PREHLIADKA - POŽIADAVKY EURPSKEHO revue. Kovcsov...prehliadka - poŽiadavky eurpskeho dohovoru o ochrane Ľudskch prv a zkladnch slobd kladen na vntroŠttnu prvnu pravu inŠtittu

  • Published on
    15-Feb-2018

  • View
    219

  • Download
    6

Embed Size (px)

Transcript

  • PREHLIADKA - POIADAVKY EURPSKEHO DOHOVORU O OCHRANE

    UDSKCH PRV A ZKLADNCH SLOBD KLADEN NA VNTROTTNU

    PRVNU PRAVU INTITTU

    JANA KOVCSOV

    ABSTRAKT:

    V prspevku je venovan pozornos zkladnm podmienkam, ktor musia zsahy orgnov

    ttu spovajce vo vykonvan prehliadky spa v zmysle Eurpskeho dohovoru o

    ochrane udskch prv a zkladnch slobd. Hlavnm cieom je pribli tieto podmienky

    prostrednctvom judikatry Eurpskeho sdu pre udsk prva. Pozornos je zrove

    venovan prave prehliadky v slovenskom prvnom poriadku v porovnan s poiadavkami

    Eurpskeho sdu pre udsk prva. Sasou prspevku s i odporania vrtane nvrhov de

    lege ferenda.

    Kov slov: prehliadka, prkaz na prehliadku, prvo na skromie, obydlie, Eurpsky sd

    pre udsk prva, legalita, legitimita, proporcionalita, etika.

    ABSTRACT

    In the article the author pay attention to the intervention of state authority grounded in the

    search and to its basic requirements which have to be accomplished in the sense of the

    European Convention on Human Rights. The main aim is to explain these requirements via

    the jurisprudence of European Court of Human Rights. Attention is also paid to the Slovak

    legal regulation in confrontation with requirements from the point of view of the European

    Court of Human Rights. The author seeks to identify commands including de lege ferenda

    proposals.

    Key words: search, search warrant, right to privacy, home, European Court of Human Rights,

    legality, legitimacy, proportionality, ethic

  • 2

    VOD

    Prehliadka m z hadiska metd kriminalistickej praxe vznamn postavenie v procese

    odhaovania, objasovania, vyetrovania ako aj predchdzania trestnej innosti prp. inm

    kriminalisticky relevantnm udalostiam. Vykonanm prehliadky orgny vykonvajce

    prehliadku zskavaj kriminalisticky relevantn informcie nevyhnutn na nleit zistenie

    skutkovho stavu veci, a to najm prostrednctvom zaistenia osb a vec (t.j. nositeov

    kriminalisticky relevantnch informci) dleitch pre trestn konanie, ich

    zadokumentovanm a nslednm vyuitm.

    Ak sa chceme prehliadkou podrobnejie zaobera, je potrebn uvies defincie

    nachdzajce sa v odbornej literatre. imovek (2011) definuje prehliadku ako metdu,

    ktorou sa prehadva urit objekt s cieom njs a zaisti osoby, veci a in skutonosti, ktor

    s dleit na objasovanie kriminalisticky relevantnej udalosti. Medzi podmienky vykonania

    prehliadky zarauje existenciu uritej predstavy o hadanch osobch, veciach a inch

    skutonostiach v svislosti s objasovanm kriminalisticky relevantnej udalosti, vrtane

    existencie podozrenia, e sa nachdzaj v uritch priestoroch. Poda Krajnka (2005, s. 276)

    je kriminalistick prehliadka kriminalistick metda, ktorej obsahom je hadanie

    konkrtnych kriminalistickch stp na objektoch a priestoroch. Podstata kriminalistickej

    prehliadky spova v priamom a systematickom prehadvan konkrtnych objektov

    a priestorov. Straus (2005, s. 213) taktie charakterizuje prehliadku ako kriminalistick

    metdu spovajcu v priamom preverovan objektov, miest a osb policajnmi orgnmi za

    elom njdenia a zaistenia kriminalistickch stp.

