Seminárna práca- finančné ukazovatele a analýza podniku

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICIEKONOMICKÁ FAKULTA

KATEDRA FINANCIÍ A UČTOVNÍCTVA

Seminárna práca

Finančná analýza podniku a jej ukazovatele

Meno: Štefan Halčin Odbor: Financie, bankovníctvo, investovanie Akademický rok: 2009/ 2010


Obsah

Úvod ................................................................................................................ 3

1 Podstata finančnej analýzy ..............................................................................3

1.1 Druhy finančnej analýzy ................................................................................. 6

1.2 Základné informačné zdroje pre finančnú analýzu ......................................... 8

1.3 Výkaz ziskov a strát a súvaha za rok 2007 a 2008 v Železiarni Podbrezová .10

1.4 Postup ukončenia finančnej analýzy

2 Nástroje finančnej analýzy – finančné ukazovatele .........................................11

2.1 Ukazovatele likvidity .......................................................................................12

2.1.1 Aplikácia likvidity v podniku Železiarne Podbrezová .....................................17

2.2 Ukazovatele aktivity ........................................................................................17

2.2.1 Aplikácia ukazovateľov aktivity na podnik......................................................20

2.3 Ukazovatele finančnej závislosti – zadĺženosti ................................................21

2.3.1 Aplikácia vybraných ukazovateľov zadĺžennosti na podnik.............................24

2.4 Ukazovatele rentability ....................................................................................25

2.4.1 Aplikácia vybraných ukazovateľov rentability na podni..................................28

2.4.2 Vplyvy na rentabilitu podniku..........................................................................29

2.5 Užívatelia výsledkov finančnej analýzy ..........................................................30

Záver ......................................................................................................................31

Zoznam bibliografických odkazov .........................................................................32

2

2


Úvod

Každá firma sa dostáva do styku s ekonomickým, daňovým, finančným, či právnym

prostredím. Práve z tohto pohľadu je finančná situácia podniku značne ovplyvňovaná nielen

internými ale aj externými faktormi. Ak chce podnik prežiť v trhovej ekonomike, musí

poznať ale aj sledovať svoju finančnú situáciu. Najlepším posúdením finančnej situácie je

finančná analýza. V našej práci sa budeme snažiť používať najaktuálnejšie tlačené zdroje.

V prvej kapitole sa budeme zaoberať finančnou analýzou ako takou – vymedzenie, jej

podstata, činitele, informačné zdroje a druhy analýzy. V druhej časti sa zameriame na

samotný postup uskutočnenia finančnej analýzy a ekonomickú interpretáciu finančných

ukazovateľov. Finančnú analýzu som uskutočnil na podniku Železiarni Podbrezová a.s., kde

som porovnával rok 2007 s rokom 2008. Cieľom mojej práce je poukázať na finančnú situáciu

v tomto podniku.

1 Podstata finančnej analýzy

Determinantom úspešnosti podniku je teda jeho finančná situácia. Finančná situácia

podniku veľmi intenzívne a komplexne vypovedá o jeho výkonnosti a odzrkadľuje finančné

riadenie podniku. Finančná analýza je jeden z prostriedkov finančného riadenia podniku.

Znalosť finančnej situácie podniku patrí k nástrojom finančného manažmentu. Je to súbor

metód, ktoré umožňujú určovať relatívne postavenie firmy v spoločnosti a pomocou súboru

indikátorov vykonať jej hodnotenie voči ostatným organizáciám. Hlavným nástrojom

finančnej analýzy je konštrukcia a následná interpretácia pomerových ukazovateľov.

3

3


Finančná analýza je systém pomerových ukazovateľov, ktorými je možné zistiť

finančnú situáciu podniku z dlhodobého a krátkodobého resp. okamžitého hľadiska a odráža

finančné zdravie podniku. Za finančne zdravý podnik považujeme ten, ktorý je schopný v

stanovenom čase splácať svoje záväzky a zároveň dosahuje určitú mieru zhodnotenia

vlastného kapitálu. Finančne zdravý podnik nie je v platobnej neschopnosti ani v predĺženosti

a predpokladá sa, že v dohľadnej dobe k takémuto stavu podniku ani nepríde. Zároveň nenesie

žiadne príznaky ohrozenia svojej budúcej existencie. Každý z finančných ukazovateľov má

inú vypovedaciu schopnosť o situácii podniku.

Finančné ukazovatele majú rôzne vypovedacie schopnosti a každý z ukazovateľov má

svojho záujemcu. Vlastníka podniku zaujíma najmä ukazovateľ súvisiaci s výsledkom

podnikania a jeho ziskovosti a to je ukazovateľ rentability a aktivity. Dodávateľa zase zaujíma

schopnosť podniku včas hradiť svoje záväzky a o tom má vypovedaciu schopnosť ukazovateľ

likvidity a solventnosti. Naopak, banku, ktorá poskytuje podniku úver, zaujíma ukazovateľ

súvisiaci so zdrojmi podniku, schopnosť kryť svoje záväzky – teda ukazovateľ zadĺženosti.

„Finančná analýza podniku predstavuje jeden zo strategických nástrojov, ktorý má

k dispozícii finančný manažér. Svojou štruktúrou postihuje všetky činnosti, t.j. prevádzkovú,

finančnú a mimoriadnu“ (Fetisovová, E., 2001, s. 149) Je významnou oblasťou sústavy

podnikového riadenia a je úzko spojená a viazaná s finančným účtovníctvom. Účtovníctvo

poskytuje finančnému manažérovi údaje momentálneho typu, ktoré však jednotlivo majú

malú vypovedaciu schopnosť. Preto významnú úlohu zohráva finančná analýza, ktorá ako

formalizovaná metóda porovnáva získané údaje medzi sebou a rozširuje tak ich vypovedaciu

schopnosť, umožňuje dospieť k určitým záverom o celkovom hospodárení a finančnej situácii

podniku, podľa ktorých by bolo možné prijať rôzne rozhodnutia a prípadné opatrenia na

4

4


zamedzenie nepriaznivého vývoja a trendu podniku.

Finančná analýza znamená hodnotenie minulosti, súčasnosti i predpokladanej

budúcnosti finančného hospodárenia podniku. Pomocou nej môžeme zistiť silné a slabé

stránky podniku a tým môžeme predvídať problémy, ktoré by mohli nastať v budúcnosti a

zároveň urobiť opatrenia na ich odstránenie, eliminovanie.

Podľa O. Strážovskej finančnou analýzou sledujeme a tiež vyhodnocujeme výsledky

činnosti podniku. Využíva sa na porovnávanie finančnej situácie s konkurenciou, resp. s

možnosťami trhovej ekonomiky. Úspech podnikateľskej jednotky závisí od kvalitnej a

spoľahlivej finančnej analýzy (2001, s. 357). Finančná analýza je dôležitým nástrojom

rozboru, ktorého hlavnou úlohou je poskytnúť prehľad o finančnej situácii podniku. Finančnú

situáciu ovplyvňujú všetky podnikové aktivity.

Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu podniku, môžeme rozdeliť do dvoch

skupín:1

- prvú skupinu predstavujú externé činitele pôsobiace na podnik a jeho okolie

(politika štátu, mena a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie...). Podnik ich

môže svojim správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich zväčša akceptovať

ako dané a prispôsobiť im svoje konanie; majú objektívny charakter.

