preverené pred zapojením EUT. Musia by� aplikované obe polarity - pozitívna aj negatívna. Trvanie skúšky nesmie by� kratšie ako 1 min pre každú amplitúdu a polaritu. Pre združovanie impulzov v I/O a komunika�nej sieti a pre kapacitnú väzbu musí by� použitá svorka tak, ako je definované v norme. Ak je EUT integra�ný prístroj, tak musia by� aplikované skúšobné impulzy spojito po�as �asu merania.

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti

Stupne závažnosti 1 2 (1) 3 (1) 4 x(2) jednotka Amplitúda (maximálna hodnota) 0.25 0.5 1 2 špeciálna kV

Po�et opakovaní 5 5 5 5 špeciálny kHz

Poznámky

(1) Preferované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania stupe� 2 pre obytné, obchodné a prevádzky �ahkého priemyslu stupe� 3 pre priemyselné prevádzky (2) “x” je otvorený stupe�. Amplitúda môže by� špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní.


a) stupne závažnosti b) klimatické podmienky c) signálne káble vystavené impulzom d) ak je EUT integra�ný prístroj: presný opis sledu skúšobných postupov e) …


12.5 Rázové impulzy na signálnych, dátových a riadiacich vedeniach Využite�ná norma IEC 61000-4-5 [31]

Metóda skúšky Elektrické rázové impulzy

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2, kde sú elektrické rázové impulzy pridávané na I/O a komunika�ných portoch


Generátor rázových impulzov musí by� použitý s pracovnými charakteristikami, ako je špecifikované v referen�nej norme. Skúška sa skladá z vystavenia nárazovému prúdu, pre ktorý je nábehová doba, šírka impulzu, špi�kové hodnoty výstupného napätia/prúdu na nízkom/vysokom impedan�nom za�ažení a minimálny �asový interval medzi dvoma po sebe idúcimi impulzmi definovaná v odkazovej norme. Charakteristiky generátora musia by� overené pred zapojením EUT. Musia by� aplikované najmenej tri pozitívne a negatívne nárazové zmeny. Dodávacia sie� závisí od vedení, s ktorými sú spojené nárazové zmeny a toto je taktiež definované v príslušnej norme. Ak je EUT integra�né meradlo, tak musia by� skúšobné impulzy aplikované spojito po�as meraného �asu.

Skúšobné závažnosti Musia by� špecifikované nasledovné závažnosti:

Stupe� závažnosti (inštala�ná trieda) 0 1 2 3(1) 4 5 x (2) jednotka

Linka k linke N.A. N.A. 0.5 1.0 2.0 2.0 špeciálne kV Nevyvážené

vedenie Linka k zemi N.A. 0.5 1.0 2.0 (3) 4.0 (3) 4.0 (3) špeciálne kV Linka k linke N.A. N.A. N.A. N.A. N.A. N.A. špeciálne kV Vyvážené

vedenie Linka k zemi N.A. 0.5 1.0 2.0 (3) 2.0 (3) 4.0 (3) špeciálne kV

Poznámky

(1) preferovaný stupe� závažnosti (inštala�ná trieda) pre OIML Odporú�ania (2) “x” je otvorený stupe�. Napätie môže by� špecifikované v príslušnom odporú�aní. (3) normálne skúšané s primárnou ochranou


a) stupe� závažnosti (inštala�ná trieda pod�a IEC 61000-4-5 [31]) b) klimatické podmienky c) metóda pripájania d) nastavenie EUT pre túto skúšku e) povolené zmeny vo výkone EUT ako výsledok tejto skúšky f) ak je EUT integra�né meradlo: presný opis postupnosti skúšobných impulzov


13 Skúšky funk�nosti (elektrické, sie�ové)

13.1 Kolísanie jednosmerného sie�ového napätia Využite�ná norma IEC 60654-2 [20] Metóda skúšky Kolísanie jednosmerného sie�ového napätia

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok kolísania jednosmerného sie�ového napätia


Skúška pozostáva z vystavenia špecifickým napájacím podmienkam po dobu, ktorá je potrebná na nastavenie stability

Skúšobná závažnos�

Horná hranica bude úrove� jednosmerného napätia pre ktorú elektronické meradlo bolo vyrobené, aby automaticky snímalo podmienky maxima. Dolná hranica bude úrove� jednosmerného napätia pre ktorú elektronické meradlo bolo vyrobené, aby automaticky snímalo podmienky minima.

13.2 Kolísanie striedavého sie�ového napätia Využite�né normy IEC/TR 61000-2-1 [24], IEC 61000-4-1 [27] Metóda skúšky Kolísanie striedavého sie�ového napätia (jednofázové)

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok kolísania AC napätia sie�ového prívodu..


Skúška pozostáva z vystavenia špecifickým podmienkam dodávky energie po dobu, ktorá vysta�í na dosiahnutie teplotnej stability a na prevádzku požadovaných meraní..

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti Stupne závažnosti 1

Horná hranica Unom + 10 % Napätie hlavného prívodu (1), (2) Dolná hranica Unom – 15 %

Poznámky

(1) V prípade trojfázového sie�ového prívodu, musí by� kolísanie napätia postupne aplikované pre každú fázu. (2) Hodnoty Unom sú vyzna�ené na meradle. V prípade, že je rozsah špecifický, znak “-” odkazuje na najnižšie hodnoty a znak “+” na najvyššie hodnoty rozsahu..

13.3 Kolísanie sie�ovej frekvencie striedavého napätia Využite�né normy IEC/TR 61000-2-1 [24], IEC 61000-2-2 [25], IEC 61000-4-1 [27] Metóda skúšky Kolísanie sie�ovej frekvencie striedavého napätia

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok kolísania sie�ovej frekvencie striedavého napätia


Skúška pozostáva z vystavenia špecifickým podmienkam po dobu, ktorá vysta�í na dosiahnutie teplotnej stability a na prevádzku požadovaných meraní.

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1

Horná hranica fnom + 2 % Napätie hlavného prívodu (1), (2) Dolná hranica fnom – 2 %

Poznámky

(1) Hodnoty fnom sú vyzna�ené na meradle. V prípade, že je rozsah špecifický, znak “-” odkazuje na najnižšie hodnoty a znak “+” na najvyššie hodnoty rozsahu. (2) Pretože sie�ová frekvencia v navzájom prepojených sie�ach kolíše iba v úzkom frekven�nom pásme v okolí rozmedzia frekvencií (50 Hz or 60 Hz), aplikuje sa táto skúšku iba v špecifických prípadoch, napríklad: • EUT , pracujúce pri ve�kých kolísaniach sie�ovej frekvencie • EUT, ktoré sú inštalované v malých sie�ach, ktoré sú izolované od ve�kých

navzájom prepojených sietí


13.4 Poklesy striedavého sie�ového napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia Využite�né normy IEC 61000-4-11 [34], IEC 61000-6-1 [37], IEC 61000-6-2 [38] Metóda skúšky Poklesy striedavého sie�ového napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok krátkodobých poklesov sie�ového napätia


Pre definovanú �asovú periódu amplitúdy napätia AC hlavného prívodu sa používa skúšobný generátor vhodný na redukovanie. Funk�nos� skúšobného generátora musí by� preverená pred pripojením EUT. Znižovanie napätia hlavného prívodu sa musí opakova� 10 krát s intervalom najmenej 10 sekúnd. Ak je EUT integra�né meradlo, skúšobné impulzy musia by� aplikované za sebou v rámci �asu merania

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 2 (1), (2) 3 (1), (2) x (3) jednotka

Zníženie (4) 0 0 špeciálne % Skúška a Trvanie (4) 0.5 0.5 špeciálne cykly

Zníženie N.A. 0 0 špeciálne % Skúška b Trvanie N.A. 1 1 špeciálne cykly

Zníženie N.A. 70 40 špeciálne % Skúška c Trvanie N.A. 25/30 (5) 10/12 (5) špeciálne cykly

Zníženie N.A. N.A. 70 špeciálne % Skúška d Trvanie N.A. N.A. 25/30 (5) špeciálne cykly

Zníženie N.A. N.A. 80 špeciálne %

Poklesy napätia

Skúška e Trvanie N.A. N.A. 250/300 (5) špeciálne cykly

Zníženie (4) 0 špeciálne % Krátke prerušenia

Trvanie (4) 250/300 (5) špeciálne cykly

Poznámky

(1) Uprednost�ované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania: stupe� 2 pre obytné, obchodné a prevádzky �ahkého priemyslu stupe� 3 pre priemyselné prevádzky

(2) Pre poklesy napätia môžu by� aplikovate�né všetky skúšky v rámci stup�a závažnosti. (pozri 8.4.7)

(3) Je definované výrobcom. Pre zariadenia priamo alebo nepriamo pripojené k verejnej sieti, stupne nesmú by� menej závažnejšie ako stupe� 2.

