NA ÚVODSlovo tucet bolo do slovenčiny prevzaté zo stredovekej nemčiny, kde malo podobutotzan, totzen (dnes Dutzen). Nemčina ho prijala zo starofrancúzskeho dozeine(douzaine), odvodeniny z číslovky douze (dvanásť) zodpovedajúcej pôvodnému la-tinskému duodecim (dvanásť zložené z duo a decem, teda dva a desať).

Prečo taký nezvyčajný úvod z filológie? Tento rok totiž napĺňame tucet rokov, čo vy-chádza náš notársky časopis Ars notaria. Keď v roku 1997 vyšiel po prvýkrát, vte-dajší prezident komory ho uviedol v úvodníku jeho prvého čísla slovami „Ide o ďalšíkrok, ktorého cieľom je pozdvihnúť náš stav na vyššiu úroveň, jeho úlohou je vytvo-renie priestoru na prezentáciu informácií, článkov, názorov, polemík, diskusií kuvšetkým otázkam, ktoré sa týkajú Notárskej komory Slovenskej republiky, notárova notárskej činnosti. Časopis má odstrániť určité vákuum v informačných tokoch,ktoré notári dosiaľ pociťovali, ako aj prechodný nedostatok výkladových stanovískči komentárov.“ Odpoveď na otázku, či sa tieto predpoklady naplnili, si môže daťkaždý sám. Nespochybniteľné však je, že časopis si našiel svoje miesto medzi od-bornými právnickými časopismi, poznajú ho odborné právnické inštitúcie u nási v zahraničí. Reprezentuje náš stav, dokazuje, že notári sú kvalifikovaní právni od-borníci, ktorí dokážu prezentovať svoje právne myslenie, je ďalším kamienkomv mozaike dôkazov, že notárstvo ako inštitúcia štátu je pre jeho právny systém uži-točná, nespochybniteľná a nenahraditeľná. Vzhľadom na tieto skutočnosti si náščasopis, v určitom zmysle reprezentant nášho stavu, zaslúži novú tvár, ktorú poprvýkrát prezentujeme týmto číslom.

Beh dejín za uplynulých tucet rokov vo vzťahu k notárstvu nebol vždy priaznivý.Skôr, než sa nepriaznivé okolnosti naplno prejavia, vyskytnú sa v minulosti ako ten-dencie, ktoré následne nezvratne dopadnú a poškodzujú predovšetkým nepripra-vených, teda tých, ktorí tieto tendencie v minulosti nerozpoznali a nepripravili sačeliť ich nepriaznivým následným dopadom. Známy finančník George Soros v jed-nom zo svojich diel písal o tendenciách, ktoré sa v USA začali prejavovať na prelo-me 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia (je pozoruhodné, že majúvýpovednú hodnotu aj vo vzťahu k našim podmienkam), nasledovne: „Otvorenúspoločnosť v USA ohrozuje ďalšia tendencia: aktivity, ktoré sa kedysi považovali zapovolania, sa menili na podnikanie. To platilo najmä o povolaniach ako právoa medicína. Keď sa povolanie zmení na podnikanie zamerané na zisk, profesionál-ne štandardy sú ohrozené, prejavuje sa nedostatok úcty k profesionálnym hodno-tám.“ Na Slovensku sme boli svedkami veľmi vážnych pokusov premeniť slobodnývýkon notárstva na podnikanie, najmä v rokoch 2003 až 2005, následky týchtoatakov pociťujeme dodnes. Predovšetkým vďaka našim znalostiam o histórii

a ideologickom podhubí, z ktorého vyšli ataky proti slobodnému notárstvu, sa námpodarilo ich načas odvrátiť. Kto chce predvídať budúcnosť a pokúsiť sa ju formo-vať, musí poznať minulosť a z tohto poznania vyvodiť následne poučenia do bu-dúcnosti.

Aj z tohto dôvodu v tomto čísle nášho časopisu otvárame novú rubriku „Z histórienotárstva”. Študujme a poznávajme históriu nášho povolania, zistíme, že vývoj ne-bol vždy priamočiary, boli obdobia prosperity, ako aj obdobia plné ťažkostí a hor-kosti, víťazstiev i porážok. Takáto môže byť aj budúcnosť, poučme sa z poznaniaminulosti. Zoberme si k srdcu slávnu sentenciu a výstrahu amerického filozofaa spisovateľa španielskeho pôvodu Georga Santayanu: „Tí, čo zabúdajú na minu-losť, sú odsúdení ju znova prežiť.“

vedúci redaktor

• AKTUALITY Z KOMORY •

KONFERENCIA „NOTÁRI A UNESCO“A INFORMÁCIA ZO ZASADNUTIA GENERÁLNEHOZHROMAŽDENIA MEDZINÁRODNÉHO INŠTITÚTU

PRE DEJINY NOTÁRSTVA

Obidve podujatia, na ktorých som sa zú-častnila v rámci schválenej služobnejcesty uznesením č. 173 PNK SR, sa ko-nali 2. a 3. decembra 2007 v Paríži.

Zasadnutie generálneho zhromaždenia Me-dzinárodného inštitútu pre dejiny notárstva[medzinárodná skratka IIHN – Institut interna-tional pour l´histoire du Notariat (ďalej v texte„Inštitút“)] sa konalo 2. decembra 2007o 15.30 hod v sídle Najvyššej Rady notárstvavo Francúzsku v nových a rekonštruovanýchpriestoroch na boulevard de La Tour – Mau-bourg. Prezident Inštitútu pán Alain Moreauskonštatoval, že zhromaždenie je uznášania-schopné, a osobitne privítal zástupcov bulhar-ských notárov vrátane pána prezidenta komo-ry Taneva, ktorí sa na ňom zúčastnili poprvýkrát. Podľa programu postupoval v infor-mácii o jubileách, úmrtiach a v programe voľbyčlenov Správnej Rady Inštitútu boli zvolení aždo roku 2009 nasledujúci členovia:1. p. Rhadys ABREU de POLANCO – Domini-

kánska republika2. p. Ona ADOMAVICIENE – Litva3. p. Augustin O. BRASCHI – Argentína4. p. Rémi CORPECHOT – Francúzsko5. p. de MORALES DIAZ – Mexiko6. p. Joao FIGUEIREDO FERREIRA – Brazília7. p. Hermann FRISHEN – Nemecko8. p. Eugenio GAETE GONZALEZ – Čile9. p. Michel GRAJNER – Poľsko

10. p. Kossin KOTUBA - KAUNZY – Kongo11. p. Skaidrite KRUMINA – Lotyšsko12. p. Laura Mariana LESE – Rumunsko13. p. Julien MACKAY – Kanada14. p. Alain MOREAU – Francúzsko

15. p. Alfred NECKER – Švajčiarsko16. p. Martin OUADRAOGO – Burkina Faso17. p. PIRET PRESS – Estónsko18. p. André SCHWACHTGEN – Luxembursko19. p. Daniel SENGHOR – Senegal20. p. Gustavo TELLEZ RIANO – Kolumbia21. p. Magdaléna VALUŠOVÁ – Slovenská re-

publika

NK SR je členom Inštitútu od roku 1995. Kaž-dý zvolený delegát má postavenie viceprezi-denta. Inštitút má 62 viceprezidentov. NK SRje v mojej osobe zastúpená od roku 2001v Správnej rade, ktorá má 21 členov. Je včlene-ný do štruktúry orgánov UINL, ale nevzťahujúsa naň Stanovy UINL (od roku 1993). Má vlast-né stanovy. Na tomto zasadnutí boli za novýchčlenov Inštitútu prijaté Notárske komory ostro-va Maurícius a Portorika, schválené žiadostio prijatie Hondurasu a Alžírska, ako aj individu-álnych členov. Podmienky na prijatie spĺňajúGruzínsko, Ekvádor a Luisiana, ktoré by malibyť schválené generálnym zhromaždením, ko-naným v Nice v tomto roku. Inštitút v roku2007 predstavil svoju činnosť na Kongresefrancúzskych notárov v Lyone a na KongreseUINL v Madride. Obidve podujatia boli hodno-tené z hľadiska reprezentácie, ako aj expozície(výstavy a prezentovaných materiálov) akoveľmi úspešné. Dôležitosť existencie Inštitú-tu bola opätovne potvrdená. V pripravova-ných podujatiach bolo spomínané Kolokviumv spolupráci s quebeckými notármi a konaniegenerálneho zhromaždenia IIHN v spolu-práci s Krajským archívom, v rámci Kongresufrancúzskych notárov v Nice. Vo vzťahochs UNESCO bola opätovne zdôraznená spätnáväzba spolupráce s Radou národných archívovUNESCO, ako aj národnými archívmi členských

5

AKTUALITY Z KOMORY ARS NOTARIA 1/2008

štátov Inštitútu, s národnou knižnicouFrancúzska. V sekcii odznakov boli odovzdanéďakovno-pamätné mince, ktoré boli predme-tom konania, a udelené vyznamenania v Lyo-ne aj s poďakovaním. Pamätnú mincu, ktorúsom dostala pri tejto príležitosti, odovzdámJUDr. Marianovi Miklovi, notárovi v Martine,ktorého zásluhy v oblasti spracovania dejínnotárstva SR ostávajú naďalej neodmenené,nedocenené a neoceniteľné. Dňa 3. decem-bra 2007 o 18.30 hod. sa konala konferenciav rámci série konferencií UNESCO s názvom„História UNESCO“ v priestoroch UNESCOv Paríži, ktorú sponzorovala Najvyššia Radanotárstva Francúzska v spolupráci s Inštitú-tom. Konferenciu otvoril člen Najvyššej Radynotárstva Francúzska a prezident Inštitútu,ktorí privítali riaditeľa Rady národných archí-vov UNESCO p. Jens Boela. P. Jens Boel vo svo-jej prednáške poukázal na dejinné súvislostispolupráce notárov v oblasti ochrany ľudskýchpráv (napr. v krajinách s vysokou negramot-nosťou obyvateľstva), ochrany majetku ľudí,ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi a potrebovali(bezplatnú) právnu pomoc, ochrany kultúr-nych pamiatok ľudstva (presná protokoláciasúpisov majetku a dodržanie postupu s po-

skytnutím ďalšieho odovzdania organizá-ciám na ich ochranu – najmä s vylúčením zne-užitia pre súkromné účely). Premietali sa aj ar-chívne filmy, napr. vyhlásenie základnýchzásad UNESCO p. Ellen Wilkinsonovou a jedenz prvých dokumentárnych filmov, kde konkrét-ne notár zabránil ožobračeniu roľníkov v Mexi-ku tým, že nahradil podpis (u negramotných sanahradzoval len odtlačkom palca pravej ruky,napr. na zmluvách o prevode nehnuteľností,alebo dlžobných úpisoch) svojím autentickýmpodpisom, a presadilo sa, aby bez prítomnostinotára negramotní roľníci nemohli právneúkony vykonať právoplatne.

V besede „za okrúhlym stolom“ vystúpili via-cerí diskutujúci, ktorých vystúpenia, otázkysa týkali najmä ďalšej spolupráce notárovv súčasných podmienkach. O možnostiachnadviazať na „posolstvo dejín“ a realizáciepomoci notárov v súčasnosti, poukazujúc natendencie globalizácie, nadnárodných mono-polov, obchodu a negatív, ktorým treba zabrá-niť a kde ešte notár môže pozitívne pôsobiť.Výsledok diskusie viedol k optimistickémukonštatovaniu, že „kým si budú môcť notáriuchovať etické hodnoty svojho pôvodného

6

ARS NOTARIA 1/2008 AKTUALITY Z KOMORY

Zľava doprava � JUDr. Valušová, Alain Moreau (prezident Inštitútu), M. L. Queinnec (tajomníčka Inštitútu)

poslania, vždy budú plniť nenahraditeľnúpodstatu svojho pôsobenia v oblasti ochranypráv ľudí i hodnôt (aj kultúrnych) nimi vytvore-ných v budúcnosti“.

Slovenské notárstvo je uznané ako historickyetablované notárstvo vo svete, jedno z prvýchv rámci Inštitútu z postkomunistických, resp.reformných notárstiev aj v rámci činnosti Inšti-tútu. Zúčastňuje sa na jeho činnosti aktívne aj

prostredníctvom svojich členov v mediač-nej činnosti v rámci časopisu Inštitútu „LeGnomon“, kde bude opätovne zverejnený člá-nok k 15-emu výročiu vzniku slobodného no-társtva na Slovensku. Autorom článku je JUDr.Marian Mikl, notár v Martine.

JUDr. Magdaléna Valušovádelegátka CAE za NK SR

a notárka so sídlom v Rimavskej Sobote

XXV. MEDZINÁRODNÝ KONGRES NOTÁRSTVAZ POHĽADU INDIVIDUÁLNEHO ČLENA

MEDZINÁRODNEJ ÚNIE NOTÁRSTVA V MADRIDE

Medzinárodná únia notárstva (medzinárodnáskratka: UINL – ďalej v texte „Únia“) je neštát-nou medzinárodnou organizáciou, ktorá je zlo-žená z národných združení notárov zo 75 štá-tov sveta na základe románsko-germánskehopráva (tzv. latinského notárstva). Založenábola 2. októbra 1948 v Buenos Aires a jej cie-ľom je rozvoj, spolupráca a ochrana záujmovtohto typu notárstva vo svete. Individuálnym

členom sa môže stať každý, kto v súlade soStanovami (článok 4.1. citujem: „Únia môžemať tiež členov, ktorí súhlasia s jej myšlienka-mi a pomáhajú jej v činnosti“) požiada o prija-tie za člena a zúčastňuje sa na činnosti Úniea na jej iniciatívach. Okrem iných výhod máčlenstvo tieto výhody:� bezplatné zasielanie časopisu Notarius in-

ternational a Revue International du Nota-

7

AKTUALITY Z KOMORY ARS NOTARIA 1/2008

Zľava doprava � JUDr. Opatovský, JUDr. Valušová a Eduardo Gallino (prezident Únie)

riat (skratka „RIN“), resp. iných materiá-lov, ktoré sú publikované Úniou,

� zasielanie záverov z rokovaní a periodík,ktoré sú v rámci činnosti Únie v odborneja vedeckej činnosti publikované,

� zľavy na podujatiach, ktoré sú organizova-né v rámci Únie (konferencie, semináre,kongresy),

� právo prístupu na internetovú stránku Únie,� právo používať logo Únie v záhlaví svojej

úradnej korešpondencie s názvom „Indivi-duálny člen UIN“.

