mechanické – ústa a hladké svaly v tráviacej sústave

·chemické – rozklad potravy za pomoci enzýmov:

a) slinná amyláza b) žalúdok – žalúdočné šťavy: enzým pepsín – rozkladá bielkoviny (vzniká

z neúčinnej formy pepsinogénu za účinku HCl, ktorá sa

tiež nachádza v žalúdočnej šťave) u mláďat cicavcov – enzýmy zabezpečujúce

zrážanie a trávenie bielkovín mlieka môže tu byť prítomný aj enzým lipáza –

rozkladá lipidy a tuky

c) tenké črevo: prebieha tu podstatná časť trávenia, a

to za pomoci enzýmov podžalúdkovej žľazy, črevnej šťavy a žlči

enzýmy podžalúdkovej žľazy: 1. amyláza – rozklad cukrov 2. lipázy – rozklad tukov 3. tripsín – rozklad bielkovín črevná šťava: dokončuje trávenie cukrov a bielkovín môžu tu byť prítomné aj enzýmy

tráviace tuky

žlč: pomáha pri trávení tukov – zabezpečuje ich emulgáciu (rozdrobenie)

u vtákov zabezpečuje tiež rozklad cukrov

Vstrebávanie látok v tráviacej sústave

v ústach, hltane a pažeráku je minimálne

žalúdok – vstrebávanie vody, minerálnych látok a glukózy

tenké črevo – najdôležitejšia časť vstrebávania ⇒ vstrebáva sa tu všetko (voda, glukóza, aminokyseliny,

mastné kyseliny, glycerol, vitamíny, ...) hrubé črevo – vstrebávanie vody a

minerálnych látok

Premena látok a energie · živočíchy získavajú energiu potrebnú na

životné deje enzymatickým rozkladom látok, pri ktorom vznikajú stavebné jednotky (cukry, aminokyseliny, mastné kyseliny, glycerol)

· stavebné jednotky sa prostredníctvom krvi, lymfy (čiže lymfatického (miazgového) systému) a tkanivového moku dostanú ku všetkým bunkám tela a sú určené predovšetkým na energiu pre bunky

v bunkách sa jednotlivé stavebné jednotky živín ďalej rozkladajú za prítomnosti kyslíka – prebieha bunkové dýchanie, pričom sa získa energia:

menšia časť energie – voľná energia – uskladní sa do makroergických väzieb ATP a bunka ju môže využiť ako:

1) chemickú energiu – tvorba zlúčenín telu vlastných, ktoré potom využije alebo uloží do zásoby, prípadne vylúči

2) mechanickú energiu – na pohyb bičíkov, svalov

3) osmotickú energiu – aktívny prenos látok cez všetky membrány (cytoplazmatickú a membrány organel)

4) elektrickú energiu – veľmi malé množstvo je nevyhnutné na šírenie vzruchov cez nervové a svalové vlákna

5) svetelnú energiu – iba niektoré svetielkujúce živočíchy využívajú túto energiu aj ako svetelnú (napr. svätojánske mušky)

u väčšiny živočíchov sa premena látok uskutočňuje za prítomnosti kyslíka – aeróbne:

· sacharidy a tuky sa rozložia postupne až na oxid uhličitý a vodu (Krebsov cyklus)

· pri premene bielkovín sa z dusíkatých zvyškov aminokyselín tvorí amoniak, ktorý vodné živočíchy

vylučujú priamo, vtáky vo forme kyseliny močovej a plazy, cicavce a človek vo forme močoviny.

spotreba živín v zvislosti od záťaže organizmu:

· v pokojnom stave spotreba žiadnej základnej živiny (cukry, tuky, bielkoviny) v orgánoch nemá prevahu,

iba mozog spotrebúva prevažne glukózu · pri dlhodobej záťaži sa spotrebúvajú najmä

tuky – prevláda ich oxidácia · keď sa na krátkodobú, ale veľmi namáhavú

svalovú prácu spotrebuje také množstvo energie, že dýchacia a obehová sústava nie sú schopné dodať potrebné množstvo kyslíka, pracujú svaly na kyslíkový dlh a glukóza sa vtedy neoxiduje na CO2 a H2O, ale na kyselinu mliečnu, reakcia prebieha prevažne anaeróbne (→ svalovica)

organizmy sa delia podľa vzťahu ku kyslíku na:

a) aerobionty – potrebujú nevyhnutne kyslík

b) dočasné anaerobionty – patria sem vodné živočíchy žijúce v bahne alebo prezimujúce vo vodách s nedostatkom kyslíka, ktoré dokážu žiť bez kyslíka pomerne dlhý čas

c) stále anaerobionty – sú úplne nezávislé od prítomnosti kyslíka v prostredí (napr. parazitické obrúčkavce, črevné mikroorganizmy,)

prebieha vtedy, keď sa spotrebúva v organizme minimálne množstvo energie potrebné na udržanie života, v úplnom pokoji (fyzickom i psychickom), nalačno, v optimálnej teplote okolia (človek okolo 21°C)

· celkový výdaj energie sa však zväčša mení podľa fyzického a psychického stavu, veku, druhu živočícha, zaťaženia organizmu námahou, množstva a kvality potravy a od pohlavia.