(4) Úrovne skúšky a trvania poklesov napätia (ts) (50 Hz / 60 Hz) (5) Tieto skúšky sú pre 50 Hz / 60 Hz pod�a poradia.

Informácie dané v príslušnom Odporú�aní, ak sú aplikovate�né

a) Stupe� závažnosti b) Prevádzka prístroja v každej z nižších úrovní „a“ a „b“ (a „c“ v prípade stup�a 2) c) Klimatické podmienky d) Ak je EUT integra�né meradlo: presný opis poradia skúšobných impulzov e) …


13.5 Impulzy (rýchle elektrické prechodové javy) na striedavých a jednosmerných sie�ach Využite�né normy IEC 61000-4-1 [27], IEC 61000-4-4 [30] Metóda skúšky Elektrické impulzy

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok, kde sú elektrické impulzy pridané na seba v napätí siete


Generátor impulzov musí by� použitý s takými prevádzkovými charakteristikami, aké sú definované v príslušnej norme. Skúška sa skladá z vystavenia špi�kám impulzov napätia, pre ktoré je za�aženie výstupného napätia 50 a 1 000 definované v príslušnej norme. Charakteristiky generátora musia by� preverené pred pripojením EUT. Musia by� aplikované obe polarity, pozitívna aj negatívna. Trvanie skúšky nesmie by� menšie ako 1 min pre každú amplitúdu a polaritu. Dodávacia sie� na hlavnom prívode musí obsahova� blokovacie filtre, aby sa zabránilo odvádzaniu energie impulzov z hlavného prívodu. Ak je EUT integra�ný prístroj . skúšobné impulzy musia by� aplikované za sebou v rámci �asu merania.

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 2 (1) 3 (1) 4 x(2) jednotka Amplitúda (maximálna hodnota) 0.5 1 2 4 špeciálna kV

Po�et opakovaní 5 5 5 5 špeciálny kHz

Poznámky

(1) Uprednost�ované stupne závažnosti pre OIML Odporú�ania: stupe� 2 pre obytné, obchodné a prevádzky �ahkého priemyslu stupe� 3 pre priemyselné prevádzky (2) “x” je otvorený stupe�. Amplitúda môže by� špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní.


a) Stupe� závažnosti b) Klimatické podmienky c) Signálne káble to vystavené impulzom d) Ak je EUT integra�ným meradlom: presný opis poradia skúšobných impulzov e) …


13.6 Poklesy sie�ového jednosmerného napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia

Využite�ná norma IEC 61000-4-29 [36]

Metóda skúšky Poklesy sie�ového jednosmerného napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok poklesov napätia, kolísania napätia a krátkych prerušení


Musí by� použitý skúšobný generátor tak, ako je definované v príslušnej norme. Pred za�atím skúšania musí by� preverená funk�nos� generátora. Poklesy napätia a krátke prerušenia musia by� skúšané na EUT pre každú vybranú kombináciu skúšobnej úrovne a trvania s poradím troch poklesov/prerušení pri intervale minimálne 10 s medzi každou skúškou. EUT musí by� skúšané pre každé špecifické kolísanie napätia trikrát s 10 s intervalom v najreprezentatívnejších opera�ných módoch. Ak je EUT integra�né meradlo, musia by� skúšobné impulzy aplikované za sebou v rámci �asu merania

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupe� závažnosti 1 (1) 2 jednotka

Skúšobné úrovne 40 a 70 x(2) % predpísaného

napätia Poklesy napätia

Trvanie (3) 0.01; 0.03; 0.1; 0.3; 1; x(2) s Skúšobná podmienka Vysoká impedancia a/alebo nízka impedancia

Skúšobné úrovne 0 % predpísaného

napätia Krátke prerušenia (4)

Trvanie (3) 0.001; 0.003; 0.01; 0.03; 0.1; 0.3; 1; x(2) s Stupne závažnosti 1 (1) 2 x(2)

Skúšobná úrove� 85 a 120 80 and 120 x(2) % predpísaného

napätia Kolísania napätia

Trvanie (3) 0.1; 0.3; 1; 3; 10; x(2) s

Poznámky

(1) Uprednost�ovaný stupe� závažnosti pre OIML Odporú�ania: supe� 1 (len priemyselné prevádzky, pozri 8.4.8)

(2) “x” je otvorený stupe�. závažnos� môže by� špecifikovaná v príslušnom Odporú�aní.

(3) Vo výslednej špecifikácii môže by� daná jedna alebo viac skúšobných úrovní a trvaní špecifikovaných v každej tabu�ke (Odporú�anie OIML). Musí by� skúšané prinajmenšom najkratšie trvanie.

(4) Aj je EUT skúšané na krátke prerušenia, nie je potrebné overova� �alšie úrovne takého istého trvania, pokia� na imunitu zariadenia škodlivo nevplývajú poklesy napätia menšie ako 70 % predpísaného napätia


a) Stupne závažnosti a trvanie b) Klimatické podmienky c) Úrove� prevádzky d) Ak je EUT integra�né meradlo: presný opis poradia skúšobných impulzov e) ….


13.7 Zvlnenie na vstupnom porte pre jednosmerné napájanie Využite�ná norma IEC 61000-4-17 [35] Metóda skúšky Zvlnenie na vstupnom porte pre jednosmerné napájanie

Predmet skúšky

Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok zvlnenia na vstupnom porte pre jednosmerné napájanie. Táto skúška sa netýka meradiel pripojených na batériové nabíjacie systémy, ktoré zlu�ujú zapínacie módové meni�e.


Musí by� použitý skúšobný generátor tak, ako je to definované v príslušnej norme. Funk�nos� generátora musí by� preverená pred za�atím skúšania. Skúška pozostáva z vystavenia EUT takým zvlneniam napätia na porte, ktoré sú tvorené usmer�ovacími systémami a/alebo pomocnými servisnými nabíja�mi batérií, ktoré sú napojené na jednosmerné zdroje. Frekvencia zvlnenia je frekvencia zdroja alebo jej 2, 3 alebo 6 násobok, tak ako je to špecifikované vo výrobnej špecifikácii. Tvar vlny na výstupe skúšobného generátora má sínusovo-lineárny charakter. Skúška musí by� aplikovaná na najmenej 10 minút alebo na taký �as, ktorý je potrebný na kompletné overenie pracovnej prevádzky EUT.

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti 1 (1) 2 3 4 x(2) Podiel menovitého jednosmerného napätia v percentách (3)

2 5 10 15 špeciálny

Poznámky

(1) Uprednost�ovaný stupe� závažnosti pre OIML Odporú�ania: úrove� 1 (iba priemyselné prevádzky, pozri 8.4.9)

(2) “x” je otvorený stupe�. Podiel v percentách môže by� daný v príslušnom Odporú�aní.

(3) Skúšobné úrovne sú medzi vrcholmi napätia vyjadrené v percentách menovitého napätia DC.


a) Stupne závažnosti b) Tvar vlny kolísania napätia c) Frekvencia kolísania d) Trvanie skúšky e) Klimatické podmienky f) ….


13.8 Rázové impulzy na striedavých a jednosmerných sie�ových vedeniach Využite�ná norma IEC 61000-4-5 [31] Metóda skúšky Elektrické rázové impulzy

Predmet skúšky Overi� zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok, kde sú elektrické rázové impulzy pridané na seba v sie�ovom vedení.


Generátor rázových impulzov musí by� použitý s prevádzkovými charakteristikami tak, ako je to špecifikované v príslušnej norme. Skúška sa skladá z vystavenia rázovým impulzom, pre ktoré sú nábehová doba, šírka impulzu, špi�kové efektívne hodnoty výstupného napätia/prúdu na vysokom/nízkom impedan�nom za�ažení a minimálny �asový interval medzi dvoma po sebe idúcimi impulzmi, definované v príslušnej norme. Charakteristiky generátora musia by� preverené pred pripojením EUT. Na hlavnom vedení sie�ového prívodu musia by� aplikované najmenej 3 pozitívne a 3 negatívne rázové impulzy sú�asne so zdrojom AC napätia v uhloch 0°, 90°, 180° a 270°. Na linkách prívodu DC musia by� aplikované najmenej 3 pozitívne a 3 negatívne rázové impulzy. Sie� závislá od vedenia, s ktorým sú viazané rázové impulzy , je definovaná v príslušnej norme. Ak je EUT integra�né meradlo, musia by� skúšobné impulzy aplikované v rámci �asu merania.