Členský poplatok je 150 USD (alebo v prepo-čte na kurz eura) platné pre kalendárny rok. Pri-hlášku možno zaslať e-mailom: adherent.uin@uinl.org.

NK SR má od roku 1996 troch individuálnychčlenov: JUDr. Jozefa Opatovského, JUDr. Karo-la Kovácsa a JUDr. Magdalénu Valušovú.

Okrem oficiálnej delegácie, ktorá sa zúčastni-la na XXV. medzinárodnom kongrese notárstva(ďalej „Kongres“) a v tomto časopise v čísle4/2007 informovala o priebehu Kongresu, sana Kongrese zúčastnila aj neoficiálna delegá-cia NK SR v zložení: JUDr. Jozef Opatovský –

člen Stálej rady Únie a čestný prezident NKSR a JUDr. Magdaléna Valušová, z titulu člen-stva (aj ako individuálni členovia s príslušnouzľavou) na vlastné náklady. Podujatia, na kto-rých sa zúčastnili pred Kongresom, boli nasle-dovné:� 1. októbra 2007 – zasadnutie Stálej rady

Únie,� 4. októbra 2007 – zasadnutie Stálej rady

Únie po uskutočnení Zhromaždenia člen-ských notárstiev.

Zasadnutie Stálej rady Únie 1. októbra 2007otvoril prezident Únie p. Giancarlo Laurinia k zúčastneným sa prihovoril prezident Najvyš-šej rady notárov Španielska p. Jose Marquenode Llano. Po skonštatovaní, že Stála rada jeuznášaniaschopná, boli prijaté uznesenia Vý-konnej rady Únie (č. 1 a č. 2) a oznámené no-minácie kandidátov na legislatívne obdobieÚnie 2008 – 2010 do orgánov Únie. Hlasova-nie prebiehalo formou tajného hlasovaniaa nominanti boli schválení a predložení naschválenie Zhromaždeniu členských notár-stiev. Predmetom ďalších rokovaní boli správyviceprezidentov Únie o činnosti počas pred-chádzajúceho volebného obdobia a činnosti

8

ARS NOTARIA 1/2008 AKTUALITY Z KOMORY

Zľava doprava � Helmut Fessler (čestný prezident Únie), JUDr. Valušová,JUDr. Opatovský (čestný prezident NK SR)

predsedov pracovných skupín, prezidentovkomisií CAAf (Ganiou Adechy), CAA (CarlosD´Alessio), CAE (José Manuel Garcia Collan-tes) CCNI (Jean-Paul Decorps), Komisie kon-zultatívnej (André Schwachtgen), Komisie mla-dých notárov (Christian Courivaud), Komisieindividuálnych členov (Fernández Golfín), Ko-misie pre verejné vzťahy a imidž notárstva(Gaetan Ruel), Komisie pre informatiku a práv-nu bezpečnosť (William Kennair), Komisiepre kongresové témy (Juan Ignaciou GomezaVilla), Komisie sociálneho zabezpečenia no-társtva (Héctor Jorge Carattoli), Komisie prenotársku deontológiu (Ahmadou Touré) a Komi-sie pre ľudské práva (Alain Moreau). O čin-nosti pracovnej skupiny pre komparatívnuštúdiu občianskeho práva (Task Force CivilLaw/Common Law) predniesol správu Emanu-ele Ferrari. Prehľad o finančnom hospodáreníÚnie podal pokladník Únie. Osobitným bodomrokovania Stálej rady bola aj slávnostná časťKongresu, v rámci ktorej sa uskutočnilo odo-vzdanie Rádu zásluh Únie.

NK SR bola poctená tým, že jej čestný prezi-dent JUDr. Jozef Opatovský bol odmenený zaceloživotné zásluhy v oblasti rozvoja notárstva,najmä pri obnovení slobodného notárskehopovolania na Slovensku a za rozvoj notárstva,aj na Slovensku, aj v rámci jeho práce, ktorúvykonal pre celú Úniu. Pri odovzdaní tohto naj-vyššieho ocenenia, ktoré notár môže dosiah-nuť, predniesol predstavenie čestný prezidentÚnie a tiež držiteľ tohto ocenenia Dr. HelmutFessler s nasledovným textom:

„Ak budem teraz hovoriť po nemecky, bude miten, koho vyznamenávame rádom za zásluhy,a ten, ku komu sa teraz obraciam, veľmi dobrerozumieť:

Narodil sa len pár dní po komunistickom puči,celé jeho detstvo, ako aj mladosť a tak istocelé obdobie v škole i na právnických štúdiáchbolo poznačené tlakom komunistickej diktatú-ry, tlakom, ktorý nezmenila ani krátka obrodnájar.

Štúdium práva dokončil vo svojom domov-skom meste a začal tu tiež pôsobiť ako štátnynotár. Štátny notársky úrad bol aj napriek všet-kým obmedzeniam pre mnohých právnikovv týchto krajinách útočiskom a priestorom,v ktorom mohli poskytovať odborné rady obča-

nom, ktorí sa k nim utiekali s dôverou. Tátopráca bola zbavená toho hrozného a pre násnepredstaviteľného politického tlaku, pod kto-rým museli pracovať právnici a predovšetkýmsudcovia a prokurátori.

V tomto priestore pôsobil pre blaho občanovsvojho mesta, ale bol stále pod dôslednoukontrolou štátnych orgánov a strany. Zname-nalo to, že mu napriek mimoriadnym schop-nostiam nebola dopriata profesijná kariéra.A to preto, lebo jeho priame a nekompromis-né správanie a jeho profesijné náhľady zasvä-tené len právu a spravodlivosti boli pravýmopakom toho, čo robila strana, aparát a tajnápolícia.

S pádom železnej opony prišla obrovská zme-na. Aj jeho domovina znovu získala slobodu.Notári sa po roku 1990 začali organizovať no-vým slobodným spôsobom a zvolili si ho za pre-zidenta a hovorcu. Pod jeho vedením dosiahli1. januára 1993 znovuobnovenie latinskéhonotárstva. O rok neskôr – vo Viedni v roku1994 doviedol svoju krajinu do Medzinárodnejnotárskej únie.

Slovensko sa vyrovnávalo nielen s ťažkým pre-chodom od politického totalitarizmu a riade-ného hospodárstva k trhovému systému, aleodtrhlo sa aj od svojho západného suseda.S údivom a veľkým uznaním sme sledovali,

9

AKTUALITY Z KOMORY ARS NOTARIA 1/2008

JUDr. Opatovský (čestný prezident NK SR)

ako pokojne a harmonicky, takmer bratsky,prebehlo delenie dvoch národov a aj oboch no-társkych stavov. Západná časť bývalého notár-skeho dvojčaťa bola vedená dnes už bohužiaľzosnulým nositeľom rádu za zásluhy Únie, vý-chodná fungovala pod vedením dnešného no-siteľa rádu.

Slovenskú notársku pospolitosť viedol doroku 1996 a za namáhavé roky musel zaplatiťurčitú daň svojím zdravím. Kolegovia ho všaknechceli nechať tak ľahko odísť a až do roku2005 si ho ponechali v prezídiu komory. Popritom založil v roku 1998 notársku akadémiupre kolegov, ktorú dodnes vedie. Je snaživýmspolupracovníkom právnickej fakulty svojhodomovského mesta. V rodnej krajine bol mno-hokrát vysoko ocenený. Je čestným preziden-tom Notárskej komory Slovenskej republiky.

S našou Úniou je v tesnom kontakte od zama-tovej revolúcie, udržiava kontakty s organizá-ciou CCNI, so susednými notárstvami v Rakú-sku a Nemecku a inými. Bol bodom, okoloktorého sa vytváralo slobodné notárstvo Slo-

venskej republiky. Bol spoľahlivým partne-rom: čo povedal, to malo váhu, čo sľúbil, tododržal, ak o niečom pochyboval – mal, bohu-žiaľ, pravdu.

Po všetkých týchto aktivitách je pochopiteľné,že bol čoskoro, a to už v roku 1998, zvolený začlena Stálej rady.

Medzinárodná únia notárov si v ňom cení mi-moriadneho priekopníka nášho povolania. Pô-sobí ako pilier klasického latinského notárstva,nekompromisného, nepoľavujúceho obrancunašich ideálov. Silu čerpá zo svojho pevnéhopresvedčenia a z hlbokej viery.

Únia prepožičiava rád za zásluhy ospevovateľo-vi mesta Trnava, po nemecky Tyrnau, synovimúzy Therpsychore, pútnikovi do Ríma a Maria-zellu, notárovi Dr. Jozefovi OPATOVSKÉMU.“

Z uvedeného textu vyplýva, že ocenenie, ktoréprevzal JUDr. Jozef Opatovský je významnýmocenením aj nášho notárstva.

JUDr. Magdaléna Valušovánotárka so sídlom v Rimavskej Sobote

ZMENY V ZLOŽENÍ ČLENOVNOTÁRSKEJ KOMORY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V I. ŠTVRŤROKU 2008

Minister spravodlivosti Slovenskej republikyvymenoval 16. januára 2008 notárov:

vymenovanádo sídla v Sabinove, v obvode Okresnéhosúdu Prešov.Pred vymenovaním bola notárskou kandi-dátkou.

, vymenovaná dosídla v Poprade, v obvode Okresného súduPoprad.

Pred vymenovaním bola notárskou kandi-dátkou.

, vymenovaná dosídla v Senici, v obvode Okresného súduSenica.Pred vymenovaním bola notárskou kandi-dátkou.

, vymenovanádo sídla v Poltári, v obvode Okresného súduLučenec.Pred vymenovaním bola advokátkou.

JUDr. Karol Kovácsvedúci redaktor

10

ARS NOTARIA 1/2008 AKTUALITY Z KOMORY

• ČLÁNKY •

ÚSTAVNÁ OCHRANA PRÁVA NA SÚKROMIEA JEJ VÝZNAM PRE ZACHOVANIE POVINNOSTIMLČANLIVOSTI V PRÁVNICKÝCH PROFESIÁCH

Doc. JUDr. Peter Kresák, CSc.

I. ÚvodSúkromie sa od nepamäti spája s ľudskouexistenciou. Možno sa s ním stretnúť už v bib-lických textoch a, samozrejme, tiež v starodáv-nej gréckej i rímskej právnej kultúre, aj keď sav dávnej minulosti spájalo zväčša s vlastníc-kym právom.1

V modernom zmysle pojem súkromie („priva-cy“) zrejme ako prví definovali americkí právni-ci S. D. Warren a L. D. Brandeis (sudcovia NSUSA) vo svojom článku „Právo na súkromie“(„The Right to Privacy“) v odbornom časopiseHarward Law Review v roku 1890.2

Súkromie vtedy jednoducho definovali ako„právo byť sám“. Jedným z vtedajších impulzovpre pomerne intenzívnu diskusiu o tomto prá-ve bol rozvoj fotografickej technológie, ktorúnajmä novinári začali agresívne využívať na to,čo zmienení právnici považovali za útok na„právo byť sám“. Podobne, ako v tom čase, ajv prípade ďalších ústavných práv v anglosas-kej právnej kultúre, aj pri tomto práve, prevlá-dal prístup volajúci po jeho rešpektovaní zostrany verejnej moci po jeho uznaní, rešpekto-vaní a nenarušovaní.

Skutočný prielom do ústavného systému USAvšak „právo na súkromie“ zaznamenalo ažv roku 1965, keď Najvyšší súd USA rozhodolznámy spor Griswold v. Connecticut, 381 U.S.

479 (1965). V tomto významnom rozhodnu-tí NS US po prvýkrát priamo konštatoval, žeÚstava USA chráni právo na súkromie3 (nasle-doval napr. Roe v. Wade4 (1973), v ktorom NSUSA priznal ústavnú ochranu práva ženy naprerušenie jej tehotenstva ako jej súkromné-mu rozhodnutiu za asistencie lekára).

Pre objektívnosť však treba povedať, že obsahpráva na súkromie sa samostatne rodil a for-moval aj v ústavných a právnych systémocheurópskych štátov (napr. zákon o prístupek verejným záznamom Švédskeho parlamentuz r. 1776, zákaz publikovania súkromných sku-točností z roku 1858 vo Francúzsku).5

Postupne sa prístup k právu na súkromie vec-ne rozširoval a popri tradičnej ochrane vlast-níctva sa prostredníctvom tohto práva začalochrániť obydlie, pracovné miesta, rodina (teri-toriálne súkromie – ustanovuje limity pre vnik-nutie do obydlia, na pracovné miesto, ale aj naverejnosti do „priestoru vyhradeného pre jed-notlivca“, pre zásah do rodiny), telesná integri-ta jednotlivca (telesné súkromie – fyzickáochrana osoby pred neprípustnými zásahmi –rozhodovanie o vlastnom tele – lekárske zá-kroky, interupcie, osobné prehliadky, podro-bovanie sa odberom látok, práva pacientova podobne) a tiež komunikácia jednotlivca (ko-munikačné súkromie – určuje ochranu súkro-

11

ČLÁNKY ARS NOTARIA 1/2008

1 Pozri napr. Richard Hixson, Privacy in a Public Society: Hu-man Rights in Conflict 3 (1987). Bližšie Barrington Moore,Privacy: Studies in Social and Cultural History (1984).