    Pri vykonvan prehliadky mus by splnen cel komplex poiadaviek pozostvajci

    zo zkonom vymedzench podmienok, z vhodnosti pouitia zvolench postupov a metd

    v podmienkach danej situcie a po etick a morlne pravidl.

    Prehliadka bva spravidla realizovan na miestach, ktor nemaj bezprostredn

    svislos s miestom inu v kriminalistickom poat. Na tomto mieste je potrebn zdrazni

    skutonos, e z hadiska kriminalistiky je miesto inu irm pojmom ako miesto inu

    z pohadu trestnoprvneho. Z pohadu kriminalistiky je miestom inu kad miesto, kde

    pchate realizoval plne alebo iastone konanie charakterizujce kriminlnu udalos

    a miesta, ktor bezprostredne svisia s miestom spchania. Je nm tak miesto, kde bol in

    spchan, ale i alie miesta, kde sa nachdzaj stopy svisiace s preverovanou udalosou.

    (Chmelk a kol., 2005, s. 14) Inmi slovami, aby sme urit miesto mohli oznai za miesto

    inu, k tomuto miestu sa vyaduje urit bezprostrednos konania pchatea po spchan

  • 3

    inu a bezprostredn nadvznos vetkch alch miest k miestu, kde pchate vykonal svoje

    konanie. (Chmelk a kol., 2005, s. 15) Uveden m vznam z pohadu voby

    kriminalisticko-taktickej metdy v procese zskavania kriminalisticko-relevantnch

    informci pre trestn konanie.

    Podmienky, za ktorch Eurpsky sd pre udsk prva umouje zsah do prva

    na skromie v podobe vykonania prehliadky

    Pri uplatovan prehliadky dochdza zo strany ttu resp. nm reprezentovanch

    intitci verejnej moci k zsahu do obianskych prv a slobd, najm do prva na skromie.

    Zsah do prva na skromie v svislosti s vkonom prehliadky spova predovetkm

    v prehadvan rznych objektov od priestorov sliacich na bvanie a priestorov k nim

    patriacim, inch priestorov, ktor neslia na bvanie a nie s verejne prstupn, pozemkov,

    ktor nie s verejne prstupn, dopravnch prostriedkov, vone prstupnho ternu

    a po prehadvanie osb. Prvo jednotlivca na skromie je garantovan nielen v stavch

    demokratickch ttov, ale je aj integrlnou sasou mnohch katalgov zkladnch prv

    a slobd prijatch na pde viacerch medzinrodnch organizci, medzi inmi

    i v Eurpskom dohovore o ochrane udskch prv a zkladnch slobd (alej len Eurpsky

    dohovor). Poda l. 8 Eurpskeho dohovoru m kad prvo na repektovanie svojho

    skromnho a rodinnho ivota, obydlia a korepondencie. Do vkonu tohto prva ttne

    orgny nemu zasahova, okrem prpadov, ke je to v slade so zkonom a nevyhnutn

    v demokratickej spolonosti v zujme nrodnej bezpenosti, verejnej bezpenosti,

    hospodrskeho blahobytu krajiny, predchdzania nepokojom a zloinnosti, ochrany zdravia

    alebo morlky alebo ochrany prv a slobd inch. Sir Gerald Fitzmauric, sudca Eurpskeho

    sdu pre udsk prva, vo svojom neshlasnom stanovisku k prpadu Marckx v. Belgicko

    vyjadril nzor, e je viac ne dostatone zrejm, e hlavn, ak nie jedin cie zamanej

    sfry aplikcie lnku 8 Eurpskeho dohovoru spoval v ochrane obydlia jednotlivca tento

    a jeho rodina nemali by viac o tvrtej hodine rno vystaven zlovestnmu ukaniu na dvere;

    zsahom, prehliadkam a vypovaniam v prostred domova; vsluchom, zadraniam

    a konfikcim; nasadzovaniu skrytch odpovacch prstrojov, ... (Svk, 2011, s. 385)