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupe� závažnosti (inštala�ná trieda) 0 1 2 3(1) 4 5 x (2) jednotka

Linka k linke N.A. N.A. 0.5 1.0 2.0 (3) špeciálna kV Linka k zemi N.A. 0.5 1.0 2.0 4.0 (4) (3) špeciálna kV

Poznámky

(1) Uprednost�ovaný stupe� závažnosti (inštala�ná trieda) pre OIML Odporú�ania: stupe� 3 (2) “x” je otvorený stupe�. Napätie môže by� špecifikované v príslušnom Odporú�aní. (3) Závisí na triede miestneho systému napájacej siete (4) Normálne skúšané s primárnou ochranou


a) Stupe� závažnosti (inštala�ná trieda pod�a IEC 61000-4-5 [31]) b) Klimatické podmienky c) Metóda pripojenia d) Nastavenie EUT pre túto skúšku e) Povolené zmeny vo funk�nosti EUT ako výsledok tejto skúšky f) Ak je EUT integra�né meradlo: presný opis poradia skúšobných impulzov g) …


14 Skúšky funk�nosti (elektrické, batériové napájanie)

14.1 Nízke napätie vnútornej batérie (nie pripojenie k sie�ovému napájaniu) Využite�né normy Neexistujú normy pre tieto skúšky.

Metóda skúšky Kolísanie na zdroji napätia

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok nízkeho napätia batérie

Skúšobný postup

Skúška pozostáva z vystavenia špecifickým podmienkam batérie na �as potrebný na dosiahnutie teplotnej stability a prevádzku požadovaných meraní.

Ak je použitý náhradný zdroj (štandardný prívod napájania s posta�ujúcou prúdovou kapacitou) v skúšobnej vetve, aby simuloval batériu, je dôležité, aby bola taktiež simulovaná vnútorná impedancia špecifického typu batérií.

Maximálnu vnútornú impedanciu batérie udáva výrobca prístroja.

Skúšobný postup:

Stabilizova� prívod napájania na napätie v medziach definovaných hodnôt a aplikova� meranie a/alebo zá�ažové podmienky. Zaznamena� nasledovné údaje: a) Dátum a �as b) Teplota c) Napätie prívodu napájania d) Funk�ný režim e) Merania a/alebo zá�ažové podmienky f) Indikácie (ako sú aplikovate�né) g) Chyby h) Funk�ná prevádzka

Zníži� napätie prívodu EUT, pokým zariadenie ukon�í riadnu prevádzku vzh�adom na špecifikácie a metrologické požiadavky, zaznamena� aj nasledovné údaje:

i) Napätie prívodu napájania j) Indikácie k) Chyby l) �alšie relevantné odozvy prístroja

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupe� závažnosti 1 Nižšia hodnota napätia Najnižšie napätie, za ktorého EUT funguje správne pod�a špecifikácií

Po�et opakovaní Najmenej jeden skúšobný cyklus pre každý funk�ný režim

Informácie dané v príslušnom Odporú�aní. ak sú aplikovate�né

a) Predpríprava EUT b) Merania a/alebo za�aženie po�as prípravy a skúšky c) Po�et skúšobných cyklov d) Maximálne povolené kolísania e) Reakcie EUT na nízke napätie prívodu; napríklad indikácia alebo vypnutie


14.2 Napájanie z externých 12V a 24 V autobatérií Poznámka: Menovité napätie U

n elektrického systému autobatérií je oby�ajne 12 V alebo 24 V.

Ale praktické napätie na batériovej svorke cestného vozidla sa môže zna�ne meni�. ISO 7637-2 [42], �lánky výnimky 4.2 a 5, špecifikujú referen�né úrovne 13.5 V a 27 V pod�a poradia. Je ve�mi pravdepodobné, že budúcnos� prinesie 42 V systémy , ale tieto ešte nie sú zahrnuté v sérii noriem ISO 7637-, ani v ISO 16750-2:2003 [40]. Preto nebol urobený žiadny pokus, aby boli zahrnuté do tejto verzie OIML D 11.

14.2.1 Kolísania napätia Využite�ná norma ISO 16750-2 [40] Metóda skúšky Kolísanie v zdroji napätia

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok vysokého (nedostato�ne nabitého) a nízkeho napätia batérie.

Skúšobný postup v skratke Skúška overuje funk�nos� zariadenia v rozsahu medzi minimálnym a maximálnym napätím prívodu.

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Menovité napätie batérie Unom = 12 V Unom = 24 V jednotka Stupe� závažnosti (1) A B C (2) D E F (2) G Dolný limit 6 8 9 10.5 10 16 22 V Horný limit 16 16 16 16 32 32 32 V Poznámky 1) V ISO 16750-2 [40] nazvané „Kód“ (“Code”)

2) Uprednost�ovaný stupe� závažnosti pre OIML Odporú�ania: Kód C pre 12 V batérie a Kód F pre 24 V batérie.

3) �alšie skúšky z ISO 16750-2 [40] nie sú prijaté v tomto Dokumente.


a) Predpríprava prístroja b) Merania a/alebo za�aženie po�as prípravy a skúšky c) Po�et skúšobných cyklov d) Maximálne povolené kolísania e) Reakcie EUT na nízke napätie prívodu; napríklad indikácia alebo vypnutie.


14.2.2 Elektrická prechodová vodivos� pozd�ž napájacích vedení

Využite�ná norma ISO 7637–2 [42] § 5.6.2: Skúšobný impulz 2a + 2b § 5.6.3: Skúšobný impulz 3a + 3b § 5.6.4: Skúšobný impulz 4

Metóda skúšky Elektrická prechodová vodivos� pozd�ž napájacích vedení

Predmet skúšky

Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za nasledovných podmienok (4): - Prechody spôsobené náhlym prerušením prúdu v zariadení paralelne pripojenom ku skúšanému zariadeniu, spôsobené induk�nos�ou vo vedení (impulzy 2a); - Prechody z jednosmerných motorov fungujúcich ako generátory po tom, �o sa vypne zapa�ovanie (impulz 2b)(5); - Prechody na napájacích vedeniach, ktoré sa objavili ako výsledok zapínacích a vypínacích procesov (impulzy 3a and 3b); - Znižovanie napätia spôsobené zapínaním prúdu v obvodoch elektrického štartéra vnútorných spa�ovacích motorov (impulz 4).


Skúška pozostáva z vystavenia prerušovaniu napätia priamym spájaním na napájacom vedení

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Stupne závažnosti (1) (2) III IV (3)

Impulzové napätie Us Impulzové napätie Us jednotka

Skúšobný impulz Unom = 12 V Unom = 24 V Unom = 12 V Unom = 24 V

2a + 37 + 37 + 50 + 50 V 2b(5) + 10 + 20 + 10 + 20 V 3a – 112 - 150 – 150 – 200 V 3b + 75 + 150 + 100 + 200 V 4 – 6 – 12 – 7 – 16 V

Poznámky:

(1) V ISO 7637-2 [42], sa volajú „skúšobné úrovne“ (2) V ISO 7637-2 [42], predošlé úrovne I a II boli vypustené, pretože nezais�ovali dostato�nú odolnos� vo vozidlách. (3) Text normy poukazuje na to, že táto norma je primárne ur�ená na to, aby bola podkladom pre zmluvy medzi výrobcami motorových vozidiel a elektronických �iastkových zostáv. Pretože prístroj sa musí zhodova� s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 v akomko�vek type vozidla, pre aplikáciu OIML Odporú�aní sa odporú�a stupe� závažnosti IV. (4) Neexistujú žiadne odkazy na skúšobné impulzy 1, 5a a 5b, spomenuté v norme. (5) Skúšobný impulz 2b je aplikovate�ný iba vtedy, ak meradlo môže by� pripojené k batérii cez hlavný (zapa�ovanie) vypína� auta, to znamená, ak výrobca meradla nevymedzil špecifikáciu, že prístroj má by� pripojený priamo (alebo svojím vlastným hlavným vypína�om) na batériu.


a) Aplikova� skúšobné impulzy b) Stupe� závažnosti c) Minimálny po�et impulzov alebo skúšobného �asu d) Prevádzka EUT po�as a po skúšobných impulzov


14.2.3 Elektrická prechodová vodivos� cez vedenie iné ako napájacie Využite�ná norma ISO 7637-3 [43], § 4.5: Skúšobné impulzy a a b Metóda skúšky Elektrická prechodová vodivos� cez vedenie iné ako napájacie

Predmet skúšky Overi� si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok prechodov, ktoré sa objavia na inom vedení ako výsledok zapínacích alebo vypínacích procesov (impulzy „a“ a „b“


Skúška pozostáva z vystavenia špi�kám impulzov napätia, kapacitným alebo induktívnym viazaním cez vedenie iné ako napájacie

Skúšobné závažnosti Môžu by� špecifikované nasledovné závažnosti: Úrovne závažnosti I II III IV (1) jednotka Unom = 12 V impulz a Us – 10 – 20 – 40 – 60 V impulz b Us + 10 + 20 + 30 + 40 V Unom = 24 V impulz a Us – 14 – 28 – 56 – 80 V impulz b Us + 14 + 28 + 56 + 80 V

Poznámky:

(1) Text normy poukazuje na to, že táto norma je primárne ur�ená na to, aby bola podkladom pre zmluvy medzi výrobcami motorových vozidiel a elektronických �iastkových zostáv..