2 Samuel Warren and Louis Brandeis, „The right to privacy“,Harvard Law Review 4, 1890 ss. 193 - 220.

3 Išlo o spor o ústavnosť zákona štátu Connecticut, ktorý za-kazoval používanie antikoncepčných prostriedkov. Hlaso-

vaním 7- 2 NS USA rozhodol, že zákon porušuje ústavné„právo na manželské súkromie“.

4 Roe v. Wade, 410 U.S. 113 (1973),5 Prípad Rachel. Rozhodnutie zo 16. júna 1858, Trib. pr. inst.

de la Seine, 1858 D.P. III 62. Pozri Jeanne M. Hauch, Pro-tecting Private Facts in France: The Warren & Brandeis Tortis Alive and Well and Flourishing in Paris, 68 Tul. L. Rev.1219 (Máj 1994).

mia pri elektronickej komunikácii, telefó-nom, faxom a inými spôsobmi komunikácie).

Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia savšak objavil aj ďalší nový pojem „informačnésebaurčenie“ (po prvýkrát ho použil Ústavnýsúd SRN v rozhodnutí súvisiacom s osobnýmiinformáciami (BVerfGE 65, 1 – Volkszählungs-gesetz 1983, z 15. decembra 1983).

Ústavný súd SRN v tomto rozhodnutí konštato-val, že „...v kontexte moderného spracúvaniadát ochrana jednotlivca voči neobmedzenémuzhromažďovaniu, skladovaniu a zverejňovaniujeho osobných údajov je súčasťou všeobec-ných osobnostných práv garantovaných v čl. 2ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Základného záko-na SRN. Rešpektovanie týchto základnýchpráv zabezpečuje jednotlivcovi oprávnenierozhodnúť o miere zverejňovania svojich osob-ných údajov. .... obmedzenie tohto práva na in-formačné sebaurčenie je prípustné iba v prípa-de preukázania prevládajúceho verejnéhozáujmu na základe zákona a v súlade s prin-cípmi právneho štátu. Zákonodarca pritommusí rešpektovať zásadu primeranosti...“6

Právo na informačné sebaurčenie sa často po-kladá za právo podobné právu na súkromie.Jeho osobitný obsah ho však do určitej mieryod tohto práva odlišuje. Ide totiž o právo jed-notlivca rozhodnúť o tom, ktoré jeho osobnéinformácie a akým spôsobom sa môžu dostaťk ostatným jednotlivcom.

Široko koncipovaný prístup k „právu na súkro-mie“ teda prekročil svoju klasickú pôvodnúanglosaskú koncepciu, ako ju formuloval War-ren a Brandeis a základom ktorej bolo ústavnéprávo definované v IV. dodatku americkej ústa-vy („Právo ľudu na ochranu osobnej a domovejslobody, písomností a majetku nesmie byť po-rušované neoprávnenými prehliadkami a kon-fiškáciami; nesmie byť vydaný žiadny príkaz,

ktorý by sa neopieral o zdôvodnené ziste-nie doložené prísahou alebo iným spôsoboma ktorý by neobsahoval presné určenie mies-ta, ktoré sa má prehľadať, a presný opis osôb,ktoré majú byť zadržané, alebo vecí, ktorémajú byť zabavené.“). K právu na súkromie sapriradil ďalší rozmer vo forme informačnéhosúkromia (určuje pravidlá, ktorými sa spravujezber, nakladanie, spracúvanie, sprístupňova-nie osobných údajov jednotlivca – elektronic-ké a iné stopy).

Neskorší vývoj práva na súkromie podmienilazrejme skutočnosť, že v modernom svete kaž-dý jedinec, ako odraz svojho bytia, začal zane-chávať čoraz väčšmi pretrvávajúce stopy, a tonie iba ako odraz svojej existencie (biologickéstopy), ale aj ako dôsledok svojich stále rozma-nitejších aktivít (či už pracovných, rodinnýchalebo sociálnych), ako aj to, že moderný vývojpriniesol množstvo sofistikovaných metód,ako sa k týmto „stopám“ môžu dostať a obo-známiť sa s nimi neoprávnené osoby.

Na základe uvedeného došlo v nedávnej minu-losti k rozšíreniu pôvodne chápaného obsahusúkromia (ako „právo byť sám“) najmä o „prá-vo jednotlivca určiť, kedy, ako a v akom rozsa-hu môžu byť stopy zanechané jeho existenciouči aktivitou sprístupnené ostatným“.

Napriek viacerým spoločným (tak materiál-nym, ako aj procesným) črtám globálneho vý-voja prístupu k právu na súkromie v jednotli-vých právnych poriadkoch štátov stálepretrvávajú isté odlišnosti (napr. aj v tom, čipriznávajú právo na súkromie iba jednotliv-com – fyzickým osobám, skupinám jednotliv-cov, alebo aj právnickým osobám – dosiaľ pre-vláda koncepcia, na základe ktorej sa právo nasúkromie priznáva len fyzickým osobám)7

a rovnako možno konštatovať, že dosiaľ nee-xistuje jednotná a ucelená legálna definíciatohto práva.8

12

ARS NOTARIA 1/2008 ČLÁNKY

6 BVerfGE 65, 1 – Volkszählungsgesetz 1983, z 15. decem-bra 1983.

7 K problematike právnických osôb ako subjektu základnýchpráv pozri napr. Orosz, L.: Právnické osoby ako subjekty zá-kladných práv a slobôd. Právny obzor 5/2004, s. 416 – 436.

8 Na tomto mieste možno poukázať napríklad na obsah Re-zolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 428(1970) [1] ktorou tento orgán prijal Deklaráciu o masmé-

diách a ľudských právach. V bode 2 písm. c) Deklarácie satotiž konštatovalo, že „Právo na súkromie v podstate spočí-va na práve žiť vlastný život s minimom zasahovania. Týkasa súkromného života, rodinného života a domáceho živo-ta, fyzickej a morálnej integrity, cti a reputácie, faktu aby saneprezentoval vo falošnom svetle, nevyzradenia zbytoč-ných a trápnych skutočností, nedovolenej publikácie súk-romných fotografií, ochrany pred zneužitím súkromných in-formácií, ochrany pred šírením informácií daných aleboprijatých jednotlivcom dôverne.“

Medzinárodná ochrana práva nasúkromie

Vzhľadom na stále rastúci význam obsahu prá-va na súkromie neprekvapuje, že toto právoprerástlo ústavné systémy jednotlivých štátova postupne mu začalo venovať ochranu ajmedzinárodné spoločenstvo v normách medzi-národného práva (začleňovaním do obsahuvýznamných medzinárodných politických i práv-nych dokumentov).

Všeobecná deklarácia ľudských práv9 z roku1948 napríklad vo svojom čl. 12 konštatovala,že „nikto nesmie byť vystavený svojvoľnémuzasahovaniu do súkromia, rodiny, domova ale-bo korešpondencie, ani útokom na svoju česťa povesť“.

Z ďalších medzinárodných dokumentov, ktorésa zaoberajú právom na súkromie, možno spo-menúť napríklad Medzinárodný pakt o občian-skych a politických právach10 (podľa čl. 17„nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému za-sahovaniu do súkromného života, do rodiny,domova alebo korešpondencie ani útokom nasvoju česť a povesť“), Dohovor o právach dieťa-ťa11 (podľa čl. 16 ods. 1 „žiadne dieťa nesmiebyť vystavené svojvoľnému zasahovaniu dosvojho súkromného života, rodiny, domova ale-bo korešpondencie ani nezákonným útokomna svoju česť a povesť“), Dodatkový protokolk Európskej sociálnej charte12 (v čl. 4 ods. 3,ktorým zaväzuje zmluvné strany prijať takéopatrenia, aby pri zabezpečovaní primeranejpomoci starším osobám žijúcim v príslušnýchzariadeniach pre dôchodcov bolo rešpektova-né aj ich súkromie), Dohovor o ľudských prá-vach a biomedicíne13 (vo svojom obsahuzabezpečuje ochranu súkromného života pa-cientov v súvislosti s informáciami o ich zdraví)a, samozrejme, Dohovor o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd.14

Uplynulé storočie prinieslo zásadný roz-mach informačných technológií. Došlo nielenk ich masovému každodennému využívaniujednotlivcami, ale aj štátnymi aparátmi. Infor-mačné technológie však priniesli aj nové mož-nosti nielen na predávanie osobných informá-cií, ale aj na ich spracúvanie a pre nové formynežiaducich zásahov do súkromia jednotlivcov.Keďže však najmä spracúvaním osobných úda-jov môže často dôjsť k zásahom do práva nasúkromie, viaceré medzinárodné dokumentyzačali venovať pozornosť aj týmto otázkam.

Na regionálnej (Európa) úrovni to boli najmä Do-hovor Rady Európy č. 108 z 28. januára 1981o ochrane jednotlivcov pri automatizovanomspracovaní osobných údajov a dodatky k tomu-to dohovoru15, ktorého základným cieľom jepodľa čl. 1 zabezpečiť pre každého jednotlivcarešpektovanie najmä práva na súkromie priautomatizovanom spracovaní osobných úda-jov o ňom, Odporúčanie RE č. 99/5 na ochra-nu súkromia na internete (platné od 23. feb-ruára 1999), Zmluva o Európskej únii v jejamsterdamskom znení čl. 6 ods. 216, Smerni-ca Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ECz 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov prispracúvaní osobných údajov a voľnom pohybetýchto údajov (Úradný vestník, L 281, 23. 11.1995, s. 31, z zmysle ktorej je napríklad sledo-vanie e-mailov, internetovej komunikácie ale-bo telefónov zamestnancov v zamestnaní ichzamestnávateľmi, bez predchádzajúceho upo-zornenia a získania súhlasu je v rozpore s čl. 8Dohovoru), Smernica Európskeho parlamentua Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 o spraco-vávaní osobných údajov a ochrany súkromiav sektore elektronických komunikácií (smerni-ca o súkromí a elektronických komunikáciách)a Rozhodnutie Komisie ES 2002/16/ECz 27. decembra 2001 o štandardných zmluv-ných ustanoveniach pre prenos osobných úda-

13

ČLÁNKY ARS NOTARIA 1/2008

9 Uznesenie Valného zhromaždenia OSN DE01/48. Touto de-klaráciou však Slovenská republika nie je právne viazaná.

10 Vyhláška Ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.11 Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí

č. 104/1991 Zb.12 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej re-

publiky č. 330/1998 Z.z.13 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej re-

publiky č. 40/2000 Z.z.

14 Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecíč. 209/1992 Zb.

15 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej re-publiky č. 49/2001 Z.z.

16 Ods. 2. Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaru-čuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základ-ných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktorévyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základ-ných princípov práva spoločenstva.

jov sprostredkovateľom zriadeným v tre-tích krajinách v zmysle smernice č. 95/46/EC.

Dohovor o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len„Dohovor“)

Dohovor je z hľadiska bezprostrednej ochranyzákladných ľudských práv azda najúčinnejšínástroj medzinárodnej ochrany v Európe. Ten-to dokument venuje právu na súkromie pozor-nosť dokonca celkovo až vo svojich šiestichustanoveniach (článok 8, podľa ktorého každýmá právo na rešpektovanie svojho súkromné-ho a rodinného života, obydlia a korešpon-dencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohtopráva zasahovať okrem prípadov, keď je tov súlade so zákonom a nevyhnutné v demokra-tickej spoločnosti v záujme národnej bezpeč-nosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskehoblahobytu krajiny, predchádzania nepokojoma zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálkyalebo ochrany práv a slobôd iných, článok 12,podľa ktorého muži a ženy spôsobilí vekom nauzavretie manželstva majú právo uzavrieťmanželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútro-štátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohtopráva, článok 15 Protokolu č. 7 k Dohovoru,ktorý chráni rovnosť medzi manželmi a člá-nok 6, ktorý umožňuje vylúčiť verejnosť z pro-cesu, ak by to vyžadovala ochrana súkromné-ho života účastníkov).