- druhú skupinu tvoria interné činitele, ktoré môže podnik svojimi aktivitami ovplyvniť

a preto majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (predstavujú objem

činnosti a sú vyjadrené objemom výnosov, tržieb, pridanej hodnoty a pod.)

a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na

výstupy). Na zachytenie obidvoch skupín sa pri finančnej analýze opierame o sústavu

ukazovateľov, ktoré ich pôsobenie sprostredkúva.

1 Čerpané zo zdroja: KRÁĽOVIČ, J. , et. al. (2002) Finančný manažment. Bratislava: Iura Edition, s. 419

5

5


1.1 Druhy finančnej analýzy

Vo všeobecnosti možno rozlišovať retrospektívnu a perspektívnu finančnú analýzu.

Retrospektívna finančná analýza - hovoríme jej aj analýza „ex post" – vychádza

predovšetkým z údajov dosiahnutých v účtovnej závierke podniku. Snaží sa objasniť

súčasný stav, analyzovať existujúcu finančnú situáciu podniku analyzovaním príčin,

ktoré predchádzali súčasnému stavu, t.j. je orientovaná do minulosti. Jej hlavnou

úlohou je identifikovať hlavné činitele a ich charakter (či pôsobia akceleračne alebo

retardačne) pomocou ukazovateľov likvidity, rizikovosti, rentability a vnútornej

aktivity.

Perspektívna finančná analýza - hovoríme jej aj analýza „ex ante" - snaží sa

predvídať vývoj finančnej situácie, ide teda o pohľad do budúcnosti. Východiskom je

súčasná finančno-ekonomická situácia podniku, ktorú prolongujeme do budúcnosti.

Jej poslaním nie je len predpovedať budúci vývoj, ale aj predchádzať finančným

krízam v budúcnosti prostredníctvom správne načasovaných preventívnych opatrení.

Teda z časového hľadiska možno finančnú analýzu zamerať na súčasné výsledky

a vysvetliť ich pomocou pohľadu do minulosti (hovoríme o finančnej analýze ex

post), resp. môžeme uplatniť pohľad do budúcnosti a prognózovať vývoj finančnej

situácie pomocou vhodných analytických metód. Pre tento typ analýzy sa vžilo

pomenovanie finančná analýza ex ante.

Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že väčšina problémov vo fungovaní podniku sa

bezprostredne prejaví v jeho zhoršenej finančnej situácii. Možno ich teda identifikovať

analýzou úrovne jeho finančných ukazovateľov. Niektoré z nich majú schopnosť

odzrkadľovať anomálie v stave a vo vývoji podniku smerujúceho k budúcim platobným

ťažkostiam, príp. k bankrotu a to oveľa skôr ako porucha v platobnej schopnosti podniku

6

6


prepukne.2 Vo väčšine slovenských podnikov sa kladie dôraz na klasickú finančnú analýzu

orientovanú na minulé výsledky a faktory, ktoré ich determinovali, kým metódam a modelom

predikcie finančného „zdravia“ podnikov sa venuje len sporadická pozornosť.

Úsilie včas rozpoznať „rodiace sa“ príčiny nestability v podnikovom organizme

a predísť ich akútnemu štádiu viedlo k vzniku osobitných metód finančnej analýzy, ktoré sa

pre svoje vlastnosti a poslanie nazývajú „systémy včasného varovania“. Ich cieľom je na

základe dosiahnutých výsledkov predpovedať finančnú budúcnosť podniku, včas upozorniť

podnikový manažment, resp. externé subjekty na riziko neúspechu, ktorý môže vyústiť do

bankrotu. Finančného analytika by mal zaujímať nie len výstup finančnej analýzy ex post,

teda interpretácia a zhodnotenie momentálneho finančného stavu podniku, ale aj

potencionálne vyhliadky do budúcnosti. Včasné upozornenie na nebezpečenstvá vo vývoji

finančného zdravia umožnia manažérovi prijať ozdravné opatrenia s dostatočným časovým

predstihom, skôr, než dôjde k nezvratnej kríze. Význam prognostických modelov nie je len

v predikcii finančnej situácie podniku. Okrem toho, že poskytujú okamžitý obraz o najbližšej

finančnej budúcnosti podniku, sú spolu s metodickým aparátom finančnej analýzy ex post

východiskom tvorby finančného plánu podniku.

1.2 Základné informačné zdroje pre finančnú analýzu

2 Čerpané zo zdroja: ŠNIRCOVÁ, J. (2003) Indikátory finančného zdravia pre modely predikcie finančnej situácie slovenských podnikov. In: Ekonomický časopis, roč. 51,č. 9, s. 1127 - 1138

7

7


Finančná analýza potrebuje veľké množstvo vstupných dát, informácií a údajov

z rôznych zdrojov, rôznej povahy. Údaje potrebné pre finančnú analýzu podniku môžeme

rozčleniť do týchto okruhov:3

1. Finančné informácie. Do tejto kategórie patria:

Účtovné výkazy finančného účtovníctva a výročné správy

Vnútropodnikové informácie

Predpovede finančných analytikov a vrcholového vedenia firmy

Správy o vývoji menových relácií a úrokových sadzieb

Hospodárske správy informačných médií

Ostatné finančné informácie

2. Kvantifikovateľné nefinančné informácie. Medzi tieto informácie zaraďujeme:

Firemnú štatistiku produkcie, dopytu, zamestnanosti, odbytu a pod.

Interné smernice

Oficiálnu ekonomickú štatistiku

3. Nekvantifikovateľné informácie. Do tejto kategórie zaraďujeme:

Správy vedúcich pracovníkov jednotlivých útvarov firmy

Komentáre manažérov

Komentáre odbornej tlače

Osobné kontakty

Nezávislé hodnotenia, prognózy a pod.

4. Odhady analytikov rôznych inštitúcií

Predstavujú predovšetkým informácie štatistického úradu, podnikateľských združení

a pod.

„Pre finančnú analýzu je dôležité mať štandardný systém účtovníctva. Súčasťou

rozsiahlej politickej a ekonomickej transformácie slovenskej spoločnosti na začiatku 90-tych

3 Čerpané zo zdroja: BARAN, D. (2002) Analýza hospodárenia podniku. 2. vyd. Bratislava: STU, s. 185

8

8


rokov sa stala transformácia účtovníctva“ (Baštincová, A., 2000, s. 474). Zmenila postavenie

účtovníctva z prostriedku evidencie majetku a sledovania centrálneho plánu na významný

nástroj finančného riadenia podniku. Správne a včasné informácie z účtovníctva sú

nezastupiteľným zdrojom ekonomických informácií pre všetky trhové subjekty.

Základným prameňom údajov pre finančnú analýzu je účtovná závierka. Účtovná

závierka má v informačnom zabezpečení analytika osobitné miesto z dvoch dôvodov:4

Prvým dôvodom je, že do účtovnej závierky podniku sa veľmi komprimovaným, ale

verným spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku. Dozvedáme sa z nej,

za akých podmienok sa realizoval, aký bol jeho priebeh a výsledky. Na relatívne

malom priestore je sústredených veľa dôležitých informácií.

Druhým dôvodom je, že údaje účtovnej závierky vecne, časovo a formálne správne

vypovedajú o činnosti podniku, čo je v prípade mnohých podnikov verifikované

audítorom.