Pretože prístroj sa musí zhodova� s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 v akomko�vek type auta, pre aplikáciu OIML Odporú�aní sa odporú�a stupe� závažnosti IV.


a) Stupe� závažnosti b) Prevádzka EUT po�as a po skúšobných impulzoch


Príloha A Odhad trvanlivosti

(Informatívna)

A.1 Úvod

A.1.1 Cie�

Cie�om odhadu trvanlivosti je stanovi� spôsobilos� prístroja správne vykonáva� meranie po�as �asovej periódy. Pretože sa môže objavi� (i) poškodenie prístroja v dôsledku zlyhania niektorých jeho �astí, �o sa môže sta� v nepredvídate�nom okamihu po�as jeho životnosti a (ii) postupne vzh�adom na jeho opotrebovanie, cie� odhadu trvanlivosti obsahuje nasledujúce dva aspekty:

• ur�i� schopnos� prístroja adekvátne reagova� na zlyhanie �asti prístroja;

• zozbiera� informácie o možnom výskyte defektov po�as životnosti prístroja ako celku.

A.1.2 Overenie možností prístroja adekvátne reagova� na zlyhanie jeho �asti

Skúšky sú vykonané na overenie správnej prevádzky ochranných a kontrolných zariadení za pomoci vytvárania situácií, aby tieto zariadenia a zariadenia, ktoré sú navrhnuté na ochranu, zabezpe�ovali zachovanie integrity prístroja. Pokyny poskytuje aj dokumentácie o zapojení obvodov. Príslušné Odporú�anie môže špecifikova�, ktoré �asti sa majú skúša�. Špeciálna pozornos� by sa mala venova� takým �astiam (elektronickým alebo mechanickým), u ktorých sa o�akáva postupná zmena po�as životnosti prístroja..

A.1.3 Odhad možného výskytu defektov po�as životnosti prístroja ako celku

Informácie, ktoré sa zaoberajú týmto predmetom, môžu by� zhromaždené iba vykonaním skúšok s reálnym trvaním za podmienok, ktoré zvyšujú opotrebovávanie prístroja následkom �asu. Výrobca môže takéto skúšky vykona�, aby zlepšil celkovú kvalitu prístroja zlepšením ur�itých �astí, a to tak, že podrobne rozpracuje iné riešenia ur�itých problémov alebo nastaví adekvátny udržiavací systém. Odporú�a sa, aby sa brali do úvahy požiadavky skúšobných autorít.

Príslušné Odporú�anie môže špecifikova� ur�ité skúšky odolnosti. A.2 Charakteristika ochrany trvanlivosti

Vo svojej podstate ochrana trvanlivosti zabezpe�uje operátorovi informácie týkajúce sa stavu prístroja. Mal by by� oboznámený s tým že uplynul istý prevádzkový �as alebo prístroj sám objavil významnú chybu trvanlivosti, následkom �oho je vhodné vykona� opravný postup; alebo sa odporú�a vykona� ur�ité kontrolné operácie.

Vhodný dôvod pre ochranu môže by� �asový faktor, v ktorom �as pre kontrolné operácie je zapnutie prístroja, alebo napríklad zapnutie displeja prídavného zariadenia. Iný prístup je použitie �asového spína�a alebo po�ítadiel opera�ných cyklov, ktoré vymedzia �alšie kontrolné �asy založené na známych alebo odhadovaných frekvenciách objavenia sa chýb trvanlivosti.

V týchto prípadoch dostane operátor ur�itý �asový interval na to, aby vykonal kontrolné operácie vo vhodnom momente; avšak po tomto �ase by prístroj nemal pokra�ova� vo svojej prevádzke, ak nebola urobená kontrola.

V rozvinutejších formách ochrany trvanlivosti prístroj automaticky porovnáva výsledok kontrolných operácií s uchovaným výsledkom a automaticky posudzuje, �i je v dobrom alebo zlom stave. Ak samokontrola zah�a aplikáciu fyzikálnych referen�ných noriem (napríklad pri váhach), je možné monitorova� trvanlivos� analógového vstupného prevodníka.

V rámci prístroja musia okruhy zaru�ujúce ochranu trvanlivosti reprezentova� logickú funkciu so samo kontrolnými vlastnos�ami. Pretože významné chyby trvanlivosti normálne potrebujú ur�itý �asový interval, aby sa ukázali, tento samo kontrolný postup môže by� prerušený a ve�mi �asto sa stáva, že posta�í postup blokovania so zapínaním.


Ochrana trvanlivosti by sa nemala mýli� s ochranou proti rušeniam a ovplyv�ujúcim faktorom, hoci kontrolné zariadenia a niekedy tiež monitorujú aspekty trvanlivosti, napríklad detekciou významnej poruchy. ktorá sa objaví preto, že sa opotrebuje niektorá zložka v meracom re�azci. Cie�om obidvoch požiadaviek 5.1.2 a5.1.3 je. aby sa zabezpe�ila ochrana rutinných meracích operácií prístroja proti poruchám.

Príslušné Odporú�ania obsahujú návod, ktorý je zameraný na prostriedky na zabezpe�enie digitálneho signálnu v prípade schopnosti samokontroly.. Rozdiel v samokontrolnej frekvencii (automatickej a permanentnej pre niektorá rutinné operácie, prerušované pre efekty trvanlivosti) je následok rýchlosti: pomalý rozvoj chýb trvanlivosti v protiklade s prenosom typického jedného milióna impulzov prenášajúcich informácie každú sekundu v digitálnom signálnom procese.

Tam, kde prenos a uchovanie dát už boli posta�ujúco zabezpe�ené, vnútorná funkcia typického mikroprocesora (ktorý spracováva programové inštrukcie tak isto ako aritmetické operácie cez tie isté funk�né bloky) môže by� považovaná za samokontrolnú svojou normálnou prevádzkou.


PRÍLOHA B Zariadenie pre skúšky barometrického tlaku

(Informatívna)

B.1 Úvod

Neexistujú žiadne normy, ktoré opisujú skúšobné zariadenie na hodnotenie vplyvu malých zmien barometrického tlaku na prevádzku meradiel.

Pretože prevádzku ur�itých prístrojov môžu ovplyv�ova� zmeny atmosférického tlaku, pre tieto prístroje má takáto skúška zmysel. Typickým príkladom je vplyv na nulový výstup ur�itých vzoriek sníma�ov za�aženia s nízkym budiacim napätím.

Preto táto príloha poskytuje krátky opis jednoduchého skúšaného zariadenia, ktoré bolo pôvodne navrhnuté pre skúšanie sníma�ov za�aženia, ale taktiež je aplikovate�ný pre relatívne malé EUT s bezpe�ným nízkym budiacim napätím.

Pre túto skúšku by sa malo zdôrazni�, že zmeny tlaku sú ve�mi malé: tlakový rozdiel medzi skúšobnou komorou a vonkajšou atmosférou nikdy nebude vä�ší ako 20 kPa. Preto neexistujú špeciálne bezpe�nostné opatrenia, ktoré by sa mali dodržiava� s oh�adom na bezpe�nos� týkajúcej sa tlaku.

Okrem toho nie je potrebné kontrolova� presný tlak; sta�í skontrolova� rozdiel medzi tlakom v tlakovej komore a atmosférickým tlakom v laboratóriu.

Pri používaní malých tlakových komôr pre skúšanie elektronických mera�ov môže vzniknú� praktický problém, a to vytváranie jednoduchých vzduchotesných pripojení pre kábel/káble medzi tlakovou miestnos�ou a vonkajšou atmosférou, bez toho, aby sa rozoberala spojovacia zástr�ka/y.

B.2 Zariadenia pre skúšku barometrického tlaku

Treba zdôrazni�, že nižšie opísané zariadenie je len jedno z možných riešení, hoci iné riešenia sú rovnako prijate�né

V opísanom zariadení je problém vzduchotesnej priechodky pre káble riešený pomocou vodnej drážky, ktorá sa tak isto používa na vytváranie zmien tlaku

Princíp tohto skúšobného zariadenia je zobrazený na obrázku 1 a praktické zapojenie ukazuje obrázok 2.