Ani tento, relatívne široký prístup k ochranepráva na súkromie v Dohovore však nemožnopokladať za definitívny.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len„ESĽP“), ktorý bol zriadený na zabezpečenieplnenia záväzkov prijatých Vysokými zmluvný-mi stranami v tomto Dohovore a v jeho proto-koloch, svojou judikatúrou totiž zabezpečujeneustály rozvoj obsahu pojmu „právo na súk-romie“, ako ho vo svojom obsahu definuje Do-hovor a prispôsobuje ho aktuálnemu vývoju.ESĽP vo svojich rozhodnutiach opakovane vy-slovil názor, v zmysle ktorého „...nie je nevy-hnutné alebo potrebné vytvoriť vyčerpávajúcu

definíciu pojmu „právo na súkromie“, pre-tože by bolo príliš reštriktívne ohraničiť tentopojem do nejakého vnútorného kruhu.17

Nemôže preto prekvapiť, že podľa tohto názoruESĽP je právo na súkromie vo svojej podstateešte oveľa širšie, než ako ho definuje Dohovor.Zahŕňa napríklad aj právo na zakladanie a roz-víjanie vzťahov s inými ľuďmi, najmä v citovejoblasti, v záujme rozvoja a naplnenia svojejvlastnej osobnosti18, či rešpektovanie morál-nej a fyzickej integrity jednotlivca, jeho totož-nosti, osobných informácií, sexuality a osobné-ho či súkromného priestoru.19

Pod ochranu práva na súkromie zahrnul ESĽPdokonca aj profesijné činnosti. V spore Nie-mietz proti Nemecku, ktorý sa týkal policajnejprehliadky v advokátskej kancelárii, totiž kon-štatoval, že „...osobitne pri slobodných povola-niach, pri ktorých je práca zväčša súčasťousúkromného života, treba profesijný život po-važovať za súčasť súkromného života a kance-láriu zahrnúť pod pojem obydlie.20

Právo na ochranu súkromiav ústavnom poriadku Slovenskejrepubliky

Právo na súkromie sa v bývalej Českosloven-skej socialistickej republike vytvorilo ako im-plicitné právo v odvetví občianskeho prá-va hmotného. Právna veda ho v tom časeodvodila z ustanovení § 11 a nasl. zákonač. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). Z impli-citného na explicitné sa právo na súkro-mie zmenilo roku 1991. Ústavným zákonomč. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina zá-kladných práv a slobôd ako ústavný zákon Fe-derálneho zhromaždenia Českej a SlovenskejFederatívnej Republiky sa priznala nedotknu-teľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 7ods. 1, právo na ochranu pred neoprávnenýmzasahovaním do súkromného a rodinného ži-vota sa zaručilo podľa čl. 10 ods. 2 a neporu-šiteľnosť tajomstva písomností a záznamovuchovávaných v súkromí sa zaručila podľačl. 13. V nadväznosti na prijatie tejto úpra-

14

ARS NOTARIA 1/2008 ČLÁNKY

17 Janis M.W. – Kay R.S. – Bradley A.W.: European HumanRights Law. Oxford: Clarendon Press1995, s. 269.

18 X proti Islandu, rozhodnutie z 18. mája 1976, sťažnosť čís-lo 6825/74.

19 Clayton, R. – Tomlinson, H.: The Law of human rights. Ox-ford 2000.

20 Niemietz proti Nemecku, rozhodnutie zo 16. decembra1992, sťažnosť číslo 13710/88.

vy sa novelizoval aj Občiansky zákonníktak, že zákonom č. 509/1991 Zb., ktorým samení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník,sa v § 11 výslovne priznala aj ochrana súkro-mia. Situáciu zásadne zmenilo prijatie ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).21

Ústava SR garantuje právo na súkromný a ro-dinný život v ustanoveniach čl. 16, čl. 19ods. 2 a 3, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a čl. 41 ods. 1prvá veta. V zmysle článku 16 ods. 1 Ústavy SRnedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaru-čená a obmedzená môže byť len v prípadochustanovených zákonom, v zmysle článku 19ods. 2 a 3 každý má právo na ochranu pred ne-oprávneným zasahovaním do súkromnéhoa rodinného života a tiež aj na ochranu predneoprávneným zhromažďovaním, zverejňova-ním alebo iným zneužívaním údajov o svojejosobe, v zmysle článku 21 obydlie je nedo-tknuteľné (domová prehliadka je prípustná lenv súvislosti s trestným konaním, a to na písom-ný a odôvodnený príkaz sudcu, pričom spôsobvykonania domovej prehliadky musí ustanoviťzákon). Iné zásahy do nedotknuteľnosti obyd-lia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je tov demokratickej spoločnosti nevyhnutné naochranu života, zdravia, majetku osôb, naochranu práv a slobôd iných alebo na odvráte-nie závažného ohrozenia verejného poriadku.Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebovykonávanie inej hospodárskej činnosti, také-to zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vte-dy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verej-nej správy, v zmysle článku 22 ods. 1 a 2listové tajomstvo, tajomstvo dopravovanýchspráv (správ podávaných telefónom, telegra-fom alebo iným podobným zariadením) a inýchpísomností a ochrana osobných údajov sa za-ručujú a nikto nesmie porušiť listové tajomstvoani tajomstvo iných písomností a záznamov, čiuž uchovávaných v súkromí, alebo zasielanýchpoštou, alebo iným spôsobom (výnimkou súprípady, ktoré ustanoví zákon). Rovnako sa za-ručuje tajomstvo a v zmysle článku 41 ods. 1prvá veta, manželstvo, rodičovstvo a rodina súpod ochranou zákona.

Poznámky k výkladu obsahu pojmuprávo na súkromie Ústavným súdom SR

Iba poukázať na výpočet ústavných práv, kto-ré sa spájajú s obsahom práva na súkromiev slovenskom ústavnom systéme, samozrej-me nestačí. Uvedené platí o to viac, ak jehosúčasťou je osobitný súdny orgán ochranyústavnosti, oprávnený nielen rozhodovaťo sťažnostiach fyzických osôb alebo právnic-kých osôb, ak namietajú porušenie svojich zá-kladných práv alebo slobôd, ale aj podávaťvýklad ústavy alebo ústavného zákona. O prí-stupe Ústavného súdu SR k ochrane práva nasúkromie v Ústave SR by sa dala napísaťsamostatná štúdia. Keďže však uvedené nieje cieľom tohto príspevku, postačí azda ibastručný prierez postojov tohto orgánu k obsa-hu a ochrane práva na súkromie. „Právom nasúkromie sa zaručuje ochrana hodnôt uzna-ných za súkromné pred verejnou mocou,fyzickými aj právnickými osobami“ (PL. ÚS43/1995). „Ústava vo viacerých ustanove-niach dotvára jednotnú úpravu práva na súk-romný život, ktorého podstatou je možnosťjednotlivca v určitej sfére spoločenských vzťa-hov žiť podľa svojich predstáv bez zbytočnýchobmedzení, príkazov a zákazov ustanovenýchorgánom verejnej moci.“ Ochrana nemateriál-nych hodnôt súkromnej povahy sa zaručujepodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR.22 Ústava neza-ručuje ochranu súkromného a rodinného ži-vota pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaruču-je ochranu len pred takým zasahovaním,ktoré je neoprávnené.23 (II. ÚS 19/1997).Ústava pojem „súkromný a rodinný život“ ani„obydlie“ bližšie nedefinuje. Keďže základnépráva a slobody podľa ústavy je potrebnévykladať a uplatňovať v zmysle a duchumedzinárodných zmlúv o ľudských právacha základných slobodách, Ústavný súd pri vy-medzení obsahu uvedených pojmov prihliadaaj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa pre-dovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS13/2000, z 10. júla 2001, PL. ÚS 5/93, PL.ÚS 15/98). „Právo na súkromie sa v ÚstaveSlovenskej republiky priznáva vo viacerých

15

ČLÁNKY ARS NOTARIA 1/2008

21 Ústavný zákon č. 460/1992 Zb., v znení ú. z. č. 244/1998Z.z., ú. z. č. 9/1999 Z.z., ú. z. č 90/2001 Z.z., ú. z.č. 140/2004, ú. z. č. 323/2004 Z.z., ú. z. č. 463/2005 Z.z.,ú. z. č. 92/2006 Z.z. a ú. z. č. 210/2006 Z.z.

22 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS19/97.

23 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS7/1999, z 18. februára 1999.

ustanoveniach. Systematika ústavy nie jetaká, aby sa nevyhnutne interpretovala tak,že každým jej ustanovením sa osobe priznávaosobitné právo alebo sloboda. Právo na súk-romie ústava zaručuje nielen podľa čl. 16ods. 1, ale aj podľa čl. 19 ods. 2. Právom nasúkromie sa zaručuje osobe možnosť rozho-dovať samostatne o tých svojich záležitos-tiach, ktoré sa uznávajú za súkromné.24 Úče-lom ústavou priznaného práva na súkromie jenielen poskytnúť ochranu práv priznanýchpodľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,ale zároveň aj zabrániť štátnym orgánom i or-gánom územnej samosprávy, aby zasahovalido správania jednotlivca nad nevyhnutnú mie-ru a príliš neprimerane spravovali jeho súk-romný život. Oprávnené zásahy do práva nasúkromie možno uskutočniť zákonom alebopri uplatnení zákona v súlade so všeobecnýmiprincípmi, za ktorých možno obmedziť ústavnéprávo alebo slobodu jednotlivca.“ PL. ÚS43/1995 (Zbierka nálezov a uznesení Ústav-ného súdu SR 1996, s. 144). „Ústavou vytvo-rená ochrana práva na súkromie sa vnútornediferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sazaručuje ochrana súkromia v rôznych život-ných situáciách. Do sféry ochrany súkromiapatrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia zne-možňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň za-siahnuť aj do súkromného a rodinného životajednotlivca. Podľa okolnosti konkrétnej vecisa ten istý zásah môže teda dotknúť tak právana ochranu súkromia, ako aj práva na ochranuobydlia.“ I. ÚS 13/2000 (Zbierka nálezova uznesení Ústavného súdu SR 2001, s. 270 –271).

V súvislosti s právom na súkromie, ochranouobydlia a právom na rodinný život Ústavný súdSR konštatoval: „Zložitosť modernej spoloč-nosti robí čoraz ťažším oddeľovať od seba situ-ácie, ktoré sú vnútorne spojené. Týka sa to ajmnohých základných práv, ktoré z takýchto si-tuácií jednotlivcom vyplývajú, bez ohľadu nato, či patria medzi občianske a politické právaalebo hospodárske a sociálne práva. Ústavouvytvorená ochrana práva na súkromie sa vnú-torne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniamisa zaručuje ochrana súkromia v rôznych život-

ných situáciách. Do sféry ochrany súkro-mia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydliaznemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveňzasiahnuť aj do súkromného a rodinného živo-ta jednotlivca. Podľa okolnosti konkrétnej vecisa ten istý zásah môže teda dotknúť tak právana ochranu súkromia, ako aj práva na ochranuobydlia. I. ÚS 13/2000 (Zbierka nálezova uznesení Ústavného súdu SR 2001, s. 270 –271).

S poukázaním na rozhodovaciu činnosť ESĽPÚstavný súd SR tiež napríklad konštatoval,že: „Ústava pojem „súkromný a rodinný život“ani „obydlie“ bližšie nedefinuje. Keďže zá-kladné práva a slobody podľa ústavy je pot-rebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchumedzinárodných zmlúv o ľudských právacha základných slobodách (PL. ÚS 5/93,PL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení ob-sahu uvedených pojmov prihliadal aj na prí-slušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkýmčl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „doho-vor“). Pojem „súkromný život“ je pojem širokýa nemožno ho vyčerpávajúcim spôsobomdefinovať, najmä ho nemožno obmedziť na„intímnu sféru“, v ktorej každý môže viesť svojosobný život podľa svojej chuti, a úplnez neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochra-na súkromného života musí teda do istej mie-ry zahŕňať právo jednotlivca nadväzovať a roz-víjať vzťahy so svojimi blížnymi a vonkajšímsvetom, z ktorého nemožno vylúčiť ani profe-sijnú a pracovnú činnosť. Obydlie možno defi-novať ako miesto, kde osoba býva alebo vyko-náva svoju obvyklú profesiu (napr. rozsudokGillow z 24. novembra 1986, § 46; rozsudokNiemietz zo 16. decembra 1992, § 29).Ochrana „rodinného života“ sa týka súkromiajednotlivca v jeho rodinných vzťahoch vočiiným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťa-hy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či mate-riálne.“ I. ÚS 13/2000 (Zbierka nálezov a uz-nesení Ústavného súdu SR 2001, s. 272).

Pri ochrane osobných údajov Ústavný súd do-spel k nasledovnému záveru:

16

ARS NOTARIA 1/2008 ČLÁNKY

24 Navyše, podľa názoru ústavného súdu, vstupom prokuráto-ra do konania na žiadosť súdu dochádza k porušeniu ústa-

vou garantovaného práva na súkromie (čl. 16 ods. 1 v spo-jení s čl. 19 ods. 2).

1. Ústavné právo na rešpektovanie súk-romného života vrátane práva na ochranuosobných údajov nemá absolútnu povahuv tom zmysle, že by vylučovalo všetky zásahyorgánov štátu. Štátne orgány majú oprávne-nie na zásah do práva na ochranu osobnýchúdajov za predpokladu, že tento zásah mož-no považovať za oprávnený podľa čl. 19ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Neoprávneným zhromažďovaním osob-ných údajov je konanie takého štátneho or-gánu, samosprávneho orgánu, resp. orgá-nu verejnej moci (ďalej len „orgán“), ktorýnaň nie je vôbec zákonom oprávnený, ďalejkonanie síce oprávneného orgánu na zhro-mažďovanie osobných údajov, ale spôso-bom, ktorý zákon neupravuje, a napokon jením aj konanie orgánu, ktorý na to nie je zá-konom oprávnený a zhromažďuje osobnéúdaje zákonom neupraveným spôsobom.

3. Odôvodnenú obavu zo zneužitia osobnýchúdajov nemožno považovať za porušenieústavného práva na ochranu pred inýmzneužívaním údajov o svojej osobe.

4. Oprávnenému, t.j. Ústavou Slovenskej re-publiky predpokladanému zhromažďova-niu osobných údajov uložených v archívochmusí predchádzať splnenie zákonnýchpodmienok upravených predpismi o archív-nictve. II. ÚS 33/1995 (Nález Ústavné-ho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS33/95 z 29. novembra 1995).