V účtovných jednotkách, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva, tvorí

účtovnú závierku Súvaha (Bilancia), Výkaz ziskov a strát (Výsledovka) a Výkaz Cash flow

(Prehľad o peňažných tokoch). To isté platí aj pre ostatných podnikateľov zaregistrovaných v

obchodnom registri. V účtovných jednotkách účtujúcich v jednoduchom účtovníctve sú

výkazmi účtovnej závierky Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch.

Každý výkaz sprostredkuje informácie o špecifickej oblasti podnikových financií a

podnikovej ekonomiky vôbec, preto treba s nimi pracovať súčasne. Jednotlivé riadky

výkazov predstavujú absolútne finančné ukazovatele, ktoré podľa ich vypovedacej schopnosti

a významu delíme do dvoch skupín:

4 Čerpané zo zdroja: ZALAI, K. et al. (2004) Finančno-ekonomická analýza podniku. 4. vyd. Bratislava: Sprint, s. 305

9

9


tokové ukazovatele - sú to ukazovatele narastajúce od začiatku účtovného

obdobia ku dňu účtovnej závierky (ukazovatele nákladov a výnosov vo

Výkaze ziskov a strát)

stavové ukazovatele - tieto určujú stavy majetku a kapitálu ku dňu účtovnej

závierky (ukazovatele Súvahy)

1.3 Výkaz ziskov a strát a súvaha za rok 2007 a 2008 v železiarni Podbrezová

Výkaz ziskov a strát31. 12. 2008 31.12.2007

Tržby- čisté 117 692 371 280Náklady na predaj 0 0Hrubý zisk 117 692 371 280Výnosy 3 567 -679Spolu tržby a výnosy 121 259 370 601Výrobná spotreba 72 230 329 976Osobné náklady 30 788 27 303Dane a poplatky 612 1 012Odpisy 2 149 1 920Ostatné prevádzkové náklady 1 088 524Ostatné finančné náklady 513 450Kurzové straty 30 1Tvorba opr. polož. pohľ. 1 862 0Spolu náklady 109 272 361 186HV pred zdanením 11 987 9 415Daň 19% 2 277, 53 1 788, 85HV po zdanení 9 709, 47 7 626, 15

SúvahaAKTÍVA 31. 12. 2008 31. 12. 2007Neobežný majetok 47 413 39 593Zásoby 3 786 1 708Dlhodobé pohľadávky 0 0Krátkodobé pohľadávky 19 426 58 035Finančné účty 20 560 15 989Obežný majetok 43 772 75 732Časové rozlíšenie dlhodobé 2 208 1 872Spolu aktíva 93 393 117 197

10

10


PASÍVA 31. 12. 2008 31. 12. 2007Vlastné imanie 73 674 71 256Dlhodobé záväzky 1 453 1 021Krátkodobé záväzky 17 437 49 956Dlhodobé rezervy 818 964Bankové úvery 0 0Záväzky 19 708 45 941Časové rozlíšenie dlhodobé 11 0Spolu pasíva 93 393 117 197

1.4 Postup uskutočnenia finančnej analýzy

Po zabezpečení údajovej základne možno uskutočniť finančnú analýzu. Štandardný

postup finančnej analýzy pozostáva z týchto logicky a chronologicky súvisiacich

a nadväzujúcich krokov :

vypočítajú sa finančné pomerové ukazovatele za analyzovaný podnik

podnikové ukazovatele sa porovnajú s priemernými ukazovateľmi za príslušný odbor

podnikania ( prípadne s extrémnymi hodnotami ) = komparatívna analýza

skúma sa vývoj podnikových ukazovateľov v čase = trendová analýza. Výhodou

trendovej analýzy je jednak eliminácia neopakovateľných podmienok činnosti každej

firmy, ľahká identifikácia vplyvu zmien v účtovnej metodike. Hlavnou nevýhodou je

fakt, že chýba akékoľvek všeobecné meradlo.

analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi

záverečná fáza je návrh opatrení, ďalej sa pokračuje s analýzou odhalenia silných

a slabých miest a vytvára sa priestor na finančné plánovanie

2 Nástroje finančnej analýzy – finančné ukazovatele

Finančná situácia firmy je veľmi komplexná, zložitá, mnohostranná. Na opísanie

finančnej situácie sa používajú pomerové finančné ukazovatele, ktoré umožňujú porovnávať

analyzovaný podnik s inými podnikmi, resp. s odborovými ukazovateľmi. Súbor pomerových

ukazovateľov sa člení do skupín, z ktorých každá vypovedá o určitej stránke finančnej

11

11


situácie podniku prostredníctvom väčšieho či menšieho počtu pomerových ukazovateľov.

Podľa M. Karvana podniková prax v USA (Spojené štáty americké) používa 5 základných

skupín pomerových ukazovateľov:

ukazovatele likvidity (liquidity ratios) – merajúce schopnosť uspokojovať bežné

záväzky

ukazovatele aktivity (activity ratios) – merajúce schopnosť využívať zdroje

ukazovatele finančnej zadlženosti (financial leverage ratios) – merajúce rozsah,

v akom je podnik financovaný cudzím kapitálom

ukazovatele rentability – výnosnosti (profitability ratios) – merajúce celkovú účinnosť

riadenia

ukazovatele trhovej hodnoty podniku (market value ratios) – merajúce cenu akcií

a majetku podniku (2002, s. 424)

Podľa mnohých autorov5٫67, sa najčastejšie používajú ukazovatele likvidity, aktivity,

finančnej štruktúry (zadĺženosti) a rentability, preto sa aj my v praktickej časti tejto práce

zameriame na výpočet práve týchto štyroch druhov ukazovateľov finančnej analýzy.

2.1 Ukazovatele likvidity

Veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podniku možno získať analýzou jeho

schopnosti hradiť svoje záväzky. Platí, že podnik finančne stabilný je schopný hradiť, podnik

s finančnými ťažkosťami s tým má problémy.

Ukazovatele likvidity vyjadrujú mieru kvality a adekvátnosti obežných aktív na

zabezpečenie krátkodobého dlhu v požadovaných termínoch splatnosti. Charakterizujú

5 Čerpané zo zdroja: STRÁŽOVSKÁ, H. et al. (2003) Podnikovohospodárska náuka obchodu. Bratislava: Sprint, s. 386

6 Čerpané zo zdroja: ŠNIRCOVÁ, J. (1997): Pravidelná analýza finančnej situácie firmy – nevyhnutnosť úspešného podnikania. In: Finančný poradca podnikateľa, č. 4, s. 69 - 1127

7 Čerpané zo zdroja: PACHINGEROVÁ, M. (2003) Politika financií podnikateľskej sféry v cestovnom ruchu. In: Nová ekonomika, roč. 12, č. 1, s. 83 - 90

12

12


platobnú schopnosť tým, že porovnávajú k rovnakému termínu obežný majetok so splatnými

záväzkami.

Tieto ukazovatele odpovedajú na otázku, ako môže podnik pokryť likvidnými

prostriedkami záväzky, ktorých splatnosť nastane v priebehu jedného roka. Ako zdroj úhrady

záväzkov prichádza do úvahy iba obežný majetok, dlhodobo likvidný a nelikvidný majetok sa

nezohľadňuje. Skupina ukazovateľov likvidity má hlavne v malých a stredných podnikoch

obchodu a podnikoch služieb pomerne dobré podmienky vzhľadom k zálohovaným alebo

priamym platbám.