Nádoba (1) je �iasto�ne naplnená vodou.

EUT (2) je umiestnené na doske (3) , ktorá zabra�uje, aby sa EUT navlh�ilo.

Transparentná nádoba (4) s menším priestorom ako prvá, je umiestnená na �u (1) prevrátene, aby sa vytvoril vodný uzáver (5) medzi dvoma nádobami. Okrem toho by tam malo by� aj zariadenie, ktoré bráni zaplaveniu nádoby(6). Môže to by� bu� mreža, ako ukazuje obrázok 2 alebo nejaký �ažký predmet.

Tlak v komore (7) nad úrov�ou vody v druhej nádobe môže by� nastavený manuálne ovládanou pumpou (8) a �ítaný na kontrolnom tlakomer. (9).

Vodný uzáver (5) medzi dvoma nádobami rieši problém vzduchotesnej priechodky pre káble.

V praktickom zapojení na obrázku 2 má nádoba (1) priemer 50 cm.

Tlak v komore môže by� zvýšená bu� malou ru�nou pumpou alebo tým, že sa pridá malé množstvo vody..

Ako alternatíva tlakomera (9) sa môže použi� vodný manometer (10) , ktorý sa skladá z vodou naplnenej hadice a pravítka.

Upozornenie:

Vzh�adom na prítomnos� vody a kovového krytu , toto zariadenie môže by� použité iba v prípadoch, kde je bezpe�né nízke napätie alebo vôbec žiadna elektrická energia.


Obrázok B-1 Základný princíp

Obrázok B-2 Praktické zapojenie

(1) Nádoba

(2) EUT

(3) Doska

(4) Transparentná nádoba

(5) Voda

(6) Ochrana proti zaplaveniu

(7) Tlaková komora

(8) Pumpa (9) Tlakomer (10) Vodný manometer (11) Kábel


PRÍLOHA C Použitá literatúra a poznámky

V �ase publikovania boli platné ozna�ené vydania. Všetky normatívne dokumenty podliehajú revízii a užívatelia tohto Dokumentu môžu skúma� �alšie možnosti aplikácie najnovších vydaní dole ozna�ených normatívnych dokumentov. �lenovia IEC a ISO zachovávajú registre v sú�asnosti platných Medzinárodných noriem.

Aktuálny stav noriem, na ktoré odkazujeme, môžete taktiež nájs� na Internete:

IEC publikácie: http://www.iec.ch/searchpub/cur_fut.htm ISO publikácie: http://www.iso.org/iso/en/CatalogueListPage.CatalogueList OIML publikácie: http://www.oiml.org/publications/ (s vo�ným s�ahovaním PDF zložiek). Aby sa predišlo akýmko�vek nedorozumeniam, striktne sa odporú�a, aby za všetkými referenciami k normám v OIML Odporú�aniach a Medzinárodných dokumentoch nasledovali verzie, na ktoré sa odkazuje (všeobecne rok alebo dátum).

Ref. Normy a referen�né dokumenty Opis

[1] Medzinárodný slovník základov a všeobecných termínov v metrológii (VIM) (1993)

Slovník, ktorý spolo�ne pripravila pracovná skupina odborníkov BIPM, IEC, IFCC, ISO, IUPAC, IUPAP, a OIML

[2] OIML B 3 (2003) OIML Certifika�ný systém pre meradlá (predtým OIML P1)

Udáva pravidlá pre zverejnenie, registráciu a použitie OIML Certifikátov zhody

[3] IEC 60068-1 (1988-6), Príloha B, vrátane novely 1, 1992-4, Skúšanie vplyvu prostredia. �as� 1: Všeobecne a návod

Zah�a série environmentálnych skúšok a vhodných závažností a predpisuje rôzne atmosférické podmienky pre merania schopností vzoriek by� v prevádzke za normálnych podmienok prepravovania, uskladnenia a prevádzky.

[4] IEC 60068-2-1 (1990-05) s novelami 1 (1993-02) a 2 (1994-06) Skúšanie vplyvu prostredia, �as� 2-1: Skúšky, Skúška A: Chlad

Je zameraný na skúšky na netepelných rozptylových aj tepelných rozptylových vzorkách.

[5] IEC 60068-2-2 (1974-01), s novelami 1 (1993-02) and 2 (1994-05) Skúšanie vplyvu prostredia �as� 2-2: Skúšky. Skúška B: Suché teplo

Obsahuje Skúšku Ba: Suché teplo pre netepelné rozptylové vzorky s náhlou zmenou teploty; Skúšku Bb: Suché teplo pre netepelné rozptylové vzorky s postupnou zmenou teploty; Skúšku Bc: Suché teplo pre tepelné rozptylové vzorky s náhlou zmenou teploty; Skúšku Bd: Suché teplo pre tepelné rozptylové vzorky s postupnou zmenou teploty. Dotla� z roku 1987 obsahuje IEC No. 62-2-2A

[6] IEC 60068-2-6 (1995-03), so zmenou 1 (1995-03) Skúšanie vplyvu prostredia- �as� 2: Skúšky – Skúška Fc: Vibrácie (sínusové)

Poskytuje metódu skúšky, ktorá zabezpe�uje štandardný postup na ur�enie schopnosti komponentov, zariadenia a �alších �astí, aby vydržali špecifické závažnosti sínusových vibrácií. Má postavenie základnej bezpe�nostnej publikácie pod�a IEC Guide 104.

[7] IEC 60068-2-11 (1981-01) Skúšanie vplyvu prostredia - �as� 2: Skúšky. Skúška Ka: So�ná hmla so zmenou 1 (1999-12)

Porovnáva odolnos� vo�i zhoršeniu od so�nej hmly medzi vzorkami podobnej konštrukcie. Môže by� použitá na ohodnotenie kvality ochranných vrstiev.


[8] IEC 60068-2-18 (2000-10) Skúšanie vplyvu prostredia - �as� 2-18: Skúšky Skúška R a návod: Voda

Poskytuje metódy skúšok aplikovate�ných na výrobky, ktoré môžu by� po�as prenosu, uchovania alebo prevádzky vystavené padajúcim kvapkám vody, nárazovej vode alebo ponoreniu. Primárny cie� vodných skúšok je overi� schopnos� ochranných obalov, krytov a tesnení udrža� výrobky a zariadenie v dobrom stave po�as štandardných podmienok, a ke� je to potrebné, tak aj po�as ponoru vo vode. Tieto skúšky nie sú korózne skúšky a ani by nemali by� považované za také. Nenapodobujú sa efekty ve�kého teplotného rozdielu medzi vodou a vzorkou, ako vzostup priesaku vody , ktorý je výsledkom tlakových zmien, tak isto sa nenapodobujú ani termálne otrasy. Zavedené vodné skúšky v iných normách nie sú zamerané na simulovanie množstva zrážok a ich uvádzaná intenzita je príliš vysoká na to, aby sa brala do úvahy. Preto sa pridáva k vysoko-intenzitným skúškam Skúška R, ktorá obsahuje umelú skúšku daž�a, ktorá sa zakladá na prírodných podmienkach ale neberie do úvahy vysokú rýchlos� vetra všeobecne spojenú s prirodzeným daž�om. Je daná pomôcka na aplikovate�nos� týchto skúšok a prísností, z ktorých si môžete vybra�.

[9] IEC 60068-2-30 (1980-01) s novelou 1 (1985-08) Skúšanie vplyvu prostredia Part 2: Skúšky Test Db a návod: Vlhké teplo, cyklické (12 + 12)

Ur�uje vhodnos� komponentov, zariadenia a iných predmetov na použitie a/alebo uskladnenie za podmienok vysokej vlhkosti, ktorá je kombinovaná s opakovanými zmenami teplôt. Úprava �. 1 nahrádza tretí odsek �lánok 8, Obnova.

[10]

IEC 60068-2-31 (1969-01) s novelou 1 (1982-01) Skúšanie vplyvu prostredia �as� 2: Skúšky Skúška Ec: Pád a preklopenie, prednostne pre druh vzoriek - zariadenia

Ur�uje efekty na vzorky jednoduchého štandardného opracovania, ktoré zobrazujú nárazy a otrasy s pravdepodobnos�ou výskytu po�as údržby alebo drsným zaobchádzaním na doske alebo pracovnom stole. Má postavenie základnej bezpe�nostnej publikácie v súlade s IEC Guide 104.

[11]

IEC 60068-2-47 (1999-10) Skúšanie vplyvu prostredia �as� 2-47: Skúšky. Skúška montáže sú�astí na vibrácie, nárazy a podobné dynamické skúšky

Zabezpe�uje metódy montáže komponentov a inštala�ných požiadaviek pre zariadenia a �alších predmetov, pre skupiny dynamických skúšok v IEC 60068-2, �o je náraz (Skúška E), vibrácia (Skúška F) a akcelerácia, ustálený stav (Skúška G).