V súvislosti s ochranou nedotknuteľnosti oso-by a telesnej integrity Ústavný súd SR tiež kon-štatoval: „Námietky odporcu vyplynuli z ne-správneho pochopenia práva na súkromie akozákladného ľudského práva. Odporca na-mietol, že materiálne hodnoty súkromnej po-vahy požívajú ochranu vyplývajúcu z čl. 20ústavy ako objekt vlastníckeho vzťahu. V tom-to tvrdení nevzal do úvahy tú časť právne-ho názoru ústavného súdu, podľa ktoréhopredmetom ochrany článkom 16 ods. 1 ústa-vy je „súkromie späté s telesnou integritoua materiálnymi hodnotami súkromnej pova-hy“. Predmetom takto zaručenej ústavnej

ochrany v platnom právnom poriadku je na-príklad telesná integrita darcu transplantátuodňatého z tela živého človeka, do ktorej mož-no zasiahnuť, ak sa splnia podmienky, kto-ré zákonodarca ustanovil v § 46 zákonač. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivostiv znení neskorších predpisov (II. ÚS 59/97)alebo, že „Ústavná ochrana súkromia sa podľačl. 16 ods. 1 spája s nedotknuteľnosťou osoby.Predmetom takto vytvorenej ochrany je sú-kromie späté s telesnou integritou a materiál-nymi hodnotami súkromnej povahy“ (II. ÚS19/1997).

Prípustnosť zákonných obmedzenípráva na súkromie v právnomporiadku Slovenskej republiky

Ako možno vidieť z ústavného textu, ÚstavaSR, ako aj medzinárodné zmluvy o ľudskýchprávach a základných slobodách (ktoré majúv zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť predzákonmi),25 nechápu právo na súkromie akoabsolútne právo a za istých podmienok pri-púšťajú obmedzujúce zásahy do jeho uplatňo-vania.

V Dohovore (ktorý má postavenie takejto„prednostnej“ medzinárodnej zmluvy) sú tie-to podmienky vyjadrené v druhom odsekujeho článku 8. V jeho zmysle „...štátny orgánnemôže do výkonu tohto práva (Právo na reš-pektovanie súkromného a rodinného života)zasahovať okrem prípadov, keď je to v súladeso zákonom a nevyhnutné v demokratickejspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blaho-bytu krajiny, predchádzania nepokojom a zlo-činnosti, ochrany zdravia alebo morálky aleboochrany práv a slobôd iných“ a podobne sútieto obmedzenia ustanovené aj v prípadepráv garantovaných článkami 9, 10 a 11Dohovoru.

Judikatúra ESĽP, ktorá sa zamerala predovšet-kým na vymedzenie termínov „v súlade sozákonom“ a „nevyhnutný v demokratickejspoločnosti“, pritom dospela k záveru, že po-

17

ČLÁNKY ARS NOTARIA 1/2008

25 Článok 7 ods. 5 ústavy: „Medzinárodné zmluvy o ľudskýchprávach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy,na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárod-né zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifiko-vané a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majúprednosť pred zákonmi.“

žiadavka „v súlade so zákonom“ znamenápožiadavku na dostatočnú presnosť právnehopredpisu, na to, aby poskytoval prostriedok naochranu pred svojvoľnými zásahmi orgánovverejnej moci do chráneného záujmu a tiež nato, aby v prípade, ak právna úprava priznávamožnosť úvahy orgánu verejnej moci, jej roz-sah a spôsob jej uplatnenia bol ustanovenýdostatočne jednoznačne, aby sa dokázala za-bezpečiť potrebná ochrana.26 Každý zásah dosúkromia teda musí mať oporu vo vnútroštát-nom právnom poriadku, no ani uvedené všaknestačí, keďže právna norma, o ktorú ide,musí byť prístupná jednotlivcovi, ktorého satýka, pričom tento jednotlivec musí mať mož-nosť predvídať účinky, ktoré pre neho z takejtoprávnej normy vyplývajú.27

Pomerne široké koncipovanie dôvodov, na zá-klade ktorých môžu štáty do chránených práva slobôd zasiahnuť, malo tiež za následok, žeESĽP (a jeho predchodca) definovali základnéprincípy, ktorými sa bude riadiť pri posudzova-ní jednotlivých prípadov namietaných poruše-ní chránených práv a slobôd.

Pri potrebnom zohľadňovaní osobitostí každé-ho jednotlivého prípadu posudzuje ESĽP zása-hy štátov do práva na súkromie z troch nasle-dovných hľadísk:� legality (skúma sa nielen súlad so záko-

nom, ale aj jeho dostupnosť a predvídateľ-nosť),

� legitímnosti (záujem štátu z dôvodu ochra-ny národnej bezpečnosti, verejnej bezpeč-nosti, predchádzania nepokojov, zločinnos-ti, záujem spoločnosti z dôvodu ochranyzdravia alebo morálky, zabezpečenia hos-podárskeho blahobytu krajiny, záujem jed-notlivcov z dôvodu ochrany ich práv a slo-bôd) a

� proporcionality (vyžaduje sa vo vzťahu me-dzi chráneným právom na súkromie jednot-livca a výberom prostriedkov, ktoré štát nadosiahnutie legitímneho cieľa (základnékritérium obsahuje priamo čl. 8 ods. 2 a je

ním nevyhnutnosť zásahu v demokratic-kej spoločnosti).

Z hľadiska rozhodovacej činnosti ESĽP je vý-znamnou tiež skutočnosť, že pri zásahoch dopráva na súkromie v súlade s Dohovorom saštát nemôže dovolávať iba akejsi „všeobecnejnevyhnutnosti“. Termín „nevyhnutný“ je pri-tom podľa názoru ESĽP nie až taký flexibilný,aby sa mohol interpretovať ako „užitočný“,„primeraný“ alebo „žiaduci“, ale musí sa spá-jať s existenciou „naliehavej spoločenskejpotreby“ vykonať daný zásah.28 Pre výklad poj-mu „demokratická spoločnosť“ je zasa preESĽP dôležité jej spojenie s pluralizmom, tole-ranciou a duševnou slobodou (čo ako uvádzaJ. Svák, sa niekedy zamieňa s pojmom libera-lizmus).29

V rozhodnutiach aplikujúcich čl. 8 DohovoruESĽP predovšetkým opakovane zdôrazňuje, žeúčelom práva na súkromný a rodinný život jeochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahomverejnej moci.30

V zmysle rozhodnutí ESĽP je teda možné právona súkromie obmedziť opatrením, ktoré jev súlade so zákonom, iba v prípade, ak ideo opatrenie nevyhnutné v demokratickej spo-ločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verej-nej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytukrajiny, predchádzania nepokojom a zločin-nosti, ochrany zdravia alebo morálky aleboochrany práv a slobôd iných.

Podobným spôsobom pristupuje k obmedze-niu práva na súkromie vo svojich rozhodnu-tiach aj Ústavný súd SR. Tento súdny orgánochrany ústavnosti v SR ešte v roku 1995konštatoval, že „Obmedzenie ústavných práv,ak to ústava dovoľuje, je možné iba v súlades podmienkami ustanovenými v čl. 2 ods. 3(Každý môže konať, čo nie je zákonom zaká-zané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal nie-čo, čo zákon neukladá) a v čl. 13 ods. 2 až4.“31 Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy: „Medzezákladných práv a slobôd možno upraviť za

18

ARS NOTARIA 1/2008 ČLÁNKY

26 Olsson Case, A: 1988, č. 130, s. 30, § 61.27 Handyside Case, A: 1976, č. 24, s. 22, § 48.28 Handyside, s. 23; rovnako Case of Young, James and Web-

ster. A: 1976, č. 44, s. 25.

29 Bližšie Svák, J.: Ochrana ľudských práv. Eurokodex, Brati-slava 2003, s. 506 – 507.

30 Belgian Linguistic Case. A: 1968, č. 6, s. 33, § 7.31 PL. ÚS 43/1995 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného

súdu SR 1996, s. 144, I. ÚS 13/2000 Zbierka nálezova uznesení Ústavného súdu SR 2001, s. 273.

podmienok ustanovených touto ústavoulen zákonom.“ Touto podmienkou sa orgánzákonodarnej moci splnomocňuje na obme-dzenie ústavných práv a slobôd a vylučuje saich obmedzenie právnym predpisom inéhoštátneho orgánu. Splnomocnenie priznanéNárodnej rade Slovenskej republiky však nieje až také široké, aby každé obmedzenieústavou priznaného práva bolo v súlade s ús-tavou, pokiaľ sa ustanoví v zákone. Podľačl. 13 ods. 4 ústavy: „Pri obmedzovaní základ-ných práv a slobôd sa musí dbať na ich pod-statu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžupoužiť len na ustanovený cieľ.“ Podľa citova-ného ustanovenia však nestačí iba, aby sa zá-kladné právo alebo sloboda obmedzila záko-nom, ale vyžaduje sa, aby takýto zákon mal ajurčitú kvalitu.32

Pozitívny záväzok štátuS právom na súkromie sa pomerne dlho spája-la iba požiadavka, aby ho štát (verejná moc)rešpektoval a zdržal sa neoprávnených zása-hov do tohto práva.

Podľa judikatúry ESĽP však toto právo v sebezahŕňa aj pozitívny záväzok štátu chrániť totoprávo, t.j. vytvárať také podmienky a pravidlá,ktoré by znemožňovali jeho porušenie,33 a ta-kýmto pozitívnym záväzkom je aj povinnosť za-bezpečiť ochranu tohto práva (aj prípadnýmpotlačením iných oprávnení). Takouto povin-

nosťou štátu je napríklad aj jeho povinnosťchrániť toto právo jednotlivca pred zásahmiiných osôb.34 Okrem povinnosti vytvoriť právnyporiadok neumožňujúci zásahy do práva nasúkromie35 existuje aj povinnosť poskytnúťochranu v prípade, ak sú štátne orgány nečin-né v prípade, že mali niečo vykonať v záujmeochrany tohto práva.36

Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SRÚstava SR obsahuje pozitívny záväzok štátuna určitú kvalitu legislatívnej činnosti zamera-nú na ochranu práva na súkromie. „Ustanove-nie čl. 19 ods. 2 však neupravuje iba aplikáciupráva, ale vzťahuje sa aj na fázu tvorby práva.Ochrana poskytnutá vo fáze tvorby práva je do-konca taká intenzívna, že ústavou aj medziná-rodnými dohovormi, ktoré majú povahu pra-meňa práva podľa čl. 11 ústavy, sa štátuukladá, aby prijímal zákony, ktorými sa vytvo-ria podmienky umožňujúce občanovi uplatne-nie práva na súkromie. Nečinnosť štátu v ob-lasti prijímania zákonov na ochranu práva nasúkromný a rodinný život sa podľa medziná-rodného štandardu uplatňovania Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôdopakovane stala príčinou, ktorú Európsky súdpre ľudské práva označil za porušenie čl. 8 Do-hovoru (napr. vo veci Marckx, A, č. 31; Airey, A,č. 32; Rees, A, č. 106).“37

Pokračovanie v ďalšom čísle.

19

ČLÁNKY ARS NOTARIA 1/2008

32 Príklady zákonov, ktoré zasahujú do práva na súkromie:– Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a nú-dzového stavu. V jeho zmysle možno v nevyhnutnom roz-sahu a na nevyhnutný čas v závislosti od priebehu uda-lostí v čase vojny obmedziť nedotknuteľnosť obydlia.

– Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exe-kučnej činnosti umožňuje exekútorovi, ak to vyžadujeúčel exekúcie, urobiť prehliadku bytu a iných miestností(rovnako právny poriadok umožňuje aj pri výkone inýchkontrolných činností vstup do miestností využívaných napodnikanie.

– Zákon č. 57/1998 Z.z. o Železničnej polícii a zákonč. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore oprávňujú políciupri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finanč-ných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,podľa ktorých je pri trestnej činnosti s predpokladanouznačnou škodou alebo so škodou veľkého rozsahu vstu-povať aj do obydlia, ktoré slúži na podnikanie.

– Zákon č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení záko-na č. 650/2005 Z.z. a v znení neskorších predpisovustanovuje, za akých podmienok možno v trestnom ko-naní zasiahnuť do nedotknuteľnosti obydlia (štvrtá hla-va piaty diel - Domová a osobná prehliadka, prehliadkainých priestorov a pozemkov, vstup do obydlia, iných

priestorov a na pozemky). Vstúpiť do obydlia, iných prie-storov alebo na pozemok je oprávnený podľa § 103ods. 1 Trestného poriadku policajt len vtedy, ak vec ne-znesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu životaalebo zdravia osôb alebo na ochranu štátu, udržanie ve-rejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranupráv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v zá-ujme ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo inépriestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trest-nom čine. Zákon reguluje tiež značne podrobne zásahydo ústavou garantovaných práv aj pri sledovaní osôba vecí, a pri vyhotovovaní obrazových, zvukových aleboiných záznamov.

33 Svák, J.: Zásady a tendencie v ochrane práva na súkromie.Justičná revue, 52/2000, č. 1, s. 1200.

34 Ovey, C, White, R.: European Convention on Human Rights.Oxford, University press 2002, s. 219.

35 Marckx proti Belgicku, rozhodnutie z 13. júna 1979, sťaž-nosť číslo 6833/74.

36 Ignaccolo-Zenide proti Rumunsku, rozhodnutie z 25. janu-ára 2000, sťažnosť číslo 31679/96.

37 II. ÚS 59/1997 (Zbierka nálezov a uznesení Ústavnéhosúdu SR 1997, s. 292).

NOVELA ZÁKONA O DOBROVOĽNÝCH DRAŽBÁCHA ĎALŠÍCH PREDPISOV ÚČINNÁ OD 1. JANUÁRA

2008 – VYBRANÉ ZMENYJUDr. Viera Benčatová

Ministerstvo spravodlivosti SR

Príspevok sa venuje zmenám, ktorépriniesol do procesu dobrovoľnýchdražieb od 1. januára 2008 zákonč. 568/2007 Z.z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z.o dobrovoľných dražbách a o doplnenízákona Slovenskej národnej radyč. 323/1992 Zb. o notároch a notárskejčinnosti (Notársky poriadok) v znení ne-skorších predpisov a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov, a to z hľadiskapôsobnosti notárov.