Likvidita je vymedzená ako trvalejšia schopnosť získať prostriedky na úhradu

záväzkov a iných výdavkov. Ide o úroveň úhrady záväzkov v stanovenom termíne z dlhšieho

časového hľadiska. Faktory likvidity sa podľa D. Barana sa členia na:

faktory pôsobiace na príjmy (tržby – obrat, finančný majetok, krátkodobé

pohľadávky, zásoby, nevyčerpané úvery)

faktory pôsobiace na výdaje (materiálové náklady, personálne náklady, úroky,

investičné údaje, krátkodobé záväzky) (2002, s. 185).

V súvislosti s pojmom likvidita sa často vyskytujú aj ďalšie pojmy, a to likvidnosť

a solventnosť. Solventnosť vyjadruje momentálnu schopnosť úhrady záväzkov, resp.

možnosť platiť, kým likvidita vyjadruje trvalejšiu schopnosť podniku uhrádzať svoje

záväzky. Likvidnosťou sa rozumie schopnosť prevodu jednotlivých majetkových položiek na

pohotové platobné prostriedky, ide o tzv. speňažiteľnosť. Speňažiteľnosť jednotlivých

majetkových súčastí je rozdielna, čo sa prejavuje v dĺžke času, ktorú si táto premena

vyžaduje. Vzhľadom na túto vlastnosť možno aktíva podľa K. Vlachynského zaradiť do

nasledovných tried:

najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere ( krátkodobý finančný

majetok )

13

13


majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné krátkodobé pohľadávky

menej likvidné – zásoby

dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pôžičky, termínované vklady (finančné

investície)

nelikvidné (takmer nelikvidné) – hmotný investičný majetok (1999, s. 460)

Na meranie likvidity sa používajú pomerové a rozdielové ukazovatele. Pomerové

ukazovatele majú lepšiu priestorovú porovnateľnosť. Používajú sa hlavne tieto :

Likvidné prostriedky 1. stupňa

Okamžitá likvidita = –––––––––––––––––––––––––––––––––––

Krátkodobé záväzky ( okamžite splatné )

Tento ukazovateľ meria schopnosť podniku hradiť úplne nekompromisne práve splatné

záväzky. Vyjadruje vlastne solventnosť. Interval okamžitej likvidity by sa mal pohybovať

v rozmedzí 0,9 až 1,0, čo vlastne znamená, že 90 až 100 % krátkodobých záväzkov by firma

mala vedieť pokryť vlastným finančným majetkom. Jeho ideálna hodnota je 1, vtedy je

k dispozícii toľko platobných prostriedkov, koľko činia okamžite splatné záväzky. Výšku

týchto záväzkov nemožno zistiť zo súvahy, preto sa ako zdroj používa platobný kalendár.

Finančný majetok

Pohotová likvidita = –––––––––––––––––––––––––––––

( Likvidita 1. stupňa ) Krátkodobé záväzky

Pohotová likvidita sa považuje za bezpečnú vtedy, keď na 1 Sk krátkodobých záväzkov

pripadá najmenej 0,20 Sk najlikvidnejších prostriedkov (finančného majetku). Prijateľné

14

14


hodnoty ukazovateľa sa teda začínajú hodnotou 0,2. Súčasne sa však hodnota 0,6 a viac

považuje za neúčelne vysokú ( pretože nie je účelné viazať v podobe najlikvidnejšieho

majetku „nadbytočne“ veľa majetku ). Nižšie ukazovatele likvidity vykazujú podniky služieb,

nadpriemerné naopak podniky zo sezónnou výrobou. Ukazovateľ vyjadruje bezprostrednú

možnosť úhrady krátkodobých záväzkov z okamžitej zásoby peňazí, preto sa niekedy

označuje pojmom pokladničná likvidita.

Finančný majetok + Krátkodobé pohľadávky

Bežná likvidita = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––


Pri bežnej likvidite sa neberú do úvahy dlhodobé pohľadávky a tiež zásoby. V tomto

ukazovateli na krytie krátkodobých záväzkov využijeme už nielen finančný majetok, ale aj

peňažné prostriedky plynúce z inkasa zatiaľ neuhradených krátkodobých pohľadávok

splatných do 1 roka. Úroveň bežnej likvidity závisí na konkrétnom odvetví, výrobnom

programe a ďalších vonkajších faktoroch. Preto možno doporučené hodnoty tohto

ukazovateľa v intervale 1 do 1,5 považovať iba za rámcové vymedzenie. Nedobytné

pohľadávky by sa pri vyčíslení výšky pohľadávok nemali započítavať, pretože skreslia

skutočný stav.

Obežné aktíva

( Finančný majetok + Pohľadávky + Zásoby )

Celková likvidita = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––


Pri výpočte celkovej likvidity sa zohľadňujú celkové obežné aktíva (bez dlhodobých

pohľadávok8). Čím vyššia je hodnota ukazovateľa, tým pozitívnejšie hodnotíme platobnú

8 Čerpané zo zdroja: Vlachynský, K. et al. (1999) Podnikové financie. 1. vyd. Bratislava: Súvaha, s. 460,

15

15


schopnosť z dlhodobejšieho hľadiska. Je značne ovplyvnený štruktúrou obežných aktív,

najmä zložkou zásoby a nedobytné pohľadávky, ktoré môžu vytvárať skreslenie a zdanie

optimálneho stavu, i keď je podnik platobne neschopný. Hodnota tohto ukazovateľa by sa

mala pohybovať v intervale od 2,0 do 2,5, pričom krátkodobé záväzky by nemali presiahnuť

40% obežného majetku. Mala by platiť rovnica L1 < L2 < L3.

K rozdielovým ukazovateľom likvidity patria:9

Čisté pohotové peňažné prostriedky = Finančný majetok – Momentálne splatné

záväzky

Čistý peňažný majetok = ( Finančný majetok + Pohľadávky ) – Krátkodobé záväzky

Čistý pracovný ( prevádzkový ) kapitál (ČPK) = ( Finančný majetok + Pohľadávky

+ Zásoby ) – Krátkodobé záväzky

Posledne uvedený ukazovateľ je najpoužívanejším rozdielovým ukazovateľom.

Vyjadruje, aká časť obežného majetku je krytá dlhodobými finančnými zdrojmi. Keď je ČPK

príliš nízky alebo nulový, či dokonca mínusový, znamená to, že aj časť obežných aktív je

krytá krátkodobými záväzkami, čo je nebezpečné pre likviditu. Mínusová hodnota ČPK

znamená, že dokonca časť stálych aktív (budovy, zariadenia, cenné papiere) je krytá

krátkodobými záväzkami. To je z hľadiska podnikovej likvidity už kritický stav.10 „Výška

a rast čistého pracovného kapitálu charakterizuje finančnú a investičnú činnosť podniku

a celkovú úspešnosť jeho riadenia“ (Janok, M., 2000, s. 110). Čistý peňažný kapitál

predstavuje „finančnú perinu“, ktorá firme umožní pokračovať v aktivitách aj v prípade

ťažkostí.

ISBN 80-88727-29-49 Čerpané zo zdroja: FETISOVOVÁ, E.,et al.(2001) Podnikové financie – zbierka príkladov. 1. vyd.