[12]

IEC 60068-2-64 (1993-05), so zmenou 1(1993-10) Skúšanie vplyvu prostredia - �as� 2: Skúšobné metódy, Skúška Fh: Náhodné širokopásmové vibrácie (�íslicovo riadené) a návod.

Ur�uje schopnos� znáša� špecifické závažnosti širokopásmových náhodných vibrácií. Používa sa na vzorky, ktoré sú vystavované vibráciám náhodnej povahy spôsobené prepravou alebo prevádzkovým prostredím, napríklad v lietadle, vesmírnych a pozemských dopravných prostriedkoch. Má postavenie základnej bezpe�nostnej publikácie v súlade s IEC Guide 104.

[13]

IEC 60068-2-78 (2001-08) Skúšanie vplyvu prostredia - �as� 2-78: Skúšky - Skúška Cab: Vlhké teplo, konštantné (IEC 60068-2-78 nahrádza nasledovné vy�até normy: IEC 60068-2-3, skúška Ca and IEC 60068-2-56, skúška Cb)

Zabezpe�uje skúšobnú metódu pre vymedzenie, �i sú elektronické produkty alebo zariadenie vhodné na prepravu, uskladnenie a použitie za podmienok vysokej vlhkosti. Skúška je pôvodne zameraná na to, aby sa povolilo sledovanie efektov vysokej vlhkosti za konštantnej teploty bez kondenzácie na vzorku po predpísanej perióde. Táto skúška zabezpe�uje po�et uprednost�ovaných prísností vysokej teploty, vysokej vlhkosti a skúšobnej trvanlivosti. Skúška môže by� aplikovaná aj na tepelné aj na netepelné rozptylové vzorky. Skúška je aplikovate�ná na malé zariadenia alebo komponenty tak isto aj na ve�ké zariadenia, ktoré majú komplexné prepojenia so skúšobným zariadením zvonka komory, ktoré vyžaduje prípravný �as, ktorý zabra�uje využívaniu predhrievania a udržiavaniu špecifických podmienok po�as inštala�nej periódy.


[14]

IEC 60068-3-1 (1974-01) + Dodatok A (1978-01) Skúšanie vplyvu prostredia �as� 3 Základné informácie, Oddiel 1: Skúšky chladom a suchým teplom

Poskytuje podkladové informácie pre Skúšky A: Chlad (IEC 68-2-1), a Skúšky B: Suché teplo (IEC 68-2-2). Zahr�uje dodatky týkajúce sa vplyvu: ve�kosti komory na povrchovú teplotu vzorky, ke� nie je použitý nútený obeh vzduchu; prúdu vzduchu na podmienky komory a na povrchové teploty skúšobných vzoriek; rozmerov drôtového ohrani�enia a materiálu na povrchovú teplotu komponentu; merania teploty, rýchlosti vzduchu a koeficientu vyžarovania.. Dodatok A poskytuje dodato�né informácie pre prípady, kde sa nedosahuje teplotná stabilita po�as skúšky.

[15] IEC 60068-3-4 (2001-08) Skúšanie vplyvu prostredia - �as� 3-4: Doplnková dokumentácia a návod Skúšky vlhkým teplom

Zabezpe�uje potrebné informácie na pomoc pri príprave relevantných technických podmienok, ako technické normy pre komponenty alebo zariadenia, aby sa vybrali vhodné skúšky a skúšobné prísnosti pre špecifické výrobky a v niektorých prípadoch aj špecifické typy aplikácií. Cie�om skúšok vlhkého tepla je ur�i� schopnos� výrobkov odoláva� tlakom, ktoré sa objavujú v prostredí s relatívne vysokou vlhkos�ou, s alebo bez kondenzácie, a s oh�adom na variácie elektrických a mechanických charakteristík. Skúšky mokrého tepla sa môžu taktiež využi� aj na kontrolu odolnosti vzorky na niektoré formy ú�inkov korózie.

[16] IEC 60068-3-8 (2003-08) Skúšanie vplyvu prostredia �as� 3-8: Sprievodná dokumentácia a návod Výber skúšok vibráciami

Zabezpe�uje poradenstvo pre výber medzi IEC 60068-2 stacionárne vibra�né skúšobné metódy Fc sínusové, Fh náhodné a F(x) Zmiešané módové vibrácie. Rozli�né skúšobné metódy stáleho stavu a ich ciele sú v skratke opísané v �lánku 4. Nie sú zahrnuté prechodové skúšobné metódy. Pri vibra�nom skúšaní by ste mali by� oboznámení s environmentálnymi podmienkami, hlavne s dynamickými podmienkami pre vzorku. Táto norma pomáha zhromaždi� informácie o environmentálnych podmienkach (�lánok 5), odhadnú� alebo zmera� dynamické podmienky (�lánok 6) a udáva príklady na umožnenie rozhodnutí, urobených na najviac aplikovate�ných environmentálnych vibra�ných skúšobných metódach. Na za�iatku sú podmienky, potom je udaná metóda výberu najvhodnejšej skúšky. Pretože skuto�né životné podmienky dominujú vibráciami náhodnej povahy, náhodné skúšanie by malo by� používané všeobecne, pozri Tabu�ku 1, �lánok 7. Na preverenie vibra�nej reakcie predtým skúšanej vzorky, po�as a po vibra�nej skúške, môžu by� použité �alej navrhnuté metódy. Výber vhodnej excita�nej metódy je opísaný v �lánku 8 a uložený do Tabu�ky 2. V tejto špecifickej norme nájdu pisatelia informácie zamerané na vibra�né skúšobné metódy a poradenstvo pri ich výbere.

[17]

IEC 60512-11-8 (1995-11) Elektromechanické sú�iastky pre elektronické zariadenia - Základné skúšobné postupy a meracie metódy - �as� 11: Klimatické skúšky - Oddiel 8: Skúška 11h Piesok a prach

Definuje štandardnú skúšobnú metódu na odhadnutie schopnosti konektora odoláva� prúdiacemu jemnému piesku a prachu..

[18]

IEC 60512-14-7 (1997-10) Elektromechanické komponenty pre elektronické zariadenie - Základné skúšobné postupy a meracie metódy - �as� 14: Skúšky tesnosti - Oddiel 7: Skúška 14g: Striekajúca voda

Definuje štandardnú skúšobnú metódu na odhadnutie ú�inkov nárazovej vody alebo špecifickej kvapaliny na elektrické spojovacia zariadenia.

[19] IEC 60529 (2001-02) Ed. 2.1 Stupne ochrany krytom (krytie - IP kód) zmena 1 (2003-01) Ed. 2.1 Am1 (1999-11) novela 1 konsolidované vydanie

Používa sa klasifikáciu stup�ov ochrany poskytovanej ochrannými obalmi pre elektrické zariadenie s predpísaným napätím, ktoré nepresahuje 72.5 kV. Má postavenie základnej bezpe�nostnej publikácie v súlade s IEC Guide 104.

[20]

IEC 60654-2 (1979-01), s úpravou 1 (1992-09) Prevádzkové podmienky pre meracie a riadiace zariadenia priemyselných procesov �as� 2: Napájanie

Poskytuje limitné hodnoty pre výkon výrobného postupu a riadiacich systémov alebo ich �astí po�as prevádzky. Neberú sa do úvahy podmienky údržby a opravy.


[21] IEC 60721-2-5 (1991-07) Klasifikácia podmienok prostredia �as� 2: Podmienky prostredia - Oddiel 5: prach, piesok a so�ná hmla

Uvádza charakteristiky prachu, piesku a so�nej hmly a opisuje vplyv týchto environmentálnych faktorov, ktorým výrobky budú vystavené po�as skladovania, transportu a používania.

[22]

IEC 60721-3-3 (1994-12) s novelami 1 (1995-06) a 2 (1996-11) Klasifikácia podmienok prostredia – �as� 3 Klasifikácia skupín parametrov prostredia a stup�ov ich prísnosti Oddiel 3 Stacionárne použitie na miestach chránených proti poveternostným vplyvom konsolidované vydanie 2.2 (2002-10)

Klasifikuje skupiny environmentálnych parametrov a ich prísností, ktorým sú výrobky vystavené, ke� sú namontované pre stacionárne použitie v lokalitách odolných vo�i po�asiu

[23]

IEC 60721-3-4 (1995-01) s novelou 1 (1996-11) Klasifikácia podmienok prostredia – �as� 3 Klasifikácia skupín parametrov prostredia a stup�ov ich prísnosti Oddiel 4 Stacionárne použitie na miestach nechránených proti poveternostným vplyvom

Klasifikuje skupiny environmentálnych parametrov a ich prísností, ktorým výrobky môžu by� vystavené za podmienok použitia, vrátane periód zvýšenej práce, prestojov, údržby a opráv, ke� sú namontované pre stacionárne použitie v lokalitách, ktoré nie sú odolné vo�i po�asiu.