1. Úvod

Národná rada Slovenskej republiky schválilana svojom zasadnutí 25. októbra 2007 návrhnovely zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľ-ných dražbách a o doplnení zákona Slovenskejnárodnej rady č. 323/1992 Zb. o notárocha notárskej činnosti (Notársky poriadok) v zne-ní neskorších predpisov. Novela vykonaná zá-konom č. 568/2007 Z.z. nadobudla účinnosť1. januára 2008.

Medzi hlavné ciele vykonaných zmien patrilo� stransparentniť proces dobrovoľných dra-

žieb, zamedziť nečestnostiam pri ich vyko-návaní a zabrániť zneužívaniu dobrovoľ-ných dražieb vydražením veci výrazne podcenu, čo sa v praxi veľmi často využívalo,

� zaviesť kontrolné mechanizmy nad činnos-ťou dražobníkov a na to nadväzujúce sank-cie pre prípad porušenia alebo obchádza-nia zákonom vymedzených povinnostídražobníkov,

� zvýšiť ochranu vlastníka draženej vecizakotvením limitov najnižšieho podania,ustanovením maximálneho zákonného in-

tervalu odmeny dražobnej spoločnosti, roz-šírením dôvodov na upustenie od dražby,

� určiť jasné pravidlá pri dojednávaní a výko-ne zabezpečovacieho prevodu práva,

� zamedziť niektorým nepoctivým praktikámna finančnom trhu,

� zefektívniť niektoré inštitúty súkromnéhopráva,

� posilniť postavenie spotrebiteľa pri uzatvá-raní spotrebiteľských zmlúv.

Zámerom predmetnej novely bolo ďalej jasnédefinovanie práv a povinností účastníkovobčianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikaliaž prekvapivé stavy spôsobujúce občanom de-finitívne zbavenie majetku, ktorý mal niekoľko-násobne vyššiu hodnotu, než bola výškasamej pohľadávky. Odbúranie prepätého for-malizmu pri uplatňovaní práv na súde sa preja-vilo najmä v zmene právnej úpravy neplatnostidražieb. Novou právnou úpravou sa okrem iné-ho dosiahne predchádzanie súdnym sporomo vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obo-hatenia, a teda aj odbremenenie súdov.

V článku II sa vykonali zmeny v Občianskom zá-konníku v inštitúte zabezpečovacieho prevodupráva, ktorý bol v praxi v dôsledku stručnej(strohej) právnej úpravy bez vymedzenia jed-noznačných právnych mantinelov zneužívanýtak, že umožňoval realizovať také postupy, kto-ré hraničili s prelomením občianskoprávnej zá-sady dobrých mravov, prípadne obchádzaniazákona. V Občianskom zákonníku bol rozšíre-ný okruh neprijateľných podmienok v spotrebi-teľskej zmluve, ktoré, ak budú v spotrebiteľ-skej zmluve obsiahnuté, bude táto absolútneneplatná. Opatrenia smerujúce k zvýšeniuochrany spotrebiteľa boli premietnuté tiež dočlánku V – zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebi-teľských úveroch a o zmene a doplnení zákonaSlovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.

20

ARS NOTARIA 1/2008 ČLÁNKY

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v zneníneskorších predpisov.

Cieľom príspevku je priblížiť vybrané zmeny,ktoré priniesol do procesu dobrovoľných dražiebod 1. januára 2008 zákon č. 568/2007 Z.z., kto-rým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z.o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákonaSlovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.o notároch a notárskej činnosti (Notársky po-riadok) v znení neskorších predpisov a o zme-ne a doplnení niektorých zákonov – konkrét-ne tie modifikácie, ktoré sa týkajú činnostinotárov.

2. Vybrané zmeny vykonané od1. januára 2008 v zákoneo dobrovoľných dražbách

Zákon č. 568/2007 Z.z. explicitne zakotvil, žeúdaje o mene, priezvisku a sídle notára, ktorýbude osvedčovať priebeh dražby notárskouzápisnicou, musí dražobník uviesť v oznáme-ní o dražbe ako obligatórnu obsahovú náleži-tosť len vtedy, ak zákon vyžaduje účasť no-tára na dražbe. Zákonné predpoklady nato, kedy musí byť priebeh dražby osvedče-ný notárskou zápisnicou, zostali v porovnanís právnou úpravou účinnou do 31. decembra2007 nezmenené. V zmysle § 20 ods. 13 prie-beh dražby musí byť osvedčený notárskou zá-pisnicou, ak ide o dražbu bytu, domu, inej ne-hnuteľnosti, podniku alebo jeho časti aleboak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práva iných majetkových hodnôt presiahne sumu1 000 000 Sk. Predmet dražby vo vzťahuk pôvodnému pojmu „nehnuteľnosť“ obsiah-nutému v § 20 ods. 13 bol vyšpecifikovanýpodľa závažnosti následku spojeného s draž-bou, a to tak, aby nevznikali výkladové otázni-ky o tom, či subsumuje aj byt, ktorý podľaobčianskoprávnej úpravy nemá vlastnosti ne-hnuteľnej veci, ale nachádza sa v nehnuteľ-nej veci (stavba, obytný dom – § 119 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka). Zákonodarcaexpressis verbis vyprecizoval predmet dražby,ktorý je predchádzajúci vlastník za podmie-nok ustanovených v § 29 ods. 2 prvá vetaodovzdať. Táto povinnosť predchádzajúcehovlastníka je od 1. januára 2008 kogentnou(esenciálnou) obsahovou náležitosťou notár-

skej zápisnice, ktorou sa osvedčuje prie-beh dražby. Inak povedané, notár, ktorýosvedčuje priebeh dražby v zmysle § 20ods. 13, musí v notárskej zápisnici (verejnejlistine) uviesť aj povinnosť predchádzajúcehovlastníka odovzdať (vypratať) predmet draž-by.

Rovnako ako v právnej úprave účinnej do 31.decembra 2007 (lex priori) sú v okruhu adre-sátov, ktorým je dražobník povinný zaslaťoznámenie o dražbe, naďalej zahrnuté osoby,ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľadražby k predmetu dražby záložné práva zapí-sané v Notárskom centrálnom registri zálož-ných práv [§ 17 ods. 5 písm. b)]. Z výpočtu ad-resátov v § 17 ods. 5 bol vypustený správcaNotárskeho centrálneho registra dražieb. Do-ručovanie oznámenia o dražbe správcovi No-társkeho centrálneho registra dražieb nemalosvoje opodstatnenie. Viedlo len k zbytočnémupredražovaniu (navyšovaniu) nákladov dražby.Realizácia úkonov registrácie a úkonov uverej-ňovania je Notárskym poriadkom (porov. § 73jNP) i zákonom o dobrovoľných dražbách zvere-ná do právomoci notára. Dražobník nebudezasielať žiadne údaje v písomnej forme priamona Notársku komoru Slovenskej republiky, aleosobne, alebo prostredníctvom svojho zástup-cu, požiada ktoréhokoľvek notára o ich elek-tronickú registráciu a elektronické uverejneniedo registra dražieb. Na území Slovenskej re-publiky sa v súčasnosti nachádza 330 notár-skych úradov, ktoré plnia v procese dražieb ajfunkciu elektronickej podateľne. Dražobník jepodľa § 17 ods. 5 písm. i) povinný zaslať ozná-menie o dražbe notárovi, ktorý bude priebehdražby osvedčovať notárskou zápisnicou. Dra-žobník si potom svoju zasielateľskú povinnosťuloženú zákonom splní už uverejnením ozná-menia o dražbe prostredníctvom ním vybra-ného notára. Aj preto od 1. januára 2008už netreba údaje zasielať v písomnej formesprávcovi Notárskeho centrálneho registradražieb, teda Notárskej komore Slovenskej re-publiky.

Mechanizmus v pôvodnom § 17 ods. 7 zostá-va zachovaný (teraz § 17 ods. 8). Rovnopisoznámenia o dražbe uložený u dražobníkamusí byť podpísaný navrhovateľom dražby.Podpis navrhovateľa dražby musí byť úradneosvedčený. V prípade účasti notára na dražbe

21

ČLÁNKY ARS NOTARIA 1/2008

(§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámeniao dražbe prílohou osvedčeného odpisu notár-skej zápisnice.

V súvislosti so zmenami vykonanými v ustano-vení § 17 stojí za zmienku explicitné zakotve-nie povinnosti dražobníka kedykoľvek, keď dlž-ník alebo vlastník predmetu dražby o topožiada, oznámiť im aktuálny zostatok pohľa-dávky vrátane vyčísleného príslušenstva a ná-kladmi dražby. Sleduje sa tým posilnenieochrany dlžníka, ktorý má záujem odvrátiťdražbu splnením dlhu. Cieľom novej úpravynebolo uprednostniť dlžníka, ale zosúladiťpredstavy o výške dlhu na účely upustenia oddražby. Náročnejší výpočet príslušenstva po-hľadávky podľa nazhromaždených poznatkovz praxe využitých pri tvorbe novely zákonač. 527/2002 Z.z. už v minulosti vyvolal nedo-rozumenia, ktoré viedli až k realizácii dražbya vzniku súdnych sporov o jej neplatnosť.Oznamovacej povinnosti dražobníka v § 17ods. 9 korešponduje na strane druhej povin-nosť vlastníka predmetu dražby, ako aj osoby,ktorá má predmet dražby v držbe, alebo ná-jomcu oznámiť dražobníkovi bez zbytočnéhoodkladu na jeho žiadosť všetky skutočnosti,ktoré sú im známe o stave predmetu dražby,ako aj o právach a záväzkoch viaznucich napredmete dražby (§ 13a ods. 1). Ratio legistýchto zmien teda nesledovalo zvýhodňovaniedlžníka tým, že sa mu bude poskytovať výpočetpohľadávky s príslušenstvom a účelne vynalo-žených nákladov spojených s organizovanímdražby, ale snahu zabrániť dražbe za stavu, žedlžník má záujem splniť dlh a dlžník sa s verite-ľom v odpovedi na otázku o výške aktuálnehozostatku pohľadávky s príslušenstvom ne-zhoduje.

Zákonom č. 568/2007 Z.z. sa v § 18 ods. 1rozšírilo prelomenie zo zásady, že podmienkya údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbeuviedol, nie je možné dodatočne meniť, aj naprípad, na ktorý pôvodná právna úprava nepa-mätala. A to na zmeny notára, ak notárovi uve-denému v oznámení o dražbe bráni prekážkav účasti na dražbe. V takom prípade je možnédodatočne zmeniť v oznámení o dražbe údajo notárovi, ktorý sa zúčastní dražby.

Ak ide o byt, dom alebo inú nehnuteľnosť, za-šle dražobník po zaplatení ceny predmetu

dražby jedno vyhotovenie osvedčenéhoodpisu notárskej zápisnice spolu s potvrde-ním o zaplatení bez zbytočného odkladu prí-slušnej správe katastra nehnuteľností. Prikomparácii s právnou úpravou účinnou do31. decembra 2007 dražobník musí novo za-slať správe katastra nehnuteľností pri dražbebytu, domu alebo inej nehnuteľnosti vedľajedného vyhotovenia osvedčenia odpisu no-társkej zápisnice aj potvrdenie o zaplatení vy-draženej ceny. Pohľadávka veriteľa zaniká kudňu úhrady ceny dosiahnutej vydraženímvydražiteľom, a to v rozsahu uspokojenia veri-teľa z výťažku dražby. Správa katastra nehnu-teľností nevyznačí vlastnícke právo vydraži-teľovi, ak predloží len notársku zápisnicu.Podmienkou na záznam vlastníckeho právapre vydražiteľa je predloženie notárskej zá-pisnice a súčasne aj potvrdenia o zaplateníceny dosiahnutej vydražením. Tým sa predídenečestnostiam, keď vydražiteľ ešte ani neza-platil cenu a vlastnícke právo už mal zazna-menané len na základe predloženia notár-skej zápisnice. V čase, keď správa katastranehnuteľností vyznačí vykonanú zmenu vovlastníckom práve, musí byť cena dosiahnutávydražením aj uhradená. Na tomto miestetreba dodať, že v článku VI bola realizovanápriama novelizácia zákona Národnej rady Slo-venskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastrinehnuteľností a o zápise vlastníckych a inýchpráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)v znení neskorších predpisov, konkrétne usta-novenia § 43. Ak ide o dražbu, ktorej predme-tom je byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, sprá-va katastra nehnuteľností vyznačí údajo dražbe najmenej počas troch mesiacov ododňa doručenia zápisnice o dražbe.

V súvislosti s dikciou v § 24 odseku 8 v zneníplatnom do 31. decembra 2007 (porov. „Ak sapriebeh dražby osvedčuje notárskou zápisni-cou, na obsah notárskej zápisnice platia usta-novenia odsekov 2 až 6 obdobne.“) vznikaliv aplikačnej praxi interpretačné otáznikyo tom, či sa má subjektom vypočítaným v § 17odseku 5 zasielať iba zápisnica o vykonanejdražbe alebo aj notárska zápisnica. Notárskazápisnica o priebehu dražby sa obligatórne vy-hotovuje vzhľadom na závažnosť a spravidlavyššiu hodnotu predmetu dražby. Nie je dôvod,aby sa subjektom, ktorým sa doručuje ozná-

22

ARS NOTARIA 1/2008 ČLÁNKY

menie o dražbe, nezaslala aj notárska zá-pisnica. Z tohto dôvodu zákonodarca rozšírilv dikcii ustanovenia § 24 ods. 8 na obsah no-társkej zápisnice – vedľa odsekov 2 až 6 – tiežobdobné (rovnaké) použitie odseku 7.