Bratislava: Ekonóm, s. 14910 Čerpané zo zdroja: TAKÁCS, Z., et. al. (2003) Analýza účtovných výkazov. In: Poradca, č. 4 – 5, s. 242 -

281

16

16


2.1.1. Aplikácia likvidity v podniku Železiarne Podbrezová a.s.

Likvidita 1. stupňa (2008) = 20 560/ 17 437 = 1,18

Likvidita 2. stupňa (2008) = (20 560+ 19 426)/ 17 437 = 2,29

Likvidita 3. stupňa (2008) = 43 772/ 17 437= 2,5

Vzhľadom na výsledky podniku by sa dalo povedať o podniku, že na 1SK krátkodobých

záväzkov pripadá najmenej 1,18SK najlikvidnejších prostriedkov, 2,29SK menej likvidných

prostriedkov a 2,5SK najmenej likvisných prostriedkov čo sa považuje za neúčelne vysokú

likviditu, ale vzhľadom na odvetvie akým spoločnosť železiarne Podbrezová je t.z. hlavne

vysoký odbyt jej výrobkov počas leta. Dá sa teda povedať, že ide o podnik so sezónnou

výrobou, kde nie je nezvyčajná vysoká likvidita.

2.2 Ukazovatele aktivity

Tieto ukazovatele vyjadrujú a kvantifikujú ako efektívne podnik hospodári so svojimi

aktívami. Ak má podnik viac aktív ako je účelné, naskakujú zbytočné náklady, ktoré znižujú

zisk. Ak má podnik nedostatok aktív, prichádza o tržby, ktoré by mohol získať. Tieto

ukazovatele vyjadrujú schopnosť podniku používať vložené prostriedky, meria celkovú

rýchlosť ich obratu alebo jednotlivých zložiek a hodnotenia viazanosti kapitálu v určitých

formách majetku. Využívajú sa teda ukazovatele vyjadrujúce obratovosť, resp. viazanosť

aktív. V malých a stredných podnikoch v obchode a službách je aj pri týchto ukazovateľoch

konkurenčná výhoda vzhľadom k výrazne nižšiemu majetkovému podielu v HIM. Existujú

samozrejme rozdiely v závislosti od charakteru činnosti podniku. Používajú sa hlavne tieto

ukazovatele :

Zásoby ( priemerný stav )

Doba obratu zásob = ––––––––––––––––––––––––––

Tržby / 365

17

17


Týmto ukazovateľom je možné zmerať dobu, po ktorú je kapitál viazaný v určitej forme

zásob. Ukazovateľ udáva počet dní potrebných na jednu obrátku zásob. Najúspešnejšie

podniky vykazujú hodnotu pod 30 dní a negatívny je vývoj, ak hodnota ukazovateľa je nad

100 dní. Rozhodujúci je vývoj ukazovateľov v časovom rade – o optimálnom stave hovoríme

pri klesajúcom trende.

Pohľadávky

Doba obratu ( inkasa ) pohľadávok = –––––––––––––––––––––––––

Tržby / 365

Cieľom tohto ukazovateľa je stanoviť priemerný počet dní, počas ktorých odberatelia

zostávajú dlžní – kým od realizácie (fakturácie) dôjde k inkasu. Často sa porovnáva

s ukazovateľom doby obratu záväzkov, t.j. priemernú dobu, ktorú musí podnik čakať od

okamihu predaja po získanie platby. Za pozitívny vývoj sa považuje splatnosť do 30 dní

a nežiaduce hodnoty ukazovateľa sú nad 90 dní.

Záväzky

Doba obratu (splatnosti ) záväzkov = –––––––––––––––––––––––

Tržby / 365

Tento ukazovateľ hodnotí podnikovú platobnú disciplínu, teda predstavuje dobu medzi

nákupom zásob a ich úhradou (dobu od vzniku záväzku až po jeho úhradu).Veľký rozdiel

medzi oboma ukazovateľmi nasvedčuje nekonsolidovanosti hospodárskych vzťahov

a v konečnom dôsledku môže viesť k spomaleniu až stagnácii peňažných tokov v ekonomike.

Zároveň možno považovať za správne, ak sa podnik snaží najskôr inkasovať ako platiť.

18

18


Tržby

Obrat fixných ( stálych ) aktív = ––––––––––––

Fixné aktíva

Ukazovateľ meria využitie (účinnosť) fixných aktív. Porovnáva sa s odvetvovým priemerom.

Nižšia hodnota ako je odvetvový priemer signalizuje nízke využitie, preto treba zvýšiť

využitie výrobných kapacít a obmedziť podnikové investície.

Tržby

Obrat celkových aktív = ––––––––––––––––

Celkové aktíva

Ukazovateľ charakterizuje využitie (účinnosť) celkových aktív – koľkokrát sa aktíva obrátia

za rok. Ak je hodnota ukazovateľa nižšia než odvetvový priemer, musí podnik zvýšiť tržby,

znížiť stav aktív alebo oboje súčasne.

Celkový kapitál

Doba obratu celkového kapitálu = ––––––––––––––––

Tržby / 365

Ukazovateľ udáva, za koľko dní sa obráti vlastný a cudzí kapitál vo vzťahu k prevádzkovým

výnosom (tržbám). Jeho hodnota by mala byť čo najnižšia (doba obratu by mala byť čo

najkratšia).

Vlastný kapitál

Doba obratu vlastného kapitálu = –––––––––––––––––––––

Tržby / 365

19

19


Ukazovateľ vyjadruje dobu obratu vlastného kapitálu vo vzťahu k tržbám. Pomocou

obratovosti rôznych zložiek majetku sledujeme hospodársku aktivitu firmy.

2.2.1 Aplkikácia ukazovateľov aktivity na podnik

Doba obratu zásob (2008)= 3786/(117 692/365)= 11,74 dní a za rok 2007 je to 1,68 dňa

Oba výsledky hovoria o tom, že podnik patrí medzi úspešné, keďže ich doby obratu sa

pohybujú pod 30 dní.

Doba obratu pohľadávok (2008)= 19 426/(117 692/365)= 60,25 dní a a za rok 2007 je to

57 dní.

Doba obratu záväzkov (2008)= (1 453+ 17 437)/(117 692/365)= 58,58 dní a za rok 2007 je

to 54 dní.

Vypočítané hodnoty nám napovedajú o vyrovnanom splácaní pohľadávok a záväzkov, ktoré

sa za posledné roky veľmi nezmenili a pohybujú sa okolo 2 mesiacov.

Obrat fixných aktív (2008)= 117 692/47 413= 2,48 dní a v roku 2007 je to 9,37 dní.

Obrat celkových aktív (2008)= 117 692/ 93 393= 1,26 dňa a v roku 2007 je to 3,168 dní.

Predchádzajúce údaje by sa mali porovnať s údajmi s podnikmi z rovnakého odvetvia, ale

vzhľadom na nízke hodnoty by sa dalo predpokladať o efektívne využívanie aktív.

Doba obratu celkového kapitálu (2008)= 93 393/(117 692/365)= 289, 64 dní a za rok 2007

je to 115, 22 dní.

Doba obratu vlastného kapitálu (2008)= 73 674/(117 692/365)= 228,48 dní a za rok 2007

je to 70,05 dní.

Doby obratov celkového a vlastného kapitálu sa oproti minulému roku takmer strojnásobili

čo vyvoláva znepokojenie nad negatívnym vývojom vo firme a ich generálna rada by sa mala

týmito číslami zaoberať.