[24]

IEC/TR 61000-2-1 (1990-05) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 2: prostredie Oddiel 1: Popis prostredia – elektromagnetické prostredie pre nízkofrekven�né rušenie šírené vedením a signály vo verejných rozvodných sie�ach

Má status technickej správy a poskytuje informáciu o rôznych typoch prerušení, ktoré môžu by� o�akávané vo verejnej rozvodnej sieti. Berú sa do úvahy nasledovné fenomény rušenia:- harmonické - medzi-harmonické - výkyvy napätia – poklesy napätia a krátke prerušenia prívodu – nerovnováha napätia – signalizácia hlavného prívodu – kolísanie napájania silnoprúdu – komponenty DC

[25]

IEC 61000-2-2 (2002-03) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 2-2: Prostredie. Kompatibilné úrovne nízkofrekven�ných rušení šírených vedením a signalizácia vo verejných rozvodných sie�ach

Táto norma sa zaoberá vodivými prerušeniami vo frekven�nom rozsahu od 0 kHz do 9 kHz, z rozšírením až do 148,5 kHz špecificky pre systémy signalizácie hlavného napájania. Poskytuje kompatibilné úrovne pre verejne systémy distribúcie nízkeho napätia AC, ktorý má nominálnu hodnotu napätia až do 420 V, jendofázový alebo 690 V, trojfázový a s nominálnou hodnotou frekvencie 50 Hz alebo 60 Hz. Kompatibilné úrovne sú špecifikované pre elektromagnetické rušenia takých typov, ktoré môžu by� o�akávané vo verejných systémoch nízkeho napätia, pozri: – limity ur�ené pre prerušenie vyžarovania do systému verejného napájania – limity imunity ur�ené výrobkovými výbormi a inými pre zariadenia vystavené vodivým prerušeniam prítomným v systémoch verejného napájania

[26] IEC 61000-2-5 (1995-9) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – Prostredie – Klasifikácia elektromagnetických prostredí

Táto publikácia je technickou správou zameranou na poradenstvo nie ako špecifikácia pre tých, ktorí sa zaoberajú prípravou noriem na imunitu pre zariadenie alebo systém. Jeho cie�om je klasifikova� elektromagnetické prostredia a napomáha� rozvoju špecifikácií požiadaviek imunity položiek obsahujúcich elektrické alebo elektronické �asti, následkom �oho získajú elektromagnetickú kompatibilitu. Taktiež poskytuje základné poradenstvo pre výber úrovní imunity. Údaje sú aplikovate�né na hocaké zariadenie, podsystém alebo systém vytvorený za ú�elom využitia elektromagnetickej energie, a ktorý je prevádzkovaný v špecifickom prostredí, tak ako je definované v tejto správe.

[27]

IEC 61000-4-1 (2000-04) Základná publikácia EMC Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4: Metódy skúšania a merania Oddiel 1: preh�ad noriem súboru IEC 61000-4

Poskytuje príslušnú pomoc používate�om a výrobcom elektrických a elektronických zariadení o sérii EMC noriem IEC 61000-4 zameraných za metódy skúšania merania. Poskytuje všeobecné odporú�ania týkajúce sa výberu príslušných skúšok.


[28]

IEC 61000-4-2 (1995-01) s novelami 1 (1998-01) a 2 (2000-11) Základná publikácia EMC Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4: Metódy skúšania a merania Oddiel 2: Skúška odolnosti proti elektrostatickému výboju. Konsolidované vydanie: IEC 61000-4-2 (2001-04) Ed. 1.2

Táto publikácia je založená na IEC 60801-2 (druhé vydanie: 1991). Týka sa požiadaviek na imunitu a skúšobných metód pre elektrické a elektronické zariadenie vystavené statickým výbojom elektriny, priamo od operátora. Dodato�ne definuje rozpätie skúšobných úrovní, ktoré sa týkajú rôznych prostredí a inštala�ných podmienok a stanovuje skúšobné postupy. Predmetom tejto normy je stanovi� všeobecné a reprodukovate�nú základ�u pre hodnotenie prevádzky elektrického a elektronického zariadenia, ktoré je vystavené elektrostatickým výbojom. Dodato�ne zah�a elektrostatické výboje, ktoré môžu nasta� pri dotyku osoby s objektom blízko dôležitého zariadenia.

[29]

IEC 61000-4-3 konsolidované vydanie 2.1 (2002-09) s novelou 1 (2002-08) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4: Metódy skúšania a merania Oddiel 3: Skúška odolnosti proti vyžarovanému vysokofrekven�nému elektromagnetickému po�u

Aplikuje sa na imunitu elektrického a elektronického zariadenia, ktoré vyžaruje elektromagnetickú energiu. Stanovuje skúšobné úrovne a požadované skúšobné postupy. Stanovuje základné údaje pre hodnotenie prevádzky elektrického a elektronického zariadenia, ke� je vystavené vysokofrekven�nému elektromagnetickému po�u.

[30]

IEC 61000-4-4 (2004-07) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4-4: Metódy skúšania a merania – Skúška odolnosti proti rýchlym elektrickým prechodným javom/skupinám impulzov

Stanovuje základný a reprodukovate�ný odkaz pre hodnotenie imunity elektrického a elektronického zariadenia, ke� je vystavené elektrickému rýchlemu prechodovému impulzu na napájacích signálnych, kontrolných a pozemských portoch. Skúšobná metóda, ktorá je dokumentovaná v tejto �asti IEC 61000-4 opisuje metódu, ktorou sa posudzuje imunita zariadenia alebo systému vo�i definovanému javu. Norma definuje: – skúšku �asového priebehu napätia; – rozsah skúšobných úrovní; – skúšobné zariadenie; – postupy overenia skúšaného zariadenia; – príprava skúšky; – skúšobné postupy. Norma poskytuje špecifikácie pre laboratórne a po inštala�né skúšky.

[31]

IEC 61000-4-5 (2001-04) konsolidované vydanie 1.1 (zahr�uje novelu 1 a zmenu 1) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4-5: Metódy skúšania a merania – Skúška odolnosti rázovým impulzom

Týka sa požiadaviek imunity, skúšobných metód a rozsahu odporú�aných skúšobných úrovní pre zariadenia vzh�adom na nepriame nárazové zmeny spôsobené prepätím z prepínania a do�asného blesku. Niektoré definované skúšobné úrovne súvisia s rôznymi environmentálnymi a inštala�nými podmienkami. Tieto požiadavky sú rozvinuté pre a aplikovate�né na elektrické a elektronické zariadenie. Stanovuje všeobecný odkaz na hodnotenie prevádzky zariadenia, ke� je vystavené vysoko energetickým prerušeniam na napájacom vedení.

[32]

IEC 61000-4-6 (2003-05) s novelou 1 (2004-10) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4: Metódy skúšania a merania Oddiel 6: Odolnos� proti rušeniu indukovanému vysokofrekven�nými poliami, šírenému vedením

Vz�ahuje sa na požiadavky vodivej imunity elektrického a elektronického zariadenia na elektromagnetické rušenia, ktoré pochádzajú z rádio frekven�ných (RF) vysiela�ov vo frekven�nom rozsahu od 9 kHz do 80 MHz. Je vylú�ené také zariadenie, ktoré nemá najmenej jeden vodivý kábel (ako hlavné napájanie, signálne vedenie alebo spojenie so Zemou), ktoré môže pripoji� zariadenie k prerušovaným RF poliam Táto norma nie je zameraná na špecifikáciu skúšok, ktoré sa aplikujú na �iasto�né zariadenia alebo systémy. Jej hlavným cie�om je poda� základný všeobecný odkaz všetkým zainteresovaným výrobkovým výborom IEC. Výrobkové výbory (alebo užívatelia a výrobcovia zariadenia) zostávajú zodpovední za vhodný výber skúšky a úrovne prísnosti, ktorá sa aplikuje na ich zariadenie.