Vo vzťahu k úhrade nákladov dražby nováprávna úprava v § 25 ods. 6 ustanovila, že „akneplatnosť dražby spôsobil dražobník, znášanáklady dražby; ustanovenie § 33 ods. 3 týmnie je dotknuté.“ Išlo o reakciu na fakt, ženeplatnosť dražby môže byť spôsobená ajsamým dražobníkom. Či ide o takú intenzituporušenia zákona, ktorá je potrebná na vyslo-venie záveru, že ide o neplatnosť dražby, o tomrozhodne v konkrétnej veci súd. Je logické, abydražobník znášal náklady dražby pri neplat-nosti dražby, ak ju spôsobil svojim zavinením.V takom prípade musí znášať vlastné náklady,ale aj náklady iných osôb vrátane nákladov no-tára. Ak popritom vznikla škoda alebo bezdô-vodné obohatenie, je daná zodpovednosť dra-žobníka podľa § 33 ods. 3.

Právna úprava odovzdania predmetu výťažkudražby účinná do 31. decembra 2007 neobsa-hovala riešenie situácie, ak predchádzajúcivlastník neodovzdal vydražiteľovi predmetdražby, ale zvyšok výťažku sa mu aj tak vypla-til. Zákonodarca preto zakotvil do § 32 novýodsek 2, podľa ktorého „ak predchádzajúcivlastník predmet dražby neodovzdal vydražite-ľovi, dražobník mu zloží sumu určenú podľa od-seku 1 do notárskej úschovy; rovnako tak po-stupuje, ak predchádzajúci vlastník túto sumuodmieta prevziať“. Ak nastane hypotéza práv-nej normy v § 32 odseku 2, dražobník zloží vý-

ťažok dražby po uhradení nákladov dražby,po uspokojení pohľadávok záložného veriteľaa po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením(„zostatok“) do notárskej úschovy (porov. § 65a 70 a nasl. Notárskeho poriadku). Ak súd roz-hodne o neplatnosti dražby, ustanovuje sa po-vinnosť každého, kto prevzal výťažok z neplat-nej dražby, vydať (vrátiť) tento „zostatok“bezodkladne vydražiteľovi. Dražobník je povin-ný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, kto-rú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi,prípadne sumu, ktorú zložil do notárskejúschovy. Právo na náhradu škody zostáva za-chované.

3. ZáverOd účinnosti zákona č. 527/2002 Z.z. o dobro-voľných dražbách a o doplnení zákona Sloven-skej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notá-roch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)v znení neskorších predpisov (t.j. od 1. januára2003) uplynulo päť rokov, v priebehu ktorýchvyšli „na povrch“ jeho nedostatky (zákonnémedzery). Ministerstvo spravodlivosti Sloven-skej republiky predložilo v roku 2007 do legis-latívneho procesu ako iniciatívny materiál ná-vrh novely zákona č. 527/2002 Z.z. a ďalšíchzákonov, ktorým reagovalo na nedostatočnúprávnu úpravu umožňujúcu v praxi rozšírenézneužívanie dobrovoľných dražieb vydraženímveci výrazne pod cenu spôsobujúce občanom„prekvapivé“ stavy definitívneho zbavenia ma-jetku, ktorý mal niekoľkonásobne vyššiu hod-notu, ako bola výška samej pohľadávky. Nove-la nadobudla účinnosť 1. januára 2008.

• Z PRAXE •

POZNÁMKA K VÝMAZU ZÁLOŽNÉHO PRÁVA

V aplikačnej praxi notárov vo veciach registrá-cie v Notárskom centrálnom registri zálož-ných práv (ďalej len „register záložných práv“)sa vyskytol problém ako postupovať v prípadezániku záložného práva, ak sa záložný veriteľvzdá záložného práva. Hmotné právo umož-ňuje, aby sa záložný veriteľ vzdal záložného

práva, na základe čoho toto záložné právo za-nikne1. Platná právna úprava, pokiaľ ideo pohľadávku, vychádza zo zásady jej nedeli-teľnosti, to znamená, že záložným právom sa

23

Z PRAXE ARS NOTARIA 1/2008

1 § 151md ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka – záložné

právo zaniká, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva.

zabezpečuje celá pohľadávka. Vo vzťahuk predmetu záložného práva platí zásada indi-vidualizácie zálohu, to znamená, že záložnéprávo môže vzniknúť len k individuálne urče-ným veciam, právam a iným majetkovým hod-notám, nemožno ho zriadiť na celý majetok zá-ložcu. V rámci jednej záložnej zmluvy možnozabezpečiť pohľadávku zálohom, ktorý pozo-stáva z viacerých individuálne určených vecí,práv, resp. iných majetkových hodnôt. Prezjednodušenie nášho výkladu si naformuluje-me dva vzorové príklady záložných práv. V pr-vom príklade je pohľadávka zabezpečená zá-lohom, ktorý pozostáva z dvoch individuálneurčených nehnuteľných vecí – dvoch pozem-kov P1 a P2. V druhom príklade je pohľadávkazabezpečená zálohom, ktorý pozostáva z dvochindividuálne určených hnuteľných vecí – dvochautomobilov A1 a A2. V oboch prípadoch sa zá-ložný veriteľ rozhodne vzdať záložného práva,avšak iba k časti zálohu, v prvom prípade sachce vzdať záložného práva k pozemku P1a ponechať si záložné právo na pozemok P2,

v druhom prípade sa chce vzdať záložnéhopráva k automobilu A1 a ponechať si záložnéprávo na automobil A2. Treba posúdiť, či takýtopostup platný právny poriadok umožňuje, či sazáložný veriteľ môže vzdať záložného právak časti zálohu tak, ako je uvedené, alebo či samôže vzdať záložného práva len k celku. Jedno-značná odpoveď na túto otázku sa nachádzapomerne ťažko. Reforma záložného právastriktne rozdelila zriadenie2 záložného právaa vznik3 záložného práva. Vznik záložného prá-va predpokladá registráciu v registri záložnýchpráv, resp. v osobitných registroch, pričomprávna úprava pre registráciu záložných práv jeodlišná pre register záložných práv a odlišnápre osobitné registre. Hmotné právo v prípadezániku záložného práva dáva ako nasledujúcikrok jednoznačný príkaz vykonať výmaz zálož-ného práva4. Postup pri výmaze záložného prá-va týkajúceho sa nehnuteľných vecí upravujezákon č. 162/1995 Z.z. o katastre nehnuteľ-ností a o zápise vlastníckych a iných práv k ne-hnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení ne-

24

ARS NOTARIA 1/2008 Z PRAXE

2 § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka – záložné právo sazriaďuje písomnou zmluvou schválenou dohodou dedičovo vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správne-ho orgánu, alebo zákonom.

3 § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka – na vznik záložné-ho práva sa vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnomregistri záložných práv (ďalej len „register záložných práv“)zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon aleboosobitný zákon neustanovuje inak.

4 § 151md ods. 2 Občianskeho zákonníka – po zániku zálož-ného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra zá-ložných práv alebo z osobitného registra.

5 Predmet katastra § 6 ods. 1 katastrálneho zákona – v ka-tastri sa evidujú:a) katastrálne územia,b) pozemky, ktoré sú vymedzené:

1. vlastníckou hranicou,2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov,3. hranicou držby,4. hranicou druhu pozemku,5. rozhraním spôsobu využívania,6. hranicou katastrálneho územia,7. hranicou zastavaného územia obce,

c) stavby1. spojené súpisným číslom,2. nie sú označené súpisným číslom,3. rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom zme-

nou alebo zánikom práva k nim,4. podzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšie-

ho obvodu so zemským povrchom alebo priemetomich vonkajšieho obvodu na zemský povrch,

d) byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostava-né nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zmenoualebo zánikom práva k nim, tieto sa evidujú len v súbo-

re popisných informácií katastra, a to údajmi o číslova-ní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch,

e) chránené časti prírody a krajiny a kultúrne pamiatky,f) práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva

k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základezmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, ako ajiné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnos-tiam, a to najmä vyhlásenie konkurzu voči vlastníkovinehnuteľnosti, začatie konania o výkon rozhodnutiapredajom nehnuteľnosti (ďalej len „skutočnosť súvisia-ca s právom k nehnuteľnosti“).

6 Obsah katastra § 7 katastrálneho zákona – kataster obsa-huje tieto údaje:a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností

a katastrálnych území,b) parcelné čísla, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla

stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanémuúzemiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľ-ností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozem-kov, a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údajena začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôd-neho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údajeo bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybra-né údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vy-brané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľ-nostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastní-koch nehnuteľností (ďalej len „oprávnená osoba“), akide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko,dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačnéčíslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s prá-vami k nehnuteľnostiam,

d) údaje o základných podrobných polohových bodovýchpoliach alebo údaje o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

skorších predpisov. Vzhľadom na predmet5

a obsah katastra6, ako aj na zásadu individua-lizácie zálohu nám vychádza, že v prípade pr-vého prípadu, ak sa záložný veriteľ vzdá zálož-ného práva k časti zálohu – pozemku P1,možno následne vykonať v osobitnom registri– v katastri nehnuteľností výmaz záložnéhopráva k tejto časti zálohu – pozemku P1, pri-čom zostane zachované záložné právo k po-zemku P2. Zložitejšou sa javí situácia v dru-hom príklade, ak sa záložný veriteľ rozhodnevzdať sa záložného práva k časti zálohu –automobilu A1. Register záložných práv málen informatívnu povahu, nejde o autentickýregister, neosvedčuje existenciu práva v ňomzapísaného (napr. vlastníckeho alebo záložné-ho). Nahliadnutím do registra záložných právmožno zistiť neexistenciu záložného práva namajetok záložcu. Tento register je založený nazásade publicity, jeho účelom nie je podchytiťa presne evidovať majetkové hodnoty, ktoré

sú predmetom zálohu, ale zabezpečiť pora-die zaregistrovaných záložných práv, čím sanapĺňa zásada priority zápisov záložných práv.Dikcia zákonom predpísaného charakteru re-gistra záložných práv neumožňuje vykonať vý-maz časti zálohu. Túto prekážku nemožnoobísť ani postupom registrácie zmeny záložné-ho práva7, aj keď by to v registri záložných právv niektorých prípadoch bolo možné technickyvykonať. Tá prekážka je totiž právneho charak-teru, keďže hmotné právo kogentne ukladáv prípade zániku záložného práva následne vy-konať jeho výmaz v registri záložných práv, čoprávna konštrukcia tohto registra neumožňu-je. Z uvedeného nám vyplýva, že v prípade zá-ložných práv registrovaných v registri zálož-ných práv sa nemožno vzdať záložného právak časti zálohu.

JUDr. Karol Kovácsnotár so sídlom v Šali

• Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA •

NOTÁRSTVO, BAŠTA KAPITALIZMU

Táto nová rubrika, ktorá by sa mohlavolať aj „Správy z minulosti notárstva“,nechce a ani nemôže byť priestoromna uverejňovanie nejakých zaprášenýchpapierov spred 100 rokov. Na to slúži au-torova webová stránka www.notar.eu.sk.Kto má o také veci záujem, iste si ich tamnájde. Tu si kladieme iný cieľ. Chcemepostupne poukázať na trvalé problémynotárstva, tiahnuce sa jeho vyše 120ročnou históriou a pretrvávajúce až dodnešných dní. Jedným z nich je s perio-dickou pravideľnosťou sa opakujúca ani-mozita zákonodarnej, výkonnej aj súdnejmoci voči notárom, ako o tom napokonsvedčí aj dnes uverejňovaná Správavýboru ústavnoprávneho k vládnemunávrhu zákona o štátnom notárstve,ktorú predniesol v Národnom zhromažde-ní republiky Československej spravodaj-ca poslanec Dr. Kučera vo štvrtok20. decembra 1951.

Aj keď správu z dnešného hľadiska môžemeoznačiť za tendenčnú až grotesknú, nemožnonevidieť, že to bola práve ona, ktorá pred Via-nocami roku 1951 zdôvodňovala, prečo bolinotárom založené putá, ktorých sa nemôžuzbaviť dodnes. Ak si totiž porovnáme tú časťsprávy Dr. Kučeru, ktorá je v jeho prejave dolepodčiarknutá so súčasným znením § 5 Notár-skeho poriadku zistíme, ako sa vtedajší aj sú-časní zákonodarcovia vzácne zhodli na tom, ženotár na žiadosť účastníkov môže iné ako ve-rejné listiny spísať len v súvislosti s výkonomnotárskej činnosti. Prečo?

O tom nech prehovorí sám spravodajca posla-nec Dr. Kučera:

„Slavné Národní shromáždění, paní a pánové!

25

Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA ARS NOTARIA 1/2008

7 § 151g ods. 2 Občianskeho zákonníka – ak nastanú zmenyúdajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukla-dá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinnápožiadať o zmenu registrácie v registri záložných práv alebov osobitnom registri.