    Esencilnou sasou prva na skromie zakotvenom v l. 8 Eurpskeho dohovoru je

    bezpochyby i prvo na ochranu obydlia (ktor je v tomto lnku vslovne uveden), ale

    aj domov sloboda, prvo na ochranu dobrho mena a cti. Povaujeme za dleit na tomto

    mieste upozorni, e v zmysle kontantnej judikatry Eurpskeho sdu pre udsk prva l. 8

  • 4

    Eurpskeho dohovoru v svislosti s vykonvanm domovch prehliadok poskytuje ochranu

    nielen objektom sliacim na bvanie a priestorom k nim prinleiacim, vrtane obydl

    vytvorench osobami v rozpore s vntrottnymi prvnymi predpismi (prpad Buckleyov

    v. Spojen krovstvo) i prechodne vyuvanm priestorom na bvanie len poas uritho

    obdobia v roku, ale aj objektom sliacim na komern ely. Ochrana je poskytovan aj

    proti prehliadke neoprvnene vykonanej v objektoch majcim vzah k profesijnej i

    obchodnej innosti, kee poda nzoru Eurpskeho sdu pre udsk prva prezentovanho

    v judikatre, neexistuje iadny dvod na vylenie aktivt profesionlnej povahy spod

    rozsahu pojmu skromn ivot. Jednm z argumentov odvodujcim takto poatie je prvo

    jednotlivca slobodne si vytvra a rozvja svoje vzahy nielen s inmi umi, ale aj

    s vonkajm svetom, a z uvedenho dvodu by bolo nelogick, ale i v rozpore s elom l. 8

    Eurpskeho dohovoru vya spod jeho rozsahu zsahy v podobe vykonvania prehliadok

    v priestoroch sliacich na obchodn ely. Poda argumentov Eurpskeho sdu pre udsk

    prva neposkytnutm ochrany proti prehliadkam vykonanm v komernch priestoroch

    z dvodu, e v tchto priestoroch prebiehaj aktivity profesionlnej povahy a z dvodu

    absencie skromnho charakteru tchto priestorov, by dolo k neodvodnenmu

    obmedzeniu zkladnho elu ochrany ustanovenej l. 8 Eurpskeho dohovoru, a to

    k obmedzeniu ochrany jednotlivca pred svojvonm zsahom zo strany ttu, resp. orgnov

    vykonvajcich prehliadku. Prelomovmi v tomto smere boli rozhodnutia vo veci Klass

    a ostatn v. Spolkov republika Nemecko, Chappel v. Spojen krovstvo a Niemietz

    v. Nemecko. V prpade Niemietz v Nemecko Sd pre udsk prva zdraznil skutonos, e

    odopretie ochrany poskytovanej lnkom 8 Eurpskeho dohovoru, ako to odpora vlda,

    z dvodu, e dan opatrenie sa tka jedine profesnej innosti, by mohlo ma za nsledok

    nerovnak zaobchdzanie; ochrana by bola poskytovan v prospech jedinca, ktorho profesn

    a neprofesn aktivity by sa vzjomne prekrvali v takej miere, e by neexistoval iadny

    prostriedok na ich odlenie. (Svk, 2011, s. 389) Typickm prkladom v tomto smere s

    osoby vykonvajce slobodn povolanie.