2.3 Ukazovatele finančnej závislosti – zadlženosti

Tieto ukazovatele informujú o miere zadlženia podniku a o schopnosti toto zadlženie

znášať, určujú rozsah použitia cudzieho kapitálu na financovanie potrieb podniku. Používanie

20

20


iba vlastného kapitálu, ktorý je drahý, by spôsobilo zníženie celkovej efektívnosti.

Financovanie cudzím kapitálom, ktorý je lacnejší, ale prináša obmedzenia pri získaní zo

strany banky a zároveň v podniku je treba vytvoriť dostatok prostriedkov na jeho splácanie.

Vo všeobecnosti platí, že cudzí kapitál nesmie prekročiť 70 % celkového kapitálu.

Konkurenčná výhoda podnikov služieb (napr. v podnikoch cestovného ruchu) spočíva jednak

v rýchlej investičnej návratnosti a jednak v zálohových a priamych platbách, ktoré umožňujú

znižovanie zadlženia. Možno použiť tieto ukazovatele :

Cudzie zdroje

Celková zadlženosť = –––––––––––––––– × 100

Celkové aktíva

Ukazovateľ vyjadruje, v akom rozsahu je majetok firmy krytý cudzími zdrojmi. Vyššia

hodnota tohto ukazovateľa znamená väčšie riziko predovšetkým pre súčasných i budúcich

veriteľov (tzv. veriteľské riziko). Pre veriteľov je žiaduca nižšia úroveň ukazovateľa, čo

súvisí s rizikom návratnosti požičaného kapitálu. Dlžníci, podnikatelia zase cudzí kapitál radi

využívajú, pretože je spravidla lacnejší ako vlastný kapitál.

Bankové úvery

Zadlženosť voči bankám = –––––––––––––––– × 100

Celkové aktíva

Ukazovateľ dopĺňa ukazovateľ celkovej zadlženosti. Vyjadruje štruktúru cudzích zdrojov

a z nich podiel bankových úverov na krytí majetku podniku. Odporúčaná hodnota by mala

byť nižšia ako 50%.

21

21


Cudzí kapitál

Stupeň finančnej samostatnosti = –––––––––––––––––– × 100

( Zadlženosť vlastného kapitálu ) Vlastný kapitál

Ukazovateľ vyjadruje, koľko korún cudzích zdrojov pripadá na korunu vlastného kapitálu.

Hodnota tohto ukazovateľa by sa mala v trhovej ekonomike pohybovať do 100 %. Vyššia

hodnota je možná len dočasne. Trvale vyššia hodnota je prijateľná len v podnikateľských

subjektoch s bezpečnými a stabilnými príjmami (napr. banky).

Zisk pred zdanením + Nákladové úroky

Úrokové krytie11 = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– × 100

Nákladové úroky

Ukazovateľ úrokového krytia vypovedá o schopnosti podniku uhradiť cenu cudzieho

kapitálu. Udáva, koľkokrát sú úroky kryté výškou zárobku firmy, t.j. koľkokrát je zaistené

platenie úroku. Charakterizuje schopnosť hradiť cenu cudzích zdrojov. V trhovej ekonomike

by sa úrokové krytie malo pohybovať od 200 % do 300 % tejto výšky. Ak je ukazovateľ

menší ako 100 %, znamená to, že firma nedosahuje čistý zisk a nezarobí si ani na úroky.

Záväzky

Platobná neschopnosť12 = –––––––––––––––––

11 Čerpané zo zdroja: Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v Slovenskej republike za rok 2001, (2002) Bratislava: Bankové zúčtovacie centrum Slovenska Slovenská ratingová agentúra, a. s., s. 3.3.

12 Čerpané zo zdroja: STRÁŽOVSKÁ, E. et al. (2003) Podnikovohospodárska náuka obchodu. Bratislava: Sprint, s. 386

22

22


Pohľadávky

Ukazovateľ platobnej neschopnosti vypovedá o vzťahu položiek aktív a pasív. Výsledok

vzorca > 1 precizuje platobnú neschopnosť ako primárnu, ak je < ako 1 hodnotí platobnú

neschopnosť ako sekundárnu.

Dlhodobé zdroje

Krytie investičného majetku = –––––––––––––––––––––

Stále aktíva

Ukazovateľ krytie investičného majetku vypovedá o dodržaní tzv. zlatého bilančného

pravidla. Ak je výsledok > 1, podnik je prekapitalizovaný, ak je < 1, podnik je

podkapitalizovaný.

Vlastné imanie

Stupeň samofinancovania = ––––––––––––––––– × 100

Celkové aktíva

Ukazovateľ vypovedá o miere samostatnosti, t.j. do akej miery dokáže podnik pokryť svoje

potreby vlastnými zdrojmi. Súčet tohto ukazovateľa s ukazovateľom stupeň zadlženosti

(stupeň zadĺženosti = cudzí kapitál / celkový kapitál) je 1, resp. 100.

Aktíva

Finančná páka 13 = ––––––––––––––––

13 Čerpané zo zdroja: VLACHYNSKÝ, K. et al. (1999): Podnikové financie.1. vyd. Bratislava: Súvaha, s. 460

23

23


Vlastné imanie

Ukazovateľ vypovedá o tom, akú časť aktív tvorí vlastný kapitál, koľkokrát je celkový kapitál

väčší ako vlastný kapitál. Výsledok rovný 2 znamená, že podiel vlastného a cudzieho kapitálu

je rovnaký. Výsledok rovný 3 sa interpretuje tak, že cudzie zdroje tvoria dve tretiny a vlastné

tretinu zdrojov. V európskych krajinách sa vo všeobecnosti hodnota 3 považuje za hornú

prijateľnú hodnotu nasadenia cudzieho kapitálu.

Cudzie zdroje

Tokové zadlženie = ––––––––––––––––––––––––––

Základný peňažný tok

Ukazovateľ tokové zadlženie vyjadruje, za koľko rokov je podnik schopný splatiť svoje dlhy

vyprodukovanými zdrojmi (meranými na báze cash flow). Záporné hodnoty tohto

ukazovateľa nemajú ekonomickú interpretáciu, vyjadrujú skutočnosť, že podnik nebude

schopný uhradiť svoje dlhy. V krajinách EÚ sa vyžaduje 3 – 5 rokov. A. Tóthová uvádza

v menovateli tohto ukazovateľa hospodársky výsledok po zdanení + odpisy NIM a HIM

(1995-1999, s. 70-78).

2.3.1 Aplikácia vybraných ukazovateľov zadĺžennosti na podniku

Celková zadĺžennosť (2008)= 19 708/93 939*100= 21,1% a v roku 2007 39,2%.

Vypočítané výsledky nám napovedajú znižovanie majetku firmy krytími cudzími zdrojmi

a dá sa očakávať, že v tomto trende budú pokračovať.

Stupeň finančnej samostanosti (2008)= 19 708/ 73 674*100= 26,75% a v roku 2007

64,45%.

Stupeň samofinancovania (2008)= 73 674/93 393*100= 78,88% a v roku 2007 60,8%.

24

24


Aj v týchto ukazovateľoch bádame pozitívny vývoj keď sa zvyšuje samostatnosť firmy od

cudzích zdrojov a na 1SK vlastného kapitálu pripadá len 26,75 haliera cudzieho zdroja.

Platobná neschopnosť (2008)= 19 708/19 426= 1,01

Vypočítaný údaj nám hovorí o veľmi nízkej primárnej platobnej neschopnosti podniku, dá sa

povedať, že tento výsledok nie je negatívny pre podnik.