Osnova zákona o státním notářství ukazujenám jasně na základní rozdíl mezi pojetím prá-va v kapitalistické a socialistické společenskésoustavě. Právo, které budujeme v našem stá-tě, může být jenom právem, hájícím zájmy pra-cujícího lidu oproti právu v kapitalistickém zří-zení, které slouží jedině vykořisťovatelům. To siuvědomili i českoslovenští právníci a na svémmanifestačním sjezdu v září 1949 si vytyčiliúkoly a projevili svoje rozhodnutí zařaditi se donadšeného šiku budovatelů socialismu v našízemi. Na sjezdu byla zdůrazněna nutnost vy-chovávat nové, dobré právníky, kteří, zbavivšese mentality buržoasního, individualistickéhopráva a jeho formalismu a jsouce nerozlučněspjati s pracujícím lidem, budou tvořit a nalé-zat právo s vyššího hlediska naší lidově demo-kratické společnosti na cestě k socialismu.

V poselství sjezdu vyzvedl pan president re-publiky Klement Gottwald zvýšené úkoly práv-níků a význam jejich práce v naší společnosti,s níž, úzce spjati s lidem, jsou spolubudovatelinového společenského řádu, socialismu. Práv-níci, soudci, úředníci, advokáti, notáři mají vesvé každodenní práci naplňovat právní předpi-sy živou skutečností v duchu zásad Ústavy 9.května. Osnova zákona o státním notářstvítěmto požadavkům plně vyhovuje, jak vysvitneze srovnání instituce notářství v režimu kapita-listickém a socialistickém.

Notářství v buržoasních státech je povolánobránit především zájmy vládnoucí buržoasnítřídy. Příjmy z věcí přidělovaných notářům jakosoudním komisařům, zejména věci pozůsta-lostní, poskytovaly veškerou záruku toho, abynotáři chránili práva utvrzující panství vykořis-ťovatelské menšiny nad vykořisťovanou větši-nou. V některých krajích bylo přesvědčení, žejen notář smí projednávat dědictví, psát smlo-uvy a provádět veškeré majetkové transakce,a to nejvíce převodů věcných práv, hlavně so-ukromého vlastnického práva k výrobním ná-strojům a prostředkům, základu třídního pan-ství buržoasie. V tom spočívala hlavní činnostnotářů. Notáři byli kapitalistickými podnikatelia není žádné tajemství, že patřili mezi nejbo-hatší občany okresu.

Byli ztělesněním kapitalistického režimu a pro-to byli ponejvíce vyhledáváni majetnými vrst-vami, které byly oporou kapitalistickým řádům

(akcionáři, statkáři, továrníky a pod.). No-táři byli vedeni hlavně snahou po výdělku,nedbali proto často zájmů klientů a zájmů ve-řejných. Protahovali projednání větších pozůs-talostí, aby měli více útrat, smlouvy svatební,výměnkářské a pod. psali leckdy tak, aby vyho-věli tomu, kdo jim práci zadal, ač věděli, žemůže v budoucnosti dojít k častým a zdlouha-vým sporům o plnění smluv. Skutečně s hledi-ska veřejného zájmu vadně napsané smlouvya dědické dohody vyvolávaly časté spory vý-měnkářské, vlastnické a jiné. Notářství patřilatudíž v kapitalistickém režimu k výnosnýmmístům. Dcery notářů byly výbornou partiía tak se často stávalo, že čekatelé notářstvípřiženili se na notářství, které bylo hlavnímpředmětem jejich spekulace, a uzavření sňat-ku bylo pouze nepříjemnou nutností k dosaže-ní tohoto tučného místa. Notářství stávala seleckdy rodinným podnikem, přecházejícímz generace na generaci.

Vzhledem k tomu, že obvod notářství byl rayo-nován, odpadala obava z případné konkuren-ce, takže ani krise, do kterých se kapitalistic-ký režim periodicky dostával, nepůsobilyrušivě na výkon notářství. Velké známosti,kterých docílili notáři výkonem svého povolá-ní, měly v zápětí velkou důvěru zvláště ven-kovského lidu, čehož dovedli notáři ve svůjprospěch znamenitě využít. Notářství tak sta-la se baštou kapitalistů, baštou dobře háje-nou a chráněnou.

Politické a hospodářské změny v našemstátě po osvobození sovětskou armádouv roce 1945 a zvláště pak bouřlivý růsthospodářsko-organisátorské a kulturně vý-chovné funkce našeho lidově demokratické-ho státu musely se projevit i v nazírání naúkoly notářství. Po únorovém vítězství a povydání Ústavy 9. května byla provedena reor-ganisace československého notářství záko-nem čís. 201/49 Sb., jímž bylo notářstvípověřeno, aby spolupůsobilo při úpravě ma-jetkoprávních poměrů občanů a upevňovalolidově demokratický právní řád. Zároveň bylonotářství přizpůsobeno krajskému zřízení.Tímto zákonem reorganisované notářstvípřestalo však již vyhovovat, neboť se zaměři-lo převážně na formální úpravu majetkopráv-ních vztahů a na poskytování odborné ochra-ny před spory.

26

ARS NOTARIA 1/2008 Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA

Podle nové osnovy uplatňování a ochranazákonných zájmů občanů, socialistickýchprávnických osob a jiných společenských orga-nisací musí býti v souladu s duchem a socialis-tickými cíli lidové demokracie. Jedině takmůže přispět i notářství k upevňování socialis-tické zákonnosti, bez níž budování socialismuby nemohlo mít plný úspěch. Bylo nutno tudíždosavadní úkoly notářské rozšířit a podstatněprohloubit a uvést v soulad s právním stavemvytvořeným novými právními kodexy.

Jestliže nahlédneme do právních řádů Sovět-ského svazu a jiných lidových demokracií, vi-díme, že instituce notářství byla ponechánaa že tedy i v socialistické společnosti má no-tářství svoje oprávnění. Proto nechce naše re-publika notářství rušit, ale chce je reformo-vat, aby bylo vhodným instrumentem přibudování socialistického řádu. V SSSR se no-tářství vykonává v státních notářských kance-lářích, v Bulharsku je notářství včleněno pří-mo do soudnictví. V Maďarsku bylo notářstvípřeměněno na veřejnou služební instituci sezachováním dosavadního pojmenování i obo-ru činnosti.

Zvolili jsme zestátnění notářství, což bude zá-rukou, že notářství pod dohledem státu zvýše-né úkoly ve všech směrech splní a že se tak vy-jde nejlépe vstříc potřebám občanstva, kterémá dnes k státu plnou důvěru.

Pokud jde o úkoly státního hospodářství, nut-no podle osnovy rozlišovat činnost ve vlastnímoboru působnosti, činnost z pověření soudua ostatní činnost. Notářství je státním úřadem.Notář se stává státním zaměstnancem. Notář-ství se zřizují pro obvod okresních soudů. No-tář je pod služebním dohledem předsedy ok-resního soudu, osobním úřadem notáře jekrajský soud. Notář je ustanovován ministremspravedlnosti. Ve vlastním oboru působnostia při činnosti z pověření soudu používá notářnotářské pečeti, jejíž otisk propůjčuje notář-ským listinám povahu veřejné listiny. Osnovauvádí podrobně náležitosti pro ustanovení no-tářů a notářských čekatelů. Tyto předpisy jsoujasné. Je samozřejmé, že se klade důraz navěrnost a oddanost notáře lidově demokratic-kému zřízení.

Notář je povinen vykonávat svou úřední čin-nost v souladu se slibem, který učiní při svém

prvém ustanovení do rukou předsedy kraj-ského soudu. Úřední činnost notářů musí sevyznačovat zejména jasností a úplností úko-nů, aby byly vyloučeny jakékoliv pochybnostia aby účastníci neutrpěli újmu na svých prá-vech. Jestliže by notář při právním úkonu měldůvodně za to, že se úkon příčí zákonu neboobecnému zájmu, může odmítnout účast. Přisvé činnosti ve vlastním oboru působnostimusí notář při každém právním úkonu učině-ném před ním vždy zřídit notářský zápis.Osvědčovací činnost vyžadující notářský zápisje uvedena v osnově taxativně. Proti dosavad-nímu stavu se osvědčovací činnost notářovarozšiřuje o oprávnění provést výslech, případ-ně i písemný, žádá-li o to cizozemský soudnebo úřad, anebo je-li toho třeba pro uplatněnínebo zachování nároku v cizině. Osnova sta-noví základní formální náležitosti, které musínotářský zápis mít, aby byl veřejnou listinou,jakož i o tom, kdy notářský zápis je vykonatel-ný soudní exekucí. Vykonatelnost notářskýchzápisů soudní exekucí sjednává lepší a rychlej-ší ochranu právních nároků účastníků. Notářtaké protestuje směnky a převoditelné cennépapíry.

Těžiště funkce notářství posunuje se nyní načinnost vykonávanou z pověření soudu. Okres-ní soud může pověřit notáře, aby prováděl celéúseky řízení a činil v nich všechna rozhodnutí,což dříve nebylo. Lid nemohl nikdy pochopit,proč notář smí projednávat pozůstalost, nesmívšak rozhodovat o otázkách, které se vyskyt-nou během pozůstalostního řízení, a nesmísám vydat rozhodnutí. V tomto směru tedy přiz-nává osnova notáři velmi důležitou pravomoc.Rozhodnutí notáře má účinky soudního roz-hodnutí a jsou proti němu přípustné opravnéprostředky. Křivá výpověď svědka, znalcenebo tlumočníka učiněná při řízení před notá-řem je trestná jako křivá výpověď učiněná předsoudem.

Činnost na žádost účastníků, sepis smluv, ově-řování, osvědčování atd., jest v osnově vyme-zena tak, že o sepsání podání a jiných listin lzenotáře požádat jenom tehdy, když je to v sou-vislosti s jeho činností. Notář smí tedy např.sepsati smlouvu a provésti výmazy břemenv pozemkových knihách, když to vyplývá z pro-jednání přidělené mu pozůstalosti.

27

Z HISTÓRIE NOTÁRSTVA ARS NOTARIA 1/2008

Notáři a ostatní zaměstnanci notářství jsoustátními zaměstnanci, jejichž jediným příjmemje pracovní příjem poskytovaný státem. V tomse jeví podstatný rozdíl mezi bývalými notářia notáři novými, kteří nejsou již soukromokapi-talistickými podnikateli, nýbrž změnili se v oso-by v pracovním poměru.

Dosavadní notářské poplatky, jež se vybíralyz notářských úkonů, budou nově upraveny,aby bylo dosaženo shody s příslušnými soud-ními poplatky. Strany, pro něž notář pracoval,budou odměnu za jeho činnost poukazovatstátu, který ponese všechny osobní a věcnénáklady spojené s výkonem notářství. Podro-bnosti vyřeší nařízení ministra financí. Ústřed-ní notářský sbor a krajské sbory notářské sepodle osnovy ruší. Jejich práva a závazky pře-cházejí na stát. Osnova má běžná, přechodnáa závěrečná ustanovení, jakož i zmocnění,aby ministr spravedlnosti nařízením připravilpodrobnosti o notářských zápisech, o rozsa-hu činnosti notářství z pověření soudu

a aby provedl bližší úpravu řízení před no-tářem. Zákon nabude účinnosti dnem 1. led-na 1952.

Přijetím zákona padne definitivně jedna z nená-padných sice, ale velmi důležitých bašt kapita-lismu. V novém notářství bude mít státní správalidově demokratické republiky nástroj, jímžmůže pomáhat našemu lidu kdykoliv potřebujeprávní službu a současně upevňovat socialistic-kou zákonnost, která pomůže účinně budovatsocialismus a přispívat zároveň k udržení světo-vého míru. Instituce notářství dostává nyníkrásné úkoly, v nichž se může plně vyžít. A nášlid dostane další složku justiční správy, složku,ve kterou bude mít plnou důvěru.

Ústavně-právní výbor projednal osnovu o stát-ním notářství (tisk 591) ve schůzi dne 11. pro-since 1951 a doporučuje ji slavnému Národní-mu shromáždění ke schválení.“

JUDr. Marian Miklnotár so sídlom v Martine

• SPOLOČENSKÁ RUBRIKA •

V I. štvrťroku 2008 sa životných jubileí dožilia dožívajú títo členovia Notárskej komory Slo-venskej republiky:

JUDr. Jozefína Atanasová, 65 rokovMgr. Adriena Skýbová, 60 rokovJUDr. Kristína Malovcová, 60 rokovJUDr. Božena Loneková, 60 rokovJUDr. Alžbeta Kondrlíková, 55 rokovJUDr. Tatiana Schweighoferová, 50 rokovJUDr. Anna Medveďová, 50 rokov

JUDr. Iveta Andrášová, 50 rokovJUDr. Vladimír Telepčák, 45 rokovMgr. Adriana Laczková, 45 rokovJUDr. Dalma Nürnbergerová, 45 rokovJUDr. Viera Hamorská, 45 rokovJUDr. Iveta Grellová, PhD., 40 rokov

Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme imveľa zdravia, úspechov v práci i v osobnom ži-vote.

Prezídium NK SR

28

ARS NOTARIA 1/2008 SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

ARS NOTARIAVydáva Notárska komora Slovenskej republiky.

Vychádza štyrikrát do roka.

Redakčné spracovanie a sadzba: IURA EDITION, spol. s r. o., Oravská 17, 821 09 Bratislava,tel.: 02/58 10 20 24, fax: 20/58 10 20 18, http://www.iura.sk, office@iura.sk.

Vytlačila tlačiareň IBI Print, Bratislava.

Objednávky časopisu a inzercie prijíma a vybavuje Sekretariát Notárskej komory Slovenskejrepubliky. Záhradnícka 66, 821 03 Bratislava, tel.: 02/55 57 45 19, fax: 02/55 57 45 89.Predplatné na jeden rok 1 300 Sk.