    Pri rozhodovan o vykonan prehliadky ako aj pri jej samotnej realizcii mus orgn

    vykonvajci prehliadku dba na to, aby vkonom tohto zaisovacieho konu nedolo

    k neoprvnenmu zsahu do prv jednotlivca. Pod neoprvnenm zasahovanm treba

    rozumie tak zasahovanie, ktor nem zklad v zkonnej prave, nesleduje ustanoven cie,

    nedb na podstatu a zmysel obmedzovanho prva a slobody alebo nie je nevyhnutnm

    a primeranm opatrenm na dosiahnutie ustanovenho ciea. Vsledok posdenia vzahu

  • 5

    primeranosti medzi namietanm zsahom a sledovanmi legitmnymi ciemi bude zvisie od

    zistenia, i zsah spoval v relevantnch a dostatonch dvodoch. (Drgonec, 2012, s. 396)

    Podmienka legality

    Prehliadku mono vykona len na zklade zkona prp. sdneho precedensu, pokia

    ide o krajiny, ktorch prvny systm spad pod systm common law. V zmysle ustlenej

    judikatry Eurpskeho sdu pre udsk prva je pritom irelevantn, i vntrottny prvny

    akt je oznaen pojmom zkon alebo i dan prvny akt prijal zkonodarn orgn

    uveden m vznam najm z pohadu delegovanej prvomoci na prijmanie prvnych aktov.

    Zrove je nevyhnutn, aby zkon umoujci vykonanie prehliadky sasne spal

    poadovan rove kvality - mus by dotknutmu jednotlivcovi dostupn a zrove

    formulcia danch ustanoven prvneho aktu mus by dostatone jasn a presn, aby bolo

    mon predvda nsledky v prpade poruenia zvznch pravidiel sprvania obsiahnutch

    v ustanoveniach prvneho aktu. Vntrottna prvna norma umoujca vykonanie

    prehliadky mus by zrove kompatibiln s princpmi prvneho ttu.1)

    Podmienka prstupnosti, presnosti a predvdatenosti zkona je splnen aj v prpade,

    ak zkon obsahuje ustanovenia dvajce orgnom verejnej moci urit priestor pre posdenie

    nevyhnutnosti vykonania prehliadky, za predpokladu, e: rozsah vonej vahy a spsob jej

    realizcie s ustanoven dostatone jasne, so zreteom na legitmny el poskytn

    jednotlivcovi primeran ochranu pred svojvonm zasahovanm (rozsudok vo veci Krusslin

    v. Franczsko). Zkon, ktor upravuje prvomoc vonho hodnotenia orgnmi verejnej moci

    mus ustanovi rozsah a modality s dostatonou presnosou, aby poskytol dostaton ochranu

    (rozsudok vo veci Eriksson v. vdsko). (apek, 2010, s. 282) Nemern rozsah diskrenej

    prvomoci orgnov vykonvajcich prehliadku vyplvajci z formulcie zkona bol

    predmetom sporu aj v prpade Gillan a Quinton v. Spojen krovstvo. V roku 2000 bol

    v Spojenom krovstve v platnosti zkon o terorizme, ktor oprvoval prslunkov polcie

    zastavi na verejnosti ktorkovek osobu a podrobi ju na verejnosti osobnej prehliadke

    v prpadoch, kedy tento zsah prslunk policajnho zboru vyhodnotil ako vhodn opatrenie

    na prevenciu teroristickch inov bez toho, e by mal dvodn podozrenie vo vzahu

    k prehadvanej osobe, e tto m pri sebe predmety, ktor by mohli by pouit v svislosti s

    1) Nevyhnutnos sladu prvnej normy s princpmi prvneho ttu bola potvrden vo viacerch rozhodnutiach,

    naprklad v rozhodnutiach vo veci Chappel v. Spojen krovstvo, Klass a ostatn v. Nemecko, Golder

    v. Spojen krovstvo, at.

  • 6

    terorizmom. Zkonn formulcia rozsahu diskrenej prvomoci pri rozhodovan o vykonan

    prehliadky nevyadovala ani existenciu subjektvneho podozrievania, e zastaven

    a prehadvan osoba m u seba predmet, ktor by mohol by pouit v svislosti

    s teroristickou aktivitou. V danom prpade vlda argumentovala tm, e prehliadka osoby na

    verejnosti, tm e sa uskutonila prve na verejnosti, sa nedotka skromnho ivota tejto

    osoby, m de facto ani nemohlo by poruen jej prvo na skromn ivot. Eurpsky sd pre

    udsk prva sa s touto argumentciou nestotonil.