[33]

IEC 61000-4-8 (1993-06) s novelou 1 (2000-11) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4-8: Metódy skúšania a merania – Skúška odolnosti proti magnetickému po�u na sie�ovom kmito�te. Konsolidované vydanie 1.1 (2001-03)

Vz�ahuje sa na požiadavky imunity zariadenia, iba za prevádzkových podmienok, na magnetické prerušenia v silnoprúde: –obytné a obchodné priestory; – priemyselné základne a elektrárne; a – stredno a vysoko napä�ové rozvodne

[34]

IEC 61000-4-11 (2004-03) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4-11: Metódy skúšania a merania – Skúšky odolnosti proti krátkodobým poklesom napätia, krátkym prerušeniam a kolísaniam napätia

Definuje skúšobné metódy imunity a rozsah uprednost�ovaných skúšobných úrovní pre elektrické a elektronické zariadenie pripojené k nízko napä�ovej rozvodnej sieti pre poklesy napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia. Táto norma sa aplikuje na elektrické a elektronické zariadenie, ktoré má predpísaný vstupný prúd nepresahujúci 16 A na fázu pre pripojenie do sietí AC 50 Hz alebo 60 Hz. Neaplikuje sa na elektrické a elektronické zariadenia pripojené do sietí AC do 400 Hz. Skúšky pre tieto siete budú zahrnuté v budúcich normách IEC. Predmetom tejto normy je ustanovi� všeobecný odkaz pre hodnotenie imunity elektrického a elektronického zariadenia ke� je vystavené poklesom napätia, krátkym prerušeniam a kolísaniam napätia. Má postavenie základnej EMC publikácie v súlade s IEC Guide 107.

[35]

IEC 61000-4-17 (1999-06) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4-17: Metódy skúšania a merania – Skúška odolnosti proti zvlneniu na vstupnom porte pre jednosmerné napájanie. novela 1 (2001-07) konsolidované vydanie (2002-07) Ed. 1.1

Táto norma definuje skúšobné metódy imunity drobného kolísania na vstupnom prívode DC elektrického a elektronického zariadenia. Táto norma je aplikovate�ná na nízko napä�ové napájacie porty zariadenia napájaného systémami vonkajších usmer�ova�ov alebo batériami, ktoré sú nabíjané. Predmet tejto normy je ustanovi� všeobecnú a reprodukovate�nú základ�u pre skúšky v laboratóriu, elektrické a elektronické zariadenie, ke� je vystavené drobnému kolísaniu napätia takému, ktoré spôsobujú systémy usmer�ova�ov a/alebo pomocné servisné nabíja�e batérií, ktoré prekrývajú zdroje napájania DC. Táto norma definuje: – skúšku �asového priebehu napätia; – rozsah skúšobných úrovní; – skúšobný generátor; – príprava skúšky; – skúšobné postupy. Táto skúška sa neaplikuje na zariadenie pripojené k systémom nabíjania batérií, ktoré je pripojené k switch mode konvertorom

[36]

IEC 61000-4-29 (2000-08) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4-29: Metódy skúšania a merania – Krátkodobé poklesy napätia, krátke prerušenia a kolísania napätia na vstupoch jednosmerného napájania. Skúšky odolnosti.

Táto norma definuje skúšobné metódy imunity poklesov napätia, krátkych prerušení a kolísaní napätia na vstupnom napájacom porte DC elektrického a elektronického zariadenia. Táto norma je aplikovate�ná na nízkonapä�ové napájacie porty DC zariadenia napájaného z vonkajších sietí DC. Predmetom tejto normy je ustanovi� všeobecnú a reprodukovate�nú základ�u pre skúšanie elektrického a elektronického zariadenia ke� je vystavené poklesom napätia, krátkym prerušeniam alebo kolísaniam napätia na vstupných napájacích portov DC. Táto norma definuje: – rozsah skúšobných úrovní; – skúšobný generátor; – príprava skúšky; – skúšobné postupy.


[37]

IEC 61000-6-1 (1997-07) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 6: Všeobecné normy Oddiel 1: Odolnos� – prostredia obytné, obchodné a �ahkého priemyslu

Definuje skúšobné požiadavky imunity v závislosti od nepretržitých a do�asných, vodivých a radia�ných prerušení vrátane elektrostatických výbojov pre elektrické a elektronické zariadenie zamerané na použitie v obytných, obchodných a prevádzkach �ahkého priemyslu, a pre ktoré neexistuje žiadna norma. Požiadavky imunity vo frekven�nom rozsahu od 0 kHz do 400 GHz sú zahrnuté a špecifikované pre každý port o ktorom sa uvažuje. Táto norma sa aplikuje na zariadenia ur�ené na priame pripojenie k nízkonapä�ovej sieti verejného napájania alebo pripojené zdroju DC, ktorý je ur�ený na prepojenie medzi zariadením a nízkonapä�ovou sie�ou verejného napájania.

[38]

IEC 61000-6-2 (1999-01) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 6-2: Všeobecné normy Odolnos� - priemyselné prostredia

Aplikuje sa na elektrické a elektronické zariadenie zamerané na používanie v priemyselných prostrediach, pre ktoré neexistujú normy. Požiadavky imunity vo frekven�nom rozsahu od 0 Hz do 400 GHz sú zahrnuté vo vz�ahu k nepretržitým a do�asným, vodivým a radia�ným prerušeniam, vrátane elektrostatických výbojov. Skúšobné požiadavky sú špecifikované pre každý port o ktorom sa uvažuje. Zariadenia zamerané na použitie v priemyselných oblastiach sú charakterizované existenciou jedného alebo viacerých bodov: – existujúca sie� napájania je napájaná vysokým alebo stredným napätím ur�eným pre dodávku pre výrobu a pod.; – priemyselné, vedecké a medicínske zariadenia; – �ažké induktívne alebo kapacitné zá�aže, �asto prepínané; a – elektrické prúdy a pridružené magnetické polia sú vysoké

[39]

IEC 61326 (2002-02) Elektrické meracie, riadiace a laboratórne zariadenia. Požiadavky na elektromagnetickú kompatibilitu. zmena.1 (2002-07)

Špecifikuje minimálne požiadavky pre imunitu a emisie oh�adom EMC pre elektrické zariadenia prevádzkované zo zdroja menej ako 1000 V AC alebo 15000 V DC, ur�ených pre profesionálne alebo priemyselné procesy a pre ú�ely vzdelávania, vrátane zariadenia pre: – meranie a skúšanie; – kontrolu; – laboratórne použitie, a – doplnky ur�ené pre použitie vi�. vyššie (ako vzorovo ovládané zariadenie), ur�ené na použitie v priemyselných a nepriemyselných oblastiach. Ak existujú príslušné EMC normy potom sa má prednos� aplikácia všetkých aspektom celej rady tejto normy.

[40]

ISO 16750-2:2003 Cestné vozidlá – environmentálne podmienky a skúšky pre elektrické a elektronické zariadenie �as� 2: elektrické za�aženie

Špecifikuje elektrické za�aženie a príslušné skúšky a požiadavky pre montáž elektrických a elektronických systémov a komponentov na cestné vozidlá. Je aplikovate�ná na environmentálne podmienky a skúšky ovplyv�ujúce elektrické a elektronické zariadenie namontované priamo na alebo vo vozidle. Nezah�a EMC

[41] ISO 7637-1 (2002) Cestné vozidlá - Elektrické rušenia vedením a väzbou. �as� 1: Definície a všeobecné úvahy

Definuje základné termíny používané v rôznych �astiach pre elektrické rušenie vedením a väzbou. Poskytuje všeobecné informácie vz�ahujúce sa k celej medzinárodnej norme ako aja k všetkým jej �astiam


[42]

ISO 7637-2 (2004) Cestné vozidlá - elektrické rušenia vedením a väzbou �as� 2: Elektrická prechodová vodivos� iba pozd�ž napájacieho vedenia

Špecifikuje štandardizované skúšky pre skúšanie kompatibility vodivých elektrických prechodných zariadení inštalovaného do osobných aut, ktorým vyhovuje napájanie 12 V a komer�ných vozidiel, ktorým vyhovuje napájanie 24 V. Aplikuje sa to na také typy vozidiel, ktoré nie sú závislé od hnacieho systému (napr. spa�ovacie motory alebo dieselové motory alebo elektrické motory)

[43]

ISO 7637-3 (1995) so zmenou 1 (1995) Cestné vozidlá - Elektrické rušenia vedením a väzbou �as� 3: Osobné automobily a �ahké komer�né vozidlá s menovitým napájacím napätím 12 V a komer�né vozidlá s napájacím napätím 24 V – Prenos elektrického prechodového javu kapacitnou a induktívnou väzbou vedeniami inými ako napájacími.

Ur�uje všeobecnú základ�u pre hodnotenie EMC elektronických prístrojov, nástrojov a zariadení vo vozidlách Zámerom skúšky je demonštrova� imunitu prístroja, nástroja a zariadenia, ke� je vystavené rýchlym prechodovým rušeniam, takým ktoré sú spôsobené zapínaním (zapínanie induktívnych zá�aží, kontaktných relé, at�.).

Documents

Všeobecné požiadavky na elektronické meradlá