Finančná páka (2008)= 93 393/73 674=1,26 a v roku to je 1,64.

Z výsledku vyplýva, že celkový kapitál od vlastného kapitálu je o 1,26 krát väčší, to

znamená, že kapitál v podniku tvorí podstatnú časť vlastný kapitál.

2.4 Ukazovatele rentability

Rentabilita, resp. výnosnosť vloženého kapitálu je meradlom schopnosti podniku

vytvárať nové zdroje, dosahovať zisk použitím investovaného kapitálu. Je formou vyjadrenia

miery zisku, ktorá v trhovej ekonomike slúži ako hlavné kritérium pre alokáciu kapitálu.14

Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť podnikového úsilia a zahŕňajú úroveň

a vývoj likvidity, aktivity a zadlženosti. Teda syntetizujú výpovednú schopnosť

predchádzajúcich ukazovateľov a vyjadrujú celkový výsledok podnikateľského úsilia. Ich

spoločným znakom je, že v čitateli pomerného ukazovateľa je vždy jeden z variantov

hospodárskeho výsledku a v menovateli je hodnota toho finančného ukazovateľa, ktorého

výnosnosť chceme vyjadriť. Informujú, koľko zisku podnik vyprodukoval z príslušného

objemu činnosti.. Na zisťovanie a meranie rentability, resp. výnosnosti vloženého kapitálu sa

v praxi najviac používajú tieto ukazovatele :

Čistý zisk + Úroky ( 1 – daň )

Rentabilita celkového kapitálu ( ROI )15 = –––––––––––––––––––––––––––– × 100

14 Čerpané zo zdroja: GRÜNVALD, R., et. al. (2001) Finanční analýza a plánovaní podniku. 2. vyd. Praha: VŠEU, s. 197

15 Čerpané zo zdroja: FETISOVOVÁ, E. et al. (2001) Podnikové financie – zbierka príkladov. 1. vyd. Bratislava: Ekonóm, s. 149

25

25


Celkový kapitál

Daný ukazovateľ ROI (Return on Investment) hodnotí všeobecnú efektívnosť využitia

vloženého kapitálu bez ohľadu na zdroj odkiaľ pochádza. Zhodnotením vlastného kapitálu je

čistý zisk a zhodnotením cudzieho kapitálu je úrok. Vypovedá o tom, ako efektívne využíva

podnik svoje celkové zdroje. Ide teda o najsyntetickejšie vyjadrenie výnosnosti kapitálu.

Čistý zisk

Rentabilita aktív ( ROA ) = ––––––––––––– × 100

Aktíva

Ukazovateľ ROA (Return on Assets) charakterizuje zhodnotenie celkových aktív. Ako

„miera zisku“ je vyjadrením účinnosti celkového vloženého kapitálu bez ohľadu na zdroj

financovania ako aj schopnosti využívať zverené prostriedky. Výška ukazovateľa by mala

dosahovať minimálne výšku výnosu z dlhodobo vložených depozít. Tento pomer môžu

skresliť rýchlo odpísané zariadenia, resp. veľký rozsah nehmotného investičného majetku.16

Čistý zisk

Rentabilita vlastného kapitálu ( ROE ) = –––––––––––––––– × 100

Vlastný kapitál

Ukazovateľ ROE (Return on Equity) vyjadruje, do akej miery firma reprodukuje vlastné

zdroje. Meria výnosnosť vlastného kapitálu. ROE má logicky vyššiu hodnotu ako ROA, čo je

však dôležitejšie, je dosahovanie jeho vyššej dynamiky. Hodnota tohto ukazovateľa by mala

byť vyššia ako bežná úroková miera. ROE je teda významným ukazovateľom ekonomickej

16 Čerpané zo zdroja: PACHINGEROVÁ, M. (2003) Malé a stredné podnikanie na Slovensku so zreteľom na cestovný ruch. In: Zborník výsledkov výskumu Katedry služieb a cestovného ruchu OF EU. Bratislava: Ekonóm, s. 122 – 135

26

26


efektívnosti – vyjadruje ekonomickú efektívnosť vlastníka (aký efekt prinášajú vlastníkovi

vložené zdroje). Dôležitým aspektom rentability vlastného imania je špecifikácia obdobia, za

ktoré sa má vypočítať. Tradičným je hodnotenie ročného vývoja17.

Čistý zisk

Rentabilita tržieb = ––––––––––––– × 100

Tržby

Ukazovateľ vyjadruje na koľko percent je firma zisková z celkových tržieb. Predstavuje

základné finančné kritérium umiestnenia kapitálu investorov. Charakterizuje trhovú

úspešnosť firmy. Je jedným z faktorov ovplyvňujúcich výnosnosť kapitálu. Odráža cenovú

politiku podniku a jeho schopnosť kontrolovať režijné náklady. Hodnoty by sa mali

pohybovať nad 10 %.

Čistý zisk

Rentabilita výnosov = ––––––––––––– × 100

Výnosy

Ukazovateľ vypovedá o hospodárnosti výroby, o úrovni a vývoji efektívnosti podniku. Dáva

do pomeru zisk a objem podnikového výkonu – v tomto prípade celkové výnosy. Odporúča

sa, aby výška tohto ukazovateľa presiahla 0,1.

Čistý zisk

Rentabilita nákladov = –––––––––––––– × 100

Náklady

17 Čerpané zo zdroja: Chajdiak, J. (1999) Ekonomická efektívnosť. Bratislava: Statis, s. 88

27

27


Tento ukazovateľ nám určuje, koľko zisku pripadá na 1 Sk vynaložených celkových

nákladov. Mal by dosahovať čo najvyššie hodnoty.

Čistý zisk

Rentabilita miezd 18 = –––––––––––––––– × 100

Mzdové náklady

Ukazovateľ vyjadruje, koľko zisku pripadá na 1 Sk vyplatených miezd.

2.4.1 Aplikácia vybraných ukazovateľov rentability na podnik

ROA (2008)= 9 709,47/93 393*100= 10,4% a v roku 2007 to bolo 6,5%.

Na základe zisteného údaju možno povedať, že ide síce o rast rentability aktív a rovnako

o zlepšenie podnikového výsledku, ale na druhej strane výsledok je výrazne pod normálnou

hodnotou 20- 25%.

ROS (2008)= 9 709,47/117 692*100= 8,25% a v roku 2007 to bolo 2,05%.

Z výsledkov vyplýva, že ide o výrazné zlepšenie oproti minulému roku keď podnik získaval

na každej korune len 2,05% oproti tomuto roku keď podnik zvýšil svoju ziskovosť o viac ako

6% na 8,25%, z toho vyplýva, že na každú 1SK podnik získa ďalších 8,25 haliera.

ROE (2008)= 9 709,47/ 73 674*100= 13,18% a v roku 2007 to bolo 10,7%

Z výsledkov vyplýva, že na 1SK vlastného imania pripadá podniku zisk v hodnote 13,18

haliera čo je o necelé 3 haliere viacej ako minulý rok.

Percento hrubého zisku (2008)= 117 692/117 692= 1 a rovnako aj v roku 2007 to bolo 1.

18 Čerpané zo zdroja: JANOK, M. et al. (2000)Ukazovatele finančnej analýzy podniku. Bratislava: Mika Conzult, s. 110

28

28


Z výsledku vyplýva, že predajná cena tovaru stúpa priamoúmerne s obstarávacou cenou

tovaru. Dá sa povedať, že podnik sa nevymiká odchýlkam, t.z. ani nepredražuje ani

nepodceňuje svoje výrobky.