    V Slovenskej republike upravuje podmienky vykonania prehliadky zkon . 171/1993 Z. z.

    o Policajnom zbore v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 171/1993 Z. z.)

    a zkon . 301/2005 Z. z. Trestn poriadok v znen neskorch predpisov (alej len Trestn

    poriadok). Poda 99 ods. 1 a 2 Trestnho poriadku domov prehliadku, prehliadku inch

    priestorov a pozemkov mono vykona, ak je dvodn podozrenie, e je v tchto priestoroch

    vec dleit pre trestn konanie alebo e sa tam skrva osoba podozriv zo spchania

    trestnho inu, alebo je potrebn vykona zaistenie hnutench vec na uspokojenie nroku

    pokodenho na nhradu kody. Osobn prehliadku poda 99 ods. 3 Trestnho poriadku

    mono vykona taktie len na zklade existencie dvodnho podozrenia, e dan osoba m

    pri sebe vec dleit pre trestn konanie. V prpade osobnej prehliadky Trestn zkon

    umouje u zadranej osoby a osoby, ktor bola zatknut alebo ktor sa berie do vzby

    vykona osobn prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, e m pri sebe zbra alebo in vec,

    ktorou by mohla ohrozi ivot alebo zdravie osoby. Vychdzajc z judikatry a vyie

    uvedench poiadaviek Eurpskeho sdu pre udsk prva mono vyvodi zver, e

    Trestnm poriadkom dan rozsah vonej vahy pokia ide o rozhodnutie vykona prehliadku

    (ako procesn kon) je vymedzen dostatone jasne, nakoko zkonn ustanovenia vslovne

    poaduj existenciu dvodnho podozrenia alebo aspo podozrenia, e prehadvan osoba

    m u seba vec dleit pre trestn konanie resp. e v prehadvanom priestore sa nachdza

    vec dleit pre trestn konanie, at. Obdobn zver mono vyvodi aj pri vymedzen

    rozsahu diskrenej prvomoci pri rozhodovan o vykonan prehliadky poda zkona

    . 171/1993 Z. z.

    V rmci skmania podmienky legality zsahu je potrebn upriami pozornos

    i na prkaz na vykonanie prehliadky. Aby prkaz resp. povolenie na vykonanie prehliadky

    spal podmienky kladen Eurpskym dohovorom, nesmie by tylizovan v prli irokch,

    extenzvnych pojmoch, napr. nesmie v om by uveden, e sa maj hada a zabavi

    predmety a dokumenty bez ich bliieho spresnenia. Uveden bolo predmetom sporu

    v prpade Taner Kilic v. Turecko. Tureck ttne orgny nariadili vykonanie prehliadky bytov

  • 7

    a kancelri vetkch lenov Zdruenia pre udsk prva utlanch (Mazlumder), vrtane

    bytov a kancelri lenov pracujcich v pobokch zdruenia Mazlumder. elom prehliadky

    bolo njdenie dkazov z dvodu existencie podozrenia, e toto zdruenie vyvja aktivity

    namieren proti integrite krajiny a jej sekulrnemu zriadeniu. Poruenie prva na skromie

    saovatea, pna Tanera Kilica, advokta a lena vboru, spovalo v tom, e polcia mu

    poas prehliadky zabavila videokazety a urobila si fotokpie rznych dokumentov, ktor sa

    nachdzali v jeho kancelrii na zklade povolenia na prehliadku, ktor bolo neodvodnene

    extenzvne. Neprijatenos irokej formulcie povolenia na vykonanie prehliadky,

    zahrujceho i monos zabavenia predmetov vrtan...

Recommended

View more >