2.4.2 Vplyvy na rentabilitu podniku19

Likvidita znižuje rentabilitu ( ↑ likvidita → ziskovosť ↓)

Prečo likvidita znižuje rentabilitu? Táto skutočnosť plynie z toho, že prostriedky

viazané v krátkodobých – obežných – aktívach nevynášajú žiadny alebo len malý

výnos. Výnimku môžu tvoriť peniaze investované do vybraných cenných papierov, za

predpokladu, že sú likvidné a dajú sa jednoducho speňažiť kedykoľvek, keď je to

potrebné.

Obrátky aktív zvyšujú rentabilitu ( ↑ obrátky aktív → ziskovosť ↑)

Čím viac sa aktíva otáčajú, tým viacej zisku generujú ( aspoň teoreticky ). Stále aktíva

tvoria produkčnú základňu podniku. Obracajú sa pomalšie ako obežné aktíva a ich

hodnota sa prenáša do produktu postupne na základe odpisov. Podniky sa budú snažiť

mať stále aktíva čo najnižšie a zároveň čo najproduktívnejšie. Obrátkovosť stálych

aktív možno zvýšiť napríklad leasingom. Najväčší vplyv na rentabilitu podniku majú

obrátky aktív. Čím je vyššia obrátka aktív, tým vyššia je ziskovosť.

Obrátky pasív znižujú rentabilitu ( ↑ obrátky pasív → ziskovosť ↑ )

Hlavnou položkou v obežných pasívach sú dodávatelia. Dodávatelia poskytujú našej

firme obchodný úver – podľa doby do splatnosti faktúr. Pokiaľ je obrátka pasív

19 Čerpané zo zdroja: JINDRICHOVSKÁ, I., et. al. (2001): Podnikové financie. Praha: Management Press, s. 316

29

29


vysoká, firma musí hľadať iné finančné zdroje na financovanie svojich aktivít. Čím

vyššia je obrátka pasív, tým vyššia je ziskovosť.

Zadlženosť najprv zvyšuje a potom znižuje rentabilitu ( ↑ nízka úroveň zadlženosi →

ziskovosť↑ , ↑ vysoká úroveň zadlženosti → ziskovosť ↓ )

Všeobecne platí, že financovanie úverom alebo obligáciami je lacnejšie ako

financovanie vlastným imaním. Vyššia zadlženosť tak znamená nižšie náklady

financovania. Pokiaľ je úroveň dlhu nad „magickou“ hranicou optima, ďalšie

zvyšovanie zadlženosti bude náklady financovania zvyšovať a výsledkom bude nižšia

rentabilita. Teda čím vyššia zadlženosť, tým vyššia ziskovosť. Ale po prekročení

optimálnej hranice dlhu naopak čím vyššia zadlženosť, tým nižšia ziskovosť..

2. 6 Užívatelia výsledkov finančnej analýzy

Informácie, ktoré sú výsledkom finančnej analýzy majú vypovedaciu hodnotu

finančného zdravia podnikov, sú predmetom záujmu mnohých subjektov, ktorí akýmkoľvek

spôsobom prichádzajú do kontaktu s podnikom. Každá táto skupina má záujem o iný pohľad

na hospodárenie a na základe toho si vyberá potrebné informácie z celého komplexu

poskytovaného finančnou analýzou. Podľa E. Strážovskej sú to hlavne manažéri, spoločníci,

akcionári a iný investori, obchodní partneri (dodávatelia, odberatelia, zákazníci),

zamestnanci, banky a iní veritelia, štát, štátne orgány, konkurenti, analytici, daňoví

poradcovia a účtovní znalci, odborové zväzy, univerzity, novinári a v neposlednom rade

široká verejnosť.(2003, s. 386)

Záver

V podmienkach malého a stredného podnikania sa so sledovaním vývoja a riadenia

podniku pomocou ukazovateľov finančnej analýzy stretávame bežne. Čím je podnik väčší,

30

30


tým je istejšie, že poznajú finančné ukazovatele, vedia s nimi pracovať a čerpajú z výsledkov

aj potrebné informácie pre opatrenia, ktoré potom aplikujú pri riadení vývoja podniku a pri

tvorbe jeho stratégie.

Zoznam bibliografických odkazov

BARAN, D. (2002) Analýza hospodárenia podniku 2. vyd. Bratislava: STU

31

31


BAŠTINCOVÁ, A. (2000) Účtovné aspekty vstupu SR doEÚ. In: Zborník z medzinárodnej

vedeckej konferencie Ekonomické problémy krajín strednej Európy a EÚ, konanej 16.-

17.11.2000. Bratislava: Ekonóm

FETISOVOVÁ, E. et al. (2001) Podnikové financie – Zbierka príkladov,1. vyd. Bratislava:

Ekonóm

GRÜNWALD, R., et. al. (2001) Finanční analýza a plánovaní podniku. 2. vyd. Praha: VŠEU

CHAJDIAK, J. (1999) Ekonomická efektívnosť. Bratislava: Statis

JANOK, M. et al. (2000) Ukazovatele finančnej analýzy podniku. Bratislava: MIKA Conzult

JINDŘICHOVSKÁ, I., et. al. (2001) Podnikové financie. Praha: Management Press

KARVAN, M. (2002) Výrobní a provozní management. Praha: Grada Publishing

KOTULIČ, R., et al (2007) Finančná analýza podniku. Bratislava: Iura Edition

KRÁĽOVIČ, J., et. al. (2002) Finančný manažment, Bratislava: Iura Edition

PACHINGEROVÁ, M. (2003) Politika financií podnikateľskej sféry v cestovnom ruchu. In:

Nová ekonomika, roč. 12

PACHINGEROVÁ, M. (2003) Malé a stredné podnikanie na Slovensku so zreteľom na

32

32


cestovný ruch. In: Zborník výsledkov výskumu Katedry služieb a cestovného ruchu OF EU.

Bratislava: Ekonóm

ŠNIRCOVÁ, J. (1997) Pravidelná analýza finančnej situácie firmy – nevyhnutnosť úspešného

podnikania. In: Finančný poradca podnikateľ, č. 4

STRÁŽOVSKÁ, E. et al. (2001) Podnikovohospodárska náuka obchodu, Bratislava: Sprint

Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v Slovenskej republike za

rok 2001, (2002) Bratislava: Bankové zúčtovacie centrum Slovenska Slovenská ratingová

agentúra, a. s.

TÓTHOVÁ, A. (2002) Vývoj finančnej situácie podnikov v odvetví hotelov a reštaurácií

v rokoch 1995-1999. In: Ekonomika a spoločnosť, roč.3, č.1

VLACHYNSKÝ, K. et al. (1999) Podnikové financie.1. vyd. Bratislava: Súvaha

ZALAI, K. et al. (2004) Finančno-ekonomická analýza podniku. 4. vyd. Bratislava: Sprint

http://www.financnik.sk/financie.php?did=firemne-financie

http://www.nbs.sk/BIATEC/ZALAI_02.HTM

33

33

http://www.nbs.sk/BIATEC/ZALAI_02.HTM

http://www.financnik.sk/financie.php?did=firemne-financie

Documents

Seminárna práca- finančné ukazovatele a analýza podniku